Izaiáš KAPITOLA 1 1 Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré mal o Judsku a Jeruzaleme za čias judských kráľov Uziáša, Jotáma, Achaza a Ezechiáša. 2 Počujte, nebesia, a načúvajte, zem! Lebo Hospodin prehovoril: „Ja som vychoval a vychoval deti, a ony sa mi vzbúrili.“ 3 Vôl pozná svojho majiteľa a osol jasle svojho pána, Izrael to však nevie, môj ľud to nerozumie. 4 Beda, hriešny národ, ľud obťažený neprávosťou, potomstvo zločincov, deti, ktoré ničia! Opustili Hospodina, popudzujú Svätého Izraela, cúvajú. 5 Prečo by ste mali byť ešte viac bití? Budete sa búriť viac a viac, celá hlava je chorá a celé srdce slabne. 6 Od chodidla až po hlavu niet na ňom zdravého miesta, len samé rany, modriny a hnisajúce vredy, ktoré nie sú zatvorené ani obviazané, ani zmiernené masťou. 7 Vaša krajina je spustošená, vaše mestá sú vypálené ohňom; vašu zem cudzinci pred vami požierajú a je spustošená, akoby ju cudzinci rozvrátili. 8 A dcéra Siona zostala ako chatrč vo vinici, ako chatrč v uhorkovej záhrade, ako obliehané mesto. 9 Keby nám Hospodin zástupov nebol zanechal veľmi malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma a boli by sme podobní Gomore. 10 Čujte slovo Hospodinovo, kniežatá Sodomy, načúvajte zákonu nášho Boha, ľud Gomory. 11 Načo mi je množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. Som plný zápalných obetí baranov a tuku kŕmených zvierat a nemám záľubu v krvi býkov, baránkov ani capov. 12 Keď prichádzate, aby ste sa objavili predo mnou, kto si to od vás žiada, aby ste šliapali po mojich nádvoriach? 13 Neprinášajte viac márne obety; kadidlo je mi ohavnosťou; novmesiacov a sabatov, zvolávania zhromaždení, to nemôžem odstrániť; je to neprávosť, dokonca aj slávnostné zhromaždenie. 14 Vaše novmesiace a vaše slávnosti nenávidí moja duša, sú mi na trápenie, unavuje ma ich znášať. 15 Keď rozprestierate ruky, skryjem pred vami oči; keď sa primnoho modlíte, nepočúvam vás; vaše ruky sú plné krvi. 16 Umyte sa, očistite sa, odstráňte zlo svojich skutkov spred mojich očí, prestaňte páchať zlo! 17 Učte sa konať dobre, hľadajte právo, pomáhajte utláčaným, súďte siroty, prihovárajte sa za vdovy. 18 Poďte teda a súdme sa, hovorí Hospodin: Keby vaše hriechy boli ako šarlát, zbelejú ako sneh, keby boli červené ako karmín, zbelejú ako vlna. 19 Ak budete ochotní a poslušní, budete jesť dobré plody zeme. 20 Ak sa však vzbúrite a budete sa brániť, budete zožratí mečom, lebo ústa Hospodinove to prehovorili. 21 Ako sa verné mesto stalo neviestkou! Bolo plné súdu, prebývala v ňom spravodlivosť, a teraz sú vrahovia. 22 Tvoje striebro sa stalo troskou, tvoje víno zmiešané s vodou. 23 Tvoje kniežatá sú vzdorovité a spoločníci zlodejov; každý z nich miluje dary a ženie sa za odmenami; nesúdia sirotu a spor vdovy sa k nim nedostane.
24 Preto hovorí Pán, Hospodin zástupov, mocný Izraelov: Ach, ja sa zbavím svojich protivníkov a pomstím sa na svojich nepriateľoch. 25 A obrátim na teba svoju ruku a úplne z teba vyčistím trosku a odstránim z teba všetok cín. 26 A vrátim ti sudcov ako na začiatku a radcov ako na počiatku. Potom ťa budú volať Mestom spravodlivosti, Verným mestom. 27 Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou. 28 A záhuba priestupníkov a hriešnikov bude spolu a tí, čo opúšťajú Hospodina, budú zničení. 29 Lebo sa budú hanbiť za duby, po ktorých ste túžili, a vy sa budete hanbiť za záhrady, ktoré ste si vyvolili. 30 Budete ako dub, ktorému vädne list, a ako záhrada, ktorá nemá vodu. 31 Silný bude ako kúdeľ a ten, kto ju tvorí, ako iskra, a obaja budú horieť spolu a nikto ich neuhasí. KAPITOLA 2 1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme. 2 A stane sa v posledných dňoch, že vrch domu Hospodinovho bude pevne postavený na vrchole hôr a bude vyvýšený nad pahorky; a všetky národy sa k nemu budú hrnúť. 3 Mnohí ľudia pôjdu a povedia: „Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakubovho, a on nás bude učiť svojim cestám a my budeme kráčať po jeho chodníkoch, lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.“ 4 A bude súdiť medzi národmi a potrestá mnohé kmene. Prekujú si meče na pluhy a svoje kopije na srpy. Národ nepozdvihne meč proti národu a nebudú sa viac učiť vojne. 5 Dom Jakubov, poďte a kráčajte vo svetle Hospodinovom. 6 Preto si opustil svoj ľud, dom Jakubov, lebo sa dopĺňajú z východu a veštia ako Filištínci a zapáčujú sa v deťoch cudzincov. 7 Ich krajina je plná striebra a zlata, ich pokladom niet konca; ich krajina je plná koní, ich vozom niet konca. 8 Ich krajina je plná modiel; klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo vytvorili ich prsty. 9 A úbohý človek sa skláňa a veľký muž sa ponižuje, preto im neodpúšťaj. 10 Vojdi do skaly a skry sa v prachu, pre strach pred Hospodinom a pre slávu jeho velebnosti. 11 Povýšené pohľady človeka budú ponížené a pýcha ľudí bude sklonená, a len Hospodin bude vyvýšený v onen deň. 12 Lebo deň Hospodina zástupov bude na každého pyšného a povýšeného a na každého, kto sa povyšuje, a bude ponížený. 13 a na všetky cédre Libanonu, ktoré sú vysoké a vznešené, a na všetky duby Bášanu, 14 A na všetky vysoké vrchy a na všetky vyvýšené pahorky, 15 A na každej vysokej veži a na každom opevnenom múre, 16 a na všetky taršíške lode a na všetky rozkošné obrazy. 17 A pýcha človeka bude sklonená a pýcha ľudí bude znížená; a len Hospodin bude vyvýšený v onen deň. 18 A modly úplne odstráni.