50 ROKOV ŽIVOTA ŠKOLY Päťdesiatka je v živote človeka výnimočný moment, ktorý si nepochybne zaslúži oslavu. Je to však aj dôvod zamyslieť sa a zaspomínať si. No nielen ľudia, i školy majú svoj vek, a preto časom tiež oslavujú jubileá. A práve v tomto roku uplynulo pol storočia od okamihu, keď naša škola privítala svojich prvých žiakov. Dnes máme jedinečnú príležitosť opäť otvoriť knihu života našej školy. Môžeme v nej listovať, hľadať a objavovať… Máme možnosť pripomenúť si všetko, čo sa tu v priebehu 50-tich rokov vybudovalo, a popýšiť sa úspechmi, ktoré škola v rôznych oblastiach dosiahla. S úctou a vďakou nezabudneme venovať spomienku ľuďom, ktorí boli súčasťou našej školy v minulosti a natrvalo tu zanechali svoj rukopis. Pred očami sa nám rozvíjajú príbehy zo života žiakov, pedagógov i ostatných pracovníkov školy – príbehy, ktoré sú nezabudnuteľné a poznačili život každého z nás. Nuž spoločne spomínajme, je na to tá správna chvíľa. Aj v súčasnosti je naša škola akýmsi živým organizmom. Je neustále v pohybe, dýcha, často sa raduje, občas i smúti, no neprestajne pracuje a vytrvalo bojuje o svoje miesto v spoločnosti. Budova denne ožíva džavotom detí, ich smiechom, a tak škola napriek plynúcemu času zostáva večne mladá. Mladá svojím duchom, myslením i prácou. S radosťou môžeme konštatovať, že škola má aj v dnešných zložitých časoch dostatok žiakov a že široké okolie oceňuje prácu tunajších učiteľov. Rodičia nám dôverujú a spoliehajú sa na nás. Denne nám zverujú svoje ratolesti, aby sme ich vzdelávali a vychovávali, aby sme formovali ich myslenie a pripravili ich na plnohodnotný život. Vymenovať všetky aktivity školy a všetky naše úspechy by bolo zdĺhavé, veď je ich neuveriteľne veľa. Nedali by sa však zrealizovať a dosiahnuť bez aktívnych žiakov, obetavých pedagógov a spoľahlivých nepedagogických zamestnancov školy. Vďaka patrí aj nášmu zriaďovateľovi, ktorý sa postaral nielen o nový šat našej školy, ale svojou činnosťou vytvára vhodné podmienky pre našu každodennú prácu. Milé kolegyne, kolegovia, pri príležitosti 50-teho výročia našej školy vám želám predovšetkým mnoho síl a elánu pri náročnej práci, ktorou vzdelávanie a výchova detí bezpochyby je. Prajem vám, aby škola bola miestom, kde zažijete veľa príjemných chvíľ. Aby bola miestom, kde sa naplnia vaše predstavy a očakávania. Miestom, ku ktorému sa budete vo svojich spomienkach vždy s radosťou vracať.
Veľa úspechov, Jednotka! Mgr. Marek Baláž riaditeľ ZŠ
1
„Na svete nie je nič mocnejšie než myšlienka, ktorá prišla včas,“ hovorí známy výrok Viktora Huga. A myšlienka prišla včas! Písal sa rok 1957. V histórii nášho mesta významný krok vpred. Začala sa výstavba novej 25-triednej školy. Mesto, ktoré sa rýchlo rozvíjalo a napĺňalo stále novými obyvateľmi, súrne potrebovalo vzdelávanie. Brány školy, ktorá dodnes nesie meno JEDNOTKA, sa prvýkrát otvorili presne 1. septembra 1959. A začala sa písať história. Učiteľský kolektív na čele s riaditeľom Jánom Schmidtmayerom stál pred zložitými úlohami. Aj napriek tomu, že škola bola bez akéhokoľvek zariadenia – nebolo lavíc, nebolo tabúľ, žiaci sedeli na zemi – sa 828 žiakov v 23 triedach s vidinou lepšej budúcnosti pustilo do práce. Keď 21. decembra 1959 dokončili telocvičňu, hneď na druhý deň sa v nej konal karneval Deda Mráza. Od začiatku škole vo veľkej miere pomáhali rodičia. Okrem brigád pri úprave areálu vybudovali za školou klzisko a pripravili karneval Rodičia deťom. Žiaci sa tiež zapájali do verejného života. Zúčastňovali sa zemiakových brigád, pomáhali pri čistení mesta, zbierali železo, papier, aj liečivé rastliny. Tiché, dôstojné múry postupne dostali teplo a život vďaka veselosti a džavotu detí. Škola mala v septembri 1966 už 35 tried. Aj napriek tomu, že stále chýbali odborné učebne, dosahovali sa výborné výsledky, a to najmä v rôznej športovej činnosti. Pracovali krúžky ľahkej atletiky, cyklistiky, futbalový i basketbalový. Prebiehali medzitriedne turnaje vo vybíjanej, stolnom tenise, hokeji i futbale. Žiaci školu úspešne reprezentovali v mnohých súťažiach i olympiádach. Postupne sa utvorili 4 športové triedy zamerané na basketbal, ktoré v roku 1975 navštevovalo 98 žiakov. Proces výchovy a vzdelávania v období socializmu dlho ovplyvňovala politická ideológia. Obdobie rokov 1960-1980 bolo teda aj obdobím iskričiek a pionierov, ktorí pravidelne skladali svoje pionierske sľuby. Až rok 1989 znamenal pre všetkých výraznú zmenu. Politická situácia sa zmenila k lepšiemu. Prestavba a otvorenosť sa stali nielen novými pojmami, ale aj kľúčom k ďalším možnostiam. Pribudol optimizmus, ľudskosť a túžba po poznávaní pravdy. Ďalším vývojom sme dosiahli demokratizáciu a humanizáciu, čím sa vytvoril priestor na vyjadrenie vlastných názorov, na rôznorodú pracovnú činnosť. Od roku 1999 sme žiakom zatraktívnili možnosti sebarealizácie, a to vytvorením triedy s rozšíreným vyučovaním matematiky a prírodovedných predmetov, či športovej triedy so zameraním na futbal. V roku 2002 sa škola zapojila do projektu INFOVEK, v rámci ktorého sa zriadila učebňa výpočtovej techniky. Čoraz viac sa vo výchovno-vzdelávacom procese uplatňovalo zážitkové a projektové vyučovanie. Postupne sa vybudovala ďalšia učebňa informačnokomunikačných technológií a zaviedla sa elektronická podoba žiackej knižky. Súčasťou športového areálu školy je od októbra 2005 miniihrisko s umelým trávnikom. Naše aktivity postupne smerovali i k tvorbe zdravého životného prostredia. V školskom roku 2005/2006 sme získali certifikát Zelená škola* a stali sme sa tak členmi celosvetovej siete eko-škôl. Želali sme si 2
aktívnejšiu, zaujímavejšiu a „zelenšiu“ školu, čo sa nám postupne darilo realizovať. Plnením úloh ZELENEJ ŠKOLY sme v septembri roku 2006 získali vlajku Zelenej školy s jednou hviezdičkou. V rámci tohto projektu sme nadviazali kontakt so školou vo Veľkej Británii, ktorej zástupcovia nás neskôr aj navštívili. Rôznorodými aktivitami sme viedli žiakov k tolerancii, kritickému mysleniu, samostatnej práci, k vyjadrovaniu a obhajovaniu vlastného názoru i k zodpovednému konaniu. Školský rok 2007/2008 znamenal pre našu školu ďalší krok vpred. Mesto ako zriaďovateľ financovalo veľkú premenu školy, ktorá dostala novú podobu výmenou okien, strechy a vymaľovaním fasády. Postupne boli v celej budove kompletne zrekonštruované sociálne zariadenia. Nielen pozorné oko učiteľov a žiakov, ale i širokej verejnosti privítalo túto viditeľnú zmenu, vďaka ktorej sa stal pobyt v škole atraktívnejší. Naďalej sme inovovali vyučovací proces, a to zavedením informatickej výchovy od 1. ročníka. Vytvorením biozáhrady, do realizácie ktorej boli zapojení rodičia, učitelia i žiaci, sme splnili ďalší cieľ. Získali sme certifikát ZELENEJ ŠKOLY s ***. Významným faktorom v našom úsilí je aj zlepšovanie školského vzdelávania, dôkazom čoho sa stal projekt Comenius. Na kontaktnom seminári v gréckych Aténach sme si našli partnerov zo Španielska, Fínska, Grécka, Veľkej Británie a Českej republiky. Zvyšujeme aktivitu žiakov výmenou skúseností z oblasti ekológie medzi jednotlivými školami. Snažíme sa byť viditeľnou súčasťou spoločnej Európy. Sústavne zlepšujeme materiálno-technické vybavenie školy, ktoré je financované z rozpočtu školy i z mimorozpočtových zdrojov, teda z rozpočtu mesta, z 2% daní rodičov a priaznivcov školy, z príjmov alebo od sponzorov školy. Overovanie úspešnosti štátneho vzdelávacieho programu sa už druhý rok uskutočňuje prostredníctvom školského vzdelávacieho programu a stanovenými žiackymi výstupmi. Žiaci sa pravidelne zapájajú do rôznych vedomostných a športových súťaží, v ktorých úspešne reprezentujú školu. Prostredníctvom záujmových útvarov škola pre žiakov vytvára priestor na pestrú mimoškolskú činnosť. Úspechy žne aj Školský klub detí, kde žiaci zmysluplne trávia svoj voľný čas. Vyrábajú darčeky, zapájajú sa do rôznych projektov, realizujú súťaže a zábavné akcie. V škole už 4 roky funguje ŽIACKY PARLAMENT, ktorý pestrými aktivitami pozitívne ovplyvňuje život v škole. Teraz sa píše rok 2009, no história nekončí, naopak, každý z nás píše časť histórie svojou prácou a plným nasadením. Vďaka patrí aj ľuďom, ktorí nás viedli a majú výraznú zásluhu na profilovaní a smerovaní našej JEDNOTKY. Od roku 1959 nás viedli tieto osobnosti: Ján Schmidtmayer, Šimon Rašo, Eugen Kráľ, Anton Kret, Ružena Magyarová, Bohuš Príhoda, Jaroslava Žabková a súčasný riaditeľ Marek Baláž. A čo dodať na záver? Azda len krátku myšlienku Gabriela Lauba: „To je život," povzdychla si história, učiteľka života, „každý rok učiť podľa nových osnov..." Mgr. Viera Kaníková 3
PRVÝ UČITEĽSKÝ ZBOR – JÚN 1960 ( NIE JE ÚPLNÝ ) PRVÝ RAD ZĽAVA: NORIKA CIBUĽOVÁ, MÁRIA SZOLNOKYOVÁ, OĽGA ZEMKOVÁ, ALŽBETA PAULOVÁ, ANNA ŠTASSELOVÁ DRUHÝ RAD ZĽAVA: DARINA KAPSOVÁ, ALŽBETA ARPÁŠOVÁ, MÁRIA VOZÁROVÁ, MAGDA SCHMIDTOVÁ, ANNA ČOPÍKOVÁ, OĽGA ADAMCOVÁ, OLYMPIA RIEDLOVÁ, VINCENTA JANCOVÁ POSLEDNÝ RAD ZĽAVA: JÚLIA ŠABÍKOVÁ, FRANTIŠEK DANIŠ, JÚLIUS VOZÁR, ĽUDOVÍT BEŇO, MÁRIA STREČANSKÁ
UČITEĽSKÝ ZBOR – SEPTEMBER 2009 4
PRVÍ ŽIACI NAŠEJ ŠKOLY
SÚČASNÍ PRVÁCI JEDNOTKY
5
ÚSPECHY V PROJEKTOCH ZELENÁ ŠKOLA Už niekoľko rokov sme zapojení do medzinárodného projektu Zelená škola. Je zameraný na environmentálne vzdelávanie, ochranu prírody, skrášľovanie životného prostredia a pod. Aktívne sa na ňom podieľa väčšina žiakov – snažia sa dôsledne triediť odpad, starať sa o zeleň, či zbierať šípky a liečivé bylinky. Tí najschopnejší sa úspešne zúčastňujú biologických a geografických olympiád, zanietení absolvujú rôzne environmentálne exkurzie a šikovní zas pomáhajú prácou v teréne, napr. pri čistení lesa a studničiek. V predminulom školskom roku sa prehĺbila naša spolupráca s partnerskou školou v anglickom meste Preston a v areáli školy sa začal budovať ekoparčík. Vďaka všetkým týmto aktivitám naša škola získala najvyššie ocenenie, aké sa v rámci takéhoto projektu dá dosiahnuť - Certifikát Zelenej školy s tromi hviezdičkami! COMENIUS Tento projekt sa zameriava na potreby v oblasti výučby všetkých osôb, ktoré sa podieľajú na vzdelávacom procese. To znamená, že sa doňho môžu zapojiť všetky školy, pedagogickí zamestnanci i deti od predškolského veku až po mládež v maturitných ročníkoch. Už v minulom školskom roku sme sa zapojili do projektu Comenius – školské multilaterálne partnerstvá. Jeho cieľom nie je len rozvíjanie vzájomných vzťahov medzi jednotlivými európskymi krajinami, ale umožňuje študentom spoznávať kultúru a jazyky iných národov, pomáha im získavať nové poznatky a praktické zručnosti, ktoré sú také potrebné pre život v súčasnej modernej spoločnosti. Vzhľadom na to, že sme dosiahli veľké úspechy v oblasti environmentálnej výchovy a získali ocenenie Zelená škola s tromi hviezdičkami, aj naša ďalšia práca bude mať environmentálne zameranie. Posúvame sa však vyššie, lebo doterajšie skúsenosti využijeme na medzinárodnej úrovni. V novembri 2008 sa uskutočnil kontaktný seminár, ktorý sa konal v Aténach. Stretli sa na ňom pedagógovia zo škôl, ktoré majú ekologické zameranie. Seminára sa zúčastnili zástupcovia až z jedenástich krajín Európy a naša škola ako jediná reprezentovala Slovensko. Každý zástupca mal priestor na prezentáciu svojej školy i jej aktivít a zároveň mohol predstaviť víziu budúcej spolupráce. Podarilo sa nájsť spoločnú tému a dohodnúť spoluprácu s novými partnerskými školami. Na projekte budeme pracovať spolu s Fínskom, Anglickom, Španielskom, Gréckom a Českou republikou. Kyslé dažde a naše životné prostredie – tak znie názov nami zvolenej témy, na ktorej budeme spolupracovať so zahraničnými partnermi. Do tohto medzinárodného projektu sa zapoja žiaci piatych a šiestych ročníkov. Pracovať budú pod vedením 6
pedagógov, ktorí v daných triedach vyučujú prírodovedné predmety a tiež angličtinu, ktorá je vybraná ako komunikačný jazyk. Žiaci budú poznávať rastliny i živočíchy lesov, lúk i vodných plôch našej kotliny a zároveň budú sledovať, aký vplyv má na ne ovzdušie. Dôležitou činnosťou bude predovšetkým pravidelné meranie a vyhodnocovanie stavu ovzdušia vzhľadom na ročné obdobie, smer a rýchlosť vetra, či blízkosť potenciálneho znečisťovateľa. Výsledkom dvojročnej práce bude spoločná prezentácia všetkých získaných poznatkov. Táto prezentácia bude spracovaná v textovom, kresliacom a tabuľkovom editore. Pripravíme tiež bulletin o stave ovzdušia v našom meste, ktorý bude mať elektronickú podobu a bude obsahovať kompletnú fotodokumentáciu o výskume. Nakoniec výsledky práce žiakov zverejníme aj na webovej stránke školy. Projekt bude určite prínosom pre všetkých zúčastnených i pre celú školu. Určite prispeje k rozvoju znalostí žiakov o životnom prostredí. Cieľom je sprístupniť deťom bližší pohľad na ekológiu a budovať v nich pocit spoluzodpovednosti za osud našej planéty. Okrem toho žiaci budú môcť rozvíjať svoje zručnosti pri práci s chemikáliami, pri presnom meraní a správnom vyhodnocovaní. Samozrejme, zdokonalia sa aj v práci s fotoaparátom a počítačom. V rámci medzinárodného projektu COMENIUS sa v škole uskutočnili už viaceré zaujímavé aktivity, napr. kampaň Znižovanie CO2 emisií v ovzduší alebo interaktívna výstava pod názvom Klíma nás spája.
ŠKOLSKÉ PROJEKTY KROK ZA KROKOM – jeho cieľom je vytvoriť pre deti prostredie, ktoré by ich motivovalo k aktívnemu učeniu sa prostredníctvom rôznorodých činností. Žiaci sú vedení k zodpovednej práci i k hľadaniu odpovedí na vlastné otázky. Neoddeliteľnou súčasťou je atmosféra porozumenia a tiež aktívne zapojenie rodičov do činností v triede. (1. ročník) ZDRAVÝ ÚSMEV – prevenčný projekt, ktorého cieľom je vštepiť deťom základné vedomosti o zuboch a získať zručnosti pri starostlivosti o zdravie zubov a ďasien. (1. ročník) BEZPEČNOSŤ PRE PRVÁKA – projekt je zameraný na bezpečnosť cestnej premávky. (1. ročník) POLICAJT MÔJ KAMARÁT – realizuje sa v spolupráci s OR PZ v ZH a je zameraný na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, tolerancie a ohľaduplnosti. (3., 4., 7. ročník) 7
SPRÁVAJ SA NORMÁLNE – projekt je realizovaný v spolupráci s OR PZ v ZH. Zameriava sa na rozšírenie povedomia v oblasti pravidiel cestnej premávky, násilia, vandalizmu, predsudkov, diskriminácie, tolerancie, škodlivosti drog a predchádzania sociálno-patologických javov. (5. ročník) NEBOJME SA PREVENCIE – projekt je realizovaný v spolupráci s pracovníkmi OR PZ v ZH a POS v ZH. V skupinovej práci žiakov sa uplatňujú prvky sociálnopsychologického výcviku, aktivity na uvoľňovanie napätia, riešenie konfliktov a vzbudenie dôvery. Činnosti sú zamerané na formovanie medziľudských vzťahov, hlavne priateľstva a lásky. (5., 9. ročník) KÝM NIE JE PRÍLIŠ NESKORO – cieľom projektu je umožniť žiakom aktívne sa podieľať na tvorbe protidrogovej atmosféry v škole. Tzv. rovesnícke skupiny pripravujú aktivity zamerané na zdravý spôsob života (športové, kultúrne a iné podujatia), ktoré majú žiakom ukázať, ako sa dá zmysluplne tráviť voľný čas. (7. ročník) DETSKÝ ČIN ROKA – projekt uskutočňovaný pod záštitou MŠ SR je zameraný na podporu dobrých skutkov a na pomoc deťom v detských domoch. (všetky ročníky) PROTECH – projekt, do ktorého sú zapojení žiaci celej školy, je zameraný na zvýšenie technického povedomia detí a orientáciu žiakov na technické povolania. (všetky ročníky) ĎALŠIE REALIZOVANÉ PROJEKTY: • VIEME, ŽE... • ZDRAVÁ ŠKOLA • CESTA K EMOCIONÁLNEJ ZRELOSTI • HĽADÁME ĎALŠÍ ZMYSEL – PRE TALENT • BRÁNA DO PRAVEKU • OD HRIVNY PO EURO
8
TAK SME VERU ZAČÍNALI... Rok 1959. Nová školská budova. Pekná, na tie roky honosná, akoby vtedy uzatvárala mesto. Za ňou a zo strán ležali už len polia a lúky, pred ňou neupravené priestory s nevysychajúcim blatom. My peší sme chodili do školy často v gumákoch preskakujúc kaluže i hlboké koľaje, ktoré zanechali nákladiaky. Pred školou bola len utlačená škvára s vychodenou cestičkou. Nebolo ani elektrické osvetlenie. Všetci učitelia čistili budovu po stavbárskych prácach, zametali sme, umývali, zoškrabávali fľaky na oknách či na zábradliach. Všetci sme vedeli, kde budeme mať svoje triedy. No okrem umývadla tam nebolo nič. Na sedenie si žiaci nosili vankúšiky, na okná podonášali kvety a bolo nám fajn. Po pár týždňoch sme dostali do tried lavice, skrine a namontovali nám tabule...
Takto si spomína na čas minulý pani učiteľka Mgr. Mária Szolnokyová, ktorá patrila k prvým pedagógom našej školy. Ako to vníma dnes? 9
R: Aké pocity vo Vás vyvoláva oslava 50-teho výročia školy? Ach, tých pocitov je veľa. Je to hlavne radosť z toho, že škola stále funguje, že je vynovená. Vyvoláva to vo mne množstvo spomienok na učiteľský život, kolegov i žiakov. R: Ste v kontakte s bývalými kolegami alebo bude výročie jednou z mála príležitostí na stretnutie? S kolegami, ktorí žijú tu v Žiari, som v kontakte stále. Sme už na dôchodku a stretávame sa hlavne v Jednote dôchodcov, pri zrode ktorej som pred ôsmimi rokmi stála aj ja. R: Koľko tried ste za tie roky odučili? Stáva sa, že Vás oslovia nejakí bývalí žiaci, ktorí chcú poďakovať alebo aspoň na chvíľku zaspomínať? Tried bolo naozaj veľa a skutočne ma veľmi teší, že žiaci na mňa nezabudli. Veru sa mnohí pristavia a povedia milé slovo. Teraz, keď sú už dospelí, zamestnaní a majú vlastné rodiny, uvedomujú si, čo pre nich škola znamenala. R: Nájde sa medzi Vašimi bývalými žiakmi aj nejaká v súčasnosti známa osobnosť? Medzi mojich prvých žiakov patril Jozef Mlynárčik, ktorý je teraz pracovníkom Krajskej školskej inšpekcie. R: Keby ste si znovu mohli vybrať povolanie, zvolili by ste si opäť prácu učiteľky? Asi áno, aj napriek problémom, ktoré prichádzajú s dobou. Hoci dnes mám na mnoho vecí iný pohľad, mám rada deti i školu, jej vôňu a atmosféru. R: Čo je podľa Vás na práci učiteľa najkrajšie? Asi ten pocit, že učiteľ odovzdáva deťom niečo nové. Práve on je prvý človek, ktorý učí deti vnímať a poznávať svet mimo rodiny. A deti vedia snahu oceniť spontánnou radosťou. R: Utkvel Vám v pamäti nejaký nezabudnuteľný zážitok? Tých zážitkov je veľmi veľa, hlavne z období, keď sa organizovali školy v prírode. Ale v pamäti mi utkvela jedna milá situácia. Vždy som učila deti láske k vlasti, a tak som ich naučila našu hymnu, hoci to v danom ročníku nebolo v osnovách. Vysvetlila som im, že sa spieva len pri dôležitých udalostiach a sviatkoch. Deti si to dobre zapamätali, a tak ma v jeden deň čakali stojac v pozore a len čo som vstúpila, zaspievali hymnu. Nevedela som, čo to má znamenať, ale oni mi pripomenuli, že dnes mám sviatok. A naozaj, mala som meniny. Už bolo treba len vysvetliť, že to nie je štátny sviatok. Ale aj tak ma to veľmi potešilo. R: Nájde sa za tie roky vo Vašich spomienkach aj niečo, čo Vás sklamalo? Keď tak rozmýšľam, niečo sa predsa nájde. Je to obdobie politických zmien po roku 1968. Vtedy sme najprv cítili uvoľnenie, ktoré sme privítali. Bohužiaľ, netrvalo to 10
dlho. Potom nasledovali politické previerky, ktoré nás rozdelili. Viacerí kolegovia na politickú situáciu doplatili. R: Sledujete ešte správy z oblasti školstva? Čo si myslíte o postavení učiteľov v súčasnej spoločnosti? Áno, správy z tejto oblasti stále sledujem a rozprávam sa aj s terajšími učiteľmi. Mnohí sa sťažujú na náročnosť práce, neúctu zo strany žiakov, či nezáujem rodičov o deti a neochotu spolupracovať so školou. Kedysi to bolo úplne iné. R: Asi každý z nás si občas povzdychne: „Ach, tá dnešná mládež!“ Myslíte si, že správanie detí sa v posledných rokoch zmenilo k horšiemu? Áno, určite. Podľa mňa vo veľkej miere správanie detí a mládeže ovplyvňuje televízia a internet. Nepopieram aj pozitívnu stránku, no desí ma tá propagácia násilia, ktoré deti začínajú považovať za normálny jav. R: V minulom školskom roku bola dokončená rekonštrukcia školy. Čo si myslíte o jej súčasnom vzhľade? Rekonštrukcia prebehla zvnútra i zvonku. Páči sa mi sloboda myslenia, uľahčenie práce pomocou počítačov a mladý učiteľský kolektív. No a vzhľad? Najviac obdivujem krásnu a pestrú výzdobu, ekologické zameranie, či upravené toalety. A či sa mi niečo nepozdáva? Snáď tá sivá farba na budove. Radšej mala byť hnedá, tá je teplejšia. Kedysi tu tiež bola tartanová bežecká dráha, ktorá je dnes zarastená. R: Máte nejaké životné motto, príp. recept na to, ako si udržať taký životný elán, aký vyžaruje z Vás? Mojím mottom sú verše zo Sládkovičovej Maríny. Všetci vieme, čo je podľa neho mladosť... „mladosť je túžba živá po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duší svätý.“ Kondíciu si udržiavam športom, ešte pred pár rokmi som lyžovala, dnes využívam bežky. No a duševnú kondíciu si pestujem zdravým myslením. Stále sledujem dianie v politike i v kultúre, stretávam sa s rovesníkmi pri rôznych aktivitách v Jednote dôchodcov a rada sa rozprávam s mladými ľuďmi. R: V súčasnosti ste na dôchodku, ale aktívne sa zapájate do spoločenského života. Čomu všetkému sa venujete? Venujem sa viacerým aktivitám. V Jednote dôchodcov máme rôzne krúžky, napr. turisticko-vychádzkový, tanečno-pohybový, či spevácky. Rada píšem texty, hlavne poviedky a s vlastnou tvorbou sa už niekoľko rokov úspešne zúčastňujem celoslovenských literárnych súťaží. R: Čo by ste zaželali Jednotke do budúcnosti? Len všetko dobré, čo najviac dobrých a slušných žiakov, veľa úspechov vo vyučovaní i v športe a súčasným učiteľom napriek všetkému úsmev na tvári. R: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor. Mgr. Mária Szolnokyová
11
NAŠEJ ŠKOLE – JUBILANTKE Po prvé, päťdesiat, tridsaťtri – nie je náhodné zoskupenie číslic, ale pre mňa a mnoho ďalších zainteresovaných celkom iste aktuálne. Radová číslovka prvá sa spája so superlatívmi – najväčšia, najstaršia, najúspešnejšia, najkrajšia ... a mnohými ďalšími. Áno, reč je o 1. Základnej škole, Janského 2, v Žiari nad Hronom. Päťdesiat rokov predstavuje úctyhodný ľudský vek, ale je to aj vek, ktorého sa dožila naša Prvá základná. Znie to neuveriteľne, ale naozaj už 50 rokov otvára svoje brány pre žiakov nášho mesta a jeho blízkeho okolia. A číslo tridsaťtri? Je známe ako Kristove roky. V histórii tejto školy nie je také dôležité, no pre mňa znamená veľmi veľa. Ja som totiž toľko rokov pôsobila na našej škole a verte mi, že som za toto obdobie zažila viacerých riaditeľov, ich zástupcov, ale hlavne nespočetné množstvo žiakov. Boli to žiaci výborní, snaživí, slušní, aj menej disciplinovaní, nezbední i slaboprospievajúci. Veľa ich mien sa mi už vytratilo z mysle, ale mnohí sa mi navždy vryli do pamäte. Dnes sú z mnohých vynikajúci lekári, inžinieri, učitelia, právnici, starostovia, športovci, ale i starostliví rodičia, ba i starí rodičia. Mnohí z nich sa pri stretnutiach úctivo zdravia, porozprávajú sa, zaspomínajú, iní sa tvária, akoby sme sa nikdy nevideli. Tých prvých je, našťastie, viac a najmä počas stretnutí po 15-tich či 35-tich rokoch najradšej zaspomínajú na troj- až štvortýždňové pobyty v školách v prírode. Spolu sa pobavíme na akcii, keď sa kolektív vážených súdruhov učiteľov a vychovávateľov zmenil na vtedy populárnych brazílskych futbalistov, ktorí za mohutného povzbudzovania rozšantených žiakov odohrali celý polčas v obrovských zelených trenírkach na Zelenej žabe. Medzi kolegami ešte aj dnes rezonuje udalosť, keď istá, vtedy celkom mladá kolegyňa, „stratila“ elitnú časť mojej triedy v jablunkovských lesoch. A fungovala aj medziprírodná korešpondencia, z ktorej jeden list nám dobre známeho kolegu skončil vetou: „Pozdravuje Vás riaditeľ dočasnej polepšovne, vrchná sestra a ostatné spodné sestry.“ No tých veselých i tragikomických zážitkov máme my, učitelia, ale i naši vtedajší žiaci, neúrekom. My sme vtedy boli mladí, ale aj naši bývalí žiaci boli iní než dnešní, boli akísi milší. Nemyslíte? 12
Som veľmi rada, že i ja som svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou prispela k dobrému menu našej školy, že som mala veľa milých kolegov, aj výborných priateľov, ale i vynikajúcich žiakov. Keď prechádzam popri našej škole, cítim k nej akúsi spolupatričnosť a zaujíma ma všetko, čo s ňou súvisí. Hoci som už na dôchodku, zdá sa mi, že iba nedávno som opustila jej priestory. Ak niekedy vstúpim do zborovne, trochu si posedím na „mojom“ mieste a rada si zaspomínam hlavne na to dobré, čo som tu zažila. Na záver by som chcela našej škole – jubilantke zaželať do ďalšej polstoročnice v mene svojom i menom svojich bývalých kolegov – seniorov len to najlepšie, aby naďalej vzdelávala a vychovávala najmladšiu generáciu nášho Slovenska v duchu národných tradícií, pokroku, sociálnych i kultúrnych hodnôt. Vivat academia! Vivat profesores! Mgr. Soňa Šátanová
ČAS ŠKOLY R: Aké boli Vaše pocity, keď ste šli prvýkrát do školy? Pamätám si, ako sme boli nastúpení na školskom dvore a plní očakávania sme sledovali všetko, čo sa okolo nás deje. Myslím, že sme to vnímali presne ako všetky deti, ktoré majú na jednej strane strach z neznámeho, ale zároveň sa tešia na nové zážitky. R: V ktorých rokoch ste navštevovali našu školu a kto bol Vaším triednym učiteľom? Školu som navštevoval od roku 1982 až do roku 1990. Triednych učiteliek som mal na prvom stupni hneď niekoľko: pani učiteľka Riedlová, pani učiteľka Legíňová, pani učiteľka Liptáková a pani učiteľka Kretová. Na druhom stupni sa to zmenilo a až do ôsmeho ročníka som mal len jednu triednu učiteľku, pani Fridrichovú.
13
R: Ktoré predmety ste mali najradšej a prečo, príp. ktoré nepatrili k Vašim obľúbeným? Obľúbený predmet som mal matematiku a v tom čase som aj sníval, že keď budem veľký, budem učiteľom matematiky. No a keďže som aj aktívne športoval, telesná výchova patrila určite medzi tie predmety, na ktoré som sa tešil. Ale celkovo, keď rozmýšľam, nevybavuje sa mi nejaký predmet, ktorý by bol vyslovene môj neobľúbený. Dôležité pre nás bolo, že sme boli kolektív, kde bol kopec srandy a potom aj tie ťažšie predmety mali inú príchuť. R: Mali ste nejakého obľúbeného učiteľa? Okrem triednych pani učiteliek si určite musím spomenúť na nášho nezabudnuteľného pána učiteľa Osvalda, ktorý mi okrem vzťahu k matematike dal veľa aj do života svojím neopakovateľným spôsobom. Musel by som vymenovať asi celý učiteľský zbor, lebo od každého si človek niečo zobral a každý jeden učiteľ nám dával sám zo seba, čo mohol, čo sme si vtedy možno ani neuvedomovali. Určite nezabudnem na pani učiteľku Keglovičovú, ktorá nám vždy hovorila, že budeme „potiť krv“, ale som jej takisto vďačný za veľa, keďže talent na slovenčinu je u mňa v podstate až doteraz neprejavený a obávam sa, že sa už u mňa nikdy neukáže. Veľmi pekne si spomínam na školy v prírode s pani učiteľkou Hrončekovou. Určite ešte aj dnes pán učiteľ Nemec kývne dvomi prstami a je jasné, že máte robiť dvadsať klikov. Určite nezabudnem, ako nám pán učiteľ Rochovský rozprával o UFO a iných tajomných veciach. Keby som mal priestor, mohol by som tu vymenovať rad radom každého jedného učiteľa, ktorý ma učil, a všetkým ešte raz aspoň touto cestou veľmi pekne ďakujem. R: Kde ste študovali po ukončení ZŠ? Myslíte si, že Vás škola dostatočne pripravila na ďalšie štúdium? Po základnej škole som študoval na gymnáziu v Žiari nad Hronom a následne som nastúpil na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, ktorú sa mi podarilo aj úspešne ukončiť. R: Aký bol Váš vzťah a prístup k učeniu za študentských čias? Aký je váš názor na dôležitosť vzdelania v súčasnosti? Vzťah k učeniu bol štandardný – študentský. Keď už veľmi horelo, tak človek nemal na výber a musel pristúpiť aj k učeniu. Vzdelanie vnímam ako dôležitú podmienku na to, aby sme zvládali v živote svoju rodinu, svoju prácu a seba samého.
14
R: Utkvel Vám v pamäti nejaký „naj“ zážitok? Áno, keď som prišiel na obed ako posledný a už pomaly pani kuchárky zatvárali okienko, dostal som takú obrovskú porciu obeda, že som ju ledva vládal zjesť a ešte teraz si pamätám, aké to bolo dobré. R: Čo si myslíte o práci učiteľov? Obdivujem ich! R: Čo by ste zaželali Jednotke do budúcnosti? Aby sa všetky deti tešili do školy, do jedálne a do družiny! R: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor. Ing. Juraj Gallo vedúci Odboru ekonomiky a financovania mesta ZH bývalý žiak školy
POHĽAD DO MINULOSTI My ľudia sme zvláštne bytosti. Keď sme deťmi, chceme byť dospelými, a keď sme dospelí, chceme byť deťmi. To je myšlienka, ktorá mi napadla pri spomienke na časy strávené na základnej škole. Ako žiak som určite nebol iný ako tí ostatní. Ani mne sa nechcelo učiť, ani mne sa nechcelo písať domáce úlohy a na pani učiteľky a pánov učiteľov som poznal veľa negatívnych prívlastkov. Ale ako postupne ide život ďalej a rôčky pribúdajú, obrusujú sa všetky hrany a človek rád spomína. A ja mám na základnú školu veľmi veľa príjemných spomienok. Či už ide o šibalstvá, ktoré sa nám podarili, ale aj o úspechy v tom veku. Priznám sa však, že neraz som vo svojej kariére načrel do zásob zo základnej školy a ani si neviete predstaviť, aký som bol potom hrdý, že ma niekto voľakedy dávno drvil slovenčinu, že vďaka minulosti dnes hovorím plynulou nemčinou, že nemám problém spomenúť si na dátum z dejepisu, že 15
anatómia človeka nie je pre mňa taká cudzia, že viem, kde aký svetadiel hľadať, a vďaka matematike v súčasnosti zostavujem rozpočet obce. A tých prirovnaní by bolo ešte oveľa viac. Preto ak môžem, ďakujem všetkým učiteľkám a učiteľom, ktorí sa podieľali na formovaní mojej osobnosti, ďakujem pani školníčke a školníkovi, že každý príchod do školy bol vďaka nim príjemný, a pani kuchárkam v jedálni za to, že moja telesná schránka nie je na tom najhoršie. Ak niekto čo len malou mierou prispeje k formovaniu osobnosti človeka, patrí mu uznanie, lebo môcť čerpať v živote z minulosti je devíza a vďaka vám všetkým mám túto devízu dodnes. A som na to patrične hrdý. Daniel Gelien starosta obce Slaská asistent poslankyne NR SR Z. Kramplovej bývalý žiak školy Byť najlepší, to znamená odlišovať sa! Na I. ZŠ doteraz rád spomínam, bolo tu veľa dobrých učiteľov, veľa ma naučili. Zvlášť rád spomínam na pána riaditeľa Kreta, pani učiteľky Maďarovú, Fridrichovú i pána učiteľa Baláža a triednu učiteľku Šátanovú. Tu som sa začal zaúčať aj do tajov basketbalu, ktorý nás trénoval pán učiteľ Baláž. Boli sme športová - basketbalová trieda. Popri basketbale sme robili i atletiku. Trénoval nás môj otec, tréner atletiky. Takže môj vzťah k športu sa vyvíjal od detstva. Postupne prešiel na takzvanú druhú stranu barikády a začal som skúšať trénerský chlebíček. Ako prvá zverenkyňa, ktorej som sa začal venovať ešte ako študent, bola tenistka Daniela Hantuchová. V tom čase mala asi jedenásť rokov a ja som si overil, či dokážem využiť a zužitkovať všetky tie vedomosti a poznatky, ktoré som získal jednak od svojho otca, ale najmä štúdiom na FTVŠ. Postupne ma začali oslovovať ďalší športovci, ktorí chceli so mnou spolupracovať. Dnes kondične pripravujem napr. Ľubomíra Višňovského, 16
Dominiku Cibuľkovú, bratov Rančíkovcov, hokejistov Laža, Podhradského, futbalistu Filipa Šeba. Nakoniec chcem spomenúť zverenkyňu Luciu Ivanovú, ktorá začínala tu v Žiari nad Hronom u môjho otca a neskôr už na fakulte FTVŠ prešla do mojej tréningovej skupiny. Získala niekoľko titulov majsterky Slovenska v behu na 100 a 200 m, ako aj v skoku do diaľky. Reprezentovala Slovensko na halových ME, kde obsadila 11. miesto. Vytvorila slovenský rekord v behu na 200 m, ktorý do dnešného dňa nebol prekonaný. Dnes učí TV tu na I. ZŠ v Žiari nad Hronom. Teraz si v plnej miere uvedomujem, aké je dôležité a super, ak človek robí to, čo ho baví, s čím rástol odmalička a mať perfektnú podporu v rodine . Verím, že i naše deti Jakub a Dorotka tiež v živote budú robiť to, čo ich bude baviť a že tie základy dostanú v rodine. Maroš Molnár profesionálny tréner Milá moja I. ZŠ v Žiari nad Hronom, navštevoval som Ťa v rokoch 1975 - 1979, boli to pre mňa tie najkrajšie roky detstva a rannej mladosti. Mal som úžasného triedneho pána učiteľa - Bela Felixa, ktorý okrem slovenčiny a dejepisu nás vyučoval aj hudobnú výchovu. Až veľmi nadčasovo sme mohli v 9. triede priniesť na vyučovaciu hodinu - platne Beatles, Rolling Stones či Yes a rozprávať o ich tvorbe. Ďakujem Vám! S nesmiernou úctou, pokorou a láskou spomínam na moju pani učiteľku ruštiny a angličtiny - pani Evku Rochovskú. Je pre mňa symbol - charizmy a fantastickej pedagogičky s úžasným citom pre pochopenie mladého človeka pri dospievaní. Z úprimného srdca Vám za všetko, čo ste mi do života "dali", ďakujem. Je toho tak veľa, že sa to slovom ani opísať nedá...S úctou spomínam ešte na pánov učiteľov, hoc už nie sú medzi nami, - p. Ján Fridrich, p. Gejza Nagy, p. Štefan Baláž - česť vašej pamiatke. Vladimír Baran starosta obce Ladomerská Vieska 17
PRÍPRAVA NA ŽIVOT R: Povolanie letušky patrí k tým zaujímavým a atraktívnym. Čo Vás k nemu priviedlo? Môj detský sen bol cestovať a vidieť svet. Je krásne mať prácu ako hobby, spoznávať nových ľudí a miesta. R: Ktoré predmety patrili medzi Vaše obľúbené a ktoré ste nemali rada? Najradšej som mala výtvarnú výchovu s pánom učiteľom Rochovským, asi ako každý, lebo to bol jediný predmet, na ktorom sme si oddýchli a zároveň sa zabavili. Okrem toho ma bavil anglický jazyk s pani učiteľkou Rochovskou, ktorá nás veľa naučila, a vzťah k cudzím jazykom mi ostal dodnes. Nemala som rada fyziku, lebo som jej nerozumela a musela som vynaložiť veľa úsilia pri učení. R: Mali ste nejakého obľúbeného pedagóga? Aký by podľa Vás ideálny učiteľ? Moja obľúbená učiteľka bola moja starká, pani učiteľka Pacalajová. Napriek tomu, že si mnohí mysleli, že som mala vďaka tomu veľa výhod, bola spravodlivá a nerobila medzi mnou a ostatnými deťmi rozdiely. Naučila ma sebadisciplíne a pripravila ma na život tak, že si teraz môžem povedať, že som na seba hrdá. Som jej za to nesmierne vďačná. Práve taký by mal byť správny učiteľ a v mojej učiteľskej kariére som ju a moju maminu mala za vzor. Je pekné, že aj v dnešnej dobe sa nájdu učitelia, ktorí majú stále radi svoju prácu, a to je najdôležitejšie. R: Čo by ste popriali Jednotke do ďalších rokov? Škole by som k 50-temu výročiu chcela zaželať všetko najlepšie. Som rada, že som túto školu navštevovala, a prajem jej, aby sa do nej žiaci vracali aj po rokoch s takým pocitom, aký mám ja... s pocitom vďaky, že som si vybrala tú správnu školu, ktorá ma pripravila na plnohodnotný život. Zároveň prajem všetkým učiteľom pevné nervy, lebo ich práca je nesmierne náročná a, bohužiaľ, stále nedocenená. R: Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor. Mgr. Veronika Neštinová letuška bývalá žiačka školy 18
PRÍJEMNÉ SPOMIENKY Kto si rád nespomenie na detstvo a mladé roky, s ktorými je spojené obdobie povinnej školskej dochádzky? Na príjemné, nenávratné chvíle hier, radosti, často aj smútku, a na dobrých učiteľov? S vďačnosťou spomínam na vtedajších učiteľov, pretože nám vštepovali lásku k učeniu, siali do našich myslí zrnká múdrosti, učili nás žiť život. Medzi nich nesporne patrí moja bývalá triedna, pani učiteľka Mgr. Eva Keglovičová. „Vzdelanie je najvyššia hodnota, po ktorej má človek túžiť, o ktorú má denne bojovať.“ To je odkaz mojich bývalých učiteľov, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami, ale o pravde a hĺbke týchto slov sa po rokoch stále presviedčam. Nezabúdam a ďakujem pánovi Eugenovi Kráľovi, zástupcovi riaditeľa školy, pánovi Vozárovi, učiteľovi matematiky, pánovi učiteľovi Slaninákovi a vždy optimizmus vyžarujúcim učiteľom telesnej výchovy, pánovi Balážovi a Nagyovi. Každý jeden z nich nám odovzdal samého seba. Možno práve vďaka nim sme sa mnohí rozhodli zvoliť si svoje povolanie. Každé jubileum býva dôvodom obzrieť sa do rokov minulých, zrekapitulovať, zhodnotiť kroky úspechu i neúspechu, premietnuť si minulosť a zhodnotiť súčasnosť. Dobrá pozícia školy, jej tradícia, doterajšie úspechy, všetky pozitívne výsledky reprezentujúce školu však znamenajú veľký záväzok pre súčasné vedenie i pre všetkých jej zamestnancov. Dosiahnutá úroveň je stabilným základom na ďalšie napredovanie a rozvoj. Prajem škole, jej vedeniu, učiteľom a žiakom, aby sa im stále darilo a viedlo tak ako doteraz alebo ešte lepšie. A aby všetci, či už sú to učitelia alebo žiaci, chodili do školy radi. Želám vám, aby sa vám vaša ušľachtilá práca darila, aby celý váš život naplnilo posolstvo Jána Ámosa Komenského, že „ak učiteľ buduje s láskou a pravdou, to, čo postaví, vydrží na veky.“ ĎAKUJEM. Mgr. Helena Halová riaditeľka SOA bývalá žiačka školy 19
ZO ŽIAČKY UČITEĽKA R: V ktorých rokoch ste boli žiačkou Jednotky? Do tejto školy som chodila od roku 1970 do roku 1974. R: Ktoré predmety ste mali najradšej? Najradšej som mala výtvarnú výchovu, lebo som rada maľovala. Ale medzi moje obľúbené predmety patrili aj slovenský jazyk, prírodopis, či fyzika. Mala som ich rada preto, že ma ich učili výborní učitelia. R: Spomínate si na nejaký nepríjemný zážitok? Hrozné to bolo vtedy, keď ma vyvolal odpovedať učiteľ, ktorého som sa bála. Vždy ma bolelo brucho a zabudla som všetko, čo som sa doma naučila. Málokedy som u neho dostala lepšiu známku ako trojku. R: A teraz nejaká príjemná alebo zábavná spomienka... Zábavná? Keď som to zažila, tak mi to zábavné nepripadalo, ale teraz po rokoch sa na tom s kolegami zasmejem. Nastupovali sme na chodbe pri zborovni na nejakú vychádzku. Môj spolužiak, ktorý za mnou „pálil“, neprestajne do mňa šťuchal. Stále som mu hovorila, aby prestal. Keď si nedal povedať, tak som mu šťuchanec vrátila. To som nemala, lebo práve v tej chvíli ma videl pán učiteľ a bez toho, aby sa čokoľvek spýtal, mi jednu strelil. A bolo. Pripadalo mi to hrozne nespravodlivé. Ale čo sa dá robiť. Život taký býva. R: Z bývalej žiačky tejto školy je učiteľka. Aký je to pocit? Keď som do školy nastúpila, ako prvé som sa išla pozrieť do tried, do ktorých som chodila ako žiačka. Teraz si občas spomeniem na nejaké zážitky na niektorých miestach, ale nie veľmi často, lebo už školu beriem ako miesto svojej práce, a nie ako miesto z môjho detstva. R: Prečo ste si zvolili práve povolanie učiteľky? Svoju prácu mám rada a vybrala som si ju preto, lebo rada pracujem s ľuďmi. Čo mi však na mojej práci vadí, sú žiaci, ktorí nevedia, čo je slušné správanie nielen voči učiteľom, ale aj voči sebe navzájom, nerobia si úlohy a nevedia sa pozdraviť. Tým zvyknem hovoriť, že keby si bol môj syn / moja dcéra, tak by si ju už mal / mala. Ale to sa stáva málokedy. Našťastie, väčšina našich žiakov je slušná. R: Nájdu sa medzi Vašimi súčasnými kolegami nejakí Vaši bývalí učitelia? Medzi mojimi kolegami v súčasnosti sú učitelia, ktorí tú učili, keď ja som bola žiačka. Sú to manželia Kretovci. Pamätám si ich, keď prišli ako noví učitelia, už vtedy boli manželia, boli pekný pár a na pani učiteľke Kretovej sa mi najviac páčil krásny cop z dlhých vlasov, ktorý nosila. Tiež si pamätám otca pani učiteľky Fridrichovej, ktorý ma učil zemepis, a otca pána riaditeľa Baláža, ktorý mi bol chvíľu aj kolegom. R: Čo by ste popriali našej škole do budúcnosti? Jednotke želám veľa úspechov v súťažiach, vo vzdelávaní, aby z nej išli na stredné školy samí úspešní žiaci. Mgr. Mária Nárožná učiteľka bývalá žiačka školy 20
Čože je to päťdesiatka? Čas rýchlo letí a ani čo by sme žmurkli, čoskoro sa skončí deväť rokov, ktoré sme prežili v laviciach „Jednotky“. A čo je to deväť rokov? Pre niekoho veľa, pre niekoho málo. Ako smietka prachu na miskách času oproti päťdesiatim, ktorých sa škola dožila. Už päťdesiat rokov táto budova stojí a pripravuje mladých neskúsených ľudí na ich ďalšiu cestu životom. V septembri roku 1959 prešli jej bránami prví žiaci a začiatky pre nikoho neboli ľahké. Ani si nedokážeme predstaviť, koľko detí už prekročilo prah tejto školy, koľko učiteľov sa tu vystriedalo a koľko lavíc sa zodralo. Stovky a či tisíce? Už len zub času to zráta. Prví žiaci sú dnes už dávno dospelými ľuďmi a posielajú sem svoje deti alebo vnúčatá. Z niektorých sa dokonca stali učitelia a učia práve nás. My, deviataci, prichádzame do tejto školy posledný rok. Pre nás na tomto mieste končí jedna životná etapa, ale pre iných sa práve tu začína. Otvára sa pre ďalších prváčikov, pre ďalších nových učiteľov, ktorí sa im budú venovať s toľkou trpezlivosťou, nehou a nadšením, ako to bolo aj pred päťdesiatimi rokmi. Milá škola, všetkým si nám dávala len to najlepšie, čo máš. Pekné a útulné, ba priam rodinné prostredie a celý obraz Tvojej dokonalosti dotvárali láskaví a milí učitelia, ktorí sa s nami učili, smiali, trápili a aj plakali. Navždy zostaneš v našich spomienkach! Veľa šťastia Ti želáme, naša škola, k Tvojim narodeninám. Prajeme Ti ešte viac žiakov, ako si ich mala doteraz, a ešte lepších, akými sme boli my. Bude nám za Tebou smutno. Budú nám chýbať spolužiaci, učitelia a spoločné zážitky. Storočnicu by sme radi oslávili spolu s Tebou a zaspomínali si na zážitky vryté do školských lavíc i našich sŕdc. A. Cesnaková, M. Hromádková (9. A)
NAŠA ŠKOLA Naša škola nádherná pre nás bola stvorená. Radi do nej chodíme a nové veci sa učíme. Nebojte sa, detičky, nebojte sa školičky. Je nás v škole ako smetí, vyrastú z nás múdre deti. A. Krátky, L. Mikulová (3. C) 21
ČO PRE NÁS ZNAMENÁ ŠKOLA... Škola veru dobrá je, vedomostí kopu dá, naučí ma veľa viet, nehrozí v nej nuda. Rovnako aj číslice, poznám ich už tisíce. Jeden, dva, tri, štyri, päť, násobiť viem naspamäť. Prírodopis rád ja mám, učivo vždy zvládnem sám. Na telesnej cvičíme, pre zdravie to robíme. Škola je predsa správna vec, Veď z nej vyjde herec, spevák, športovec.
V škole, tam je dobre. Angličtina bodne: „How are you and I am fine.“ Z jednotky vždy radosť mám. Slovina tiež dobrá je, keď sa učka usmeje. A matika? Ojojój, na písomke bude boj. Na pracovnom nevadí, že sa občas poraním. Urobil som párkrát ham, už je obed celý tam. A čo nám ešte k šťastiu treba? Viac prázdnin a dlhé letá.
M. Búci, H. Hasch (5. A)
Š. Hrmo (5. A)
ČAS ŠKOLY Škola, škola, školička, my ťa máme radi, do života poskytneš nám všetky cenné rady. Učitelia sú vždy fajn, zo septembra je už máj. Rok za rokom ubieha, na školu sa každý spolieha. Hoci noví žiaci do školy pribudnú, tí bývalí na ňu nikdy nezabudnú. D. Bugár, J. Hrmo (5. A)
22
ŠKOLU MÁME RADI
BLAHOŽELÁME
Máme školu veľmi radi, sú tu super kamaráti. Učitelia sú k nám veľmi milí, píšu jednotky v každej chvíli.
Škola je pre žiakov hradom múdrosti,
Pri pätorkách im úsmev mrzne a v žilách asi aj krv tuhne. Úsmev na tvári sa im vyčarí, keď sa žiakom niečo podarí.
vďaka nej nerobí každý len hlúposti. Z predmetov dostávame jednotky samé, bežíme sa pochváliť otcovi a mame. Naša škola stojí tu už 50 rokov, prajeme jej ešte mnoho dobrých žiakov. Pani učiteľkám chceme poďakovať
V škole sa veľa naučíme, poznatky si vymeníme. Škola, to je veru dobrá vec. Dosiahneš tu všetko, čo len chceš.
a peknú kytičku zo srdca podarovať. N. Kukanová, D. Riesová (5. A)
S. Fronková, M. Krnáčová (5. A)
ŠKOLA Naša škola polstoročnicu má, každý žiak jej malý darček dá. Stále stojí na svojom mieste, nájdete ju v našom meste. Svojich žiakov každé ráno víta a za vzdelanie nič nepýta. Veľa nás ona naučí a na konci sa s nami rozlúči. N. Bahnová, K. Balážová, Ľ. Mališová (6. A)
23
Zelená škola
Naša škola 50-tku má
Škola naša zelená päťdesiat už rokov má. Chodím do nej veľmi rád, s každým som v nej kamarát.
Naša škola najlepšia je, päťdesiatku oslavuje. Učiteľov dobrých má a žiakov vždy vychová.
Kto do našej školy príde, nuda ho vždy obíde. A v týždni tých sedem dní v škole nikto nelení.
Každý je tu usilovný, nestačí len opis slovný. Učitelia dobrí sú, vždy niečo nové prinesú.
Nech ďalších päťdesiat rokov stojí naša škola v novom závoji. Pretože ju ja rád mám, takto jej blahoželám.
Aj sme Ťa už opísali, darček by sme Ti však radi dali. Básnikov tu veľa dobrých máme, preto Ti tieto verše posielame.
D. Horváth (6. A)
L. Krajčovičová, Z. Slašťanová (6. A)
Milá školička Na Ulici Janského stojí naša škola a všetkých žiakov k sebe volá. Naša škola žiakov veľa má, vedomosti im vždy rada odovzdá. Prichádzajú noví žiaci, sú to zvyčajne prváci. Učitelia naši, my Vás radi máme, aj keď Vám často odvrávame. Naša škola premilá, veľa si sa dožila. Blahoželáme Ti k sviatku, preži ďalšiu päťdesiatku. Z. Pančíková, V. Slašťanová (7. A) 24
Blahoželanie Naša škola trúfalá, vyrastám v nej odmala. Mám tu veľa kamarátov, starších aj mladších spolužiakov. Škola oslavuje päťdesiat rokov, želáme jej veľa šťastných krokov. Dúfame, že tu ešte mnoho rokov zotrvá a veľa nových talentov vychová. A. Javorová, S. Šupová (7. A) NAŠA ŠKOLA MOŽNO O ĎALŠÍCH 50 ROKOV... Zase je tu pondelok, treba vstať a ísť do školy. Už sa teším a neviem sa dočkať, lebo v našej škole je vždy super. A myslím to vážne. Dnes máme podľa rozvrhu päť hodín. Prvý bude dejepis s pánom profesorom Cicerom. Budeme preberať obdobie antiky. Pomocou stroja času sa prepravíme do starovekého Ríma, navštívime Koloseum a pozrieme si nejaký gladiátorský zápas. Potom nasleduje matika. Zo záhrobia pozvaný profesor Pytagoras nám určite najlepšie vysvetlí, čo je pravouhlý trojuholník, prepona a odvesny. Na hudobnej sme mali ísť pomocou teleportu do Sydney na operu, ale pani učiteľka Tóninová ochorela, a tak budeme mať suplovanú hodinu. Ale nevadí, veď kto by sa urazil, keby mu prišla zastupovať Shakira alebo Beoncé. S technikou klonovania to nie je žiadny problém. Cez veľkú prestávku sa asi nudiť nebudeme. V poslednom čase si chalani zvyknú nosiť do školy intergalaktického škrečka a to je veru poriadna potvora. Potom nás čaká prírodopis. Mali by sme ísť do odbornej učebne, kde budeme v praxi preberať anatómiu mamuta. Pýtate sa, ako? No predsa pomocou holografického obrazu posledného roku pred dobou ľadovou. Posledná hodina bude výtvarná výchova. Leonardo da Vinci nám príde na hodinu až budúci týždeň, dnes si prezrieme „len“ naskenovanú Monu Lízu. Aj tak to bude určite zaujímavé. Riadime sa známym heslom: „Učiť sa, učiť sa, učiť sa a neskúšať!“ No čo poviete? Kto by sa do takejto super školy netešil? S. Babjaková (7. C)
25
ZOZNAM VYUĆUJÚCICH, KTORÍ NA ŠKOLE PÔSOBILI POČAS 50-TICH ROKOV Dudinský Pavol ( 1966 – 1970 ) Dzúrik Ondrej ( 1964 – 1975, 1982 – 1985 ) Dzúriková Eva ( 1961 – 1975, 1982 – 1985 ) Džuganová Emília ( 1964 – 1972 ) Fábryová Soňa ( 1996 - 1997 ) Felix Belo ( 1960 – 1979 ) Filus ( 1961 – 1962 ) Filusová ( 1961 – 1962 ) Filipková Anna ( 1973 – 1981 ) Fridrich Ján ( 1970 – 1993 ) Fridrichová Valéria ( 1983 – 2009 ) Fröhlichová Paulíniová Elena (1967 – 1969) Foltán Miloš ( 1999 – 2006 ) Foltánová Soňa ( 1981 – 2009 ) Fúriková Zita ( 1979 – 2009 ) Futáková Lýdia ( 1979 – 2009 ) Galová Zuzana ( ( 2005 – 2006 ) Gašparová Marcela ( 1973 – 1998 ) Gešková Juliana ( 1965 – 1969 ) Gregorová Cecília ( 1961 – 1996 ) Halenárová Mária ( 1969 – 1976 ) Halgašová Irena ( 1959 – 1962 ) Hanzlíková Alojzia ( 1964 – 1968 ) Harachová Zlatica ( 1960 – 1965 ) Herková Gabriela ( 2005 – 2006 ) Hradská Eva ( 1990 – 2009 ) Hrončeková Viera ( 1986 – 2009 ) Hubová Mária ( 1964 – 1973 ) Imre Vojtech ( 1959 – 1962 ) Ivanová Lucia ( 2007 – 2009 ) Ivanová Mária ( 1960 – 1991 ) Jaďuďová Mária ( 1974 – 1977 ) Jakubíková Mária ( 1960 – 1961) Jančoková Lýdia ( 1979 – 1997 ) Jančová Mária ( 1976 – 1981 ) Jarošová Alžbeta ( 1964 – 1985 ) Jelíneková Brigita ( 1964 – 1969 ) Jodasová Edita ( 1972 – 1973 ) Jurkovičová Ružena ( 1959 – 1970 )
Adamcová Oľga ( 1959 – 1970 )) Adamecová Soňa ( 1989 – 1991 ) Andrašová Marta ( 1961 – 1963 ) Antalová Magda ( 1978 – 1979 ) Arpášová Alžbeta ( 1959 – 1966 ) Baláž Marek ( 2009 ) Baláž Štefan ( 1966 – 1984 ) Balážová Viera ( 1979 – 1983 ) Barancová Klára ( 1966 – 1969 ) Baťová Marta ( 1983 – 2009 ) Beličková Emília ( 1975 – 2003 ) Beňo Ľudovít ( 1959 – 1962 ) Beňová Želmíra ( 1990 – 2000 ) Berkešová Justína ( 1965 – 1993 ) Berkešová Oľga ( 1988 – 2009 ) Bista Rudolf ( 1985 ) Bistová Brigita ( 1976 – 1985 ) Bistová Soňa ( 1994 – 2009 ) Bistrická Jitka ( 1959 – 1962 ) Boďová Hana ( 2008 – 2009 ) Bojo Vladimír ( 2004 – 2005 ) Boldišová Katarína ( 2005 – 2009 ) Brestovanská Katarína ( 1974 – 2009 ) Budinská Valéria ( 1985 – 1990 ) Cibuľová Eleonóra ( 1959 – 1960 ) Ciglanová Margita ( 1960 – 1984 ) Citterbergová Kvetoslava ( 1959 – 1966 ) Čanigová Mária ( 1984 – 1985 ) Černáková Eva ( 1983 – 1985 ) Čertíková Dagmar ( 1983 – 1985 ) Čičmancová Zuzana ( 2001 – 2009 ) Čížová ( 1982 – 1983 ) Čopíková Anna ( 1959 – 1962 ) Daniš František ( 1959 – 1979 ) Dekýš Ladislav ( 1977 – 1985 ) Denková Dušana ( 1978 – 1985 ) Dodeková Margita ( 1959 – 1960 ) Dovcová Iveta ( 2000 – 2002 ) Dudinská Anna ( 1964 – 1969 ) 26
Mečiar Marian ( 1968 – 1970 ) Melicherová Katarína ( 1960 – 1990 ) Meszárošová Miroslava ( 1971 – 1972 ) Michaličková Katarína ( 1964 – 1989 ) Michalovičová Božena ( 1964 – 1965 ) Mikušová Mária ( 1963 – 1964 ) Mikulová Paulína ( 1975 – 1977 ) Minková Mária ( 1964 – 1989 ) Mjartanová Jana ( 1973 – 1976 ) Mlynárčik Juraj ( 1974 – 1987 ) Mlynárčiková Katarína ( 2000 – 2009 ) Mosný Štefan ( 1960 – 1962 ) Nagy Gejza ( 1967 – 1983 ) Nárožná Mária ( 2005- 2009 ) Nemcová Anna ( 1960 – 1962 ) Nemec Peter ( 1987 – 2009 ) Némethyová Andrea ( 1998 – 2009 ) Neshodová Otília ( 1960 – 1986 ) Nešporová Mária ( 1969 – 1989 ) Neštinová Soňa ( 1982 – 2009 ) Osvald František (1960 – 1961,1978 – 2004) Osvaldová Alena ( 1972 – 1985 ) Pacalajová Jozefína ( 1960 – 1996 ) Packová Valéria ( 1971 – 1978 ) Paulová Alžbeta ( 1959 – 1965 ) Paprskár Peter ( 1992 – 1993 ) Paprskárová Ingrid ( 1992 – 1993 ) Petríková Ľudmila ( 1968 – 1973 ) Podskalková Monika ( 1999 - 2006 ) Polohová Dagmar ( 1964 – 1967 ) Prablesk Ján ( 1959 – 1960 ) Prablesková Elena ( 1959 – 1972 ) Prepilková Milada ( 1984 – 1985 ) Príhoda Bohuš ( 1988 – 2009 ) Pružinová Mária ( 2002 – 2009 ) Prokainová Jana ( 1985 ) Pulišová Elena ( 1960 – 1962 ) Rajčanová Monika ( 2007 – 2008 ) Rašo Šimon ( 1964 – 1972 ) Reck Ľudovít ( 1962 – 1963 )
Kaníková Viera ( 2005 -2009 ) Kapsová Otília ( 1959 – 1962 ) Kavacká Eva ( 1980 – 1983 ) Keglovičová Eva ( 1966 – 2009 ) Kereszetenyi Augustín ( 1960 – 1962 ) Kisler Jozef ( 1973 – 1977 ) Kislerová Mária ( 1973 – 1998 ) Kliman Gustáv ( 1961 – 1969 ) Klimanová Emília ( 1961 – 1975 ) Kliment Ján ( 1960 – 1961 ) Kišová Helena ( 1984 – 1985 ) Kniebüglová Elena ( 1961 – 1968 ) Kozárová Magda ( 1976 – 1977 ) Köszegiová Eva ( 1960 - 1962 ) Kostrecová ( 1964 – 1966 ) Krajčiová Alžbeta ( 1981 – 1985 ) Kráľ Eugen ( 1966 – 1992 ) Kramár Miroslav ( 1966 – 1992 ) Kret Anton - ( 1972 – 1988 , 2004 – 2009 ) Kretová Marta ( 1972 – 2009 ) Kubaljaková Gabriela ( 1981 – 1985 ) Kukučková Terézia ( 1969 – 1970 ) Kurec Pavol ( 1976 – 1978 ) Kurucová Tatiana ( 1978 – 2009 ) Kúšik Vendelín ( 1966 – 1967 ) Kúšiková Alexandra ( 1960 – 1999 ) Kytková Júlia ( 1964 – 1968 ) Legíňová Margita ( 1983 – 1998 ) Leporisová Jana ( 1981 – 1985 ) Lešková Elena ( 1989 – 2000 ) Lešniaková Elena ( 1998 -2002 ) Liptáková Viera ( 1984 – 1985 ) Macko Ladislav ( 1961 – 1962 ) Magyarová Ružena ( 1969 – 1996 ) Mališová Ingrid ( 1993 – 1994 ) Marcineková Eva ( 1989 – 1991 ) Martinovská Eva ( 1982 – 1998 ) Marušková Marta (1978 – 2009 ) Matisová Viera ( 1972 – 1984 ) Mázor Zoltán ( 1960 – 1962 ) 27
Šubertová Rozália ( 1959 – 1980 ) Švecová Marianna ( 1997 – 2000 ) Tomková Marianna ( 1959 – 1960 ) Tomková Jiřina ( 1984 – 1987 ) Trnovec Juraj ( 1959 – 1960 ) Tršová-Husárová Lenka (2001 – 2007) Uhrínová Anna ( 1961 – 1962 ) Urblíková Monika ( 1991 – 2009 ) Vacval Tomáš ( 1960 – 1961 ) Vajnerová Alžbeta ( 1960 – 1995 ) Valentová Alžbeta ( 1969 – 1970 ) Valentová Mária ( 1980 – 1983 ) Vanková Paulína ( 1969 – 1972 ) Varkondová Alica ( 1960 – 1962 ) Vavrová Terézia ( 1960 – 1962 ) Víglašská Emília ( 1960 – 1962 ) Viktorínová Ľudmila ( 1960 – 1962 ) Vojtasová Elena ( 1960 – 1961 ) Vozár Július ( 1959 – 1979 ) Vozárová Mária ( 1959 – 1978 ) Vozárová Mária ( 1978 – 2009 ) Wachtarczyková Božena ( 1971 – 1972 ) Záhumenská Margita ( 1964 – 1970 ) Zaťková Magdaléna ( 1964 –1968, 1994-1997 ) Zemková Oľga ( 1959 – 1973 ) Zéthyová Katarína ( 2006 -2008) Žabková Jaroslava ( 1993 – 2009 )
Remencová Matilda ( 1972 – 1974 ) Remeňová Andrea ( 1999 – 2000 ) Riedlová Olympia ( 1959 – 1987 ) Rochovská Eva ( 1974 – 2009) Rochovský Jozef (1974 – 2009 ) Rychnavská-Baníková Alžbeta (1967–1979 ) Sámelová Elena ( 1967 – 1989 ) Sásová Margita ( 1968 – 2004 ) Schmidtmayer Ján ( 1959 – 1962 ) Schnidtová Magda ( 1959 – 1962 ) Slaninák Emil (1965 – 1972 ) Sláviková ( 1959 – 1961 ) Snopčoková Tatiana ( 1992 – 2009 ) Solnicová Nataša ( 2004 -2009 ) Stasselová Anna ( 1959 – 1963 ) Stasselová Ema ( 1964 – 1974 ) Strečanská Mária ( 1959 – 1964 ) Szolnokyová Mária ( 1959 – 1979 ) Šabíková Júlia ( 1959 – 1983 ) Šátanová Soňa ( 1973 – 2005 ) Šebeňová Ľudmila ( 1967 – 1973 ) Šimková Jana ( 1982 – 1983 ) Šlosiariková Eva ( 1998 – 1999 ) Štanga Rastislav ( 2002 – 2009 ) Štangová Mária ( 2000 -2009 ) Štrpková Emília ( 1959 – 1980 )
Zoznam vychovávateliek ŠKD od školského roku 1968/ 1969 Babincová A. Bartková Marta Bartková Jana Berkešová Justína Brodzianska E. Csaplárová Erika Čamajová Beata Dadová M.
Danišová M. Dobrotová Helena Jesenská M. Kmeťová Alžbeta Kriveková A Kubaljaková K. Kochanová V. Mamojková Marta
Mazan Andrea Maršáleková N. Medvecká Anna Medvecká Dana Mokrošová Z. Môcová Dana Neshodová Magda Orolínová D.
Staselová A. Sedláková Soňa Silná Lívia Štulajterová Monika Švecová E. Uhrinová E. Vargová Alena Žbirková Zuzana
Autorka zoznamov sa ospravedlňuje za prípadné nedostatky. Materiály, z ktorých čerpala, neboli úplné. Za pochopenie ďakuje V. Fridrichová. 28