4.
kniha
Makabejcov
ÚVOD Táto kniha je ako desivé dunenie hromu ozývajúce sa z temných hrôz starovekej tyranie. Je to kapitola založená na prenasledovaní Antiochom, tyranom Sýrie, ktorého niektorí nazývali Epifanom, Šialenec. Rímske dejiny prvých storočí zaznamenávajú dvoch takýchto tyranov – druhým je Kaligula, Druhý brilantný Šialenec. Forma tohto textu je ako orácia. Vzostupy a pády reči sú tak starostlivo načasované; jej argumenty sú také zdrvujúce; jej logika je taká neochvejná; jej výpady sú také hlboké; jej uvažovanie je také chladné – že zaujíma miesto ako ukážka najčistejšej výrečnosti. Hlavnou myšlienkou je – Odvaha. Autor začína vášnivým vyhlásením o filozofii inšpirovaného rozumu. Radi by sme toto dvadsiate storočie považovali za vek rozumu a porovnávali ho s vekom mýtov – no takýto spis je výzvou pre takýto predpoklad. Nachádzame tu autora, ktorý pravdepodobne patril do prvého storočia pred kresťanskou érou, ktorý prezentuje jasnú filozofiu rozumu, ktorá je dnes rovnako silná ako pred dvoma tisíckami rokov. Prostredie pozorovaní v mučiarňach je neúprosné. Na naše moderné uši, naladené na jemnejšie veci, to pôsobí desivo. Detaily po sebe nasledujúcich mučení (pripomínajúce nástroje španielskej inkvizície o stáročia neskôr) sú prepracované spôsobom, ktorý náš vkus šokuje. Ani objavenie sa stoických postáv Starca, Siedmich bratov a Matky nijako nezmierňuje dravosť, s ktorou tento rečník vyvoláva Odvahu. Starovekí Otcovia kresťanskej cirkvi túto knihu (máme ju zo sýrskeho prekladu) starostlivo uchovávali ako dielo vysokej morálnej hodnoty a učenia a nepochybne ju poznali mnohí raní kresťanskí mučeníci, ktorých jej čítanie prebudilo k mučeníctvu. KAPITOLA 1 Náčrt filozofie zo staroveku o inšpirovanom rozume. Civilizácia nikdy nedosiahla vyššie myslenie. Diskusia o „represiách“. Verš 48 zhŕňa celú filozofiu ľudstva. 1 Otázka, ktorú navrhujem prediskutovať, je v najvyššej miere filozofická, a to, či je Inšpirovaný Rozum najvyšším vládcom nad vášňami; a tejto filozofii by som chcel vážne venovať vašu úprimnú pozornosť. 2 Táto téma je nielen všeobecne nevyhnutná ako odvetvie poznania, ale zahŕňa aj chválu najväčších cností, čím myslím sebaovládanie. 3 To znamená, že ak sa dokážu ovládať vášne, ktoré sú v rozpore s miernosťou, obžerstvom a žiadostivosťou, jasne sa ukazuje, že je aj pánom vášní, ako je zloba, ktorá je v rozpore spravodlivosti, a nad tými, ktoré sú v rozpore s mužnosťou, teda s hnevom, bolesťou a strachom. 4 Niektorí sa však môžu opýtať, ak je Rozum pánom vášní, prečo neovláda zábudlivosť a nevedomosť? Ich cieľom je zosmiešniť ľudí.
5 Odpoveď znie, že rozum nie je pánom nad chybami, ktoré sú vrodené v samotnej mysli, ale nad vášňami alebo morálnymi chybami, ktoré sú v rozpore so spravodlivosťou, mužnosťou, zdržanlivosťou a úsudkom; a jeho činnosť v ich prípade nespočíva v vykorenení vášní, ale v tom, aby nám umožnil úspešne im odolávať. 6 Mohol by som vám uviesť mnoho príkladov z rôznych zdrojov, kde sa Rozum ukázal ako pán nad vášňami, ale zďaleka najlepším príkladom, ktorý môžem uviesť, je ušľachtilé správanie tých, ktorí zomreli za cnosť, Eleazar, Sedem bratov a Matka. 7 Všetci totiž svojím pohŕdaním bolesťami, ba až po smrť, dokázali, že rozum je nadradený vášňam. 8 Mohol by som tu rozveseliť chválu ich cností, ich, mužov s Matkou, ktorí zomierajú v tento deň, ktorý oslavujeme z lásky k morálnej kráse a dobru, ale radšej by som im zablahoželal k poctám, ktoré dosiahli. 9 Obdiv, ktorý cítili k ich odvahe a vytrvalosti nielen svetom ako celok, ale aj samotnými katami, ich urobil pôvodcami pádu tyranie, pod ktorou ležal náš národ. Svojou vytrvalosťou porazili tyrana, takže ich krajinu očistili. 10 Ale hneď teraz využijem príležitosť, aby som to prediskutoval, keď začneme so všeobecnou teóriou, ako to mám vo zvyku, a potom pristúpim k ich príbehu, vzdávajúc slávu všemohúcemu Bohu. 11 Našou otázkou teda je, či je Rozum najvyšším vládcom nad vášňami. 12 Musíme však definovať, čo je Rozum a čo je vášeň, koľko foriem vášne existuje a či je Rozum nad nimi všetkými nadradený. 13 Dôvod, prečo to považujem za myseľ, ktorá s jasným uvážením uprednostňuje život múdrosti. 14 Múdrosť chápem ako poznanie vecí, božských i ľudských, a ich príčin. 15 Toto chápem ako kultúru získanú pod Zákonom, skrze ktorú sa s patričnou úctou učíme veciam Božím a pre náš svetský úžitok aj veciam ľudským. 16 Múdrosť sa prejavuje v podobe súdnosti, spravodlivosti, odvahy a zdržanlivosti. 17 Ale úsudok alebo sebaovládanie je to, čo ich všetkých ovláda, pretože prostredníctvom neho si rozum v skutočnosti uplatňuje svoju autoritu nad vášňami. 18 Vášne však majú dva komplexné zdroje, a to rozkoš a bolesť, a obe v podstate patria duši aj telu. 19 A čo sa týka rozkoše aj bolesti, existuje mnoho prípadov, kde vášne majú určité postupnosti. 20 Zatiaľ čo túžba predchádza potešeniu, uspokojenie nasleduje po ňom a zatiaľ čo strach predchádza bolesti, po bolesti prichádza smútok. 21 Hnev, ak sa človek chce vrátiť späť k svojim pocitom, je vášňou, v ktorej sa mieša rozkoš aj bolesť. 22 Pod pojmom rozkoš patrí aj morálny úpadok, ktorý prejavuje najširšiu rozmanitosť vášní. 23 V duši sa prejavuje ako okázalosť, chamtivosť, márnivá sláva, svárlivosť a ohováranie a v tele ako jedenie cudzieho mäsa, obžerstvo a tajné prejedanie sa. 24 Keďže rozkoš a bolesť sú akoby dvoma stromami, rastúcimi z tela a duše, vyrastá mnoho výhonkov týchto vášní; a rozum každého človeka ako majstra záhradníka, ktorý odburiňuje, orezuje, obväzuje, otáča vodu a usmerňuje ju sem a tam, skrotuje húštinu sklonov a vášní.