42601 by Zavod za udžbenike

Dr. Jozef Valihora

Alena Pešková

ик е

Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania

За

во

за

уџ б

ен

pre 6. ročník základnej školy

Recenzenti Dr. MICHAL TÝR MÁRIA ANDRÁŠIKOVÁ VIERA PAPOVÁ Redaktorka MARIENA KOROŠOVÁ Zodpovedné redaktorky Dr. ROMANŢA IOVANOVICIOVÁ SLOBODANKA RUŽIČIĆOVÁ

уџ б

ен

ик е

Za vydavateľa DRAGOLJUB KOJČIĆ ú. riaditeľ a hlavný redaktor

За

во

за

Pokrajinský tajomník pre vzdelávanie a kultúru schválil vydanie a použitie tejto učebnice v 6. ročníku základnej školy rozhodnutím číslo 106-61-00107/2008-01 zo dňa 20. júna 2008.

ISBN 978-86-17-18764-2 © ЗАВОД ЗА УЏБЕНИКЕ, Београд (2008–2014) Ово дело не сме се умножавати, фотокопирати и на било који други начин репродуковати, ни у целини ни у деловима, без писменог одобрења издавача. © ЗАВОД ЗА УЏБЕНИКЕ, Belehrad (2008 – 2014) Toto dielo, ani jeho časť sa nesmie rozmnožovať, kopírovať alebo inak reprodukovať bez písomného súhlasu vydavateľa.

I. Toto už vieme

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Prv, než sa naplno rozbehneme, trochu si zopakujeme!

– O slove – Slovné druhy podstatné mená prídavné mená zámená číslovky 3

1. O slove Stavba slov

(predpona, koreň slova, prípona) z vás pozná slovo slovník. V slovníku je najprv predslov a na konci je doslov. Pri jednotlivých ?- Každý slovách sa uvádzajú aj príslovia.

Podčiarkni všetky slová odvodené od slova slovo a napíš, z ktorých častí sa skladajú. prípona ______________________ ______________________ ______________________ ______________________

ен

ик е

koreň slova ______________________ ______________________ ______________________ ______________________

уџ б

predpona ______________________ ______________________ ______________________ ______________________

Vypíš slová s koreňom slov- ešte raz a vyznač koncovky.

За

во

за

______________________ ______________________ ______________________ ______________________ ______________________ ______________________ ______________________

?- Urč koreň slov a podčiarkni ho. zem

– – – – – – –

__________ __________ __________ __________ __________ __________ __________

zemitý zemný prízemný pozemský zemiak prízemie Koreňom všetkých slov je ______________________ . Slová zemitý, zemný a zemiak boli odvodené pomocou ______________________.

Slová prízemný, pozemský a prízemie boli odvodené pomocou ________________________ a ______________________.

?- Všimni si vyznačené slovo vo vete:

Chcela by som precestovať celú zemeguľu. V slove zemeguľa sú korene _______ slov: ___________________ a ____________________. Tvorenie slov z dvoch koreňov sa nazýva ________________________ .

Zahrajme sa na reťaz odvodených slov

уџ б

Kedy píšeme i/í a kedy y/ý v domácich slovách?

во

за

a) V koreni slov: 1. ak je predchádzajúca spoluhláska mäkká, píšeme i/í (čítať, kniha); ak je predchádzajúca spoluhláska tvrdá, píšeme y/ý (dym, kývať). 2. ak je predchádzajúca spoluhláska obojaká, platí podmienka: slovo nie je vo vybraných slovách – píšeme i/í (robiť, sivý, zívať); slovo je vo vybraných slovách – píšeme y/ý (pýtať, aby, ryba, syn, syr, strýc).

За

b) V odvodzovacích predponách: y/ý vy-, vý- (vyrobiť, výroba)

Pravopis

ен

ик е

Zvoľme si predponu (napríklad od-). Radom každý z vás povie jedno odvodené slovo s danou predponou. Kto povie neodvodené slovo alebo nevie pokračovať, dá zálohu (napríklad ceruzku, strúhadlo, pero...).

i/í všetky ostatné (pri-, prí-, proti-, medzi-, mimo-) (pripísať, prípitok, protiklad, medzičasom, mimochodom)

c) v odvodzovacích príponách: y i/í -yňa (strážkyňa), -ič (nosič), -sky (slovensky), -ík (koník), -cky (domácky). -ník (robotník), -ikár (šlabikár), -íček (chodníček).

?- Ku každému pravopisnému pravidlu z predošlej strany napíš čo najviac príkladov. a) 1. _______________________________________________________________________ _______________________________________________________________________ 2. _______________________________________________________________________ _______________________________________________________________________ b) _________________________________________________________________________ c) _________________________________________________________________________

bl r s

за

Význam slov

kotať – bl skať sa, ba – r ša, r–s rota.

ен

lina – ob lie, ňa – skr ša, ť (palicou) – b ť (jestvovať), r (krúživý pohyb vody) – v r (sova),

уџ б

b skr b v

ик е

?- Do vyznačených štvorčekov vpíš zodpovedajúce písmená (i, í, y, ý):

во

Homonymá, synonymá, antonymá

За

?- ATLAS je hladká a lesklá látka, ktorá sa dováža z východu. Odtiaľ pochádza aj jej meno ATLAS. V arabčine to znamená „hladký“. Atlas je však aj mýtický starogrécky obor, ktorý za trest, že sa vzbúril proti bohom, musel niesť na pleciach nebeskú klenbu. Prvé knižne vydané mapy mali na titulnej strane zobrazeného práve tohto obra. Preto sa kniha máp dodnes volá ATLAS. (Z internetu)

Napíš všetky uvedené významy slova ATLAS. 1. _________________________________________________________________________ 2. _________________________________________________________________________ 3. _________________________________________________________________________ Slovo Atlas má ešte jeden význam. Je to názov pohoria na severe Afriky, no o tom sa budete učiť v siedmom ročníku.

na internete alebo aj inde vyhľadaj, čo všetko znamenajú slová kniha a výklad. Mô?- Vžešslovníku, pridať aj vlastné vysvetlenie. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________

?- Doplň vetu tak, že vyjadríš neistotu (napríklad istotu by si vyjadril takto: Zajtra iste/pravdaže prídem.).

ен

______________ ______________ ______________

ик е

Zajtra ______________ prídem.

уџ б

Ako sa volajú slová, ktoré rozlične znejú, ale majú podobný alebo rovnaký význam? ___________________________________________________________________________

за

homoným a synoným v každom jazyku sú aj slová, ktoré majú navzájom opačný význam ?- Okrem (teplý – studený, dobrý – zlý, hore – dolu). Takéto slová sa menujú antonymá. Uveď niekoľko

Žartík

За

во

antoným, ktoré sa najčastejšie používajú. ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________

Na hodine slovenčiny hovorí pani učiteľka:

– Stano, povedz nám, čo je to synonymum. – To je slovo, ktoré dávame namiesto toho správneho, keď nevieme, ako sa píše.

2. O slovných druhoch

?- Zaraď slová z daného textu do slovných druhov. Ach, tá jeseň! Ozaj nám prináša nové záväzky, ale i obrovskú radosť. Práve včera nás obula do čižiem a akoby povedala: „Kto z vás bude prvý v tejto krásnej mláčke?“

podstatné mená

slovesá

príslovky

predložky

spojky

častice

citoslovcia

ен

číslovky

уџ б

за

zámená

ик е

prídavné mená

За

podstatné mená

во

Ohybné slovné druhy

Všetky tieto slovné druhy už poznáš aj zo srbčiny. Do tabuľky napíš ich srbské názvy.

Neohybné slovné druhy príslovky

prídavné mená

predložky

zámená

spojky

číslovky

častice

slovesá

citoslovcia

Podstatné mená

?- Z úryvku z knihy Ako sme žili s duchmi (napísal ju Andrej Reiner) vypíš všetky podstatné mená a roztrieď ich do skupín.

за д

За

во

konkrétne podstatné mená: všeobecné: vlastné: abstraktné podstatné mená:

уџ б

ен

ик е

— Práve sa mi narodil syn, ― oznámil som celý zadychčaný sestričke na novorodeneckom oddelení. — Ale dnes sa nijaký chlapec nenarodil, — začudovala sa sestrička. — Pred chvíľou mi priniesli z pôrodnice dievčatko. Volá sa... — Reiner, — vyhŕkol som. — Janko Reiner. Alebo Ďurko. Alebo Štefan, po otcovi. To je jedno. Hlavná vec, že je to chlapec, zdravý, štyri a pol kilový lapaj. — Volá sa Reinerová, — napomenula ma sestrička. — Zuzka. — Ale to je práve ten omyl, ktorý som prišiel napraviť, — vysvetľoval som. — V rýchlosti ste sa zrejme pomýlili... Prineste to dievčatko a ja vám vysvetlím, prečo je to chlapček. Po chvíľke sa vynorila. V rukách niesla plienku. A vtedy sa stal zázrak. Bolo to neuveriteľné! Sestrička potočila drobčeka, aby som ho videl zo všetkých strán. Napol som zrak, pozbieral všetky lekárske vedomosti, poznatky z anatómie, z ambulancie a z kúpalísk, pridal som životné skúsenosti a musel som uznať, že má pravdu. Drobček nemal štyri a pol kila a nebol Janko.

?- Z danej vety vypíš všetky vlastné podstatné mená (napíš ich v nominatíve jednotného čísla). Okrem Iva, Imra, Igora, Ivice, Ingridy, Ivony a Izabely Kečkešovcov prichádzali na dvor Peter, Dušan, Štefan a Fero Árvayovci a ja.

?- Z učebnice zemepisu pre 6. ročník vypíš z lekcie o Slovensku všetky vlastné podstatné mená.

Zahrajme sa na súťaž Kto z vás napíše čo najviac vlastných podstatných mien začínajúcich sa na rovnaké písmeno? (Písmeno si každý zvolí ľubovoľne.) ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________

Skloňovanie podstatných mien

ик е

Každé podstatné meno má jeden z rodov:

ен

_____________ rod,

уџ б

_____________ rod alebo _____________ rod.

во

за

Podstatné mená mužského rodu rozdeľujeme na životné, neživotné a mŕtve. (Slovo, ktoré sa nehodí, prečiarkni). Pri podstatných menách rozoznávame _________________ číslo a ________________ číslo. Do tabuľky napíš skloňovacie vzory podstatných mien.

За

Podstatné mená mužského rodu

Podstatné mená stredného rodu Podstatné mená ženského rodu

životné

zakončené na -o

zakončené na -e

zakončené na -a

neživotné

zakončené na -ie

zakončené na -a

zakončené na spoluhlásku

Doplň. Zvieracie podstatné mená mužského rodu sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru ________________ a v množnom podľa vzoru ________________ alebo ________________.

?- Dané podstatné mená mužského rodu roztrieď podľa vzorov.

čas, kolega, kôň, pacient, poeta, brankár, ujo, karburátor, čudák, nôž, domec, otec, dedo, rozum, voz, dojem, program, úsmev, jazyk, spisovateľ, Botto, deň, zub, obdiv, palác, koniec, kraj, vlk, pokoj, úsvit, zmysel ________ : ____________________________________________________________ ________ : ____________________________________________________________ ________ : ____________________________________________________________ ________ : ____________________________________________________________

?- V básni známeho slovenského básnika Milana Rúfusa podčiarkni podstatné mená ženského rodu

уџ б

ен

a rozpíš ich podľa vzorov.

ик е

1. vzor 2. vzor 3. vzor 4. vzor

Báseň a modlitba

A ako Božie slniečko zatlačí slzu pod viečko.

Keď nebo plače, je to rosa. Keď plače strom, je priskyrica*.

Modlitbička to osuší.

за

Čo sa ty v básni dozvedáš: Keď plače oblak, to je dážď.

во

Báseň a modlitba sú sestry. Pozvi ich k sebe, stôl im prestri.

За

Keď ty plačeš — dve tvoje líca sa rozprávajú o duši.

Vzor ________ : ____________________________________________________________ Vzor ________ : ____________________________________________________________ Vzor ________ : ____________________________________________________________ V básni nieto ani jedno podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru ____________________. Vypíš, čo všetko v tejto básni plače. _______________________________________________ Básnická figúra, ktorou sa prenášajú ľudské vlastnosti na veci, sa volá zosobnenie alebo ____________________. *priskyrica – správne živica, rastlinná šťava vytekajúca z (poranenej) kôry stromov

Pravopis

Kedy pri skloňovaní podstatných mien v koncovkách píšeme ypsilon?

Pozorne si prezri tabuľku skloňovania podstatných mien v piatackej gramatike a doplň: Ani v jednej koncovke podstatných mien stredného rodu sa nepíše ______.

Ypsilon píšeme iba vo vzore _____________ a vo vzore _____________, a to v týchto pádoch: – vzor dub: __________________ a _________________;

ик е

– vzor žena: __________________, _________________ a _________________.

ен

Ak je v lokáli koncovka -i, vždy píšeme ___________________________________.

во

за

___________________ (____________) ___________________ (____________) ___________________ (____________) ___________________ (____________) ___________________ (____________)

За

step zmes soľ os hus

уџ б

podstatné mená napíš v množnom nominatíve a do zátvorky uveď, podľa ktorého vzoru ?- Dané sa to podstatné meno skloňuje.

stopa ___________________ (____________) les ___________________ (____________) vôl ___________________ (____________) osa ___________________ (____________) húska ___________________ (____________)

Prídavné mená Doplň alebo prečiarkni, čo sa nehodí. Prídavné mená označujú, aké _____________________________________________, teda bližšie určujú _______________________________. S podstatnými menami sa zhodujú v rode / farbe, čísle a páde.

ик е

?- Z daného textu vypíš prídavné mená a roztrieď ich na vlastnostné (akostné a vzťahové) a privlastňovacie.

уџ б

ен

Aj Anna si našla kamarátku. Zuzku Košaľkuľu, Jožovu sestru z dediny. Schádzali sa denne, ak ich len mamky doma nepripreli k robote. Prišla ráno v bielych plátenných šatôčkach. Dva nezbedné vrkôčiky gaštanových vlasov viseli jej do tyla. Zuzka ukázala Anne čosi neobyčajné: zelenú gumenú žabu, ktorá mala na zadku malú dieročku. (Podľa Ľuda Ondrejova)

во

за

Vlastnostné prídavné mená: – akostné: ___________________________________________________________________ – vzťahové: __________________________________________________________________ Privlastňovacie prídavné mená: __________________________________________________

За

Skloňovanie prídavných mien Skloňovacie vzory prídavných mien sú: ______________________, ______________________ a

______________________.

daných slovných spojení vypíš prídavné mená (v nominatíve mužského rodu jednotného ?- Zčísla) a vedľa do zátvorky uveď vzor, podľa ktorého sa to prídavné meno skloňuje. za širokou vodou prednú labu hlúpy žart o čudných veciach z vtáčích hniezd Jergušovho priateľa

____________ (____________) ____________ (____________) ____________ (____________) ____________ (____________) ____________ (____________) ____________ (____________)

?- Vyskloňuj slovné spojenia. Jednotné číslo hlboký jarček

vtáčia búda

Zuzkin brat

Nominatív Genitív Datív

ик е

Akuzatív Lokál

ен

Inštrumentál

уџ б

Množné číslo

Genitív

во

Datív

За

Akuzatív Lokál

за

Nominatív

Inštrumentál

vyskloňuj do písanky aj slovné spojenia, prídavného a podstatného mena, ktoré nájdeš ?- Podobne vo veršoch ľudovej piesne Široký jarček. Široký jarček, bystrá vodička, napojže mi, moja milá, môjho koníčka. Ja ti napojím, keď budem tvoja, zo studničky murovanej, z nového vedra.

vete podčiarkni všetky prídavné mená. ?- Vo Šikovné malé dievčatá zbierajú kamienky, vyberajú tie okrúhle, čo najkrajšie, najfarebnejšie. Dané prídavné mená napíš do tabuľky a doplň aj ostatné dve políčka. 2. stupeň komparatív

3. stupeň superlatív

уџ б

ен

ик е

1. stupeň pozitív

Ktorý druh prídavných mien sa môže stupňovať?

___________________________________________________________________________

за

?- K daným prídavným menám uveď antonymum a vystupňuj ho.

За

во

smutný –______________________, ______________________, ______________________ biely –______________________, ______________________, ______________________ pekný –______________________, ______________________, ______________________ Podľa ktorého vzoru sa skloňuje druhý a tretí stupeň? ________________________________ ľudových múdrostí vypíš prídavné mená a urč, do ktorého druhu prídavných mien patria, ?- Zpotom ich rod, číslo, pád, vzor a stupeň.

Príklad: Bieda je najlepší majster. najlepší – vlastnostné prídavné meno, muž. rod, jednotné číslo, nominatív, vzor cudzí, tretí stupeň (superlatív)

Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. __________________________________________ ___________________________________________________________________________ Dostal figu borovú. ___________________________________________________________ ___________________________________________________________________________

Tichá voda brehy podmýva. ____________________________________________________ ___________________________________________________________________________ Najhoršie koleso najviac vŕzga. __________________________________________________ ___________________________________________________________________________ Bližšia košeľa ako kabát. _______________________________________________________ ___________________________________________________________________________

Správne je: čo najkrajšie, čo najlepšie čím krajšie, čím lepšie

уџ б

ен

Nesprávne: čo krajšie, čo lepšie

ик е

Porozprávajte sa o význame týchto prísloví a porekadiel.

Doplň.

Prídavné mená mužského rodu životné majú v nominatíve množného čísla vždy ___________

за

(akú koncovku?)

во

Zvieracie prídavné mená sa skloňujú podľa vzoru cudzí s tou výnimkou, že sa tu ___________ ____________ nekrátia, teda neplatí ____________________ zákon.

За

?- Zvieracie prídavné mená sa často používajú v prenesenom význame. Pokús sa vysvetliť tieto spojenia: Slovné spojenie slepačí rozum mať zajačie srdce husia (husacia) koža

Vysvetlenie

Slovné spojenie

Vysvetlenie

psí život psie počasie

ик е

vyjsť na psí tridsiatok

ен

orlí zrak

уџ б

slimačí krok

Doplň vynechané koncovky.

за

?- Diktát

За

во

Včera prišli traja Katkin____ priatelia. – Pred susedov____ domom stál nov__ biel__ bicykel. – Cez okno svietila najväčš___ sviečka, akú som kedy videla. – Pán riaditeľ bol vážn___ a dôstojn__ človek. – Šéfovia robia presn___ opak toho, čo od nich požadujú ich podriaden___. – Pán riaditeľ z toho šedivel, ba čoskoro mu mykalo prav_____ lícom a nad ľav____ obočím.

Zdolali sme to!

?- Slovné spojenia nahraď vhodným prídavným menom. zhotovený z kameňa

?- Doplň do viet tvary prídavného mena rád.

(on) rád (ona) rada (ono) rado

уџ б

Anna bola ____________, keď ho uvidela.

ен

ик е

je z dreva klobúk zo slamy hniezdo lastovičky papier na balenie noc, keď svieti mesiac deň, keď svieti slnko krok vrabca diera líšky let sokola

За

Doplň.

во

Zámená

за

Rodičia nás vždy ____________ vidia. Janko ____________ pomôže, keď môže. Irena a Hana ____________ chodievajú spolu na prechádzku.

radi (chlapci) rady (dievky) rady (deti)

Zámená sú ohybné slová, ____________________________________________. každému druhu zámen uveď aspoň dva príklady. ?- Ku Napríklad: Vymedzovacie: každý, sám, nič

Osobné: Zvratné: Privlastňovacie: Ukazovacie: Opytovacie: Neurčité:

ен

Komu sa nelení, tomu sa zelení. Ja o voze, ty o koze. My o vlku a vlk za humny. Má ctiteľov na každý prst desať. Cigáni mu v bruchu hudú. Nenájdeš ho, aj keby si lampášom za bieleho dňa hľadal. Aká bolesť, taká masť. Kto seje vietor, žne búrku.

ик е

?- Z týchto prísloví a porekadiel vypíš zámená a urč ich druh.

за

уџ б

Pozorne prečítaj poslednú vetu ešte raz a pokús sa vysvetliť, čo znamená.

Číslovky

За

во

?- Prečítaj túto logickú úlohu a podčiarkni v nej všetky číslovky. Poctivci a podvodníci

Istý cudzinec sa dotieravými otázkami znepáčil panovníkovi ostrova, a ten ho odsúdil na smrť. Dal mu však veľkoryso možnosť zachrániť sa. Ukázal mu dvoje dverí –– jedny viedli na popravisko a druhé na slobodu (nedali sa rozpoznať) a iba strážcovia dverí vedeli, ktoré kam vedú. Panovník dovolil cudzincovi položiť jednému zo strážcov jednu otázku. A pretože panovník bol poctivec a k tomu aj spravodlivý, varoval odsúdeného, že medzi strážcami je práve jeden podvodník. Akou otázkou si možno v tomto prípade zachrániť život?

Vieš možno odpoveď? Ak ťa takéto úlohy zaujímajú, vyhľadaj si ich na internete (napríklad na adrese http://brainden.com/hlavolamy/vyrokova-logika.htm).

?- Tieto číslovky rozdeľ do skupín. prvý, päť, stosedem, tisíci, dvakrát, sto, dvojstý, niekoľkokrát, päťnásobne, viac ráz, milión, stý základné:

násobné: neurčité:

ен

?- Na prázdne miesta napíš vhodný tvar číslovky jeden.

ик е

radové:

__________ manželia mali v dome len ____________ nožnice.

уџ б

Akú koncovku si napísal v prvom prípade a akú v druhom? Prečo?

за

Radové číslovky sa skloňujú podľa vzoru ___________ .

Len dve radové číslovky sa skloňujú podľa vzoru cudzí: (3.)______________ a (1000.)_________________.

во

základná číslovka radová číslovka siedm___ chlapci siedm___ chlapec

За

Pravopis

?- Vyrieš rébusy 2re, s3ga, ne100j, me2ď, na3 a rozhodni, v ktorej z možností je úloha správne vyriešená: A. dvere, striga, nesvoj, medveď, natri B. dvere, striga, nestoj, medveď, natri C. dvere, striga, nesvoj, meď, natri D. dvere, striga, nesvoj, meď, natri

OTESTUJ SA 1. Urč časti slov: záhradník: priedomie: chlapček: 2. Ktoré slovo nie je synonymom slova ponáhľať sa? náhliť sa, hnať sa, bežať, vliecť sa, letieť, upaľovať, hrnúť sa

ик е

3. Nevhodné prečiarkni. Srbské slovo glagol po slovensky znamená príslovka/sloveso.

уџ б

ен

4. Vyskloňuj podstatné meno dieťa v jednotnom a v množnom čísle. Vyskloňuj aj niektoré iné podstatné meno stredného rodu podľa vlastného výberu (jablko, slovo, more, pole, oko, ucho, mačiatko). Jednotné číslo

за

L I

во За

G D

Množné číslo

D A L I

5. Nevhodné prečiarkni. Pri skloňovaní podstatných mien stredného rodu v koncovkách máme/nemáme y. 6. Doplň vhodný tvar prídavného mena rád. Som žiačka. Mám _____________ pekné veci. Som chlapec. Mám ______________ pútavé knihy. Všetci máme ___________ pekné veci i pútavé knihy.

7. Vypíš z veršov prídavné mená a urč ich druh, vzor, rod, číslo a pád. U nás je obzor nesmiernej šírky, jak bujná myseľ slobodných ľudí, a keď tak vrhneš pohľad do diaľky v mesiaci júni, keď život prúdi v prírode voľnej najväčším chvatom, vidíš len more pšeničných klasov. (Ján Labáth)

уџ б

ен

ик е

8. Prečiarkni nesprávne.

Úlohu si napíšte čím najkrajšie /čím krajšie/čo krajšie/čo najkrajšie!

во

mať orlí zrak: mať zajačie srdce:

за

9. Vysvetli význam slovných spojení. mať zajačie úmysly:

За

10. Vypíš zámená a urč ich druh. Stačíš si urobiť túto úlohu?

11. Číslovky napíš slovami. Tí (5) _____________ chlapci sa už (100.) _______________ raz pohašterili o maličkosti. Prechádzame (50.) ____________________ kilometer. 12. Doplň i/í alebo y/ý. Na tabul__ v__s__ oznam: Kto má najšp__navejš__ b__c__kel, dostane ako odmenu vedro, č__stiace prostriedk__ a handru. – Janko spadol a v__b__l si tr__ zub__.

II. O jazyku

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Kde je asi miesto našej slovenčiny?

MAPA EURáZIE

jazykoveda, slovakistika Národný jazyk Slovenský jazyk vo Vojvodine Slovenčina a srbčina

O jazykoch

ен

ик е

Človek sa kedysi dávno, pradávno stal človekom tým, že sa jedného dňa (neber to doslovne) postavil na zadné a už tak ostal, že predné nohy prestali byť nohami a stali sa rukami, ktorými sa dá robiť všeličo užitočné, a napokon, že jeden druhému začal všeličo rozprávať, slovom, dorozumievať sa slovom. Ľudských skupín, tlúp a neskoršie kmeňov bolo už na Zemi veľa, nuž vzniklo aj veľa jazykov. Ľudia v tých časoch nikde dlho neobsedeli a chodili z miesta na miesto − to za obživou pre seba, to za obživou pre dobytok, keď si ho skrotili. Pritom sa aj ľudia, aj jazyky menili, miešali, alebo zase oddeľovali a kde-tu sa aj nejaký stratil, zanikol. Dnes je na svete približne tritisíc jazykov. Niektoré sú si blízke ako brat s bratom, iné sú veľmi, veľmi vzdialené, podľa toho, kde vznikli a ako sa vyvíjali. Vedci, ktorí sa zaoberajú jazykom a jeho dejinami, rozdelili jazyky podľa príbuznosti do rodín. V Európe sú dve jazykové rodiny: indoeurópska a ugrofínska. Do ugrofínskej patria iba maďarčina, fínčina, estónčina, lapončina a jazyk komi, tie ostatné sú indoeurópske. Členmi indoeurópskej rodiny sú jazyky baltské, germánske, románske, keltské, albánsky a grécky jazyk a početné slovanské jazyky, ku ktorým patrí aj slovenčina.

уџ б

(Kveta Dašková: úryvok z knihy Slová z dovozu)

?- Pozorne si prečítaj tento úryvok a urob si vlastnú tabuľku jazykových rodín v Európe. Do skupiny slovanských jazykov napíš všetky slovanské jazyky, ktoré poznáš (na pomoc si môžeš

во

за

pozvať svoju vlaňajšiu učebnicu zo slovenského jazyka). Potom si v učebnici zemepisu vyhľadaj mapku na strane 73, na ktorej je znázornené rozmiestnenie obyvateľstva Európy podľa jazyka, akým hovoria, a prezri si ju. JAZYKOVÉ RODINY V EURÓPE

За

INDOEURÓPSKA

a slovanské jazyky:

UGROFÍNSKA Na svete je tých jazykov naozaj veľa!

Cvičenie

?- Napíš tri vety, v ktorých použiješ slovo jazyk, zakaždým v inom význame.

?- Vysvetli slovné spojenia. mať ostrý jazyk:

За

во

за

Stretli sa dva psy: „Vrr, haf, haf ...“ „Kikirikííí!!!“ „Čo blázniš?“ „No čo, učím sa cudzí jazyk.“

уџ б

ен

ик е

mať dlhý jazyk: mlieť jazykom: držať jazyk za zubami: čo na srdci, to na jazyku:

___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___ ___

Rébus Vyrieš rébus a napíš na čiaročky hore názov tejto lekcie.

ž=d

уџ б

ен

ик е

o за

Vznik, vývin a stavbu jazyka skúma veda, ktorá sa nazýva jazykoveda.

За

во

Keďže jazyk je spoločenský jav, aj jazykoveda je spoločenská veda. Namiesto domáceho pomenovania jazykoveda sa často používa internacionálne slovo lingvistika. Vymenuj niekoľko prírodných vied: Vymenuj niekoľko spoločenských vied: Jazykoveda sa delí podľa toho, ktorým jazykovým javom sa zaoberá. Veľkú časť jazykovedy zaberá gramatika. Je to náuka o ____________________ stavbe jazyka a skladá sa z troch zložiek: a) hláskoslovia, alebo fonetiky (skúma zvukovú stránku), b) tvaroslovia, alebo morfológie (skúma rôzne tvary slov) a c) skladby, alebo syntaxe (skúma používanie slov vo vete a druhy viet).

Pokús sa na základe názvu odvetvia napísať, čo skúma: – lexikológia: – dialektológia: – štylistika: (Pomôže ti pritom slovník. Vyhľadaj, čo znamenajú aj slová lexika, štýl a dialekt.)

Rusistika skúma _____________________ jazyk. Anglistika skúma ____________________ jazyk.

уџ б

Srbistika skúma _____________________ jazyk.

ен

?- Doplň.

ик е

Jazykoveda sa delí aj podľa toho, ktorými jazykmi sa zaoberá. Napríklad slovanské jazyky skúma slavistika, germánske germanistika atď.

за

Vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom slovenského jazyka a literatúry, sa volá slovakistika.

За

во

Začiatky slovakistiky siahajú do 18. storočiа, keď sa začal systematický opis slovenského jazyka, slovenskej literatúry a slovenských dejín. Spočiatku to bol jeden vedný odbor, ktorý sa postupne diferencoval na slovenskú jazykovedu, literárnu vedu a históriu. Slovakistika je vyvinutá aj vo Vojvodine. Otázkami slovenského jazyka a literatúry, otázkami kultúry a minulosti Slovákov sa zaoberá spolok Slovakistická vojvodinská spoločnosť (SVS). Donedávna sa tento spolok volal Spolok vojvodinských slovakistov. Slovakistiku pestuje a rozvíja aj Katedra slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Táto katedra sa zaoberá tak vyučovaním slovenského jazyka a literatúry, ako aj vedeckovýskumnou prácou v oblasti slovakistiky. V roku 1990 v Petrovci bola obnovená Matica slovenská v Juhoslávii (MSJ). Jej úlohou je pozdvihovať národné povedomie Slovákov v tomto prostredí a hájiť ich kultúrne, osvetové a iné záujmy. Začiatkom 21. storočia si Slováci založili Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) je najvyšším a najvýznamnejším telesom Slovákov v Srbsku. Založená je v roku 2003 a stará sa o práva slovenskej menšiny v oblasti školstva, kultúry, informovania a používania materinského jazyka.

Národný jazyk Vieme, že je na svete veľmi veľa národov. Spravidla každý národ má svoj národný jazyk. Národný jazyk je jazyk, ktorým hovoria príslušníci jedného národa. Často sa volá i materinským jazykom, lebo sa ho deti učia v útlom detstve od svojich matiek.

?- K daným národom pripíš ich národný jazyk.

Angličania ____anglický jazyk_____ – ___angličtina__________ ____________________ – _____________________ Česi

ен

ик е

____________________ – _____________________ ____________________ – _____________________ ____________________ – _____________________ ____________________ – _____________________ ____________________ – _____________________ ____________________ – _____________________ ____________________ – _____________________

уџ б

Nemci Taliani Srbi Macedónci Chorváti Poliaci Slováci

за

Žartík

– Jožko, vysvetli, čo je materinský jazyk.

во

– Materinský jazyk je prostriedok na umlčanie môjho otca.

За

Slovenský jazyk, alebo slovenčina je národný jazyk všetkých Slovákov, už či žijú na Slovensku alebo v iných krajinách.

Hovoríme, píšeme – po slovensky.

Učíme sa – slovenský jazyk, slovenčinu.

?- Napíš aspoň päť krajín, v ktorých žijú Slováci mimo Slovenska.

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Vojvodina, v ktorej žijeme aj my, sa právom považuje za viacnárodnostné prostredie. Tu žijú nielen Srbi, ale aj: Maďari Rusíni Slováci Chorváti Čiernohorci Macedónci Rumuni Nemci Rómovia Albánci... Bunjevci

Belehrad

Do mapky vpíš mestá a dediny, kde žijú Slováci. Pomôž si vlaňajšou učebnicou zo slovenského jazyka. Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny hovoria po ______________________________. Maďarský jazyk sa nazýva aj maďarčina. Príslušníci rumunskej národnostnej menšiny hovoria po ______________________________. Rumunský jazyk sa nazýva aj _________________________. Príslušníci rusínskej národnostnej menšiny hovoria po _______________________________. Rusínsky jazyk sa nazýva aj ___________________________.

?- Pozorne si prečítaj tieto pozdravy. Napísané sú po slovensky, ale aj po srbsky, po maďarsky, po rumunsky i po rusínsky. Na prázdne miesta napíš, o ktorý jazyk ide.

ик е

a) Dobré ráno! Dobrý deň! Nazdar! Čau! (Čao!) Dobrý večer! Dovidenia! Dobrú noc!

ен

b) Добро јутро! Добар дан! Здраво! Ћао! Добро вече! Довиђења! Лаку ноћ!

За

во

за

уџ б

c) Jó reggelt! Jó napot! Szervusz! (vyslov servus) Szia! Jó estét! (vyslov jó eštét) Viszontlátásra! (vyslov visontlátášra) Jó éjszakát! (vyslov jó éjsakát)

d) Bună dimineaţa! Bună ziua! Salut! Ciao! (vyslov ťao) Bună seara! La revedere! Noapte bună!

e) Добре рано! Добри дзень! Здраво! Ћао! Добри вечар! Довидзеня! Добру ноц!

Doplň – prečiarkni, čo sa nehodí. Text b) je napísaný po ____________. Tento text sme aj najľahšie pochopili. Srbský a slovenský jazyk patria medzi ugrofínske/slovanské jazyky. Majú veľa spoločných znakov. V niektorých vojvodinských osadách už vyše dvesto rokov spolunažívajú Srbi a Slováci. Vymenuj niektoré osady, v ktorých spoločne žijú Srbi a Slováci.

уџ б

ен

ик е

Veľmi ľahko pochopíš aj pozdravy v kartičke e). Napísané sú po _______________. Aj rusínsky jazyk patrí medzi _________________ jazyky. Vieš, v ktorých osadách vo Vojvodine žijú Rusíni? Ak správne zoradíš písmená, zistíš dve z nich. URAKCU __ __ __ __ __ __ SKÝRURESTÚRKE __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __

за

A rozumieš niektoré slová z pozdravov v kartičke c? Tieto pozdravy sú napísané v ___________________ jazyku. Maďarský jazyk nepatrí medzi slovanské jazyky. Ak sa ho nenaučíme, nemôžeme pochopiť text napísaný po maďarsky.

За

во

V osemsmerovke vyhľadaj vojvodinské osady, v ktorých žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny: Ada, Báčska Topola, Čantavir, Čoka, Horgoš, Mol, Senta, Stari Bečej, Subotica. A

Pozorne zakrúžkuj všetky neprečiarknuté písmená a vypíš ich radom. __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __

Vysvetli, čo to slovo prakticky znamená. Uveď niekoľko konkrétnych príkladov.

ен

ик е

A teraz prečítaj pozdravy napísané v bode d). Napísané sú po ______________________. Ani rumunský jazyk nepatrí medzi slovanské jazyky. Preto aj tomuto jazyku ťažko rozumieme, ak sa ho nenaučíme. Vypíš písmená so znamienkami, ktoré sa v slovenčine nepoužívajú. V ktorej časti Vojvodiny žije väčšina vojvodinských Rumunov?

”

во

за

”

уџ б

Ak správne vyriešiš rébusy, zistíš dve osady vo Vojvodine, v ktorých žijú Rumuni.

Cvičenie

За

_______________________________

?- Napíš, ako sa v uvedených jazykoch volajú rastliny (pomôž si herbárom). Po slovensky

mrkva

jedľa

tulipán

čerešňa

Po srbsky Po maďarsky Po rumunsky Po rusínsky

cseresznye morcov ядловец

Slovenský jazyk vo Vojvodine Vo Vojvodine žije okolo 53-tisíc Slovákov, čiže príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Slovenčina je ich materinským jazykom. Hoci všetci Slováci rozprávajú po slovensky, predsa nehovoria celkom rovnako. Inak sa rozprávame v škole a inak doma s kamarátmi. To sú dve základné podoby slovenského jazyka: spisovný jazyk a nárečie.

уџ б

ен

ик е

Spoločným jazykom všetkých príslušníkov slovenského národa je __________________ ____________________. Tento jazyk sa učíme v škole a ním sa dorozumievame vo verejnom živote. Vo Vojvodine sa spisovný slovenský jazyk používa nielen v školách, ale aj v tlači, rozhlase, televízii, vydávajú sa v ňom knihy, časopisy, učebnice atď. Mnohé učebnice a iné knihy pre školy vydáva . (Aj túto učebnicu, ktorú práve máš v rukách, vydal .) Slovenské noviny a časopisy, ktoré vychádzajú vo Vojvodine, sú:

За

во

за

Uveď niekoľko rozhlasových a televíznych vysielaní v slovenskej reči. Reč, ktorou sa dorozumievajú ľudia istého kraja, osady alebo oblasti, je __________________.

?- Vymenuj hlavné skupiny slovenských nárečí.

_____________________________ nárečie, _____________________________ nárečie, _____________________________ nárečie. Ktoré nárečie tvorí základ slovenského spisovného jazyka? Ktorým slovenským nárečím sa hovorí vo Vojvodine? Vo Vojvodine sa hovorí ________________________ a _______________________ nárečím.

?- Vo vlaňajšej učebnici ste mali mapku Vojvodiny s vyznačenými osadami, kde žijú Slováci. Pozorne si ju prezri a povedz, v ktorých osadách sa hovorí stredoslovenským nárečím. ?- Iba v dvoch vojvodinských osadách sa hovorí západoslovenským nárečím. Keď správne vyriešiš hrebeňovky, zistíš, ktoré sú to osady. 1.

2. N

4. 1. obrábaný pozemok 2. základný, najzdravší nápoj 3. nástroj na šitie 4. ženské meno po domácky

4. Č

1. základná číslovka 2. sotva, ledvaže 3. šikmo, bokom 4. spojka, buď

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Mrňau!

Mau!

Mňau!

Cvičenie

?- Opíš jedno svoje popoludnie.

уџ б

ен

ик е

д во За

за

?- Teraz tie isté vety napíš v nárečí, ktorým sa rozprávate doma.

Žartík Učiteľ hovorí žiakovi: - Ako ti mám vysvetliť, že slovo „neni“ neni spisovné?

Slovenčina a srbčina

ик е

Všetci Slováci vo Vojvodine, ako aj príslušníci iných národnostných menšín, poznajú srbský jazyk. Uveď, kde sa najčastejšie stretávame so srbčinou.

уџ б

ен

Slovenský a srbský jazyk patria medzi príbuzné jazyky. Sú to __________________ jazyky. Mnohé prvky srbského jazyka pod vplyvom každodenných stykov prenikajú do slovenčiny. Často si to ani neuvedomujeme. Cvičenie

за

?- Pozorne prečítaj tieto vety. Vyznačené slová alebo slovné spojenia, ktoré sa v spisovnej slovenčine inak povedia, spoločne vypíšte na čiary a pripíšte správne slovo.

За

во

Včera som si zakázala prehliadku u lekára, iste som sa zarazila voľajakou gripou. – Nemám pojma, či sa mi to podarí urobiť. – Už som vyrástla z nohavíc, musím si ich dať prešíriť. – V našom oddelení je pätnásť žiakov. Až piati máme veľmi dobrý úspech. – Učiteľka nám održala doplnkovú hodinu z matematiky a hneď začala napočitovať chyby, čo sme urobili pri riešovaní príkladov za domácu úlohu. Potom sme ich mali vypraviť. ________________ – __________________ ________________ – __________________ ________________ – __________________ ________________ – __________________ ________________ – __________________ ________________ – __________________

__________________ – __________________ __________________ – __________________ __________________ – __________________ __________________ – __________________ __________________ – __________________ __________________ – __________________

(Malá pomoc: učiteľka nám doplnkovú hodinu neodržala, ale mali sme doplnkovú hodinu..., správne je vypraviť deti do školy a úlohy sa...)

?- Pokús sa napísať správne po slovensky tieto slová:

denná izba – kupatilo – požúriť – supa – crtani (film) – sladoléd –

?- K daným srbským slovným spojeniam pripojte slovenské.

уџ б

pamätať na zadné kolesá

за

zakázané ovocie najlepšie chutí

За

во

na staré kolená stratiť reč

raditi na isti kalup ostati bez reči pustiti (negde) korenje pod stare dane fali mu daska u glavi misliti na crne dane poći stranputicom nisu mu sve koze na broju zabranjeno voće je najslađe po svaku cenu pričati Markove konake

ен

tárať dve na tri

ик е

pekara – samoposluha – hrisko – plaža – lift – zichádzať –

robiť na jedno kopyto

nemá všetkých doma za každú cenu zapustiť (niekde) hlboké korene má (v hlave) o koliesko menej

dať sa na krivé chodníčky

(Malá pomoc: ak sa vám táto úloha zdá ťažká, pomôžte si prekladovými frazeologickými slovníčkami, ktoré vydal Ústav pre vydávanie učebníc v Novom Sade.)

ен

ик е

Napíš aspoň desať viet, v ktorých použiješ nárečové slová alebo slovné spojenia, ktoré sú prebraté zo srbčiny. Do zátvorky napíš ich spisovnú podobu.

уџ б

Jazyková divadelná scénka

За

во

за

Prehliadku si nezakážeme, ale dohovoríme!

Zakázať prehliadku u lekára / Dohovoriť si prehliadku u lekára

Žiak nesmelo klope na dvere zborovne. Vyjde triedna učiteľka:

„Prosím vás, pani učiteľka, môžem chýbať na vyučovaní? Mám zakázané u lekára.“ „A ako tam chceš ísť, ak to máš zakázané?“ „???“ „Zakázať znamená vydať zákaz, nedovoliť. A ty si urobil pravý opak ty si prehliadku u lekára dohodol, dohovoril.“

OTESTUJ SA 1. Prečiarkni, čo sa nehodí. Slovenčina patrí medzi ugrofínske/západoslovanské jazyky. 2. Napíš plný názov skratiek. NRSNM: MSJ: SVS:

ен уџ б за

во

4. Doplň. Gramatika skúma: a) _____________________ b) _____________________ c) _____________________

ик е

3. Zakrúžkuj správnu odpoveď. Náuka o jazyku sa volá: a) jazykolam b) jazykoveda c) jazyčnica

За

5. Napíš tri osady, v ktorých žijú spoločne Srbi a Slováci.

6. Napíš slovo čao: po srbsky:

__________________ po maďarsky: __________________ po rumunsky: __________________ po rusínsky: __________________

7. Zakrúžkuj, ktorá z národnostných menšín žijúcich vo Vojvodine používa cyriliku. a) Slováci b) Rumuni c) Maďari d) Rusíni 8. Doplň.

ик е

Väčšina Slovákov vo Vojvodine hovorí __________________ nárečím. Západoslovenským nárečím sa hovorí v _________________ a v __________________. 9. Nevhodné prečiarkni.

уџ б

ен

V škole máme dve oddelenia/triedy 6. ročníka. Naša samoposluga/samoobsluha/samoposluha je dobre zásobená. Zle sa cítim, mám gripu/chrípku.

Žartík

За

во

за

10. Doplň. Slovensk__ jazyk je mojím materinským jazykom. Aj u nás doma sa hovorí po slovensk__.

Pani učiteľka sa pýta žiaka: − Miško, kde máš žiacku knižku? − Požičal som ju Maríne, chcela vystrašiť rodičov.

III. Slovesá

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Sú na svete aj také slovesá, ktoré nám kocúrom vyhovujú: ležať, vystierať sa, driemať, spať, leňošiť...

Dokonavé a nedokonavé slovesá Predmetové a bezpredmetové slovesá

Slovesá Čo už vieme o slovesách

Sú to ohybné slová – (časujú sa, skloňujú sa).

уџ б

3. čas:

2. číslo:

4. spôsob:

5. vid:

За

во

за

1. osobu:

ен

?- Doplň políčka 1 až 4. Pri slovesách rozlišujeme:

ик е

V poučke prečiarkni, čo tam nepatrí, a potom ju odpíš na linajku. Slovesá vyjadrujú (činnosť, dej, stav, postoj, počet) osôb, zvierat a vecí.

?- Prečiarkni nesprávne.

Slovesné tvary delíme na: jednoduché/zložené – pozostávajú len z jedného slova (čítam, čítanie, písal, robiť); jednoduché/zložené – pozostávajú z dvoch alebo viacerých slov (čítal by som, písali sme, budeme robiť). Jednoduché slovesné tvary sa ďalej delia podľa toho, či pri nich môžeme rozlíšiť osobu, číslo, čas a spôsob, na: určité/neurčité (čítam, písal, robíte); určité/neurčité (čítanie, robiť, odpísaný).

?- Pobav sa riešením hrebeňovky. Tajnička ukrýva základný tvar slovesa, čiže

___________________. Tento tvar sa po srbsky volá _______________________. 1.

ен

ик е

1. minulý čas (3. osoba jed. čísla, stredný rod) od slovesa nebyť 2. uplynie, prejde 3. prítomný čas 2. osoby množného čísla od slovesa čítať 4. znášať telesné alebo duševné utrpenie 5. dokonavý vid od slovesa kopať

уџ б

Do prázdnych políčok napíš písmená E, I, O, R v zodpovedajúcom poradí.

за

o huslistovi cvrčkovi Nikolovi z knihy Juraja Tušiaka Postavím si kaštieľ vežičkový* ?- V úryvku podčiarkni všetky slovesá a napíš ich na čiaru v neurčitku. (Pozor na zvratné slovesá!)

За

во

„Raz v noci, keď si na polianke sám sebe prehúdal, cvrčulienka sa mu ozvala ozvenou tichučkej piesne. Hneď vedel, že je to ona. Neprestal hrať a šiel za tou ozvenovou pesničkou, šiel, šiel, predieral sa pomedzi vysokánske trávy, prievozmi z dubových listov prevážal sa cez potôčky bez toho, aby sa čo i len trochu omočil a aby si to čo i len toľkoto uvedomil. Láska ho chránila, aby sa neutopil. Ale pesnička, ktorá mu zovrela srdce, a vidina šťastia, ktorá mu opantala dušu, viedli ho bezpečne cez všetky prekážky napred. Len napred! Bol šťastný a slepý, lebo kráčal za hlasom svojho srdca. A tá jeho vlastná pieseň ho tak silne očarila, že pre nič iné na svete už nemal ani očí, ani uší...“

____________ * Čítal si túto knihu vlani? Je to domáce čítanie pre 5. ročník. Ak nie, ešte nie je neskoro. Vyhľadaj ju vo svojej školskej knižnici, iste ju tam máte.

V danom texte podčiarkni slovesné tvary a zatrieď ich do tabuľky. Pozor: ak je sloveso zvratné, jeho súčasťou je aj zvratné zámeno sa alebo si, teda je to jednoduchý slovesný tvar. Na zemi leží Ondráš Machuľa, husár lenovský. Nie je zabitý − vyvaľuje sa po pasienku, lebo nemá robotu. Telo jeho mŕtva hmota. Znaky života prezrádzajú len nohy, postavené v krosná − svojím občasným lúpaním sa. Nedbá ani na muchy, ktoré naň bezočivo dotierajú a po tvári sa pasú. Tak dobre padne odpočinok v dusnom úpeku: nevstal by ani za pol Lenovca, aby pretrhol svoje pohodlie... Kto by mu nezávidel? (Podľa Martina Kukučína)

Zložené slovesné tvary

за

уџ б

ен

ик е

Jednoduché slovesné tvary

Zahrajme sa

За

во

Rozdeľte sa na skupiny. Každá skupina dostane na lístku text a na prázdne miesta dopíše chýbajúce slovesá. Doplnené slovesá porovnajte s tými, ktoré doplnili ostatné skupiny, a zvoľte najtrefnejšie. Kominár __________ len rebrík a čiernu tvár. Kominár __________ aj šťastie. To __________ všetci ľudia, a hlavne tí, ktorí __________ na kabáte gombíky. Keď __________ kominár, chytro sa za niektorý __________ a ____________ na to, po čom ____________. A skutočne sa im to __________, pretože tak ľudia __________ už oddávna a tak _____________________ stále, kým kominári _________________ po uliciach. Keby to __________ pravda, iste by to __________. Toto dobre __________ Janík, malá sirota. Pretože __________ chudáčikom, __________ v neistote, bez prístrešia, __________ mnoho krásnych prianí. Mohol __________ po rožku, umretej mamičke alebo po jabĺčku, ktoré __________ gazdiné v slamienkoch na námestí svätého Jakuba. Pretože nič __________, miera jeho šťastia __________ veľká. (podľa Jiřího Wolkra, O kominárovi)

písať – napísať riešiť – vyriešiť smiať sa – zasmiať sa

umývať – umyť kupovať – kúpiť zachraňovať – zachrániť

→

Pozorne prečítaj slovesné dvojice:

dokonavé

→

Slovesá (podľa vidu)

Dokonavé a nedokonavé slovesá

nedokonavé

за

ale takto: stále písať začať písať

Nie takto: stále napísať začať napísať

уџ б

ен

ик е

Prvé sloveso v každej dvojici vyjadruje činnosť (dej), ktorá trvá. Pred týmito slovesami môže stáť príslovka stále alebo sloveso začať. Takéto slovesá sú podľa slovesného vidu _________________. Druhé sloveso v týchto dvojiciach vyjadruje činnosť, ktorá je dokončená, ohraničená. Pri nich nemôže stáť ani príslovka stále, ani sloveso začať. Podľa slovesného vidu sú to ____________ slovesá.

За

во

Dokonavosť alebo nedokonavosť slovies sa volá slovesný vid. Podľa slovesného vidu slovesá môžu byť dokonavé a nedokonavé.

CVIČENIE Doplň piate políčko na 42. strane. Od slovesa písať utvor pomocou daných predpôn dokonavé slovesá a všímaj si význam novoutvorených slov. na – pre – od – vy –

_______________________ _______________________ _______________________ _______________________

za – _______________________ pri – _______________________ do – _______________________

Prečiarkni nevhodné. Po pridaní predpony na- sa zmenil len vid/rod slovesa písať. Keď sme pridali inú predponu, okrem vidu sa zmenil aj koreň/význam tohto slova. Zvoľ si päť z týchto novoutvorených slovies a použi ich vo vetách v tvare prítomného času (prítomníka).

ик е

за

уџ б

ен

Aký význam má tvar prítomného času v týchto vetách? Zakrúžkuj správnu odpoveď a doplň. Pri dokonavých slovesách tvar prítomného času má význam: a) budúceho času b) prítomného času c) minulého času Teda dokonavými slovesami môžeme vyjadriť len _____________ a _____________ čas. Dokonavými slovesami nemôžeme vyjadriť _____________ čas.

во

?- Dané nedokonavé slovesá použi vo vetách v budúcom čase. Pokús sa z nich utvoriť súvislý text.

За

meškať, utekať, nariekať, klopať, usmievať sa, sedieť, sledovať

Pri nedokonavých slovesách sa budúci čas tvorí z budúceho času pomocného slovesa ________ a z ___________ časovaného slovesa. Ako sa v srbčine tvorí budúci čas?

Nie takto: ale takto: budem napísať napíšem budem písať 46

Zahrajme sa Kto má viac? Rozdeľme sa na skupiny. Každá skupina sa usiluje napísať čo najviac dvojíc nedokonavého a dokonavého slovesa (napríklad písať – napísať, napínať – napnúť). Každá správne napísaná dvojica nesie jeden bod, nesprávne však jeden bod odoberá. Víťazí skupina s najväčším počtom bodov.

Predmetové a bezpredmetové slovesá

ик е

Slovesá

Pozorne prečítaj vety a podčiarkni slovesá.

▶

stavové

▶

predmetové bezpredmetové bezpredmetové

за

(podľa Rudolfa Dobiáša)

činnostné

ен

Počkaj, neodchádzaj. Priletí sýkorka. Nepriletí, − povie priateľ, — tebe nepriletí. Prečo? — spytujem sa. Zamrzla by, — povie a zasmeje sa.

уџ б

— — — —

▶

во

Už vieme, že slovesá sú slová, ktorými sa vyjadruje činnosť alebo stav.

За

Podľa toho, či slovesá vyjadrujú činnosť alebo stav, delia sa na činnostné a stavové. Na činnostné slovesá sa pýtame otázkou: Čo robí osoba, zviera alebo vec? Na stavové slovesá sa pýtame otázkou: Čo sa deje s osobou, zvieraťom alebo s vecou? V akom je stave?

Z predošlého úryvku odpíš: 1. činnostné slovesá: __________________________________________________________ ____________________________________________________________________________ 2. stavové sloveso: ____________________________________________________________

?- V daných vetách podčiarkni činnostné slovesá červenou pastelkou a stavové modrou. Lístie žltne. – Janko číta. – Dieťa rastie. – Mama krája. – Dievča pribehlo. Ktorým vetným členom sú slovesá v týchto vetách? Odpíš vety, v ktorých je prísudok vyjadrený činnostným slovesom.

ен

ик е

Dve z týchto viet sú neúplné. Ktoré? Ktorým rozvíjacím vetným členom ich treba doplniť? Zakrúžkuj. a) podmetom b) predmetom

уџ б

Môžeš predmet vložiť aj do 1.,3. a 5. vety?

за

Podľa toho, či pri činnostnom slovese môže stáť predmet alebo nie, slovesá delíme na predmetové a bezpredmetové. Všetky stavové slovesá sú bezpredmetové.

За

во

slovesá rozpíš na predmetové a bezpredmetové. Pri predmetových slovesách dopíš do ?- Dané zátvorky predmet: kosiť, nosiť, visieť, pomáhať, utekať, spýtať sa, sedieť, sekať, plakať, prísť, túžiť, zvykať si, starať sa, cestovať, vrátiť sa, smiať sa predmetové __________ (__________) __________ (__________) __________ (__________) __________ (__________) __________ (__________) __________ (__________) __________ (__________) __________ (__________)

bezpredmetové ______________ ______________ ______________ ______________ ______________ ______________ ______________ ______________

vypíš prísudok s predmetom a do zátvorky napíš, v ktorom páde je predmet. ?- Z viet (Napríklad: Janko sa rozprával s otcom. - rozprával sa s otcom (inštrumentál))

ен

уџ б

prechodné

→

predmetové slovesá →

Predmet môže byť v týchto pádoch: _______________ _______________ _______________ _______________ _______________

ик е

Evka sa zvedavo opýtala priateľky. Martin sa veľmi potešil novej knihe. Mariena si pospevuje pesničku. Staraj sa o prírodu! Včera sme sa rozprávali o tebe. Chlapci sa stretli s priateľom.

neprechodné

за

Slovesá, ktoré majú predmet v bezpredložkovom akuzatíve, sú prechodné slovesá. Slovesá, ktoré majú predmet v inom páde alebo v predložkovom akuzatíve, sú neprechodné slovesá.

во

?- Pokús sa vo vete Staraj sa o prírodu! predmet dať do iného pádu. Čo si zistil?

За

?- Vedľa daných slovies napíš niekoľko predmetov v genitíve. nemať opýtať sa

Hovorte vety s utvorenými spojeniami. Na každé sloveso jednu vetu aj napíš.

?- Vedľa daných slovies napíš niekoľko predmetov v datíve. pomáhať protestovať proti

ен

ик е

Hovorte vety s utvorenými spojeniami. Na každé sloveso jednu vetu aj napíš.

за д во

За

ďakovať za báť sa o starať sa o

уџ б

?- Vedľa daných slovies napíš niekoľko predmetov v akuzatíve.

Hovorte vety s utvorenými spojeniami. Na každé sloveso jednu vetu aj napíš.

?- Vedľa daných slovies napíš niekoľko predmetov v lokáli.

ик е

počuť o vedieť o túžiť po

за

уџ б

ен

Hovorte vety s utvorenými spojeniami. Na každé sloveso jednu vetu aj napíš.

во

За

rátať s

?- Vedľa daných slovies napíš niekoľko predmetov v inštrumentáli. zamyslieť sa nad

Hovorte vety s utvorenými spojeniami. Na každé sloveso jednu vetu aj napíš.

(predmet je v bezpredložkovom A)

Doplň tabuľku.

(vo vete sa spájajú s predmetom) (predmet je v inom páde ako v bezpredl.A)

(vyjadrujú činnosť)

(vo vete sa nespájajú s predmetom)

Slovesá

(vyjadrujú stav)

(vo vete sa nespájajú s predmetom)

ик е

CVIČENIE

ен

?- Prečítaj text Zarámovaná krajinka zo šiestackej Zemepisnej čítanky (s. 93) a na domácu úlohu odtiaľ vypíš: jednoduché slovesné tvary:

уџ б

zložené slovesné tvary: dokonavé slovesá: nedokonavé slovesá:

за

predmetové prechodné slovesá:

За

?- Diktát

во

bezpredmetové slovesá:

predmetové neprechodné slovesá:

Pozorne prečítaj a potom doplň i alebo y. Slnko silne žiar__. Od tejto slnečnej žiar__ takmer ani nevidíme. Vtom nám učiteľ oznám__, že zajtra ideme na kúpalisko. Školské oznam___ sú užitočná vec. Vlk hovor__: Od tráv__ mi dobre tráv__. Otec ostr__ nôž. Ten nôž bude skutočne ostr__. Čo si taký pochab__? Dieťa sa stále len pochab__. Z diktátu vypíš do písanky slová, v ktorých si mal dopísať chýbajúce písmeno a spolu ústne odôvodnite pravopis.

ZHRNUTIE UČIVA O SLOVESÁCH

во

OTESTUJ SA

за

уџ б

ен

ик е

Slovesá sú ohybné slovné druhy, ktorými sa vyjadruje činnosť alebo stav. Podľa toho, či vyjadrujú činnosť alebo stav, slovesá sa delia na _________________ a __________________. Slovesá, pri ktorých môže stáť predmet, sú _________________ slovesá. Slovesá, ktoré nemajú pri sebe predmet, sú _________________ slovesá. Predmetové slovesá môžu byť prechodné a __________________. Prechodné slovesá sú slovesá, ktoré majú predmet v bezpredložkovom akuzatíve. Neprechodné slovesá majú predmet v inom bezpredložkovom alebo predložkovom páde (a nie v bezpredložkovom akuzatíve). Slovesá môžu byť zvratné a nezvratné. Zvratné slovesá majú pri sebe zvratné zámeno sa alebo si. Nezvratné slovesá sú všetky ostatné slovesá, ktoré pri sebe nemajú zvratné zámeno sa alebo si. Podľa slovesného vidu slovesá môžu byť dokonavé a nedokonavé. Nedokonavé slovesá označujú neukončenú činnosť. Pri nich môže stáť slovo stále alebo začať. Dokonavé slovesá označujú dokončenú činnosť.

За

1. V danej vete podčiarkni všetky slovesá a napíš ich na čiaru v neurčitku. Žiak sa všade, kam jeho oči dovidia, uši dopočujú, nohy dobehnú a ruky dosiahnu, stretáva s príkazmi, zákazmi a dobrými radami, ktorými mu dospelí strpčujú jeho mladý život od svitu do mrku. 2. Podčiarkni slová, ktoré nie sú neurčitky. kráčať, radosť, dostať, prísť, dosť, plť, kosiť, voliť, päť 3. Zakrúžkuj, v ktorom rade sa medzi slovesné tvary vkradol iný slovný druh. a) chová, chorá, chytá b) volať, drať, vrieskať c) hľadel, volal, prikladal

4. Zajtra sa budem učiť biológiu. Podčiarkni slovesný tvar v predošlej vete a zakrúžkuj. Slovesný tvar v predošlej vete je: a) jednoduchý b) zložený

_________________ _________________

ен

6. Napíš 6 predmetových slovies. _________________ _________________ _________________ _________________

ик е

5. Podčiarkni dokonavé slovesá. myslieť, predvídať, prispieť, odpovedať, napísať, spadnúť, povedať, robievať

уџ б

7. Doplň. Pri prechodných slovesách predmet stojí __________________________

8. Prečiarkni, čo je nevhodné.

за

(v ktorom páde?)

За

во

Rodičia sa starajú o deti/za deti. Keď niečo dostaneš, sluší sa poďakovať na tom/za to. Počula si za Jara/o Jarovi? Mama sa bála o syna/za syna. 9. Doplň i/y. M__sl__m si, že žiacke oznam__ b__vajú aj veselé. – Zajtra zavolá a oznám__, kedy pr__de. – Naša klebetnica si dobre naostr__la jaz__ček. Taký ostr__ jaz__k potom všeličo natára. – Ani m__ nie sme mechom udret__. Pozor, pekne prikr__ ten stôl, obrus má v__zerať ako uliat__! 10. Z predošlej úlohy vypíš vybrané slová.

IV. Neohybné slovné druhy spojky predložky

citoslovcia

ик е

častice

уџ б

ен

príslovky

За

во

за

Príslovky Predložky Spojky Častice Citoslovcia

zámená

podstatné mená prídavné mená slovesá číslovky

Neohybné slovné druhy Čo už vieme o slovných druhoch Slovné druhy sa delia na dve veľké skupiny podľa toho, či sa môžu ohýbať alebo nie: na ______________________ a na ______________________. Ohybné slovné druhy sú ___________________, ____________________, __________________, ____________________ a _____________________.

t=l

__ __ __ __ __ __

уџ б

__ __ __ __ __ __ __ __ __

, ,

за

во

__ __ __ __ __ __ __

d=s v=p

ен

,4. mesiac ,

ик е

?- Riešenia rébusov skrývajú neohybné slovné druhy.

__ __ __ __ __ __ __ __ __

, ,,,

__ __ __ __ __ __ __ __ __ __

За

Doplň vetu. Neohybné slovné druhy sú: __________________________, _________________________, ______________________, ________________________ a __________________________.

Príslovky

?- Pozoruj v bájke O strome a sekere vyznačené slová. Pýtaj sa na ne otázkami: kde?, kedy?, ako?, prečo? Raz istý drevorubač náročky vošiel do lesa medzi stromy a zdvorilo sa im prihovoril: „Prepáčte, že ruším, veľmi potrebujem drevo na nové porisko, môžem si zoťať taký menší stromček?“ Veľkým a starým stromom sa takáto reč zapáčila a ukázali mu na neďaleko stojaci malý jaseň, ktorý ešte nestačil vyrásť. Drevorubač ho rýchlo zoťal, vystrúhal nové porisko na sekeru a usilovne sa dal do práce, stínal veľké stromy jeden za druhým. Veľké stromy sa bezmocne prizerali a začali nariekať, že mu dovolili zoťať malý stromček, a teraz opravenou sekerou stína veľké stromy. Jeden z nich múdro prehovoril: „Veľké stromy, je to naša chyba, keby sme ochránili malý stromček a nedovolili ho zoťať, nepadali by sme teraz my veľké stromy!“

Vyznačené slová napíš k zodpovedajúcej otázke. kedy? _________________________________________________________________ kde? _________________________________________________________________ ako? _________________________________________________________________ prečo? _________________________________________________________________

уџ б

ен

ик е

Príslovky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú rozličné okolnosti deja (miesto, čas, spôsob, príčinu). Odpovedajú na otázky: kde?, kedy?, ako?, prečo? Príslovky sa delia na: príslovky miesta: hore, ďaleko príslovky času: vlani, dnes, vtom, zavčasu príslovky spôsobu: dobre, pozorne, spamäti, naoko, nahlas, (po) slovensky príslovky príčiny: naschvál, náročky, náhodou

→

за

miesta času spôsobu príčiny

За

во

→

príslovky →

Nie takto: ale takto: Ideme pravo. Ideme rovno (neodbočujeme). Ideme doprava, napravo, vpravo (teda na pravú stranu).

→

Prísloviek príčiny je málo.

Zahrajme sa na dopravných policajtov Utvorte dvojice. Jeden žiak (policajt) má čo najpresnejšie usmerniť okoloidúceho (druhého žiaka) napríklad k divadlu, do cukrárne, ambulancie, na ihrisko... Pritom používajte slovné spojenia: zahnúť doprava, doľava, ísť rovno. Žartík Vzdychne si žiak pred odpovedaním: − Ach, keby sme tak boli na Mesiaci. − A to už prečo? − pýta sa ho spolužiak. − Lebo na Mesiaci je všetko 6-krát ľahšie.

Príslovky utvorené z prídavných mien zakončených na príponu -ský (slovenský jazyk, telefonický rozhovor) majú vždy krátku tvrdú koncovku -sky (po slovensky, telefonicky).

Pravopis CVIČENIE

ен

?- Dané predložkové spojenia a príslovky použi vo vetách.

ик е

Doplň: Slovensk__ jazyk je mojím materinským jazykom. Chcel by som vedieť hovoriť nielen po slovensk__ a po srbsk__, ale aj po francúzsk__, nemeck__ a po taliansk__.

во

за

уџ б

na oko – naoko, po tme – potme, z pamäti – spamäti, na hlas – nahlas, po obede – poobede Napríklad: Na (jedno) oko mu dali obväz. – Tváril sa priateľsky len naoko.

За

Pomôcka: Ak ide o predložkové spojenie, medzi predložku a nasledujúce slovo môžeme vložiť ďalšie.

?- Podčiarkni v žartíkoch príslovky červenou pastelkou a ostatné neohybné slová modrou. Učiteľ hovorí: — Dnes vás pustím o štvrť hodiny skôr. Odchádzajte prosím potichu, aby ste nezobudili nikoho vo vedľajších učebniach. *** — Pán doktor, syn mi ochorel, — volá na pohotovosť smutný otec. — A aké má príznaky? — Zajtra v škole písomku z matematiky. *** — Martin, dúfam, že ťa už nikdy neuvidím odpisovať! A Martin sa potichu ozve: — Aj ja dúfam. (Zo Zorničky)

?- Porozprávaj, ako si varil (upratoval, opravoval bicykel...). Použi pritom čo najviac prísloviek (napríklad predpoludním, doobeda, dopoludnia, predobedom, poobede, popoludní, najprv, najskôr, neskôr, neskoršie, nakoniec, naostatok...). Pousiluj sa, aby tvoje rozprávanie bolo vtipné. Aby tvoje rozprávanie bolo pútavé a plynné, najprv si napíš stručnú osnovu (úvod, jadro, záver) a tiež si napíš slová alebo slovné spojenia, ktoré pri rozprávaní budeš potrebovať.

?- V recepte vyznačené príslovky nahraď inými slovami s podobným alebo rovnakým významom. Pukance

уџ б

ен

ик е

Vopred si prichystajte: 3 polievkové lyžice rastlinného oleja a pol šálky kukurice. Najprv nalejte do štvorlitrovej rajnice olej. Hoďte dnu dve zrnká kukurice a celkom prikryte pokrievkou. Potom rajnicu pozorne položte na zapnutý sporák a trpezlivo čakajte, kedy zrnká začnú pukať. Keď sa ozve prvé puknutie, opatrne nasypte do rajnice všetku kukuricu a opäť ju prikryte. Rajnicou dobre potraste, aby sa všetky zrnká úplne obalili v oleji. Pražte kukuricu na prudkom ohni a neprestajne rajnicou potriasajte, kým pukanie celkom neprestane. Počas praženia nenazerajte netrpezlivo do rajnice! Nakoniec odstavte rajnicu z ohňa. Keď už nebudete počuť nijaké pukanie, opatrne nadvihnite kuchynskou rukavicou pokrievku a presypte pukance do misy. Mierne posoľte. Sú tak omnoho chutnejšie. Dobrú chuť!

ale takto: omnoho, oveľa (chutnejšie, krajšie)

За

во

Nie takto: mnoho (chutnejšie, krajšie)

за

Ako sa volajú slová, ktoré rozdielne znejú, ale majú podobný alebo rovnaký význam?

Stupňovanie prísloviek

Niektoré príslovky môžeme aj stupňovať. Sú to príslovky utvorené z akostných prídavných mien: veselý – veselo, priateľský – priateľsky, rozličný – rozlične

?- Z daných prídavných mien utvor príslovky a napíš ich vo všetkých troch stupňoch. 1. stupeň pozitív

2. stupeň komparatív

ик е

presný: súci: maznavý: čistý: dobrý: pekný: zlý:

3. stupeň superlatív

CVIČENIE

sa po srbsky volá __________________. sa po srbsky volá __________________. sa po srbsky volá __________________.

за

1. stupeň (_________________) 2. stupeň (_________________) 3. stupeň (_________________)

уџ б

?- Doplň:

ен

Pozor: Príslovky dobre, pekne, zle sa stupňujú nepravidelne.

во

?- V prísloviach podčiarkni príslovky a tie, ktoré sa dajú stupňovať, vystupňuj.

За

Oko vidí ďaleko, myseľ ešte ďalej. Dobre myšiam, keď mačky doma nieto. Lepšie dačo znať, ako mnoho mať. Čím viac prikladáš, tým viac horí.

?- Aj príslovky veľa, mnoho, málo , vysoko, nízko sa stupňujú _______________. Napíš všetky tri stupne. *

veľa: mnoho: málo: vysoko: nízko: Ktoré z uvedených prísloviek sú synonymické a ktoré antonymické? _____________________________________

Slová veľa, mnoho, málo sú raz príslovky (napríklad robí veľa), a raz číslovky (napríklad veľa ľudí).

s, z

Predložky

?- Vyhľadaj v čítanke text Heligón od Vincenta Šikulu a odpíš z prvého odseku všetky predložky spolu so slovami, na ktoré sa vzťahujú. Do zátvorky vedľa uveď pád, s ktorým sa spájajú. (napríklad: pri Riziku (lokál))

ик е

?- Prečiarkni, čo sa nehodí.

Predložky nemenia svoj tvar, preto patria medzi ohybné/neohybné/meravé slová.

уџ б

ен

Predložky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Nemajú plný význam (sú neplnovýznamové), a preto sa vždy používajú s pádmi podstatných mien, prídavných mien, zámen alebo čísloviek.

за

Spojenie predložky s pádom podstatného mena, prídavného mena, zámena alebo číslovky sa volá predložková väzba, alebo predložkový pád.

во

?- S ktorými pádmi sa spájajú dané predložky? Rozpíš ich k jednotlivým pádom (niektoré predložky sa môžu viazať s viacerými pádmi).

За

bez (lúky), cez (lúku), od (lúky), do (lúky), pre (lúku), k (lúke), pri (lúke), na (lúku, lúke), o (lúku, lúke), nad (lúku, lúkou), v (deň, lete), po (lúku, lúke), spod (lúky), z (lúky), za (rána, lúku, lúkou), proti (lúke), pod (lúku, lúkou), pred (lúku, lúkou), spoza (lúky), medzi (lúky, lúkami), ponad (lúku) Nominatív Genitív Datív Akuzatív Lokál Inštrumentál S ktorým pádom sa nespája ani jedna predložka? ________________________ Je to bezpredložkový pád.

?- Všimni si zvýraznené slová. Urč, s ktorým slovom vo vete sa spájajú a podľa toho ich zaraď k slovnému druhu. Napriek námahe sa nám to nepodarilo. Chlapec stál neďaleko domu. Blízko dediny udrel hrom. Je to mimo pravidiel. Rýchlo vybehla hore schodmi.

ик е

Slová _____________, _____________, _____________, _____________ a _____________ v predošlých vetách vyjadrujú vzťahy medzi slovami, a preto patria medzi ___________. Predložky sa delia na:

druhotné

ен

prvotné

blízko, dolu, hore, mimo, okolo, počas, uprostred, napriek

за

уџ б

pred, za, pri, do, od, u, po

За

во

Prvotné predložky sa vyskytujú len ako predložky v predložkových pádoch a iný význam nemajú. Druhotné predložky môžu mať aj iný význam. Druhotné predložky sú tie, ktoré sa často používajú aj ako príslovky (okolo, vedľa, dolu, uprostred).

?- Slová okolo, mimo, dolu, blízko, neďaleko použi vo vetách raz ako druhotné predložky, raz ako príslovky. Príklad: Gangster stojí mimo zákona. (predložka) – Pozeral sa mimo. (príslovka) _______________________________ ____________________________________ _______________________________ ____________________________________ ____________________________________ _______________________________ _______________________________ ____________________________________

CVIČENIE

?- Podčiarkni dve slová, ktoré do radu nepatria, a napíš prečo.

pred, kosť, bez, popred, s, dom, v, do, poza, okolo, za, pri, počas

Zahrajme sa na spisovateľov

ик е

Rozdeľte sa do skupín. Čo najvýstižnejšie opíšte nejaký príbeh zo žiackeho života. Vtipnosť je vítaná! Použite pritom prvotné predložky bez, do, na, nad, od, po, pri, z, za.

ен

Niektoré prvotné predložky sa skladajú z dvoch alebo viacerých predložiek. To sú zložené predložky.

уџ б

?- Napíš, z ktorých predložiek vznikli tieto zložené predložky.

за

popod _______________, spoza _________________, spred __________________, sponad _______________, pomedzi ______________, poza ___________________.

?- Podčiarkni správne spojenia predložiek s podstatnými menami.

За

во

vrátiť sa o hodinu vrátiť sa za hodinu behom vyučovania počas vyučovania po prvé, po druhé za prvé, za druhé, hrať na harmoniku hrať na harmonike Povedzte vety so správnymi spojeniami.

cez vyučovanie pod jeden, pod dva

Predložky s, z, v, k vyslovujeme s nasledujúcim menom ako jedno slovo a dodržiavame pritom princípy spodobovania. Pri písaní však nespodobujeme! Spodobovanie sa nedeje iba pred tvarmi osobných zámen s ním, s ňou, s nami, s vami, k nemu, k nim, k nám, k vám.

Pravopis

Nie takto: ale takto: s kvetu z kvetu z vôľou s vôľou

z/zo sa spája s genitívom s/so sa spája s inštrumentálom

?- Doplň správne predložky s/so, z/zo a podčiarkni ich v tých spojeniach, kde sa vo výslovnosti spodobujú.

ик е

___ Markou, ___ Paľkom, ___ Jankom, ___ Katkou, ___školy, ___ mnou, ___ očí, ___ konca, ___ izby, ___ stromu, ___ jablkami, ___ jabĺk

ен

Tvorte vety s týmito predložkovými väzbami a hovorte ich nahlas. Odôvodnite výslovnosť.

уџ б

?- Doplň predložky bez, cez.

Jedol, ale _____ chuti. Viezli sa ____ polia a ____ hory. Jedlo dala na stôl ___ chleba. Zašomral len tak, ____ zuby.

за

Po doplnení prečítajte vety nahlas.

во

Pozor! Aj keď sa v predložkách cez, bez niekedy vyslovuje s, vždy sa píše z!

За

?- Pri používaní predložiek pod vplyvom srbčiny často robíme chybu. Všimni si dané predložkové väzby a použi ich vo vetách.

Nie takto:

ale takto:

vyšší za hlavu

vyšší o hlavu

mlynček za (mak)

mlynček na (mak)

rátať na (niekoho)

rátať s (niekým)

vyvolávať po abecede

vyvolávať podľa abecedy

Vety:

Jazykové scénky Mak za rezance/Mak na rezance Žena mužovi podáva obed. Na stôl vynáša holé rezance a na tanieri mak, ktorý kladie za misu s rezancami. „Žena, čo sa ti robí? Aké sú to rezance? Veď som ti mak za rezance zomlel!“ „Veď tak som to aj urobila: keď si ty zomlel mak za rezance, dala som ti ho za ne. Ale ak si chcel makové rezance, mal si zomlieť mak na rezance, a to na mlynčeku na mak.“

уџ б

ен

ик е

Klietka za zajace/Klietka pre zajace Ponosuje sa jeden chlapec druhému: „Počuj, postavil som si klietku za zajace a predsa mi tie mrchy ušli!“ „Pravdaže ti museli ujsť, keď si ty postavil klietku za zajace a ony si mohli veselo pred ňou vyskakovať! Klietka je pre zajace a nie za zajace!“ „Tak teraz to už budem vedieť. A nabudúce si urobím klietku pre zajace, alebo ešte lepšie, zajačiu klietku.“

За

во

за

Ísť na autobuse/Ísť autobusom Stretli sa dvaja priatelia v meste. Jeden je celý preziabnutý. „Čo si taký preziabnutý?“ „Ale práve som pricestoval na autobuse.“ „Tak teraz to chápem. Vôbec nie je tak teplo, aby sa dalo ísť na autobuse. Na streche autobusa je asi dosť chladno. Prečo si nešiel autobusom?“ „Už odteraz budem chodievať autobusom, autom a ak na niečom, tak len na bicykli alebo na motorke. Len dobre, že som sa nevybral na lietadle! Čau, idem si popiť čaj!“

ísť na bicykli, na motorke, na kolobežke, na skútri, ale: ísť autom, vlakom, autobusom, lietadlom

a, o aleb

Spojky

?- Pobav sa a uhádni hádanky.

ен

ик е

Ktorý dom je bez dreva a kameňa? Štyri rožky, žiadne nôžky, a dom to nesie. Štyri mám nohy a štyri rohy, nekráčam nohami, nekolem rohami. Čo na mňa naložíš, musím niesť; zo mňa žiješ a mne nedáš jesť. Kostolíček pekný, biely, nemá okien ani dverí. Štyri kolesá sa krútia jedno za druhým, a jedno druhé nedohoní. Nežije, a predsa chodí a človeka dobre vodí. Hora hučí, baran bľačí a kôň ťahá. Prichodí do izby cez oblok tak, že ho ani neotvorí. Vidím sa, vidím, ale sa lapiť nemôžem. Ani úst, ani jazyka nemám, a predsa každému pravdu poviem.

уџ б

(Z knihy Peter Záturecký: Slovenské hádanky)

за

Do ktorého slovného druhu patria zvýraznené slová? Sú to _______________________.

За

во

Spojky sú neohybné slová, ktoré spájajú vetné členy vo vete alebo vety v súvetí. Vyjadrujú vzťahy medzi nimi.

V daných hádankách podčiarkni: – červenou pastelkou spojky, ktoré spájajú vetné členy, – modrou tie, ktoré spájajú vety v súvetí.

a 66

?- Súvetia rozpíš na jednoduché vety.

Slnko vychádzalo a svet sa prebúdzal. Chlap kričal, ale ľudia ho nepočúvali. Alebo začni čítať peknú knihu, alebo sa choď hrať s loptou.

ик е

Každá z týchto viet _____________ stáť samostatne. Sú to rovnocenné vety.

уџ б

ен

Spojky, ktoré spájajú rovnocenné vety, sa volajú priraďovacie spojky. Najčastejšie priraďovacie spojky sú: a, i, aj, ani, ale, a predsa, alebo.

?- Aj tieto súvetia sa pokús rozpísať na jednoduché vety.

За

во

за

Nešlo mu do hlavy, že ho vyhnali z domu. Kde len pozrieš, všade je samý kvet. Keď som prišiel domov, bola už noc.

Vety z týchto súvetí __________________ stáť samostatne. Sú to nerovnocenné vety.

Spojky, ktoré spájajú nerovnocenné vety, sa volajú podraďovacie spojky. Najčastejšie podraďovacie spojky sú: že, aby, ako, keď, kým, preto, lebo, keby.

?- V daných vetách podčiarkni všetky spojky.

Keď som bežal od potoka, naschvál som bral zatáčku poza chatu. Pri ľadovni obyčajne ležia, aby sa skryli pred slnkom, pretože bernardíni najväčšmi na svete nenávidia teplo. V lete úplne schudnú a sú celí utrápení, že nikdy viac neuvidia sneh. Lebo bernardíni sú síce veľmi múdri, ale predsa len psi a nevedia pochopiť, že po každom lete príde zima a po zime zas teplo, aj keď ho, chudáci, nenávidia.

(Klára Jarunková, Brat mlčanlivého Vlka)

ик е

Pred spojkami v súvetiach píšeme čiarku. Čiarku nepíšeme pred spojkou a. Pred spojkou a čiarku môžeme písať, keď má iný než zlučovací význam (napríklad: Sľúbil, a neprišiel.). V takých vetách môžeme spojku a nahradiť spojkou ale. Pred viacslovnými spojkami a preto, a predsa, a tak, a teda sa tiež píše čiarka.

Pravopis

ен

Ak sa spojky vo vete opakujú, pred druhou (treťou) z nich píšeme čiarku.

уџ б

(Napríklad: Trúba nie je ani moja, ani tvoja, ani ničia.)

за

?- Doplň čiarky, kde načim. Nevie ako sem prišiel.

во

Bol biely ako stena. Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne. Keby bolo keby boli by sme v nebi.

За

Buď za mladi starcom aby si na starosť bol mládencom. Pole má oči les uši správaj sa všade ako sa sluší. Spoločne zdôvodnite doplnené čiarky. Prečo v druhej vete nepíšeme čiarku?

?- Vymýšľajte a radom hovorte vety podľa schémy: (prvá veta), no (druhá veta). (prvá veta), alebo (druhá veta). (prvá veta), že (druhá veta). Buď (prvá veta), alebo (druhá veta).

, i s a iste

Častice

Lilly vyhlásila, že ak ju ľudia neprestanú otravovať, skočí z vrcholu školskej veže. Samozrejme, ?- preháňa.

Do ktorého slovného druhu patria vyznačené slová? Sú to ____________________.

ик е

... Vo vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa majú radi, musí vládnuť dôvera... Samozrejme, je mi jasné, že Lilly naráža na náš vzťah − na vzťah medzi nami dvoma. Ale keď už tak rozmýšľam, platí to nielen pre Lilly a Borisa a Lilly a mňa. Platí to aj pre mňa a môjho ocka. A pre mňa a moju mamu. A pre mňa a... no, jednoducho každého. (Meg Cabotová: Princezná vo svetle reflektorov)

уџ б

ен

Druhú vetu z úryvku hovorte tak, že namiesto slova samozrejme vložíte iné častice: iste, asi, azda, hádam, vari, pravdepodobne, skutočne, ale, naozaj, pravdaže. Mení sa význam vety?

?- Prečítaj nasledujúcu vetu: Mám sto dinárov.

За

во

за

Hovorte ju radom, ale nech každý z vás pritom vyjadrí svoj vlastný postoj: a) zdá sa ti to málo, b) zdá sa ti to veľa, c) zdá sa ti to celkom dosť, d) nevieš presne, koľko máš dinárov.

Častice sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo k jej časti. V slovenčine je asi 200 častíc.

?- Nie je všetko jedno, kde častica vo vete stojí – vždy stojí pri slove, ku ktorému patrí, najčastejšie pred ním. Prečítaj túto vetu: Peter dostane na narodeniny futbal. Pred každé podstatné meno vlož časticu iba (jedine) a všimni si, ako sa význam vety mení.

?- Dopíš, do ktorého slovného druhu patria vyznačené slová v prvom stĺpci a do ktorých v druhom. Bol by dobrým hercom! Ty si ale dobrý! A ty to nevieš? Urobíš to? Dobre. (áno)

Peter išiel spať, by mohol ráno vstať. (aby) Učil sa, ale nevedel odpoveď. Vonku hrmelo a lialo sa. Celkom dobre sa mu to darilo.

ик е

V prvom stĺpci vyznačené slová patria medzi ______________. V druhom stĺpci vyznačené slová v prvých troch vetách patria medzi ____________________ a v poslednej medzi ______________.

______________________________________ ______________________________________ ______________________________________ ______________________________________ ______________________________________

за

уџ б

________________________________ ________________________________ ________________________________ ________________________________ ________________________________

ен

?- Použi vo vete raz ako spojku, raz ako časticu slová: i, ani, však, len, sotva.

За

во

?- Každý slovný druh vyfarbi inou pastelkou. že

na áno

vari

keď

alebo

bodaj

hádam

Napíš, ktoré sú to slovné druhy.

za asi v

Častice, ktoré vyjadrujú hodnotiaci postoj hovoriaceho k obsahu celej výpovede, oddeľujeme čiarkou: Pravdaže, nie vždy sa nám to podarilo urobiť. Žiaľbohu, nemôžem prísť. Áno, bolo to tak.

Pravopis

?- Do viet dopíš čiarky, kde si myslíš, že treba. Spoločne odôvodnite písanie čiarok.

ен

ик е

Nie neprídem zajtra. Bodaj by si mala pravdu. A vieš to iste? Chvalabohu nepísali sme písomku. Zajtra nás asi neminie. Hádam sa stačím naučiť.

уџ б

CVIČENIE

?- V žartíkoch podčiarkni častice.

За

во

за

Konečne úspech! Zvýšili mi vreckové. Teraz už len nech vyriešim jeden problém — ako skrátim ten dlhý týždeň?! *** Pýta sa otec syna: — A už si doma? Tak čo bolo v škole? Veď už povedz! — Hm, veľa toho nebolo, pretože zajtra tam musím ísť znova. *** Milko ukazuje otcovi vysvedčenie: — Íha, nič strašnejšie som hádam nevidel! — Ani ja nie, včera som to našiel medzi tvojimi vecami. *** Janko príde domov a hovorí: — Dostal som jednotku z matematiky a päťku z hudobnej. — A po tej jednotke sa ti chcelo ešte aj spievať?!

Zahrajme sa Hádaj, na čo myslím Dvojica vyjde na chvíľu z triedy a dohodne sa na nejakom zvierati. Po ich príchode im kladiete otázky, na ktoré môžu odpovedať len áno – nie. Každý z vás má právo pýtať sa, kým dostáva kladné odpovede. Kto prvý uhádne, vyberie si spoluhráča a hra sa začína od začiatku.

, i h c i h c a h c a h c

Citoslovcia

?- Pozoruj vyznačené slová v texte a v žartíkoch.

No a znova nasledoval klus a krok, klus a krok, cengy-cengy-ceng zubadiel, vŕzgy-vŕzgy-vŕzg kožených postrojov, pach spotených tiel, oslepujúca páľava a rastúca bolesť hlavy.

ик е

(C. S. Lewis: Kôň a jeho chlapec)

*** Príde Indián na matriku: − Chcel by som si zmeniť meno. − A ako sa voláte? − Veľký-vlak-čo-dvakrát-zahúka-keď-ide-okolo. − A ako by ste sa chceli volať? − Tutút.

уџ б

ен

*** Učiteľka nadáva žiakom: − Ak sa z matematiky nezlepšíte, prisahám, že vás nechám 80 % prepadnúť! − Cha, cha, veď toľko nás tu ani nie je!

Ako sa volá slovný druh, do ktorého patria tieto slová? ___________________________

за

Doplň.

За

во

Citoslovcia sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú: zvuky (tik-tak, __________________________________); city (joj, _______________________________________); vôľu (šic, čao, pst ______________________________________). Citoslovcia sa spravidla píšu s mäkkým i aj za tvrdou spoluhláskou (tik-tak, chi-chi, hijó, kikirikí...). V texte sú oddelené čiarkou, výkričníkom, pomlčkou a v ústnom prejave intonáciou.

Pravopis 72

?- Prečítaj nahlas a náležite zdôrazni citoslovcia. Žatva

Žiacky život v skratke

Šu-šu-šu-šu-šav! Cvendžíme; zuníme, zvoníme − skosíme rolí zlatohlav.

Do školy − Pŕŕŕ! V škole − Bŕŕŕ! Zo školy − Fŕŕŕ! Na ihrisko − Hŕŕŕ! Nad knihou − Chŕŕŕ! (Z internetu)

ен

ик е

Ži-ži-ži-ži-žez! Osielka neveľká, ocieľka hrdielka naostrila rez.

за

уџ б

Šu-šu-šu-šu-šúst! Čo bolo okolo, skosíme naholo a zas bude púšť. (úryvky)

(Pavol Orságh Hviezdoslav)

За

во

Všimni si, aké znamienko je na konci druhého verša. Je to bodkočiarka (;). Bodkočiarka sa píše tam, kde by mohla byť čiarka alebo bodka. Oddeľuje väčšie časti vety, aby veta bola prehľadnejšia, alebo za ňou nasleduje vysvetlenie. Bodkočiarka sa používa aj pri výpočtoch, napríklad aj v nasledujúcom texte: Z citosloviec sa tvoria aj iné slovné druhy: a) slovesá (jajkať, ochkať, brnkať, mňaučať, gagotať, chichotať sa...); b) podstatné mená (chichot, tikot, chrapot, čľapot, vrzgot...).

Pravopis

?- Do písanky opíš dedinský dvor a veľa zvierat v ňom. Použi pritom čo najviac citosloviec, ako aj slovies a podstatných mien utvorených z citosloviec. ?- Napíšte spoločne na tabuľu čo najviac citosloviec, ktorými sa vyjadruje smiech. Potom si každý vyberte jedno a spolu ich povedzte.

ZHRNUTIE UČIVA O NEOHYBNÝCH SLOVNÝCH DRUHOCH

ик е

Príslovky Príslovky sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú rozličné okolnosti deja (miesto, čas, spôsob, príčinu). Príslovky sa delia na príslovky miesta (kde?), príslovky času (kedy?), príslovky spôsobu (ako?) a príslovky príčiny (prečo?). Príslovky utvorené z akostných prídavných mien môžeme stupňovať.

за

уџ б

ен

Predložky Predložky sú neohybné slovné druhy, ktoré sa vždy používajú s pádmi podstatných mien, prídavných mien, zámen a čísloviek. Spojenie predložky s pádom podstatného mena je ______________________ , alebo predložková väzba. Predložky sa delia na prvotné a druhotné. Prvotné predložky sa vyskytujú iba ako predložky v predložkových pádoch, iný význam nemajú. Druhotné predložky sa často používajú aj ako príslovky.

За

во

Spojky Spojky sú neohybné slová, ktoré spájajú jednotlivé členy vo vete alebo vety v súvetí. Spojky sa delia na priraďovacie a podraďovacie. V súvetí pred spojkami vždy píšeme čiarku. Čiarka sa obyčajne nepíše pred spojkou a. Častice Častice sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo k jej časti. Ak častica vyjadruje postoj hovoriaceho k celej výpovedi, oddeľujeme ju čiarkou. Citoslovcia Citoslovcia sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú cit, vzrušenie, vôľu alebo napodobňujú prírodné zvuky. Delia sa na citové, vôľové a zvukomalebné. Citoslovcia oddeľujeme čiarkami od ostatnej časti výpovede.

OTESTUJ SA

ен

2. Podčiarkni slová, ktoré nepatria medzi neohybné slovné

ик е

1. Vedľa každého slova napíš, do ktorého slovného druhu patrí. V škole nás iste veľa naučia.

уџ б

druhy: ktosi, včera, zase, mraučanie, pred, mimochodom, v, a

3. Zatrieď dané slová do tabuľky: dnes, ako, pri, hurá, vraj, áno, i, v, jaj, pekne predložky

spojky

за

príslovky

častice

citoslovcia

во

4. Z daných prídavných mien utvor príslovky a napíš ich na čiaru.

За

slovenský – __________________ kritický – __________________ veselý – __________________ nudný – __________________ 5. Urč, do ktorého slovného druhu patrí zvýraznené slovo. Býva neďaleko. Býva neďaleko školy.

___________________ ___________________

6. Z daných viet vypíš predložky. Videl som, že niekto z vás hodil loptu do výšky. Od jedu mu žily navreli. Dolu kopcom sa vždy ide ľahšie.

7. Doplň z/zo alebo s/so. ____ veselou mysľou, ___ mnou, ___ včerajšieho večierka, ___ dobrými priateľkami, ___ kuchynského stola 8. Zakrúžkuj, v ktorom rade nie sú častice.

ик е

a) v, od, pri, nie, k b) asi, zas, od, za, a c) je, pri, na, od, o 9. Prečiarkni nevhodné.

ен

Citoslovcia sú neohybné slová, ktoré vyjadrujú city, počet, zvuky, vôľu, činnosť.

уџ б

10. Prečiarkni nesprávne.

За

во

за

Môj priateľ je vyšší o hlavu/za hlavu. – Mama práve odpratala mlynček na mak/za mak. Včera bolo mnoho krajšie/omnoho krajšie počasie. – Vedel to z pamäti/spamäti. – Nepríjemnú spomienku si nemohol vytrieť z pamäti/spamäti.

V. Veta a vetné členy

, sú najkrajšie.

за

во

– Vetné sklady prisudzovací sklad určovací sklad priraďovací sklad

уџ б

ен

ик е

Vety, v ktorých je aspoň jeden

За

– Vetné členy základné vetné členy: podmet prísudok vetný základ rozvíjacie vetné členy: prívlastok prístavok predmet príslovkové určenia

Veta a vetné členy To už vieme

M et

__ __ __ __ __ __

RUDKO SPÍ

уџ б

ен

?- Vyrieš rébus a prešmyčku a napíš základné vetné členy.

ик е

Veta je základnou jednotkou jazyka, lebo aj slovo svoj presný význam nadobúda len vo vete. Plnovýznamové slová vo vete sú vetnými členmi.

__ __ __ __ __ __ __ __

За

во

за

Základné vetné členy sú __________________ a ____________________. Čo vyjadruje podmet? Čo vyjadruje prísudok? Podmet sa po srbsky volá _____________________. Prísudok sa po srbsky volá ____________________. Veta, ktorá má len podmet a prísudok, je ________________ veta.

?- Pozoruj, ako sa v danej vete viažu slová.

Nezbedný vietor hvízdal pod oblokom jesennú pieseň. Hvízdal vietor. Kto, čo hvízdal? – Vietor. (podmet) Čo robil vietor? – Hvízdal. (prísudok)

vietor Nezbedný jesennú hvízdal

pieseň.

pod oblokom

Okrem základných vetných členov vo vete sú aj _____________________ vetné členy. Dopíš, o ktoré rozvíjacie vetné členy tu ide. Aký vietor? – Nezbedný. (__________________________) Čo hvízdal vietor? – Pieseň. (__________________________) Kde vietor hvízdal? – Pod oblokom. (__________________________) Akú pieseň vietor hvízdal? – Jesennú. (__________________________)

ик е

Túto vetu môžeme rozdeliť na podmetovú časť: nezbedný vietor a prísudkovú časť: pod oblokom hvízdal jesennú pieseň

ен

?- Podobne analyzuj aj tieto vety.

за

уџ б

Akýsi poľovník vtákov postavil v lese sieť. holá veta: _____________________ podmet: ______________ podmetová časť: ___________________________________________________ prísudok: _____________ prísudková časť: ___________________________________________________

во

V jedno pekné ráno sa vo dverách ukázala usmiata otcova tvár.

За

holá veta: _____________________ podmet: ______________ podmetová časť: ___________________________________________________ prísudok: _____________ prísudková časť: ___________________________________________________ Ďaleko na bielom Severe žil v chalúpke zo snehu a ľadu eskimácky chlapec. holá veta: _____________________ podmet: ______________ podmetová časť: ___________________________________________________ prísudok: _____________ prísudková časť: ___________________________________________________

Vetné sklady ?- Pozorne prečítaj:

môj mama variť slepačí polievka Je to veta? Z tohto radu slov napíš vetu.

1. Prisudzovací sklad

уџ б

ен

ик е

Všetky plnovýznamové slová vo vete majú úlohu vetného člena a tieto sa navzájom spájajú, sú v nejakom vzťahu. Tieto vzťahy sa odborne nazývajú sklady alebo syntagmy.

во

за

Ako sa pýtame na podmet? ____________________________________________________________________ Ako sa pýtame na prísudok? _____________________________________________________________________

За

Prísudok hovorí, čo robí podmet, čo sa s ním deje. Prísudok teda prisudzuje niečo podmetu. Takýto vzťah medzi podmetom a prísudkom je prisudzovanie.

Podmet a prísudok tvoria základ vety. Preto sú základnými vetnými členmi. Podmet a prísudok utvárajú vo vete prisudzovací sklad.

?- Z uvedených slov utvor prisudzovacie sklady.

podmet

prísudok

prisudzovací sklad

sneh

viať

Sneh veje.

večera

voňať

dievča

spať

kohút

kikiríkať

kráľ

vládnuť

Holá! Chi, chi, chi!!! Tieto prisudzovacie sklady sú zároveň aj holými vetami.

Holá veta je taká veta, ktorá má len prisudzovací sklad.

?- Pozorne si prečítaj prisudzovacie sklady v tabuľke a dopíš.

ик е

Prísudok sa zhoduje s podmetom v ___________________, ________________ a ______________.

ен

Slová v prisudzovacom sklade sa zhodujú v osobe, čísle a rode.

во

за

уџ б

Prepíš holé vety z tabuľky (s. 80) tak, že do každej vložíš aspoň jedno z týchto slov a slovných spojení: vytrvalo, veľmi, neodolateľne, spravodlivý, dobre, na dvore, spokojne, do bieleho dňa

За

Vidíme, že okrem základných vetných členov, ktoré tvoria prisudzovací sklad, tieto vety majú aj rozvíjacie vetné členy.

Veta, ktorá okrem podmetu a prísudku má aj rozvíjacie vetné členy, je rozvitá veta.

Je krásne rozvitá!

2. Určovací sklad

?- Pozoruj tieto ľudové múdrosti:

ик е

1. Trpezlivosť ruže prináša. 2. Pravda naveky trvá. 3. Pravda niekedy bolí. 4. Stará láska nezhrdzavie. 5. Ráno je múdrejšie od večera. 6. Trafená hus zagágala. 7. Dom rozdelený spadne. 8. Sova nevysedí sokola. 9. Hlúpy dvakrát kúpi.

Jednou čiarou podčiarkni v každej vete podmet a dvoma čiarami prísudok.

уџ б

ен

Zakrúžkuj správnu odpoveď. Rozvíjacie vetné členy:

за

a) bližšie určujú podmet alebo prísudok vo vete. b) bližšie určujú podmet vo vete. c) bližšie určujú prísudok vo vete. d) nemajú vo vete žiadnu úlohu.

во

Z uvedených viet najprv vypíš prisudzovací sklad a potom rozvíjací vetný člen spolu so základným vetným členom, ktorý bližšie určuje.

За

1. trpezlivosť prináša 2. ___________________________ 3. ___________________________ 4. ___________________________ 5. ___________________________ 6. ___________________________ 7. ___________________________ 8. ___________________________ 9. ___________________________

prináša ruže ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________ ____________________________

Dvojica slov, z ktorých jedno slovo bližšie určuje význam druhého slova, tvorí určovací sklad. 82

Koľko prisudzovacích skladov môže mať holá veta? Rozvitá veta má tiež len __________________ prisudzovací sklad. Má holá veta aj určovací sklad?

Rozvitá veta má okrem prisudzovacieho skladu aj určovací sklad. V rozvitej vete môže byť aj viac určovacích skladov.

ик е

?- Pozorne prečítaj túto vetu: Zvedavá snežienka vykukla spod mäkkého snehu.

за

Určovacie sklady v tejto vete sú:

уџ б

ен

Prisudzovací sklad utvára podmet ______________ a prísudok ________________. Vieme, že podmet a prísudok sú základnými vetnými členmi.

За

во

Prídavné meno zvedavá bližšie určuje, aká je snežienka. Predložkový pád spod snehu bližšie určuje Prídavné meno mäkkého bližšie určuje

. .

Určovací sklad utvárajú nerovnocenné členy. V každom určovacom sklade je jeden člen nadradený (ktorý sa bližšie určuje) a druhý podradený (čiže slovo, ktoré bližšie vysvetľuje iné slovo). Podmet a prísudok sú vždy nadradenými členmi určovacieho skladu. Podradené členy určovacieho skladu vo vete sú rozvíjacie vetné členy (prívlastok, predmet, príslovkové určenia).

3. Priraďovací sklad Aký sklad tvorí viacnásobný prívlastok? To nie je ani prisudzovací, aký je medzi podmetom a prísudkom, ale ani určovací, aký je napríklad medzi podmetom a prívlastkom.

Sklady, ktoré tvoria viacnásobné vetné členy, sú priraďovacie sklady. Vetné členy v priraďovacom sklade sú rovnocenné.

?- V daných vetách z knihy Márie Haštovej Ohromná vec vyhľadaj a podčiarkni priraďovacie

ик е

sklady. Napíš, o ktorý vetný člen tu ide.

за

уџ б

ен

Maťuška šla kúpiť zemiaky, mäso, párky, zeleninu a iné dobroty. ______________________ Predávajú tam cukríky a čokoládu, párky, obložené chlebíčky, minerálky, ale aj pivo, víno, rum a iné liehoviny. _____________________________________ Pomaly, potichučky sa ťaháme z bytu, aby nás maťuška nezbadala. ____________________

За

во

ZHRNUTIE UČIVA O SKLADOCH

Plnovýznamové slová vo vete utvárajú trojaké sklady alebo syntagmy: – prisudzovací sklad – tvorí ho podmet a prísudok (Vietor hvízdal.). Vetné členy sú rovnocenné; – určovací sklad – tvorí ho nadradený a podradený vetný člen (studený vietor, hvízdal pieseň). Vetné členy sú nerovnocenné; – priraďovací sklad – tvorí ho viacnásobný vetný člen (silný a studený vietor). Vetné členy sú rovnocenné. ▶prisudzovací

vetný sklad

▶ určovací ▶

priraďovací

Vetné členy Základné vetné členy Podmet

Vieme, že základné vetné členy sú ________________ a _________________.

д во

Podmet môže byť: a) holý, b) rozvitý, c) viacnásobný, d) zložený, e) jednoduchý.

за

?- Zakrúžkuj správne odpovede.

уџ б

Marienka sa pobrala do lesa. Úbohá Marienka sa pobrala do lesa. Janko a Marienka sa pobrali do lesa.

ен

?- Pozorne prečítaj vety a podčiarkni podmet.

ик е

Podmetom sa vyjadruje osoba, zviera alebo vec, ktorá vykonáva nejakú činnosť, alebo je nositeľom nejakej vlastnosti. Odpovedá na otázku kto?, čo?

За

V súvislom texte sa podmet často vynecháva. Stáva sa to spravidla vtedy, keď je podmet ten istý v dvoch alebo viacerých vetách, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou.

?- Vyhľadaj podmety v týchto vetách.

Janko Hraško vzal hrniec s polievkou do ruky a šiel do poľa hľadať otca. Išiel, veselo si hvízdajúc, až prišiel k jarku. Tu sa začal škrabať po hlave. Nevedel si poradiť, ako cez vodu. Nakoniec vytiahol lyžicu spod pazuchy, sadol si do nej ako do člnka, zavesloval vidličkou a šťastlivo sa prepravil na druhý breh.

Čo si zistil?

Podmet, ktorý vo vete nie je vyjadrený osobitným slovom, je nevyjadrený, čiže _______________________ podmet. 85

?- Pozorne prečítaj aj tieto vety. (1.) Prosím ťa... (2.) Nakresli mi ovečku... (3.) Pretože som nikdy nekreslil ovečku, (4.) načrtol som mu jednu z tých svojich kresieb. (5.) A celý ohromený som ho počúval: (6.) Nechcem slona vo veľhadovi. (7.) Potrebujem ovečku. (9.) Nakresli mi ovečku. (10.) Už som strácal trpezlivosť, (11.) lebo som sa ponáhľal, (12.) aby som sa mohol pustiť do montovania motora, (13.) tak som to iba načarbal. (Podľa Antoina de Saint-Exupériho)

ен

ик е

V týchto vetách je podmet tiež . Napíš poradové čísla viet, v ktorých zamlčaný podmet je osobné zámeno v 1. osobe jednotného čísla (ja): Napíš poradové čísla viet, v ktorých zamlčaný podmet je osobné zámeno v 2. osobe jednotného čísla (ty):

уџ б

Ak je však na podmete dôraz, osobné zámená vo funkcii podmetu sa vyjadrujú. To okno si ty rozbil, a nie ja! Aj ja chcem byť učiteľkou! To on bol vtedy doma.

за

Pravopis во

?- Pozorne prečítaj srbské vety a slovenský preklad. Dievča sedí za stolom a raňajkuje. Zbožňuje mlieko a maslový chlieb.

Ana je došla iz škole. Ona je bila radosna, jer je dobila peticu.

Anna sa vrátila zo školy. Bola šťastná, lebo dostala pätorku.

Moja mama je blage naravi. Ona me gotovo nikada ne grdi.

Moja mama má miernu povahu. Takmer nikdy ma nehreší.

За

Devojčica sedi za stolom i doručkuje. Ona obožava mleko i hleb namazan maslacem.

Mesec je izašao iza oblaka. On je ponovo obasjao celu dolinu. Ograda je bila duž cele severne strane. Ona je tako tamo stajala već vekovima. Predikat je glavni član rečenice. On kazuje nešto o subjektu.

Tam, kde sa v srbčine na mieste podmetu zjavujú osobné zámená, v slovenčine je podmet spravidla zamlčaný.

Zahrajme sa na prekladateľov Do predošlej tabuľky sa pokús samostatne uviesť slovenský preklad daných srbských viet. Pomôž si týmto slovníčkom: vekovima – celé storočia glavni – základný

ен

ик е

iza – spoza obasjati – ožiariť duž – pozdĺž

уџ б

Prísudok

____________________ ____________________ ____________________ ____________________ ____________________

За

во

____________________ ____________________ ____________________ ____________________ ____________________

за

vyhľadaj text Derby (s. 106) od Zoroslava Speváka Jesenského a z tretieho a štvrtého ?- V čítanke odseku vypíš prísudky.

Prísudok je základný vetný člen, ktorý vyjadruje, čo podmet robí, čo sa s ním deje, čím alebo kým je, alebo aký je. Ktorým slovným druhom sú tie prísudky vyjadrené?

Prísudok, ktorý je vyjadrený slovesami, je slovesný prísudok.

Prísudkom vo vete nemusí byť vždy len sloveso. Môže byť vyjadrený aj inými slovnými druhmi.

?- Vypíš z viet podčiarknuté slová.

_______________________________________ _______________________________________ _______________________________________ _______________________________________ _______________________________________

ик е

Janko bude programátorom. Marína je smutná. Zoro bol tretí. To je dobre. Ondrej vždy býva taký.

уџ б

ен

Prísudok, ktorý je vyjadrený sponovým slovesom a neslovesným výrazom (podstatným menom, prídavným menom, číslovkou, príslovkou, zámenom), je slovesno-menný prísudok.

во

за

Napíš, akými slovnými druhmi je v predošlých vetách vyjadrený prísudok. Sú to: v prvej vete: ___sponové sloveso bude a________________________________________ v druhej vete: _______________________________________________________________ v tretej vete: _______________________________________________________________ v štvrtej vete: _______________________________________________________________ v piatej vete: _______________________________________________________________

За

Sponové slovesá spájajú mennú časť prísudku s podmetom. Také slovesá sú: byť, bývať, stať sa, zostať, stávať sa, zdať sa, vyzerať, cítiť sa a iné. Napíš päť viet, v ktorých použiješ slovesno-menný prísudok.

?- Slovesno-menný prísudok sa niekedy vyskytuje aj bez sponového slovesa. Takýto prísudok najčastejšie stretáme v prísloviach a porekadlách, nadpisoch, heslách a pod. V uvedených vetách namiesto pomlčky dopíš sponové sloveso. _________________________________________ _________________________________________ _________________________________________ _________________________________________ _________________________________________

ик е

Mladosť – radosť. Staroba – choroba. Opakovanie – matka múdrosti. Dobrá kniha – najlepší priateľ. Hlad – čertu brat.

CVIČENIE

уџ б

ен

?- Z úryvku z knihy Hany Zelinovej Spať na slnku vypíš aspoň päť slovesných a dva slovesno-menné prísudky.

Slovesno-menné prísudky: ________________________ ________________________

За

во

Slovesné prísudky: ________________________ ________________________ ________________________ ________________________ ________________________

за

Volám sa Lojzo. Nie že by som nemal priezvisko, ale je také pod psa: Polo ako polovica. Z každej strany mi čosi chýba: spredu Marco, zozadu -nahý, -(o)strov, -vička, -vačka, ale tam sa píše mäkké ľ. Takto bez toho predku a zadku nie som celý človek. Aj chlapci si to myslia, preto ich mlátim, len čo ma pomenujú priezviskom.

?- V uvedených vetách dopíš vynechanú mennú časť slovesno-menného prísudku. V jeseni je počasie _________________. – Jablko je ešte _________________. – Mama stála vo dverách a bola _________________. – Tá moja sestra je občas _______________ ako mulica.* – Igorovi sa nepodarilo urobiť, čo si naplánoval, bol preto ______________. – Ak nevieš, v ktorom smere sa máš pohnúť, si ______________. * kríženec oslice a koňa

?- V žartíkoch podčiarkni slovesno-menné prísudky. — Peťo, aké máš vysvedčenie? — No, otec, hlavná vec, že sme zdraví. *** Mama sa opytuje Jožka: — Prečo neješ, Jožko? Veď si vravel, že si hladný ako vlk. — A už si videla vlka, aby jedol špenát?

?- V žartovnom texte J. Havela podčiarkni všetky prísudky dvoma čiarami.

ик е

Povedz, ktoré sú slovesné a ktorý je slovesno-menný prísudok. Čo si kto myslí?

за

уџ б

ен

Králik: „Keby som mal o dve posledné písmená menej, nesedel by som v králikárni.“ Orech: „V jadre som dobrý.“ Džbán: „Kričíte na mňa, ako keby som nemal ucho!“ Vysávač: „Myslím si, že patrím medzi cicavce.“ Okuliarnik: „Hlavne si nesmiem zabudnúť okuliare.“ Sopka: „Nečudujte sa, každý občas vybuchne!“

Urč, v ktorej osobe je podmet v týchto vetách.

За

во

Pokračuj v takomto spôsobe rozmýšľania. Čo si napríklad myslí tvoj bicykel, tvoja posteľ, tvoja učebnica zo zemepisu, čo taká harmonika alebo hoci aj chrobák pri tvojej nohe? Vymýšľaj ďalej... Z najpodarenejších viet urobte v triede nástenku. Bude ešte podarenejšia, ak ju aj ilustrujete.

?- Pozorne prečítaj tento netradičný kalendár a na čiary ho napíš v tvare slovesno-menných viet. 24. január: Deň komplimentov – 24. januára je Deň komplimentov. 22. marec: Svetový deň vody – 3. apríl: Deň darcovstva krvi – 15. máj: Medzinárodný deň rodiny –

1. jún: Deň detí – 8. jún: Svetový deň priateľov – 18. jún: Deň otcov – 7. júl: Deň čokolády – (Podľa časopisu Emma, 2007)

ик е

Podľa potreby doplň vlastnými návrhmi dní, ktoré treba oslavovať. Zvoľ si jeden z týchto sviatkov a opíš, ako by si ho ty oslávil (keby si mal na to príležitosť), alebo ako ho plánuješ osláviť.

ен

Zahrajme sa

за

Dvojčlenná a jednočlenná veta

уџ б

Učiteľ prinesie ľubovoľný obraz. Žiaci sa rozdelia do skupín. Každá skupina sa usiluje za určitú dobu vymyslieť čo najviac nadpisov. Osobitne sa hodnotí množstvo a osobitne originalita nadpisov.

?- Pozorne prečítaj vety z knihy Antoine de Saint-Exupéryho Malý princ a urč v nich podmet a prísudok:

За

во

Všetci dospelí boli najprv deťmi. Ty si spadol z neba!? A môj priateľ zase vybuchol do smiechu. Deti musia byť k dospelým veľmi zhovievavé. Myšlienka o stáde slonov Malého princa rozosmiala. Na planéte Malého princa sa vyskytovali hrozné semená. V uvedených vetách jednou čiarou podčiarkni podmet a dvoma čiarami prísudok. Vidíme, že každá z uvedených viet má oba základné vetné členy: _________________________ a _________________________. Takéto vety sú dvojčlenné vety. Zvislou čiarou rozdeľ vety na podmetovú a prísudkovú časť.

Dvojčlenná veta je každá veta, ktorú možno rozčleniť na podmetovú a prísudkovú časť. 91

?- Teraz pozorne prečítaj tieto vety: V izbe bolo už celkom tma. Od hladu mu škŕkalo v žalúdku. Zvoní mi v ušiach. Pomoc! Šuch! Môžeš v týchto vetách určiť podmetovú a prísudkovú časť?

ен

ик е

Veta, ktorej jadro tvorí len jeden základný vetný člen – tzv. vetný základ, teda v ktorej nemôžeme určiť podmet a prísudok, je jednočlenná veta.

уџ б

CVIČENIE

за

?- Červenou pastelkou podčiarkni jednočlenné vety a modrou dvojčlenné.

во

Už mi bolo skoro do plaču. Strčil som ruky do vreciek. Začalo mi zachádzať za nechty. On sa díval. Každú chvíľu špúlil ústa, akoby mu niečo uviazlo v hrdle.

За

Veľmi ma bolí zub! Toto je nepríjemná dvojčlenná veta!

(Podľa Vincenta Šikulu)

Je mi zle! To je veta jednočlenná.

ZHRNUTIE UČIVA O ZÁKLADNÝCH VETNÝCH ČLENOCH

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Podmetom sa vyjadruje osoba, zviera alebo vec, ktorá vykonáva nejakú činnosť, alebo je nositeľom nejakej vlastnosti. Odpovedá na otázku kto?, čo? Podmet, ktorý vo vete nie je vyjadrený osobitným slovom, je nevyjadrený, čiže zamlčaný podmet. Prísudok je základný vetný člen, ktorý vyjadruje, čo podmet robí, čo sa s ním deje, čím alebo kým je, alebo aký je. Prísudok, ktorý je vyjadrený slovesami, je ________________ prísudok. Prísudok, ktorý je vyjadrený sponovým slovesom a neslovesným výrazom, je _________________________ prísudok. Slovesno-menný prísudok môže byť vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom, prídavným menom, číslovkou, príslovkou a zámenom. Veta, ktorú môžeme rozčleniť na podmetovú a prísudkovú časť (aj keď je podmet zamlčaný), je dvojčlenná veta. Veta, ktorej jadro tvorí len jeden základný vetný člen – tzv. vetný základ, teda v ktorej nemôžeme určiť podmet a prísudok, je jednočlenná veta.

Zdolali sme to!

Rozvíjacie vetné členy Prívlastok

?- Z textu vypíš slová, ktoré bližšie určujú podstatné mená a tesne s nimi súvisia. Vypíš ich spolu s podstatným menom a vedľa ich napíš aj v jednotnom nominatíve. Šťúry žijú v teplých oblastiach pod lístím, kamením, pňami a v dierach. Dlhšie tykadlá vyzerajú ako silné klepetá. Svoju korisť šťúry chytajú pomocou nich a potom ju zabíjajú tak, že ohnú zadnú časť tela a korisť bodnú jedovatým hrotom.

ик е

(Podľa Biológie pre 6. ročník)

уџ б

ен

Príklad: v teplých oblastiach – teplá oblasť ________________________________________________ ________________________________________________ ________________________________________________ ________________________________________________ ________________________________________________

за

?- Doplň – prečiarkni, čo sa nehodí.

За

во

Vetný člen, ktorý bližšie určuje, rozvíja podstatné meno vo vete, nazýva sa podmet/prívlastok. Na prívlastok sa pýtame otázkami: aký?, aká?, aké?, čí?, _______?, _______?, ______?, _______?, ktoré?

Také milé, krásne, graciózne, múdre, hrdé, sebavedomé stvorenie ako som ja, hádam ani nieto!

Prívlastok je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno vo vete. Odpovedá na otázky aký?, ktorý?, čí? Prívlastok a nadradené podstatné meno tvoria určovací sklad. Aký sklad utvára prívlastok a nadradené podstatné meno? Prečiarkni nesprávne.

ен

ик е

V určovacom sklade prívlastok je podradeným/nadradeným/prilepeným členom a podstatné meno, pri ktorom stojí, je podradeným/nadradeným/vedúcim členom.

výborný koláč

Nominatív

prvá lastovička

rozbité okno

Genitív

во

Datív

За

Akuzatív Lokál

Jednotné číslo

за

?- Vyskloňuj dané určovacie sklady.

уџ б

Zhodný a nezhodný prívlastok

Inštrumentál

Množné číslo Nominatív Genitív Datív Akuzatív Lokál Inštrumentál

Zistili sme, že sa prívlastok s podstatným menom zhoduje v rode, _____________ a _____________.

Prívlastok, ktorý sa zhoduje s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde, je zhodný prívlastok. Zhodný prívlastok sa vždy skloňuje so svojím nadradeným podstatným menom.

ик е

?- V daných vetách podčiarkni prívlastok a napíš, ktorým slovným druhom je vyjadrený.

уџ б

ен

Páv rozšíril nádherný chvost. _________________________________________________ V diaľke sa ukázal dubový les. _________________________________________________ Chlapca potešil otcov úsmev. _________________________________________________ Tento deň si treba zapamätať. _________________________________________________ Prvý sneh napadal už v októbri. _________________________________________________

за

Doplň.

во

Zhodný prívlastok môže byť vyjadrený ________________________________, _______________ a ___________________.

За

Zhodný prívlastok môže byť vyjadrený aj podstatným menom: so spisovateľom Čajakom, Mária Jonášová-Kotvášová, dedina Kulpín.

?- Napíš po dva príklady prívlastkových skladov, v ktorých je prívlastok vyjadrený: prídavným menom: zámenom: číslovkou: podstatným menom: Zhodný prívlastok najčastejšie stojí pred podstatným menom. Za podstatným menom stojí zriedkavo, spravidla v názvoch (Matica slovenská, ruža šípová, mačka domáca).

Nezhodný prívlastok

→

?- Podčiarkni prívlastky v týchto vetách.

→

Prívlastok

Na stole stála kytica tulipánov a narcisov. Riaditeľ školy má veľa povinností. Prechádzka poľom nás nadchla. Chlapci si už prichystali veci na výlety.

zhodný nezhodný

zákaz fajčiť

krídlo vtáka

во

cesta domov

За

Nominatív Genitív Datív Akuzatív Lokál Inštrumentál

Jednotné číslo

за

?- Vyskloňuj dané prívlastkové sklady.

уџ б

ен

ик е

Aj v týchto prípadoch sa na prívlastok pýtame otázkami ako aj na zhodný prívlastok. Použi tie otázky v uvedených vetách. Aká kytica stála na stole? – Kytica tulipánov a narcisov.

Množné číslo Nominatív Genitív Datív Akuzatív Lokál Inštrumentál

cesty domov

zákazy fajčiť

krídla vtáka

Ktorý člen týchto skladov sa skloňuje? ____________________________________

Prívlastok, ktorý sa s nadradeným podstatným menom nezhoduje v rode, čísle a páde, je nezhodný prívlastok. Nezhodný prívlastok stojí tesne za nadradeným podstatným menom.

?- Pokús sa pomocou otázok, ktorými sa pýtame na prívlastok, určiť prívlastok v nasledujúcich vetách. Ktorým slovným druhom je vyjadrený?

ик е

Začuli sme štekot psov. – Aký štekot? Štekot psov. (podstatným menom) Cesta domov nám trvala dlho. – V tejto miestnosti platí zákaz fajčiť. – Vyrástol z neho chlap ako hora. –

уџ б

ен

Nezhodný prívlastok môže byť rozlične vyjadrený. Najčastejšie sa vyjadruje podstatným menom, a to v bezpredložkovom genitíve, ale aj v iných pádoch, tiež neurčitkom slovesa, príslovkou alebo spojením ako + podstatné meno.

за

V niektorých prípadoch sa nezhodný prívlastok môže vystriedať zhodným prívlastkom, napríklad: V izbe máme policu z dreva. – V izbe máme drevenú policu.

За

во

mlynček na mäso – cesta lesom – láska rodičov – košík z prútia – voda na pitie –

?- Utvor zhodné prívlastky z daných nezhodných prívlastkov.

Holý, rozvitý a viacnásobný prívlastok Podčiarkni prívlastky a napíš ich na čiaru. Padla veľká kvapka. Spustil sa veľký ľadovec. Cesta do vrchu trvala dve hodiny. Vystavali dom z kameňa. Koľkými slovami je vyjadrený prívlastok v týchto vetách?

Vypíš spolu s podstatným menom: a) zhodné prívlastky: b) nezhodné prívlastky:

Prívlastok, ktorý je vyjadrený len jedným slovom alebo predložkovým pádom, je holý prívlastok. Holý prívlastok môže byť zhodný a nezhodný.

ик е

Prívlastok však môžeme ďalej rozvíjať.

?- Podčiarkni prívlastky vo vete.

за

уџ б

ен

Cez zarosené okná sa vkráda do izby jesenné ráno. Aké sú to prívlastky podľa zloženia? Tieto prívlastky sú vyjadrené len jedným slovom, preto sú to . Pokúsme sa prvý prívlastok rozviť prídavným menom. malé zarosené okná Toto je už rozvitý prívlastok. Môžeme ho však rozvíjať aj ďalej, napríklad číslovkou: dve malé zarosené okná

За

во

Rozviť môžeme aj takýto prívlastok, a to aj nezhodným prívlastkom: dve malé zarosené okná chatrče Podobne rozvi aj druhý prívlastok. jesenné ráno

Teraz tú vetu napíš s rozvitými prívlastkami. Cez

Rozvitý prívlastok sa skladá z dvoch a viacerých plnovýznamových slov. Vzniká tak, že sa základný určovací sklad rozvíja novým prívlastkom. Členy rozvitého prívlastku sa od seba neoddeľujú čiarkou.

?- Prečítaj vety a urč prívlastky.

Rodil sa jasný a horúci deň. Vysoký a štíhly strom padol. Nové, staré, zachované i roztrhané knihy stáli na policiach. Napíš, koľko prívlastkov je:

ик е

v prvej vete: v druhej vete: v tretej vete:

ен

Ako sú oddelené tieto prívlastky?

уџ б

Viacnásobný prívlastok sa skladá z dvoch alebo viacerých prívlastkov, ktoré oddeľujeme čiarkou, alebo ich spájame spojkami a, i, aj, ani, alebo, ba a podobne.

за

CVIČENIE

во

?- Z daného úryvku prózy Márie Jančovej Prvá láska vypíš vyznačené prívlastky spolu s nadradeným podstatným menom a roztrieď ich podľa toho, či sú holé, rozvité alebo viacnásobné.

За

Preložili nás, veľké žiačky, od mladej a peknej učiteľky k starému učiteľovi, ktorý učil ešte môjho otca. Ach, aký sa mi zdal nepekný! Bol chudý ako starý vyschnutý strom, podchvíľou kašlal, šedivé vlasy mal prilepené celkom k hlave a dlhé, tenké, riedke fúzy mal vykrútené až k ušiam. Každú chvíľu vyvracal vodové belasé oči k povale. Spomenula som si na peknú tvár svojej bývalej učiteľky a chcelo sa mi kopať do lavice, rozlámať perečník alebo zúfalo plakať...

holé prívlastky: rozvité prívlastky: viacnásobné prívlastky:

100

?- Pozorne prečítaj tento úryvok z rozprávky Černokňažník a doplň chýbajúce prívlastky. Za __________ horami, za __________ dolami žil raz jeden __________ človek, ktorý mal __________ syna. Žili biedne, a tak raz starký oslovil __________ chlapca: − Vidíš, syn __________, ja som už starý, robiť nevládzem, a žobrať by nám bola __________ hanba. Ty však už pomaly odrastáš, a tak som si rozhútal, že ťa dám niekde do __________ služby. Starký si vzal __________ palicu a __________ kúsok chleba, čo v dome mali, a tak sa __________ otec so synom vybrali hľadať __________ službu. Ako tak šli __________ horami, našli __________ človeka na __________ skale sedieť a __________knihy čítať. Bol to černokňažník.

Daný úryvok ilustruj a potom čo najvýstižnejšie porozprávaj spolužiakom, čo si nakreslil.

ик е

?- V knihe Márie Haštovej Ohromná vec je list, ktorý napísali súrodenci Dušana, Mišo a Ľubo mame z tábora. Prečítaj ho a všimni si vyznačené prívlastky.

уџ б

ен

Milá maťuška, prišli sme do tábora šťastne a veselo, čo aj Tebe želáme. Máme tu pekný tábor. Máme tu pekný potok. Máme tu pekné ihrisko. Máme tu aj peknú izbu. Máme tu peknú perinu a pekný vankúš. A teba pekne pozdravujeme. Dušana, Mišo a Ľubo

За

во

за

Prepíš tento list, ale namiesto vyznačeného prívlastku nájdi iný priliehavý a vyhni sa opakovaniu. Zopakuj si z piatackej učebnice, čo ste sa učili o písaní listu, a napíš aj ty list spolužiakovi, priateľovi. Pozor na pravopis veľkého písmena v oslovení! (Osobné zámená druhej osoby v liste píšeme s ______________________ začiatočným písmenom!)

101

Zahrajme sa

2. Rozdeľte sa do skupín. Každá skupina si zvolí jeden obraz z učebnice výtvarnej kultúry a čo najpresnejšie ho opíše spolužiakom, bez toho, aby im ho ukázala. Pri opise používajte čím viac prívlastkov.

ен

Obmena: Zahrajme sa puzzle

ик е

1. R ozprávajte sa o vašich starých rodičoch (alebo o súrodencoch). Pokúste sa ich čo najpresnejšie opísať spolužiakom, aby si ich vedeli živo predstaviť. Pritom používajte čím viac prívlastkov (akú má starý otec/stará mama, prípadne sestra/brat postavu, tvár, chôdzu, oblek, povahu...).

за

уџ б

Rozdeľte sa do skupín. Učiteľ dá každej skupine obálku, v ktorej je rozstrihaný obrázok. Každá skupina má najprv svoj obrázok poskladať a potom podrobne opísať, čo znázorňuje, na čo ich upomína a aký dojem v nich vyvoláva. Počas tejto práce učiteľ môže púšťať priliehavú hudbu. Najvydarenejšie opisy si môžete dať na nástenku.

?- Prečítaj úryvky z Rúfusovej básne O Červenej čiapočke a vyhľadaj prívlastky.

За

во

Voňavým chodníkom, vybitým nahladko, po lúke, po lese putuje dievčatko. ... Vlasy mi začeše, vrkôčik urobí. „Svieť mi, môj plamienok, do dlhej staroby! Do môjho chladného prázdneho hniezdočka. Svieťže mi, spevavá Červená čiapočka!

Nekaždodenný, umelecky pôsobivý prívlastok sa stáva básnickou figúrou. Básnický prívlastok je epiteton.

102

Prístavok

?- Dané vety prepíš tak, že vynecháš vyznačenú skupinu slov. Nový Sad, hlavné mesto Vojvodiny, leží pri Dunaji.

ик е

Mariena, moja staršia sestra, vie pekne hrať na harmonike.

ен

V poli zoťali agáty, tŕnité stromy so strapcami bielych voňavých kvetov.

уџ б

Na druhej strane parku, rovno oproti nášmu domu, stoja tri stánky: novinový, zeleninovo-ovocný a ten tretí s občerstvením.

За

во

за

Stala sa strašná vec a zapríčinila som ju ja, Ľubica Melišová, žiačka VI. A triedy, ktorá by som už mala mať rozum a neodhadzovať banánové šupky na zem, ako to robia deti, ktoré ešte rozum nemajú. Majú tieto vety aj bez vyznačených častí úplný význam? Ku ktorému slovnému druhu sa viažu skupiny vyznačených slov?

Rozvíjací vetný člen, ktorý stojí za nadradeným podstatným menom a pomenúva novým spôsobom to, čo už bolo pomenované prvým podstatným menom, sa volá prístavok. Prístavok sa vo vete oddeľuje čiarkou.

103

CVIČENIE Pobav sa a vyrieš doplňovačku. 1. slovenský vojvodinský spisovateľ, Zoroslav

2. drobný vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov

3. hromadný názov pre listy

4. severský ostrovný štát (I...)

5. pouličná predajňa

6. slovenská dedina v Banáte

7. výrobok z kyslého mlieka

8. dravé vtáky s končistými krídlami

9. veľmi krátky časový úsek

ен

ик е

уџ б

за

Ak si správne vyriešil doplňovačku, dostal si podstatné mená k daným prístavkom. Použi ich vo vetách.

104

во

За

čitateľmi.

Napríklad: Zoroslav Spevák, slovenský vojvodinský spisovateľ, je obľúbený medzi našimi mladými

Predmet Už v minulých ročníkoch ste sa naučili, čo je predmet. V daných vetách podčiarkni predmet. Otec otvoril dvere. Janko si napísal úlohu. Martin priniesol knihu.

ик е

Ktorým slovným druhom je vyjadrený predmet? _____________________________ Zakrúžkuj správnu odpoveď.

уџ б

ен

Predmet patrí medzi: a) základné vetné členy b) rozvíjacie vetné členy

за

Predmet je rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja a dopĺňa význam slovesa vo vete. Odpovedá na pádové otázky. Predmet a sloveso vo vete tvoria určovací sklad.

во

Predmet je najčastejšie vyjadrený podstatným menom, ale môže byť vyjadrený aj iným slovným druhom.

За

?- V daných vetách sa pýtaj na predmet. Napíš otázku a odpoveď. Hanbil sa spievať. Rozhodol sa zostať doma. Nespomínaj ho. Jeho sem nevoď!

Čo sa hanbil? _____________________ _____________________ _____________________

spievať _____________________ _____________________ _____________________

Ktorými slovnými druhmi je vyjadrený predmet v daných vetách?

Predmet sa najčastejšie vyjadruje podstatným menom. Býva však vyjadrený aj zámenom a neurčitkom slovesa.

105

Priamy a nepriamy predmet Toto už vieme o slovesách Slovesá sa delia na:

stavové

ísť, pracovať, kosiť...

černieť sa, šedivieť, zlacnieť, bolieť, rásť...

ик е

činnostné

Činnostné slovesá sa ďalej delia na:

predmetové

kráčať, skákať, sedieť...

уџ б

písať, rozbiť, robiť, otvoriť, pomôcť...

ен

bezpredmetové

за

Môže stáť predmet pri stavových slovesách? __________________

во За

?- Napíš tri vety, v ktorých použiješ bezpredmetové slovesá. ?- Z daných viet vypíš sloveso spolu s predmetom. Sloveso napíš v neurčitku. Píšem list. Nepriznal sa k ničomu. Marka netrpezlivo máva priateľke. Predmetové slovesá sa delia na:

106

prechodné

neprechodné

písať, stavať, čítať, rozbiť, robiť, otvoriť...

pomôcť, odolať, vládnuť...

?- Napíš tri vety s prechodnými slovesami.

Predmet, ktorý stojí pri prechodných slovesách, je priamy predmet.

ик е

V ktorom páde je priamy predmet v predošlých vetách? _____________________________________________________________________

ен

?- V daných vetách jednou čiarou podčiarkni neprechodné slovesá a vlnitou predmet. Potom napíš, v ktorom páde je predmet.

за

уџ б

Pomohol som priateľovi. priateľovi – datív Marka banovala za školou. ______________________________________ Vtáča v klietke túži po slobode. ______________________________________ A na ceste dbaj o seba! ______________________________________

За

во

Predmet, ktorý stojí pri neprechodných slovesách, je nepriamy predmet. Nepriamy predmet býva v predložkovom akuzatíve a v inom predložkovom alebo bezpredložkovom páde. Porovnaj tieto vety v slovenčine a v srbčine. Hvala na pomoći.

Ďakujem za pomoc.

Nie takto: Ďakujem na pomoci.

ale takto: Ďakujem za pomoc.

107

Jazyková divadelná scénka

Ďakujem na káve/Ďakujem za kávu

ик е

Dve dievčatá sa rozprávajú: „Tak sme si tu pekne posedeli. Ale už idem domov. Ešte sa ti musím poďakovať na tej chutnej kávičke.“ „No to by bolo veľmi ťažko.“ „Prečo?“ „Neviem si ťa predstaviť, ako sa na tú kávu dostaneš, aby si sa mi na nej poďakovala! No poďakovanie za ňu prijmem. A príď zajtra zas!“

ен

Holý, rozvitý a viacnásobný predmet

уџ б

?- Napíš vety, v ktorých bude:

a) holý prísudok: _____________________________________________________________ b) holý podmet: ______________________________________________________________________

за

c) holý prívlastok: ____________________________________________________________________

во

Koľkými slovami sú spravidla vyjadrené holé vetné členy?

За

?- Napíš tri vety, v ktorých bude holý predmet.

Holý predmet pozostáva z jedného slova alebo jedného predložkového pádu.

108

Ďakujeme za kávu, nie na káve!!!

?- Na čiary vypíš určovacie sklady sloveso + predmet, a potom len predmet s prívlastkom. Chceme poznať krásy domova.

Starec pokrútil šedivou hlavou. Jano šikovne odrezal vŕbový prútik.

ик е

V uvedených vetách predmetom je Podstatné meno, ktoré má úlohu predmetu, je rozvité zhodným alebo nezhodným

. .

уџ б

ен

Rozvitý predmet sa najčastejšie skladá z podstatného mena a prívlastku, ktorý bližšie určuje to podstatné meno.

д во За

за

?- Napíš päť viet, v ktorých bude rozvitý predmet.

V niektorých vetách sloveso má pri sebe dva predmety, ktoré nie sú rovnocenné. (To nie je viacnásobný predmet, ale sú to dva predmety!)

?- Podčiarkni predmety vo vetách. Otec kúpil synovi kabát. Marka napísala priateľke list. Stále hnal chlapca do roboty. Učiteľ rozkázal deťom spievať.

109

?- S danými slovesami utvor vety, v ktorých budú dva predmety. dať (komu? čo?) rozprávať (komu? čo?) potešiť (koho? čím?) obrať (koho? o čo?)

ен

за

уџ б

Napíš dve vety s viacnásobným podmetom. Napíš dve vety s viacnásobným prívlastkom.

ик е

?- Z koľkých slov sa skladá viacnásobný vetný člen?

?- V daných vetách podčiarkni viacnásobný predmet.

За

во

Snil o jari, slnku a kvetoch. Ľudia sa najviac rozprávali o počasí a úrode. Mama dala na stôl čerstvý chlieb, maslo a med. Mišo sa úplne oddal samote, tichu a dobrému zdraviu.

Viacnásobný predmet sa skladá z dvoch alebo viacerých predmetov, ktoré sú podradené tomu istému slovesu tou istou väzbou.

?- Napíš tri vety s viacnásobným predmetom.

___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________ ___________________________________________________________________________

110

CVIČENIA

?- V daných vetách podčiarkni predmet. Na čiaru napíš, či je to priamy alebo nepriamy predmet. Do zátvorky uveď, v ktorom je páde. Jana rozmýšľala nad odpoveďou. Mama upiekla chlieb. Rodičia mu vyplnili želanie. Celý rok sme sa tešili na výlet.

ик е

?- Napíš tri vety s priamym predmetom. ?- Napíš tri vety s nepriamym predmetom.

за

уџ б

ен

во

?- Z danej vety vypíš podmet, prísudok a predmet a napíš, aké sú podľa zloženia.

За

A predsa ťažko opúšťali Liptáci, Turčania, Honťania, Trenčania, Zvolenčania, Novohradčania svoje rodné kraje, dediny, háje, hory, vrchy, chalupy a pokrvenstvo.

podmet: ____________________________________________________________________ prísudok: ___________________________________________________________________ predmet: ____________________________________________________________________

111

Príslovkové určenie Pozorne prečítaj správu:

Dvadsiateho piateho júna na nádvorí Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči znovu dokorán otvorili Zlatú bránu. V galakoncerte na zámku Zlatej brány vystúpilo 40 detských súborov. Organizátorom 13. DFF Zlatá brána bolo Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Po otvorení sa na javisku striedali pesničky a tance na ľudovú nôtu v podaní tanečníkov a spevákov, ktorí prišli z Ľuby, Hajdušice, Silbaša, Erdevíka, Kovačice, Lugu, Vojlovice − Pančeva, Báčskeho Petrovca, Starej Pazovy, Jánošíka, Bingule, Dobanoviec, Kulpína, Padiny, Boľoviec, Pivnice, Aradáča, Iloku, Selenče, Hložian, Šídu a, pravdaže, Kysáča... (Podľa Národného kalendára na rok 2007)

за

уџ б

ен

ик е

Zo správy odpíš časti, ktoré odpovedajú na otázky: kedy: kde: ako: odkiaľ:

За

во

Rozvíjací vetný člen, ktorý vyjadruje rozličné okolnosti deja – miesto, čas, spôsob a príčinu, je príslovkové určenie. S prísudkom utvára určovací sklad. Rozlišujeme tieto druhy príslovkového určenia:

príslovkové určenie miesta Prišiel z Belehradu.

▶

kde? v Belehrade

KAM? KDE? ODKIAĽ? v škole zo školy do školy

kam? do Belehradu

odkiaľ? z Belehradu

112

◀

pokiaľ? po Belehrad

príslovkové určenie času Prišiel včera. kedy? odkedy? dokedy?

Prišiel autobusom. ako?

prečo?

во

Prišiel náhodou.

príslovkové určenie príčiny

за

уџ б

akým spôsobom?

ен

ик е

príslovkové určenie spôsobu

За

pre akú príčinu?

?- Doplň vety príslovkovými určeniami.

Celý zadychčaný vošiel _________________. (Kam?) Kohút zakikiríkal _____________________ (Kde?) Ten sveter sme kúpili ____________________. (Kedy?) Môj pes je ___________________ vycvičený. (Ako?) Neprišiel ___________________. (Prečo?)

113

?- Prečítaj vety a podčiarkni príslovkové určenia.

за

уџ б

Príslovkové určenia sa tiež delia na: holé rozvité viacnásobné

ен

ик е

1. Jež sa pozrel lačno na hada. 2. Vyzbrojení chlapi bez slova viedli poviazaného Jánošíka. 3. Marka sa triasla od strachu a od zimy. 4. Curka sa od ľaku spína. 5. Оtec pomaličky, potichučky vytiahol zo mňa všetko. 6. Rio de Janeiro, jedno z najkrajších a najväčších miest sveta, sa rozprestiera na okraji plošiny nad zálivom Guanabara pri atlantickom pobreží Brazílie. 7. V pondelok, utorok a v stredu pršalo. 8. Veľmi zďaleka som videl vysvietené obloky Melišovho bytu.

За

во

?- Prečítaj si dané vety ešte raz a doplň tabuľku. holé príslovkové určenie

rozvité príslovkové určenie

viacnásobné príslovkové určenie

poradové číslo vety

Zahrajme sa na novinárov Rozdeľte sa do skupín. Každá skupina napíše jednu správu. Téma môže byť ľubovoľná – z vášho žiackeho života, prípadne to môže byť správa o nejakej udalosti alebo podujatí z vašej osady a rôzne iné zaujímavosti. Použite čo najviac príslovkových určení. Najlepšiu správu uverejnite vo vašom časopise alebo na školskej nástenke.

114

Obmena hry: Rozdeľte sa do skupín. Každá skupina si vytiahne papierik s úlohou (úlohy: správa, oznámenie, predpoveď počasia). Po určenom čase si každá skupina zvolí hlásateľa, ktorý ten text prečíta. Takto si urobíte „triedny rozhlas“.

Pozor: Dobrá správa odpovedá na tieto otázky:

уџ б

ен

ик е

KTO? ČO? KDE? KEDY? AKO? PREČO?

за

?- Prečítaj v poslednom čísle týždenníka Hlas ľudu správy z našich osád a vyhľadaj v nich príslovkové určenia.

Jazyková divadelná scénka

во

Besiedka bude za týždeň/Besiedka bude o týždeň

За

Skupina šiestakov sa vzrušene dohovára o blížiacej sa besiedke. Janko: „Už sa musíme poponáhľať s prípravami, lebo besiedka bude za týždeň!“ Marka: „Tak to budeme mať skutočne problém prichystať, veď čo budeme robiť na besiedke celý týždeň?“ Spolužiaci sa nechápavo pozerajú na ňu, ale vtom Mirkovi svitlo: „Pravdaže, besiedka nebude za, ale o týždeň, lebo nemá trvať týždeň, ale má byť o sedem dní. Rovnako tak aj my pôjdeme domov o hodinu a nie za hodinu, lebo by to znamenalo, že nám cesta bude trvať 60 minút.“

115

ZHRNUTIE UČIVA O ROZVÍJACÍCH VETNÝCH ČLENOCH Prívlastok

ик е

Prívlastok je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno vo vete. Odpovedá na otázky aký?, ktorý?, čí? Ak sa prívlastok s nadradeným podstatným menom zhoduje v rode, čísle a páde (alebo aspoň v páde), je to zhodný prívlastok. Prívlastok, ktorý sa s nadradeným podstatným menom nezhoduje v rode, čísle a páde, je nezhodný prívlastok. Nezhodný prívlastok stojí tesne za nadradeným podstatným menom.

Prístavok

уџ б

ен

Prístavok pomenúva z iného hľadiska to, čo už bolo pomenované prvým podstatným menom. Od nadradeného podstatného mena ho oddeľujeme čiarkami.

Predmet

во

за

Predmet je rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja a dopĺňa význam slovesa vo funkcii hociktorého vetného člena vo vete. Odpovedá na pádové otázky. Rozlišujeme: – priamy predmet, ktorý stojí pri prechodných slovesách (je v bezpredložkovom akuzatíve), – nepriamy predmet, ktorý stojí pri neprechodných slovesách (je v hociktorom inom páde okrem bezpredložkového akuzatívu a nominatívu).

За

Príslovkové určenie

Príslovkové určenie najčastejšie rozvíja sloveso, potom prídavné meno a príslovku. Vyjadruje rozličné okolnosti (miesto, čas, spôsob, príčinu). Rozlišujeme: – príslovkové určenie miesta (kde?, kam?) – príslovkové určenie času (kedy?) – príslovkové určenie spôsobu (ako?) – príslovkové určenie príčiny (prečo?) Každý vetný člen môže byť: – holý (vyjadrený jedným slovom alebo predložkovou väzbou) – rozvitý (vyjadrený dvoma a viacerými slovami, ktoré nie sú rovnocenné, tvoria určovací sklad) – viacnásobný (vyjadrený dvoma a viacerými slovami, ktoré tvoria priraďovací sklad)

116

OTESTUJ SA 1. Urč vetné členy vo vete: Predvčerom nás prekvapilo sychravé počasie. Predvčerom _________________________________ _________________________________

prekvapilo

_________________________________

sychravé

_________________________________

počasie

_________________________________

ик е

nás

2. Vo vetách podčiarkni prísudok a vedľa napíš, ktorým slovným druhom je vyjadrený.

ен

Jerguš, čo tu robíš? Stromy vedľa cesty boli staré.

уџ б

Paľo Stieranka bol pastierik.

3. Akú funkciu majú zvýraznené slová vo vete?

за

Môj prvý pohľad padol na veľké zrkadlo v chodbe.

4. Vo vetách podčiarkni prívlastky, vypíš ich na čiaru a napíš, aké sú.

во

Svitol krásny slnečný deň.

За

Zemiaky a fazuľa živoria v tôni stromov. 5. Tomáš a Jerguš zoskočili z došteného voza. Z tejto vety vypíš: prisudzovací sklad určovacie sklady priraďovací sklad 6. Z vety vypíš prístavok. Michal Babinka, popredný slovenský vojvodinský básnik, písal aj básne a poviedky pre deti.

117

7. Podčiarkni predmety vo vete a vypíš ich na čiaru. Ku každému napíš, aký je. Stará mať podala Tomášovi jedlo. 8. Vo vete podčiarkni predmet a napíš všetky vetné sklady.

9. Zakrúžkuj:

10. Dopíš chýbajúce čiarky.

за

уџ б

V ktorej vete je príslovkové určenie? a) Ďateľ pozeral na chlapcov, zvŕtal sa. b) Bojí sa, že sa sem aj iní nanosia. c) Chlapcom bolo treba ísť.

ен

ик е

Chlapci obzerali zadymenú strechu, koliby, bačovo nocľažisko, sekeru. prisudzovací sklad: _________________________________________________________ určovacie sklady: ___________________________________________________________ priraďovací sklad: __________________________________________________________

За

во

Za siedmimi vrchmi siedmimi dolinami žil černokňažník. – Nenič kvety kríky stromy! – V poli zrela pšenica jačmeň i raž. – V tej chvíli nad nimi zasvietilo teplé žiarivé slnko. – Moja najlepšia kamarátka sa volá Anna. – Za sklenými malými zarosenými oknami domu sa len ťažko predieral začiatok dňa.

Vetné členy základné: rozvíjacie: – podmet – prívlastok (dvojčlenná veta) – prístavok – prísudok – predmet – vetný základ (jednočlenná veta) – príslovkové určenie • miesta • času • spôsobu • príčiny 118

VI. Veta a súvetie Keď sme spolu...

За

во

за

уџ б

ен

ик е

... je nám oveľa veselšie!

– Jednoduché a zložené súvetie – Priraďovacie a podraďovacie súvetie

Veta a súvetie Toto už vieme o vete

.?!

Veta je vyslovená alebo napísaná myšlienka. Veta je výpoveď o skutočnosti.

ик е

Podľa postoja hovoriaceho k obsahu výpovede rozoznávame: _____________________ vety, _____________________ vety, _____________________ vety a zvolacie vety.

ен

?- Z každého druhu viet napíš po dve vety. Pozor na znamienka, ktoré píšeme za týmito vetami!

за

уџ б

За

во

Podľa zloženia sa vety delia na: _____________________ vety a súvetia. Aké môžu byť jednoduché vety? ________________________a ______________________

?- Napíš tri holé vety a potom utvor z nich rozvité. _____________________ _____________________ _____________________

Čo je súvetie? Koľko prisudzovacích skladov má jednoduchá veta? Koľko prisudzovacích skladov môže mať súvetie?

120

→

?- Pozorne prečítaj bájku a voľne ju vyrozprávaj.

→

holá

súvetie

rozvitá

ик е

Bájka o vrane a krčahu s vodou

→

jedoduchá

→

Počet viet v súvetí môžeme určiť podľa počtu prisudzovacích skladov alebo vetných základov. Koľko je prisudzovacích skladov alebo vetných základov, toľko je viet v súvetí. veta

уџ б

ен

Bolo leto. Už veľa dní bez prestania pálilo slnko. Krajina bola vysušená a horúca. Zoslabnutá vrana krúžila nad krajinou a márne hľadala, čoho by sa napila. Vedela, že ak čoskoro nenájde vodu, zomrie od smädu. Keď stratila všetku nádej, zosadla na zem. Tu jej do očí udrela akási vec na kôpke kamenia. Vrana k nej pomaly priskackala. Bol to starý krčah. Vrana doň zvedavo nazrela a zo zobáka sa jej vydralo prekvapené zakrákanie. Na dne krčaha bola voda! Vrana dychtivo vopchala hlavu do krčaha, no mala prikrátky zobák, na vodu nedočiahla. Vedela, že keby krčah prevrátila, voda by jednoducho vytiekla a vsiakla do zeme. Vtom vrane čosi zišlo na um. Potešila sa. Zobákom začala zbierať zo zeme kamienky a hádzať ich do krčaha. Ako kamienkov na dne pribúdalo, tak sa zvyšovala aj hladina vody, až sa z nej vrana mohla poľahky napiť.

за

POUČENIE: Núdza človeka naučí poradiť si.

во

V bájke podčiarkni všetky prísudky a potom z nej vypíš:

За

a) dve jednoduché holé vety:

b) tri jednoduché rozvité vety:

121

ик е

c) štyri súvetia: súvetia:

ен

Tieto súvetia rozpíš na jednoduché vety, z ktorých sa skladajú. Napríklad: Zoslabnutá vrana

CVIČENIE

За

во

за

уџ б

krúžila nad krajinou. Márne hľadala. Čoho by sa napila.

?- Urč, z ktorých viet je zložené súvetie v tomto žartíku, a vypíš ich. Úvaha učiteľa na hodine fyziky: Keby tí žiaci, ktorí sedia v zadných laviciach, boli tak ticho ako žiaci v stredných laviciach, ktorí si čítajú časopisy, mohli by žiaci v predných laviciach ďalej nerušene spať.

122

?- Pozorne prečítaj úryvok z knihy Márie Haštovej Ohromná vec.

Rozmýšľam o ďalšom. No nič mi neprichodí na um. Ľubko zatiaľ vyhrýza z maslového chleba akési kliky-háky. O chvíľu vrčí, krúži s chlebom nad hlavou a nad stolom a mňa dobre neroztrhne od zlosti. — Prečo vrčíš? Jedz!

Červenou pastelkou podčiarkni jednoduché vety a modrou súvetia. Potom zvislými čiarami oddeľ jednotlivé vety v súvetiach. Máš aj ty mladšieho súrodenca, alebo aspoň známeho, na ktorého máš občas dať pozor? Porozprávaj o tom.

ик е

?- Uvádzame tu niekoľko viet z knihy Jany Šrámkovej Biela stužka v tvojich vlasoch. Roztrieď ich na jednoduché vety a súvetia a podľa čísel zaraď do tabuľky.

ен

1. Skoro všetky svoje detské choroby som prežila na Kalinčiakovej ulici č. 3 v jednoizbovom byte.

уџ б

2. Podľa mabičkiných* rečí, robil veľký Imrich vo svojom živote iba dve veci: niekoľko rokov ošetrovateľa v nemocnici a celú večnosť nekonečné starosti nám obom.

за

3. Ak ma pamäť neklame, nevynechal jediný deň v roku, aby mabičke nepripomenul, že by bolo v jej vlastnom záujme lepšie, keby toho fagana (mňa) dala radšej do domova a prestala robiť hanbu sebe i celej rodine.

4. Našťastie, mabička nikdy nestratila duchaprítomnosť a bez jediného mihnutia oka vyhlásila, že vie, čo robí, a ak ma niekto pošle do sirotinca, tak jedine cez jej mŕtvolu.

во

5. V našom byte na Kalinčiakovej ulici nás navštevovala aj mabičkina dcéra Valéria, naslovovzatá odborníčka v oblasti zažívacích porúch.

За

6. Druhá dcéra mojej mabičky sa volala Jozefka. 7. Jozefka mala päťdesiat rokov, cvičeného psa s pozoruhodným menom Karkuľa a nerozlučnú kamarátku Severínu, ktorá ju opatrovala odvtedy, ako Jozefke po operácii chrbtice ochrnuli nohy. Jednoduché vety

Súvetia

Poradové číslo vety: Poznámka: v knihe Biela stužka v tvojich vlasoch hlavná hrdinka si mamu trefne volá mabička, lebo bola už pomerne stará, keď ju porodila, ale o tom sa dozvieš viac, ak prečítaš celú knihu. 

123

Jednoduché a zložené súvetie V ďalších súvetiach z knihy Biela stužka v tvojich vlasoch spoločne podčiarknite prísudky a potom na čiary napíš, z koľkých viet sú zložené.

ен

ик е

Uvidíme, počkáme, presvedčíme sa! _____ Len čo však Bernadetta za sebou zatvorila dvere, mabička ožila tak prudko a nepredvídane, že som sa sotva stačila uhnúť. _____ A keď hovorí dospelý, povinnosťou každého školopovinného dvojnožca je mlčať. _____ Odkedy sa mabička dozvedela, že organizmus človeka sa skladá väčšinou z vody, znamenali pre ňu slzy iba trestuhodné mrhanie životodarnou tekutinou. _____ Tatko Šimon mi mal slúžiť ako vzor vytrvalosti, statočnosti a odvahy, lebo: nefňukal pre nič za nič, nerobil z komára slona, a najmä vedel sa pozrieť pravde do očí a bez slova. ____

уџ б

Súvetie má najmenej dve vety, ale môže mať aj tri, štyri a viac viet.

за

Podľa počtu viet v súvetí sa súvetia delia na jednoduché a zložené. Jednoduché súvetie sa skladá z dvoch viet. Zložené súvetie sa skladá z troch a viac viet.

во

?-Pozorne prečítaj poslednú vetu z cvičenia a vysvetli slovné spojenia. nerobiť z komára slona/somára:

За

pozrieť sa pravde do očí:

?-Pobav sa a vyrieš doplňovačku. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

124

1. Jeden neohybný slovný druh 2. Robili krúživý pohyb 3. Po včerajší deň 4. Jeden rozvíjací vetný člen 5. Biológ zaoberajúci sa skúmaním rastlín (botanikou) 6. Nekonečná rovná čiara 7. Týkajúci sa celého sveta

Priraďovacie a podraďovacie súvetie Priraďovacie súvetie Dané súvetie rozpíš na jednoduché vety. Za každou vetou vypíš prisudzovací sklad. Ločká pálenka v zelenkastej fľaške, kolembá sa fľaška vo vrecku na kabáte, hompáľa sa kabát na zhrbenom hájnikovom chrbte, kýva sa hájnik na krivých nohách, ponáhľajú sa nohy po úzkej cestičke, stúpa cestička proti Prokovmu háju, vynára sa háj z ranného úsvitu.

ен

уџ б

1. Ločká pálenka v zelenkastej fľaške. Ločká pálenka. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

ик е

(Branko Ćopić, Orly včas vyletujú)

за

Vety v tomto súvetí sú samostatné. Každá veta môže stáť samostatne.

во

Súvetie, v ktorom každá veta môže stáť samostatne, je priraďovacie súvetie.

За

Ako sa oddeľujú vety v priraďovacom súvetí? ________________________________ Zopakuj si, čo sme sa naučili o spojkách a doplň, prípadne prečiarkni, čo sa nehodí.

Vety v súvetiach spájame ____________. Spojky, ktoré spájajú rovnocenné vety, teda vety v _________________ súvetí, sa volajú priraďovacie/podraďovacie/zaraďovacie spojky. Najčastejšie priraďovacie spojky sú: Pred ktorou spojkou spravidla nepíšeme čiarku? Utvor 5 jednoduchých priraďovacích súvetí, v ktorých použiješ spojky a, aj, alebo, ale, a predsa. priraďovacie spojky priraďovací sklad priraďovacie súvetie

125

Podraďovacie súvetie Zopakuj si učivo o vetných členoch. Ako sa pýtame na prívlastok? Predmet bližšie určuje

a odpovedá

na __________________ otázky. Na príslovkové určenia sa pýtame

ик е

?- Pozoruj súvetia:

2. Každý si myslí, že má pravdu.

ен

1. Kto včas ráno vstáva, zdravú myseľ máva.

3. Raz sa Zeus zaľúbil do dievčiny, ktorá sa volala Európa.

уџ б

4. Žasol som nad tým, čo taký tretiačik vie.

5. Keď sme sa konečne vymotali von, bolo už tma.

за

6. Také vzrušujúce prázdniny, aké som tento rok prežívala ja, neprežil určite ani pätnásťročný kapitán z knihy Jula Verna. 7. Máš sa správať, ako sa sluší.

во

Pokús sa aj tieto súvetia rozpísať na vety. 2. 3.

За

1. Kto včas ráno vstáva. Zdravú myseľ máva.

4. 5. 6. 7. Vidíme, že každé z uvedených súvetí pozostáva z dvoch viet. No keď tieto vety pozorujeme osobitne, zistíme, že jedna môže stáť samostatne, ale druhá nie.

126

Podraďovacie súvetie je zložené z hlavnej a vedľajšej vety. Hlavná veta je veta, ktorá v podraďovacom súvetí má samostatný význam a môže stáť samostatne. Veta, ktorá v podraďovacom súvetí nemôže stáť samostatne, lebo nemá určitý význam, je vedľajšia veta.

1. Kto máva zdravú myseľ? – Ten, kto včas ráno vstáva. 2.

ен

ик е

Napíš, na ktoré otázky odpovedajú vedľajšie vety v predošlých súvetiach.

уџ б

5. 6.

за

За

CVIČENIE

во

V podraďovacom súvetí jedna veta (vedľajšia) má úlohu vetného člena druhej (hlavnej) vety.

?- Doplň hlavnú vetu vedľajšou. Učiteľ nám povedal, že Učiteľ nám povedal, aby Učiteľ nám povedal, čo Učiteľ nám povedal, kde Učiteľ nám povedal, ktorý Učiteľ nám povedal, aká Učiteľ nám povedal, ako Učiteľ nám povedal, kedy

127

?- Pozorne prečítajte La Fontainovu bájku Lev a myš a spoločne vymenujte všetky druhy viet a súvetí. Lev spal. Myš vyliezla z diery a prebehla mu po tele. Lev sa zobudil a chytil ju. Naľakaná myš ho prosila, aby ju pustil, že mu bude na dobrej pomoci. Kráľ zvierat sa len posmešne usmial jej sľubu a veľkodušne jej daroval život. O chvíľu poľovníci chytili leva. Silným povrazom ho priviazali k stromu a odišli. Lev reval, mykal sa z celej sily, ale povraz nepovolil. Tu pribehla myš, poprehrýzala povraz a leva oslobodila.

?- Napíš, z koľkých viet sa skladá toto súvetie:

ик е

Vedci zistili, že mozgová kôra človeka obsahuje také množstvo myšlienkovej energie, že každý z nás by sa mohol naučiť štyridsať jazykov, doslovne si zapamätať vyše päťdesiatzväzkovú encyklopédiu a zvládnuť obsah učebných predmetov desiatich vysokých škôl.

ен

Počet viet:

уџ б

Twain, známy americký spisovateľ a novinár, si jedného dňa všimol pred kostolom žobráka, ?- ktorýMark márne natŕčal ruku s klobúkom. Chodci sa tvárili, že ho nevidia. Malá tabuľka pri slepcovi ozna-

за

movala „Slepý“. Twain tento nápis nahradil iným. Od tej chvíle sa peniaze len tak sypali do slepcovho klobúka, až prekvapený vykríkol: „Ničomu nerozumiem! Čo sa vlastne stalo?“ Potom mu ktosi prečítal nový nápis na tabuľke: „Zajtra bude jar, a ja ju neuvidím!“

tri prisudzovacie sklady:

во

Z textu odpíš:

За

tri určovacie sklady: priraďovací sklad:

jednoduchú rozvitú vetu: podraďovacie súvetie: priraďovacie súvetie:

128

ZHRNUTIE UČIVA O VETE A SÚVETÍ

ен

ик е

Veta, ktorá má jeden prisudzovací sklad (alebo vetný základ), je jednoduchá veta. Môže byť holá a rozvitá. Veta, ktorá má dva a viac prisudzovacích skladov alebo vetných základov, je súvetie. Počet viet v súvetí môžeme určiť podľa počtu prisudzovacích skladov alebo vetných základov. Koľko je prisudzovacích skladov alebo vetných základov, toľko je viet v súvetí.

Jednoduché súvetie sa delí na: – priraďovacie súvetie – podraďovacie súvetie

за

– jednoduché súvetie (má dve vety) – zložené súvetie (má tri a viac viet)

уџ б

Rozlišujeme:

За

во

Súvetie, v ktorom každá veta môže stáť samostatne, je priraďovacie súvetie. Podraďovacie súvetie tvorí hlavná veta (ktorá môže stáť samostatne) a vedľajšia veta (ktorá nemôže stáť samostatne). Vedľajšia veta má úlohu jedného vetného člena hlavnej vety. Žartíky – Otecko, vraj mi nemáš pomáhať s úlohami. – Ako to? – Pán učiteľ povedal, že mu stačia chyby, ktoré urobím sám. *** Do školy má prísť inšpektor a učiteľ pripravuje žiakov:

– Žiaci, keď príde do triedy inšpektor, chcem, aby ste sa všetci hlásili. Tí, ktorí vedia odpoveď, pravou rukou, a tí, ktorí nevedia, ľavou.

(Zornička 3-4 2006/07)

129

OTESTUJ SA 1. V daných vetách podčiarkni prísudky a pod každou vetou zakrúžkuj písmeno pred správnou odpoveďou.

ик е

Na začiatku školského roku preskúšala učiteľka každého jedného žiaka, zisťovala, aký má kto hlas. a) holá veta b) rozvitá veta c) súvetie

уџ б

ен

Každý chlapec a každé dievča museli zaspievať pesničku. a) holá veta b) rozvitá veta c) súvetie

за

Peter je zdravý. a) holá veta b) rozvitá veta c) súvetie

За

во

Vravela, že na Laca bude žalovať rodičom, ale nežalovala, no ani ho nevzala do spevokolu. a) holá veta b) rozvitá veta c) súvetie Zaspievaj! a) holá veta b) rozvitá veta c) súvetie

2. Zakrúžkuj písmená pred jednoduchými súvetiami. a) Učiteľka vyludzovala všelijaké tóny a za každú cenu chcela odo mňa, aby som ju napodobnil, no kde by som ja vzal taký tenký hlas? b) Prečo by som mal byť antitalent, keď nikto iný z celej triedy antitalent nie je? c) Najviacej ma štvalo to, že som vôbec nevedel, čo to slovo znamená. d) Celá chyba je v tom, že mám taký hrubý, taký hlboký hlas.

130

3. Zakrúžkuj písmená pred zloženými súvetiami. a) Na hodine hudobnej výchovy musela vždy celá trieda vypochodovať pred tabuľu a iba my dvaja s Lacom sme zostali v lavici. b) Ostatní žiaci sa nám vyškierali, a my sme im spočiatku aj závideli, no neskoršie sme našli v tom predsa len nejakú výhodu. c) Tí museli vždy celú hodinu stáť, a my sme sedeli a keď človek musí, vie sa uspokojiť. d) Miško určite také holuby má, lebo on holuby nezabíja, ani nepredáva. 4. Na čiaru za vetou napíš, či je súvetie priraďovacie alebo podraďovacie.

уџ б

ен

ик е

Jedného dňa príde mama do kuchyne a prinesie húsatko. ___________________ Zabalila húsatko do bielej handry, opatrne ho položila do prúteného košíka. _____________ Opýtam sa mamy, koľko budeme mať húseniec. ________________ Ako môže húsatko vedieť, že je už jar? __________________ Keby bolo prišlo skôr, bolo by mu zima. ________________

во

за

5. Zo súvetia vypíš všetky prisudzovacie sklady a na čiaru za vetou napíš, z koľkých jednoduchých viet sa skladá. Sýkorky zasadli na okennom ráme, pokukali na misku s makom, poprekrúcali hlávky na obe strany a odleteli.

За

Po snehu lozil šantivý pes Chvostík, vbáral sa do neho až po ňucháčik, metal sa, prášil a veselo poštekával. 6. Dané sú podraďovacie súvetia. V každom podčiarkni hlavnú vetu. Otca zaujímalo, aké budem mať vysvedčenie. Takú zimu, aká bola tohto roku, sme ešte nezažili. Včera nám ohlásili, že stará mama predsa príde na Vianoce. Keď svitla nedeľa, ranená breza umrela.

131

7. Napíš chýbajúce čiarky a bodky. Človek

уџ б

ен

ик е

Som teplo tvojho príbytku za studených zimných nocí Som priateľský tieň keď páli letné slnko Som krov tvojho domu doska tvojho stola som lôžko na ktorom spíš a drevo z ktorého staviaš svoje lode Som násadou tvojej motyky som drevo tvojej kolísky i tvojej rakvy som kvet dobroty a krásy! Vypočuj moju prosbu: Nenič ma!

За

во

за

(Nápis na juhoslovanskom pavilóne na medzinárodnej výstave v Paríži v roku 1937)

132

VII. Veta a slovo

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Kocúr, Murko, kocúrik, mňaukáčik, samec mačky, šelma, ktorá chytá myši – to všetko som, prosím, ja!

Formálna a významová stránka slova –Význam slova Jednovýznamové a viacvýznamové slová – Slovná zásoba – Slová podľa zloženia

Veta a slovo ?- Prečítaj úryvok z knihy domáceho čítania Brat mlčanlivého vlka od Kláry Jarunkovej a zisti, či poznáš význam všetkých slov. (Pomôž si Krátkym slovníkom slovenského jazyka.)

ен

ик е

Šiel som prášiť deky do našej izby. Samozrejmá vec, že nie dobrovoľne. Z výchovných dôvodov. Aby som nezhnil od lenivosti, keď vonku prší. Alebo aby som neskončil na šibenici, lebo lenivosť plodí všetky hriechy sveta. To sú také mamkine porekadlá. Už som jej aj povedal, že veru taký lupič sa narobí, kým v tichosti vylúpi banku, a čo sa ešte natrápi s utrácaním ťažko nadobudnutých peňazí! A že teda napríklad lupičstvo nemôže pochádzať z lenivosti. Vtedy sa mamka zasmiala, ale nepomohlo to. Čo sa ona raz na Beňuši naučila, to neprestane opakovať, ani keby sa jej vysmievali inakší páni, ako som ja. Práve preto sa jej ja nevysmievam. Keď raz ona tomu verí, pochopiteľne chce zachrániť pred šibenicou vlastného syna.

уџ б

Vysvetli zvýraznené slovné spojenia.

за

Formálna a významová stránka slova

За

во

Našu reč tvoria hlásky, slabiky, slová a vety. Hláska je najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka. Hlásky delíme na: ___________________ ___________________ ___________________

Slovo je spojenie hlások, ktoré má svoj význam. Každé slovo má formálnu a významovú stránku. Formálna stránka je vlastne zvuková stránka slova. Formálna stránka napríklad slova strom je, že sa to slovo skladá z hlások s t r o m. Významová stránka slova strom je, že je to drevnatá rastlina s kmeňom a korunou.

134

?- Napíš formálne a významové stránky slov:

ик е

kukurica – formálna stránka: – významová stránka: rovina – formálna stránka: – významová stránka: hmla – formálna stránka: – významová stránka:

за

živý – sivý – divý hlas – hlad – chlad výr – vír – víl – vôl opak – opar – spar – spor – spod koza – kosa – rosa – nosa – noha – nora

уџ б

ен

Môžeme meniť poradie hlások v slove alebo čo len jednu hlásku nahradiť inou, bez toho, aby sme nezmenili významovú stránku toho slova? Za pomoci slovníka povedz formálnu a významovú stránku slov:

во

?- Napíš štyri dvojice slov, v ktorých došlo k zmene formálnej a významovej stránky slova, keď sa

За

jedna hláska nahradila inou. _____________– _____________, _____________ – _____________,

_____________ – _____________, _____________ – _____________.

Formálna a významová stránka slova tesne súvisia. Ak sa zmení formálna stránka slova, zmení sa aj jeho významová stránka. Môže hrozný ÚKOR C skrývať milého KOCÚRa?

135

Zahrajme sa Radom hovorte slová tak, aby každý nasledujúci v danom slove zamenil jednu hlásku (napríklad: jar – jas – jav – dav – dal – dol – dom – som...). Keď si už neviete vymyslieť pokračovanie, začnite hru s novým prvým slovom. Niektoré slová už svojou formálnou stránkou naznačujú aj význam slov: kikirikí, bim-bam, chichotať sa, žblnkotať, jajkať.

ик е

Uvedené slová napodobňujú zvuky. Také slová sa volajú onomatopoje.

?- Napíš deväť onomatopoických slov, a päť použi vo vetách.

уџ б

ен

__________________ __________________ __________________

за

__________________ __________________ __________________

За

во

Vlani ste sa učili krásnu báseň Eleny Čepčekovej Jarná nôta. Zopakuj si ju a napíš, ktoré zvukomalebné slová, čiže onomatopoje sa v nej javia.

Rozdeľovanie slov na konci riadka Ak na konci riadka nie je pre slovo dosť miesta, slovo rozdelíme. Pozor: Dvojhlásky ia, ie, iu a spoluhlásky dz, dž, ch netreba od seba oddeľovať. V tabuľke sú uvedené základné pravidlá o rozdeľovaní slov na konci riadka.

136

no-ha-vi-ce ve-če-ra čia-ra

2. Ak sú medzi samohláskami dve spoluhlásky, jednu spoluhlásku pričleníme k predchádzajúcej a druhú k nasledujúcej slabike.

veľ-mi lás-ka mot-to

3. Ak sa slovo skladá zo slovného základu a prípony alebo predpony, rozdelíme ho tam, kde sa stretá základ slova s príponou alebo predponou.

vy-brať Japon-sko ohyzd-ný tlači-dlo

уџ б nav-štíviť ses-tra zaj-tra

во

за

4. Ak je spôsob tvorenia slov nejasný a medzi dvoma samohláskami je skupina troch a viac spoluhlások, postupujeme pri delení tak, že prvú spoluhlásku pričleníme k predchádzajúcej slabike a ostatné spoluhlásky k nasledujúcej slabike.

ен

1. Ak je medzi samohláskami jedna spoluhláska, slovo rozdelíme pred spoluhláskou.

ик е

Rozdeľovanie slov na konci riadka

šesť-uholník vodo-vod zeme-trasenie

6. Jednoslabičné slová nerozdeľujeme.

to, deň, len, stĺp, viac

7. Neslabičné predložky v, k, z, s sa obyčajne píšu do toho istého riadka ako prvá slabika nasledujúceho slova.

v ško-le, s te-bou, z ma-py

За

5. Slová zložené z dvoch slovných základov rozdeľujeme na hranici zloženia.

Roz-

deliť

(podľa Márie Myjavcovej)

137

Význam slova

ен

hôrka: Tieto vlastnosti sú ich gramatickým významom.

ик е

Porozmýšľaj o slovách dážď, hôrka. Čo znamenajú tieto dve slová? Dážď je . Hôrka je . Obe slová pomenúvajú nejakú vec. To je ich lexikálny význam. Urč slovný druh, do ktorého patria tieto slová, ich rod, číslo a pád. dážď:

уџ б

Slová majú lexikálny a gramatický význam. Oba významy navzájom tesne súvisia.

За

во

за

Môžeme presnejšie povedať, aký je to dážď a aká je to hôrka? Význam týchto slov je všeobecný a široký, lebo sa môže vzťahovať na každý dážď a na ktorúkoľvek hôrku na svete. Je to rozsah významu slova. Rozsah významu slova je veľký, keď sa pomenúva veľký počet predmetov. Keď je rozsah významu veľký, obsah významu je malý. Nemôžeme bližšie určiť, aká je to vec.

?- Pozoruj slová:

rastlina – strom – jabloň – jonatánka Najširší rozsah má slovo rastlina, lebo Najmenší rozsah má slovo , lebo pomenúva druh jabloní. Najmenší obsah má slovo , lebo Najväčší obsah má slovo , lebo

138

. . .

n k

Z matematiky ste sa učili graficky znázorniť množiny. Aj slová tvoria také množiny. Napríklad dané slová môžeme znázorniť takto:

jo n ja bloň strom

rastlina

ен

ик е

Slovo v najväčšom kruhu má najväčší ___________________, a naopak, slovo v najmenšom kruhu má najmenší __________________.

За

во

за

уџ б

Napíš ešte tri podobné rady názvov osôb, zvierat alebo vecí. Postupuj od najširšieho rozsahu po najmenší a znázorni ich aj graficky. 1. 2. 3.

139

Čím má slovo väčší obsah a menší rozsah, má presnejší význam.

ик е

Význam slova sa obohacuje, keď je slovo bližšie určované iným slovom. Vtedy sa jeho rozsah ______________________ a obsah _______________________. Pozoruj znovu slová dážď a hôrka, ale teraz v spojeniach jesenný dážď a dubová hôrka. Prečo teraz môžeme bližšie určiť slová dážď a hôrka? Rozsah významu uvedených slov môžeme aj ďalej zmenšovať a obsah významu zväčšovať, keď k uvedeným dvojiciam pridávame ďalšie slová: sychravý jesenný dážď

mladá dubová hôrka

ен

Tieto spojenia použi vo vetách tak, aby podstatné mená dážď a hôrka boli podmetmi.

уџ б

Aký sklad vo vete utvárajú dané spojenia?

за

Ktorým vetným členom sú prídavné mená v uvedených skladoch?

во

Používaním rozvíjacích vetných členov zmenšujeme ________________ významu slova.

významu a zväčšujeme

За

Svoj skutočný význam slovo nadobúda vo vete, v spojení s inými slovami. Žartíky − Jano, čo stojí ten pes? − No, veď ja neviem, prečo si nesadne. − Ale ja myslím, koľko stojí. − Ach tak, no asi polhodiny. *** Téma na zamyslenie: Mláďa koňa je žriebä, jeho matka je kobyla a jeho otec je žrebec. Tak prečo ich vlastne voláme kone?

140

Jazyková scénka

уџ б

ен

Jedno dievča sedí, vedľa nej je voľná stolička. Netrpezlivo sa obzerá okolo seba. Prichádza chlapec a chce si sadnúť. − Nemôžeš si sem sadnúť, je zaujaté! − Čo to znamená? Viem, že zaujatý môže byť človek, ktorý niečo veľmi usilovne, sústredene robí, ale žeby tak mohla robiť aj stolička?! Nevidím, že by sa jej z kečky parilo! (A urazene si chce sadnúť.) − Nesadaj si, čakám priateľku, to pre ňu som zaujala miesto! − Ach, tak! To chceš povedať, že tá stolička je obsadená! Čo si mi to nepovedala hneď? Doteraz by som si už našiel inde miesto.

ик е

Miesto je zaujaté!/Miesto je obsadené!

во

за

Nie takto: ale takto: nastaviť (rozprávať) pokračovať (v rozhovore) predĺžiť (rozprávať)

За

Ale: môžeme nastaviť tvár slnku, aby nám na ňu svietilo.

Je obsadené!

141

Jednovýznamové a viacvýznamové slová Mnohé slová majú len jeden význam. Sú to jednovýznamové slová. Také sú napríklad slová Belehrad, Hložany, kilogram, centimeter, písací stroj. Väčšina slov však má viac významov. Sú to viacvýznamové slová. Také slová sú napríklad oko, hlava, mesiac, ucho, kraj a iné. Každé viacvýznamové slovo má základný význam a odvodené významy.

?- Podľa slovníka napíš, aké významy má podstatné meno hlava a aké sloveso odseknúť.

ик е

hlava – základný význam: – odvodené významy:

уџ б

ен

odseknúť – základný význam: – odvodený význam:

за

Základný význam je ten najdôležitejší význam slova. Odvodené významy sa najčastejšie používajú v prenesenom význame, metaforicky.

во

Metafora je nepriame pomenovanie na základe podobnosti.

За

Môže byť lexikalizovaná a básnická. Lexikalizované metafory sa používajú v každodennom živote. Také sú napríklad kohútik (na vodovode), noha (na stole).

?- Uveď aspoň päť lexikalizovaných metafor (i s vysvetlením).

_____________________________ (_________________________________________) _____________________________ (_________________________________________) _____________________________ (_________________________________________) _____________________________ (_________________________________________) _____________________________ (_________________________________________)

142

Básnické metafory sa používajú v umeleckých dielach.

?- Prečítajte Pluky lúky od Daniela Heviera a spoločne vyhľadajte slová a slovné spojenia, ktoré sú tu použité v prenesenom, inom význame.

ик е

Aha, voľačo sa deje. Vietor fúka do striebornej trúbky. Zvončeky vyzváňajú na poplach. Ruže sú ako na tŕní. Konvalinky pomalinky naťahujú poľné linky. Zvonia, vyzváňajú lúčne telefóny. Tráva vyrazí ako zelená jazda. To lúka zvoláva svoje voňavé vojsko. Bodliaky sú kopijníci. Čmeliaky čakajú v pozore na rozkaz. A lúka velí: − Pozor! Páľ! A slniečko páli. A celý svet sa teší, celý svet sa smeje. Pretože niet na svete krajšej streľby, ako keď vystreľujú puky kvetov: „Puki-puki, puk!“

Najčastejším druhom metafory je personifikácia (zosobnenie), napríklad husle plačú, deň sa prebúdza, mesto spí, lúka zvoláva a iné.

уџ б

за

Epiteton je Z predošlého textu vypíš všetky epitetá.

ен

?- Doplň.

во

Zahrajme sa na spisovateľov

За

Pozorne si prečítaj Hevierov text ešte raz. Teraz sa sám pokús takýmto spôsobom opísať napríklad príchod leta do tvojej záhrady.

143

Slovná zásoba V každom jazyku je obrovské množstvo slov. Všetky slová jedného jazyka tvoria jeho slovnú zásobu. Slovná zásoba slovenského jazyka pozostáva z asi 200 000 slov. Najdôležitejšiu časť slovnej zásoby však tvorí omnoho menej slov a nazýva sa jadro slovnej zásoby. Do jadra slovnej zásoby patria slová, ktoré sú známe všetkým príslušníkom národa a majú ustálený význam.

ен

Takéto slová sa môžu stať viacvýznamovými.

ик е

?- Uveďte spoločne desať slov, ktoré patria do jadra slovnej zásoby slovenčiny.

за

уџ б

Spoločnosť sa stále mení, vyrábajú sa nové veci, ľudstvo získava nové vedecké a technické výdobytky. Všetko to treba pomenovať, a preto sa mení slovná zásoba. Vznikajú nové slová a združené pomenovania: samoobsluha, počítač, viacnásobný vetný člen, Matica slovenská... Mnohé slová zároveň zanikajú: šľachtic, poddaný, zemepán...

во За

rubáš: oje: štverne: kolovrat: cokule: šidlo:

?- Pokús sa napísať, čo znamenajú slová:

?- Vyhľadaj doma na povale alebo u starých rodičov, prípadne u známych nejakú „haraburdu“ zo

starých čias, pospytuj sa, čo je to, na čo sa používala, kedy sa prestala používať... Pokús sa ju nakresliť a čím detailnejšie opísať.

Zastarané slová v jazyku sa odborne nazývajú archaizmy.

144

?- Poznáš význam týchto nových slov? syntetizátor: hardvér: obrazovka: internet: texasky: cédečko:

ик е

Nové slová v jazyku sa odborne nazývajú neologizmy.

ен

?- Podčiarkni neologizmy v žartíku a spoločne si vysvetlite ich význam: Prečo blondínka vylieva vodu do počítača?

– Aby mohla surfovať po internete.

уџ б

Žartík

за

V slovenčine je veľa aj slov cudzieho pôvodu (prebraté z iných jazykov). Napríklad dejepis sa inak volá história, zemepis – geografia... Mnohé z nich už ani necítime ako cudzie. Napríklad slovo škola nám prišlo z latinčiny. Aj slovo pacient sa ti iste nezdá cudzie, no tiež pochádza z latinčiny: latinské patiens (vyslov paciens) znamená trpiaci.

во

?- A ako je to s menami mesiacov? Prečítaj úryvok z knihy Slová z dovozu Kvety Daškovej

За

a podčiarkni všetky názvy mesiacov, odpíš ich na linajky a vedľa napíš slovenský názov.

Prvým mesiacom Romulovho kalendára bol Martius (vyslov marcius). Meno mu dali podľa boha vojny Marsa. Že je z neho náš tretí mesiac marec, je isté. Aprilis je druhý mesiac. Čo to meno znamená, nevedia ani učenejšie hlavy, ako som ja, a rovnako nevedia ani o mene Junius, čo bol štvrtý mesiac a Februarius, ktorý pribudol ako posledný. Maius, čo znamená milý, ľúbezný, bol v Romulovom kalendári ako tretí. Ostatné mesiace − piaty Quintilis, šiesty Sextilis, siedmy September, ôsmy October (vyslov október), deviaty November a desiaty December mali názvy utvorené od čísel. Januarius... dostal meno od primusa čiže najprednejšieho spomedzi bohov. Volal sa Janus a bol to boh s dvoma tvárami. Pri... reforme premenovali mesiac Quintilis na Julius, a to podľa jedného z najväčších rímskych štátnikov Gaia Julia Caesara. Pri ďalšom zlepšovaní kalendára mesiac Sextilis dostal meno podľa prvého rímskeho cisára Augusta − augustus.

145

уџ б

?- Doplň cudzie slovo k danému domácemu výrazu.

ен

ик е

Martius – marec ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________ ____________________– ____________________

За

во

за

počty – ______________ chuť do jedla ________________ záver športových pretekov, koniec – _________________ postava, aj obrazec – _____________ tvar – _____________ stupnica – _____________ Alibi je dôkaz, že niekto v čase

146

spáchania činu bol niekde inde. Toto slovo pochádza z latinčiny a znamená: inde.

Zahrajme sa Ako poznáš cudzie slová? Prever si to týmto testom. Podčiarkni správny význam daných slov: 1. absolútny 2. relatívny

4. alternatíva

уџ б

5. organizmus

3. ideál

– predjedlo – jedna vec z dvoch – náuka o riadení lode na mori

– hudobný nástroj – živočíšny alebo rastlinný jedinec – nútiť niekoho robiť

6. absurdný – namyslený – nezmyselný – nešikovný

7. dekoratívny

За

– ozdobný – ohromný – používaný na ničenie škodcov

во

за

– myšlienka – vzor – tovar

ен

– nešikovný – k niečomu podmienený, vzťahujúci sa na niečo – rázny, rozhodný

ик е

– úplný, dokonalý – starý – ohrozený

8. afekt – neprirodzenosť – chyba, porucha, nedostatok – pitie

9. epocha – obdobie – ozdoba – pásik látky na pleciach uniformy

Žartík Príde syn za otcom a hovorí: – Ocko, potreboval by som nový harddisk... – A čarovné slovíčko? – Do čerta! Všetko je dnes zaheslované!

147

S.O.S. – to po anglicky znamená zachráňte naše duše!

Slová podľa zloženia

ик е

Slová sa podľa zloženia delia na: prvotné (neodvodené) – žena, otec, strom, kniha, robiť, ako odvodené – oženiť, knižnica, vyrobiť zložené – stromoradie, kníhkupectvo, praotec skratky – S.O.S. (save our souls), atď., AIDS značky – H2O (voda), NS, BG, SR, l, km, h, s

Napíš po 5 slov každého druhu. Pri skratkách a značkách uveď, čo znamenajú:

ен

slová: ?- Prvotné Odvodené slová:

за

уџ б

Zložené slová: Skratky: Značky:

во

За

myť: kryť: ryť: vyť:

?- Od daných slovies utvor nové pomocou predpony alebo prípony.

Zahrajme sa Z každého slova utvor čo najviac nových slov. dobrosrdečnosť – napríklad: dobro, srd, drsno, dosť... svetlonos: nepredpokladala: storaký:

148

ZHRNUTIE UČIVA O SLOVÁCH Slová majú formálnu a významovú stránku. Ak sa zmení formálna stránka slova, zmení sa aj významová. Slová majú lexikálny a gramatický význam. Oba významy navzájom tesne súvisia.

ик е

Pri slovách treba rozlišovať rozsah a obsah slova. Čím má slovo väčší obsah a menší rozsah, jeho význam je určitejší. Podľa počtu významov slová delíme na jednovýznamové a viacvýznamové. Viacvýznamové slovo má základný význam a odvodené významy.

уџ б

ен

Metafora je nepriame pomenovanie vecí a javov na základe podobnosti. Metafora môže byť lexikalizovaná a básnická. Personifikácia, alebo zosobnenie je druh metafory. Epiteton je básnický prívlastok.

за

lovná zásoba je súhrn všetkých slov jedného jazyka. Najdôležitejšou časťou slovnej zásoby S je jadro slovnej zásoby. Slovná zásoba sa mení zároveň s vývinom ľudskej spoločnosti. prvotné slová,

За

odvodené slová,

во

Podľa zloženia slová sa delia na:

zložené slová, skratky a značky.

149

OTESTUJ SA 1. Napíš formálnu i významovú stránku slov: včera formálna stránka: významová stránka: nos formálna stránka: významová stránka:

ик е

2. Napíš gramatický význam slov: pred: skúška:

ен

3. Dané slová zoraď podľa rozsahu a obsahu, postupuj od toho s najširším rozsahom. opica, zviera, stavovec, orangutan, cicavec, ľudoopica

уџ б

5. Spoj slovo s jeho významom.

за

4. Zakrúžkuj písmeno pred správnou odpoveďou. Slová hyperbola, personifikácia, zoológia, jazykoveda, unikát a) patria do jadra slovnej zásoby. b) nepatria do jadra slovnej zásoby.

За

во

básnický prívlastok personifikácia metafora prenesený význam slova epiteton zosobnenie 6. Roztrieď dané slová: tragač, obrazovka, skúter, e-mail, kolovrátok, povrieslo archaizmy: neologizmy: 7. Zakrúžkuj písmeno pred správnou odpoveďou. V ktorom rade sa nevyskytujú zložené slová? a) otec, oženiť, knižnica, príťažlivý b) kníhkupectvo, matematika, príčina c) alebo, mimochodom, praotec 8. Naznač zvislou čiarou, kde môžeme dané slová rozdeliť na konci riadka. večernica, včera, prípitok, zas, alebo, prečo, podmet, najskôr, návšteva, zemetrasenie

150

VIII. Opis a rozprávanie

За

во

за

уџ б

ен

ик е

– Opis Opis zvieraťa Opis osoby – Rozprávanie podľa obrázkov

Opis Toto už vieme

ен

ик е

Z radu ponúknutých slov zakrúžkuj dva základné literárne postupy. opus opis spievanie rozprávanie recitovanie písanie V správach a oznamoch zoraďujeme za sebou presné a zistené údaje bez citového skrášľovania a čím stručnejšie (kratšie). Ako je to pri opise? Pri opise často podávame vlastnosti a znaky javov a vecí tak, ako sme ich videli vlastnými očami. Používame slová, ktoré citovo pôsobia, slová s preneseným významom, opytovacie a zvolacie vety, rozvité a viacnásobné vetné členy a spomedzi slovných druhov sú najčastejšie prídavné mená.

уџ б

?- Napíš, ako treba postupovať pri opise (spomeň si, ako si vlani opisoval list). a)

за

b) c) d)

во

?- Porovnaj opisy v týchto dvoch žiackych prácach.

За

1) Veru by maliar musel použiť veľmi pestrú paletu farieb, keby chcel namaľovať pohľadnicu mojej dediny. Lebo mnoho pestrých farieb použila príroda pri sfarbovaní sídlisk ľudí a ich okolia a kovačických polí. Tak by aj maliar musel použiť storaké farby. A to od bielej, ak by chcel namaľovať jarný mráz, jasnohnedej pre listy, potom tmavomodrej, hnedej a červenej, ale aj smutnej, sivej. A nakreslil by jeseň v mojej dedine... Zubaté slnko sa ešte stále pohráva s holými konármi stromov. Je november. A čo môžu urobiť vrabce v novembri, ak nie hurhaj medzi konármi a striasť aj to trochu lístia, čo tam zostalo. Zdá sa mi, že sa vari ponášajú na nás žiakov, keď sa cez prestávku vysypeme z dvier učební našej školy na dvor v pohotovosti na samopaš všetkých druhov. Kde-tu sa na uliciach nájde niekto, čo metlou odhŕňa lístie z chodníka a zlostí sa na vietor, ktorý mu samopašne prekáža v tej dôležitej robote. 2) Aj do mojej osady zavítala jeseň. Domy a polia sú pestré. Slnko ešte svieti, ale je chladno. Na konároch stromov, z ktorých opadlo lístie, čvirikajú vrabce. Ľudia pred domami zametajú opadnuté lístie.

Ktorý z týchto opisov sa ti väčšmi páči? Prečo? Doplň. Aby bol opis pútavý, má

152

Opis zvieraťa Včela medonosná

?- Opíš včelu medonosnú podľa osnovy.

уџ б

ен

ик е

Slová, ktoré ti pomôžu pri opise: hmyz, telo je zložené z hlavy, hrude a bruška, tenké a blanovité krídla, nôžky sú prispôsobené zbieraniu peľového prášku, čeľuste sú prispôsobené cicaniu kvetnej šťavy a hryzkaniu peľového prášku; žihadlo na konci bruška, ním sa bráni pred nepriateľom; ak bodne človeka, včela zahynie; je spoločenský hmyz – v spoločenstve včiel rozlišujeme matku, robotnice a trúdy, vyrába med, vosk, liečivý propolis

За

во

за

1. Aký je to živočích? 2. Z čoho sa skladá telo včely? 3. Čím sa pohybuje? 4. Ako sa stravuje? 5. Akú úlohu má žihadlo a kde je umiestnené? 6. Ako žije? 7. Aký úžitok máme z včely medonosnej?

153

Zahrajme sa Predstav si, že sa ti stratil pes. Napíš oznam na nástenku o tom, že hľadáš strateného psa. Musíš ho opísať čo najpresnejšie, aby si ho každý vedel predstaviť. Pri opise používaj čím viac prídavných mien.

Oznam Stratil sa mi doberman. Ak ho nájdeš, utekaj, kade ľahšie!

Opis osoby

ик е

Pri opise osoby alebo postavy v literárnom diele sa vyzdvihujú jej telesné, vonkajšie vlastnosti, ako aj jej povahové vlastnosti.

за

уџ б

ен

Výstižný opis, v ktorom sa kreslia príznačné telesné alebo povahové vlastnosti postavy, sa volá charakteristika. Charakteristika môže byť: – vonkajšia (opisuje telesné vlastnosti a celkový výzor), – vnútorná (opisuje povahové vlastnosti postavy).

во За

?- Uveď čo najviac prídavných mien, ktoré vystihujú povahu tvojho známeho (priateľa, rodiča, súrodenca...). Takáto vnútorná charakteristika, ktorá priamo vymenúva povahové vlastnosti, je priama charakteristika.

?- Zvoľ si jednu z vlastností z priamej charakteristiky tvojho známeho a opíš nejaký jeho skutok, čím túto vlastnosť potvrdíš.

154

?- Vnútorná charakteristika, ktorá povahové vlastnosti postavy podáva nepriamo, v priebehu deja alebo tieto vlastnosti vyplývajú z činov postavy, nazýva sa nepriama charakteristika. Nepriama charakteristika je častá najmä v umeleckých dielach.

?- Pozorne prečítaj úryvky z prvej knihy o Harry Potterovi, v ktorých je zobrazená jedna z postáv, správca rokfortských lesov, lúk a hájov, Rubeus Hagrid:

ик е

Bol dvakrát taký vysoký ako normálny muž a minimálne päťkrát taký široký. Skrátka, bol priveľký na to, aby bol skutočný, a pôsobil naozaj divo − väčšinu tváre mu zakrývali dlhé chumáče strapatých čiernych vlasov a brady, dlane mal ako vrchnáky z odpadkových košov a jeho nohy vyzerali v kožených bagančiach ako delfínie mláďatá.

уџ б

ен

„Mohol — mohol by som sa s ním rozlúčiť, pane?“ opýtal sa Hagrid. Zohol svoju velikánsku zarastenú hlavu nad Harryho a uštedril mu pichľavo-šteklivý bozk. Potom zo seba z ničoho nič vydal pazvuk, podobný kvíleniu raneného psa. ... Harry sa zahľadel do hrôzostrašnej tváre a všimol si, že lesklé čierne chrobáčiky, ktoré mal obor namiesto očí, sa naňho usmievajú... ... Zdalo sa, že Hagrida tu každý pozná. Všetci mu kývali a usmievali sa naňho...

за

...Hagrid hrdo vypäl hruď. „Všetko dôležité vybavujem preňho furt iba ja. ... On (Dumbledore) skrátka vie, že na mňa sa fakt dá spoľahnúť. ...

во

... Norbert (dračie mláďa) sa mu ... zahryzol do nohy. „Au! To nič, to bola len moja baganča — on sa len tak hrajká − veď je to ešte len bábätko.“

За

Na základe týchto úryvkov napíš čo najvýstižnejšiu vonkajšiu a priamu vnútornú charakteristiku Hagrida*.

Ešte lepšie sa ti to podarí, ak prečítaš celú knihu Harry Potter a Kameň mudrcov 

155

?- Akí sú z vás pozorovatelia?

Túto úlohu môžete urobiť samostatne alebo po skupinách. Najprv sa všetci pozrite von oknom na ulicu. Vyhliadnite si niekoho z okoloidúcich. Potom na základe daných pokynov opíšte danú osobu. Zamerajte sa na jeho tvár. (Môžete tak opísať aj portrét, ktorý vám na tridsať sekúnd ukáže učiteľ.)

за

уџ б

ен

ик е

Pomocné slová: Tvár: podlhovastá, široká, vajcovitá Vlasy: vlnité, hladké, cestička vpravo, cestička vľavo, lysina Farba vlasov: hnedé, čierne, ryšavé, šedivé, plavé Oči: posadené blízko seba, ležiace ďaleko od seba, škúli na jedno oko, neškúli, zrastené obočie, obrvy vysoko položené Farba očí: modré, sivé, zelené, hnedé, čierne Uši: neodstávajúce, špicaté, odstávajúce, malé Zvláštne znamenie: bradavica (materské znamienko) na ľavom líci (na nose, na brade, na pravom líci), pehy na nose, jamka na brade, jazva Nos: úzky, dlhý, špicatý, dohora, hrubý, lesklý Brada (pri mužoch): kučeravá, fúziky, hladko vyholený, neoholený, fúziská Zuby: chýbajúci, biele, nepravidelné, pravidelné Celkový dojem: láskavo-nežný, zákerne-ľstivý, úprimný, prísny, usmievavý

во

(Podľa Ericha Ballingera, Abeceda mladého detektíva)

За

Zakrúžkuj. Charakteristika z predošlej úlohy je: a) vonkajšia, b) vnútorná.

Takýto opis osoby, v ktorom sa zachytávajú predovšetkým vonkajšie vlastnosti, je: a) statický opis b) dynamický opis.

Žartík – Žiaci, kto je kladný a kto záporný hrdina? – Prosím, policajt je kladný a zlodej záporný. – Správne. A prečo? – Lebo policajt kladie otázky, a zlodej zapiera.

156

Statický opis (statický – nehybný, pokojový) zachytáva vonkajšie vlastnosti, samotný výzor osoby. Najčastejšie sa statický opis stretá pri opise prírody alebo vonkajšej charakteristiky osoby. Dynamický opis (dynamický – ktorý prejavuje pohyb) je opis, pri ktorom prevláda pohyb. Typický príklad dynamického opisu je opis pracovného postupu.

во

Rozprávanie

за

2. Oprava defektu na pneumatike bicykla 3. Postup pri farbení brány

уџ б

jeden z pracovných postupov: ?- Opíš 1. Praženie palaciniek

ен

Čo sa častejšie vyskytuje v opise pracovného postupu? a) prídavné mená b) slovesá

ик е

?- V zbierke úloh z fyziky vyhľadaj laboratórne cvičenie č. 3 a pozorne prečítaj pokyny. Zakrúžkuj správnu odpoveď.

За

Už vlani ste sa naučili, že rozprávanie má byť pútavé, zaujímavé a súvislé. Tiež má chronologicky sledovať vývin udalostí. (Chronológia je zaznamenávanie javov podľa časovej postupnosti.) Ktorý slovný druh sa najčastejšie vyskytuje v rozprávaní? Zakrúžkuj správnu odpoveď: a) podstatné mená b) slovesá c) číslovky Prečítaj žiacku prácu.

Navštívil ma mimozemšťan Ráno som sa chystala do školy a rozmýšľala som o tom, o čom sa mi snívalo. Bol to nezvyčajný sen o mimozemšťanovi. Prvú hodinu sme mali biológiu. Učiteľ nás veru prekvapil. Len čo vošiel, rozdelil nám papiere a s úsmevom povedal: „Dúfam, že ste nezabudli na dnešnú kontrolnú úlohu. Veď sme sa o tom dohodli

157

ešte v pondelok!“ Veru som zabudla. Doma som si na biológiu spomenula, iba keď som si balila tašku! Nevedela som vôbec nič. Čo si počať? Odrazu sa mi zatriasla taška. Myslela som si, že sa mi to len zdá. Trasenie sa zopakovalo. Poobzerala som sa, nik si to nevšimol. Zrazu som pocítila, ako mi čosi lezie po chrbte. Prišlo mi to až k uchu a povedalo, aby som vyšla z triedy von. Poslúchla som a poprosila učiteľa, aby ma pustil na chvíľu. Vonku som videla svojho návštevníka − bolo to maličké zelené stvorenie. Mimozemšťan! Prišiel vraj na našu planétu pomôcť ľuďom. Rozhodol sa pomáhať žiakom. Keď som sa vrátila na hodinu, natešene som zistila, že odrazu všetko viem! A vedeli aj moji spolužiaci, lebo každý mal v uchu jedného malinkého mimozemšťana. Úlohu sme všetci napísali na výbornú. Vtom zazvonil školský zvonec a oznámil koniec hodiny. Prestala som rozmýšľať o nezvyčajnom sne. Vyrozprávam ho spolužiakom, alebo nie? Asi nie. Iste by mi neverili.

уџ б

ен

ик е

?- Napíš stručnú osnovu tejto žiackej práce.

(Podľa žiackej práce)

За

во

за

Predtým, ako začneš o nejakej udalosti písať, dobre si to premysli. Najprv si zaznamenaj na papier myšlienky, ako ti prichádzajú na um, aby si nič nezabudol. Potom ich usporiadaj podľa časového sledu (čo sa stalo skôr, čo neskôr), zbytočné vynechaj, aby rozprávanie nebolo zdĺhavé a napíš, čo je hlavné. Takto si vytvoril skrátený priebeh deja. Zakrúžkuj správnu odpoveď. Pri rozprávaní používaj čo najviac slovies, lebo slovesá: a) zrýchľujú dej. b) spomaľujú dej. V rozprávaní sа často používa priama reč. Priama reč sa od ostatného textu oddeľuje úvodzovkami alebo pomlčkou. Úvodzovky („“) alebo pomlčky (–) sa píšu na začiatku a na konci priamej reči alebo na začiatku a na konci jednotlivých úsekov priamej reči oddelených od seba uvádzacou vetou. Uvádzacia veta môže stáť pred priamou rečou, medzi úsekmi priamej reči alebo po nej. Aké znamienko píšeme po uvádzacej vete pred priamou rečou?

158

Pravopis

уџ б

ен

ик е

Rozprávanie podľa obrázkov

За

во

за

1. Najprv vymysli vtipný názov príhody. 2. Predstav si, že ten obliaty chlapec si ty. 3. Daj mená žiakom a vymysli, o čom sa rozprávali pred príchodom do ZOO, v ZOO pri slonovi a po „sprche“. Použi priamu reč.

159

?- Bájka o Mesiaci a jeho materi

ик е

Mesiac bol rúči mládenec, no pochytila ho márnivosť a chcel vyzerať lepšie a krajšie. Požiadal matku, aby mu ušila šaty, v ktorých by sa mohol prechádzať po oblohe. Na jeho prekvapenie matka smutne pokrútila hlavou. „Žiadaš odo mňa, čo ti nemôžem nikdy splniť,“ riekla. „Prečo nie?“ fňukal sklamaný Mesiac. V tej chvíli mu na šatách záležalo väčšmi ako na čomkoľvek na svete. „Porozmýšľaj trochu,“ poradila mu matka, „a uvidíš, že ti nikdy nemôžem ušiť šaty, čo by ti boli dobré.“ Ale Mesiac nástojil na tom a stále sa pýtal, prečo to nie je možné. Matka mu odvetila: „Pretože si vždy iný. Niekedy si taký tenký, že poľahky prekĺzneš popod zatvorené dvere. A inokedy si zasa taký plný a okrúhly, že si ťa ľudia mýlia s bochníkom syra. A medzičasom si ani tučný, ani tenký, ale každý deň iný.“ POUČENIE: Ťažko je vyhovieť tomu, kto chce zakaždým niečo iné.

за

уџ б

ен

Zostav stručnú osnovu a podľa nej vyrozprávaj bájku. Úvod: _____________________________ Jadro: _____________________________ _____________________________ _____________________________ Záver: _____________________________

За

во

Vyhľadaj v bájke, ako je umiestnená uvádzacia veta priamej reči. Potom bájku prepíš tak, že priamu reč zmeníš na nepriamu.

160

Zahrajme sa na autorov detektívok Túto úlohu môžete robiť každý samostatne alebo po skupinách. Učiteľ najprv rozdelí lístky so základným textom a vy ľubovoľne dopĺňate vynechané časti (aby sa vám ľahšie pracovalo, uvádzame tu niekoľko návrhov, ako doplniť prázdne miesta). Nakoniec svoje detektívky nahlas prečítajte. Zistíte, že hoci ste všetci mali spočiatku rovnaký text, výsledky sú všelijaké. Tento text nie je dokončený. Aj to necháme na vás... Nemenný základný text: Bolo 1. ____________________________, keď 2. ________________________________vystúpil (ako?)

(kto?)

(odkiaľ?)

ик е

z 3. ___________________________. Zastrčil si 4. _______________________. Zrazu začul 5. (čo? kam?)

__________________________ z 6. ___________________________! Ako 7.___________________ (čo?)

(odkiaľ)

(kto?)

(kam?)

ен

reagoval bleskurýchlo a utekal 8. _______________________. Pri 9.____________________ zastal ako (kde?)

prikovaný. To, čo zbadal, 10. _____________________ . V 11. __________________________________

уџ б

(ako naň zapôsobilo?)

(kde?)

ležala 12. ________________________ . V najbližšom okamihu pocítil _______________________. (čo?)

(čo?)

Chrapľavý hlas zašepkal: 14.„______________________________“ atď.

за

(čo?)

За

во

Pomocné slová: 1. tma ako v rohu, hmlisto a daždivo, neznesiteľne horúco... 2. inšpektor xy, komisár Rex, súkromný detektív (jeho meno a priezvisko)... 3. taxíka, hliadkového auta, vane... 4. fajku medzi zuby, ruky do kabáta, prst do nosa... 5. prenikavý výkrik, rachot samopalu, splachovač... 6. prístavu, obytnej budovy, kúpeľne... 7. vynikajúci karatista, skúsený bežec, dobrý človek... 8. k predpokladanému miestu činu, preč... 9. smetiarskom voze, tmavých schodoch do pivnice, chladničke... 10. zmrazilo mu krv v žilách, prinútilo mu odvrátiť zrak, ani ním nehlo... 11. kaluži krvi, smetníku, pohári... 12. mŕtvola, tibetská dýka, jeho zubná protéza... 13. tvrdú hlaveň revolvera, horúci páchnuci dych, bolesti brucha... 14. laby hore, (pokračovanie nasleduje), nezabudni si vyčistiť zuby... (Рodľa Ericha Ballingera, Abeceda mladého detektíva)

A dal by sa tento detektívny prípad vyrozprávať aj odzadu? Pokús sa ho prerozprávať tak, že najprv povieš, čo sa stalo na konci, a potom sa vrátiš vyrozprávať začiatok príbehu.

Také rozprávanie, keď sa nerozpráva dej chronologicky, ale odzadu, je retrospektívne (retrospektívny – pohľad späť, na minulé udalosti). 161

Malý slovník jazykovedných pojmov antonymum (opozitum) – slovo alebo slovné spojenie, ktoré má opačný význam ako iné slovo (slovné spojenie) archaizmus – zastarané slovo bezpredmetové sloveso – sloveso, pri ktorom nemôže stáť predmet bodkočiarka – interpunkčné znamienko (;) citoslovcia – neohybný slovný druh, vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky

ик е

častice – neohybný slovný druh, vyjadrujú postoj hovoriaceho

činnostné sloveso – sloveso, ktoré vyjadruje, čo robí osoba, zviera alebo vec

ен

číslovky – ohybný slovný druh, vyjadrujú číslo, počet, poradie

dokonavé sloveso – sloveso, ktoré vyjadruje dokončenú činnosť

уџ б

dvojčlenná veta – veta, ktorú možno rozčleniť na podmetovú a prísudkovú časť dynamický opis – opis, pri ktorom prevláda pohyb (napr. opis pracovného postupu) epiteton – básnický prívlastok

fonetika – hláskoslovie, časť gramatiky skúmajúca zvukovú stránku reči

за

gramatika – časť jazykovedy, ktorá skúma hláskoslovie (fonetiku), tvaroslovie (morfológiu) a skladbu (syntax)

hlavná veta – veta v podraďovacom súvetí, ktorá má samostatný význam a môže stáť samostatne

во

holá veta – veta, ktorá má len prisudzovací sklad homonymum – slovo, ktoré rovnako znie ako iné slovo, rovnozvučné

За

charakteristika – výstižný opis podstatných vlastností, povahokresba chronológia – zaznamenávanie javov podľa časovej postupnosti jadro slovnej zásoby – tvoria ho najstaršie a najčastejšie používané slová, potrebné v každej rečovej komunikácii jednočlenná veta – veta, ktorej jadro tvorí vetný základ jednoduchá veta – veta s jedným prisudzovacím skladom alebo vetným základom jednoduché súvetie – súvetie zložené z dvoch viet komparatív – druhý stupeň pri stupňovaní koreň slova – základná časť slova lexikalizovaná metafora – metafora, ktorá sa používa v bežnom, každodennom živote metafora – nepriame pomenovanie na základe podobnosti niektorých znakov, obraznosť morfológia – tvaroslovie, časť gramatiky skúmajúca tvary slov

162

nedokonavé sloveso – sloveso, ktoré vyjadruje neukončenú činnosť neologizmus – novotvar, novovzniknuté slovo neprechodné sloveso – predmetové sloveso, pri ktorom je predmet v inom páde ako v bezpredložkovom akuzatíve nepriama charakteristika – vnútorná charakteristika, pri ktorej sa nepriamo, opisne, v priebehu deja podávajú povahové vlastnosti nepriamy predmet – predmet pri neprechodných slovesách nezhodný prívlastok – prívlastok, ktorý stojí tesne za nadradeným podstatným menom a nezhoduje sa s ním v rode, čísle a páde nezvratné sloveso – sloveso, ktoré nemá pri sebe zvratné zámeno sa alebo si

ик е

onomatopoja – zvukomalebné slovo personifikácia – zosobnenie

ен

podmet (subjekt) – základný vetný člen, odpovedá na otázku kto? alebo čo? podraďovacie súvetie – súvetie zložené z hlavnej a vedľajšej vety

уџ б

podstatné mená – ohybný slovný druh, pomenúvajú osoby, zvieratá a veci, vlastnosti a deje pozitív – prvý stupeň pri stupňovaní

predložková väzba – konštrukcia, spojenie predložky s podstatným menom, zámenom alebo číslovkou

за

predložky – neohybný slovný druh, stoja pred inými slovami a spolu s nimi vyjadrujú bližšie okolnosti (miesto, čas, spôsob, príčinu)

predmet (objekt) – rozvíjací vetný člen, ktorý rozvíja a dopĺňa význam slovesa vo vete a odpovedá na pádové otázky

во

predmetové sloveso – sloveso, pri ktorom môže stáť predmet predpona – slovotvorná časť slova, pripájaná pred slovný základ, prefix

За

prechodné sloveso – predmetové sloveso, pri ktorom je predmet v bezpredložkovom akuzatíve priama charakteristika – vnútorná charakteristika, pri ktorej sa priamo vymenúvajú charakterové vlastnosti človeka priamy predmet – predmet pri prechodnom slovese prídavné mená – ohybný slovný druh, vyjadrujú, aké alebo čie sú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje prípona – časť slova, ktorá sa pripája k základu slova, sufix priraďovacie súvetie – súvetie, v ktorom každá veta môže stáť samostatne príslovkové určenie – rozvíjací vetný člen, ktorý vyjadruje rozličné okolnosti (miesto, čas, spôsob, príčinu) príslovky – neohybný slovný druh, označujú miesto, čas, spôsob a príčinu prístavok (apozícia) – rozvíjací vetný člen, ktorý stojí za nadradeným podstatným menom a pomenúva novým spôsobom to, čo už bolo pomenované prvým podstatným menom

163

prísudok (predikát) – základný vetný člen, ktorý vyjadruje, čo podmet robí, čo sa s ním deje, čím alebo kým je, alebo aký je prívlastok (atribút) – rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie určuje (rozvíja) podstatné meno vo vete retrospektívne rozprávanie – rozprávanie, pri ktorom sa dej podáva odzadu, od najbližších udalostí po tie staršie retrospektívny – pohľad späť, na minulé udalosti rozvitá veta – veta, ktorá má okrem podmetu a prísudku aspoň jeden rozvíjací vetný člen skratka – ustálená skrátená forma slova alebo pomenovania slovesá – ohybný slovný druh, vyjadrujú, čo osoby, zvieratá alebo veci robia, alebo čo sa s nimi deje

ик е

slovesný vid – dokonavosť a nedokonavosť slovies spojky – neohybný slovný druh, spájajú slová a vety

statický opis – opis vonkajších vlastností, vzhľadu osoby alebo prírody

уџ б

superlatív – tretí stupeň pri stupňovaní

ен

stavové sloveso – sloveso, ktoré vyjadruje, čo sa deje s osobou, zvieraťom alebo vecou, alebo v akom je stave súvetie – spojenie dvoch alebo viacerých viet tvoriace významový aj formálny celok synonymum – slovo alebo slovné spojenie, ktoré má rovnaký alebo podobný význam ako iné slovo (slovné spojenie), rovnoznačné

за

syntagma – sklad, spojenie čiže vzťah aspoň dvoch plnovýznamových slov vo vete syntax – skladba, časť gramatiky zaoberajúca sa stavbou viet a súvetí

во

vedľajšia veta – veta v podraďovacom súvetí, ktorá nemôže stáť samostatne a má úlohu vetného člena druhej (hlavnej) vety vnútorná charakteristika – opis povahových vlastností osoby

За

vonkajšia charakteristika – opis telesných vlastností, celkového vzhľadu zámená – ohybný slovný druh, zastupujú podstatné mená, prídavné mená a číslovky zamlčaný podmet – podmet, ktorý vo vete nie je vyjadrený osobitným slovom zhodný prívlastok – prívlastok, ktorý sa s nadradeným podstatným menom zhoduje v rode, čísle a páde zložené súvetie – súvetie zložené z troch a viac viet značka – viditeľný alebo inak vnímateľný poznávací znak, označenie (napr. štátna značka, značka auta) zosobnenie – prenášanie ľudských vlastností na veci, personifikácia zvratné sloveso – sloveso, ktoré má pri sebe zvratné zámeno sa alebo si

164

OBSAH

За

во

за

уџ б

ен

ик е

I. Toto už vieme (opakovanie učiva z piateho ročníka). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 1. O slove . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Stavba slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Význam slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 Homonymá, synonymá, antonymá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6 2. O slovných druhoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Podstatné mená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 Skloňovanie podstatných mien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Prídavné mená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Skloňovanie prídavných mien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Zámená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Číslovky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 II. O jazyku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23 O jazykoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 Jazykoveda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Národný jazyk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28 Slovenský jazyk vo Vojvodine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 Slovenčina a srbčina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39 III. Slovesá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41 Slovesá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42 Dokonavé a nedokonavé slovesá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Predmetové a bezpredmetové slovesá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53 IV. Neohybné slovné druhy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56 Príslovky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56 Predložky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61 Spojky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66 Častice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69 Citoslovcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75 V. Veta a vetné členy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77

165

За

во

за

уџ б

ен

ик е

Vetné sklady . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80 1. Prisudzovací sklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 80 2. Určovací sklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82 3. Priraďovací sklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84 Vetné členy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85 Základné vetné členy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85 Podmet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85 Prísudok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87 Dvojčlenná a jednočlenná veta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91 Rozvíjacie vetné členy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94 Prívlastok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94 Zhodný a nezhodný prívlastok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95 Holý, rozvitý a viacnásobný prívlastok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 98 Prístavok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103 Predmet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105 Priamy a nepriamy predmet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106 Holý, rozvitý a viacnásobný predmet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 108 Príslovkové určenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117 VI. Veta a súvetie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119 Jednoduché a zložené súvetie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124 Priraďovacie a podraďovacie súvetie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 125 Priraďovacie súvetie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 125 Podraďovacie súvetie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130 VII. Veta a slovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133 Formálna a významová stránka slova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134 Význam slova . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138 Jednovýznamové a viacvýznamové slová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142 Slovná zásoba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144 Slová podľa zloženia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 148 OTESTUJ SA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150 VIII. Opis a rozprávanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151 Opis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152 Opis zvieraťa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 153 Opis osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154 Rozprávanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157 Rozprávanie podľa obrázkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159 Malý slovník jazykovedných pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . 162

166

Zoznam pekných kníh: Andrej Reiner: Ako sme žili s duchmi



Ľudo Ondrejov: Zbojnícka mladosť



Mária Haštová: Ohromná vec



Meg Cabotová: Princezná vo svetle reflektorov



Jana Šrámková: Biela stužka v tvojich vlasoch



Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ



Vincent Šikula: Prázdniny so strýcom Rafaelom



Mária Jančová: Prvá láska



Branko Ćopić: Orly včas vyletujú



Juraj Tušiak: Postavím si kaštieľ vežičkový



J. K. Rowlingová: Harry Potter a Kameň mudrcov (a nasledujúcich 6 kníh o Harry Potterovi )

За

во

за

уџ б

ен

ик е



Др Јозеф Валихора, Алена Пешкова: Словачки језик и култура изражавања за 6. разред основне школе • Tреће издање, 2014. година • Издавач: Завод за уџбенике, Београд, Обилићев венац 5, www.zavod.co.rs • Ликовни уредник: Биљана Савић • Илустратоp: Дарко Ђорђевић • Лектор: Марјена Корош • Дизајн: Биљана Савић • Графички уредник: Мирослав Радић • Коректор: Зузана Суђицки • Компјутерска обрада: Абракадабра, Нови Сад • Обим: 21 ШТ • Формат: 20,5 × 26,5 cm • Предато у штампу јуна 2014. године • Изашло из штампе јуна 2014. године • Штампа: КОЛОРГРАФИКС, Београд Dr. Jozef Valihora, Alena Pešková: Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 6. ročník základnej školy • Tretie vydanie, 2014 • Vydal: Zavod za udžbenike, Belehrad, Obilićev venac 5, www.zavod.co.rs • Výtvarná redaktorka: Biljana Savićová • Ilustroval: Darko Đorđević • Jazyková úprava textu: Mariena Korošová • Dizajn: Biljana Savićová • Grafický redaktor: Miroslav Radić • Korigovala: Zuzana Sudická • Úprava na počítači: Abrakadabra, Nový Sad • Rozsah: 21 TH • Formát: 20,5 × 26,5 cm • Rukopis zadaný v júni 2014 • Vytlačené v júni 2014 • Tlač: COLORGRAFX, Belehrad

167

ик е ен уџ б за д во За

CIP – Каталогизација у публикацији Библиотека Матице српске, Нови Сад 37.016:811.162.4(075.2) VALIHORA, Jozef Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania : pre 6. ročník základnej školy / Jozef Valihora, Alena Pešková ; [ilustroval Darko Đorđević]. – 3. vyd. – Београд : Завод за уџбенике, 2014 (Београд : Колорграфикс). – 166 str. : ilustr. ; 27 cm Tiraž 900. ISBN 978-86-17-18764-2 1. Pešková, Alena [аутор] COBISS.SR-ID 286852871