Druhá kniha Adama a Evy KAPITOLA 1 1 Keď Luluwa počula Kainove slová, plakala a išla k svojmu otcovi a matke a povedala im, ako Kain zabil svojho brata Ábela. 2 Vtedy všetci hlasno kričali a pozdvihli svoj hlas, pleskali si po tvári, sypali si prach na hlavy, roztrhli si rúcha a vyšli von a prišli na miesto, kde bol Ábel zabitý. 3 A našli ho ležať na zemi, zabitého, a okolo neho zvieratá; plakali a nariekali nad týmto spravodlivým. Z jeho tela, pre jeho čistotu, vychádzala vôňa sladkých korenia. 4 A Adam ho niesol, slzy mu tiekli po tvári; a išiel do Jaskyne pokladov, kde ho položil a pokryl ho sladkými koreninami a myrhou. 5 A Adam a Eva pokračovali v jeho pohrebe vo veľkom zármutku stoštyridsať dní. Ábel mal pätnásť a pol roka a Kain sedemnásť a pol roka. 6 Keď Kain skončil smútok za svojím bratom, vzal si svoju sestru Luluwu a oženil sa s ňou bez dovolenia otca a matky, lebo ho pre ťažké srdce nemohli od nej oddeliť. 7 Potom zišiel na úpätie hory, ďaleko od záhrady, blízko miesta, kde zabil svojho brata. 8 A na tom mieste bolo mnoho ovocných stromov a lesných stromov. Jeho sestra mu porodila deti, ktoré sa postupne rozmnožovali, až kým nezaplnili to miesto. 9 Adam a Eva sa však po Ábelovom pohrebe sedem rokov nestretli. Potom však Eva počala a kým bola tehotná, Adam jej povedal: „Poď, vezmime obetu a obetujme ju Bohu a prosme ho, aby nám dal krásne dieťa, v ktorom nájdeme útechu a ktoré môžeme pripojiť k Ábelovej sestre.“ 10 Potom pripravili obetu, priniesli ju na oltár a obetovali ju pred Hospodinom. Začali ho prosiť, aby prijal ich obetu a dal im dobré potomstvo. 11 A Boh vypočul Adama a prijal jeho obetu. Potom sa Adam, Eva a ich dcéra poklonili a zostúpili do Jaskyne pokladov a umiestnili do nej lampu, aby horela vo dne i v noci pred Ábelovým telom. 12 Potom Adam a Eva pokračovali v pôste a modlitbách, až kým neprišiel Evin čas, aby porodila, a vtedy povedala Adamovi: „Chcem ísť do skalnej jaskyne a porodiť v nej.“ 13 A povedal: „Choď a vezmi so sebou svoju dcéru, aby ti slúžila, ale ja zostanem v tejto Jaskyni pokladov pred telom môjho syna Ábela.“ 14 Eva poslúchla Adama a odišla, ona i jej dcéra. Adam však zostal sám v Jaskyni pokladov. KAPITOLA 2 1 A Eva porodila syna, krásneho postavou a tvárou. Jeho krása bola ako krása jeho otca Adama, ba ešte krajšia. 2 Eva sa potešila, keď ho uvidela, a zostala osem dní v jaskyni. Potom poslala svoju dcéru k Adamovi, aby mu povedala, aby prišiel pozrieť sa na dieťa a dal mu meno. Dcéra však zostala pri tele svojho brata, kým sa Adam nevrátil. Tak urobila aj ona.
3 Keď však Adam prišiel a videl dieťatkovo pekné konanie, jeho krásu a jeho dokonalú postavu, zaradoval sa z neho a potešil sa za Ábela. Potom dal dieťaťu meno Set, čo znamená: „Boh vypočul moju modlitbu a vyslobodil ma z môjho súženia.“ Znamená to však aj „moc a sila“. 4 Potom, čo Adam dal dieťaťu meno, vrátil sa do Jaskyne pokladov a jeho dcéra sa vrátila k svojej matke. 5 Eva však zostala vo svojej jaskyni, až kým sa neuplynulo štyridsať dní, a potom prišla k Adamovi a priviedla so sebou dieťa a svoju dcéru. 6 A prišli k rieke s vodou, kde sa Adam a jeho dcéra umyli zo smútku za Ábelom; ale Eva a dieťa sa umyli pre očistenie. 7 Potom sa vrátili, vzali obetu a išli na vrch a obetovali ju pre dieťa. Boh prijal ich obetu a zoslal na nich a na ich syna Seta svoje požehnanie. Tak sa vrátili do Jaskyne pokladov. 8 Adam už nepoznal svoju ženu Evu po všetky dni svojho života a nenarodilo sa im žiadne ďalšie potomstvo, iba tí piati: Kain, Luluwa, Ábel, Aklia a Set. 9 Seth však naberal na vzraste a sile a začal sa vrúcne postiť a modliť. KAPITOLA 3 1 Čo sa týka nášho otca Adama, po siedmich rokoch odo dňa, keď bol odlúčený od svojej manželky Evy, satan mu závidel, keď ho videl takto odlúčeného od nej, a snažil sa ho prinútiť opäť k životu s ňou. 2 Potom Adam vstal a vystúpil nad Jaskyňu pokladov a noc čo noc tam spal. Ale hneď ako sa rozvidnelo, každý deň zostúpil do jaskyne, aby sa tam modlil a prijal od nej požehnanie. 3 Ale keď sa zvečerilo, vyšiel na strechu jaskyne a spal tam sám, obávajúc sa, že ho premôže satan. A tak zostal tridsaťdeväť dní odlúčený. 4 Potom Satan, nenáviditeľ všetkého dobra, keď videl Adama takto osamote, ako sa postí a modlí, zjavil sa mu v podobe krásnej ženy, ktorá prišla a postavila sa pred neho v noci štyridsiateho dňa a povedala mu:-5 „Ó, Adam, odkedy bývaš v tejto jaskyni, zažívame od teba veľký pokoj a tvoje modlitby sa k nám dostali a tebou sme boli utešení.“ 6 „Ale teraz, ó Adam, keď si vystúpil na strechu jaskyne, aby si zaspal, pochybovali sme o tebe a prepadol nás veľký zármutok kvôli tvojmu odlúčeniu od Evy. Ale keď si na streche tejto jaskyne, tvoja modlitba sa vylieva a tvoje srdce blúdi zo strany na stranu.“ 7 Keď si bol v jaskyni, tvoja modlitba bola ako zhromaždený oheň; zostúpil k nám a ty si našiel odpočinutie. 8 Potom som tiež smútil nad tvojimi deťmi, ktoré sú od teba odlúčené, a môj zármutok je veľmi nad vraždou tvojho syna Ábela, lebo bol spravodlivý; a nad spravodlivým mužom bude smútiť každý. 9 Radoval som sa z narodenia tvojho syna Seta, no po krátkom čase som veľmi smútil nad Evou, pretože je mojou sestrou. Keď ťa Boh uspal a vytiahol ju z tvojho boku, vyviedol s ňou aj mňa. Postavil ju k tebe a mňa položil na zem. 10 „Tešil som sa zo svojej sestry, že je s tebou. Ale Boh mi už predtým dal sľub a povedal: ‚Nezarmucuj sa! Keď Adam vystúpi na strechu Jaskyne pokladov a odlúči sa od