O autorke
Mgr. Barbora Magočová
Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti. V knižnej podobe vyšli jej publikácie Trovy súdneho konania – Judikatúra (2021), Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel – Judikatúra (2024), Odmeny a náhrady advokátov – Judikatúra (2024), Súdne poplatky – Judikatúra (2025) a Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – Judikatúra (2025).
2 Trvalý rozvrat manželstva, dĺžka jeho trvania a nesúhlas so zotrvaním v manželstve
3 Ak sa manžel dopustil voči manželke týrania, nemožno brániť rozvodu, ani keby zotrvanie v manželstve odôvodňoval zdravotný stav manžela
4 Ak sa navrhovateľ na pojednávaní nevie vyjadriť k príčinám rozvratu manželstva, nie je to dôvod pre zamietnutie návrhu o rozvod
5 K okolnostiam, v ktorých je pokus o zmierenie
6 K spôsobu realizácie pokusu o zmierenie manželov súdom a k okolnostiam, za ktorých
7 Absencia formálne správneho petitu a informácie o poslednom spoločnom bydlisku manželov v návrhu na rozvod nie sú nedostatkami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať ....................................................................... 17
8 Nedoloženie potvrdenia o poslednom spoločnom bydlisku manželov nemôže byť dôvodom pre odmietnutie návrhu na rozvod
9 K neuvedeniu osobných údajov maloletých detí pri doložení ich rodných listov a výšky požadovaného výživného v návrhu na rozvod ako
10 K obligatórnemu postupu súdu rozhodujúcemu o rozvode, ak je k
11 ÚS SR: K prikázaniu prejednania rozvodovej veci súdu, v ktorého obvode má bydlisko maloleté dieťa manželov na základe jeho zverenia do osobnej starostlivosti rodiča na dobu do
manželstva v cudzine nie je potrebné
účely rozvodového
K právomoci súdu členského štátu konať o návrhu na rozvod dvoch občanov SR, ak posledné spoločné bydlisko bolo v ČR a jeden z nich
Nesúhlas so späťvzatím návrhu na rozvod nemusí druhý z manželov
o
17 K nemožnosti vydania čiastočného rozsudku iba o rozvode bez úpravy výkonu rodičovských práv k maloletým deťom 41
18 KS Trenčín v. KS BB, sp. zn. 16CoP/21/2020: Ak je príčinou rozpadu manželstva mimomanželský pomer jedného z manželov, ide o dôvod pre priznanie náhrady trov druhému manželovi ............................................ 43
19 KS BB v. KS Trenčín, sp. zn. 4CoP/66/2018: Zapríčinenie rozvratu manželstva samo osebe nepredstavuje dôvod pre priznanie trov podľa § 55 CMP ..............................................................................................
20 Pasivita v konaní o rozvod pred súdom prvej inštancie ako dôvod pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania podľa § 55
2 ÚPRAVA VÝCHOVNÝCH POMEROV A RODIČOVSKÉ PRÁVA
21 Základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť 49
22 K rozdeleniu maloletých súrodencov pri zverení do osobnej starostlivosti 53
23 Vyšší vekový rozdiel medzi rodičom a dieťaťom nezakladá prekážku zverenia maloletého otcovi 57
24 Zmena bydliska rodiča dieťaťa môže byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti dieťaťa ................................................... 59
25 Stabilita výchovného prostredia ako kritérium rozhodnutia o osobnej starostlivosti dieťaťa ....................................................................................... 61
26 Dôvody pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností ............................................................................................ 65
27 K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého v priebehu rozvodového konania rodičov ................................. 67
28 K rozdielu medzi výchovou a starostlivosťou v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia ................................................................................. 69
29 Neodkladné opatrenie podľa § 367 CMP sa môže nariadiť aj vtedy, ak maloletý už je v starostlivosti osoby označenej súdom, ale má byť zosúladený právny stav s faktickým 71
30 Nariadenie neodkladného opatrenia majúce povahu v dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti starej matky maloletého 74
31 Pozastavenie výkonu rodičovských práv a prítomnosť pri maloletom, ak prebieha styk so starými rodičmi 77
32 K nutnosti dočasného zverenia maloletého do starostlivosti jedného rodiča v súvislosti so zákazom styku s druhým rodičom podľa § 82 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku .......................................................................... 80
33 Nezabezpečenie vhodného a trvalého ubytovania rodičom nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude dieťa ponechané v ústavnej starostlivosti .................................................................................. 83
34 Psychická choroba matky a jej hospitalizácia na psychiatrickej klinike ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP 86
35 Konflikt maloletého s rodičom a jeho odchod k druhému rodičovi sám osebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia meniaceho starostlivosť 89
36 K účinkom rozhodnutia o zastupovaní maloletého v bežných veciach tým rodičom, ktorému je zverené do osobnej starostlivosti ........................... 91
37 Starostlivosť o dieťa predškolského veku a styk s ním by nemali prebiehať tak, že si ho rodičia striedajú každý druhý deň 93
38 K posudzovaniu kritérií pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ......................................................................................
39 Najlepší záujem dieťaťa a dôvody odmietnutia striedavej starostlivosti .........
40 Nevhodná či neprebiehajúca komunikácia medzi rodičmi ako dôvod vylúčenia striedavej osobnej starostlivosti ...................................
41 K nutnosti výsluchu maloletého v prípade striedavej starostlivosti, ktorá prinesie striedanie školského prostredia
42 Koniec rodičovskej dovolenky a nastúpenie do materskej školy ako zmena pomerov umožňujúca striedavú
43 Ak súd rozhodujúci o striedavej osobnej starostlivosti zistí, že sa rodičia nevedia dohodnúť o prídavkoch a daňových bonusoch, mal by o uvedenom rozhodnúť aj bez návrhu
44
45 K určeniu spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého
46 Primárne kritérium pri určení realizácie styku s maloletým dieťaťom, ak
47 Pri úprave podmienok styku je potrebné zohľadniť aj okolnosť, že rodič sa s dieťaťom bez súhlasu druhého presťahoval
K úprave styku otca s maloletým dieťaťom ...................................................
50 K úprave rozsahu styku rodiča so školopovinným
52 K analogickému uplatneniu kritérií pre rozhodovanie o osobnej starostlivosti pri rozhodovaní o styku
53 Pokiaľ sú strety rodičov vyhrotené, mal by súd ex offo upraviť styk s maloletými deťmi (aj keď o to rodičia nežiadajú)
54 K možnosti riešiť neumožňovanie styku s dieťaťom nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti .............................................................................
55 K formulácii výroku rozhodnutia o styku z hľadiska jeho vykonateľnosti
56 Dosiahnutie dohody o styku v rámci mediácie ako dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia o jeho úprave .........................................................
57 K povinnosti oprávneného rodiča vyzdvihnúť dieťa u povinného rodiča ......
58 K realizácii styku s neškolopovinným dieťaťom počas prázdnin
59 K styku dieťaťa s rodičom v prípade, ak ho dieťa odmieta .............................
60 K úprave styku s rodičom, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a k úprave styku v prípade, že sa rodič dopustil týrania druhého rodiča .......
61 K obsahu prípravy maloletého na stretnutia s druhým rodičom
62 Rozdelenie povinností súvisiacich s vyzdvihnutím a odovzdaním maloletých detí, ak rodičia nemajú rovnocenné možnosti zabezpečenia dopravy 164
63 K úprave povinnosti oznámiť včas druhému rodičovi, že sa styk nemôže uskutočniť a úprave povinnosti umožnenia neuskutočneného styku v náhradnom termíne ....................................................................................
64 K úprave telefonického kontaktu s jedným rodičom počas priebehu styku s druhým rodičom ............................................................................... 169
65 Styk s dieťaťom nemožno obmedziť z dôvodov, ktoré vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi ............................................................................... 172
66 Nevyhovujúca zmena pracovnej doby rodiča nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku ...................................... 174
67 Úprava styku rodiča s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov v zásade nemôže byť riešená neodkladným opatrením ............................................... 177
68 Otázka úpravy styku v prípade nevhodného správania rodiča pod vplyvom alkoholu voči dieťaťu, ak sa rodič snaží o nápravu ........................................ 179
69 Vystavenie pasívnemu fajčeniu ako dôvod pre obmedzenie styku s maloletým dieťaťom 181
70 Zákaz styku má byť časovo obmedzený; orgány sociálnoprávnej ochrany detí majú vytvárať podmienky pre obnovu styku .......................................... 183
71 K možnosti, že by dieťa pripravené na styk preberala osoba odlišná od osoby oprávnenej k styku (napr. manžel rodiča) 187
72 Bránenie v styku a možnosti jeho riešenia .................................................... 189
73 Zodpovednosť za škodu vzniknutú v dôsledku zmarenia styku ................... 192
74 K možnosti neumožnenia styku s dieťaťom, ktoré má zdravotné problémy a k náhrade škody za neuskutočnenie styku ................................. 194
75 K výške náhrady škody za zmarenie styku s maloletým dieťaťom, ak za ním rodič vycestoval vozidlom využívaným na základe zmluvy o výpožičke ....................................................................................... 197
76 K uplatneniu náhrady škody za neuskutočnenie stykov s dieťaťom viacerými žalobami a otázka spojenia vecí na spoločné konanie ................. 200
77 K možnosti jedného z rodičov obmedziť druhého rodiča v cestovaní s dieťaťom do zahraničia počas súdom upraveného styku ........................... 204
78 Ako vykladať, kedy má prebehnúť styk, ak bol určený v párny či nepárny deň 206
79 Neodkladné opatrenie v čase, keď je styk maloletého dieťaťa s rodičom upravený ...................................................................................................... 208
80 Osobitná situácia umožňujúca nariadenie neodkladného opatrenia v čase, keď je styk maloletého dieťaťa s rodičom upravený 210
81 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku s rodičom, ktorý je trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby .............. 213
82 Opakované podávanie návrhov na zmenu úpravy styku s dieťaťom v krátkom slede a ich späťvzatie ako dôvod pre priznanie náhrady trov 216
83 Špekulatívne podanie návrhu na rozšírenie styku s maloletým je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania podľa § 55 CMP .................................... 219
84 Ak si rodič informačnú povinnosť o dieťati plnil, nemožno ho zaťažiť povinnosťou podávať informácie o dieťati v určitých intervaloch 221
85 K rozsahu, v ktorom je rodič oprávnený požadovať informácie o zdravotnom stave dieťaťa od druhého rodiča ............................................ 223
86 Rodič má právo vedieť o ceste dieťaťa do zahraničia vrátane informácie o navštívenej krajine ..................................................................................... 226
87 K právomoci o spore medzi rodičmi týkajúcom sa možnosti dieťaťa vycestovať do zahraničia a vydania cestovného pasu ................................... 228
88 Žaloby (okrem návrhov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) musia menom dieťaťa podať obaja rodičia, nestačí podanie rodičom, ktorému bolo po rozvode zverené ................................................................. 237
89 K možnosti zariadenia poskytujúceho predškolské vzdelávanie uzatvoriť zmluvu len s jedným z rodičov 240
90 Nezhodu rodičov ohľadom prihlásenia dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie nemožno riešiť neodkladným opatrením .................................. 242
91 Snaha o prehlásenie maloletého na inú školu bez súhlasu druhého rodiča spĺňa podmienku nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov nariadením zákazu tohto konania ...................................................................................
92 K formulácii výroku vyhovujúcemu návrhu, ktorým sa rodič domáha zápisu dieťaťa do školského zariadenia proti vôli druhého rodiča 247
93 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo veci plnenia budúcej povinnej školskej dochádzky pri nezhode rodičov, ak má maloletý možnosť plniť ju v spádovej škole 249
94 K neodkladnému opatreniu o nahradenie súhlasu druhého rodiča s hospitalizáciou dieťaťa a k nutnosti zisťovania dôvodov jeho nesúhlasu 252
95 K dôvodom a účinkom nahradenia súhlasu druhého rodiča s nepovinným očkovaním ............................................................................ 254
96 K udeleniu súhlasu s očkovaním dieťaťa proti COVID-19, ak už ochorenie prekonalo a je v dobrom zdravotnom stave .................................................. 256
97 Zverejňovanie fotografií maloletého na sociálnych sieťach partnerom rodiča ako nezhoda rodičov o podstatnej veci ..............................................
98 Pri nezhode rodičov v otázke prihlásenia dieťaťa na etiku alebo náboženstvo nemožno rozhodnúť neodkladným opatrením ............................................
99 Nestotožnenie jedného z rodičov s kresťanskou náukou nie je dôvodom pre odmietnutie zápisu dieťaťa na cirkevnú školu, ak je bližšie k
100 K možnosti súdneho riešenia nezhody rodičov ohľadom absolvovania
102 Skutočnosť, že členovia domácnosti dieťaťa majú iné priezvisko ako dieťa, neodôvodňuje súdne udelenie súhlasu s jeho zmenou ................................
103 Nezhoda rodičov vs. opakovaný
104 Ak právny úkon vyžaduje schválenie súdom, musí byť súdu predložený v originálnom vyhotovení alebo zaručene konvertovaný .............................. 276
105 K formulácii dojednaní o vecnom bremene v darovacej zmluve uzatvorenej za maloletého ................................................................................................
106 Súd v konaní o nezhode pri výkone rodičovských práv a povinností musí meritórne skúmať, či ide o podstatnú vec, konanie nemožno zastaviť s odkazom na nepodstatnosť veci ................................................................. 281
107 Ku kontinuite vecí spadajúcich pod oblasť starostlivosti súdu o maloletých týkajúcich sa toho istého maloletého ........................................................... 284
108 K nevyhnutnosti odôvodnenia najlepšieho záujmu dieťaťa s prihliadnutím na okolnosti konkrétne posudzovanej veci ................................................... 287
109 Záujem maloletého dieťaťa a nevyhnutnosť prihliadania na emocionálne väzby ku každému z rodičov ......................................................................... 291
110 Zásada najlepšieho záujmu maloletého vs. bezodkladná úprava pomerov ...........................................................................................
111 Zmeniteľnosť rozhodnutí súdov o úprave práv a povinností k maloletým deťom ...................................................................................... 297
112 K zmene pomerov potrebnej pre zmenu alebo zrušenie rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností ........................................ 300
113 Otázka vzniku ustálenej judikatúry ohľadom rozhodovania o zverení dieťaťa do starostlivosti ................................................................ 302
114 Kritériá, ktoré musí súd zohľadniť pri rozhodovaní o úprave styku ............. 306
115 K neodkladným opatreniam podľa 3. časti CMP a k rozsahu úpravy styku rodiča s maloletým upraveného neodkladným opatrením 309
116 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo veci úpravy rodičovských práv, ak rodičia spolu bývajú v jednej domácnosti .................. 312
117 Vzájomné konflikty rodičov samy osebe nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia
118 K právomoci súdu miestne príslušného podľa faktického pobytu maloletého zrušiť neodkladné opatrenie vo veci ochrany maloletého vydané iným súdom ......................................................................................
119 Konanie o úpravu práv a povinností k deťom pred rozvodom možno zastaviť až po právoplatnosti výroku o úprave po rozvode, nie už pri právoplatnosti výroku o rozvode ..................................................................
120 K váhe preferencií maloletého v konaní o úprave výchovných pomerov ...... 324
121 Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je právnou otázkou .......................... 326
122 K zohľadňovaniu záujmov rodičov maloletého dieťaťa v konaniach podľa § 111 CMP 329
123 K vzťahu návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností na dobu do rozvodu a návrhu na úpravu práv na dobu po rozvode ............................
124 K prerušeniu konania v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých 333
125 K otázke vypočutia maloletého ako k dovolaciemu dôvodu ......................... 335
126 Námietka nevypočutia maloletého a otázka porušenia práv rodiča ............. 338
127 K právam dieťaťa v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a k realizácii jeho práva na informácie 341
128 K prítomnosti splnomocneného zástupcu rodiča pri výsluchu maloletého ....................................................................................................
129 K účelu znaleckého dokazovania v súvislosti s rozhodovaním o výchovnom prostredí dieťaťa 345
130 Odchýlenie sa od predbežnej dohody o styku s maloletým na pojednávaní, ktorého sa druhý rodič nezúčastnil a neúčasť aj ospravedlnil, ako porušenie práva na spravodlivý proces ...................................................
131 Neoprávnený zásah do rodinného života v dôsledku prieťahov v konaní o úprave práv a povinností rodiča k maloletého dieťaťu 351
132 K zákonnému sudcovi v poručenskej veci, ak bola skoršia poručenská vec maloletého právoplatne ukončená ešte pred účinnosťou súdnej reformy .............................................................................................
133 Zmena príslušnosti súdu z dôvodu príbuzenského vzťahu s kolíznou opatrovníčkou ..............................................................................................
134 K ustanoveniu ÚPSVaR kolíznym opatrovníkom, ak je zároveň navrhovateľom .............................................................................................
135 Ak súd maloletému kolízneho opatrovníka neustanoví, musí zdôvodniť, prečo tak neurobil .......................................................................
136 K možnosti vylúčenia kolízneho opatrovníka na základe námietky zaujatosti ......................................................................................
137 K pojmu „konanie“ podľa § 112 ods. 1 CMP
138 K miestnej príslušnosti súdu pre konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých a k súhlasu účastníka s prenesením príslušnosti ....................
139 Súd, ktorého miestna príslušnosť bola založená 1. rozhodnutím vo veci starostlivosti súdu o maloletého, nemôže pri ďalšom návrhu vysloviť miestnu nepríslušnosť 370
140 K prípadom, kedy procesné úkony vo veci starostlivosti súdu o maloletých môže konať miestne nepríslušný súd ......................................
141 Zmena bydliska maloletého bez súhlasu druhého rodiča a miestna príslušnosť
142 K možnosti opraviť omyl ohľadom priebehu striedavej starostlivosti v párnych a nepárnych týždňoch opravným uznesením ...............................
143 K nutnosti plnomocenstva s osvedčeným podpisom splnomocniteľa pre zastupovanie v konaní o mene a priezvisku maloletého 379
144 K nevyžiadaniu stanoviska maloletého vo veku blízkom dospelosti k späťvzatiu žaloby, ktorú za neho podal zákonný zástupca ......................... 381
145 Rozhodnutie o výchove a výžive maloletého sa stáva v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov neúčinným
383
146 K prejavu vôle rodiča potrebnému pre uzatvorenie tzv. rodičovskej dohody ................................................................................ 385
147 Opakované nerešpektovanie súdnych rozhodnutí vo veciach starostlivosti o maloletých ako dôvod pre priznanie náhrady trov ....................................
148 Podanie návrhu na súd, ktorý s ohľadom na navrhovateľovi známy obvyklý pobyt dieťaťa nemá právomoc o ňom rozhodovať, ako dôvod pre priznanie náhrady trov ........................................................................... 390
149 KS BB v. KS BB., sp.zn. 16CoP/12/2022: K možnosti nariadenia výchovného opatrenia neodkladným opatrením, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej 392
150 KS BB v. KS BB., sp.zn. 12CoP/52/2021: K možnosti nariadenia výchovného opatrenia neodkladným opatrením ..........................................
3 VÝKON ROZHODNUTIA
151 K okolnostiam spôsobujúcim zánik povinnosti uloženej rozhodnutím vo veciach maloletých a k odmietaniu styku s oprávneným rodičom zo strany dieťaťa
152 Nezáujem maloletých detí o styk s rodičom nie je dôvodom pre neuloženie pokuty za nerešpektovanie rozhodnutia formou zmarenia styku. Nevyužitie donucovacích prostriedkov za účelom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zásah do práva na rodinný život ............................... 399
153 Ak súd vyzve povinného na plnenie povinnosti vo veciach maloletých a následne uloží pokutu bez vydania uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, poruší právo na súdnu ochranu
403
154 Každé nerealizovanie styku či predĺženie rozsahu styku nie je automaticky dôvodom pre nariadenie výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých .................................................................................. 406
155 K podmienkam pre odňatie dieťaťa v rámci výkonu rozhodnutia vo
156 K zisťovaniu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať výkonu rozhodnutia, ak je konanie o výkone nariadené podľa § 376 ods. 3 CMP 412
157 K fázam výkonu rozhodnutia podľa CMP ..................................................... 415
158 K postupu pri nariadení výkonu neodkladného opatrenia vo veciach maloletých ................................................................................... 418
159 Právo dieťaťa na názor pri realizácii výkonu styku ....................................... 421
160 Neochota dieťaťa stýkať sa s rodičom ako dôvod pre zastavenie výkonu rozhodnutia 424
161 Zamietnutie návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia o styku by malo byť založené na komplexnom vyšetrení príslušným odborníkom, ktorého sa zúčastní aj oprávnený rodič ..................................................................... 430
162 Rýchlosť výkonu rozhodnutia o navrátenie dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu ................................................................................. 434
163 K otázke úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti podľa rozhodnutia o návrate maloletého do krajiny obvyklého pobytu 442
164 Proti uzneseniu o uložení pokuty v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí podľa CMP nie je prípustné odvolanie ................................ 446
165 KS Nitra pripustil odvolanie proti uzneseniu o uložení pokuty v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého; vyjadril sa k povinného obsahu uznesenia ..................................................................................................... 448
166 K možnosti povinného rodiča podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení výkonu rozhodnutia vo veci maloletého po nadobudnutí jeho plnoletosti ............................................................................................. 453
167 Špecifikovanie dôvodu zastavenia výkonu rozhodnutia
4 NÁVRATOVÉ KONANIA
455
168 Skúmanie okolností odôvodňujúcich nenariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu 458
169 K dokazovaniu a k návrhom na doplnenie dokazovania v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zdržaní ....... 473
170 K možnosti súdu rozhodujúceho v konaní o návrat maloletého do cudziny vydať neodkladné opatrenie vo veci úpravy styku, ak bol návrat zamietnutý ......................................................................................... 477
171 Opakované neoprávnené premiestnenie je dôvodom pre priznanie náhrady trov konania o návrat maloletého do cudziny ................................ 484
172 Obnova konania v návratovom konaní 488
Poznámka redakcie: výňatky z rozhodnutí súdov neprešli jazykovou úpravou.
ROZVOD
K hmotnoprávnym podmienkam rozvodu 1
K podmienkam rozvodu manželstva
I. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a vyhodnotiť celkový postoj manželov k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzavretím manželstva, ich vzájomný vzťah ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva.
II. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť.
III. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t. j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z čl. 1 – 4 Základných zásad (Zákona o rodine) a z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine.
IV. Trvalosť rozvratu vzťahu medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. To znamená, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie, alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie.
Rozsudok KS Košice, spisová zn. 7CoP/134/2016, dátum rozhodnutia: 27. 10. 2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky L. S. proti manželovi D. R. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. F. takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na rozvod manželstva.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a ich manželstvo rozviedol.
3. Uviedla, že so záverom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, nakoľko samotný fakt, že s manželom žijú v jednej domácnosti a zatiaľ aj naďalej spoločne hospodária s príjmami a podieľajú sa na chode domácnosti, nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na rozvod. Jej aj zrejme manželovou snahou je, aby rozvod ich manželstva čo najmenej pociťovali ich deti, preto sa bežné záležitosti snažia riešiť racionálne. Má za to, že fakt, že dokážu naďalej zabezpečovať chod domácnosti bez emocionálnych výstupov je práve dôsledkom toho, že s rozvodom manželstva sú vysporiadaní. S manželom majú rôzne záujmy, takmer vôbec spolu netrávia voľný čas, čo má už dlhodobo negatívny dopad na ich vzťah a manželstvo. Ich komunikácia je dlhodobo obmedzená len na veľmi nevyhnutnú mieru. Žijú síce v jednej domácnosti ale dá sa povedať, že žijú vedľa seba, dlhodobo sa nerozprávajú a ani jeden z nich nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, čo sa po pojednávaní ešte zhoršilo. Aj v prípade, ak v tomto konaní o rozvod nebudú úspešní, určite v blízkej budúcnosti podá nový návrh na rozvod manželstva.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, a to či manželstvo má význam pre účastníkov konania a či môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a vyhodnotiť celkový postoj manželov k manželstvu a k výkonu práv a povinností založených uzavretím manželstva, ich vzájomný vzťah ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, t.j. akým spôsobom a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá, ktoré vyplývajú z čl. 1 - 4 Základných zásad (Zákona o rodine) a z ustanovení § 18 až 20 Zákona o rodine. Trvalosť rozvratu vzťahu medzi manželmi nezáleží len na tom, aká dlhá doba uplynie od vzniku rozvratu do podania návrhu na rozvod manželstva, ale aj na povahe príčin rozvratu a miere ich následkov. To znamená, že manželstvo možno rozviesť, iba ak je rozvod v tom ktorom prípade riešením zodpovedajúcim stanoveným hľadiskám na manželstvo a jeho zánik rozvodom. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Akékoľvek zľahčovanie, alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť, preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie.
Rozvod a rodičovské práva
5. V tomto prejednávanom prípade je nesporné, že kríza v manželstve účastníkov konania existuje, obaja s rozvodom manželstva síce súhlasia, avšak z ich postojov je celkom zrejmé, že nedocenili a ani sa nezamýšľajú nad následkami rozvodu v rovine majetkovej, otázke bývania a nepochybne ani zabezpečovania starostlivosti o ich maloletého syna, ktorý sa v konečnom dôsledku vyjadril, že rodičia jeden bez druhého žiť nebudú. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v danom prípade je jednoznačne indikovaná potreba psychologickej intervencie u oboch účastníkov konania v záujme zmeny ich vzájomných postojov a následné vnútorné prehodnotenie potreby ukončenia spolužitia formou manželstva s dôrazom aj na ďalšie následky spojené s rozvodom manželstva. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval vzájomný vzťah účastníkov, teda manželov za reparabilný.
Trvalý rozvrat manželstva, dĺžka jeho trvania a nesúhlas so zotrvaním v manželstve
Otázka trvalého rozvratu manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a v žiadnom prípade nie je stanovená žiadna doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie o trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere okresný súd zdôraznil ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie (oboch manželov), čo v danom prípade z vyjadrení navrhovateľa preukázané nemal. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas odvolateľky s rozvodom manželstva, prípadne nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o existencii trvalého rozvratu. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval.
Rozsudok KS Banská Bystrica, spisová zn. 11CoP/56/2018, dátum rozhodnutia: 15. 11. 2018
Krajský súd Banská Bystrica
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Q. R. a manželky B. R., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 18Pc/2/2018-47 zo dňa 20. júna 2018, takto rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom manželstvo Q. R. a B. R. rozviedol.
2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a manželstvo je natoľko rozvrátené, že neplní účel, za ktorým bolo vytvorené. Z vykonaného dokazovania, výpovede navrhovateľa vyplynulo, že už od počiatku videl v manželstve problém, ktorý pretrvával počas celého trvania manželstva a to v tom, že jeho manželka a následne aj ich spoločný syn si nevytvorili vzťah k jeho rodičom a bližšej rodine, z čoho vznikali neustále hádky a nedorozumenia, z ktorého dôvodu sa v manželstve trápi. Tento problém v manželstve potvrdila aj manželka navrhovateľa, odôvodňovala to tým, že v rodine manžela sa vo zvýšenej miere požíval alkohol, čo sa jej ani synovi nepáčilo, preto odmietali bližší kontakt.
3. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvej inštancie tiež uviedol, že jeho pocit nespokojnosti v manželstve vyplýval aj z toho, že sa nemohol podieľať na výchove syna podľa svojich predstáv, aj v intímnom živote sa prispôsoboval predstavám manželky, pocit nespokojnosti v manželstve u neho pretrvával po celú dobu manželstva. V roku 2010, keď mala manželka vážne zdravotné ťažkosti, zotrval pri nej, podporoval ju, snažil sa jej byť nápomocný aj v domácnosti. Následne, asi pred tromi rokmi, ho zranili vyjadrenia manželky na jeho rodinu a už v tom čase bol rozhodnutý podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ tvrdil, že manželka odmietala riešiť problémy, ktoré jeho v manželstve trápili a to aj za prípadnej odbornej pomoci. Zdôraznil, že po psychickej stránke už nevie ďalej zniesť spolužitie s manželkou a po odchode zo spoločnej domácnosti bol nútený vyhľadať odbornú pomoc psychológa.
4. Manželka v konaní pred súdom prvej inštancie namietala, že hoci existoval problém vo vzťahu k rodičom navrhovateľa, iné problémy v manželstve nevidela. Zdôraznila, že podľa nej nič nesvedčí o vážnom a trvalom rozvrate manželských vzťahov, mala zato, že s manželom môžu zachrániť manželstvo a vzájomný vzťah. Poukázala na svoj vážny zdravotný stav, ako aj na skutočnosť, že si sľubovali byť spolu v „dobrom aj v zlom“. S rozvodom nesúhlasila a žiadala návrh na rozvod zamietnuť.
5. Okresný súd konštatoval, že veľmi citlivo zvažoval návrh navrhovateľa, ktorý pred súdom vystupoval pomerne jednoznačne a deklaroval svoj postoj k manželke ako nezvrátiteľný s tým, že k manželke už nič necíti a nevie si predstaviť ďalšie spolužitie s ňou. Opakovane zdôraznil, že ho ranil postoj manželky, ktorá odmietala riešiť vzťah s jeho rodinou, čo pretrvávalo po celú dobu manželstva. Z postoja manželky vyplynulo, že táto problému na usporiadanie vzťahov s bližšou rodinou svojho manžela neprikladala patričný význam, odmietala ho riešiť spôsobom, ktorý by bol akceptovaný pre oboch manželov.
6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie sú charakteristické nielen pre založenie manželstva, ale aj pre jeho ďalšie trvanie. Pokiaľ jeden z manželov deklaruje celkom jednoznačne a rozhodne svoj postoj v takom význame, že nemá záujem o ďalšie spolužitie s druhým manželom, že jeho city voči druhému manželovi vychladli a nie je možné ich už obnoviť, potom nemožno takého manžela nútiť zotrvať v manželskom spolužití, ktoré je pre neho natoľko nevyhovujúce, že ho psychicky nezvláda a je nútený vyhľadať odbornú pomoc. Okresný súd zdôraznil, že vzal do úvahy aj súčasný závažný stav manželky navrhovateľa, ktorý by mohol byť dôvodom pre udržanie manželstva najmä z dôvodu, že stav manželky si vyžaduje pomoc a podporu najbližších, ktorým je určite aj manžel. Navrhovateľ však deklaroval, že je ochotný manželke najmä po finančnej stránke byť nápomocný v jej situácii, napriek tomu, že spolu nežijú. V tomto smere súd prvej inštancie vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by autoritatívnym rozhodnutím súdu mal byť navrhovateľ nútený zotrvať v manželstve, mohlo by to vyústiť do väčšieho odporu navrhovateľa vo vzťahu k manželstvu a tak narušiť súčasný zdieľny postoj k zdravotnému stavu manželky. Okrem poukazu na svoj súčasný zdravotný stav manželka neuviedla žiadny konkrétny návrh, ako obnoviť manželský vzťah a udržať manželstvo s navrhovateľom tak, aby bolo naplňujúcim zväzkom pre oboch manželov.
7. Na základe uvedených skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že v súčasnej dobe nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia a manželstvo neplní účel, za ktorým bolo vytvorené. Z uvedeného dôvodu rozhodol o rozvode manželstva.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala manželka odvolanie.
9. Krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
10. Z dokazovania, vykonaného okresným súdom, nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária ani spolu intímne nežijú, dieťa pochádzajúce z manželstva je v čase konania o rozvod manželstva plnoleté. Odporkyňa počas celého konania
nepredložila jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s navrhovateľom žije v spoločnej domácnosti, že vedú spoločné hospodárenie a spolu intímne žijú. Manželstvo účastníkov konania tak nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných zákonom o rodine.
11. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o trvalý rozvrat manželstva s poukazom, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval len v januári 2018, odvolací súd zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne a v žiadnom prípade nie je stanovená žiadna doba, bez uplynutia ktorej by konštatovanie v trvalom rozvrate nebolo možné. Podstatné je, či trvalý rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. V tomto smere okresný súd zdôraznil ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva dobrovoľnosť a slobodné rozhodnutie (oboch manželov), čo v danom prípade z vyjadrení navrhovateľa preukázané nemal. Jednoznačný a rozhodný postoj navrhovateľa, ktorý už v manželstve nemieni zotrvať, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas odvolateľky s rozvodom manželstva, prípadne nesúhlas s tvrdením navrhovateľa o existencii trvalého rozvratu. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. V konečnom dôsledku odvolateľka v podanom odvolaní viac menej potvrdzuje existenciu trvalého rozvratu manželských vzťahov poukazovaním na údajný iný partnerský vzťah navrhovateľa ako aj súhlasom s tvrdeniami navrhovateľa o nezhodách týkajúcich sa navrhovateľovej užšej rodiny.
12. Pokiaľ manželka v podanom odvolaní tvrdila, že je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, z podaného odvolania možnosť obnovenia spolužitia ani nevyplýva. Odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ nielen v konaní pred súdom prvej inštancie kategoricky poprel možnosť obnovy manželského a partnerského spolužitia, ale aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že s manželkou ako rodina spolu nežijú, nemá vôľu tvoriť s odvolateľnou jeden celok a tráviť spoločne čas. Ak manželia spolu nekomunikujú, nehospodária a intímne spolu nežijú a že problémy, ktoré z manželstva vyvstali a ktoré jednotlivo pociťujú, nevedia vzájomne rešpektovať a tolerovať, nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia.
13. Odporkyňa má pravdu v tom, že manželia sú povinní si navzájom pomáhať v zdraví i v chorobe, ale aj tieto povinnosti majú svoje medze. Odvolací súd musí zhodne s okresným súdom konštatovať, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby zotrval vo zväzku s odporkyňou proti jeho vôli.
Ak sa manžel dopustil voči manželke týrania, nemožno brániť rozvodu, ani keby zotrvanie v manželstve odôvodňoval zdravotný stav manžela
Od navrhovateľky ako týranej osoby nemožno očakávať ani spravodlivo požadovať, aby zotrvala v manželskom zväzku. Ani zhoršený zdravotný stav manžela nemôže byť dôvodom, aby navrhovateľku súd proti jej vôli nútil zotrvať v manželskom zväzku, kde je ohrozované jej zdravie a život.
Rozsudok KS Žilina, spisová zn. 11Co/244/2016, dátum rozhodnutia: 13. 9. 2016
Krajský súd Žilina
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline v právnej veci navrhovateľky A. R. proti manželovi E. R., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/173/2014-69 zo dňa 05.05.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
Odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. V súdenej veci bolo nesporne preukázané, že odporca sa voči navrhovateľke dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, za čo bol právoplatne odsúdený. Nemožno tak už od navrhovateľky ako týranej osoby očakávať, ani spravodlivo požadovať, aby zotrvala v manželskom zväzku s odporcom a bola tak naďalej vystavovaná bezohľadnému a krutému správaniu odporcu sprevádzanému permanentným stresom a ohrozovaním jej fyzického a psychického zdravia. Za tohto skutkového stavu a za situácie kedy navrhovateľka deklarovala pred súdom, že manželské spolužitie s odporcom je pre ňu neznesiteľné a nie je predpoklad jeho obnovenia, aj súd dospel k záveru, že ďalšie spolužitie účastníkov konania ako manželov je vylúčené, manželstvo je trvalo rozvrátené a nemôže už plniť svoj spoločenský účel a zákonom stanovené funkcie.
3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie manžel. Udáva, že jeho manželka- navrhovateľka očividne zavádzala a klamala súd. Uvádzala nepravdivé údaje o hlavnom dôvode rozvodu. Hlavným dôvodom rozvodu bolo totiž jej partnerstvo a nevera.
4. Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
5. V danom prípade ide o dlhoročné manželstvo. Súd aj v priebehu konania v súčinnosti s účastníkmi vytvoril priestor pre obnovu zhoršených manželských vzťahov, keď konanie prerušil na návrh účastníkov, a to opakovane. Napriek tejto skutočnosti nedošlo k urovnaniu
manželských vzťahov. Naopak, v priebehu konania došlo k závažnej skutočnosti, na ktorú súd musel prihliadnuť.
6. Manžel sa dopustil úmyselného činu voči navrhovateľke, svojej manželke, a to zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, za čo bol právoplatne odsúdený. Túto skutočnosť potvrdili obaja účastníci konania.
7. Manžel potom na jednej strane súdu prezentuje lásku k manželke, snahu o zachovanie manželského spolužitia a na strane druhej sa uchyľuje k závažnému konaniu, ktoré dosahuje intenzitu trestného činu.
8. Možno potom iba súhlasiť so záverom okresného súdu, že od navrhovateľky ako týranej osoby nemožno očakávať ani spravodlivo požadovať, aby zotrvala v manželskom zväzku. Ani zhoršený zdravotný stav manžela nemôže byť dôvodom, aby navrhovateľku súd proti jej vôli nútil zotrvať v manželskom zväzku, kde je ohrozované jej zdravie a život.
1.2 K procesnoprávnym aspektom konania o rozvod 4
Ak sa navrhovateľ na pojednávaní nevie vyjadriť k príčinám rozvratu manželstva, nie je to dôvod pre zamietnutie návrhu o rozvod
Skutočnosť, že navrhovateľka sa na pojednávaní (v stresovej situácii) nevedela verbálne vyjadriť k otázkam ohľadne príčin rozvratu manželstva, nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu o rozvod manželstva.
Uznesenie KS Banská Bystrica, spisová zn. 15CoP/14/2019, dátum rozhodnutia: 28. 6. 2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky S. R. a manžela Q. R., o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov k maloletému Z., k maloletému C., k maloletému I. a k maloletej W. na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20P/10/2018-89 z 25. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Prvoinštančný súd uviedol: ,,Predovšetkým treba uviesť, že bolo pre súd pomerne problematickým zistiť z osobného prejavu navrhovateľky dôvody vedúce ju k podaniu návrhu na rozvod manželstva, pretože nebola schopná samostatne a súvisle opísať okolnosti, pre ktoré by súd mal považovať manželstvo za úplne nefunkčné. Po opakovaných otázkach súdu z jej výpovede vyplynulo v podstate to, že zo spoločnej domácnosti odišla pred štyrmi mesiacmi k svojej matke, lebo manžel jej nepomáha so starostlivosťou o deti a domácnosť, na ktorú tento prispieva po finančnej stránke nedostatočne, lebo nikde nepracuje. Iné dôvody neuviedla, na druhej strane sa však vyjadrila, že tieto otázky s manželom neriešili, nerozprávali sa o nich.
2. Z výpovede manžela, matky a brata navrhovateľky, ako aj svedkov bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo približne do marca tohto roku v podstate bezproblémové a neboli v ňom žiadne rozpory zásadného charakteru, pričom zmena nastala v dôsledku toho, že navrhovateľka nastúpila do zamestnania a tým získala vlastný príjem. Matka navrhovateľky pritom uviedla, že dcéra odišla od manžela kvôli tomu, že sa dosť narobila a ak by sa odporca zbavil štyroch aktuálne chovaných kráv, tak navrhovateľka by sa k nemu aj kvôli deťom vrátila.
Odporca v tomto smere uviedol, že by bol ochotný urobiť určitý kompromis, no podľa neho je práve vplyv svokry skutočným dôvodom, pre ktorý sa navrhovateľka nechce vrátiť domov.
3. Zhrnúc uvedené súd potom dospel k záveru, že aktuálne je síce manželstvo účastníkov narušené, no nejde v manželstve o tak vážne narušenie vzťahov a ich trvalý rozvrat do tej miery, že by už manželstvo nemohlo plniť svoj účel a že by bola možnosť obnovy manželského spolužitia úplne vylúčená. Súd hlavne poukazuje na to, že príčiny, ktoré podľa navrhovateľky viedli k jej odchodu zo spoločnej domácnosti sú odstrániteľné, a to pomocou vzájomnej komunikácie. Manžel svoj záujem o nápravu manželstva preukázal tak svoju výpoveďou pred súdom ako aj svojou účasťou na procese manželského poradenstva. Preto súd v tomto smere apeluje na navrhovateľku, aby aj ona zodpovedne participovala na tomto procese, lebo aj s touto pomocou je možné vyriešiť prechodný nesúlad v manželstve. Navrhovateľka si musí uvedomiť, že je svojprávnou osobou a nie je len dcérou svojej matky, ale je aj manželkou a súčasne matkou štyroch detí a len ona sama rozhoduje o tom, ako si svoj život zariadi. Súd to uvádza z dôvodu, že z (pomerne výbušného) prejavu matky navrhovateľky pri výsluchu nadobudol dojem, že je to skôr ona než navrhovateľka, kto chce toto manželstvo rozviesť - deklarovala to nepriamo svojimi slovami, že ona odporcu nenávidí.
4. Za týchto okolností neexistuje v manželstve podľa súdu žiaden tak závažný problém, ktorý by s prihliadnutím aj na štyri spoločné maloleté deti pomerne útleho veku nebolo možné vyriešiť spoločnou komunikáciou manželov, ktorej by napomohlo hlavne to, aby sa odohrávala bez akéhokoľvek spolupôsobenia matky navrhovateľky.
5. Proti rozsudku prvoinštančného súdu navrhovateľka podala včas odvolanie.
6. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že na pojednávaní pred prvoinštančným súdom nekomunikovala, pretože sa bála manžela, je pod neustálym psychickým tlakom, ktorý na ňu vyvíja. Spoločnú domácnosť opustila, pretože s manželom nedokáže žiť. Nikto ju nemôže nútiť žiť s niekým, koho sa bojí, kto ju psychicky, ako aj fyzicky napáda. Neustále na ňu vyvíja tlak a vyhráža sa jej fyzickým trestaním. Núti ju ťažko pracovať a vo všetkom sa prispôsobovať. Medzi nimi je veľký vekový rozdiel, čo manželovi vyhovuje. Nikto jej nechcel pomôcť, všetci sa ho boja. Taktiež voči nej manžel používa maloleté deti. Manžel jej neumožňuje styk s maloletými deťmi, aj keď má o maloleté deti veľký záujem. Každý týždeň ide za deťmi (v poslednej dobe aj so svedkami, políciou, so starostom), požiadala o pomoc mnohých. Manžel jej oznámil, že keď bude trvať na rozvode, maloleté deti nikdy neuvidí. Podala niekoľko trestných oznámení, pretože manžel nedodržiava neodkladné opatrenie, neumožňuje jej styk s maloletými deťmi, oznámila túto skutočnosť kolíznemu opatrovníkovi, avšak všetky orgány jej podnety ignorujú. Maloleté deti od manžela v noci utekajú k nej, nechcú žiť s ním. Je to práve manžel, ktorý nikde nepracuje. Ju poslal do roboty a on zostal doma. Ona musela chodiť do práce a zároveň starať sa o domácnosť a o zvieratá. Uvedomuje si, že málo komunikovala pred prvoinštančným súdom, ale bojí sa manžela a nechce sa k nemu vrátiť. Nevráti sa k nemu nikdy, nemôže žiť s niekým, kto ju trápi, vyhráža sa jej, nedovolí stýkať sa s maloletými deťmi, fyzicky ju napáda a ubližuje jej. Nemá k manželovi žiaden citový vzťah, bojí sa ho, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú. K intímnemu styku ju manžel nútil a ona z obavy o život sa podvolila. Aj preto opustila spoločnú domácnosť a ani po odchode so spoločnej domácnosti ju neprestal obťažovať a sexuálne napádať. Zdôraznila, že miluje svoje maloleté deti, nikdy sa o ne neprestane starať, ale k manželovi sa vrátiť nechce, bojí sa ho, má záujem sa s manželom rozviesť.
7. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
a rodičovské práva
9. K záveru, či vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, môže súd dospieť len základe starostlivého skúmania a hodnotenia príčin, ktoré k rozvratu manželstva viedli. Svoje zistenia je súd povinný uviesť v odôvodnení rozsudku.
10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine, keď pri posudzovaní miery rozvratu medzi manželmi náležitým spôsobom neposudzoval a neprihliadol na existenciu porušenia povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine. Zároveň neskúmal, či manželstvo účastníkov si plní funkciu ekonomickú, biologickú, výchovnú funkciu.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že navrhovateľka sa na pojednávaní (v stresovej situácii) nevedela verbálne vyjadriť k otázkam ohľadne príčin rozvratu manželstva, nemôže byť dôvodom pre zamietnutie návrhu o rozvod manželstva.
12. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a ani spolu intímne nežijú, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Hoci manžel uvedené skutočnosti vo vyjadrení k odvolaniu spochybňoval, počas celého konania (teda ani v odvolacom konaní) nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by aspoň nepriamo preukazoval opak, teda konkrétne, že s navrhovateľkou trvalo žije v spoločnej domácnosti, vedú spoločné hospodárenie, spolu intímne žijú a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti.
13. Odvolací súd konštatuje, že za stavu, keď manželstvo už pomerne dlhú dobu neplní žiadnu zo svojich funkcií a keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, potom možno rozvrat považovať za trvalý, pričom úlohou súdu prvej inštancie je, aby analyzoval a hodnotil všetky príčiny, ktoré vyvolali vážny rozvrat manželstva.
K okolnostiam, v ktorých je pokus o zmierenie manželov nadbytočný
Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, súd skúma okolnosti konkrétneho návrhu a spolužitia manželov. Je povinný síce využiť aj možnosť zmierenia sa, na druhej strane pokiaľ jeden z účastníkov konania prehlási, že dlhodobo manželstvo neplní spoločenskú funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľka odmieta obnovu manželského spolužitia, nie je iná možnosť, ako takémuto návrhu vyhovieť.
Rozsudok KS Prešov, spisová zn. 18Co/207/2016, dátum rozhodnutia: 12. 4. 2017
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky S. K. proti odporcovi J. K., o rozvod manželstva, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č. k. 9C/123/2016-20 zo dňa 13.06.2016, jednohlasne takto rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka jednoznačne deklarovala, že nemôže a nechce zotrvať v manželskom zväzku s odporcom, pretože manželstvo roky nie je harmonické.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie odporca. Uviedol, že predvolanie na pojednávanie nedostal na svoje meno, považoval toto predvolanie za nesprávne a chce vytýčiť termín pojednávania, chce sa osobne zúčastniť a má za to, že išlo len o manželskú krízu a urobí všetko pre zachovanie manželstva.
4. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
5. Z obsahu spisu je zrejmé, že manželstvo bolo za obdobie posledných rokov neharmonické, ktoré vyústilo aj do fyzických atakov odporcu voči navrhovateľke, o čom svedčí konanie pred OR PZ Chminianska Nová Ves. Navrhovateľka odmietla akúkoľvek možnosť obnovy manželského spolužitia.
6. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP majúc za to, že výsluch navrhovateľky a listinný dôkaz o prebiehajúcom súdnom konaní, kde bol pribratý do konania aj znalec z odboru traumatológie na rozsah poškodenia zdravia navrhovateľky, ktorá utrpela tieto po ataku odporcom sú dôkazmi o tom, že manželstvo je hlboko rozvrátené. Vzhľadom na to, že konanie pred OR PZ prebieha dlhšie obdobie, navrhovateľka jasne deklarovala, že nie je schopná a ochotná už spolunažívať s odporcom. Je potom dôvodný záver súdu prvej inštancie, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. V konečnom dôsledku aj v odvolaní odporca uvádza, že chce zmeniť svoj spôsob života a považuje celú záležitosť za manželskú krízu, tzn., že si je vedomý negatívneho správania sa voči navrhovateľke.
7. Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, súd skúma okolnosti konkrétneho návrhu a spolužitia manželov. Je povinný síce využiť aj možnosť zmierenia sa, na druhej strane pokiaľ jeden z účastníkov konania prehlási, že dlhodobo manželstvo neplní spoločenskú funkciu, manželia nežijú v spoločnej domácnosti a navrhovateľka odmieta obnovu manželského spolužitia, nie je iná možnosť, ako takémuto návrhu vyhovieť.
K spôsobu realizácie pokusu o zmierenie manželov súdom a k okolnostiam, za ktorých súd môže od pokusu o zmierenie upustiť
Podľa § 96 ods. 1 CMP, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Rovnako ako v minulosti, zákonodarca súdu neukladá priamo spôsob, akým má tento pokus o zmierenie realizovať. Z povahy veci je zrejmé, že súd sa pokúsi o zmierenie manželov najmä pri pojednávaní. Povinnosť súdu zmierovať manželov treba vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. Nie je teda procesnou vadou konania, ak súd rozhodne o rozvode manželstva bez toho, aby sa pokúsil o zmierenie manželov, lebo jeden z manželov na pojednávanie opakovane neprišiel a konanie svojim postupom sústavne bojkotuje. Súd sa pritom pokúsi o presvedčenie na zachovanie manželstva toho z manželov, ktorý sa na súd dostavil. Nie je ani vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď je mu zrejmé, že príčiny rozvratu sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť, naopak, rozvod sa môže s prihliadnutím k okolnostiam prípadu javiť aj napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na zachovanie manželstva ako najlepšie riešenie danej situácie (napr. táto situácia môže nastať v prípade domáceho násilia, keď je jeden z manželov priamo ohrozený na telesnej integrite).
Uznesenie KS Trnava, spisová zn. 1CoP/182/2017, dátum rozhodnutia: 31. 8. 2018
Krajský súd Trnava
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa F. K. proti manželke G. K., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 6. júna 2017, č.k. 5Pc/5/2017-18, takto rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie manželstvo rozviedol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva, keď uviedol, že z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti. V roku 2002 došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov, manželka začala pracovať v Rakúsku, kam chodila v režime dva týždne v Rakúsku a dva týždne doma, keď bola doma, sa nestarala o domácnosť, domov chodila len prenocovať. Pred piatimi rokmi si v Rakúsku našla druhú prácu, prestala chodiť domov úplne, respektíve len jeden až dva krát do roka. Naposledy ju videl v septembri minulého roku, keď prišla domov, pohádali sa a následne odišla. Posledných päť rokov hospodária každý zvlášť. Vzťahy medzi nimi sú nenapraviteľne
rozvrátené, manželstvo si neplní žiadnu funkciu, z jeho strany nie je záujem o obnovenie spolužitia.
2. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, tento stav je trvalý, o čom svedčí skutočnosť, že už štyri roky spoločne nehospodária, intímnym životom nežijú sedem alebo osem rokov, naposledy ju videl v septembri 2016 za prítomnosti polície. Približne osemnásť rokov sú ich vzťahy narušené v dôsledku nevery zo strany manželky a tiež v dôsledku jej práce v Rakúsku, na základe čoho začala postupne chodiť domov iba raz alebo dvakrát za rok, pričom v apríli 2017 sa úplne odsťahovala. V Rakúsku mala vzťah s iným mužom. Navrhovateľovi v marci 2017 amputovali pravú nohu v predkolení, manželka ho v nemocnici nenavštívila ani mu neposkytuje pomoc pri jeho ťažkom zdravotnom postihnutí. Vzťahy medzi účastníkmi sa nezlepšili, neobnovili ani v priebehu tohto konania. U manželov dlhú dobu absentuje zdravé rodinné prostredie, čo svedčí o vážnom rozvrate manželstva, navyše správanie sa manželky k navrhovateľovi ( podľa navrhovateľa ho fyzicky napadla, nadávala mu, neprišla ho navštíviť do nemocnice) nesvedčí o tom, že by bola manželka pre navrhovateľa oporou, že by cítil, že sa môže na ňu spoľahnúť, že by vnímal s ňou spolupatričnosť a rešpekt. Navrhovateľ preto približne pred dva a pol rokmi si našiel partnerku, s ktorou od začiatku roku 2017 spoločne žije, ktorá mu vo všetkom pomáha, čo sa týka jeho zdravotného stavu aj domácnosti. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd videl v dlhodobejšom odcudzení manželov, ktoré vyústilo do nevery manželky a jej odchodu zo spoločnej domácnosti za prácou do zahraničia, ako aj následný vzťah navrhovateľa s jeho partnerkou. Súd mal tak za to, že sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o rozvode manželstva, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie manželka. Uviedla, že súd ju v konaní o rozvod manželstva nevypočul.
4. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je postihnutý vadou konania a manželke bola odňatá možnosť konať pred súdom.
5. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 06.06.2017 o 09,15 hodine. Uvedené predvolanie spolu s poučením manželka prevzala dňa 25.05.2017. Listom doručeným súdu dňa 02.06.2017 manželka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.06.2017 z dôvodu, že od 01.06.2017 je práceneschopná, nesúhlasí, aby súd pojednával a rozhodol bez jej prítomnosti. K tomuto listu priložila kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti, z ktorého vyplynulo, že G. K. je neschopná práce od 01.06.2017. Uvedené potvrdenie bolo vystavené MUDr. O. V. dňa 01.06.2017. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 06.06.2017 konštatoval, že manželka sa nedostavila, oboznámil jej ospravedlnenie a následne vyhlásil uznesenie, že sa bude pojednávať v neprítomnosti manželky. Vypočul navrhovateľa a vo veci vyhlásil rozsudok. V odôvodnení rozsudku sa s ospravedlnením neúčasti manželky na pojednávaní vysporiadal tak, že z potvrdenia lekára nevyplývalo, či by osobná účasť manželky na pojednávaní nebola možná a súd nemal ako manželke oznámiť svoje rozhodnutie o neakceptovaní jej žiadosti o odročenie pojednávania, keď táto súdu v žiadosti neuviedla kontakt na ňu. Súd žiadosť manželky o odročenie pojednávania vyhodnotil ako obštrukčnú v snahe vyhnúť sa rozhodnutiu v merite veci.
6. V danom prípade odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nepovažoval potvrdenie všeobecného lekára o dočasnej pracovnej neschopnosti za dostatočne preukazujúce nemožnosť manželky dostaviť sa na pojednávanie a mal za to, že z potvrdenia lekára nevyplývalo, či by osobná účasť manželky na pojednávaní dňa 06.06.2017 nebola možná. Za danej právnej úpravy teda v súlade s CSP manželka riadne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a požiadala o jeho odročenie. Doložila doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento doklad je postačujúci na preukázanie zdravotných dôvodov, ktoré treba
považovať za dôležité dôvody odôvodňujúce odročenie pojednávania. Súčasná právna úprava už nevyžaduje doloženie potvrdenia od lekára o tom, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného ochorenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Takže manželka riadne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, a to z vážneho dôvodu. V prípade, ak by na ďalšie pojednávanie sa manželka ospravedlnila opäť zdravotnými dôvodmi, tak mohol súd požadovať od manželky vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav udelenie plnomocenstva na jej zastupovanie v konaní. Takže týmto postupom súdu bola manželke odňatá možnosť konať pred súdom.
7. Povinnosť súdu pokúsiť sa ešte o zachránenie manželstva stanovuje aj uvedené ustanovenie. Rovnako ako v minulosti, zákonodarca súdu neukladá priamo spôsob, akým má tento pokus o zmierenie realizovať. Z povahy veci je zrejmé, že súd sa pokúsi o zmierenie manželov najmä pri pojednávaní. Povinnosť súdu zmierovať manželov treba vykladať tak, že súd ju realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého prípadu. Nie je teda procesnou vadou konania, ak súd rozhodne o rozvode manželstva bez toho, aby sa pokúsil o zmierenie manželov, lebo jeden z manželov na pojednávanie opakovane neprišiel a konanie svojim postupom sústavne bojkotuje. Súd sa pritom pokúsi o presvedčenie na zachovanie manželstva toho z manželov, ktorý sa na súd dostavil. Nie je ani vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva upustil, keď je mu zrejmé, že príčiny rozvratu sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť, naopak, rozvod sa môže s prihliadnutím k okolnostiam prípadu javiť aj napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na zachovanie manželstva ako najlepšie riešenie danej situácie (napr. táto situácia môže nastať v prípade domáceho násilia, keď je jeden z manželov priamo ohrozený na telesnej integrite).
8. Manželka sa na pojednávanie v danej veci nedostavila z ospravedlniteľného dôvodu. Súd mal pojednávanie odročiť a to aj z dôvodu, aby sa mohol pokúsiť o zmierenie manželov, ak navyše zo žiadnych okolností nevyplývalo, že manželka svojim postupom bude sústavne konanie bojkotovať, keďže sa jednalo len o prvé pojednávanie v danej veci. Navyše, ani zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že by sa súd snažil pokúsiť o presvedčenie na zachovanie manželstva prítomného navrhovateľa, takže týmto spôsobom došlo takisto k pochybeniu súdu prvej inštancie neaplikáciou § 96 ods. 1 CMP.
Absencia formálne správneho petitu a informácie o poslednom spoločnom bydlisku manželov v návrhu na rozvod nie sú nedostatkami, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať
Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie, ktorým tento odmietol podanie manželky z dôvodu absencie materiálne vykonateľného petitu a informácie o poslednom spoločnom bydlisku manželov, za nesprávny. V danom prípade je potrebné konštatovať, že návrh manželky na začatie konania obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s ust. § 25 CMP, keď je z neho okrem iného zrejmé, čoho sa ním manželka domáha. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na princíp preferencie obsahu procesných úkonov účastníkov konania obsiahnutý v čl. 7 CMP. Vzhľadom na to, že by nebolo spravodlivé žiadať od laických subjektov, aby sa vyjadrovali čistou a presnou procesnou terminológiou, je rozhodujúcim kritériom v posudzovaní procesných úkonov ich obsah, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. S prihliadnutím na uvedený princíp je odvolací súd toho názoru, že aj keď manželka vo svojom návrhu výslovne nesformulovala jeho petit, z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že vôľou manželky je, aby bolo jej manželstvo s manželom rozvedené. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že absencia údaju o poslednom spoločnom bydlisku manželov v návrhu manželky na začatie konania rovnako nespôsobuje nemožnosť pokračovať v predmetnom konaní.
Uznesenie KS Bratislava, spisová zn. 11CoP/144/2020, dátum rozhodnutia: 16. 6. 2020
Krajský súd Bratislava
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci manželky R. T. a manžela G. T., v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.12.2019, č. k. 10Pc/7/2019-17, takto rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II odmietol podanie navrhovateľky.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželka neodstránila vady svojho podania, spočívajúce v absencii materiálne vykonateľného petitu a údaja o poslednom spoločnom bydlisku manželov, napriek tomu, že ju vyzval na doplnenie a opravu predmetného podania. Mal za to, že v danom prípade ide taký nedostatok podania manželky, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať.
3. Proti tomuto uzneseniu podala manželka v zákonnej lehote odvolanie.
4. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie dospejúc k záveru, že odvolanie manželky je dôvodné.
5. V posudzovanej veci podala manželka na súd prvej inštancie návrh, ktorým sa domáhala rozvodu svojho manželstva s manželom. Odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie, ktorým tento odmietol podanie manželky z dôvodu absencie materiálne vykonateľného petitu a informácie o poslednom spoločnom bydlisku manželov, za nesprávny. V danom prípade je potrebné konštatovať, že návrh manželky na začatie konania obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade s ust. § 25 CMP, keď je z neho okrem iného zrejmé, čoho sa ním manželka domáha. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na princíp preferencie obsahu procesných úkonov účastníkov konania obsiahnutý v čl. 7 CMP. Vzhľadom na to, že by nebolo spravodlivé žiadať od laických subjektov, aby sa vyjadrovali čistou a presnou procesnou terminológiou, je rozhodujúcim kritériom v posudzovaní procesných úkonov ich obsah, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. S prihliadnutím na uvedený princíp je odvolací súd toho názoru, že aj keď manželka vo svojom návrhu výslovne nesformulovala jeho petit, z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že vôľou manželky je, aby bolo jej manželstvo s manželom rozvedené. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že absencia údaju o poslednom spoločnom bydlisku manželov v návrhu manželky na začatie konania rovnako nespôsobuje nemožnosť pokračovať v predmetnom konaní, pričom manželka uvedenú informáciu dodatočne uviedla vo svojom odvolaní. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na odmietnutie podania manželky v zmysle § 129 ods. 3 CMP.
