Výživné - Judikatúra by Poradca Podnikateľa

O autorke

Mgr. Barbora Magočová

Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti.

V knižnej podobe vyšli jej publikácie Trovy súdneho konania – Judikatúra (2021), Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel – Judikatúra (2024), Odmeny a náhrady advokátov –Judikatúra (2024), Súdne poplatky – Judikatúra (2025), Podielové spoluvlastníctvo – Judikatúra (2025), Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – Judikatúra (2025) a Rozvod a rodičovské práva – Judikatúra (2025).

1 VYŽIVOVACIA POVINNOSŤ RODIČOV K DEŤOM

1.1 Kritériá ovplyvňujúce rozhodovanie súdu o výživnom

1 Zmena zdravotného stavu a posudzovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného

2 Výživné by malo zabezpečiť také materiálne podmienky, v akých by dieťa žilo v prípade harmonickej spoločnej domácnosti rodičov .................

3 K akceptovateľným nákladom na bývanie a k výške nákladov na stravu rodiča povinného k plateniu

4 Minimálne výživné je možné v prípade školopovinných detí stanoviť len

5 Povinnosť rodičov zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb ako základná podmienka správneho určenia vyživovacej

6 K vyčísleniu mesačných oprávnených nákladov na dieťa pre účely určenia

7 Výdavky na zvýšenie kvalifikácie treba z hľadiska určenia výživného vždy považovať za odôvodnené potreby

8 Úprava styku nie je dôvodom pre zmenu výživného; aj pri rovnocennej striedavej starostlivosti možno určiť výživné, najmä ak sa príjmy rodičov značne líšia

9 K okolnostiam, ktoré by mali byť zohľadnené pri určovaní výživného

osobnej starostlivosti

11 K vzdaniu sa výhodnejšieho zdroja príjmov v súvislosti s určovaním

Skutočnosť, že rodič je prechodne nedobrovoľne nezamestnaný, nemôže ovplyvniť

13 Ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľom v skúšobnej dobe samo osebe neznamená, že povinný rodič nevynakladá dostatočné úsilie udržať

14 Zlý zdravotný stav povinného kvôli jeho nezodpovednému konaniu treba z hľadiska určenia výživného zhodnotiť ako pripravenie sa

15 K rozhodovaniu o výživnom, keď je rodič povinný poskytovať výživné viacerým deťom (KS Trnava v. KS Žilina, sp. zn. 11CoP/15/2017)

17 K vplyvu prostriedkov vynaložených na výživu jedným rodičom na výšku výživného od druhého rodiča

18 K vplyvu jednorazových výdavkov v prospech maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného

19 K vplyvu rekreačnej dovolenky rodiča na výšku výživného ...........................

20 K vplyvu vyplatenia vyrovnacieho podielu zo zaniknutého BSM na výšku výživného ........................................................................................

21 K možnosti rozhodnúť o spätnom zvýšení výživného za dobu 3 rokov odo dňa začatia konania

22 K dôvodom hodným osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa

23 Nesplnenie prísľubu platenia výživného zo strany povinného môže byť dôvodom pre jeho spätné priznanie ...............................................................

24 Zámerné neuplatnenie práva na výživné matkou a dôvod pre priznanie výživného spätne ...........................................................................................

25 Konanie otca v rozpore s dobrými mravmi môže ospravedlniť neskoré podanie návrhu na určenie výživného pre maloleté

26 K výživnému v cudzej mene a k zohľadneniu rozdielnych životných nákladov dieťaťa v

27 K výške výživného, ktoré súdy ukladajú povinným vo výkone trestu odňatia slobody ..............................................................................................

28 Výživné sa musí hradiť aj v prípade, keď sa o dieťa v období, za ktoré sa poskytuje, prevažne stará rodič povinný platiť výživné ............................

29 K vyživovacej povinnosti rodiča, ak je dieťa v starostlivosti predosvojiteľa ...

1.2 Výživné a iné záväzky

30 Na aké záväzky povinného sa neprihliada pri určení výživného 105

31 K primeranosti výšky splátok hypotéky a mesačných poplatkov za služby súvisiace s bývaním ako k výdavkom na zabezpečenie bývania povinného rodiča .............................................................................

1.3 K stanoveniu výživného v prípade rodiča – podnikateľa

32 Domnienka o výške príjmu z inej než závislej činnosti sa aplikuje aj vtedy, keď rodič síce predloží požadované podklady, ale celý svoj skutočný príjem nepreukáže hodnoverne .....................................................

33 K preukazovaniu výšky príjmov rodiča – podnikateľa a k vplyvu počtu detí na určenie výživného

34 K spôsobu určenia príjmu rodiča podnikateľa, z ktorého sa bude vychádzať pri určení výšky výživného, vo vzťahu k jeho výdavkom .............

35 K aplikácii domnienky o výške príjmu z inej než závislej činnosti a k nutnosti poučenia o uplatnení domnienky v prípade nepreukázania výšky príjmu (KS Trnava v. KS Žilina, sp.zn. 11CoP/34/2018 – rozdielny výklad ohľadom nutnosti poučenia o uplatnení domnienky) ......................

36 KS ZA v. KS Trnava, sp. zn. 26CoP/26/2018: Súd by mal poučiť povinného rodiča o následku nepredloženia dokladov podľa § 63 ods. 1

1.4 Vplyv príjmov, odmien, náhrad, dávok či iných peňažných plnení na výšku výživného

37 Aktuálny príjem povinného rodiča nie je hlavným kritériom pre

38 K spotrebnému charakteru výživného a k podielu výživného na čistom príjme povinného

39 K určovaniu výšky výživného v prípade povinného rodiča s nadpriemerným

40 K započítaniu cestovných náhrad do príjmov rozhodných

41 K započítaniu bonusov za dochádzku a príspevkov pri narodení iných, než oprávnených detí, do príjmov rodiča povinného k

K vplyvu dávok štátnej sociálnej podpory na určenie výživného

43 K vplyvu prídavkov na

44 Určovanie výživného v prípade rodiča vo výkone trestu odňatia slobody

45 Príjem partnera rodiča a jeho vplyv na určenie výšky výživného

46 Pri určovaní výživného rodičovi s nadpriemernými príjmami je potrebné zohľadniť aj výchovné aspekty

1.5 Vplyv majetku rodiča na výšku výživného

47 Vlastníctvo nehnuteľného majetku, ktorým nie sú uspokojované bytové potreby rodiča, musí byť zohľadnené pri rozhodovaní o určení výživného 170

48 Zo zastúpenia povinného rodiča advokátom môže súd usudzovať na majetkové pomery rodiča 173

49 Aj keď sú majetkové pomery dieťaťa lepšie ako majetkové pomery rodiča, nemá to vplyv na vyživovaciu povinnosť ...........................................

1.6 K zmene výživného

50 Zmena osobnej starostlivosti o dieťa a určenie výživného spätne za čas pred vydaním rozhodnutí o nej

51 K zmene pomerov rozhodných pre určenie výživného dôjde spravidla raz za 3 roky 186

52 Aké skutočnosti zakladajú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výživného

53 Zmena pomerov na strane druhého rodiča nie je sama o sebe dôvodom pre zmenu výživného plateného povinným rodičom ....................................

54 Dosiahnutie plnoletosti samo osebe nezakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom ...........................................

55 K okolnosti, ktorá už bola zohľadnená v predchádzajúcom rozhodnutí, v súvislosti s novým rozhodnutím o výživnom ............................................ 202

56 K potrebe odôvodnenia okamihu a povahy zmeny pomerov zakladajúcej možnosť zmeny výživného a k obdobiu, ktoré má súd zohľadniť ................ 204

57 K okolnostiam pre zmenu rozsudku vo veci výživného 209

58 K limitácii dôvodov pre zníženie výživného pre dieťa 216

59 K okolnostiam, ktoré v prípade zníženia príjmu povinného rodiča odôvodňujú zmenu rozhodnutia o výživnom ............................................... 219

60 Zrušenie poistenia plateného dieťaťu, resp. minutie nasporenej sumy nie je dôvodom pre zmenu výživného a nemalo by sa brať do úvahy pri určení jeho výšky 221

61 K možnosti priznania nároku na náhradu prechodne zvýšených nákladov na dieťa nad rámec bežného výživného .........................................

62 Zmena pomerov pre zmenu rozhodnutia o výživnom musí byť podstatná; k rozsahu dokazovania zmeny pomerov ......................................................

1.7 Výživné pre plnoleté deti

63 Trvanie vyživovacej povinnosti v závislosti od toho, či dieťa študuje dennou alebo externou

64 Spätné zvýšenie výživného na plnoletú osobu .............................................

65 Ak dieťa nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, stáva sa schopným živiť sa samo už zložením maturitnej skúšky, nie až stratou statusu študenta 251

66 Evidencia na úrade práce a neexistencia príjmu dieťaťa neznamenajú, že toto nie je schopné sa samo živiť ............................................................. 253

67 K rozsahu skúmania podmienok pre zrušenie vyživovacej povinnosti v prípade zmeny študijného odboru a pokračovania na ďalšej vysokej škole

68 K dĺžke trvania vyživovacej povinnosti v prípade, že dieťa pre chorobu preruší štúdium ............................................................................................

69 Vyživovacia povinnosť rodiča v. invalidný dôchodok dieťaťa .......................

70 K posudzovaniu schopnosti samostatne sa živiť ..........................................

71 K vplyvu zárobkov z brigády plnoletého študenta na určenie výživného

72 K vyživovacej povinnosti v súvislosti s prerušením vysokoškolského štúdia na 1 rok za účelom zdokonalenia sa v cudzom jazyku .......................

73 Na samoúčelné „štúdium pre štúdium“ sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje ........................................................................................

74 K výživnému zo strany rodiča na plnoleté dieťa, ktoré je samo rodičom a žije s partnerom – druhým rodičom svojho dieťaťa

75 Ak rodič platí dieťaťu výživné určené súdom, nevzniká na strane dieťaťa bezdôvodné obohatenie ani vtedy, keď má vyšší príjem ako rodič ................

1.8 K výživnému na tvorbu úspor

76 K skutočnostiam, ktoré musí súd skúmať, aby mohol určiť výživné na tvorbu úspor 284

77 K povahe príjmov povinného rodiča, ktorému môže byť uložená povinnosť platiť výživné pre tvorbu úspor ................................................... 288

78 Rozhodnutie o výživnom na tvorbu úspor a predbežná vykonateľnosť 293

79 Plnenie otca na zmluvu o stavebnom sporení uzavretú v prospech maloletého dieťaťa nemožno považovať za plnenie výživného na tvorbu úspor dieťaťa 299

80 Ak má súd rozhodnúť o výživnom na tvorbu úspor, musí byť už v čase jeho rozhodovania zriadený a označený osobitný účet maloletého .............

81 K zohľadňovaniu výživného na tvorbu úspor pri posudzovaní hmotnej núdze rodiča .................................................................................................

82 K formulácii výroku o výživnom na tvorbu úspor v súvislosti s nakladaním s prostriedkami na osobitnom účte ......................................... 310

1.9 K dohode rodičov o určení výživného

83 K preferencii dohody o určení výživného pred jeho autoritatívnym stanovením formou súdneho rozhodnutia 313

84 K možnosti zmeny súdom schválenej dohody rodičov o výživnom .............. 318

85 K možnosti dohody o tom, že výživné splatné v budúcnosti bude tezaurované prevodom podielových listov z povinného rodiča na dieťa ...... 322

2 VYŽIVOVACIA POVINNOSŤ DETÍ K RODIČOM

86 K výške výživného pre oprávneného rodiča a k nutnosti vyriešenia rozsahu vyživovacej povinnosti všetkých detí rodiča, aj keď žiada výživné len voči niektorým z nich ................................................................ 328

87 Invalidita ako následok nehody oprávneného pod vplyvom alkoholu a urážanie povinného ako dôvod pre nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi ........................................................................................ 335

3 VYŽIVOVACIA POVINNOSŤ MEDZI OSTATNÝMI PRÍBUZNÝMI

88 K možnosti uplatniť nárok na určenie výživného proti predkovi rodiča, ak rodič výživné síce môže plniť, ale fakticky ho neplní .............................. 340

89 K rozsahu vyživovacej povinnosti v prípade, ak prechádza z potomkov na predkov v zmysle § 69 zákona rodine ...................................................... 343

90 Vzájomnú vyživovaciu povinnosť medzi súrodencami nemožno konštruovať ani rozširujúcim výkladom základných zásad stanovených

4 VYŽIVOVACIA POVINNOSŤ MEDZI MANŽELMI

91 Kritériá pre posudzovanie vyživovacej povinnosti medzi manželmi 351

92 Urážanie manžela a bránenie v styku s maloletým nemusia byť dôvodom pre nepriznanie manželského výživného ..................................................... 354

93 V návrhu na určenie výživného medzi manželmi musí byť požadovaná konkrétna suma výživného; k formulácii petitu na určenie výživného medzi manželmi ............................................................................................

5 PRÍSPEVOK NA VÝŽIVU ROZVEDENÉHO MANŽELA

94 K možnosti opätovného priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela po uplynutí piatich rokov od rozvodu 364

95 Ku kritériám, ktoré je potrebné brať do úvahy pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela .................................................................. 366

6 PRÍSPEVOK NA VÝŽIVU A ÚHRADU NIEKTORÝCH NÁKLADOV

NEVYDATEJ MATKE

96 Účel a rozsah príspevku na výživu nevydatej matke

97 Čo možno zahrnúť do nákladov nevydatej matky spojených s tehotenstvom a pôrodom ............................................................................

98 K podmienkam pre určenie výšky príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke 380

99 K podmienkam uplatňovania nárokov plynúcich z práva na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke ...........................................

384

7 NEPRIZNANIE VÝŽIVNÉHO PRE ROZPOR S DOBRÝMI MRAVMI (VŠEOBECNE)

100 K možnosti precendenčného rozhodovania súdov ohľadom okolností, za ktorých vždy dochádza k priznaniu výživného v rozpore s dobrými mravmi

101 K nepriznaniu výživného pre rozpor s dobrými mravmi, ak ku konaniu zakladajúcemu rozpor došlo až po podaní návrhu na jeho určenie .............

389

392

102 K možnosti nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi, ak je ignorovanie oprávneného následkom negatívneho správania povinného 396

103 K rôznym prípadom nepriznania výživného pre rozpor s dobrými mravmi .. 402

104 Rozpor priznania výživného s dobrými mravmi netvoria okolnosti na strane povinného

105 Vyšetrovací princíp v konaní o výživnom pre plnoleté dieťa

106 Výživné je nárokom dieťaťa, nie rodiča

107 K dosiahnutiu plnoletosti v priebehu konania o určení výživného ...............

108 K prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu vo veci určenia výživného na maloleté dieťa podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

109 Prieťahy v konaní o určenie výživného

110 K rozhodovaniu o povolení splátok v prípade dlžného výživného ...............

111 Kritériá, ktoré odôvodňujú povolenie splátok dlžného výživného

112 K možnosti správcu konkurznej podstaty podať za úpadcu návrh na zníženie výživného ..................................................................................

113 K dokazovaniu pri zmene výživného v prípade, že pôvodne bolo výživné určené dohodou ..............................................................................

114 K rozsahu dokazovania odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a stupňom školskej dochádzky .................................................

115 K skutočnostiam, ktoré je súd povinný sám aj bez návrhu zisťovať a vyhodnotiť pri návrhu na zmenu výživného s ohľadom na zásadu materiálnej pravdy

116 Ak povinný rodič v konaní prejaví ochotu platiť vyššie výživné, nemôže súd zamietnuť návrh na jeho zvýšenie; prejav znamená, že platenie je v jeho možnostiach ......................................................................................

117 Ak sa v konaní rozhoduje aj ohľadom výživného do plnoletosti, súhlas plnoletého pre zmier nestačí ........................................................................

118 K nutnosti nadväznosti rozhodnutia o výživnom v rozhodnutí o rozvode, ak bolo výživné určené už pred rozvodom ..................................................

119 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnom poukazovaní sumy pôvodne určenej na tvorbu úspor dieťaťa k rukám druhého rodiča z dôvodu zhoršenia zdravia dieťaťa 455

120 Súd konajúci o výživnom nemôže v rámci prejudiciality riešiť zapretie otcovstva 459

121 K vzťahu konania o určenie otcovstva a konania o výchove a výžive

122 NS SR: Ku kritériám pre určenie výživného v nevyhnutnej miere ................ 463

123 Nevyhnutná miera platenia výživného má postačovať na uspokojovanie základných životných potrieb ...................................................................... 466

124 K výške výživného v nevyhnutnej miere a jeho vzťahu k výživnému určovanému meritórnym rozhodnutím 469

125 Neodkladným opatrením nemožno uložiť zaplatenie nedoplatku na výživnom za minulé obdobie 472

126 Neprimeraná dĺžka súdneho konania ohľadom výšky výživného nie je dôvodom pre určenie výživného podľa § 366 CMP nad rámec nevyhnutnej miery ........................................................................................ 474

127 Nevedomosť o príjme rodiča a vyhrážanie sa neplatením výživného ako dôvod neodkladného opatrenia .............................................................. 477

128 Odmietanie dobrovoľne plateného výživného nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP ................................. 480

129 Povinný rodič nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP ................................................... 482

130 Vplyv rodičovskej dovolenky na sumu výživného plateného v nevyhnutnej miere ..................................................................................... 486

131 Pri striedavej osobnej starostlivosti nie je nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP v zásade dôvodné ............................................. 488

132 Neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP nemožno vydať automaticky len preto, že sa návrh na zverenie detí do osobnej starostlivosti javí ako dôvodný ................................................................................................. 490

133 K výroku rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktorým sa nariaďuje platenie výživného na manželku, ak bude rozhodované o manželskom výživnom a zároveň prebieha rozvod 492

134 K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veci manželského výživného v súvislosti so splácaním hypotečného úveru ............................................... 495

135 K možnosti jedného manžela zastupovať druhého manžela priamo zo zákona v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti

9 TRESTNOPRÁVNE ASPEKTY NEPLNENIA VYŽIVOVACEJ POVINNOSTI

136 Okamih naplnenia zákonných znakov trestného činu podľa § 207 Tr. zák. ... 499

137 K viazanosti orgánov činných v trestnom konaní rozhodnutím súdu o výživnom vydaným civilným súdom 502

138 K posudzovaniu zanedbania povinnej výživy pri obvinenom bez zamestnania ........................................................................................... 504

139 Zánik trestnosti zanedbania povinnej výživy v prípade, že výživné za povinného hradil štát 509

140 Kritériá posudzovania závažnosti prečinu pri prečine zanedbania povinnej výživy. Predbežná otázka a osobný stav. ........................................ 511

141 Trestný rozkaz a jednota skutku pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy 515

142 Zákaz reformatio in peius pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. v konaní o odvolaní podanom v prospech obžalovaného ................................................................................................

143 Posudzovanie nebezpečenstva núdze v súvislosti so zanedbaním povinnej výživy 521

144 Zanedbanie povinnej výživy a trvalo nepriaznivé následky .........................

145 K postupu súdu, ak obžalovaný v prípade prečinu zanedbania povinnej výživy neplní vyživovaciu povinnosť aj po podaní obžaloby 526

146 K postaveniu oprávneného na výživné v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy .........................................................................

VYŽIVOVACIA POVINNOSŤ RODIČOV K DEŤOM

1.1

Kritériá ovplyvňujúce rozhodovanie súdu o výživnom 1

Zmena zdravotného stavu a posudzovanie schopností, možností a majetkových pomerov povinného

Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného, ktorý je nezamestnaný, sa skúmajú dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania a dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru. Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných pracovných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. Ak aj súd prvej inštancie posudzoval správanie otca pred vznikom pracovného úrazu ako špekulatívne so snahou vzdať sa výhodnejšieho zárobku, po vzniku invalidity (a poklese pracovnej schopnosti) v dôsledku pracovného úrazu je súd povinný prihliadať aj na jeho zdravotný stav, ktorý sa v určitej miere odráža aj na jeho uplatniteľnosti na trhu práce (a to nielen v podobe selekcie druhov práce, ktoré môže vykonávať). Za ospravedlniteľný dôvod poklesu príjmov z hľadiska princípu ich potencionality sa nepochybne považuje aj zmena zdravotného stavu.

Uznesenie NS SR, spisová zn. 6Cdo/128/2020, dátum rozhodnutia: 25. 11. 2021

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého Z. B., dieťa matky R. P. a otca H. B., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13P/299/2014, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 24CoP/9/2020, 24CoP/10/2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 24CoP/9/2020, 24CoP/10/2020 v časti potvrdzujúceho výroku týkajúcej sa zvýšenia výživného otca na maloletého za obdobie od 25.02.2016 do 24.12.2016 a za obdobie od 01.09.2017 naďalej a v zmeňujúcom výroku v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie:

1. Okresný súd rozhodol o zvýšení výživného otcovi pre maloletého Z. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne za obdobie od 12.03.2015 do 24.02.2016, o znížení výživného otcovi pre maloletého zo sumy 160 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne za obdobie od 25.02.2016 do 20.12.2016, o zvýšení výživného otcovi pre maloletého zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne za obdobie od 21.12.2016 do 30.08.2017 a o zvýšení výživného otcovi pre maloletého zo sumy 160 eur mesačne na sumu 175 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017.

Dlh na splatnom výživnom vzniknutý otcovi pre maloletého za obdobie od 12.03.2015 do 30.05.2019 vo výške 1.785,94 eur súd povolil otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 49,61 eur. Zároveň rozhodol o zmene rozsudku súdu prvej inštancie z 23. apríla 2013, č. k. 12P/160/2012-126, v časti vyživovacej povinnosti určenej otcovi pre maloletého.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že výška výživného bola naposledy upravená v roku 2013 na sumu vo výške 80 eur. Na strane maloletého došlo od tohto obdobia k podstatnej zmene pomerov v súvislosti s jeho vzdelaním, a to v dôsledku nástupu do 1. ročníka strednej školy, keď pri poslednom určení výživného navštevoval 5. ročník základnej školy. Matka mala zvýšené výdavky na maloletého aj v súvislosti s florbalovým krúžkom, ktorý navštevoval v 7. a 8. ročníku základnej školy, ako aj na nákup dioptrických okuliarov v roku 2014 a v súvislosti s lyžiarskym výcvikom v roku 2015. Ďalšie výdavky má matka aj vzhľadom na to, že maloletý má 180 cm a veľkosť topánky č. 44, v priebehu roka mu kupuje sezónne oblečenie aj dvakrát. Od posledného určenia výživného došlo k zmene v počte vyživovacích povinností oboch rodičov, keďže k 11. marcu 2015 zanikla ich vyživovacia povinnosti k synovi G.. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec od 22. septembra 2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a súd prvej inštancie pri určení výživného otcovi pre maloletého vychádzal zo zárobku otca vo výške 522,51 eur. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol otec zamestnaný na plný úväzok od 23.09.2013 do 21.04.2015 a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 311 eur. Od 22.04.2015 do 19.12.2016 pracoval otec na pracovný úväzok 20 hodín týždenne, pričom pracovný pomer skončil dohodou dňa 11.01.2016 z dôvodu pracovného úrazu. Priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od mája do decembra 2015 predstavoval sumu 216,50 eur. Od 12.01. do 20.12.2016 bol otec práceneschopný, od februára do decembra 2016 mu bolo vyplatené nemocenské vo výške 127,55 eur mesačne, za január 2017 vo výške 85 eur, a súčasne mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 148 eur. Od 01.02.2017 do 31.05.2017 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti vo výške 144,18 eur mesačne. Od 21.12.2016 je otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 126,80 eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2017 vo výške 130,80 eur mesačne, v roku 2018 vo výške 134,90 eur mesačne a od 01.01.2019 vo výške 139,10 eur mesačne. V súvislosti s priznaním čiastočnej invalidity otcovi nebolo navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku, pretože má obmedzené pracovné schopnostimôže vykonávať len prácu v prostredí bez ťažkej fyzickej práce, prenášania ťažkých bremien, práce vyžadujúcej si funkciu oboch rúk, práce jemnej motoriky s pravom rukou s tým, že môže vykonávať prácu skladníka, vrátnika a informátora.

3. Súd prvej inštancie pri určení výživného nevychádzal z faktického príjmu otca, ktorý sa napriek vzdelaniu a praxi autoklampiara uspokojil s minimálnou mzdou, pričom neuviedol žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol dosahovať príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam, ale vzal do úvahy príjem vo výške 522,51 eur, ktorý bol určujúci aj v konaní sp. zn. 12P/160/2012. Uvedené preto súd posúdil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Dňom 25.02.2016 súd prvej inštancie otcovi znížil výživné na sumu 80 eur mesačne, kedy prihliadol na návrh otca na jeho zníženie z dôvodu jeho jediného príjmu v podobe nemocenského. Následne od 21.12.2016, kedy skončila práceneschopnosť otca a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok, súd prvej inštancie rozhodol o zvýšení výživného otca na maloletého na

160 eur. Súd prvej inštancie pri stanovení príjmu otca vychádzal z pracovných ponúk zverejnených na verejne dostupných internetových stránkach na pozíciu vodiča a skladníka, z ktorých zistil, že otec by mohol po pripočítaní invalidného dôchodku dosahovať príjem 626 - 676 eur mesačne v čistom. Z uvedenej sumy tak vypočítal rozpätie 156 - 202 eur (v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave možno určiť výživné ako 25-30% z príjmu povinného rodiča), v rámci ktorého stanovil sumu výživného vo výške 160 eur mesačne. Uvedený postup súd prvej inštancie odôvodnil tým, že otec napriek zníženej pracovnej schopnosti môže vykonávať prácu skladníka, informátora a vrátnika, pričom z vyjadrenia otca vyplynulo, že v rámci exekučného konania došlo k zadržaniu jeho vodičského oprávnenia pre konanie matky, čím mu bola značne obmedzená možnosť nájsť si zamestnanie. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že otec napriek zdravotnému obmedzeniu je schopný používať obe ruky súčasne, a teda vykonávať aj prácu vodiča. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol o zvýšení výživného na sumu 175 eur mesačne od 01.09.2017, kedy maloletý nastúpil do 1. ročníka strednej školy.

4. Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného otca pre maloletého za obdobie od 12.03.2015 do 24.12.2016 zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne a za obdobie od 01.09.2017 naďalej zo sumy 160 eur mesačne na sumu 175 eur mesačne, v časti týkajúcej sa predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Odvolací súd ďalej rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami zmenil v časti týkajúcej sa zníženia výživného otca pre maloletého za obdobie od 25.02.2016 do 20.12.2016 zo sumy 160 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne tak, že za obdobie od 25.02.2016 do 20.12.2016 sa znižuje výživné otca pre maloletého zo sumy 160 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne, v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného za obdobie od 21.12.2016 do 30.08.2017 zo sumy 80 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne tak, že za obdobie od 21.12.2016 do 30.08.2017 sa zvyšuje výživné otca pre maloletého zo sumy 60 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku o dlhu na zročnom výživnom a vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec.

6. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom prípade k procesnej vade.

7. V danej veci súd prvej inštancie zisťoval príjem otca na účely zvýšenia výživného v období od 21.12.2016 do 30.08.2016 a od 01.09.2017 do budúcnosti prostredníctvom verejne dostupných internetových stránok zverejňujúcich pracovné ponuky bez toho, aby dostatočne individualizoval aktuálnu situáciu otca z hľadiska miesta jeho trvalého pobytu a zdravotného stavu. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vzal do úvahy iba druhy pracovných pozícií v zmysle odborného posudku o invalidite, ktoré môže otec vykonávať, avšak neprihliadol na argumenty otca spočívajúce v nedostatku pracovných príležitostí pre osoby so zníženou pracovnou schopnosťou v okrese Bardejov (v mieste jeho trvalého pobytu, v ktorom sa zdržiava), či prípadné osobitné podmienky, resp. osobitný prístup zamestnávateľov k zamestnávaniu osôb so zníženou pracovnou schopnosťou, ako ani jeho aktivitu smerujúcu ku kontaktovaniu zamestnávateľov v záujme zamestnať sa a potvrdenia o ich odmietavých stanoviskách. Súd prvej inštancie predmetné potvrdenia odmietol z dôvodu, že v nich chýbali údaje o období, v ktorom ich dovolateľ navštívil. Takýto procesný postup predstavuje zásah do práva dovolateľa na spravodlivý proces, a to predovšetkým v intenciách práva na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

8. Keďže dovolací súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu, že odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami ohľadom reálnych možností otca uplatniť sa na trhu práce s prihliadnutím na konkrétne okolnosti jeho prípadu (pokles pracovnej schopnosti; región, v ktorom sa zdržiava), bude úlohou odvolacieho súdu

tieto nedostatky napraviť pri novom rozhodovaní o odvolaní a to tak, že buď vykoná v tomto smere ďalšie dokazovanie alebo zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlí, prečo nie je vo vzťahu k týmto tvrdeniam otca vo veci potrebné ďalšie dokazovanie vykonať. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného, ktorý je nezamestnaný, sa skúmajú dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania a dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru. Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných pracovných miestach v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. Ak aj súd prvej inštancie posudzoval správanie otca pred vznikom pracovného úrazu ako špekulatívne so snahou vzdať sa výhodnejšieho zárobku, po vzniku invalidity (a poklese pracovnej schopnosti) v dôsledku pracovného úrazu je súd povinný prihliadať aj na jeho zdravotný stav, ktorý sa v určitej miere odráža aj na jeho uplatniteľnosti na trhu práce (a to nielen v podobe selekcie druhov práce, ktoré môže vykonávať). Za ospravedlniteľný dôvod poklesu príjmov z hľadiska princípu ich potencionality sa nepochybne považuje aj zmena zdravotného stavu.

Výživné by malo zabezpečiť také materiálne podmienky, v akých by dieťa žilo v prípade harmonickej spoločnej domácnosti rodičov

Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

Rozsudok KS Prešov, spisová zn. 19CoP 21/2018, dátum rozhodnutia: 27. 9. 2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove vo veci o určenie výživného na O. M., pôvodne na návrh matky C. M. proti otcovi O. M., o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/161/2017-69 zo dňa 14.12.2017 takto rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na O. M. od 01.11.2017 do budúcna v sume 500 eur mesačne, vo výroku o dlžnom výživnom a súvisiacom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné na O. M., v období od 01.08.2017 do 31.10.2017 v sume 300 eur mesačne a od 01.11.2017 do budúcna v sume 500 eur mesačne.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak na návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia vtedy maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a rovnako žiadala zaviazať otca platiť výživné vo výške 500 eur počnúc dňom podania návrhu. Otec s návrhom súhlasil čo do určenia výživného na syna mesačne sumou po 300 eur. Syn O. M. v priebehu konania nadobudol plnoletosť a požadoval otca zaviazať na platenie výživného sumu 500 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie zistil, že na čas po rozvode bol maloletý O. M. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením výživného po 300 eur mesačne. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor dieťaťa sumou mesačne 200 eur. Proti rozhodnutiu otec podal odvolanie, preto rozsudok nie je právoplatný.

4. V konaní matka uviedla, že s otcom dieťaťa dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti. Syn O. je študentom strednej školy, na ktorého otec od augusta 2007 plní vyživovaciu povinnosť po 200 eur mesačne. Otec tvrdil, že od júla 2017 nepoberá prídavok na dieťa vo výške 280 frankov. Súhlasil s výživným po 300 eur mesačne, nesúhlasil s tvorbou úspor po 200 eur. O. M. v písomnom podaní uviedol, že jeho mesačné náklady sa zvýšili z dôvodu, že začal študovať strednú školu, kde býva aj na internáte. Študuje odbor fotografický dizajn, s čím má spojené aj náklady na zabezpečenie pomôcok. Musí si zakúpiť profesionálny fotoaparát, ktorého cena je nad 500 eur. Chce pokračovať v tomto odbore aj na vysokej škole.

5. Súd prvej inštancie lustráciou matky v Sociálnej poisťovni zistil, že v období od 07.06.2017 do 11.08.2017 bola matka zamestnaná s vymeriavacím základom v júni 606,67 eur a v júli 770 eur. Od 14.08.2017 je matka zamestnaná v spoločnosti V. Za mesiac august 2017 jej bola vyplatená čistá mzda 559,43 eur a za mesiac september suma 939,50 eur. Matka dieťaťa je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 109,60 eur.

6. Otec pracuje druhý rok vo K., kde vykonáva stolárske práce. Okrem bežných nákladov na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, musí platiť poplatky za bývanie vo výške 665 frankov, za internet 45 frankov, plyn a elektrina činia každé tri mesiace sumu 100 frankov, za televíziu a rádio platí 41 frankov, telefón 50 frankov, cestovné náklady 79 frankov a pohonné hmoty 150 frankov. Musí splácať pôžičky celkom vo výške okolo 8.000 eur, mesačnou splátkou cca 400,- eur. Z listinných dokladov predložených otcom vyplýva, že tento dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 3.604,73 eur. V tejto sume sú zahrnuté aj prídavky na dieťa v sume 284,50 eur. Po odpočítaní týchto prídavkov otcova čistá mesačná mzda činí 3.320,23 frankov.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že O. M. je študentom strednej školy a v súvislosti s plnením jeho školských povinností vznikajú mu zvýšené náklady na školské potreby, ošatenie, obuv, hygienické potreby, cestovné a poplatky za internát. Má výdavky aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom a finančné prostriedky sú potrebné aj na záujmovú mimoškolskú činnosť, na kultúrne vyžitie. Otec ako povinný rodič dosahuje v zamestnaní pravidelný príjem, ktorého výška činí mesačne 3 320,23 frankov (s prídavkom na dieťa 3 604,73 frankov). Je pravdou, že otec vynakladá vyššie náklady na bývanie a na zabezpečenie ďalších bežných potrieb, avšak aj po odpočítaní nákladov otca, ktoré predstavujú približne sumu 2 200 frankov, zostáva otcovi k dispozícii dostatočná suma, aby sa mohol podieľať na zabezpečení potrieb syna sumou 500 eur mesačne. Uspokojovanie potrieb dieťaťa, ich odôvodnenosť, je úmerná životnej úrovni rodičov.

8. Vyživovaciu povinnosť otca tak súd prvej inštancie určil počnúc mesiacom august 2017, kedy matka podala návrh na súd. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu, súd konanie zastavil ohľadom výživného v sume 200 eur mesačne od podania návrhu do 31.10.2017. Keďže otec si od augusta 2017 plnil výživné na syna po 200 eur mesačne, za obdobie od 01.08.2017 do 31.12.2017 mu vznikol na výživnom dlh za obdobie maloletosti dieťaťa vo výške 1 150 eur a od plnoletosti dieťaťa do konca decembra vo výške 350 eur.

9. Proti uvedenému rozsudku, a to I. a II. výroku, podal odvolanie otec.

10. Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.

11. Aj podľa odvolacieho súdu výživné určené provinštančným súdom v sume 500 eur od 01.11.2017 do budúcna bolo správne. Je potrebné zdôrazniť, že koncepcia úpravy vyživovacej povinnosti v aktuálnom zákone o rodine je taká, že je povinnosťou každého rodiča platiť minimálne výživné aj v prípade, ak rodič nemá žiaden príjem, ktoré je povinný uhrádzať aj rodič bez akéhokoľvek príjmu. V konaní bolo preukázané, že otec ma príjem, z ktorého môže uhrádzať synovi súdom prvej inštancie určené výživné od 01.11.2017 do budúcna vo výške

500 eur, a to aj po odpočítaní jeho výdavkov. Je nutné zdôrazniť, že syn má právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorý má príjem 3.320 frankov, z ktorého môže zabezpečiť nielen základné životné výdavky.

12. Odvolací súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine poukazuje aj na to, že hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

13. Odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie určil výživné od 01.11.2017 do budúcna sumou 500 eur, ako aj vo výroku o určení dlžného výživného celkom v sume 1.500 eur potvrdil ako vecne správny.

K akceptovateľným nákladom na bývanie a k výške nákladov na stravu rodiča povinného k plateniu výživného

I. Krajský súd zo širšieho hľadiska akceptuje (oprávnené) výdavky otca v súvislosti so zabezpečením bývania (navyše v pôvodných zámeroch aj pre matku a maloletú) kúpou staršieho rodinného domu a jeho následnou rekonštrukciou. Primeranou (dokonca skôr nižšou) je i výška súvisiacej pôžičky, vrátane jej bezúročnosti a prvotného odkladu splácania. Naproti tomu dohodnutá splatnosť pôžičky (88 mesiacov) je pomerne krátka; osobitne v porovnaní s dobou splácania napríklad hypotekárnych úverov alebo iných úverov na bývanie, ktorá štandardne dosahuje 15 až 20 rokov. V rozoberaných súvislostiach je nadväzne mesačná splátka 250 eur neadekvátne vysokou. Keďže ide o pôžičku medzi veľmi blízkymi príbuznými, je dôvodné očakávať určitú ústretovosť veriteľa, reagujúcu na (čiastočne) zmenenú situáciu a existenciu vyživovacej povinnosti dlžníka k maloletej. Ak bol starý otec otca tomuto schopný jednorazovo požičať 22.000 eur, je zrejmé, že sa on sám nenachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Za daného stavu je opodstatneným konštatovanie okresného súdu, že je v možnostiach otca vyjednať priaznivejšie (t.j. nižšie splátky) pôžičky; čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletej ako tiež rodinného príslušníka veriteľa (starého otca otca) v priamom pokolení. Zo strany veriteľa je rovnako možné využitie inštitútov na zabezpečenie jeho záväzku (napr. záložného práva). Na základe uvedeného neakceptoval krajský súd v plnej miere mesačnú splátku pôžičky 250 eur ako nevyhnutný výdavok otca.

II. Obdobne krajský súd v celom rozsahu neakceptoval otcom tvrdený výdavok na stravu 10 eur denne. Táto suma sa (minimálne) javí ako neprimeraná, resp. nadhodnotená. Pokiaľ otec bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia považuje sumu cca 300 eur za odôvodnenú výšku výdavkov na stravu pre jednu osobu mesačne, potom by sa uvedené vzťahovalo tak na matku (odhliadnuc od jej objektívne zvýšených výdavkov v dôsledku zdravotných problémov), ako aj na maloletú (čiastočne s miernou modifikáciou z titulu jej veku). Vo svojich dôsledkoch by takýto paušálny prístup nevyhnutne musel viesť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

Rozsudok KS Žilina, spisová zn. 10CoP 43/2016, dátum rozhodnutia: 24. 8. 2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. X., dieťa matky J. P. a otca E. X., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 12P/5/2016-56 zo dňa 21. apríla 2016 takto rozhodol:

Rozsudok okresného súdu mení vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný platiť na maloletú F. výživné mesačne vo výške 75 eur od 22.1.2016 k rukám matky vždy do 15. dňa

toho ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 22.1.2016 do 21.4.2016 v sume 49,85 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý vo výrokoch týkajúcich sa schválenia rodičovskej dohody. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú F. zveril do osobnej starostlivosti matke. Upravil styk otca s dcérou.

2. Mimo schválenej rodičovskej dohody okresný súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 90 eur mesačne od 22.1.2016 k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 22.1.2016 do 21.4.2016 v sume 149 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným. Vychádzal zo záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné v dotknutej sume, ktorú sumu považoval zároveň za primeranú veku (18 mesiacov) a v konaní preukázaným potrebám dieťaťa. Okresný súd uviedol, že matka nesie popri osobnej starostlivosti o maloletú v podstatnej miere (s výnimkou finančných príspevkov otca) i ťarchu zabezpečenia základných podmienok pre starostlivosť a výživu maloletej. Príjem matky pritom predstavuje iba rodičovský príspevok 203,20 eur a prídavky 23,52 eur + príspevok na diétne stravovanie matky 34,41 eur, ktorý však nie je úmerný jej súvisiacim nákladom.

3. Otec má mesačný príjem 522,81 eur, a to bez dochádzkového bonusu a bonusu kvality (teda môže byť i vyšší). Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na to, že ním deklarované výdavky (cca 700 eur) aj po zohľadnení požičiavania si od rodinných príslušníkov 20 až 30 eur mesačne výraznejšie presahujú jeho príjem, je pravdepodobné, že pôžičku starému otcovi nespláca vo výške podľa predloženej dohody (250 eur). Ide o pôžičku, ktorú si vzal od svojho starého otca v roku 2014 na kúpu domu, a ktorú má splácať od januára 2016. V súvislosti s týmto výdavkom otca okresný súd poznamenal, že matka z dôvodu nízkeho veku maloletej nemá možnosť nájsť si prácu a zvýšiť tak svoj príjem; naproti tomu otec má možnosť nájsť si lepšie platenú prácu v rozsahu dostatočnom na splácanie dlhu starému otcovi bez obmedzovania potrieb svojho vlastného dieťaťa. Pokiaľ starý otec otca súhlasil s odkladom splácania do roku 2016, potom je zrejme v možnostiach otca dohodnúť aj nižšie splátky dlhu, rozdiel ktorých by mohol otec použiť na výživné na maloletú. Okresný súd dodal, že ak otec nemá dostatočné prostriedky „na bežné výdavky domu“ a splátky pôžičky, pričom v dome býva sám, prichádza do úvahy aj jeho predaj a zabezpečenie si iného bývania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec.

5. Krajský súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti o výživnom tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.

6. Krajský súd zo širšieho hľadiska akceptuje (oprávnené) výdavky otca v súvislosti so zabezpečením bývania (navyše v pôvodných zámeroch aj pre matku a maloletú) kúpou staršieho rodinného domu a jeho následnou rekonštrukciou. Primeranou (dokonca skôr nižšou) je i výška súvisiacej pôžičky, vrátane jej bezúročnosti a prvotného odkladu splácania. Naproti tomu dohodnutá splatnosť pôžičky (88 mesiacov) je pomerne krátka; osobitne v porovnaní s dobou splácania napríklad hypotekárnych úverov alebo iných úverov na bývanie, ktorá štandardne dosahuje 15 až 20 rokov. V rozoberaných súvislostiach je nadväzne mesačná splátka 250 eur neadekvátne vysokou.

7. Keďže ide o pôžičku medzi veľmi blízkymi príbuznými, je dôvodné očakávať určitú ústretovosť veriteľa, reagujúcu na (čiastočne) zmenenú situáciu a existenciu vyživovacej povinnosti dlžníka k maloletej F.. Ak bol starý otec otca tomuto schopný jednorazovo požičať 22.000 eur,

je zrejmé, že sa on sám nenachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Napokon, uvedené netvrdí ani odvolateľ. Za daného stavu je opodstatneným konštatovanie okresného súdu, že je v možnostiach otca vyjednať priaznivejšie (t.j. nižšie splátky) pôžičky; čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletej ako tiež rodinného príslušníka veriteľa (starého otca otca) v priamom pokolení. Zo strany veriteľa je rovnako možné využitie inštitútov na zabezpečenie jeho záväzku (napr. záložného práva). Na základe uvedeného neakceptoval krajský súd v plnej miere mesačnú splátku pôžičky 250 eur ako nevyhnutný výdavok otca.

8. Obdobne krajský súd v celom rozsahu neakceptoval otcom tvrdený výdavok na stravu 10 eur denne. Táto suma sa (minimálne) javí ako neprimeraná, resp. nadhodnotená. Pokiaľ otec bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia považuje sumu cca 300 eur za odôvodnenú výšku výdavkov na stravu pre jednu osobu mesačne, potom by sa uvedené vzťahovalo tak na matku (odhliadnuc od jej objektívne zvýšených výdavkov v dôsledku zdravotných problémov), ako aj na maloletú F. (čiastočne s miernou modifikáciou z titulu jej veku). Vo svojich dôsledkoch by takýto paušálny prístup nevyhnutne musel viesť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na maloletú.

9. Na druhej strane v konaní neboli preukázané osobitné (v zmysle výnimočné) okolnosti vo vzťahu k maloletej, ktoré by odôvodňovali vyššie výdavky na starostlivosť. Vzhľadom na veľmi nízky vek dieťaťa tieto výnimočné okolnosti logicky ešte nemôžu mať základ vo zvýšených výdavkoch spojených so vzdelávaním, resp. so špecifickými voľnočasovými aktivitami. Reálne do úvahy prichádzajú iba zvýšené výdavky podmienené zhoršeným zdravotným stavom, čo však u maloletej zistené nebolo. Možno tak konštatovať, že náklady v súvislosti so starostlivosťou o maloletú sú štandardné na dieťa v jej veku.

10. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že výdavok na (životné) poistenie dieťaťa je vo všeobecnosti akceptovateľný. Avšak v situácii, keď je náročné zabezpečiť finančné krytie uspokojovania základných potrieb výživou oprávnenej osoby sa nejaví tento výdavok ako nevyhnutný.

11. Matka býva s maloletou u svojich rodičov, ktorým prispieva mesačne čiastkou 50 eur. Hoci je možné stotožniť sa s tvrdením matky, že za uvedenú sumu by nebola schopná nájsť pre seba a maloletú iné adekvátne bývanie, v súčasnosti majú bytovú potrebu vyriešenú bývaním u rodičov matky. Preto predmetná (hypotetická) úvaha nemá pre účely aktuálneho rozhodovania o výživnom na maloletú konkrétnejší význam.

12. Obdobné konštatovanie sa vzťahuje na zvýšené výdavky matky spojené s jej vlastným stravovaním (bezlepkovou diétou). Krajský súd vôbec nespochybňuje ich existenciu, je však potrebné zdôrazniť, že predmetom konania je určenie výživného otca na maloletú. Dotknuté vyššie výdavky na stravovanie matky tak nemajú bezprostredný vplyv pre určenie výšky výživného otca na dcéru.

Minimálne výživné je možné v prípade školopovinných detí stanoviť len veľmi výnimočne

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Zároveň je však potrebné uviesť, že takto stanovená suma výživného je minimálnou výškou, ktorú je povinný rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, plniť. I takto stanovenú výšku výživného je totiž potrebné odstupňovať podľa veku dieťaťa a podľa jeho odôvodnených potrieb. Iba vo veľmi výnimočných prípadoch (predovšetkým zdravotné dôvody povinného rodiča) je možné pristúpiť k ustáleniu takejto výšky výživného i v prípade dieťaťa navštevujúceho základnú, príp. strednú školu.

Rozsudok KS Žilina, spisová zn. 11CoP 45/2016, dátum rozhodnutia: 13. 9. 2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa T. J., dieťa matky J. J. a otca J. J., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/1/2016-40 zo dňa 11. apríla 2016, takto rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/66/2013 v znení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoP/16/2015 v časti o výživnom tak, že znížil výživné otca na maloletú zo sumy 150 eur na sumu 100 eur s účinnosťou od 01.03.2016 s tým, že takto znížené výživné je otec povinný maloletej zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

2. Považoval za preukázané, že otec maloletej od posledného rozhodovania o výživnom stratil zamestnanie v zahraničí z dôvodu reštrukturalizácie firmy, v ktorej pracoval. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo ku dňu 31.08.2015. Dňom 02.09.2015 sa otec zaevidoval na úrade práce a dňa 08.01.2016 si na sociálnej poisťovni uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo 04.02.2016 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti od 02.09.2015 na obdobie 6 mesiacov a za obdobie od 02.09.2015 do 29.02.2016 mu bola vyplatená celková suma 5.106 eur. Pomery na strane matky a dcéry sa od posledného rozhodovania nezmenili. Matka síce pracuje pre realitnú firmu ako realitný maklér, ale za celý rok 2015 nemala príjem, čo vysvetlila tým, že jej príjem závisí od predaja nehnuteľností a v predchádzajúcom období k predaju nedošlo. Pri ustálení sumy zníženého výživného okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové pomery otca a pomery matky. Uviedol, že otec mal za posledné tri roky dobre finančne ohodnotené

zamestnanie, čomu zodpovedá aj mesačná dávka v nezamestnanosti. Mal tak možnosť vytvoriť si úspory do budúcna. V zahraničí vykonával stavebné práce, zatepľoval tam budovy, pracoval tam tri roky, čím získal zručnosti v oblasti, ktorá je na trhu práce aj na území SR žiadaná. Tak ako sa vzťahuje vyživovacia povinnosť na otca, vzťahuje sa táto povinnosť i na matku maloletého dieťaťa, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná. Má uzatvorenú mandátnu zmluvu ako realitný maklér a už viac ako rok podľa jej vyjadrenia je bez akéhokoľvek príjmu.

3. Proti rozsudku okresného súdu doručil odvolanie otec maloletého dieťaťa.

4. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako správne potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd mal za to, že i napriek skutočnostiam tvrdeným otcom v podanom odvolaní o nezodpovednom prístupe matky k financiám, k jej záujmu zamestnať sa, ako i poukazu na to, že maloleté dieťa vlastne nebýva u matky, ale u starej matky, kde navštevuje aj školu, stotožnil sa s postupom okresného súdu, pokiaľ ustálil nielen dátum, od ktorého je potrebné výživné znížiť, ale i s výškou zníženého výživného. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že otec o zmenu zverenia maloletého dieťaťa do vlastnej výchovy nepožiadal. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vysvetlila dôvody, pre ktoré maloleté dieťa navštevuje základnú školu v bydlisku starej matky a prečo v bydlisku starej matky i v určitých dňoch v týždni prespáva a zatiaľ ani stará matka nepožiadala o zverenie vnučky do svojej starostlivosti.

6. To, že si matka vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dieťaťu plní, je evidentné i z toho, že napriek tomu, že otec nedosahuje momentálne žiaden príjem, resp. v čase rozhodovania okresného súdu nedosahoval žiaden príjem, súd mu znížil výživné na maloletú T. na sumu 100 eur, teda na minimálnu finančnú čiastku, ktorou by sa otec mal vzhľadom na vek maloletej T. a jej odôvodnené potreby minimálne podieľať. Nutne musel prihliadať na vyživovaciu povinnosť plnenú matkou, nakoľko v opačnom prípade by k zníženiu výživného ani pristúpiť nemohol.

7. V tejto súvislosti je potrebné tiež poukázať na znenie ust. § 52 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Zároveň je však potrebné uviesť, že takto stanovená suma výživného je minimálnou výškou, ktorú je povinný rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, plniť. I takto stanovenú výšku výživného je totiž potrebné odstupňovať podľa veku dieťaťa a podľa jeho odôvodnených potrieb. Iba vo veľmi výnimočných prípadoch (predovšetkým zdravotné dôvody povinného rodiča) je možné pristúpiť k ustáleniu takejto výšky výživného i v prípade dieťaťa navštevujúceho základnú, príp. strednú školu. Naviac otec sám v odvolaní uvádza, že má záujem zamestnať sa, prispievať na maloletú T. primeraným výživným.

8. V nadväznosti na uvedené preto ani odvolací súd nezistil podklad pre ustálenie inej výšky zníženého výživného, než ako bola stanovená okresným súdom po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, v čase rozhodovania už ako žiačky 4. ročníka základnej školy, kedy okrem výživného v pravom slova zmysle na oblečenie, obutie, stravu je potrebné zohľadňovať i výdavky na zakúpenie školských potrieb, pomôcok, prezúvok, oblečenia na telesnú výchovu, na zakupovanie pracovných zošitov a pod.

9. Za nie bez významu odvolací súd považoval uviesť, že sám otec tak v podanom odvolaní, ako aj vo vyjadrení pred okresným súdom potvrdil, že má záujem nájsť si zamestnanie, z čoho vyplýva, že to, že otec je momentálne bez práce, je iba prechodné obdobie. Naviac z kvalifikácie otca jednoznačne vyplýva, že je dopyt po odborníkoch v jeho odbore. V súčasnom období je veľmi rozšírené zatepľovanie budov na Slovensku, a teda i pristúpenie k zníženiu výživného je možné považovať iba za momentálne prispôsobenie výšky výživného k pomerom otca. Nemožno ho chápať ako úplné zbavenie otca vyživovacej povinnosti, nakoľko by to bolo v rozpore so záujmami maloletej.

Výživné - Judikatúra