JUDIKATÚRA
Mgr. Barbora Magočová
Vzor citácie: Dedičské konanie – Judikatúra/Magočová, B., Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2026, 592 s.
„Spravodlivosť je pevná a trvalá vôľa priznávať každému, čo mu právom patrí.“
Ulpianus Domitius
Dedičské konanie – Judikatúra
Judikatúru zostavila: Mgr. Barbora Magočová
Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., január 2026. 592 s.
ISBN 978-80-8186-264-9
www.eurokodex.sk
Predhovor
Publikácia prináša reprezentatívny výber judikatúry k ťažiskovým otázkam dedičského práva. Obsahuje vyše 200 redakčne upravených rozhodnutí slovenských, ale aj českých súdov, vrátane právnych viet. Judikáty sú rozčlenené do jednotlivých tematických kapitol a ponúkajú odpovede napríklad na otázky ohľadom:
• prechodu práv a povinností z poručiteľa na dedičov: ako smrť dlžníka či veriteľa ovplyvňuje existujúce právne vzťahy a tiež aké sú následky nedostatku relevantného majetku poručiteľa;
• určovania dedičskej postupnosti a dispozícií pre prípad smrti: ako súdy posudzujú prejavy vôle v závetoch, dôvody vydedenia, dedičskú nespôsobilosť či splnenie podmienok pre odmietnutie dedičstva;
• vyporiadania majetkových vzťahov a kolácie: aké sú pravidlá započítania plnení poručiteľa v prospech dediča na dedičský podiel a ako sa v rámci dedičského konania zohľadňuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM);
• ochrany dedičov a zodpovednosti za dlhy: v akom rozsahu zodpovedá dedič za pasíva dedičstva či aký vplyv majú dojednania dedičských dohôd na tretie osoby (vrátane právnych nástupcov dedičov);
• výkladu procesnoprávnych pravidiel: a to nielen v konaní o dedičstve a dodatočnom konaní o dedičstve, ale tiež pri likvidácii dedičstva či rôznych sporoch ohľadom dedičských nárokov.
Pre koho je publikácia určená?
1. Notárom (súdnym komisárom) poskytne informačné zázemie pre riešenie problematických situácií v konaní o dedičstve.
2. Sudcom ponúka ucelený prehľad relevantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít k otázkam súvisiacim s dedičským právom.
3. Advokátom poslúži ako kľúčový referenčný zdroj pri vypracúvaní právnych stanovísk a analýz a pri voľbe optimálnej stratégie pri zastupovaní klientov v sporoch ohľadom neplatnosti závetov, vydedenia či pri uplatňovaní iných nárokov plynúcich z dedenia.
4. Akademickým pracovníkom a študentom práva poskytne vhľad do vývoja judikatúry a doktrinálneho smerovania v slovenskom právnom priestore.
5. Osobám poskytujúcim služby v oblasti správy majetku uľahčí identifikáciu rizika budúcich právnych kolízií rôznych modelov medzigeneračného prechodu majetku.
6. Profesionálnym správcom pohľadávok umožní získať prehľad o limitoch a pravidlách právneho nástupníctva pre efektívnejšie uplatňovanie nárokov voči dedičom pôvodných dlžníkov.
autorka
O autorke
Mgr. Barbora Magočová
Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti.
V knižnej podobe vyšli jej publikácie Trovy súdneho konania – Judikatúra (2021), Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel – Judikatúra (2024), Odmeny a náhrady advokátov –Judikatúra (2024), Súdne poplatky – Judikatúra (2025), Podielové spoluvlastníctvo – Judikatúra (2025), Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – Judikatúra (2025) a Rozvod a rodičovské práva – Judikatúra (2025) a Výživné – Judikatúra (2025).
1 K PRECHODU NIEKTORÝCH NÁROKOV A PRÁV Z PORUČITEĽA
NA DEDIČA
1 Zjednotenie výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania 1
2 Úmrtie vydražiteľa pred rozhodnutím súdu o schválení udelenia príklepu ...... 7
3 Konanie o práve na ochranu osobnosti a postup súdu po úmrtí poškodenej osoby ................................................................................................................
4 K úmrtiu zamestnanca v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a k právnemu nástupníctvu dedičov
5 K nemožnosti prechodu práva poručiteľa na uzatvorenie budúcej zmluvy
6 K možnosti dedičov vstúpiť do procesného postavenia domnelého otca v konaní o určenie otcovstva (vrátane
8 K možnosti pokračovania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok s dedičmi zosnulého
9 K možnosti dedičov osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podať žalobu proti rozhodnutiu vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov ...................................................................................... 20
10 K predkupnému právu ako k zabezpečovaciemu inštitútu a k jeho prechodu na dediča ........................................................................................
11 K možnosti odstúpenia od zmluvy pre porušenie právneho predchodcu realizovaného voči dedičom bez toho, aby dostali priestor pre dodatočné splnenie povinnosti 25
12 Ak účastník konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (vrátane fiktívneho) podľa Infozákona zomrie, nepokračuje sa v konaní s jeho dedičmi ................................................................................................
13 Nadobudnutie dedičstva väčšej hodnoty môže byť jedným z dôvodov zohľadnených pri rozhodovaní o nepriznaní nároku na náhradu trov konania
14 Späťvzatie žaloby dedičom pôvodného žalobcu v nadväznosti na výsledky dedičského konania a dôvody pre nepriznanie náhrady trov .........................
15 K povahe povinnosti dediča hradit náklady spojené s pohrebom poručiteľa a k premlčaniu nároku na náhradu uvedených nákladov .............. 35
3 K VYMEDZENIU NIEKTORÝCH ZÁKONNÝCH DEDIČOV
16 Odmeňovanie za poskytovanie opatrovateľskej služby poručiteľovi a posúdenie podmienky spoločnej domácnosti .............................................. 37
17 Pojem „spoločná domácnosť“ a „spoločne žijúca osoba“ 39
18 Oprávnenie disponovať s účtom poručiteľa nie je samo osebe znakom spoločného hospodárenia; k žitiu vo viacerých bytoch a spoločnej domácnosti 42
19 Posúdenie existencie spoločnej domácnosti s ohľadom na duševný stav osôb tvoriacich spoločnú domácnosť
20 K posudzovaniu odkázanosti výživou na poručiteľa
4
PRÁVNE NÁSTUPNÍCTVO DEDIČOV A PASÍVA DEDIČSTVA
21 K premlčaniu záväzku podľa Obchodného zákonníka, ktorý prešiel na dedičov
22 K hradeniu dlhov pri predĺženom dedičstve, ak nedošlo k dohode dediča s veriteľmi a ani k likvidácii
24 K následkom úmrtia jedného z manželov ako solidárne zaviazaného v spore o uplatňovanie pohľadávky voči manželom
25 Zaradenie pohľadávky do súpisu dlhov poručiteľa nemá vplyv
26 K nariadeniu exekúcie voči dedičom ..............................................................
27 Povinnosť dediča uhradiť pohľadávku zosnulého platiteľa poistného voči zdravotnej poisťovni je obsahom vzťahu súkromnoprávnej povahy .............. 70
28 Vymáhanie pohľadávky vzniknutej z verejnoprávneho vzťahu poručiteľa voči dedičom poručiteľa .................................................................................
29 K prechodu dlhu, ktorý nebol prihlásený do dedičského konania, resp. nebol uvedený v súpise pasív dedičstva 74
30 K možnosti namietať výšku ceny zdedeného majetku v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dedičom poručiteľa 76
31 K možnosti veriteľa podať žalobu podľa § 212 ods. 1 CMP 79
32 Konanie o žalobe na zaplatenie proti dedičom poručiteľa ako prekážka rei iudicatae pre konanie o určenie existencie dlhu ku dňu smrti poručiteľa .................................................................................. 81
33 K prechodu postihových práv, ak veriteľ vyplatil plnenie až po smrti poručiteľa .................................................................................... 83
34 Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá vplyv smrť dlžníka ........................ 85
35 K premietnutiu obmedzenej zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa do postupu v konkrétnom súdnom konaní .................................................... 87
36 Ak je povinný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie už mŕtvy, nemôže byť tento nedostatok v už začatom konaní zhojený právnym nástupníctvom dedičov .................................................................................. 91
37 Ak v dedičskom konaní ešte nie je známy okruh dedičov, je treba z dôvodu zamedzenia premlčania pripustiť aj žalobu proti neznámym dedičom ....................................................................................... 93
38 K zodpovednosti dediča za príslušenstvo pohľadávky, ktoré vzniklo po smrti poručiteľa ......................................................................................... 94
39 K zodpovednosti dedičov za úhradu zálohových platieb spojených s bytom, ak sa dedičia nestanú vlastníkmi bytu kvôli likvidácii dedičstva .................... 96
5 K VYPORIADANIU MEDZI JEDNOTLIVÝMI DEDIČMI
40 K určeniu dedičského podielu v prípade, že závet nebol spísaný ohľadom celého majetku poručiteľa a časť majetku nadobúdajú neopomenuteľní dediči ..................................................................................
41 K určeniu výsledného dedičského podielu v prípade súbehu dedičských titulov .........................................................................................
6 OKAMIH PRÁVNYCH ÚČINKOV PRECHODU DEDIČSTVA
42 K nakladaniu s vecou, ktorá je predmetom dedičstva, jedným z dedičov pred skončením dedičského konania ............................................................ 105
43 K viazanosti dediča prejavom vôle poručiteľa previesť nehnuteľnosti na inú osobu .................................................................................................. 108
44 Smrť predávajúcej pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností a určenie rozsahu dedičstva (SP VI/2007) .................................................................................. 110
45 Právne úkony týkajúce sa súčastí dedičstva a ich záväznosť pre dedičov od okamihu smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve ............................. 112
46 K rozhodovaniu o majetkových hodnotách patriacich do dedičstva dedičmi v dobe do skončenia konania o dedičstve ...................................................... 114
47 K neodkladnému opatreniu o zákaze nakladať s vecami, ku ktorým má jeden z dedičov lepší prístup, za účelom zabránenia rozpredávania dedičstva ................................................................................ 119
48 K postupu pri podaní žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak pred podaním spoluvlastník umrel a dedičské konanie nie je právoplatné skončené ............................................................ 121
49 K možnosti uzatvorenia dohody o splnení dlhu formou bezúplatného prevodu dedičského podielu na iného dediča .............................................. 123
7 ZASTAVENIE DEDIČSKÉHO KONANIA A NÁSLEDKY ABSENCIE PRECHODU PRÁV A POVINNOSTÍ PORUČITEĽA NA DEDIČA
50 Zastavenie dedičského konania bez overenia tvrdenia dediča, že poručiteľ zanechal majetok, je porušením práva na súdnu ochranu ...........................
51 K postaveniu osoby, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb a bol jej vydaný jeho majetok nepatrnej hodnoty ..................................................
52 K prechodu absolútnych majetkových autorských práv, ak autor nemá dedičov ...............................................................................................
53 Poistné plnenie a pripadnutie dedičstva štátu ...............................................
54 Štát sa môže stať členom bytového družstva s právom nájmu družstevného bytu na základe
SÚČASTÍ PATRIACICH DO DEDIČSTVA
55 K vyporiadaniu zostatkovej hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom
57 K možnosti zahrnutia kúpnej ceny zaplatenej na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej splnomocnencom poručiteľa po jeho smrti do dedičstva
58 Všeobecná cena pohľadávky
59 Všeobecná cena členského podielu v bytovom družstve pre účely dedičského vyporiadania ...............................................................................
60 Obrazy namaľované poručiteľom v priebehu manželstva ako súčasť dedičstva .......................................................................................................
K PORUČITEĽOVI
61 K vyporiadaniu pôžičky poskytnutej poručiteľovi a jeho manželovi na úpravy nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve poručiteľa
62 K otázke vyporiadania BSM v konaní o dedičstve v súvislosti so zastavením konania o vyporiadanie BSM začatého ešte za života manžela .....................
63 K výroku rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa neplatnej zmluvy, ak bol pôvodne v BSM prevodcov a jeden z manželov následne zomrel .........................................................................
64 Ak bolo darované z BSM, môže sa vrátenia daru domáhať pozostalý manžel; vrátenie daru je dôvodom pre dodatočné konanie o dedičstve ........ 154
65 K možnosti podania žaloby o vyporiadanie BSM, ak sa má BSM vyporiadať v konaní o dedičstve (v súvislosti s nezhodou dedičov, čo tvorí masu BSM) 155
66 K možnosti uviesť podiel pozostalého manžela v európskom osvedčení o dedičstve ..................................................................................................... 158
10 DEDENIE ZO ZÁVETU
67 Rozloženie dôkazného bremena v konaní o určenie neplatnosti holografného závetu ...................................................................................... 163
68 Nespojenie viacerých listov závetu samo osebe nezakladá jeho neplatnosť .............................................................................................. 167
69 K určeniu podielu z výnosu predaja vecí vo vlastníctve poručiteľa v závete 169
70 Svedkom pri spísaní závetu (listiny o vydedení) nemôže byť ani dedič, ktorý by dedil, ak by nededil zákonný dedič v prednejšom poradí ............... 171
71 K možnosti uvedenia dátumu podpísania závetu len v
72 K spôsobu uvedenia dátumu v závete ...........................................................
73
74 Neplatnosť závetu podľa § 476b OZ nespôsobuje, že závetom povolaný dedič, príp. osoba mu blízka, pôsobili ako pisateľ závetu .............. 181
75 K možnosti umoriť listinu obsahujúcu závet
76 K možnosti poručiteľa schopného iba sa vlastnoručne podpísať spísať závet formou notárskej zápisnice ........................................................ 185
77 Postavenie osoby, v ktorej prospech je v závete zriadené vecné bremeno a k určeniu jej dedičského podielu, ak ide zároveň o neopomenuteľného dediča ......................................................................... 189
78 K vlastnoručnému podpisu závetu podpísaného vlastnou rukou ................. 193
79 K nemožnosti zohľadnenia skutočnosti, že poručiteľ v závete zanechal dedičovi konkrétnu nehnuteľnosť, ktorú ale ešte pred smrťou predal ........... 195
80 Zabezpečenie úveru a závet .......................................................................... 197
81 Podpis závetu iba priezviskom 199
82 K zisťovaniu skutočnej vôle poručiteľa v súvislosti s interpretáciou obsahu závetu .............................................................................................. 200
83 K uvedeniu dňa, mesiaca a roku spísania alografného závetu a k prípadu, v ktorom sú uvedené údaje obsiahnuté v overovacej doložke ....................... 201
84 K možnosti zastúpenia osoby pri spisovaní závetu; závet osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony 204
85 Závet písaný nedominantnou rukou 206
86 K prejaveniu vôle, že závet obsahuje poslednú vôľu, pred svedkami; rozvedený manžel ako osoba blízka ............................................................. 208
87 Ak svedok nespĺňa podmienky len vo vzťahu k niektorému zo závetných dedičov, je závet neplatný len čiastočne
88 K náležitostiam závetu spísaného notárom z hľadiska potreby identifikácie prítomných osôb
89 Nevidomá osoba ako svedok závetu ..............................................................
90 Právnická osoba ako svedok pri závete; cirkev ako dedič a veriaci ako závetný svedok .........................................................................
91 K spôsobilosti štátnej príspevkovej organizácie dediť zo závetu ...................
92 K označeniu dedičov v závete formou pomenovania príbuzenského vzťahu k poručiteľovi ...................................................................................
93 K spôsobu odvolania závetu
94 K možnosti obnovenia účinnosti závetu v dôsledku zrušenia neskoršieho závetu
95 K podobe písma pre platné spísanie vlastnoručného závetu ........................
96 K vzniku vecného bremena na základe závetu
97 Neuplatnenie námietky neplatnosti závetu podľa § 479 OBČZ osobou, ktorá nemá plnú spôsobilosť k právnym úkonom, vyžaduje schválenie súdom .........................................................................................
98 K postupu pri uplatnení námietky relatívnej neplatnosti závetu z dôvodu ukrátenia tzv. neopomenuteľných dedičov
99 K forme výslovného prejavu poručiteľa pred svedkami, že alografný závet obsahuje jeho poslednú vôľu
100 Vypracovanie viacerých rovnopisov závetu a otázka jeho platnosti
101 K majetku, ktorý je predmetom závetu, ak v ňom nie je uvedené, či má ísť o majetok vlastnený v dobe jeho spísania alebo v dobe smrti poručiteľa
11 ZAPOČÍTANIE NA DEDIČSKÝ PODIEL (KOLÁCIA)
102 K hodnote daru, ktorá má byť použitá pre započítanie na dedičský podiel ........................................................................................
103 K možnosti započítania na dedičský podiel zákonného dediča plnenie, ktoré od poručiteľa obdržali potomkovia tohto dediča
104 Dohoda o zúžení (rozšírení) BSM ako okolnosť významná pre započítanie na dedičský podiel
105 Pre účely započítania daru na dedičský podiel je z hľadiska posúdenia obvyklosti darovania podstatná hodnota daru a nie predmet darovania
106 K započítaniu na dedičský podiel v prípade plnení, ktoré neboli poskytnuté v režime darovania, ale za zvýhodnených podmienok
107 K okolnostiam odôvodňujúcim prihliadnutie na zmenu hodnoty daru medzi nadobudnutím a úmrtím poručiteľa pre účely započítania na dedičský podiel ........................................................................................
247
252
255
258
260
262
108 K možnostiam uzatvorenia dohody o dorovnaní darovania zo strany budúceho poručiteľa medzi budúcimi dedičmi za účelom zabránenia započítania na dedičský podiel ...................................................
109 Ak poručiteľ za života daruje časť majetku za to, že ho dedič doopatroval, môže to byť dôvodom, aby sa dar na dedičský podiel nezapočítal 269
110 K možnosti riešenie sporného započítania na dedičský podiel sporom o dedičské právo ............................................................................................
12 VYDEDENIE
111 K nutnosti existencie dôvodu vydedenia už v čase spísania listiny o vydedení ..........................................................................................
112 K náležitostiam vydedenia a k dôkaznému bremenu, ak je dôvod vydedenia uvedený len odkazom na ustanovenia vs. ak je konkretizovaný okolnosťami ...........................................................
113 K vydedeniu pre trvalé vedenie neusporiadaného života, ak je jeho hlavným dôvodom nevhodné správanie poručiteľa k dedičovi ....................
114 K okamihu účinkov rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho v prípade, že vydedený potomok podľa neho zomrel skôr, než došlo k vydedeniu ...... 285
115 Závislosti, zanedbávanie povinnej výživy, zadlžovanie sa, márnotratnosť ako dôvody vydedenia; trvanie neusporiadaného života po dobu jedného roka má ráz trvalosti ..................................................................................... 288
116 K podmienkam vydedenia z dôvodu odsúdenia pre úmyselný trestný čin; k možnosti vydedenia, ak došlo k zahladeniu odsúdenia 290
117 K naplneniu podmienok vydedenia z dôvodu neprejavovania skutočného záujmu ......................................................................................................... 293
118 Nesprávny dátum narodenia vydedeného potomka nie je dôvodom neplatnosti listiny o vydedení .......................................................................
119 K príčinám nezáujmu potomka o poručiteľa vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok pre vydedenie
120 K možnosti vnukov domáhať sa neplatnosti listiny o vydedení, ak vydedené deti poručiteľa ešte žijú
13 ODMIETNUTIE DEDIČSTVA
296
299
302
121 K platnosti vyhlásenia dediča o vzdaní sa nároku na vyplatenie dedičského podielu, ktoré bolo realizované ešte pred právoplatnosťou uznesenia o dedičstve .................................................................................................... 304
122 K vecnej legitimácii osoby, ktorá odmietla dedičstvo, v konaní o určenie, že majetok patrí do dedičstva 307
123 Právny úkon rodiča maloletého dieťaťa o odmietnutí dedičstva ................... 309
124 K okamihu, ku ktorému nastávajú účinky odmietnutia dedičstva, ak je odmietané postupne viacerými potenciálnymi dedičmi 311
125 K odmietnutiu dedičstva dedičom, ktorý by dedil aj zo závetu, aj zo zákona .................................................................................................. 314
126 K počínaniu, z ktorého možno/nemožno usudzovať, že dedič chce dedičstvo odmietnuť ...................................................................................... 316
127 K možnosti odmietnutiu dedičstva, ak potenciálny dedič vznesie voči druhému dedičovi návrh na vzdanie sa dedičského práva v jeho prospech 319
128 Podanie daňového priznania nie je počínanie, ktorým dedič dáva najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť; vystupovanie voči nájomcom ale takýmto počínaním je 321
129 K spôsobu schválenia úkonu maloletého dediča v súvislosti s konaním o dedičstve .................................................................................................... 324
130 Ku kritériám schválenia odmietnutia predlženého dedičstva za maloletého ............................................................................................... 326
131 K schváleniu právneho úkonu odmietnutia dedičstva za nesvojprávneho, ak tento už je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ku ktorým má nadobudnúť podiel 329
14 DEDIČSKÁ NESPÔSOBILOSŤ
132 Uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou dedič už za života poručiteľa nadobúda veci, ktoré by zdedil, nie je samo osebe dôvodom pre dedičskú nespôsobilosť
133 Zavrhnutiahodné konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa ako dôvod vylučujúci dedenie ......................................................................
134 Dedičská nespôsobilosť z dôvodu zavrhnutiahodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľa spočívajúcom v predložení závetu neplatného pre nesplnenie formálnych požiadaviek ....................................
135 K nutnosti prihliadnuť k dedičskej nespôsobilosti ex offo; k nemožnosti dohody dedičov, aby sa na dedičskú nespôsobilosť neprihliadalo
332
334
336
339
136 Dedičská nespôsobilosť vzniká aj v prípade, ak trestnému stíhaniu a odsúdeniu potenciálneho dediča bránia dôvody vylučujúce trestnú zodpovednosť 341
137 K odpusteniu dôvodu dedičskej nespôsobilosti poručiteľom 344
138 Poskytnutie záruky zo strany poručiteľa pri rozhodovaní o väzbe nie je zároveň odpustením trestného činu spáchaného voči nemu .............. 346
15 DEDIČSKÉ DOHODY (VRÁTANE ICH VPLYVU NA PRÁVNYCH NÁSTUPCOV DEDIČOV)
139 K možnosti odstúpenia od dedičskej dohody ............................................... 350
140 Právne postavenie záložného veriteľa a dohoda dedičov o nadobudnutí zálohu ..................................................................................
141 K záväznosti dedičskej dohody o rozdelení výnosu zo scudzenia veci nadobudnutej jedným z dedičov medzi všetkých, pre právnych nástupcov nadobúdateľa ..............................................................................
142 K náhrade škody spôsobenej obchádzaním dedičskej dohody, podľa ktorej má dedič v prípade výnosu zo scudzenia zdedeného majetku vyplatiť podiel ostatným dedičom 356
143 Dohoda o rozdelení výnosu zo scudzenia vecí patriacich do dedičstva a otázka započítania investícií do týchto vecí .............................................. 360
144 Vplyv zmien pôvodnej kúpnej zmluvy, ktorou bolo dedičstvo speňažené, na podiel na speňažení dedičstva v prospech ustupujúcich dedičov ............ 363
145 K premlčaniu nároku na vyplatenie peňažnej náhrady v prospech ustupujúcich dedičov v prípade speňaženia dedičstva 366
146 K povinnosti uhradiť ustupujúcim dedičom podiel na výnose z prevodu zdedeného pozemku, ak sa pozemok následne stane predmetom pozemkových úprav ....................................................................................
147 K platnosti dohody o vyporiadaní dedičstva neschválenej súdom v dedičskom konaní 374
148 K závaznosti dohody o vyporiadaní dedičstva pre iné subjekty než dedičov 376
149 Žaloba o zaplatenie zdedenej čiastky voči druhému dedičovi, uzatvorená dedičská dohoda a prekážka veci rozhodnutej ...........................
150 Zánik záväzku zo zmluvy o budúcej darovacej zmluve uzatvorenej dedičmi z vďačnosti za výpomoc poručiteľovi, ak sa zistí, že sa budúci obdarovaný obohacoval na úkor poručiteľa
16 PROCESNÉ OTÁZKY SÚVISIACE S KONANÍM O DEDIČSTVE
151 Postavenie notára ako súdneho komisára ..................................................... 386
152 K ustanoveniu správcu dedičstva; k zdržanlivosti Ústavného súdu pri zasahovaní do jeho ustanovovania a zmeny ................................................. 394
153 K rozsahu zisťovania okruhu dedičov súdnym komisárom, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a k subjektom, ktorým má byť zaslané uznesenie o zastavení konania o dedičstve ...................................... 396
154 Dedičské konania ako dôvod pre predĺženie iných súdnych konaní ............ 398
155 Aj úkonmi notára v konaní o dedičstve možno spôsobiť prieťahy v konaní 402
156 Nutnosť ustanovenia opatrovníka pre dedičské konanie a prieťahy v konaní 404
157 Právomoc konať v dedičských veciach podľa Nariadenia európskeho Parlamentu a Rady (EU) č. 650/2012 ............................................................ 406
158 Vydanie rozhodnutia v konaní o dedičstve iným notárom, než ktorého poveril súd, a porušenie práva na zákonného sudcu 409
159 K prikázaniu dedičskej veci inému súdu z dôvodu zdravotných ťažkostí dedičov a s ohľadom na lokalitu majetku poručiteľa ..................................... 411
160 K nutnosti ustanovenia správcu dedičstva, ak ohľadom neho existuje spor a zahŕňa obchodný podiel; k rozsahu oprávnení správcu v súvislosti s podielom ..................................................................................................... 413
161 K súbehu dedičského konania a konania o určenie pravosti spornej pohľadávky ....................................................................................... 421
162 K zastupovaniu dediča iným dedičom v dedičskom konaní ......................... 423
163 Obnova dedičského konania ........................................................................ 424
164 Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania by sa mal odvíjať od inej formy nápravy; k lehote pre obnovu dedičského konania ...................................................................................... 425
165 K pôsobnosti notára v konaní o dedičstve; právo notára ustanoviť správcu dedičstva nemožno obchádzať neodkladným opatrením, ktorým bude ustanovený opatrovník ................................................................................. 429
166 K podmienkam realizácie neodkladných úkonov v konaní o dedičstve a k ich účelu ................................................................................................. 433
167 K postupu dedičského súdu, ak je spochybnený rodinný vzťah s poručiteľom ...................................................................................... 436
168 Povinnosť informovať dedičov o odmene za úkony a otázka bezodkladnosti úkonov v dedičskom konaní ............................................... 443
169 Konanie o obnove dedičského konania a otázka prerušenia súvisiaceho konania vo veci zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva ........................... 445
170 Okamih, do ktorého možno vyvolať spornosť majetku alebo dlhu poručiteľa podľa § 198 ods. 1 CMP ............................................................... 447
17 DODATOČNÉ KONANIE O DEDIČSTVE
171 Konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa. Všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania. ........................................................................... 449
172 Zastavenie konania o novoobjavenom dedičstve 451
173 Pôvodné konanie o dedičstve a dodatočné konanie o dedičstve a otázka prekážky veci rozhodnutej 452
174 K možnosti zmeny okruhu dedičov v dodatočnom konaní o dedičstve pri zistení nových skutočností; k odmietnutiu dedičstva vo vzťahu k dodatočnému konaniu o dedičstve 455
175 K podmienkam dodatočného konania o dedičstve 457
176 Podanie návrhu na dodatočné dedičské konanie a jeho vplyv na plynutie lehoty pre pokračovanie v živnosti po úmrtí živnostníka 459
177 Dedičský súd by mal začať dodatočné konanie o dedičstve aj na podnet ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov či SPF 463
K DEDIČSTVU
JEHO SÚČASTIAM A SÚVISIACE PROCESNÉ OTÁZKY
178 K dôkaznému bremenu ohľadom skutočnosti, že potenciálny zákonný dedič je aktívne legitimovaný na podanie žaloby ohľadom určenia, že vec patrí do dedičstva 466
179 Posudzovanie zásahu do vlastníckeho práva dedičov v konaní o určenie vecí patriacich do dedičstva .......................................................... 469
180 K prieťahom v súdnom konaní o vydanie časti dedičstva, ak má žalovaný pobyt v cudzine ................................................................... 471
181 Žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva, môže byť podaná kedykoľvek bez ohľadu na to, či spornosť bola známa už počas základného dedičského konania ...................................................................
182 Žaloba oprávneného dediča podaná pred právoplatným skončením konania o dedičstve ....................................................................................... 477
183 K povahe žaloby podľa § 485 ObčZ a k formulácii jej petitu ..........................
184 Právo oprávneného dediča voči nepravému dedičovi sa vzťahuje aj na majetok v BSM poručiteľa vyporiadavaný v konaní o dedičstve ..........
185 Pri určení, že určitá vec patrí do dedičstva, sa neberú do úvahy okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa ..................................................
186 K možnosti podania určovacej žaloby, že poručiteľ bol vlastníkom vecí k určitému dňu ...................................................................................... 496
187 K právnemu prostriedku pre riešenie sporu o tom, či určitá vec alebo právo patrí do dedičstva ...................................................................... 500
188 Okruh účastníkov konania v spore o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení ....................................................................................... 504
189 Kým neprebehne dedičské konanie, nemôže sa dedič domáhať určenia svojho vlastníctva; môže podať len žalobu, že vec (podiel) patrí do dedičstva ......................................................................................... 506
190 K nútenému procesnému spoločenstvu potenciálnych dedičov v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva .............................................................. 509
191 Zamietnutie žaloby o určenie vlastníctva vydržaním nie je prekážkou res iudicata pre žalobu o určenie, že vydržaná vec patrí do dedičstva .......... 512
192 K možnosti riešenia odopretia účasti dediča na dedičskom konaní ............... 516
193 Princípy trov v konaní o určenie dedičského práva z hľadiska úspechu vo veci ............................................................................................. 519
194 K postaveniu správcu veci v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva ..... 523
195 Spor o zaradenie pohľadávky poručiteľa do aktív dedičstva, resp. o určenie ich výšky, neprichádza do úvahy v prípade jediného účastníka dedičského konania ..................................................................... 525
196 K možnosti domáhať sa určenia, že majetok patrí do dedičstva po viacerých poručiteľoch; k možnosti prejednať v jednom dedičskom konaní majetok po rôznych poručiteľoch ..................................................... 529
197 K možnosti odklonenia sa od petitu žaloby, na ktorej podanie v zmysle § 194 CMP odkázal súdny komisár ................................................ 532
198 K trovám konania, ak žalobca vzal späť žalobu o neplatnosť listiny o vydedení, ale bol úspešný čo do určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané ................................................................................................... 536
199 Nedostatky objektívne existujúceho prejavu vôle poručiteľa ako dôvod pre nepriznanie trov v konaní o určenie, že osoba je závetným dedičom ................................................................................... 538
200 K právnemu nástupníctvu žalovaného po žalobcovi; k možnosti pokračovania v konaní o určenie vlastníctva a neplatnosti závetu so štátom v prípade odúmrte 540
201 KS Bratislava v. KS Trenčín, sp.zn. 5Co/131/2018: Petit žaloby podľa § 194 CMP má znieť na vyriešenie spornej skutkovej (nie právnej) otázky ..................................................................................... 542
202 KS Trenčín vs. KS Bratislava, sp.zn. 8Co/1/2022: K obsahu a petitu žaloby v spore o dedičské právo ...................................................... 544
203 K okruhu žalovaných v prípade konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ohľadom ktorej ešte nedošlo k prejednaniu dedičstva 546
204 Účastníkmi konania o neodkladnom opatrení týkajúcom sa nehnuteľnosti ako potenciálnej súčasti dedičstva nemusia byť všetci dediči ....................... 549
205 K právnemu záujmu potenciálneho dediča na podaní návrhu na začatie konania o vyhlásení za mŕtveho 552
206 Náhrada trov pri zastavení konania o určenie, že vec patrí do dedičstva a jeho zavinenie spôsobené nevhodným postupom strany v súvisiacich dedičských konaniach .................................................................................. 554
207 K možnosti účasti potenciálnych dedičov vyvlastňovaného vo vyvlastňovacom konaní ........................................................................... 558
19 LIKVIDÁCIA DEDIČSTVA
208 Likvidácia dedičstva a pasíva 563
209 K účinkom likvidácie dedičstva na exekučné konanie 566
210 K povinnosti notára uzatvoriť v rámci priameho predaja majetku z dedičstva zmluvu s osobou, ktorá v stanovenej lehote predložila najvýhodnejšiu ponuku 569
Pozn. redakcie: výňatky z rozhodnutí súdov neprešli jazykovou úpravou.
K PRECHODU NIEKTORÝCH NÁROKOV A PRÁV
Z PORUČITEĽA NA DEDIČA
1
Zjednotenie výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania
Konanie o žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o nároku na úrazové dávky a z nich vyplývajúce nároky na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného, rovnako ako konanie o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, treba považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore.
Ustanovenie § 118 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má vo vzťahu k ustanoveniu § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku v súlade s požiadavkou nap lnenia účelu správneho súdnictva povahu lex specialis.
Na účely správneho súdneho konania je potrebné ustanovenie § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykladať v súlade s osobitnou úpravou prechodu nárokov na dávky podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. podľa § 118 ods. 4 veta za bodkočiarkou tohto zákona.
V prípade úmrtia poškodeného v priebehu konania o správnej žalobe v sociálnych veciach a v konaní o kasačnej sťažnosti preto súd v zmysle § 25 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tieto konania preruší a pokračuje v nich s fyzickou osobou (osobami), na ktorú (by) prešiel nárok na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného. Ak takej osoby niet, pokračuje v konaní v súlade s § 118 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s dedičmi, resp. ak niet ani dedičov, konanie zastaví.
STANOVISKO
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. Snj 68/2018, k zjednoteniu výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania
Odôvodnenie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „SPÚ“) požiadala predsedu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) o prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu otázky potreby pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak poškodený zomrel v priebehu tohto konania.
2. Sociálna poisťovňa poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 9So/39/2013, ktorým bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 4Sp/113/2012-50, ktorým krajský súd z dôvodu smrti žiadateľa a navrhovateľa súdneho prieskumu zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia SPÚ o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Najvyšší súd v odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol:
„Úrazová dávka nie je osobnostným právom navrhovateľa, ktoré neprechádza na dedičov, preto do práv zomrelého navrhovateľa vstupujú jeho právni nástupcovia (dedičia), ktorí by mali nárok na sumy splatné ku dňu jeho smrti v prípade, ak by navrhovateľ splnil podmienky nároku na úrazovú rentu ako aj nárok na jej výplatu pred smrťou. To znamená, že súd je povinný preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne o nároku zomrelého navrhovateľa na úrazovú rentu, ak majú dedičia záujem pokračovať v konaní. Vzhľadom na uvedené bol záver krajského súdu, že v konaní nemožno pokračovať, pretože úrazová renta je osobnostným nárokom, ktorý smrťou zanikol, nesprávny.“
3. Sociálna poisťovňa súčasne poukázala na to, že neskôr vydaným uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/30/2017 bolo zastavené kasačné konanie, v rámci ktorého bol kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 15S/34/2015-92, ktorým krajský súd zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na náhradu za bolesť v sume 10 097,93 € a nepriznaní nároku na jej výplatu v totožnej sume. Najvyšší súd uvedeným uznesením kasačné konanie zastavil z dôvodu smrti žiadateľa a iniciátora súdneho prieskumu, keď v odôvodnení uznesenia uviedol:
„V preskúmavanej veci sa sťažovateľ domáhal nároku titulom bolestného, ktoré je právom osobnej povahy zanikajúce smrťou fyzickej osoby a neprechádzajúce na dedičov. S poukazom na § 97 S.s.p. súd v každom štádiu konania zisťuje, či sú splnené podmienky konania. Kasačný súd zistil, že sťažovateľ v priebehu kasačného konania zomrel, čím mu zanikla procesná subjektivita. Nakoľko ide o taký nedostatok konania pre ktorý nemožno v konaní ďalej pokračovať, súd v súlade s § 99 písm. b) v spojení s § 452 S.s.p. konanie zastavil.“
4. Sociálna poisťovňa ďalej uviedla, že „každý typ úrazovej dávky, nárok na ktorú si poškodený môže uplatniť v zmysle zákona o sociálnom poistení, s výnimkou úrazových dávok, o ktoré môžu požiadať len pozostalí po zomrelom poškodenom, spĺňa svoj účel len za života poškodeného, pretože svojou peňažnou povahou slúži na zmiernenie dôsledkov poškodenia zdravia titulom pracovného úrazu, resp. choroby z povolania. Smrťou poškodeného zanikajú dôsledky poškodenia zdravia poškodeného a niet čo zmierňovať nárokom na úrazovú dávku. V tomto štádiu nastupujú pozostalostné úrazové dávky, ktoré svojím účelom zmierňujú pozostalým náklady vzniknuté stratou poškodeného a o ktoré môžu požiadať len pozostalí.“
5. Na základe uvedeného má Sociálna poisťovňa za to, že nárok na úrazový príplatok, úrazovú rentu, jednorazové vyrovnanie, rehabilitáciu, rekvalifikáciu, náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a liečebné náklady sú nároky osobnostnej povahy a preto zanikajú vždy smrťou poškodeného a konanie, či už pred Sociálnou poisťovňou (dávkové) alebo pred súdom (preskúmavacie) je tak potrebné zastaviť.
6. Dňom 1. januárom 2004 nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení. Podľa § 13 ods. 3 zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to
a) úrazový príplatok,
b) úrazová renta,
c) jednorazové vyrovnanie,
d) pozostalostná úrazová renta, e) jednorazové odškodnenie,
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, i) náhrada nákladov spojených s liečením, j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.
7. Podľa § 17 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 17 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
9. Siedma hlava zákona o sociálnom poistení obsahuje spoločné ustanovenia § 109 až § 119 o nemocenských dávkach, dôchodkových dávkach, úrazových dávkach, dávke garančného poistenia a o dávke v nezamestnanosti.
10. Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu upravuje ustanovenie § 109.
11. Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka”) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
12. Podľa § 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
13. Podľa § 113 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Inak upravuje zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 118 (Prechod nároku na dávku).
15. Podľa § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
16. Podľa § 118 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
17. Podľa § 118 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.
18. Podľa § 118 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.
19. Podľa § 118 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.
20. Z citovaných ustanovení vyplýva, že § 113 ods. 2 zákona o sociálnom poistení upravuje prípady, v ktorých nárok na dávku žiadateľovi vznikol a dávka mu aj bola vyplatená, resp. vyplácaná a patrí len do dňa jeho smrti. Ustanovenie § 118 upravuje postup v prípadoch, ak dávka nebola ešte priznaná, resp. priznaná splatná dávka nebola ku dňu smrti vyplatená.
21. Zákonodarca v ustanovení § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nadviazal na úpravu, ustanovenú v § 104 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), podľa ktorého ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné odo dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.
22. Úrazový príplatok, úrazovú rentú, jednorazové vyrovnanie, náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu nákladov spojených s liečením je treba považovať za osobnostné nároky len dovtedy, kým poškodený nárok na tieto dávky neuplatnil. Osobnostná povaha týchto dávok je daná tým, že len poškodený je aktívne legitimovaný na podanie žiadosti o priznanie a výplatu takej dávky. Pokiaľ poškodený pred svojou smrťou o uvedené dávky nepožiadal, nárok na tieto dávky na Sociálnej poisťovni už pozostalí nemôžu v administratívnom konaní úspešne uplatniť.
23. Ustanovenie § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení však vylučuje osobnostnú povahu nárokov na dávky v ňom uvedené v prípade, že poškodený nárok na tieto dávky pred svojou smrťou už uplatnil.
24. Ak poškodený, ktorý splnil podmienky nároku na úrazovú rentu, nároku na jednorazové vyrovnanie, náhrady za bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia alebo náhrady nákladov spojených s liečením zomrel po uplatnení nároku na tieto dávky a ich výplatu, v zmysle
§ 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti poškodeného postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
25. Zastavenie administratívneho konania v takom prípade je preto vylúčené a príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o uplatnenom nároku na uvedené úrazové dávky konať s právnym nástupcom žiadateľa, uvedeným v § 118 ods. 1, resp. ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
26. Na rozdiel od ustanovenia § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre prechod nároku na sumy úrazovej dávky uvedenej v § 118 ods. 2 zákona (úrazový príplatok, rehabilitačné, rekvalifikačné), splatnej ku dňu smrti fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov sa nevyžaduje, aby oprávnená fyzická osoba pred svojou smrťou nárok na tieto dávky uplatnila.
27. Osoby uvedené v § 118 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení sú aktívne legitimovanými aj na podanie žaloby alebo návrhu na preskúmanie rozhodnutia podľa druhej a tretej hlavy piatej časti O.s.p., resp. na podanie správnej žaloby a kasačnej sťažnosti podľa S.s.p.
Súdne konanie:
28. Zákonodarca v ustanovení § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nadviazal na úpravu, ustanovenú v § 104 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné odo dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.
29. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 25 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
31. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
32. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
33. Z citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť zastavenia konania v prípade úmrtia žalobcu v priebehu súdneho konania je v Civilnom sporovom poriadku, a teda aj možnosť zastavenia konania podľa Správneho súdneho poriadku, sú upravené obdobne. Procesné nástupníctvo sa odvodzuje od nástupníctva hmotnoprávneho.
34. Najvyšší súd SR v uznesení 2So 293/1996 vyslovil, že „súd nemôže zastaviť konanie o preskúmanie rozhodnutia v dôchodkovej veci len preto, že oprávnený dôchodca po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia zomrel a osoby, ktoré majú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného, svoj záujem pokračovať v konaní oznámili s omeškaním“. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 104 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné odo dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel),
deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vzhľadom na citované ustanovenia a na prejavený záujem syna nebohého navrhovateľa pokračovať v konaní (i keď tento záujem bol oznámený oneskorene), je treba zastavenie konania krajským súdom považovať za nesprávne a predčasné. Nešlo totiž o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť.
35. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4So/88/2009 vyslovil, že v prípade, že navrhovateľ zomrel skôr, ako bolo právoplatne rozhodnuté o jeho nároku na invalidný dôchodok, vzhľadom na ustanovenie § 118 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby krajský súd po zistení okruhu dedičov po nebohom navrhovateľovi vo veci s nimi ďalej konal a preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože len v závislosti od posúdenia, či navrhovateľ spĺňal alebo nespĺňal podmienky pre priznanie požadovanej dávky, bude ďalej možné vo veci postupovať a prípadne realizovať nároky dedičov nebohého navrhovateľa.
Z uvedeného právneho názoru najvyšší súd vychádzal napr. aj v konaniach vedených pod sp. zn. 9So/30/2011, 9So/138/2013, 9So/164/2014, 9So/35/2017.
36. Záver:
Konanie o žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o nároku na úrazové dávky a z nich vyplývajúce nároky na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného, rovnako ako konanie o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu treba považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore.
Ustanovenie § 118 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. má vo vzťahu k ustanoveniu § 63 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 25 S.s.p. v súlade s požiadavkou naplnenia účelu správneho súdnictva povahu lex specialis.
Na účely správneho súdneho konania je potrebné ustanovenie § 63 ods. 2 C.s.p. vykladať v súlade s osobitnou úpravou prechodu nárokov na dávky podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. podľa § 118 ods. 4 veta za bodkočiarkou tohto zákona.
V prípade úmrtia poškodeného v priebehu konania o správnej žalobe v sociálnych veciach a v konaní o kasačnej sťažnosti preto súd v zmysle § 25 S.s.p. v spojení s § 63 ods. 2 C.s.p. a § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tieto konania preruší a pokračuje v nich s fyzickou osobou (osobami), na ktorú (by) prešiel nárok na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného.
Úmrtie vydražiteľa pred rozhodnutím súdu o schválení udelenia príklepu
Súd nekonal s účastníkom, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ak schválil udelenie príklepu v prospech vydražiteľa, ktorý zomrel po udelení príklepu a zaplatení najvyššieho podania. Pokiaľ súd v konaní pokračoval s dedičmi poručiteľa, nedopustil sa pochybenia v zmysle ustanovenia § 237 písm. b) O. s. p. [aktuálne analogicky § 420 písm. b) CSP – pozn.].
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2003, sp. zn. 5 Cdo 97/2003
Krajský súd v Nitre dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, ktorým bolo schválené udelenie príklepu súdnym exekútorom na dražbe vydražiteľovi Ing. V. J., ktorý zaplatil najvyššie podanie za nehnuteľnosť. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou poukazujúc na splnenie podmienok pre schválenie udelenia príklepu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Úmrtie vydražiteľa nepovažoval za takú prekážku, pre ktorú by okresný súd nemohol v konaní pokračovať a rozhodnúť o schválení udelenia príklepu.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Z odôvodnenia:
Dražiteľ, resp. vydražiteľ pri výkone exekúcie predajom nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 134 a nasl. Exekučného poriadku je účastníkom exekučného konania len pre jeho určitý úsek, v ktorom mu vznikajú zákonom predpokladané procesné práva a povinnosti. Pokiaľ vydražiteľ v priebehu tej časti exekučného konania, v ktorej je jeho účastníkom, zomrie, súd podľa povahy veci posúdi, či napriek tejto prekážke môže v konaní pokračovať. V prejednávanej veci podľa názoru dovolacieho súdu povaha veci, keď vydražiteľ zomrel po tom, čo mu bol na dražbe exekútorom udelený príklep a po tom, čo zaplatil najvyššie podanie, no skôr, ako súd rozhodol o schválení, či neschválení udelenia príklepu, umožňovala, aby súd v konaní pokračoval, t. j. aby rozhodol o príklepe podľa § 148 Exekučného poriadku. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 Exekučného poriadku totiž vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania a právoplatným rozhodnutím súdu o schválení udelenia príklepu, sa stal vlastníkom draženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu, teda v čase, keď mal spôsobilosť byť účastníkom konania a teda aj spôsobilosť nadobudnúť dražbou v exekučnom konaní vlastnícke právo k draženej veci. Tým, že prvostupňový súd rozhodol o schválení udelenia príklepu v čase, keď vydražiteľ bol už mŕtvy, nekonal s ním ako s účastníkom konania (vydražiteľ smrťou prestal byť účastníkom konania), ale správne týmto rozhodnutím pokračoval v konaní s dedičmi vydražiteľa. Uznesením o schválení udelenia príklepu nebolo rozhodnuté o udelení príklepu, ako tvrdil dovolateľ, ale o schválení tohto úkonu urobeného súdnym exekútorom na dražbe. Príklep udeľuje exekútor, zatiaľ čo súd rozhoduje len o schválení alebo neschválení tohto úkonu. Pokračovanie v konaní s dedičmi vydražiteľa a to tým spôsobom, že im bolo doručené uznesenie o schválení udelenia príklepu, bolo preto správne.
Konanie o práve na ochranu osobnosti a postup súdu po úmrtí poškodenej osoby
Keďže právo na ochranu osobnosti, ako právo osobnej povahy, smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov (R 53/1996), po úmrtí fyzickej osoby, ktorá sa cítila byť poškodená zásahom do svojej osobnosti, je povinnosťou súdu toto konanie zastaviť a nepokračovať v ňom s jej právnymi nástupcami (dedičmi).
Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu, ktoré je viazané výlučne na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, dovolací súd konanie o dovolaní žalovanej podľa § 62 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastavil.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/40/2018
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H. U. proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 267/2004, o dovolaní S. U. a o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2011 sp. zn. 11 Co 7/2010, takto rozhodol:
Dovolanie S. U. odmieta. Konanie o dovolaní žalovanej zastavuje. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal podľa § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, aby a/ žalovanej bola uložená povinnosť uverejniť ospravedlnenie spôsobom a v znení vymedzenom v žalobnom petite, b/ žalovanú zaviazal k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 25.000.000,- Sk, c/ žalovanú zaviazal k náhrade trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov poskytla širokej verejnosti informácie o neprávoplatnom rozhodnutí ministra spravodlivosti, zároveň sprístupnila verejnosti obsah tohto rozhodnutia, ktorý sa týkal pozastavenia výkonu funkcie žalobcu ako súdneho exekútora, čím bolo neoprávnene zasiahnuté do žalobcových ľudských práv, najmä do jeho práva na ochranu osobnosti, práva na ochranu osobnej a občianskej cti, dobrej povesti, ľudskej dôstojnosti, súkromia a jeho mena.
2. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť a/ uverejniť ospravedlnenie spôsobom a v znení vymedzenom vo výroku tohto rozhodnutia; b/ zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 6.000.000,- Sk, c/ zaplatiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia, d/ vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
3. Na odvolanie žalobcu a žalovanej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie S. U. ako vdova po žalobcovi.
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie aj žalovaná.
6. Najvyšší súd predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
7. V danom prípade sa žalobca H. U. domáhal ochrany svojej osobnosti. Právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov (R 53/1996).
8. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu, ktoré je viazané výlučne na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, S. U. ako dedička a právna nástupkyňa žalobcu nie je v danom prípade procesnou stranou, ktorá je oprávnená podať dovolanie.
9. Na základe uvedeného preto dovolací súd dovolanie S. U. ako podané neoprávneným subjektom odmietol.
10. Pre určenie, či a prípadne s kým, je možné v konaní pokračovať, je smerodajné posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Povahou veci treba pritom rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať najmä vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov, alebo ak smrťou strany konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, pre ktorý sa konanie vedie.
11. Keďže právo na ochranu osobnosti, ako právo osobnej povahy, smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov, po úmrtí fyzickej osoby, ktorá sa cítila byť poškodená zásahom do svojej osobnosti, je povinnosťou súdu toto konanie zastaviť a nepokračovať v ňom s jej právnymi nástupcami (dedičmi).
12. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom konaní išlo o také právo žalobcu, ktoré je viazané výlučne na jeho osobu a smrťou neprechádza na právneho nástupcu, dovolací súd konanie o dovolaní žalovanej podľa § 62 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastavil.
K úmrtiu zamestnanca v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a k právnemu nástupníctvu
dedičov
Ak zamestnanec v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru t.j. o určenie neplatnosti uvedeného právneho úkonu zomrie, nemožno konanie s odkazom na § 107 ods. 1 O.s.p. (aktuálne analogicky § 63 ods. 1 CSP – pozn.) bez ďalšieho zastaviť. V prípade rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru by tento pracovný pomer trval a žalobcovi by vznikli nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, v takom prípade ide o časť právnych vzťahov, ktoré po smrti žalobcu nezanikajú, ale pretrvávajú medzi zamestnávateľom a právnymi nástupcami žalobcu tak, ako to je uvedené v § 35 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.
Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. (aktuálne analogicky § 63 ods. 1 CSP – pozn.) možno konanie zastaviť v prípade, že povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať. V predmetnom prípade však dovolaciemu súdu nie je ani z napadnutého rozhodnutia ani z iných okolností zrejmé, akým spôsobom „povaha veci“ bráni v konaní pokračovať. U dovolateliek ide o osoby, na ktoré prechádzajú peňažné nároky žalobcu podľa ust. § 35 ods. 1 Zákonníka práce a v predmetnom konaní sa rozhoduje, hoci v tomto jednom ohľade, o ich práve, konkrétne o jeho existencii alebo neexistencii.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2010, sp. zn. 2 Cdo 116/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ O. Š., 2/ M. Š., 3/ L. Š., (predtým Ing. M. Š., zomr. X.), proti žalovanej K., o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11 C 161/2006, o dovolaní žalobkýň 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2008 sp. zn. 2 Co 9/2008, takto rozhodol:
Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2008 sp. zn. 2 Co 9/2008 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 8. októbra X. sp. zn. 11 C 161/2006 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
Odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca t.j. Ing. M. Š. sa domáhal voči žalovanej určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Z knihy úmrtí matričného úradu zistil, že žalobca zomrel dňa X. Preto konanie zastavil.
2. Odvolanie dedičov pôvodného žalobcu odvolací súd odmietol.
3. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadli dovolaním právne nástupkyne žalobcu.
4. V prejednávanej veci súd prvého stupňa po zistení, že žalobca zomrel, konanie zastavil. Odvolací súd odvolanie právnych nástupkýň žalobcu proti zastavujúcemu rozhodnutiu odmietol. Oba súdy vychádzali z názoru, že iba zamestnanec sa môže domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru, toto právo domáhať sa určenia neplatnosti podľa § 77 ZP neprechádza na dedičov a v takomto prípade nie je možné s dedičmi pokračovať ďalej v konaní. Dovolací súd nepovažuje tento názor za správny.
5. Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Platnosť skončenia pracovného pomeru nemôže byť neskôr posudzovaná súdom (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 147/2008).
6. Ak však zamestnanec v priebehu konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru t.j. o určenie neplatnosti uvedeného právneho úkonu zomrie, nemožno konanie bez ďalšieho zastaviť. V prípade rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru by tento pracovný pomer trval a žalobcovi by vznikli nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, v takom prípade ide o časť právnych vzťahov, ktoré po smrti žalobcu nezanikajú, ale pretrvávajú medzi zamestnávateľom a právnymi nástupcami žalobcu tak, ako to je uvedené v § 35 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.
7. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. možno konanie zastaviť v prípade, že povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať. V predmetnom prípade však dovolaciemu súdu nie je ani z napadnutého rozhodnutia ani z iných okolností zrejmé, akým spôsobom „povaha veci“ bráni v konaní pokračovať. U dovolateliek ide o osoby, na ktoré prechádzajú peňažné nároky žalobcu podľa ust. § 35 ods. 1 Zákonníka práce a v predmetnom konaní sa rozhoduje, hoci v tomto jednom ohľade, o ich práve, konkrétne o jeho existencii alebo neexistencii.
8. V posudzovanom prípade je taktiež potrebné zobrať do úvahy to, že dovolateľky vo svojom dovolaní argumentujú aj tým, že ak bude konanie zastavené, nebudú sa už môcť domáhať svojich peňažných nárokov na súde a poukazovali pritom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sa otázkou platnosti rozviazania pracovného pomeru po uplynutí stanovenej lehoty nemožno zaoberať, a to ani ako otázkou predbežnou. Uvedená argumentácia plne zodpovedá záverom právnej teórie a praxe, čo by znamenalo, že i keď by právnemu predchodcovi dovolateliek vznikol v dôsledku (eventuálne) neplatného rozviazania pracovného pomeru peňažný nárok voči jeho zamestnávateľovi, ktorý na dovolateľky prechádza, bolo by do budúcnosti skutočne vylúčené domáhať sa ho súdnou cestou.
K nemožnosti prechodu práva poručiteľa na uzatvorenie budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na dediča
Ak nájomca bytu, ktorý doposiaľ nenadobudol vlastníctvo k bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o vlastníctve bytov, ale mal uzatvorenú len zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s jeho vlastníkom, zomrie, nedochádza k prechodu práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na jeho dediča v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka. K takémuto právnemu nástupníctvu môže dôjsť len v prípade už uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva alebo nebytového priestoru na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v zmysle § 5 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. januára 2004, sp. zn. 2 Cdo 8/2004, týkajúci sa § 1 až 5 a § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov § 50a Občianskeho zákonníka § 460 Občianskeho zákonníka
Skutkový stav:
1. Okresný súd rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného ako predávajúceho uzavrieť s ňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu o predaji bytu, ako aj pomernej časti spoločných priestorov a zariadení domu s pozemkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobkyne M. M. a žalovaný uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode označeného mestského bytu s príslušenstvom najneskôr do 30 dní od pripísania cenných papierov (dlhopisu FNM) na majetkový účet žalovaného s tým, že hodnota dlhopisu sa započíta na splatenie časti kúpnej ceny bytu. Konštatoval, že právna predchodkyňa žalobkyne pred uzatvorením konečnej kúpnej zmluvy zomrela a jej jedinou dedičkou sa stala žalobkyňa (jej dcéra). Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že na žalobkyňu neprešlo smrťou jej matky ako na dedičku právo prislúchajúce jej právnej predchodkyni, spočívajúce v práve uzavrieť so žalovaným konečnú kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že toto právo bolo viazané výlučne na osobu nájomníčky, t. j. na nebohú M. M. a zaniklo jej smrťou.
2. Krajský súd na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa.
4. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Odvolací súd pripustil dovolanie s odôvodnením, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu s poukazom na posúdenie, či právo účastníka budúcej zmluvy na uzavretie
zmluvy o prevode bytu podľa zákona č. 182/1993 Z. z. prechádza v dôsledku jeho smrti na jeho právneho nástupcu.
6. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka žalobkyne ako nájomníčka bytu uzavrela so žalovaným zmluvu o budúcej zmluve o prevode tohto bytu. K uzavretiu zmluvy o prevode bytu nedošlo, pretože zomrela a žalobkyňa sa stala dedičkou zo zákona. Právo nájmu k predmetnému bytu na žalobkyňu neprešlo.
7. O nástupníctve do práv a povinností zomrelej osoby nie je možné uvažovať vtedy, keď jej smrť spôsobí zánik právneho vzťahu. S dedením vo vlastnom slova zmysle nemá nič spoločné ani prechod niektorých práv po zomrelej osobe na ďalšie subjekty na podklade špeciálnej právnej úpravy. Týka sa to aj prechodu nájmu bytu, upraveného v § 706 a § 707 Občianskeho zákonníka, kde ide o prípady zvláštneho právneho nástupníctva (osobitnej sukcesie), pre ktoré je príznačné to, že s prechodom práva neprechádzajú na nástupcu aj povinnosti, a to aj v prípade, ak by sa dotýkali predmetného práva nájmu. Tak je to napr. v prípade nedoplatkov nájomného, za ktoré po smrti nájomcu nezodpovedá ten, na koho prešlo právo nájmu bytu, ale ten, kto sa stal dedičom poručiteľa, aj keď právo nájmu bytu prešlo na niekoho iného. Takáto špeciálna právna úprava sa týka aj práva na prevod vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktoré je v zmysle § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov späté s osobou nájomcu bytu.
8. Ak nájomca bytu, ktorý doposiaľ nenadobudol vlastníctvo k bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o vlastníctve bytov, ale mal uzatvorenú len zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s jeho vlastníkom, zomrie, nedochádza k prechodu práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na jeho dediča v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka. K takémuto právnemu nástupníctvu môže dôjsť len v prípade už uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva alebo nebytového priestoru na právneho nástupcu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v zmysle § 5 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov.
9. V tejto súvislosti je nevyhnuté vychádzať z účelu zákona o vlastníctve bytov, ktorý spočíva v nadobudnutí vlastníctva k bytu a nebytovému priestoru doterajším nájomcom bytu, ktorý je fyzickou osobou. Zákon umožňuje nadobudnutie vlastníctva na základe zmluvy, dedenia alebo rozhodnutia štátneho orgánu (§ 4 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov). Pre nadobudnutie bytu do vlastníctva platí obmedzenie upravené v ustanovení § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže byt’ prevedený do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Zákon zakotvuje ochranu nájomného vzťahu a nepovoľuje vlastníkovi bytu, aby previedol vlastníctvo bytu na inú osobu ako nájomcu. Za predpokladu, že si nájomca plní všetky povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu, zákon mu dáva možnosť, ak nemá záujem nadobudnúť byt do vlastníctva, zotrvať v byte naďalej ako nájomca. Preto aj keď vlastník bytu alebo bytového domu sa rozhodne byt predať a nájomca nemá záujem byt kúpiť, nemôže vlastník bytu tento predať tretej osobe, ale musí naďalej byt prenajímať doterajšiemu nájomcovi.
K možnosti dedičov vstúpiť do procesného postavenia domnelého otca v konaní o určenie otcovstva (vrátane obnovy konania)
I. Po smrti domnelého otca nemožno v konaní o určenie otcovstva pokračovať s dedičmi tohto domnelého otca, ale len s osobami, ktoré samé majú oprávnenie podať návrh na určenie otcovstva. Z toho vyplýva, že ani v prípade povolenia obnovy konania by žalobkyňa nemohla vstúpiť do obnoveného konania o určenie otcovstva.
II. Pokiaľ dovolateľka argumentovala tzv. Radbruchovou formulou, dovolací súd konštatuje, že z vyššie uvedených dôvodov v tomto prípade nejde o taký neznesiteľný rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou, že by zákon musel ustúpiť spravodlivosti. Zo samotného dovolania (rovnako ako zo žaloby na obnovu konania) je zrejmé, že po smrti domnelého otca už nejde o ochranu jeho súkromia či rodinného života (v zmysle ochrany jeho rodiny vytvorenej so žalobkyňou), ale len o dedičstvo po ňom. Takýto spor určite nenapĺňa predpoklady pre aplikáciu tzv. Radbruchovej formuly.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2025, sp. zn. 9CdoR/11/2024
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne T. P. proti žalovanému T. W., o žalobe na obnovu konania vedenej na Mestskom súde Bratislava IV (pôvodne na Okresnom súde Bratislava III) pod sp. zn. B3-61C/121/2020, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2024 sp. zn. 15Co/68/2023, takto rozhodol: Dovolanie odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) odmietol žalobu na obnovu konania o určenie otcovstva, vedeného na Okresnom súde Bratislava - vidiek. V odôvodnení uviedol, že J. P., určený za otca rozsudkom sp. zn. 7C/20/80, zomrel, pričom v čase smrti býval so žalobkyňou, ktorá bola jeho manželkou. S odkazom na § 400 a § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku mal súd prvej inštancie za to, že spor o určenie otcovstva nie je takým sporom, kde by bol právny nástupca (dedič) po určenom otcovi oprávneným subjektom na podanie žaloby na obnovu konania, keďže nejde o majetkový spor. V zmysle § 94 a § 95 zákona o rodine je možné podať návrh o určenie otcovstva proti domnelému otcovi, resp. proti opatrovníkovi, ak otec nežije. V prípade smrti navrhovateľa v priebehu konania môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu, t. j. dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Ide o originárne právo týchto v zákone taxatívne uvedených osôb, ktoré sa neviaže na dedenie (resp. právne nástupníctvo). Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa by v obnovenom konaní nemohla vstúpiť do procesného postavenia žalovaného (domnelého otca) o určenie otcovstva, a preto nie je oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania o určenie otcovstva.
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť.
5. Žalobkyňa v dovolaní zamieňala inštitúty určenia otcovstva a zapretia otcovstva. Aj spornú (procesno)právnu otázku nastolila ako riešenie prípadu, keď účastník v konaní o zapretie otcovstva zomrel. Jej žaloba na obnovu konania však nesmerovala k zapretiu otcovstva, ale ku konaniu o určenie otcovstva. Tu je potrebné uviesť, že Civilný mimosporový poriadok rieši otázku, kto je účastníkom konania o určenie otcovstva, v ustanovení § 108 ods. 2, podľa ktorého účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené. Okrem dieťaťa, jeho matky a muža, ktorého otcovstvo má byť určené, teda môže byť účastníkom konania aj navrhovateľ, avšak z citovaného znenia § 108 ods. 2 CMP je zrejmé, že to nemôže byť akýkoľvek navrhovateľ, ale len navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva. Týmto predpisom je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ktorý v § 94 ods. 1 ustanovuje, že navrhnúť určenie otcovstva môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. Zákon o rodine v § 95 ods. 1 výslovne rieši aj situáciu, keď domnelý (resp. matkou označený) otec už nežije - v takom prípade sa návrh na určenie otcovstva podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Napokon podľa § 95 ods. 2 Zákona o rodine ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať (len) ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia dieťaťa môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.
6. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že po smrti domnelého otca nemožno v konaní o určenie otcovstva pokračovať s dedičmi tohto domnelého otca, ale len s osobami, ktoré samé majú oprávnenie podať návrh na určenie otcovstva. Z toho vyplýva, že ani v prípade povolenia obnovy konania by žalobkyňa nemohla vstúpiť do obnoveného konania o určenie otcovstva. Preto dovolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a odvolací súd, teda že žalobu na obnovu konania podala neoprávnená osoba. Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní konštatovala, že „prípustnosť obnovy konania by sa mohla riešiť ustanovením opatrovníka“, dovolací súd uvádza, že jej žaloba vôbec neobsahovala návrh na ustanovenie opatrovníka jej bývalému manželovi na podanie žaloby na obnovu konania. Naopak, zo žaloby je zrejmé, že ju podala ako žalobu na obnovu konania, a to ako žalobkyňa vo vlastnom mene.
7. Ako správne pripomenuli súdy nižšej inštancie, ako aj samotná dovolateľka, je potrebné, aby súdy dôsledne ochraňovali právo dieťaťa poznať svojho otca, prípadne právo otca poznať svoje dieťa. V tomto prípade však nejde ani o jedno z týchto práv. Tu neuplatňuje dieťa svoje právo poznať otca a pokiaľ ide o právo otca, po smrti súdom určeného otca už nemožno hovoriť o práve otca poznať svoje dieťa. Z rovnakého dôvodu dovolaním napadnuté rozhodnutie nemôže predstavovať zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života súdom určeného otca, keďže bolo vydané až po smrti tohto otca, na základe žaloby podanej inou osobou.
8. Pokiaľ dovolateľka argumentovala tzv. Radbruchovou formulou, dovolací súd konštatuje, že z vyššie uvedených dôvodov v tomto prípade nejde o taký neznesiteľný rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou, že by zákon musel ustúpiť spravodlivosti. Zo samotného dovolania (rovnako ako zo žaloby na obnovu konania) je zrejmé, že po smrti domnelého otca už nejde o ochranu jeho súkromia či rodinného života (v zmysle ochrany jeho rodiny vytvorenej so žalobkyňou), ale len o dedičstvo po ňom. Takýto spor určite nenapĺňa predpoklady pre aplikáciu tzv. Radbruchovej formuly. Napokon pokiaľdovolateľka argumentovala právnou istotou, treba uviesť, že v záujme právnej istoty je zachovanie platnosti súdnych rozhodnutí, pričom ich zrušenie cestou mimoriadnych opravných prostriedkov musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami, ktoré v posudzovanej veci nezistili ani súdy nižšej inštancie, ani dovolací súd.
V spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom možno pokračovať s dedičmi žalobcu
Žalobkyňa svoj nárok uplatňovala ako náhradu škody spočívajúcu v nesprávnom úradnom postupe žalovaného. Právo na náhradu škody nie je právom osobnej povahy, ktoré smrťou fyzickej osoby zaniká, z dôvodu ktorého tak prechádza na dedičov.
Uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2018, sp. zn. 15Co/237/2017
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. O. W., 2. U. G. (právni nástupcovia žalobkyne: H. W., zomrela dňa XX.X.XXXX), proti žalovanému: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, Bratislava, o náhradu škody, s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne H. W. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. mája 2017, č.k. 7C 211/2011-433, takto rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave pokračuje v konaní s dedičmi O. W. a U. G., ako právnymi nástupcami žalobkyne H. W.
II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. mája 2017, č.k. 7 C 211/2011-433, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I. zamietol žalobu. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5.443,80 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobu dôvodila tým, že ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a malo zabezpečiť ich zhodnocovanie. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., ktorá vykonávala činnosť podľa zákona č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb žalovaného do 1.3.2011, kedy mu Národná banka Slovenska (NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi mala právomoc vykonávať dohľad Národná banka Slovenska. Vložila peňažné prostriedky do Družstva, pretože sa spoliehala, že nad Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vykonáva dohľad Národná banka Slovenska a bude tak zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú zhodnotené v garantovanej výške. Dozvedela sa, že obchodník s cennými papiermi s Družstvom ku dňu 30.4.2010 skončil spoluprácu, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, z dôvodu ktorého Družstvo nemá prostriedky na výplatu jej zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania obchodníka s cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Národná banka Slovenska v dôsledku nesprávneho úradného postupu, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu, ktorú jej spôsobila, pretože škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy.
2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, a dôvodil tým, že žalobkyňa nepreukázala splnenie ani jedného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej mala vzniknúť titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie spoločnosť FUTEJ & Partners, s.r.o., menom H. W. v pozícii jej právneho zástupcu.
4. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno potvrdiť ani zmeniť.
5. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa H. W. sa domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 5.443,80 € s príslušenstvom, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska. Zostalo tiež nepochybné, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX zomrela, jej právny zástupca súdu túto právnu skutočnosť vôbec neoznámil, naviac proti napadnutému rozsudku menom H. W. podal odvolanie.
6. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobkyne sa má konanie zastaviť, alebo sa má v ňom pokračovať, je rozhodujúce, či smrťou žalobkyne dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Žalobkyňa svoj nárok uplatňovala ako náhradu škody spočívajúcu v nesprávnom úradnom postupe žalovaného. Právo na náhradu škody nie je právom osobnej povahy, ktoré smrťou fyzickej osoby zaniká, z dôvodu ktorého tak prechádza na dedičov.
7. Súd prvej inštancie teda vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom aj napriek tomu, že žalobkyňa počas konania pred prvoinštančným súdom zomrela. Na tomto mieste odvolací súd opakuje, že právny zástupca žalobkyne neoznámil súdu, že jeho klientka zomrela, pričom ale písomným podaním ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal vec rozhodnúť vo svojej neprítomnosti, ako aj neprítomnosti žalobkyne, ktorá už ale viac ako dva roky nežila.
8. V danej veci v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak neboli splnené podmienky konania, keď konaniu v prejednávanej veci bránil nedostatok procesnej subjektivity žalobkyne. Uvedená skutočnosť tak bez ďalšieho, odôvodnila zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalobkyne.
K možnosti pokračovania v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok s dedičmi zosnulého žalobcu
I. Predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo výsledkom administratívneho konania, v ktorom si žalobca žiadosťou uplatnil nárok na dávku dôchodkového poistenia (invalidný dôchodok) v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.. Podľa § 113 ods. 2 tohto zákona nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby. Vzhľadom na to, že žalobca, ktorému napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy nebol priznaný nárok na invalidný dôchodok dňa XX. XXXX XXXX zomrel, predmetný nárok na dôchodkovú dávku zanikol dňom smrti žalobcu (§ 113 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.). V prejednávanom prípade sa jedná o nesporové konanie, t.j. o konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na dôchodkovú dávku, ktorý nárok má tzv. osobnú povahu, keďže sa viaže ku konkrétnej fyzickej osobe, spĺňajúcej nárok na jeho priznanie v zmysle osobitného právneho predpisu.
II. Predmetom preskúmavacieho konania nebol nárok na vyplatenie dávky, ktorá napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bola priznaná, ktorej nárok by mohol byť eventuálne predmetom dedičského konania v zmysle § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. Z cit. ust. § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva že v prípade smrti fyzickej osoby po uplatnení nároku na dávku, prechádzajú nároky len na výplatu už priznanej dávky, resp. sumy splatnej ku dňu smrti fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom tohto správneho súdneho konania nebol nárok na výplatu uvedenej dôchodkovej dávky, ale žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým dávka nebola priznaná, a teda ide o nesporové konanie. V takomto prípade nie je možné ani primerané aplikovanie ust. § 63 ods. 2CSP (t.j. nie je možné ani pokračovať v konaní s prípadnými dedičmi žalobcu).
Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 20. septembra 2024, sp. zn. 14Sas/9/2023
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 630 911 7144 0 zo dňa 29. septembra 2023, takto rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie:
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bolo postúpené Okresným súdom Trenčín podanie žalobcu označené ako „Žaloba na základe rozhodnutia odvolania o priznaní invalidného dôchodku“. Správny súd zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietnuté a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, že zamietol žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca zomrel. Na základe žiadosti správneho súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš správnemu súdu oznámil, že konanie po neb. poručiteľovi je dosiaľ neskončené. Správny súd z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca zomrel ako slobodný a bez právnych nástupcov (dedičov).
3. Predmetom preskúmavacieho konania začatého na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom verejnej správy v administratívnom konaní začatom na základe žiadosti žalobcu. Prvostupňovým rozhodnutím bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Správny súd zistil, že žalobca v priebehu správneho súdneho konania zomrel a preto skúmal, či sú splnené podmienky konania.
4. Správny súd nezistil podmienky pre pokračovanie v konaní.
5. Predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo výsledkom administratívneho konania, v ktorom si žalobca žiadosťou uplatnil nárok na dávku dôchodkového poistenia (invalidný dôchodok) v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z.. Podľa § 113 ods. 2 tohto zákona nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby. Vzhľadom na to, že žalobca, ktorému napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy nebol priznaný nárok na invalidný dôchodok, zomrel, predmetný nárok na dôchodkovú dávku zanikol dňom smrti žalobcu (§ 113 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.). V prejednávanom prípade sa jedná o nesporové konanie, t.j. o konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na dôchodkovú dávku, ktorý nárok má tzv. osobnú povahu, keďže sa viaže ku konkrétnej fyzickej osobe, spĺňajúcej nárok na jeho priznanie v zmysle osobitného právneho predpisu. Táto fyzická osoba (žalobca) v preskúmavanom prípade v priebehu správneho súdneho konania zomrela, a preto nie sú splnené podmienky pre pokračovanie v konaní. V prejednávanom prípade sa teda nejedná o sporové konanie, ktoré je charakterizované o.i. kontradiktórnym postavením strán v spore a nejde ani o majetkový spor, teda o spor, ktorého predmetom by bolo plnenie. Predmetom preskúmavacieho konania nebol nárok na vyplatenie dávky, ktorá napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy bola priznaná, ktorej nárok by mohol byť eventuálne predmetom dedičského konania v zmysle § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. Z cit. ust. § 118 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva že v prípade smrti fyzickej osoby po uplatnení nároku na dávku, prechádzajú nároky len na výplatu už priznanej dávky, resp. sumy splatnej ku dňu smrti fyzickej osoby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom tohto správneho súdneho konania nebol nárok na výplatu uvedenej dôchodkovej dávky, ale žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým dávka nebola priznaná, a teda ide o nesporové konanie. V takomto prípade nie je možné ani primerané aplikovanie ust. § 63 ods. 2 CSP (t.j. nie je možné ani pokračovať v konaní s prípadnými dedičmi žalobcu).
K možnosti dedičov osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podať žalobu proti rozhodnutiu vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov
I. Žalobcovia uviedli, že zomrelému vzniklo ešte za života právo v zákonom stanovenej lehote podať žalobu v sociálnych veciach, tak o tom bol poučený, a tohto práva nikoho nemožno zbaviť. Keďže k úmrtiu došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, do jeho práva podať správnu žalobu vstúpili ako univerzálni sukcesori jeho právni nástupcovia. Právna úprava, na ktorú poukázal žalovaný (§ 49 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z.) je irelevantná, pretože vec podlieha úprave občianskeho práva procesného a hmotného.
II. V skúmanom administratívnom konaní žalovaný a orgán prvého stupňa konal v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z., o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že tieto nároky jednak nemožno postúpiť (na iné osoby), že nárok (už priznaný) na tento peňažný príspevok zaniká smrťou, a že v prípade priznania peňažného príspevku na kompenzáciu pred smrťou osoby, ktorá naň mala nárok, sa nevyplácajú ani sumy, ktoré boli splatné, ale nevyplatili sa do dňa smrti tejto osoby. Evidentne tak v prípade nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 nie je možné, aby sa iná osoba domáhala správnou žalobou ochrany práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá zomrela. III. Názor žalobcov, že vec sa má spravovať normami občianskeho práva hmotného nebol správny. Dotknutý nárok zomrelého nijako nevyplýval z noriem občianskeho práva, ale išlo o inštitút práva sociálneho zabezpečenia, ktoré je súčasťou verejného práva, a tak rozdiely v konkrétnych princípoch súvisiacich s prechodom práv medzi nositeľmi práv sú prítomné, a tento je jeden z nich. Explicitne zákon č. 447/2008 Z. z. stanovuje, že niektoré nároky sú nepostupiteľné, teda (odlišne od noriem občianskeho práva hmotného) vylučuje sukcesiu konkrétne do niektorých práv kedysi oprávnených osôb. Na tom už nič nemení skutočnosť, že k úmrtiu oprávnenej osoby došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, ktorú mala k dispozícii osoba domáhajúca sa nároku podľa osobitného zákona.
Uznesenie Krajského súdu Prešov zo 17. decembra 2019, sp. zn. 2Sa/18/2019
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. P. T., 2. X. T., 3. G. T., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H./H takto rozhodol:
Odmieta žalobu.
Odôvodnenie:
1. Správnou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného.
2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie P. T. zamietol a potvrdil rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ktorým nebol zomrelému priznaný peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
3. Žalobcovia sú dedičmi zomrelého.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v úvode uviedol, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, pretože v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. pri prechode nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, nemajú postavenie účastníka konania, univerzálnej sukcesia žalobcov do hmotných práv účastníka konania nenastala, lebo išlo o neprenosné práva.
5. Žalobcovia v replike uviedli, že zomrelému vzniklo ešte za života právo v zákonom stanovenej lehote podať žalobu v sociálnych veciach, tak o tom bol poučený, a tohto práva nikoho nemožno zbaviť. Keďže k úmrtiu došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, do jeho práva podať správnu žalobu vstúpili ako univerzálni sukcesori jeho právni nástupcovia. Právna úprava, na ktorú poukázal žalovaný (§ 49 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. ) je irelevantná, pretože vec podlieha úprave občianskeho práva procesného a hmotného.
6. Z citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že tieto nároky jednak nemožno postúpiť (na iné osoby), že nárok (už priznaný) na tento peňažný príspevok zaniká smrťou, a že v prípade priznania peňažného príspevku na kompenzáciu pred smrťou osoby, ktorá naň mala nárok, sa nevyplácajú ani sumy, ktoré boli splatné, ale nevyplatili sa do dňa smrti tejto osoby.
7. Evidentne tak v prípade nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 nie je možné, aby sa iná osoba domáhala správnou žalobou ochrany práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá zomrela.
8. Z uvedených skutočností potom vyplýva, že žalobcovia, hoci ide o dedičov po zomrelom, nie sú osobami oprávnenými podať správnu žalobu v tejto veci. S istým zjednodušením vyjadrené sa ňou v podstate domáhali zrušenia napadnutých rozhodnutí a následného pozitívneho rozhodnutia orgánov verejnej správy o existencii konkrétneho nároku osoby (ktorá už nežije) v čase kedy ešte žila.
9. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že aj v prípade, ak osoba mala konkrétny nárok priznaný, tento nárok zanikol smrťou oprávnenej osoby. Teda nebolo možné preniesť ani nárok, ani právo uplatniť procesný nástroj na domáhanie sa takéhoto nároku na iné osoby. V tejto veci však bolo orgánmi verejnej správy dokonca rozhodnuté, že nárok ani nevznikol. Preto ak pri priznanom nároku a neskoršej smrti oprávnenej osoby nedochádza k prechodu jeho niekdajšieho nároku a ani žiadneho procesného nástroja na jeho uplatňovanie na iné osoby, o to viac to platí, ak k priznaniu nároku ani nedošlo. V takom prípade nemožno preniesť procesné právo uplatniť procesný nástroj na iné osoby (hoci predtým bol uplatniteľný osobou, ktorej nárok sa skúmal), lebo by sa ním domáhali nároku, ktorý už nepatrí nikomu.
10. Názor žalobcov, že vec sa má spravovať normami občianskeho práva hmotného nebol správny. Dotknutý nárok zomrelého nijako nevyplýval z noriem občianskeho práva, ale išlo o inštitút práva sociálneho zabezpečenia, ktoré je súčasťou verejného práva, a tak rozdiely v konkrétnych princípoch súvisiacich s prechodom práv medzi nositeľmi práv sú prítomné, a tento je jeden z nich. Explicitne zákon č. 447/2008 Z. z. stanovuje, že niektoré nároky sú nepostupiteľné, teda (odlišne od noriem občianskeho práva hmotného) vylučuje sukcesiu konkrétne do niektorých práv kedysi oprávnených osôb. Na tom už nič nemení skutočnosť, že k úmrtiu oprávnenej osoby došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, ktorú mala k dispozícii osoba domáhajúca sa nároku podľa osobitného zákona.
K predkupnému právu ako k zabezpečovaciemu inštitútu a k jeho prechodu na dediča
I. Odvolací súd vnímal Zmluvu o pôžičke peňazí, zapožičaní hnuteľných vecí, o uznaní dlhu a dohode o predkupnom práve vo forme Notárskej zápisnice... ako čiastočne nepomenovanú zmluvu. Jej obsahom bola totiž štandardná zmluva o pôžičke a výpožičke spojená s uznaním dlhu, avšak následná dohoda o predkupnom práve má podľa obsahu zabezpečovaciu povahu; nešlo teda o „klasické“ zriadenie predkupného práva so všetkými zákonnými dôsledkami.
II. Keďže krajský súd neidentifikoval v danej veci naplnenie podmienok pre aplikáciu § 604 Občianskeho zákonníka, pretože predkupné právo malo „len“ zabezpečovať záväzok, dospel k záveru, že predkupné právo vzniknuté v dôsledku porušenia záväzkov žalovanej prešlo ako dedičstvo spolu s hlavnou pohľadávkou na právneho nástupcu pôvodného veriteľa – žalobcu. Zabezpečovací záväzok totiž sledoval osud záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke a výpožičke (§ 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka per analogiam), z ktorého dôvodu je aktuálny veriteľ (žalobca) oprávnený uplatňovať svoje nároky v celom rozsahu tak, ako vyplývajú z Notárskej zápisnice.
Uznesenie Krajského súdu Žilina z 12. septembra 2024, sp. zn. 10Co/94/2024
Krajský súd v Žiline, v spore žalobcu: A. B. proti žalovanej: G. B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 27C/58/2024-27 zo dňa 28. 6. 2024 takto rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že zakazuje žalovanej nakladať s bytom č. X nachádzajúcim sa vo vchode č. X, na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. X, na ulici D., postavenom na CKN parcele č. X o výmere X m2, zastavaná plocha a nádvorie zapísanom na LV č. X pre katastrálne územie H., okres F., vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku v rozsahu X/X, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Odôvodnenie:
1. Okresný súd (ďalej aj ako súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že mal osvedčenú existenciu notárskej zápisnice, ktorej obsahom bola okrem iného dohoda veriteľa I. B. a dlžníčky G. B. o zriadení predkupného práva v prospech veriteľa I. B. pre prípad nedodržania podmienok pôžičky peňazí a hnuteľných vecí. Rovnako mal osvedčené, že žalovaná je vlastníčkou sporného bytu. Na liste vlastníctva je pri tomto byte vyznačená plomba na základe V – X/X (Kúpna zmluva). Žalobca požadoval uloženie zákazu nakladať so sporným bytom, pričom vo veci samej sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu tejto nehnuteľnosti a v súvislosti s ktorou aktuálne prebieha na katastri vkladové konanie.