Issuu

Dr. Zoroslav Spevák

čítanka pre 2. ročník základnej školy

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

M O Č D E K Ý L E

Recenzentky Dr. Jarmila Hodoličová Vlasta Werleová PaedDr. Svetlana Zolňanová Ilustroval Zvonimir Kenđel Redaktorka Alena Pešková Zodpovedné redaktorky Dr. Romanţa Iovanoviciová Slobodanka Ružičićová

ке

Hlavný redaktor Dragoljub Kojčić

бе

ни

Za vydavateľa Dragoljub Kojčić, riaditeľ

37.016:821-82(075.2)

во д

CIP - Каталогизација у публикацији Библиотека Матице српске, Нови Сад

за

уџ

Schválil pokrajinský tajomník pre vzdelávanie a kultúru výmerom číslo 106-61-00063/2005-01 zo dňa 12. mája 2005 na použitie v 2. ročníku základnej školy.

Tiraž 500.

За

VESELÝ domček : čítanka pre 2. ročník základnej školy / [zostavil] Zoroslav Spevák ; [ilustroval Zvonimir Kenđel]. - 4. vyd. - Београд : Завод за уџбенике, 2015 (Beograd : Scanner studio). - 101 str. : ilustr. u bojama ; 27 cm

ISBN 978-86-17-19200-4 1. Spevák, Zoroslav [уредник] COBISS.SR-ID 298505479

ISBN 978-86-17-19200-4 © ЗАВОД ЗА УЏБЕНИКЕ, Београд (2005–2015) Ово дело се не сме умножавати, фотокопирати и на било који други начин репродуковати, ни у целини ни у деловима, без писменог одобрења издавача. © ЗАВОД ЗА УЏБЕНИКЕ, Belehrad (2005 – 2015) Toto dielo ani jeho časť sa nesmie rozmnožovať, kopírovať alebo inak reprodukovať bez písomného súhlasu vydavateľa.

Privítanie Z tejto knižky, detičky, môžete čítať básničky. Nájdete v nej čačky-hračky, všelijaké povedačky.

ни

За

во д

за

уџ

бе

Krista Bendová

ке

O chvíľu vám budú známe, pozor, deti, začíname!

Do školy Daj ma, mamička, daj ma do školy, nech sa naučím drobné litery.

Zafúkala jeseň do polí. Chodníčky vedú do školy.

ни

ке

Mali sme slnka po vôli. Dávno sme spolu neboli.

уџ

бе

Škola nie je len čítanka, ale aj Paľko, Zuzanka.

За

во д

за

Juraj Tušiak

škola

Slovenčina

Spievaj si, dievčatko, netrať veselosti, ako si netratí tráva zelenosti.

Slovenčina, kto ti dal toľko nežných krás, že vždy ako potôčik zažblnkoceš v nás?

Ľudová

ни

ке

Slovenčina najdrahšia, ty si poklad náš, to preto, že mamkino srdce v sebe máš.

уџ

бе

Štefan Moravčík

Rozhovor

за

Ako sa volá reč, ktorou hovoríme od malička, ktorou hovoria aj naši rodičia, aj starí rodičia?

во д

Slovákom je materinská reč Srbom je materinská reč

За

Maďarom je materinská reč

Angličanom je materinská reč

Zlaté zrnká

Lepšie dačo znať, ako mnoho mať. Čím vyššie vyjdeš, tým ďalej dovidíš.

. . . .

Slovenský kroj Slovenský kroj, to je krása, dievčatko v ňom ružou zdá sa. Ľudovít Fulla

O Báčke, Banáte a Srieme Hej, ty Báčka, milá moja Báčka, v tebe žije naša sivá mačka.

уџ

бе

ни

ке

Hej, ty Banát, ty môj milý Banát, v našom humne máme sedem vráňat.

Rozhovor

Juraj Tušiak

За

во д

за

Hej, ty môj Sriem, ty môj úrodný Sriem, ja veľmi rád sriemsku klobásu jem.

Ktoré slovenské dediny poznáš? Kde ty žiješ?

Malá Vojvodina Na každej dlani je jedna malá Vojvodina.

Dušan Radović

Ďakujeme ti…

Ďakujeme ti, zemička, za to, že nám z teba narástlo zlato. Ďakujeme ti, zemička, z lásky, že nám z teba narástli klásky.

бе

Rozhovor

ни

ке

Ľudová

За

во д

за

уџ

Aké zlato nám narástlo zo zeme?

Môj kraj

Keď K eď ssaa p pozriem ozriem p po o kkraji, raji, až mi v očiach zažiari. Aký krásny je môj kraj! Ako naozajstný raj! Z detskej tvorby

Rozhovor Ako sa volá tvoja dedina? Kde sa nachádza? Máš rád/rada svoj rodný kraj? Prečo? Bol/a si už v niektorej inej slovenskej dedine? Kde? Koho tam máš?

Uch, ale je škola skvelá Uch, ale je škola skvelá, Osamelým na pomoci, Keby bola moja celá, Robila by vo dne v noci.

бе уџ

во д

Keď nie som vo svojej škole, Trpím v duši hrozné bôle, Chybuje mi Mara, Moja láska stará.

за

V škole sa len s dobrým stretám, Ja a ďalšie krásne stvory, Každé slovko, každá veta Jednu novú lásku tvorí.

ни

ке

Keď nie som vo svojej škole, Trpím v duši hrozné bôle, Kde sa dobrí priatelia Aj s desiatou rozdelia.

За

Ljubivoje Ršumović (preložil Miroslav Demák)

desiata – jedlo medzi raňajkami a obedom

Rozhovor Ako sa volá človek, ktorý píše básne? O čom sa hovorí v tejto básničke? Čo sa tebe v škole najviac páči?

Do školy, do školy, to nám je po vôli. Do úľa včeličky, do školy detičky.

Ivo + Eva

за

уџ

бе

ни

ке

Na školskom dvore niekto stratil bielu kriedu. Našiel som ju a už bola moja. Rozpolil som ju a tú väčšiu polovicu som daroval spolužiačke Eve. Tej Eve, ktorá má biele podkolienky a červené stužky vo vrkočoch. Ona mi za to dala zahryznúť do jablka. Susedovmu Mišovi nie! Od zlosti ju poťahal za vrkoč. Odo mňa dostal buchnát do chrbta. Odvtedy sa hneváme. Na druhý deň po kriede nebolo ani stopy. Strovili sme ju i Eva, i ja. Ja som pred naším domom na chodníku vypisoval EVA EVA EVA a ona IVO IVO IVO. Mišo však mal tej kriedy dosť, a preto dopísal: IVO + EVA.

За

во д

Anna Majerová

Roháčik kam chodia žiaci nástroj na kosenie bodavý hmyz popevok prvé písmeno

Budíčkovské básne 12

Budíček – školák

Veľká rúčka navrchu, malá zasa zdola. Nastavte ma na ôsmu, začína sa škola.

ке

ни

Hladný budíček

за

уџ

За

во д

Jesť však môžem o desiatej, predtým veru nesmiem. Preto chytro nastavte ma: malú rúčku na desiatu a tú väčšiu na dvanástku. Na minútu presne.

бе

Hladný som už ako vlk, strašne by som jedol. V aktovke mám desiatu, chlebík s maslom, s medom.

Poludňajší budíček O dvanástej zvoniť mám. Ako ten čas letí! Ako to mám urobiť? Pomôžte mi, deti.

3 6

Chorý budíček Ja som chorý budíček, hrdielko mám choré. O druhej mám zobrať liek!

12 9

Nastavte ma, prosím vás: malú rúčku na dvojku, veľkú rúčku hore.

3 6

ке

Zdravý budíček Už som zdravý ako buk. Čo sa vtedy patrí? Nastavte mi ručičky: Zacvičím si dosýta o trištvrte na tri.

Olovrantový budíček

во д

O piatej mám olovrant, olovrant mám veľmi rád. Len sa bojím, že ten krém o tej piatej prepasiem. Nastavte ma, prosím vás, na tú piatu, už je čas.

за

уџ

бе

ни

За

3 6

Ospanlivý budíček Už mi očká klipkajú nad rozprávkou z telky. Po siedmej ma uložte pekne do postieľky. Peter Štilicha

3 6

Učiteľ smiechu V jednej triede mali malli učiteľa. uččiteľ Už to bolo príma, pretože učiteľov je, ktovie prečo, veľmi málo. A ešte lepšie bolo, že to bol veľmi veselý učiteľ. Možno preto, lebo mal také veselé meno – Juraj Smieško. Vysvetľuje Smieško žiakom učivo a každú chvíľu povie vtip, frk, dáku smiešnosť... Len občas sa zachmúri, a vtedy sa v triede zjaví druhý učiteľ – Hreško. Žiaci sú hneď ticho ako muchy. Nepáči sa im ten Hreško. Chcú, aby sa vrátil Smieško. Daniel Hevier

за

уџ

бе

ни

ке

príma – vynikajúco, výborne, super frk – žart

За

во д

Rozhovor Ako sa volá veselý učiteľ? Kto je vlastne učiteľ Hreško? Prečo žiaci chcú, aby sa vrátil Smieško? Akého učiteľa máš ty radšej: Smieška, či Hreška?

Žartíky – Mama, včera Jano prišiel do školy neumytý a učiteľ ho za trest poslal domov. – Tak aj má byť. To vás iste privedie k rozumu. – Samozrejme, preto dnes až desiati p š neumytí. prišli

– Kúpila som ti učebnicu z matematiky, – povedala mama Jožkovi. – Ale merkuj, aby si si ju nezašpinil. – Nezašpiním, – sľúbil Jožko, – ani sa jej nedotknem.

Zlaté zrnká

Knižka

Učený nikto z neba nespadol. To ani voda nevezme, ani oheň nespáli, čo sa človek naučí.

Keď mám peknú knižku v ruke – hoci neveľkú – je to, akoby som stretla dobrú priateľku.

Každá krava bola najprv teľaťom.

ке

Keď mi večer začne sníček lietať po líci, ja zaspávam v postieľočke, knižka v knižnici.

во д

за

уџ

бе

ни

Vladimír Reisel

За

Rozhovor K čomu básnik prirovnáva knižku? Máš doma svoju malú knižnicu? Chodievaš do školskej knižnice? Ktorú knihu teraz čítaš?

Roháčik múdra časť tela povraz so slučkou približne voz bez konca začiatok abecedy

Moja knižnica Aha, A ha deti deti, malá maalá osa ossa odletela z môjho nosa do knižnice. A už sedí niekde v kúte abecedy.

бе

ни

ке

Prehltla „r“, je z nej rosa. Prehltla „k“, je z nej kosa. Prehltla „b“, už je bosá.

уџ

To len preto, že tá osa odletela z môjho nosa.

За

во д

за

Tomáš Janovic

Rozhovor Odober prvé písmenko v slovách: von, panička, šťava. Čo si dostal/a? Vieš aj ty uviesť podobné slová?

Hra so slovami

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Zahraj sa dnes s nami na hru so slovami, píš ich takto, píš ich tak, odpredu i naopak: sen – nes, tak – kat, šíp – píš, mak – kam, rev – ver, mat – tam, novina – ani von, rad – dar, no – on a napokon: Čo to? Otoč všetky tieto slová a čítaj ich znova, prečítaj ich zasa, vôbec nezmenia sa: krk – krk, mám – mám, juj – juj...

Takúto hru so slovami zahraj sa dnes aj ty s nami, pripoj sa k nám, kamoš, hneď a vymýšľaj ostopäť! Gustáv Hupka

Rozhovor Páči sa ti táto hra so slovami? Vieš ešte niektoré slová, ktoré sa rovnako čítajú aj odpredu, aj odzadu? Napr. oko, oco, Anna...

Bola raz jedna trieda Bola B l raz jjedna d trieda, i d v tej triede bola krieda. Tá krieda bola biela a bolo jej dosť veľa.

ни

ке

No prišiel Miško Muška, šuch kriedu do vrecúška.

бе

A prišiel Ďurko Hruška, šup kriedu do vrecúška.

за

во д

Vo vreckách bola krieda, nemala kriedu trieda.

уџ

A prišiel Šaňko Šuška, šuch kriedu do vrecúška.

За

A potom Muška, Hruška, Šuška, čo skryli kriedu do vrecúška, našli si plotík dáky, čmárali haky-baky.

A žiaci v triede veľkú nulu písali prstom na tabuľu.

Rozhovor Vymenuj chlapcov, ktorí brali kriedu z triedy. Čo s tou kriedou potom robili? Čo robili ostatní žiaci, keď zostali bez kriedy? Ako rozumieš slovám: šup, šuch, haky-baky? Koľko je v tejto básni strof? Koľko veršov je v každej strofe? Všimni si slová na konci veršov. Ktoré z nich podobne znejú?

Krista Bendová

Jeden riadok v básni je verš. O slovách, ktoré podobne znejú, hovoríme, že sa rýmujú.

Dobré rady pre žiakov Prvá rada:

Ako chodiť do školy Do školy treba chodiť tak, že máme nohy položené dolným koncom na ceste. Nikdy nedvíhame obe nohy naraz. A, samozrejme, nekráčame dozadu, lebo by sme prišli nazad domov. Druhá rada:

ни

ке

Ako si zabúdať veci

за

уџ

бе

Niektoré veci si nikdy neslobodno zabudnúť doma. Najhoršie je, keď si žiak zabudne desiatu. Potom je cez vyučovanie podvyživený a nemôže dobre rásť, lebo mu škŕka v bruchu. Ale niektoré veci si môžete zabudnúť. Nič sa nestane, keď si napríklad doma zabudnete živú žirafu alebo jedovatého hada. Tretia rada:

За

во д

Ako písať do zošita

Rozhovor Vymysli aj ty nejaké smiešne rady pre žiakov.

Do zošita sa snažíme písať vždy len rukou. V zuboch pero nedržíme, lebo by sme ho mohli prehltnúť a mohli by sme dostať zápal slepého pera. Štvrtá rada:

Ako dostať samé päťky Samé päťky dostaneme, keď nám ich pani učiteľka napíše na vysvedčenie. Preto je dobre nájsť si takú pani učiteľku, ktorá vie písať iba päťky. Hoci by bývala na konci sveta. podvyživený – chudý, kto málo jedáva

Krista Bendová

Keď narastiem

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

V pondelok som sa rozhodol, že budem čašníkom a hneď som začal trénovať. Na podnos som naskladal celú súpravu krištáľových pohárov a tri fľaše. Potkol som sa o čiernu mačku, rozbil som dvanásť krištáľových pohárov, skrivil som jeden podnos a rozbil jeden nos, ten svoj, no podarilo sa mi zachrániť jednu fľašu na minerálku. Ale aký je to čašník, ktorého pošlú do kúta len preto, že sa mu do cesty priplietla mačka? Preto som si v utorok rozmyslel, že čašníkom nebudem. Čašníci, chudáci, nemôžu večer ani televíziu pozerať. Radšej sa zamestnám ako televízny divák. V stredu mi mama povedala, že televíznym divákom beztak som a že na to do školy chodiť nemusím. Ďakujem pekne. Mohla mi to povedať aj skôr. Ako sa teraz môžem stať niečím, čím už som? Vo štvrtok som bol obchodníkom. Odišiel som do predajne a poprosil, aby mi dali zopár čokolád, že to moja mama zaplatí. No teta predavačka mi povedala, že peniaze musím priniesť hneď. Predal som teda otcov holiaci strojček a nakúpil som si čokolády na týždeň. A môžem vám povedať, že byť obchodníkom, to je najsladšie remeslo. Žiaľ, v piatok ráno som doobchodoval, keď sa otec chcel oholiť a nemal sa čím. V sobotu som chcel byť tým, čím ešte nikto nebol. Chcete vedieť, aká je to robota, ktorú ešte nikto na svete nerobil? Náhodou to viem, ale nie som blázon, aby som to vyzradil a aby ma potom niekto predbehol. Keď narastiem a keď to urobím, všetci zhíknu. V nedeľu som už bol z toľkých zamestnaní unavený a urobil som si sviatok. Odišiel som k starej mame, u ktorej je aj v piatok ako vo sviatok. – Čím si dnes, chlapec môj usilovný? – opýtala sa starká. – Dnes som zamestnaním vnuk. Vystrájam a platia mi koláčmi. čašník – kto obsluhuje uje hostí v reštauráciách podnos – tácňa

Tomáš Čelovský

Rozhovor Kto je hlavná postava tejto poviedky? Vymenuj, ktoré všetko zamestnania chlapec zmenil. Čo urobil, keď bol čašníkom? Čo, keď bol obchodníkom? Čím bol v nedeľu? Prečo sa nakoniec rozhodol byť vnuk? Máš starých rodičov? Porozprávaj o nich. Ako sa volajú? Kde bývajú? Čo robia? Koľko majú rokov?

Modlitba na dobrú noc Pán Boh daj dobrú noc môjmu oteckovi, mojej mamičke, starým ockom, starým mamkám, sestričkám, bračekom, ujčekom, tetkám aj nám dietkam. Ešte aj mne, Pán Boh, daj dar ducha svätého, rozumu dobrého od Otca nebeského. Amen.

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Kade chodí má mamička, tade rastie bazalička. Kade chodí môj tatíček, tade rastie jahodníček.

Milan Rúfus

bazalička – liečivá rastlina s voňavými kvetmi jahodníček – rastlina jahoda

Rozhovor Kto všetko z rodiny sa spomína v modlitbe?

O dobrej rodinke

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Žil kedysi kdesi dobrý muž a mal dobrú ženu. Ako áno, ako nie, jedného dňa sa im narodil syn. Potešili sa tí dvaja dobrí a vravia maličkému: – Vitaj, synáčik, v našej rodine. Budeš sa volať ako otecko, pretože otecko má najkrajšie meno na svete. A nazvali toho syna – Štefan. Prešiel rok a do rodiny pribudol druhý syn. – Vitaj, synček, – povedali zase obaja dobrí rodičia. – Niet krajšieho mena na svete ako meno štefanské. Ale aby ste sa s bračekom nepoplietli, budeš sa volať Števo! No čo sa stalo, to sa stalo, do roka bol v tej rodine aj tretí syn. Rozmýšľajú rodičia, aké meno mu dať, aby znelo najkrajšie. Po troch dňoch aj nociach vykríkli obaja radostne a jednohlasne: – Števko! Števko bude, krajšie meno nik nevymyslí! Na štvrtý rok – akáže náhoda radostná! – tri ďalšie prírastky prirastú do rodiny. Trojčatá, a tak jedno ako druhé i tretie sa podľa vzoru chlapčenského skloňujú. Rozmýšľajú rodičia o troch menách, nakoniec dajú zapísať do matriky: – Nech sa volajú Števulinček, Števuliačik a Števulík, pretože nič krajšie na tom svete nepoznáme! Tri deti a tri deti – to je vlastne už celých šesť a mohlo by to stačiť. Ale nestačilo. Prešiel ďalší rok a v rodine je odrazu osem chlapcov, pretože tentoraz to boli dvojčatá a mená dostali krásne, nevídané – Števulinko a Števinečko! A tak tá šťastná rodinka žije, a keď sa stretnú pri večeri, je ich tak akurát, vlastne skoro menšie zhromaždenie. Lebo je tu otec, matka, Štefan, Števo, Števko, Števulinček, Števuliačik, Števulík, Števulinko, Števinečko... jojojóóój! Kto by si pomyslel, že je na svete toľko krásnych mien chlapčenských.

Rozhovor Koľko detí mali dobrí rodičia? Pozorne prečítaj ich mená. Pokús sa uviesť čím viac mien z vlastných mien Pavel a Zuzana. Ktorých členov má tvoja rodina? Máš doma výpis z matriky narodení?

Krista Bendová

prírastok – nové dieťa v rodine matrika – kniha, do ktorej sa zapisujú narodení, sobášení a tí, ktorí zomreli

Prvá mama

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Sú otázky, na ktoré rodičia, najmä mamy, ľahko a bez rozmýšľania odpovedajú. – Mama, koľko je hodín? – Šesť! Spi! Sú otázky, na ktoré by mamy a otcovia chceli odpovedať, ale nemôžu. – Mama, kedy príde ocko? – Ocko, kde je mama? – Ktovie! Sú detské otázky, ktoré prinútia mamy a otcov hlboko premýšľať. – Kde spáva tuleň? – Vo vode. – A nie na pobreží? – Aj tam. Sú detské otázky, na ktoré rodičia môžu odpovedať len za pomoci kníh a encyklopédií. – Ako vyzerali dinosaury? Čo jedli? Kedy žili? – Všelijako! Všeličo! Dávno! A sú otázky, na ktoré ani mamy, ani otcovia, a ani mamy a otcovia spolu odpovedať jednoducho nevedia. – Mama, kto ma porodil? – Ja, tvoja mama. – A kto porodil teba? – Moja mama. Tvoja stará mama. – A kto porodil starú mamu? – Jej mama. Moja stará mama. – A kto porodil tvoju starú mamu? – Jej mama. – A kto porodil jej mamu? – Mama. – Mama, a kto porodil prvú mamu? – ???????????????????? Mária Kotvášová-Jonášová

Rozhovor Prečo sa poviedka končí otáznikmi? Porozprávaj sa s rodičmi a starými rodičmi o ich rodičoch a starých rodičoch. To sú naši predkovia. Zapíš si ich mená a priezviská. Vyhľadajte s učiteľkou/učiteľom odpovede na otázky tohto dieťaťa.

Otec je hlavný Čo robia otec a mama za dverami celkom sami?

Rozhovor Čo hovorila babka? Čo znamená veta: Neverím v bociana, verím v otca? Hovoril ti už niekto, ako deti prichádzajú na svet?

ке

Babka vraví: Chcú mať v dome prírastok nový, tak píšu bocianovi.

За

во д

уџ

за

Tito Bilopavlović (prebásnil Miroslav Demák)

бе

ни

Kto by dnes ešte takto chcel brata dostať. Neverím v bociana, verím v otca!

Blázni v rodine V rodine sú blázni dvaja, bláznenie ich oboch spája.

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Prvý blázon je už starý, detský výraz má však v tvári. Ba aj šantí ako malý, panebože, kde ho vzali!

За

Rozhovor Kto boli dvaja blázni v rodine? Čo robili? Boli oni naozaj blázni? Vyrozprávaj, ako sa ty hráš so svojím otcom. Má tvoj otec čas pre teba?

Ten druhý je ešte chlapec, bláznenie sa uňho chápe. Keď však šantí príliš veľa, pár zaúch mu každý želá! V rodine sú blázni dvaja. Vieš, kto je to? Oco a ja! František Rojček

šantiť – vystrájať, vyvádzať

Žartíky – Čakám, kedy mi povieš dobrú noc, otecko. – Teraz nemám čas, pripomeň mi to zajtra ráno.

Otec bije syna po zadku: – Ty naničhodník, teraz aspoň vieš, prečo ťa bijem? – Viem. Preto, lebo si silnejší!

Z maminých a tatkových očí

бе

ни

ке

V našom dome býva jeden chlapec. Raz mi ten chlapec, čo mi je aj kamarátom, povedal, že jeho mamička ho chcela, ale že jeho otec ho najprv chcel a potom ho nechcel, a tak sa od nich odsťahoval, a ten chlapec je teraz smutný. A mamička vraj niekedy večer plače. Tak takým ľuďom by nemali bociany nosiť deti! Babka povedala, že nie všetky deti nosia bociany a že našej susedke sa môj kamarát mohol narodiť v ružičke. Tak toto sa mi už naozaj nepáči. Ako v ružičke? Ako sa taký chalan môže zmestiť do ružičky? Ani s tým bocianom sa mi to nezdá! Veď keby ma priniesol bocian, iste by som sa naň podobal. Mal by som dlhé nohy a veľký končistý červený zobák! Ale ja sa podobám trochu na mamu a trochu na tatka. Počul som, ako jedna teta hovorila o mne, že sa podobám na nich, ako keby som im z oka vypadol. To sa mi teda páči najväčšmi. Že som prišiel z maminých a tatkových očí.

Ján Domasta, Vilma Šimková

Rozhovor Vieš, kde si sa narodil/a ty? Povedz spoločný názov pre slová: otec a mama, brat a sestra.

За

Mamino srdce

за

во д

Mamka, ocko, brat... Ja mám všetkých rád. Mám rád svoju sestričku, babku, dedka, tetičku.

уџ

Koho mám rád?

Ivan Popovič

V mojej maminom srdci aj moje srdce bije. Ked’ sa jej ozve – tik, moje sa hlási – tak. V jej milom, teplom oku tak dobre, pekne mi je. V maminom oku žijem slobodne ako vták.

Dragan Lukić (preložil Miroslav Demák)

Kto patrí do rodiny? Podčiarkni. Mama, Janko, otec, syn, dcéra, mačka, pes, dedko, teta, ujo, Anička, strýko, medveď, stôl, sestra, brat, vnučka, babka.

Ak ma otec bije Ak ma mama fliaska To mi otec nie je To je cudzia matka

Je to?

Zo Šlabikára detských práv (Ljubivoje Ršumović)

Je to vôbec dáke mesto, keď v ňom detí málo jesto – iba dvesto?

Konvencia o právach dieťaťa Článok 9 Zmluvné krajiny zabezpečia právo dieťaťa na ochranu pred zanedbávaním, y krutosťou a využívaním.

ни

ке

Je to vôbec dáky dom – iba jedno dieťa v ňom – omylom?

Zámerne!

во д

за

уџ

a k t i B

За

Iba vtedy je to mesto, keď je detí tisícdvesto; iba vtedy je to dom, keď je mnoho detí v ňom.

! ! ! j je fu

бе

Veru nie!

Miroslav Demák

20. novembra – Deň detí! Rozhovor Koľko detí je vo vašej rodine? Koľko detí je v tvojej triede?

Týždeň dieťaťa je prvý týždeň v októbri.

Prišla jeseň Ej, javor, javor

Ej, javor, javor zelený, čo si taký smutný v jeseni? „Ako ja nemám smutný byť, keď zo mňa spadol kvet i list?“

Prišla jeseň

Hus letí, hus letí k teplému kraju. Jesenné husle ti do uška hrajú.

Eva Kováčová

За

во д

за

Ľubomír Feldek

ке

Jeseň prišla ako víla, stromom vlasy zafarbila. Teraz majú klobúk zlatý, červené a hnedé šaty.

ни

Hus

Maliarka

бе

Jozef Pavlovič

Ľudová pieseň

уџ

Jeseň je bohatá, listy má zo zlata. Listy má zo zlata, hádže ich do blata.

Rozprávka o ježkovi

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Na kraji hory, v diere pod Sivou skalou býval tatko-jež, mama-ježuľa a synček-ježko. Tatko-jež chodieval na plánky a divé hrušky, mama-ježuľa opatrovala synčeka-ježka a v jeseni nosila mach do diery, aby im bolo v zime teplo. Každý večer prišla k nim babka-ježuľka a rozprávala synkovi-ježkovi rozprávky o zvieratkách. Synček-ježko rád počúval rozprávky a naučil sa z nich, ktoré zvieratká má mať rád a ktorých sa má báť. Raz babka-ježuľka večer neprišla. Na druhé ráno mama-ježuľa poslala synčeka-ježka pozrieť sa, čo je s babkou-ježuľkou. Zaviazala mu do batôžka tých najlepších jabĺčok a ježko šiel. Ide si synko-ježko po chodníku a stretne strýka-krtka. – Dobré ráno, strýko-krtko! – pozdraví sa ježko. – Dobré ráno! Kdeže ideš, synček-ježko? – Idem pozrieť babku-ježuľku, istotne nám ochorela! – Tak jej vezmi odo mňa skorocelový lístok a pekne ju pozdrav! Vzal ježko skorocelový lístok a ide ďalej. Stretne žabku-rosničku. – Dobré ráno, žabka-rosnička! – pozdraví sa synček-ježko pekne. – Dobré ráno! Kdeže ideš, synček-ježko? – Idem pozrieť babku-ježuľku, či neochorela. – Ale potom rýchlo choď, lebo bude pršať! Ponáhľa sa synček-ježko a už je pri diere pod veľkým smrekom, kde bývala babka-ježuľka. – Klop! Klop! – zabúchal synček-ježko na smrek. – Doma si, babka?

27 27

во д

за

уџ

бе

ни

ке

– Doma, doma, vnúčik, len ti nemôžem oproti, lebo som si poranila labku. Poď ďalej! Ježko vošiel a naozaj: babka-ježuľka leží na machovej posteli a jojká, že ju labka veľmi bolí, že si ju udrela o skalu pod dierou. – Neboj sa, babka, strýko-krtko ti posiela skorocelový lístok, od toho sa ti labka zahojí. A ježko hneď zhodil batôžtek s jabĺčkami na zem a už aj prikladá babke-ježuľke na labku skorocelový lístok. Priviazal jej ho trávou. Potom vybral z batôžka jabĺčko, babka si na ňom veru pochutnala. Povedala, že je sladké ako med. – Š-š-š-š-š! – počuli naraz čosi šumieť. Dážď! Synček-ježko si sadol k babke a rozprával jej, ako mu žabka-rosnička kázala bežať, že bude pršať dážď a už aj prší. Rozprávali, rozprávali – až zaspali. Zobudia sa. Vonku je už zase pekne a babku-ježuľku už labka nebolí. Už môže aj chodiť a už vzala z poličky aj suchú slivku a dala ju ježkovi na cestu. Babka-ježuľka zas chodí synkovi-ježkovi rozprávky rozprávať. Ale o krtkovi a žabke mu nemusí už nič rozprávať, lebo to synček-ježko už vie: Krtko je najchýrečnejší lekár na svete a žabka-rosnička je taká múdra, že by mohla ísť rovno do rozhlasu predpovedať počasie. Možno si ju tam niekedy aj vezmú.

За

smrek – ihličnatý strom s krátkymi ihlicami a podlhovastými šuškami skala – kameň skorocel – liečivá rastlinka

Rozhovor Prečo mama-ježuľa nosila mach do diery? Koho synček-ježko stretol na ceste k babke-ježuľke? Boli to kamaráti? Z čoho vidno, že to boli kamaráti? Aký je synček-ježko: zlý, či dobrý? Vyhľadaj vety, z ktorých vidno jeho dobré vlastnosti. Ktoré sú znaky jesene? Porozprávaj.

Mária Jančová

Kto ma uhádne? Keď odpadne, zastone: Ahoj, konár jablone! Čo je to? __________

hruška

__________

Kričia plody modré: – Ako med sme dobré! Čo je to? __________

melón

ке

__________

бе уџ за

во д

Pripomína súdoček. Chce do detských ústočiek! Čo je to? __________

ни

Tučná v drieku. Tučná v tvári. Hľadí, kde sú cukrovary. Čo je to? __________

Navrchu zelený a vnútri červený. Ruka ho pohojdá: Ó, to je pochúťka! Čo je to? __________

jablko

____ _________

repa

_________

За

slivky

_________

Viktor Hujík

Dobrá jabloň Šiel Miško za rána k jabloni, o jedno jabĺčko žobroní.

„Tu ho máš, Miško náš, vezmi si, nechže tu daromne nevisí.“

Rozhovor Priraď to pravé pomenovanie ku každému plodu. Porozprávajte sa o zdravej výžive.

Jozef Pavlovič

ни бе

во д

за

Hruška

уџ

Ja som ježko z Lesíkoviec, pod pníkom mám pekný domec. Poďte, deti, chytro sem, komôrku vám ukážem. Na poličku za dverami kladiem hrušky so slivkami. Tam, kde slnko oknom kuká, tam mám miesto pre jablká. Najvrchnejšie úzke lávky čakajú na divé plánky. A tu, kde je vývrat hrubý, na zimu si suším huby. Len nech toľko nevravím, každý sa vám predstaví.

ке

Ježkova komôrka

За

Ja som hruška šťavnatá, kabátik mám zo zlata, bruško veľké, pliecka úzke, hojdávam sa na halúzke.

Slivka

Ja som slivka, slivčička, pozri sa mi na líčka. Vidíš dobre? Mám ich modré; a suknička z atlasu, na čiapočke chvostík malý ako dáku okrasu.

Broskyňa a

Jablko o

Ja, broskyňa sladučká, pošepkám vám do uška, že mám farbu jasnozlatú, mäkké šaty zo zamatu, sladká šťava vo mne prúdi, som pochúťkou všetkých ľudí.

Jablko som. P Poznáte ma? Nikto také šaty nemá, jeden bôčik ako zlato, druhý červený je zato. Srdce mám zo semienok, vydržím vám celý rok. Elena Čepčeková

Rozhovor Čítajte báseň Ježkova komôrka podľa úloh (ježko, hruška, slivka, broskyňa, jablko). Rozprávaj o hruške. Pomôž si otázkami: Aká je hruška? Aký má kabátik? Aké má bruško? Aké má pliecka? Kde sa hojdáva? Rovnako rozprávaj o slivke, broskyni, jablku.

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

huby – pečiarky; plánka – ovocie z divých, nezaštepených stromov; vývrat – vyvrátený strom

Pieseň o šašovi Naučme sa pieseň, ktorú šuští jeseň.

ни

ке

Stojí, stojí jeden strom, rom, šašo stojí pod stromom. mom. Zlaté listy vo výši šepocú si ŠI ŠI ŠI ŠU ŠU ŠU ŠA ŠA ŠA ŠA, SPÚŠŤAJME SA NA ŠAŠA!

За

Jeseň

во д

за

уџ

Ľubomír Feldek

Rozhovor Ako šuští lístie? Rozdeľte sa na tri skupiny. Jedna skupina nech ticho hovorí „ši-ši“, druhá „šu-šu“, tretia „ša-ša“. Napodobnite tak šumenie lesa na vetre. Aj pohybom napodobnite stromy, ktoré sa kníšu.

бе

Toto je tá pieseň, ktorú šuští jeseň.

Lastovičie L astovičie čierne not noty tyy prehýbajú drôty, jeseň si z nich o jeseni ni nôti. Jedna nota vysoká je, e, iná zasa nízka, vietor si z nich o jeseni eni píska. Jozef Pavlovič

Rozhovor Videl/a si niekedy, ako si lastovička robí domček? Porozprávaj.

Vyčítanka

Kukuričné zubybolenie Čo sa to ttam u vás deje deje, e polia? Kukurici zrnká zžltli a iste ju bolia. Preto šla, chúďa, k zubárovi, nech jej vraj nové vyhotoví. Musí však počkať do jari, vtedy sa zásah vydarí. Potom sa kukurica hustá bude usmievať na plné ústa.

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Cencelence bom, bom, bom, tu je zvonček, tu je zvon. Cencelence bom, bom, bom, kto uhádne, pôjde von.

За

Rozhovor K čomu básnik prirovnáva zrnká kukurice? Prečo šla kukurica k zubárovi? Aká je toto báseň: žartovná či smutná?

Nie je to ovocie, ani kvetina. Samko jej na poli hlávku odtína. Čo je to?

Miroslav Demák

Zlaté zrnká

Nedokončená rozprávka

V núdzi poznáš priateľa. Sľubuje ti hory-doly, a nedá ti pohár vody.

Medzi mnohými rozprávkami objavila som jednu nevšednú, ale nedokončenú. Mohla by byť z nej zaujímavá rozprávka, myslím si len, ako ju zavŕšiť? Uvažujem, lámem si hlavu a vtom mi zíde na um: Poraď sa s deťmi. Tak sa teda radím a tu vám, milí druháci, celú vec predostieram.

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Bol raz jeden rybár. Mal doma sedem detí, ktoré boli ustavične hladné. Musel sa riadne obracať, aby im každý deň obstaral niečo do misy. Toho dňa sa mu akosi obzvlášť nedarilo. Prešlo aj poludnie, a on ešte stále nič neulovil. Ale veľa-naveľa ho predsa postretlo šťastie a v sieti sa mu ocitla ryba. – Tak sa teda i dneska najeme! – vydýchol si rybár. A tu sa ryba ozve ľudským hlasom: – Pusť ma, rybár, dobrý človek, deti mi plačú od hladu. Rybár zavrtel hlavou: – Prepáč mi, ryba, ale nemôžem ťa pustiť. Moje deti sú hladné. – Pusť ma, rybár, veľmi ťa prosím. Len čo nakŕmim deti, vrátim sa. – Naozaj by si sa vrátila? – nechcel veriť rybár. – Sľubujem ti to. Kým tieň tamtoho topoľa dosiahne skalu pri brehu, vrátim sa nazad. Rybár ju teda pustil. Ale v duchu si nadával, že je taký ľahkoverný. Ledva sa tieň topoľa dotkol skaly, čo stála neďaleko brehu, ryba sa vrátila a vkĺzla do siete. – Ďakujem ti, rybár, dobrý človek, už som si deti nakŕmila. y j hľadí, rozmýšľa... Rybár stojí, Rozhovor Ako by si dokončil/a túto nedokončenú rozprávku? Čo by si urobil/a ty na rybárovom mieste? Daj poviedke iný názov.

Mária Ďuríčková

Keď je niekto neprajný a lakomý:

Lakomec, žabu zjedz, nikomu to nepovedz!

Rozprávka o letení

lietajúca ryba

lietajúca voda

lietajúci vzduch

lietajúci klobúk

lietajúca jeseň

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

lietajúci tanier

lietajúce jablko

lietajúci červík

lietajúca klietka

lietajúca žaba

lietajúci ventilátor

lietajúci žiak Námet: I. Vitez

Rozhovor Čo ešte môže lietať? Pokračuj v rozprávke.

Hra s vrabcom

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Rozhovor Zostanú vrabce s nami aj cez zimu? Ktoré ešte vtáky prezimujú u nás? Ktoré odletia do teplých krajov? Vyhľadajte v časopise Zornička báseň o jeseni.

За

Spieva vrabec čimčarara čimčarara čim. Spieva vrabec čím? Nuž čímže by? Zobáčikom. Čimčarara čim. Zobe vrabec čimčarara čimčarara čím? Nuž čímže by? Zobáčikom. Čimčarara čim. Pije vrabec, pije vodu čimčarara čím? Nuž čímže by? Zobáčikom. Čimčarara čim. Pavel Mučaji

Múdra jeseň Madam M adam Jeseň Jeseeň dáždnik nesie Prší pod ním Smutno dnes je

ке

To má madam Jeseň rada keď sa čvachtá po záhradách

За

во д

за

уџ

бе

ни

Všade samá čľapkanica Až po uši zablatí sa Konečne je všade blato Celý rok sa teší na to Daniel Hevier

madam – pani (po francúzsky) čvachtať sa – brodiť sa vo vode, v riedkom blate

Rozhovor Ako rozumieš verš „až po uši zablatí sa“? Ako by sa to inak dalo povedať? Napodobni pantomímou, ako sa čvachceš v blate.

Jesenná pošta Zo Z o stromu vietor strhol list. list Číta si, čo je v ňom napísané: – Chystajte korčule, lyže, sane, lebo vás prídem navštíviť, milé deti, akože inak.

ке

S pozdravom, pani Zima

бе уџ за

во д

Čo nevidela lastovička

ни

Jozef Čertík

За

Zo strnísk už fúka vietor, z ulíc lístie vymetá... Prečo, keď sa končí leto, letíš od nás do sveta?

Vieš, aká je zima biela? Vieš, že sneh je biely prach? Však si ešte nevidela sedieť deti na saniach? Mária Topoľská

Rozhovor Čo všetko lastovičky nevideli? Prečo? Napodobni, ako lastovičky letia.

November volajú Indiáni bláznivým mesiacom, pretože je veľmi premenlivý. Niekedy je hmlistý, studený, inokedy je ešte na jeho začiatku pekné babie leto, ktoré na Martina prejde náhle do zimy.

ке

Martin na bielom koni

За

во д

за

уџ

бе

ни

Sedel som pri teplej piecke a počúval rozhlasovú rozprávku na dobrú noc. Tu vošiel do izby otec. Dúchol si do skrehnutých dlaní a akosi slávnostne nám ohlásil: „Čoskoro príde Martin na bielom koni!“ Nechcel som byť zbytočne zvedavý, no aj tak mi vŕtalo v hlave: aký Martin, odkiaľ je a čí? Pokiaľ viem, v rodine, ani medzi známymi nijakého Martina nemáme. Ba ani v celej dedine niet takého Martina, čo by sa nosil na koni, nieže na bielom. Pomyslel som si preto: to otec povedal iba tak, aby čosi povedal, a ďalej som počúval rozprávku. Keď som sa ráno zobudil, nazdával som sa, že ešte snívam. Neveril som vlastným očiam. Na úbočí pred naším domom belel sa prvý sneh. A otec nezabudol pri raňajkách pripomenúť: „Ja som to vedel, ja som to cítil, že ten Martin predsa už pricvála na bielom koni.“ A ja som sa konečne dovtípil, aký Martin chodieva k ľuďom na bielom koni.

Rozhovor Kedy prichádza Martin na bielom koni? Kto je vlastne ten Martin v poviedke? Vypočujte si nejakú rozhlasovú rozprávku alebo rozprávku na cédečku o zime.

Ladislav Kuchta

Mik, mik Mikuláš, čo v tom vreci nosievaš? Dobrým deťom koláče a zlým korbáče.

Mikuláš

Ľudová

Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý, každý rok nosievaš do okien dary.

Mikuláš (6. decembra). – Legenda o Mikulášovi vznikla podľa skutočnej osoby zo 4. storočia, biskupa z Malej Ázie (Myra), ktorý pomáhal chudobným. Až dodnes sa zachoval zvyk, aby si deti nachystali vyčistené topánky, do ktorých im Mikuláš nadelí darčeky, ak počúvali rodičov. Ak boli deti poslušné, dostanú do topánok pochúťky, ale ak neboli, dostanú cibul’u alebo zemiak a prútik.

ни

ке

Mikuláš, Mikuláš, ty veľký, svätý, každý rok myslievaš na dobré deti.

бе

Jozef Pavlovič

во д

за

уџ

Lucia (13. decembra). – Lucku považovali za najväčšiu bosorku, lebo 13. december bol podľa starého juliánskeho kalendára najkratší deň v roku. Noc má svoju moc, keď vrcholí činnosť zlých síl. Preto aj dnes strašia Luckou deti, lebo zlých šibe prútom a dobrých odmení darčekmi.

За

Zuzana Týrová

Deti, ja som Lucka, zavrite si očká, aby ste vy nevideli, čo vám kladiem do cipeli. Ľudová cipeľa ip ľ – spisovne: pi ttopánka pá k

Hádanka Čo je to za strážcu, ktorému sa každý deň jeden deň stratí, a už sa nikdy nevráti? k_ _ _ _ _ _ _ Miroslav Demák

Zuzana Týrová

Srnka Cupilupka

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Leto prešlo. Prešla i jeseň. Na kraj sa pomaly zniesla zima. Srnky boli hladné. Nenašli ani stebielka trávičky, ani kúsok zeleného lístočka. Od hladu obhrýzali kôru stromov. „Čo budeme obedovať?“ opytuje sa hladná Cupilupka mamičky. Srnka Brnka od hladu a zimy nevládze ani odpovedať. „Ja to už ďalej nevydržím,“ zaplakala Cupilupka. „Dobre, napíšeme to do snehu. Možno pôjde niekto okolo, prečíta to a pomôže nám,“ povedala mamička. čik, povedala srnka Cu„Naozaj, veď aj ja viem písať. Naučil ma to jeleň Paroháčik,“ pilupka. A spolu s mamičkou napísali do snehu: Zima prišla, hladujeme. Rozhovor Pomôžte nám, zahynieme! Vymenuj postavy v poviedke Šiel okolo deduško horár s vnúčatami. A čo vidí? Písmo. a opíš ich vlastnosti. „Aha, srnky nám píšu,“ vraví. Prečo treba zvieratám pomáhať? „Srnky? Píšu? Kde píšu? Prečo píšu?“ začudovali sa deti. Ako ty pomáhaš zvieratám „Poďte sem, ukážem vám. Vidíte tento rozhrabaný sneh?“ a vtáčkom? „Vidíme.“ „A vidíte v snehu tieto odtlačky od kopýtok?“ „Vidíme.“ „Tak si to prečítame: Zima prišla, hladujeme. Pomôžte nám, zahynieme!“ „Aký si múdry, deduško, keď vieš prečítať také škrabanice.“ „To nie sú škrabanice, ale jasné písmo. Poďte, dovezieme srnkám na sánkach trochu sena.“ Priviezli srnkám sena. A srnky žuli a žuli. Pri kŕmidlách nechali deduškovi a vnúčatkám pozdrav. Boli v ňom dve pekné slová: Ďakujeme vám! Mária Haštová

Skrývačka Bolo leto, už ho nieto. Prišla zima, to je príma! Hmla sa valí spoza skaly,

Urob im sám – Komu? – Vtáčkom.

a sneh padá, čipky spriada.

– Čo? – Domčeky. S kŕmidlami.

A snehuliak, kde je, kde je?

– Prečo? – Lebo ide tuhá zima.

Skryl sa deťom pod záveje.

– Sám? – No, môžu ti i starší pomôcť.

ни

бе

уџ

за

За

во д

Anna Majerová

príma – super, výborne

Doplňovačka Ročné obdobie Šijeme ňou Jeden z rodičov Meno dievčaťa

Ak ste správne vyriešili doplňovačku, vo vyznačených štvorčekoch je názov jedného ročného obdobia.

ке

vietor fučí, hora skučí

Čapica

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Naša teta mala zimnú čapicu, všelijako elijako prekladanú a pokrútenú pokrúten nú do moderných záhybov. Čapica visela v studenej chodbe na vešiaku. Okrem čapice bývala v tej chodbe aj myška. Nie na vešiaku, ale pod skriňou. Vyšla myška spod skrine, že si nájde teplejšiu posteľ. Vydriapala sa hore kabátom na vrch vešiaka a vliezla do toho najteplejšieho, čo našla. Vliezla do jediného záhybu tetinej čapice. Poobede išla teta na prechádzku. Obliekla si kabát, na hlavu si založila tú velikánsku čiapku a pritom nezbadala, že v nej spí malá myš. Myška sa zobudila, náramne sa zľakla: ˇČo sa stalo, že sa tak ̦ strašne kolíšem? Teta vyšla z domu a prechádzala sa po Hlavnej ulici. Myška si povedala: „Vyleziem von, pozriem, čo sa robí.“ Vyliezla myška a videla, že sedí na samom vrcholci tetinej čapice. Zasa sa zľakla, lebo to bolo veľmi vysoko. Asi sto sedemdesiat centimetrov od zeme. Vzdychla si malá myš: „Počkám, kým sa teta doprechádza, potom šikovne zleziem.“ A zostala sedieť tam, kde bola. A tak sa teta prechádzala dve hodiny po Hlavnej ulici s myškou na čiapke. Na druhý deň mali všetky tety v tom mestečku na čiapkach namontované malé sivé myšky z umelej hmoty. Mysleli si totiž, že naša teta dostala najmodernejšiu čapicu – až z Tramtárie. Krista Bendová

Tramtária – vymyslená, neskutočná krajina

Rozhovor Daj iný názov tejto rozprávočke. Porozprávaj, čo by sa stalo, keby tetka na čiapke mala vrabca.

Prvý sneh Čože sa to dolu belie? Čože je to za páperie na doline, na horách? Jaj, veď je to prvý sňah!

ке

Zvýskli chlapci od radosti, budeže to veselosti! Plná ho je ulica – budeže to sanica!

Ťažké časy nastávajú

ни бе

Sťa na povel, v okamihu odhodili hračku, knihu. Čiapku v hrsti – veselí, na ulicu leteli.

уџ

Ide zima, bude viať sneh kukuričný

во д

за

Hopsa, chlapci, kto je smelec, v snehu spraví kotrmelec. Myslíte, že váhajú? Už sa v ňom aj váľajú.

padať budú klobásy

За

Ľudmila Podjavorinská

a sneh bielkový, a ak zima bude opravdivá, napadá aj nejaký ten

váhať – nevedieť sa rozhodnúť

Rozhovor Tešíš sa snehu? Poznáš niekoho, kto sa mu neteší? Vyhľadaj v časopise Zornička rozprávočku alebo básničku o snehu. Chodíš sa so svojimi priateľmi sánkovať alebo korčuľovať? Porozprávaj o tom.

Tomáš Čelovský

Pes Štuci vám píše Autor učebnice ma poprosil, aby som mu trochu pomohol. Nuž tieto tri strany sú vám odo mňa. Môžete si ich čítať so svojimi psami. (Ale aj zajacmi, žirafami, papagájmi, rybkami, opicami, kozami – už kto čo má!)

ни

ке

1. Dieťa sa bojí psa.

За

во д

за

уџ

бе

Viem písať po slovensky! VAÚÚ!

Dieťa a pes

2. Pes sa bojí dieťaťa.

Žartík Chlapec dostane k meninám bernardína a pýta sa mamy: „Mami, ten psík je pre mňa, či ja preňho?“

3. Keby vedeli, že sa boja jeden i druhý, nebáli by sa. Dušan Radović (preložil Juraj Tušiak)

Príde na psa mráz

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Stará mama, ty stará mama! Ty dobrotivá ako mäkký chlieb! Aj čudná, aj záhadná. Pravdaže, záhadná! Ako to: raz si celkom hluchá a raz sa ti sluch vycibrí na nepoznanie? Neprávosť u starej mamy! Ako mohla počuť, že v kuchyni scvendžala šálka? Ako, keď včera popoludní bola celkom hluchá? Ach, stará mama! Ostatne, čiastočne treba obviniť aj šálku. Prečo bola prázdna? Prečo v nej nebol med? Vinný je i sám Miško. Prečo nešpehoval trochu lepšie? Prečo sa dal uchvátiť tou nešťastnou myšlienkou, že je oblizovanie už tu, na dosah ruky? Márne my tu filozofujeme: Šálka je rozbitá. Stará mama spolu s Miškom zbiera črepiny a nemá si kam schovať úsmev, lebo nemá fúzy ako starý otec. Miškovi, pravda, vôbec nie je do smiechu. Stará mama sa v duši smeje, ale nechce to ukázať. Ona je teraz prísna. Úžasne prísna. Nahnevane povedala: – Počkaj, počkaj, ty nezbedník, príde na psa mráz! Hoho! To už nie sú žarty! Preto sa Miško uťahuje do kúta a malá, drobulinká neviditeľná slza sadá mu na mihalnice. Ech, stará mama, azda len nepošleš mráz na Dunča? Viete vy vôbec, čo je to – Dunčo? To ani nie je meno. To ani nie je strapatá a strakatá bunda, to nie je ani vrtichvost. Dunčo je viacej ako kamarát!

A teraz aby na Dunča prišiel mráz?! Čo v takom prípade urobiť? Zaťať päste, tíško sa vykradnúť z izby, poprosiť susedovho Števa, aby požičal trochu slamy a tú slamu postlať do Dunčovej búdy a pohladkať strapáňa. – Neboj sa, Dunčo môj, nepríde na teba mráz! Veru nepríde. Michal Babinka

ни

Postava, o ktorej sa najviac hovorí, ktorá je najdôležitejšia, je ústredná postava (hlavný hrdina).

уџ

бе

Rozhovor Ktoré postavy (osoby) sa zjavujú v tejto poviedke? O ktorej postave sa najviac hovorí? Čo znamenajú slová starej mamy: Príde na psa mráz? Ako tie slová pochopil Miško? Kedy sa hovorí: Nemaľuj čerta na stenu?

ке

vykradnúť sa – tíško, nebadane vyjsť, vytratiť sa

За

во д

Porozprávaj, čo vidíš na obrázkoch.

за

Rozprávka bez slov

Lev a myš

За

во д

за

pasca – nástroj na chytanie zvierat

уџ

бе

ни

ке

Unavený lev si ľahol ol pod d strom s a zaspal. ehla hl mu po hlave hl š Lev L sa zobudil, b dil schmatol h t l ju j a zareval:l Ako tak spal, prebehla myš. d ! Či nemáš áš dosť d ť miesta i t v ší li ale l práve á po mojej j j – Naničhodnica jedna! šírom poli, hlave musíš prechádzať? Hneď a zaraz ťa zmárnim! Čo na to povieš? – Dopustila som sa veľkej chyby, pán lev, – úctivo povedala myš. – Odpustite mi. Keď ma pustíte, ja sa vám za to odvďačím. Lev sa na to zasmial: – Ty, malá myš, že sa odvďačíš mne, kráľovi zvierat? A pustil ju. Onedlho sa lev chytil do pasce. Nemohol sa vyslobodiť zo siete, ktorú poľovníci rozprestreli. Keď videl, že je stratený, zreval na plné hrdlo. Počula myš, ako lev reve, pribehla, a keď videla, čo sa mu stalo, rozhrýzla povrazy a vyslobodila ho. Prekvapený a zahanbený lev povedal: – Kto by sa bol nazdával, že malá myš dokáže zachrániť pred smrťou mocného leva!

Ezopská p bájka j

Rozhovor Čo myš sľubovala levovi, ak ju pustí? Prečo sa jej lev posmieval? Ako sa lev cítil, keď ho myš zachránila? Čo povedal? Zvieratá v bájkach majú ľudské vlastnosti. Aké je ponaučenie tejto bájky? Vyhľadaj v školskej knižnici zbierky bájok a prečítaj si niekoľko.

Vymyslená rozprávka zo života zvierat, ktorá chce o niečom poučiť, sa volá bájka.

Vianočná

Vianočná vločka

Detičky, deti, deťúrence, jedličky pre vás pletú vence posiate hviezdičkami. Jedno si šepce každá chyžka: darčeky nesie od Ježiška láskavá ruka mamy.

Najkrajšie je vprostred Vianoc, keď ti zrazu sadne na nos malá vločka. Poštípe ťa ako frčka do nosa.

ни

ке

Svet sa zrazu s tebou točí, vyskočia ti slzy z očí. Prepáč, neplač!

бе

– Stalo sa. Štefan Moravčík

во д

за

уџ

frčka – úder prstom

Rozhovor Kedy sú Vianoce? Ako vy doma oslavujete Vianoce? Napíš vianočné blahoželanie niekomu blízkemu.

Hádanka Pichliače má, jež to nie je, jabĺčka má, jabloň nie je. Na konároch svetielka, vôkol samá iskierka, čo je to? (Vianočný stromček)

За

Emília Šelestiaková

Vianoce sú sviatkom narodenia Ježiša Krista. Predchádza im štvortýždňový adventný pôst. Štedrý večer je 24. decembra, keď sa zdobí stromček, navzájom sa obdarúvame a jedávame obradné jedlá (kapustnicu, opekance). Večer v kostole pri stromčeku deti hovoria veršíky a spievajú; potom ich za to obdarúvajú. Vianočné sviatky trvajú aj 25. a 26. decembra, keď je celá rodina spolu doma. Zuzana Týrová

Dedo Mráz pred zrkadlom

Novoročný vinš

Vinšujem vám nový rok, aby ste mali šťastný krok, doma lásku, svornosť a všetkého hojnosť. Dobré ráno!

Večer V ečer bol u n nás ás dedo Mrá Mráz, áz v kúpeľni som ho našiel. Mal veľkú bielu bradu a holý chrbát vzadu. A trochu kašeľ. Bolo to zvečera, do okien žmurkala nôcka... A keď sa oholil, zmenil sa na nášho ocka.

ке

Ľudová

За

во д

Rozhovor Videl si už deda Mráza? Kde si ho videl? Porozprávaj, ako vyzeral. Čo si praješ dostať od deda Mráza? Napíš mu list.

за

уџ

бе

ни

Jozef Pavlovič

O dvanástich mesiačikoch I. Marienke zomrela mamička. Dostala druhú mamu, macochu. Macocha mala rada iba svoju dcéru Elenu. K Marienke neprehovorila dobrého slova. Ustavične ju trápila. Marienka musela sama prať, zametať, vykonávať najťažšie práce. Elena sa len fintila, obliekala, z okna pozerala. Ale Marienka i tak bola krajšia ako Elena.

II.

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Raz v januári zachcelo sa Elene fialiek. – Choď, dones mi z hory fialky! Chcem mať peknú kytičku za pásom! – rozkazovala Marienke. – Jaj, sestra, čo ti len prišlo na um! Či kto počul, aby pod snehom fialky rástli? – Ak ich nedonesieš, nesmieš sa vrátiť domov! – zahrozila Elena. Macocha vystrčila Marienku z dverí. Marienka išla do hory. Snehu po kolená. Nikde šľapají, nikde chodníčka. Dievča zablúdilo, zimou sa triaslo. Zrazu vidí svetlo. Na vrchu horí vatra. Okolo vatry dvanásť kameňov. Na tých kameňoch sedí dvanásť mužov, starých i mladých. To bolo dvanásť mesiacov. Január sedel hore. Fúzy a bradu mal biele ako sneh. V ruke držal kyjak. – Dobrí ľudia, dajte sa mi ohriať pri vatre. Zima ma trasie. – Načože si sem prišla, dievka moja? Čo tu hľadáš? – pýtal sa Január. – Idem hľadať fialky, – povedala Marienka. – Teraz nerastú fialky, veď je sneh, – povedal Január. – Veď ja viem. Ale sestra s macochou ma poslali. Pohrozili mi: „Ak nedonesieš, nesmieš sa vrátiť domov!“ Pekne vás prosím, poraďte mi, kde nájdem fialky. Januárovi bolo Marienky ľúto. Dal kyjak najmladšiemu a povedal: – Braček, sadni si hor! Mesiac Marec si sadol. Rozohnal sa kyjakom nad vatrou. Vatra sa rozhorela. Sneh sa roztopil. Trávička sa zazelenala. Rozkvitli fialky. – Chytro trhaj! – kázal Marec. Marienka natrhala kytičku fialiek. Poďakovala sa mesiačikom a veselo bežala domov. Elena a macocha sa veľmi divili, keď Marienka priniesla fialky. – Kde si ich natrhala? – pýtali sa. – Tam v hore.

III.

уџ

бе

ни

ке

Na druhý deň rozkázala Elena Marienke: – Dones mi z hory jahôd! – Jaj, kdeže teraz nájdem jahody? – Chytro choď! Ak nedonesieš, zle sa ti povedie! – povedala macocha a vystrčila Marienku z dverí. Marienka išla. Blúdila, až prišla k vatre, kde sedelo dvanásť mesiačikov. Január sa zamračene spýtal: – Čo tu zase chceš? – Musím priniesť sestre Elene jahody. Inak sa mi zle bude vodiť. Prosím vás, pomôžte mi! I zdvihol sa Január. Dal kyjak tomu, čo sedel oproti, a vravel: – Braček, sadni si hor! Mesiac Jún si sadol hor a mávol kyjakom. Zo zeme vyrástla tráva. V tráve sa červeneli jahody. – Chytro trhaj! – rozkázal Jún. Marienka nazbierala jahôd. Poďakovala mesiačikom a ponáhľala sa domov. Podivili sa Elena i macocha, keď im Marienka priniesla jahody. Vychytili jej z rúk a zjedli. Marienke nedali ani jednu.

IV.

За

во д

за

Na tretí deň rozkázala Elena Marienke: – Choď do hory a dones mi čerstvé jablká! Márne ich Marienka prosila, musela ísť. Blúdila, až prišla k vatre. Január sa jej spýtal, čo chce. – Elena s macochou ma poslali po čerstvé jablká... Január odovzdal kyjak mesiačikovi, čo sedel na deviatom kameni. September zdvihol kyjak. Vatra sa rozhorela. Sneh sa roztopil. Zo stromov padalo lístie ako v jeseni. Na jablonke sa červeneli dve jabĺčka. – Chytro ráňaj! – rozkazoval September. Marienka zatriasla jablonkou, spadlo jabĺčko. Potriasla druhý raz, spadlo druhé. Podivila sa Elena. Podivila sa macocha, keď Marienka priniesla jablká. – Kdeže si ich natrhala? – Vysoko v hore.

– Prečo si ich viac nedoniesla? Sama si ich zjedla? – Nezjedla som ani jedno jediné. Viac ich tam nebolo. Chceli Marienku ubiť, ale im utiekla. – Ešte nikdy som nejedla také dobré jablká, – vravela Elena. – Pôjdem do hory a natrhám si, koľko budem chcieť.

бе

ни

ке

Išla. Snehu plno. Nikde šľapají. Blúdila, až zazrela vatru. Ponáhľala sa k nej. Nepozdravila sa mesiačikom. Chcela sa zohriať. – Čo tu hľadáš? – opýtal sa Január s hnevom. – Čo ťa do toho, starý blázon! – odvrkla Elena a šla ďalej do hory. Január sa nahneval. Zdvihol kyjak nad hlavu. Sneh padal husto, že nebolo vidno ani na krok. Čaká matka Elenu, dočkať sa nemôže. Ide ju hľadať. Blúdi. Eleny nikde. Marienka ich čaká s obedom, ale dočkať sa nemôže. Prišiel večer. Prišlo ráno. Čaká na druhý deň. Neprišli. Obidve zahynuli. To preto, že Marienku trápili. Podľa Boženy Němcovej

за

уџ

macocha – nevlastná matka; šľapaje – stopy, odtlačky po nohe (v piesku, v snehu); rozohnať sa – urobiť p prudkýý p pohyb y rukou, alebo niečím v ruke

За

во д

Rozhovor Porozprávajte obsah rozprávky podľa týchto bodov: 1. Marienkin život u macochy. 2. Marienka hľadá fialky. 3. Marienka hľadá jahody. Rozprávka 4. Marienka hľadá jablká. je vymyslený 5. Elena odchádza do lesa. príbeh, obyčajne Čo je v tejto rozprávke neskutočné? o neskutočných Prečítaj vetu, ktorá ťa zarmútila. bytostiach. Prečítaj vetu, ktorá ťa potešila. Vymenuj postavy a opíš ich vlastnosti. Aká bola Marienka, a aké boli macocha a sestra??

53 53

Mám sneh rád, alebo nemám?

Mám!

ке

Nechcem ho ani vidieť!

ни

Zbožňujem ho!

За

во д

за

уџ

бе

Nenávidím ho!

Žartíky – Jožo, prečo ideš na klzisko v pyžame? – Lebo aj tak viac ležím ako stojím...

Jožo: – Jano, kam ideš? Jano: – Na jahody. Jožo: – Ale veď je zima! Jano: – To nič, mám predsa kabát.

Tým, čo sa chystajú na lyžovačku: Ak si na lyžovačke zlomíte lyžu, povedzte si: Dobre, že som si nezlomil nohu. Ak si zlomíte nohu, tešte sa, že ste si nezlomili lyžu. Ak si náhodou zlomíte nohu aj lyžu, buďte radi, že ste sa nezabili. A keby ste sa náhodou zabili, potešte sa tým, že už nemusíte chodiť do školy.

Čo si má úbohý zajac počať v zime, aby nezahynul od hladu?

Bŕŕ

Ale to sa nesmie!

Nehnevaj sa, stromček, ale taký som hladný, že ti obhryziem kôru...!

Všade sneh!

Nebuďte smutní, priatelia! Nevidíte, že mám medzi očami vitamíny?

Nestrieľaj, surovec! Veď aj my patríme k prírode.

Nos ti máme zožrať?!

бе

ни

ке

Ja ti dám obhrýzať kôru z mladých stromov!

Už si videl snehuliaka Hotový zeleninový s toľkými nosmi? obchod!

уџ

Katka, ja som snehuliak od naproti... Zajace mi zožrali nos. Dáš mi mrkvu?

За

во д

за

Veľmi rada!

Katka, mohla by si aj kapustičku? Aby nemali jednostrannú stravu...

To si ale pochutnáme!

Toto za mojich čias nebývalo...

Najprv sa poihráme, potom ju zjeme...

Nechoď dnu, aby si sa neroztopil.

Námet: Viktor Kubal

Rozhovor Ktoré komiksy poznáš? Skús vypracovať vlastný komiks.

Obrázkový seriál voláme komiks.

Ako zvieratká prezimovali

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Zunovalo sa býkovi stáť v zime z v stajni. Vyšiel z dvora a pobral sa k lesu. Stretol barana. – Kam ideš, baran? – spytuje sa býk. – Chcem sa schovať pred zimou. – Tak poď so mnou! Išli dvaja. Stretnú sviňu. – Kam ideš, sviňa? – spytujú sa jej. – Chcem sa schovať pred zimou. – Tak poď s nami. Išli traja. Stretnú hus. – Kam ideš, hus? – Chcem sa schovať pred zimou. – Tak poď s nami. Už boli štyria. Idú, idú, stretnú kohúta. – Kam ideš, kohút? – spytuje sa býk. – Chcem sa schovať pred zimou. – Poď s nami! Boli už piati. A mráz len priťahoval tuhšie a tuhšie. Len tak vržďalo pod nohami. Zvieratká už boli celé premrznuté. – Postavíme si chalúpku, – vraví baran. Ako povedali, tak urobili. Býk nosil brvná, baran kládol steny, sviňa miesila hlinu a postavila piecku, hus upchávala machom steny a kohút pokryl strechu jedľovými halúzkami. Celý deň usilovne robili, ani mráz necítili. Večer zakúrili do piecky a ohrievajú sa. Býk stojí v kúte, seno prežúva. Sviňa sa rozvalila pod pieckou. Kohút sa usadil na prípecku a hus sa prechádza po izbičke a pozerá do oblôčika. A kohút odrazu spustí: – Kikirikí! V teplučkom dome bývame, na teplé leto čakáme. Bežala okolo líška. Zbadala nad chalúpkou dym, začula kohútove pesničky. Zažiadalo sa jej kohútieho mäska. Myslela, že je kohút v domčeku sám. Nazrela dnu oblôčkom a zazrela všetky zvieratká. Začala hútať, ako by bez námahy mala hostinu. Zašla k medveďovi a vlkovi a sľubovala im, že keď jej pomôžu, budú sa mať dobre. Medveď bude mať býka, vlk barana a sviňu a ona hus a kohúta.

ке

За

во д

за

уџ

kmásať – trhať, šklbať; vnohy – rýchlo, behom preč; fujazdiť – rýchlo sa pohybovať, uháňať

бе

Slovenská ľudová rozprávka

Rozhovor Ktoré zvieratá vystupujú v rozprávke? Ktoré ľudské vlastnosti majú? Ktoré sú domáce, ktoré divé? Čo by sa stalo s domácimi zvieratami, keby sa neboli združili? Vyhľadaj ďalšiu ľudovú rozprávku, v ktorej vystupujú zvieratá.

ни

Medveďovi a vlkovi sa to zapáčilo a vybrali sa hneď k chalúpke. Prvý vošiel do chalúpky vlk. Len čo vstúpil dnu, už ho býk pritisol rohami k stene. A baran nečaká, rozbehne sa a mláti vlka do boka. Sviňa zase z neho kmáše srsť. Hus nadletí a bije ho krídlami. A kohút behá po prípecku a kričí: – Sem ho dajte, rýchlo sem! Sekerou ho dorúbem! Nohami ho udupem! Vlk sa dlho mykal a trhal, no predsa sa mu horko-ťažko podarilo vybehnúť. A tak fujazdil, ani sa neobzrel. A medveď s líškou vnohy za ním! Nepriblížili sa tí viac k domčeku. A býk, baran, sviňa, hus a kohút si v chalúpke žijú, biedu nepoznajú.

Zametač

Január

úka, skáče, sneh zametá, nergicky leští ľady. ehá, duje cez kraj sveta, az si nevie rady! licu už pozametal? ch, či je to nešika! ýchlo metlu pod záveje zamyká.

Čáry, máry, v januári svet sa zmení na biely. Všetky domy v bielych šatkách a na všetkých križovatkách stoja bieli anjeli.

Jaroslav Rezník

Vľavo, vpravo, vľavo, vpravo, všade je dnes biely svet, biely svet, biely deň, biely, biely, biely sen. A na celom svete práve sušia bielu bielizeň.

ке

Keď do okienok dopíšeš správne písmená, dozvieš sa, kto je tým zametačom.

бе

ни

nešika – kto je nešikovný

За

за

во д

Rozhovor Čo všetko je v básničke biele? Čo ešte poznáš bielej farby? Ktorá je farba opačná od bielej?

уџ

Miroslav Válek

U medveďov

Teofil Macejka

за

уџ

бе

ни

ке

V brlohu medvedej rodiny bolo tiché ticho. Všetko spalo zimným spánkom. No jedného ranného rána hlad prebudil mladého pána... Mrm, mrm, mrmlal si v postieľke malý medvedík, ktorého volali Malinko, lebo rád jedával maliny. Mama ho začula. Otvorila jedno oko a tu vidí: Malinko si cupká po brlohu a vylizuje z hrnčeka posledný med. Nepovedala mama ani slovo, len tíško vstala a v komôrke Malinkovi pošepkala: „Synček zlatý, strapatý, či sme ti pred Vianocami nepovedali, že máš spinkať celú-celučičkú zimu?!“ Mrm, mrm, zamrmlal Malinko: „Vstal som preto, lebo sa mi snívalo, že mi včielky priniesli plný hrnček medu.“ Mama porozumela, chytila synčeka za labku a doviedla k postieľke. Ľahla si, Malinko si ľahol k nej a tak pritúlení spali, kým ich neprebudili teplé lúče jarného slniečka.

За

во д

Rozhovor Ako sa volal malý medvedík? Prečo dostal také meno? Daj meno medvedíkovi, ktorý rád jedáva: med, jahody, čučoriedky. Ktoré ešte zvieratá prespia zimu?

Kukulienka, kde si bola, keď tá tuhá zima bola? Hajaja, kukuku, sedela som na buku.

Ešte trochu Ešte trochu – vzrastú listy, issty, odejú sa stromy, piesňou vtáčou naplnia plnia sa sa záhrady i domy.

Sedela som na tom dube, kde Janíčko drevo rúbe. Hajaja, kukuku, sedela som na buku.

Ešte trochu – trpezlivosť! rpeezlivo osť! – zjaví sa i kvietie – závoďte sa potom hoci: kto viac vencov spletie!

ни

Tajná reč

Kupukupulienpenkapa, kdepe sipi bopolapa. kepeď tapá tupuhapá zipimapa bopolapa? Hapajapajapa, kupukupukupu, sepedepelapa sopom napa bupukupu.

уџ

бе

Ešte trochu – lastovička do okien nám kukne: ešte trochu – nech pod slnkom zima hnevom pukne!

во д

за

Michal Babinka

závodiť sa – správne: pretekať sa

За

Rozhovor Nájdi v básničke slová, ktoré sa rýmujú. ú Koľko strof má táto báseň?

Hádanka Biela žienka spieva: „Sniežik, odokry ma, vonku je už príma, nebude mi zima, jar ma poovieva.“ (akneiženS)

ке

Ľudová

Rozhovor Pokračuj v takomto recitovaní.

Prvé lúče Choďte deti Choďte, deti, na slniečk slniečko, ko choďte, deti, von! Sčervenie vám biele líčko, oddýchne si dom.

ни

ке

Roztvorí si okná, dvere, von sa vykloní, nadýcha sa vône kvetov z našich jabloní.

už jej bolo dosť! Mária Topoľská

За

во д

за

уџ

бе

Usmeje sa nad oblohou: – Príď, slniečko, hosť, nech sa zima z kútov berie,

Doplňovačka Chlapčenské meno (Janko) Otázka Má dvanásť mesiacov

Ak správne vyriešiš doplňovačku, vo vyznačených štvorčekoch bude názov jedného ročného obdobia.

Jar je šampión!

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Dáva sa na známosť, neznámym i známym! Dňa 20. marca na štadióne Všadevôkolnás finálový zápas zohral Ročneobdobový klub ZIMA a Ročneobdobový klub JAR. Oba celky nastúpili v najsilnejších zloženiach. Pre Zimu hrali: Brankár – HMLA. Obrancovia – KAŠEĽ a DEDO MRÁZ. V zálohe – ČERVENÝ NOS, LIPOVÝ ČAJ a BARCHETOVÉ DLHÉ GATE. A v útoku – PRAVÉ PRIMRZNUTÉ UCHO, CHRÍPKA, SNEHOVÁ GUĽA, PENICILÍN a ĽAVÉ PRIMRZNUTÉ UCHO. Pre Jar nastúpili: Brankár – BRANKOVA HOLÁ HLAVA. Obrancovia – FIALKA a MUCHA. Záložníci – VEVERICA, SLNKO a JEŽ. Útočníci – PRECHÁDZKA PO PARKU, VČELA, MEDVEĎ, PÚPAVA a MOTÝĽ. Na začiatku Zima pritlačila zo všetkých síl a v krátkom čase získala náskok – 5 : 0. Pomohol jej v tom aj rozhodca Marec Poberajsastarec, ktorý dopískal až tri jedenástky pre Zimu. No, onedlho sa hráči Zimy unavili, začali sa potiť a najhoršie to dopadlo s ich stredným útočníkom Snehovou guľou: tak sa spotila, že sa stopila. Potenie začalo zle vplývať i na Chrípku, nuž ju nakoniec museli odpratať ta, kde obyčajne ona odpratúva iných – k lekárovi.

ни

ке

Tu sa dedko Mráz v zúfalstve rozhodol, že podplatí rozhodcu Marca Poberajsastarca novoročným darčekom. Rozhodcu ten nešportový čin tak rozčúlil, že sa onedlho rozlúčil. Vo chvíli bol z neho Starec Poberajsamarec. Prv, než sa pobral, stačil dedkovi Mrázovi ukázať červenú kartičku. Marec sa pobral, Jar sa rozohrala a hravo vyrovnala. Výsledok už bol 5 : 5. Vtedy sa na štadión napokon ráčilo doteperiť i jarné „numero 9“ – Medveď, ktorý samozrejme zaspal a neprišiel na začiatok zápasu a teraz tak zívol, že mu zaprašťalo za ušami. Niektorí hráči Zimy si pomysleli, že to ľady pukajú, nuž vzali lyže na plecia. Tak na ihrisku zostalo iba zopár predstaviteľov Zimy a tých Jar ľahko porazila. Konečný výsledok zápasu medzi Zimou a Jarou bol – 15 (nad nulou) : 5 (pod nulou) v prospech J A R I! Jar je šam-pi-ón! Jar je šam-pi-ón! Zoroslav Jesenský

За

во д

за

Rozhovor Kto hral finálový zápas? V akom zložení hrala zima, v ak akom kom jar? Vymysli ešte nejakých hráčov. v. Ako chápeš slová: vzali lyže na plecia? Predstav si, že podobný zápas hrajú Leto a Jeseň. Kto by zvíťazil? Napíš, v akom zložení by mohlo hrať Leto a v akom Jeseň.

уџ

бе

finálový zápas – rozhodujúci, ktorý rozhoduje o prvom mieste; numero – číslo; šampión – majster, víťaz rozčúliť – nahnevať

Okopávam kapustičku s repkou, posadíme do nej Paľka s Betkou.

Motýľ

Ľudová

бе

ни

ке

Vyšlo teplé slniečko a zobudilo bieleho motýlika. Motýľ sa potešil, lietal a lietal, až zaletel do záhrady. Sadol sii na steblo trávy trávy. – Do tejto záhrady som predsa nikdy nezasadil sasanku, – čuduje sa záhradník a beží do domu, aby si priniesol okuliare. Motýľ si oddýchol, vyletel a lietal a lietal. Sadol si na krík. – Jazmín kvitne, – zaradovalo sa dievčatko, čo sa neďaleko hralo, a bežalo, že si jazmín odtrhne. Motýľ znova vzlietol. Lietal a lietal. Sadol si na suchý, starý plot upletený z prútia. Na podstienke sedí dedko, vyhrieva sa na slniečku. Ako zazrie biely fliačik na plote, poteší sa: – Pozrite sa, už je tu jar! Už kvitne aj starý plot.

Hádanka

во д

за

уџ

sasanka – jarný horský kvietok jazmín – ker s bielymi voňavými kvetmi

За

Na lúke kvietok biely odtrhnúť deti chceli. Kvietok sa zľakol detí, zatrepal krídlom, letí. Čo je to?

Jozef Breza

Mária Haštová

ке ни бе уџ

за

Hra na včielku a kvety

За

во д

Slniečko pekne svietilo. Dievčence zbierali kvietky a spievali. Terka zavolala: „Zahrajme sa na včielku a kvety!“ „Zahrajme sa, zahrajme,“ volali ostatné. A Terka hneď dávala dievčencom mená kvietkov. Jedno bolo sedmokráska, druhé fialka, tretie tulipán, ďalšie ruža a podobne ďalej. Vyčítankou si zvolili vyvolávačku. Tá začala: „Letela včelička z kvietka na kvietok a sadla si na fialku.“ Fialka chytro zavolala: „Nie tam.“ Vyvolávačka: „A kde?“ Fialka: „Na sedmokrásku.“ Sedmokráska: „Nie tam.“ Fialka: „A kde?“ Sedmokráska: „Na tulipán.“ Tulipán: „Nie tam.“ Sedmokráska: „A kde?“ Tulipán: „Na ružu.“ Tak hra pokračovala. Keď niektoré z dievčeniec nevedelo rýchlo odpovedať, muselo zaspievať alebo zacvičiť. Potom spievali, cvičili všetky spolu. Ľudová hra

Na jar Prečo P rečo ste dnes dnes, milé stráne, stráne fialkami rozvoňané? Ty to nevieš, odpovedia, keď aj fialky to vedia?

ке

A čo vedia? Povieme ti. Vedia, že chcú na jar deti, ktoré ľúbia svoje mamy, vyznať im to fialkami!

ни

Ján Smrek

Anička dušička

За

во д

„Anička dušička, kde si bola, keď si si čižmičky zarosila?“ „Bola som v hájičku, žala som trávičku, duša moja, duša moja.“

за

уџ

бе

stráň – úbočie, časť terénu skláňajúca sa do doliny

„A ja som po tri dni trávu kosil, predsa som si čižmy nezarosil.“ „A ja som hrabala, teba som čakala, duša moja, duša moja.“ Ľudová pieseň

Rozhovor Zaspievajte si spolu túto pieseň.

Konvalinky Bežím horou po úbočí a čo vidia moje oči? Samý zvonček malilinký! Ach, to zvonia konvalinky!

Mamička, tu ti ich dávam a hneď si ťa vybozkávam, nech ti bozk od tvojho synka vonia ako konvalinka! (Nech ti bozk od tvojej dcéry vonia ako kvietok biely!) Ján Smrek

prudko – veľkou rýchlosťou, mocne

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Nečuteľne vyzváňajú, no tým prudšie zaváňajú! Už ich aj mám za kytičku, veď mi kvitli pre mamičku!

Rozhovor Čím deti v tejto básničke vyznávajú lásku matkám? Čím ešte môžu deti prejaviť lásku a úctu k matke? Ktoré kvety sa v básničkách spomínajú? Ktoré ešte jarné kvety poznáš?

Na jastraba

Mária Miškovicová

во д

O slepú babu

за

уџ

бе

Rozhovor Spýtaj sa starých rodičov, aké hry sa voľakedy hrávali.

ни

ке

Deti stoja v rade jedno za druhým a držia sa okolo pása. Jedno dieťa je voľné – to je jastrab, ktorý „obletuje” okolo ostatných a výkrikmi napodobňuje jastraba. Deti sa ho opytujú: – Jastrab, jastrab, čo chceš? – Mäso! – My ti ho nedáme! – Ja si ho zoberiem! Nato jastrab začína obletovať okolo hráčov, aby si uchytil posledného. Ak sa mu to podarí, vymenia si miesta – jastrab sa chytá do radu a lapené dieťa sa stáva jastrabom.

За

Toto je hra do popuku. popuku D Deti vyčítankou vyvolia dve baby, šatkou im zaviažu oči, aby boli slepé. Ostatné spravia koleso a slepé baby uprostred toho kolesa sa rozprávajú: „Slepá baba, kde si bola?“ „Kde letela?“ „U kováča.“ „Do hájička.“ „Čos’ dostala?“ „Kde si sadla?“ „Kus koláča.“ „Na vajíčka.“ „Kdes’ ho dala?“ „Ukáž zuby!“ „Na kraj stola.“ „Nemám huby.“ „Kto ti ho vzal?“ „Zasmej sa mi!“ „Pani sova.“ „Nechce sa mi.“

A potom v tichosti prvá slepá baba chytá druhú. Vykrikuje na ňu: Kde si? A tá odpovedá: Tu! – ale už aj z miesta uteká, aby ju prvá za hlasom nechytila. Keď ju predsa chytí, deti zvolia nové slepé baby. Mária Rázusová-Martáková

Ľudový vtip

За

во д

за

уџ

бе

ни

Drevorubač Jano pred kolibou: Ondrej, tu si? Bača z koliby: Hej! Jano: Videl som na doline zabitého, celkom ako ty. Bača: Akú mal košeľu? Jano: Zelenú. Bača: Ťúha? A halenu? Jano: Bielu. Bača: No na môj dušu! A má čižmy, či kapce? Jano: Čižmy. Bača upokojený: No, tak som to nie ja.

ке

Na detvianskom salaši

Rozhovor Čo je smiešne v tomto ľudovom vtipe? Urobte si divadielko. Jeden nech je Jano, druhý bača. Potrebujete kostýmy (niečo si obliecť), kulisy, hercov a režiséra.

Rozhovor dvoch osôb sa nazýva dialóg.

V apríli Tancovala líška s kačkou, priatelil sa myšiak s mačkou. Tiekla rieka hore prúdom, kocúr Muro myškám húdol.

ке

Ráčik kráčal dopredu zo štvrtku a na stredu.

ни

Lenivci sa od soboty ponáhľali do roboty.

уџ за

A my sme sa všetci smiali: veľkí malým, veľkým malí.

бе

Medveď v pozdnú jeseň vstal, celú zimu tancoval.

Juraj Tušiak

За

во д

prúd – tok vody hore prúdom – proti prúdu

Rozhovor Zaspievajte si túto pieseň. Prečo sa prvý apríl volá „pochabý“? Ako vtedy ľudia žartujú? Prekabátil teba niekto na prvého apríla? Porozprávaj.

Aprílová chrípka Môj Šaško má čudnú nemoc: neviete mu niekto pomôcť? Štyri dni už nespí, neje, len sa smeje, smeje, smeje. Od smiechu má kŕče v bruchu, sucho v krku, hlucho v uchu. Nevie prestať. Hihi! Haha! Nič mu na to nepomáha. Možno je to chrípka nová. Vážna, smiešna, aprílová. Mária Štefánková

Na tanci Išla Sova na tanec,

vyfintená veľmi, pratala sa poza pec, pratala sa dvermi.

ке

Keď ju Vrabec uvidel, už ho svrbí nôžka: „Poď, Sovička, na tanec, skočíme si troška!“

За

во д

за

уџ

бе

ни

Tančil Vrabec strapatý tance samé nové, postúpal on na päty milej pani Sove. „Pozor, Vrabče, pozor daj, ak sa bojíš búrky: na päty mi nestúpaj, ani na pazúrky!“ Naľakal sa tanečník, že mu zdrví kosti – nik ju viacej nepojal po tej mrzutosti. Ľudmila Podjavorinská

Rozhovor Aká je táto báseň: smutná, či veselá? Čo je v nej smiešne? Čoho sa vrabec naľakal? Nájdi si pár a napodobnite vo dvojici tanec vrabca a sovy. Ktoré žartovné básne už poznáš?

pojať – vziať, zobrať so sebou (tu: do tanca) mrzutosť – nepríjemnosť

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Vták Nožniciak

За

Holič má plné ruky práce. Deti chodia k nemu radšej ako do kina. Iba Roman obchádza holičstvo. – Bojím sa nožníc, – povedal, keď naňho holič kýval. – Nožníc? – čudoval sa holič. – Veď ja nijaké nožnice nemám. – A čo to držíte v ruke? – spýtal sa Roman. – Vtáka Nožniciaka, – zastrihal holič do vzduchu. – Počuješ, ako krásne spieva? – Pravda, – prikývol Roman. – Ako ste ho chytili? A kde? – Poď dnu, – povedal holič. – Porozprávam ti to. Roman si sadol pred zrkadlo a počúval. – Nebolo to ľahké, – zastrihal mu holič pri uchu. – Vták Nožniciak nesadol na lep, nedostal chuť na zlaté jablko ani na mliečnu čokoládu. Okrem spevu ho nič netešilo. Pre spev zabudol aj jesť. Nedbal, že chudne, že mu vypadáva strieborné perie, a nezmenil sa ani vtedy, keď zbadal, že z neho ostal iba dlhý zobák a dve dierky.

Ján Navrátil

бе

ни

ке

„To nič,“ pomyslel si vták Nožniciak, „na spev mi zobák celkom stačí a krídla majú moje piesne.“ Vták Nožniciak nemal ani vlastné hniezdo. Rád obletoval okolo cudzích hniezd, spieval pri nich a ako spieval, tak ich upravoval. A práve táto záľuba ho stála slobodu. Všimol som si ju ja holič a vymyslel som na milého speváka trik. Vybral som si najstrapatejšieho chlapca v meste a hybaj s ním do lesa. Posadil som ho na konár a ukryl som sa v blízkej húštine. Chlapcova strapatá hlava sa podobala vtáčiemu hniezdu, a keď začal jej pán aj štebotať, vták Nožniciak zbystril sluch. Hniezdo! Istotne hniezdo! Priletel k strapatej hlave a začal okolo nej poletovať a upravovať ju. Vtom som vyskočil z húštiny, natiahol ruku a chmat ho. Tak, vtáčik, už si môj! Vták Nožniciak si zo zajatia nič nerobil a nerobí si dodnes. Poletuje deťom od ucha k uchu a spieva jednu pieseň po druhej. Viem, že mi Nožniciaka každý závidí, – dokončil holič. – A každý by ho rád chytil a utiekol s ním domov. Ale ja si ho nedám. Veď by som prišiel o remeslo. Preto všetkým ukryjem ruky pod bielu plachtu. Romanovi sa rozprávanie páčilo. Len ľutoval, že bol tak rýchlo ostrihaný. Prečo nerastú vlasy rýchlejšie? Rád by chodil počúvať vtáka Nožniciaka každý deň.

во д

за

уџ

húština – hustý mladý porast, húšťava zbystriť – zvýšiť vnímavosť (zbystriť zrak, sluch, pozornosť) trik – niečo šikovne vykonané, často založené na klamstve

PRS T

T PRS PRST PRST Čo je to? (Hrsť)

(Lev) Zub, zub, zub, zub, zub. Čo je to?

(Krt) REV, REV, REV, REV, REV. Čo je to?

Vrt, vrt, vrt, vrt, vrt. Čo je to?

За

Jednoslovné hádanky

Rozhovor Prečo Roman nechcel chodiť k holičovi? Prečo si ho nakoniec obľúbil? Nakresli, ako si predstavuješ vtáka Nožniciaka. Chodíš aj ty k holičovi? Porozprávaj. Zahr Za hraj ajte te túto t Zahrajte príhodu pantomímou.

Rozhovor Vymysli podobné hádanky.

(Chrup) Jozef Pavlovič

Havran a líška

ке

Havran raz kdesi uchytil kus syra a vyletel na vysoký strom, že si tam syr na pokoji zje. Zbadala ho líška, dobehla pod strom a začala havrana chváliť: – Ó, milý havran, aký si pekný, aké krásne hrdlo a oči máš a tvoje pierka a zobáčik – nádhera. Taký krásavec istotne vie i krásne spievať. Nože zaspievaj, nech počujem tvoj anjelský hlas... Havran sa zadúšal od radosti a šťastia, že ho líška tak chváli. Otvoril ústa a z plného havranieho hrdla zakrákal. Syr mu vypadol, líška ho uchytila, zožrala a havrana vysmiala.

За

во д

за

Rozhovor Prečo líška havrana vychvaľovala, prečo mu lichotila? Myslela si naozaj to, čo hovorila? Dosiahla líška to, čo chcela? Sú takí ľudia ako líška? A takí ako havran? O ľstivom človeku hovoríme: Prefíkaný ako líška. Prečítaj hlasno tú časť, kde líška lichotí havranovi. Pokús sa čítať takým hlasom, akoby si niekomu lichotil/a. Zjavujú sa v tejto rozprávke ľudia? Ktoré ľudské vlastnosti majú zvieratá (havran a líška)?

уџ

бе

ни

lichotiť – líškať sa ľstivý – prefíkaný

Ľudová bájka

за

уџ

бе

ни

ке

Okuliare

во д За

Kohút

Julian Tuwim

1, 2, 3, 4 kriky, kohút kričí: – Kikirikí! 5, 6, 7, kde mám hrebeň? 8, 9, 10, ako sa mám česať?

Rozhovor Čo ešte môže znamenať slovo kohútik, hlava? Čo znamená: Kohút ti hrabal vo vlasoch?

Hľadá hrebeň v pŕhľave. Sliepka: Máš ho na hlave. Štefan Moravčík

O slivkovej chalúpke a veselej školičke

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Bola jedna slivková chalúpka, v tej slivkovej chalúpke bývala slivková babička a tá slivková babička robievala náramne dobré slivkové knedle. A keď ich raz narobila za poriadnu misu, sadla si na stoličku a hovorí smutne: – Ktože mi pomôže moje dobré slivkové knedle zjesť? Ale pretože to nikto nepočul, zostala slivková babička a slivková chalúpka smutná a z misy slivkových knedieľ sa smutne parilo. A bola jedna veselá školička a v tej veselej školičke učila veselá pani učiteľka veselých školáčikov. A raz sa stalo, že tí veselí školáčikovia dostali veselý hlad. A pani učiteľka nechala školáčikov nastúpiť do veselého dvojradu a všetci šli veselo navštíviť slivkovú babičku. Keď prišli k slivkovej chalúpke, veselá pani učiteľka zaklopkala na slivkové dvere a veselí školáčikovia zvolali: – Slivková babička, je nás hŕbka maličká, sme veselí školáci a máme veselý hlad! A zaradovala sa slivková babička v slivkovej chalúpke, keď to počula, a hovorí: – Tak len poďte ďalej, pekne vás vítam! A dala každému na tanierik voňavé slivkové knedle. Tak bola slivková chalúpka veselá, veselili sa aj slivkové knedle, na ktorých si pochutnávala veselá pani učiteľka a veselí školáčikovia. Ba aj veselá školička sa veselila, pretože k nej veselý vietor zafúkal slivkovú vôňu. A rozhojdala veselá školička veselý zvonec a už je tej slivkovej rozprávke koniec.

За

Alois Mikulka (preložil Daniel Hevier)

Rozhovor Prečo bola slivková babička smutná? Čo veselí školáčikovia zvolali, keď prišli k chalúpke? Kto všetko sa nakoniec veselil? Porozprávajte, ako ste vy potešili svoju babičku.

Veselý domček

Bol raz domče k s takou smiešn ou strieškou, bývalo v ňom sedem smiešny ch smieškov.

во д

ке

ни бе уџ

за

Druhý smiešok zakopal raz ori ešok, smial sa tomu a s ním všetci z toho domu.

Prvý smie šo našiel pli k ešok, smial s a t om a s ním v u šetci z toh o domu.

За

Štvrtý smiešok rátal piesok, smial sa tomu a s ním všetci z toho domu.

Šiesty smiešok ťahal vozík bez koliesok, smial sa tomu a s ním všetci z toho domu.

Tretí smiešok látal roztrhan ý miešok, smial sa tomu a s ním všetc i z toho dom u.

Piaty smiešok neuniesol nošu trie sok, smial sa tomu a s ním všetci z toho domu.

Siedmy smiešok sedem pliesok nakreslil si na čelo. V tom dome vždy býva veselo. Jozef Pavlovič

noša – plachta, v ktorej sa na chrbte nosilo niečo č

Rozprávka o maľovanom vajíčku

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

„Bola raz jedna sliepočka a tá zniesla vajce.“ „Kde?“ „Pod plotom.“ „A potom? Čo sa stalo s vajíčkom pod plotom?“ „Našlo ho dievčatko s vrkočom.“ „A potom? Čo povedalo dievčatko s vrkočom?“ „Dievčatko s vrkočom povedalo: – Však je to pekné vajíčko?“ ajíčko?“ „Pekné je, pekné, ale bolo by ešte krajšie, keby bolo zelené elené aako ko jja,“ a,““ povedal povedala la tráva. „Pekné je, pekné, ale bolo by ešte krajšie, keby bolo žlté aako ko jja,“ a,““ poveda povedala púpava. „Pekné je, pekné, ale bolo by ešte krajšie, keby bolo červené ako ja,“ povedala mašľa. „A potom? Čo urobilo dievčatko s vajíčkom, ktoré našlo pod plotom?“ „Dievčatko s vrkočom poprosilo trávu, či by mu nedala zelenú farbu.“ „A dala mu?“ „Dala. Tri kvapky a jednu pridala.“ „A potom? Čo urobilo dievčatko s vrkočom?“ „Dievčatko s vrkočom poprosilo púpavu, či by mu nedala farbu do daru.“ „A dala mu?“ „Dala. Päť kvapiek a jednu pridala.“

ни

ке

„A potom? Čo urobilo dievčatko s vrkočom?“ „Dievčatko s vrkočom zobudilo vŕbu pri potoku, stromy v sade, včielky v úli, kvietky na lúke a chlapca-sedmospáča.“ „A potom?“ „Na vŕbe narástli bahniatka, na stromoch sa rozvili pupene, z úľa vyleteli včely, na lúke rozkvitli kvety a chlapec-sedmospáč vyskočil z postele a zvolal veselo: – Zuzka, daj mi to maľované vajíčko!“ „A ona mu ho dala?“ „Dala a jedno ešte pridala. Vieš prečo?“ „Neviem, ja som ešte malá.“ „Lebo slniečko pekne svietilo, stromy kvitli, včielky bzučali, kvety voňali a ľudia sa radovali, že je jar.“ „A potom?“ „A potom, za plotom bol zvonček a rozprávke o maľovanom vajíčku je konček.“ Hana Zelinová

Rozhovor Čo urobilo dievča s vrkočom? Prečo Zuzka dala chlapcovi dve vajíčka? Ako rozumieš tomu „chlapec-sedmospáč“? Kedy deti dostávajú farebné vajíčka? Porozprávaj, čo sa u vás stáva na Veľkú noc.

За

во д

за

уџ

бе

bahniatka – kvety alebo puky rakyty alebo osiky, maňušky

Veľká noc – veľký deň Akáž Veľká Akáže V ľká noc?? Dnes máme veľký deň! Čakaj ma, Zuzička, bez vody neprídem! Trochu ťa vykúpem, aby si rástla, aby ti vyhŕkla slzička šťastia.

ни

ке

Rozhovor Ako sa povie Veľká noc po srbsky?

бе

Štefan Moravčík

за

За

во д

Ej, vajíčko-schovajíčko, čože to dnu schováva? Ťuki-ťuki, puki-puki, je tu hlávka pípavá, žltá ako púpava. Ahoj, kura!

уџ

Schovajíčko

Štefan Moravčík

Veľká á noc Veľká noc. – Podľa kresťanského náboženstva je Veľká noc spomienkou na ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zelený štvrtok – pamiatka na Poslednú večeru Ježiša Krista so svojimi učeníkmi. Veľký piatok – spomienka na smrť a utrpenie Ježiša Krista. Biela sobota – pochovali Ježiša. Veľkonočná nedeľa – oslávenie jeho zmŕtvychvstania.

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

O maliarovi Jankovi

kúzelník – čarodejník

Rozhovor Doplň slová namiesto obrázkov. Ktoré všetko farby sa v poviedke sspomínajú? Ktoré ešte farby poznáš? K Rozhovor Poznáš ešte niektoré prirovnania?

Aké je to?

Čierne ako havran. Červené ako ruža. Zelené ako tráva. Biele ako mlieko. Ľudové prirovnania

Hladný ako Pekná ako Lenivý ako

Tabuľa

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

V jednej triede bola taká tabuľa, ktorá mala dobrú pamäť. Pamätala si nielen na to, ako ju kedysi doviezli do triedy a ako deti prvýkrát písali po nej kriedou. Celkom dobre si pamätala i to, ako v dávnej dávnosti bola stromom, ako vždy na jar pocítila čudný nepokoj a zakrátko na to zakvitla ružovými kvetmi. – Či je už jar? – spýtala sa tabuľa jedného dňa, keď žiaci už odišli. – Čo je to jar? – zívla ospanlivo prvá lavica. Sedával v nej prepadnutý žiak, nuž bola aj ona z toho slabá na rozum. – Jar, to je táto kytka fialiek, – riekol poučne stôl. – Deti ich doniesli z hory. – Preto som taká nesvoja, – povedala ticho tabuľa. – Celkom ako vtedy... Keď deti prišli ráno do školy, až tak oči vyvalili: tabuľa bola celá zakvitnutá ružovkavými kvetmi. – Krásna! Utešená! – volali jedno cez druhé. – Ale ako teraz budeme po nej písať? Pani učiteľku dojala odvaha starej tabule a vraví: – Viete čo, žiaci? Dnes budeme mať celý deň kreslenie. A tak deti odkresľovali tie kvety a tú zakvitnutú tabuľu a cítili, že celý deň je veľmi zvláštny a neobyčajný. Potom nasledovala sobota s nedeľou, a keď žiaci prišli v pondelok ráno do školy, bola už tabuľa zasa ako predtým: holá, hladká, čierna. Istotne jej kvety opŕchli a pani školníčka ich zamietla. Deti však na ten jarný deň nikdy nezabudnú.

Mária Ďuríčková

Rozhovor Prečo stará tabuľa zakvitla? Ako rozumieš vete: Preto som taká nesvoja? Porozprávaj, čo ešte môže v triede zakvitnúť. Nakresli takú zakvitnutú triedu.

Máj Vysoko na nebi slnko svieti, tu dolu s nami kvitne háj. Všetci kvitneme ako deti – a to je máj.

ни

ке

Okolím bzučia prvé včely, vylietli vtáky nad chotár. Celý svet s nimi sme preleteli – a to je jar.

уџ

бе

Juraj Tušiak

Zuzana Týrová

За

во д

за

Máje. – Máj je vysoký listnatý strom, s korunou ozdobenou stuhami. Máje v tajnosti stavajú mládenci pred domy dievčat, kostol a verejné budovy v predvečer prvého mája alebo pred Turícami. Na konci mesiaca býva „váľanie mája“ so zábavou.

Rozhovor Stavajú sa ešte máje vo vašej dedine? Opýtaj sa doma, čo je to váľanie mája a ako to bolo skôr. Nakresli máj.

Májová hádanka Ak ho držíš v hrsti, zlepia sa ti prsty. Čo je to? (Včela)

Lieta z kvietka na kvietok. Zhŕňa sladký majetok.

Ondrej Nagaj

Ako Zajko cestoval na lietadle

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Žila raz zajačia rodina. Zajačik chodil po kapustu, Zajačková doma varievala, len synkovi-Zajkovi nechcelo sa robiť. Iba pred chalúpkou sedí, do slniečka hľadí, uškom zavše pokýva, o všeličom rozmýšľa. – Synko-Zajko, z teba nič nevychováme, keď sa ti robiť nechce! – hovorí mu Zajačková. – Synko-Zajko, nikdy nebude z teba poriadny zajac! Pred chalupou sedíš, do slniečka hľadíš a nevieš ani, kde je kapustné pole. Povedz, o čom toľko rozmýšľaš? – prihovára sa mu Zajačik. – O tom rozmýšľam, že by som rád išiel do sveta. Zajačik a Zajačková sa preľaknú. Na synčeka hľadia, slovka nepovedia. Čo mu povedať? Majú len jediného Zajka, i ten by im odišiel do sveta. Koho by mali na starosť? Nahovára Zajka otec, prehovára mať, aby doma ostal, aby svetom nešiel, ale Zajka prehovoriť nemôžu. Čo majú robiť? Zajačková pečie, koláče vypeká. Do koláčov dá hrozienka a maku, aby Zajko hladom neumrel na ceste. Zajko hľadí na hrozienka, hľadí na makovníky, slinky mu tečú. – Ej, každý deň som sa mal vyberať do sveta, dobre by sa mi bolo vodilo! Prídem za chalupu, do ručníka pozriem a koláče zjem! – hovorí si Zajko, poskočí a ledva čaká, kedy sa z domu pohne. Ale narieka mať, narieka otec, i Zajkovi začne byť smutno. A keď sú už za chalupou, nedajú mu hneď koláče, lebo rodičia vyprevádzajú ho až po kapustné pole. Tu hovorí mu otec: – Synko-Zajko, dobre sa mávaj, na labky si pozor dávaj a nikdy nechodievaj po tých chodníčkoch, po ktorých chodievajú ľudia. Dolu vŕškom brázda, hore vŕškom brázda a po brázde kráča si Zajko. Pri brázde sedí straka a Zajko sa jej spýta:

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

– Povedz, sestrička, chodia po brázde ľudia alebo nie? – Chodili, keď orali, budú chodiť, keď budú vyžínať! – povie straka. – Keď je tak, musím ísť inou cestou, – húta Zajko. A hore vŕškom lúka, dolu vŕškom lúka a cez lúku uteká jašterička. – Povedz, sestrička, chodievajú tadeto ľudia alebo nie? – Chodili, keď kosili, a budú chodiť, keď budú zvážať! – povie jašterička. – Keď je tak, musím ísť inou cestou, – húta Zajko. Ale v hore povie mu veverička, pri potoku povie mu žabka, že veru ľudia všade chodievajú, iba na mesiačku ak by ich nebolo. – Aký je len môj otec neskúsený! – myslí si Zajko. – Veď ja budem múdrejší, a čo zviem, to poviem, aby všetky zajace vedeli, kade sa najlepšie chodí. I nevyberá si Zajko cesty. Ide po brázde, ide po chodníku a na širočiznej lúke vidí, čo vidí, čo z jeho rodiny ešte nik nevidel. Iba jemu samému sa snívalo raz, že pred chalupou zosadlo lietadlo a pilot zakýval mu rukou: – Zajko, poď sa previezť! Aj by sa bol vtedy odviezol, ale na chalupu sadol vrabec, začvirikal, zobudil ho. Darmo prižmuroval oči, lietadlo už nikdy viac nepriletelo. A teraz našiel ho tu na lúke. Zobzerá sa, vidí krtka, popýta sa ho: – Braček krtko, povedz, či je pilot človek alebo nie?

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

– Ej, veru človek najčlovečskejší, lebo má nohy, má ruky a spravil si aj krídla, aby vedel lietať. – Keď lieta, tak lieta, ale človekom nie je! – húta si Zajko, a krtka nepočúva. Uteká, uteká, aby nezmeškal, lebo pilot sadá si už do lietadla. Len čo si stačil Zajko sadnúť na chvost lietadla, už sa lietadlo pohýna. Už sa pohlo a Zajka na zemi niet. – Smelý som, múdry som, a preto mi je dobre, – hovorí si Zajko, vezie sa na lietadle. – Keby som bol krtka počúval, nikdy by mi tak nebolo. Ale som tu a koláče mi vytrvajú až do Ameriky. Stretnú sa s lastovičkou, lastovička sa začuduje: – Synko-Zajko, spadneš! – O mňa sa ty netráp, sestrička-lastovička, ale zaleť ty k našej chalúpke a povedz môjmu otcovi a mamičke, ako sa mi vodí vo svete. – Poviem, poviem, ale kde ty cestuješ? – Idem do Ameriky, – povie Zajko, labkou zakýva. I letí lietadlo, letí, zanechá i lastovičku. Zajko vidí hory, Zajko vidí doly, páči sa mu cesta, len to ľutuje, že nevidí ho mať, nevidí ho otec. Keby ho videla celá zajačia rodina, azda by bol z neho i zajačí kráľ, lebo ešte nik zo zajačej rodiny necestoval na lietadle. Otec by spokojne pokrútil hlavou a iste by mu povedal: – Synko-Zajko, darmo sme ťa nechovali, bude z teba, čo bude!

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Ponad brázdy, ponad cestu letí lastovička a celému svetu oznamuje: – Lietadlo letí, na ňom Zajko sedí, lebo cestuje do Ameriky! Stromy sa čudujú, múdra sova krúti hlavou, a keď počuje zvesť Zajačková, začne nariekať. Iba pán Zajačik buchne labkou a usmeje sa: – Nadarmo sme nechovali synka-Zajka, bude z neho, čo bude! Ale práve v tej chvíli zle začína sa vodiť synkovi-Zajkovi. Pilot si pomyslí, že spraví kotrmelec, i pokrúti koliesko a lietadlo sa nakloní. Zajka posotí sem, posotí ta, ani sa nenazdá, zošuchne sa mu batôžtek, a už ho nemá. – Beda, beda, spadnem! – kričí, ale nik ho nepočuje. Za batôžkom sa naťahuje, od strachu nedýcha, držať sa nestačí, nevládze. – Beda, beda, spadnem! – volá, prosí, ale lietadlo hučí, pilot ho počuť nemôže. I skĺzne sa Zajko a prižmúri oči. Lietadlo letí, nik na ňom nesedí. Už je ďaleko. Zajko iba raz stačil si pomyslieť: – Ako by mi bolo, keby som bol doma! Oči by však neotvoril ani za svet! Vie, čo by malo prísť, nuž len čaká, čaká, kedy všetkému bude koniec. Ale lietadlo vynieslo ho vysoko a potrvalo chvíľu, dve, pokým pocítil, že hupol do niečoho mäkkého a – nezabil sa. Celý sa trasie, ohmatáva sa labkou. Nevie, kde je, ako je, ale otvoriť oči sa mu nechce. V hlave mu hučí, iskrí sa mu v očiach, aj tak by mnoho nevidel. – Kde som, tam som, aspoň že som sa nezabil! – húta Zajko. Ohmatáva si uši, či nie sú kratšie, ohmatáva si chvost, či ho ešte má. A napokon by sa aj usmial, ale otvorí oči, a čo vidí, pochytí ho väčší strach. Smiať sa mu veru nechce. Obzrie sa sem, obzrie sa ta, ale je tak, ako je. Okolo neho veľká hora jedľová, v hore najvyššia jedľa, na jedli navrchu akési veľké hniezdo, a v hniezde sedí on sám. – Beda, beda! Veď je tu horšie než na lietadle. To by bolo zosadlo, ale hniezdo nevie zosadnúť, zahyniem tu od hladu a smädu, – narieka Zajko, lebo zoskočiť nemôže. Keby zoskočil, iste by sa zabil. I sedí, sedí, do slniečka hľadí, slzy si utiera a o tom rozmýšľa, ako bude umierať. Jozef Cíger Hronský (úryvok z knihy Smelý Zajko)

Rozhovor Smelý Zajko predsa neumrel. Čo bolo s ním ďalej, môžeš sa dozvedieť z knihy Jozefa Cígera Hronského Smelý Zajko. Odišiel/la si niekedy z domu do sveta? Ako sa to skončilo? Kto je hlavná postava v tejto rozprávke? Ktoré ešte postavy vystupujú? Opíš zovňajšok hlavnej postavy. Vypracuj dejovú postupnosť. Nájdite v rozprávke dialóg a) Zajka a straky; b) Zajka a jašteričky; c) Zajka a krtka; d) Zajka a lastovičky. Prečítajte tie rozhovory hlasno tak, že jeden žiak bude Zajko, štyria žiaci straka, jašterička, krtko a lastovička.

Zajkove nové nohavičky

Kukulienka kuká

Dostal zajko od mamičky pekné nové nohavičky.

Kukulienka kuká, že sa hora puká, a sláviček spieva, že sa zaodieva.

Zaraz bežal na úvrate vyskúšať si nové gate.

Ľudová

ке

Behal poľom, po strniskách, poza kríky, po pastviskách.

бе

ни

Ale večer – spoza dverí pozrel kradmo ku materi

уџ

a na nových nohavičkách boli štyri veľké diery.

за

Juraj Tušiak

За

во д

strnisko – pole po skosení, zvyšky stebiel trčiacich zo zeme na takom poli; pastvisko – pasienok

Rozhovor Čo zajko dostal od mamy? Kade behal? Čo sa stalo s novými nohavičkami? Stalo sa vám niekedy niečo podobné?

Jánošíkova výzbroj

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Raz po dobrom obede ľahol si Jánošík pod jedľu. Ale skôr ako zaspal, prišli na lúku tri víly. Radili sa, či nájdu junáka, ktorý by si zaslúžil ich poklady. Prvá povedala, že má sekeru, čo na rozkaz sama rúbe. Druhá mala košeľu, v ktorej je každý neviditeľný. Tretia zasa opasok, ktorý dodá tomu, kto sa ním opáše, silu za dvanástich chlapov. Dohodli sa, že o rok sa znovu zídu a povedia si, či niektorá takého junáka našla. A vtom zbadali Jánošíka, ktorý sa robil, že spí. Chceli ho vyskúšať, či naozaj tuho spí, a nakládli mu na holé brucho žeravých uhlíkov. Jánošík sa však neprezradil a skúšku vydržal. Víly boli spokojné, vzali svoje poklady a šli k jaskyni. Tri razy dupli pred ňou a povedali: „Skala, otvor sa!“ Jaskyňa sa otvorila. Víly do nej schovali poklady. Jaskyňu zatvorili a odišli preč. Jánošík dával na všetko dobrý pozor a urobil tak ako víly. Jaskyňa sa otvorila a Jánošík si z nej vybral poklady. A hneď ich aj vyskúšal. Sekere rozkázal, aby zoťala najvyššiu jedľu a hneď sa aj tak stalo. Potom skúsil preskočiť vysoký strom, aj to sa mu podarilo. Len košeľu nemal kde vyskúšať, lebo tam nikoho nebolo. Vybral sa on na Kráľovu hoľu, kam chodievala Rajnohova družina. Keď sa všetci presvedčili, čo všetko Jánošík vie a akú má silu, prisahali mu vernosť a zvolili si ho za vodcu. Ľudová povesť

За

Juraj Jánošík žil dávno-pradávno, ešte za poddanských čias, keď páni obyčajný ľud veľmi utláčali. Jánošík sa tejto krivde vzoprel, utiekol do hôr a stal sa kapitánom hôrnych chlapcov. Bolo ich ako mesiacov v roku – rovných dvanásť. A práce mali veru veľa, aj keď sa to dá povedať krátko: bohatým brali a chudobným dávali. A veľmi štedro. Dukáty merali klobúkom a látky od buka do buka. Jozef Pavlovič

Rozhovor Počul/a si už, alebo čítal/a niečo o Jánošíkovi? Kto bol Jánošík? Koľko bolo hôrnych chlapcov? Čo oni robili? Ako sa skončil Jánošíkov život? Opýtaj sa učiteľky/ľa, kde sa nachádza slovenská dedina, ktorá nesie meno Jánošíka. Vieš, čo je to valaška? Pokús sa ju nakresliť.

Hra na húsky

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Deti vyčítajú spomedzi seba gazdinú a vĺčka, ostatné sú húskami. Roztratia sa po pažiti a vlk sa skryje za kríčkom. Gazdiná volá: Húsky moje, poďte domov! Húsky: Nejdeme! Gazdiná: Prečo? Húsky: Pre vĺčka. Gazdiná: Kdeže je? Rozhovor Húsky: Za kríčkom. Vyhľadajte si s učiteľkou/ľom knihu Gazdiná: Čo tam robí? Zlatá brána a zahrajte sa aj iné hry. Húsky: Umýva sa. Gazdiná: Čím sa utiera? Húsky: Zlatým ručníčkom. Gazdiná: Kto ho pral? Húsky: Práčka. Gazdiná: Kto ho vyšíval? Húsky: Vyšívačka. Gazdiná: Húsky moje, poďte domov! Húsky: Nejdeme! Gazdiná: Dám vám chleba! Húsky: Nechceme! Gazdiná: Dám vám žita! Húsky: Ideme! Húsky sa rozbehnú ku gazdinej, ale vtom vybehne spoza kríčka vlk a chytá ich. Ktorú chytí, odvlečie za krík. Hra sa opakuje, kým vlk nevychytá všetky húsky. Posledná nechytená húska sa potom stane vlkom. Zo Zlatej brány

Ako Jožko Pletko pozašíval všetko po

Rozdelený darček

Našiel Jožko ihlu, nite a čo spravil – uvidíte.

Mojej dcérke Katuli dal som tortu v škatuli.

Prvý začal hromžiť tata: „Nemôžem vliezť do kabáta!“

Dcérka bola veľmi milá, s darčekom sa rozdelila:

ке

Potom zasa mama kuká: „Kde mám otvor do klobúka?“

Tortu zjedla Katuľa, mne zostala škatuľa.

ни

Dedko kričí: „To je veľa! Kto ma prišil do fotela?“

František Rojček

уџ

бе

Nevprace sa tetka, strýc, do sukne a nohavíc.

за

Iba Jožko zúbky cerí: „Už niet v dome ani diery.“ Krista Bendová

Rozhovor Ako sa Katuľa rozdelila s otcom o darček? Ako sa ty delíš s darčekmi?

За

во д

hromžiť – nadávať, hrešiť; ffotel – kreslo

Rozhovor Pozorne si prečítaj žartovnú báseň o Jožkovi. Porozprávaj, aké všetko diery pozašíval. Čo bolo potom?

Lev Bol raz jeden strašný lev... Aký lev? Hrozný lev, z jeho očí sršal hnev!

Pohľad zlostný, ostré zuby, všetko trhal, šliapal, hubil. A nadával: Do sto striel! Hrozné, hrozné!

Hrozné, hrozné!

ке

ни

Dušan Radović (preložil Miroslav Demák)

бе

Čo jedával hrozný lev? Ten jedával, čo len chcel – celučičkú električku, pol oblaka na chlebíčku!

Kým ho Jano v jedno ráno gumou pekne nezotrel. Hrozné, hrozné!

За

Hrozné, hrozné!

за

во д

Na troch behal za vami, škúlil troma očami, mykal troma ušami...

уџ

Hrozné, hrozné!

Rozhovor Čo jedával strašný lev? Kto strašného leva porazil? Ako sa mu to podarilo? Je táto báseň strašná? Vysvetlite, prečo si tak myslíte. Naučte sa pekne recitovať túto báseň. V každom riadku tejto básne sú iba dve-tri, alebo štyri-päť slov. Jeden taký riadok volá sa verš.

уџ

бе

ни

ке

Verš môže byť i dlhší než sú tieto, ale básnik vždy musí dbať na to, koľko v každom verši má slabík. Prečítajte túto báseň tak, že slová budete deliť na slabiky (Bol raz je-den straš-ný lev...). Spočítajte, koľko slabík majú jednotlivé verše. Čo ste zistili? Vytlieskajte rytmus básne.

За

во д

за

Posledné slová vo veršoch často sa rýmujú (zhodujú sa podľa zvuku): lev – hnev, električku – na chlebíčku. Vypíš z tejto básne aj iné slová, ktoré sa rýmujú. Okrem básní vo vašej čítanke sú i mnohé poviedky. Poviedky nie sú písané vo veršoch.

Zem – modrá planéta

Obyvateľ zemegule Dobré ráno zemeguľa dúfam že sa nezatúlaš

ни

ке

Verím že sa nerozletíš Veď so sebou vezieš deti

За

во д

за

уџ

бе

Naša Zem je jednou z deviatich planét slnečného systému. Zem sa otáča okolo svojej osi raz za jeden deň a obieha okolo Slnka raz za 365 dní. Jednu časť našej planéty pokrýva suchá zem, ale väčšia časť je pokrytá vodou – morami a oceánmi. Suchá zem na našej planéte tvorí svetadiely (kontinenty). Najväčší svetadiel je Ázia, na druhom mieste je Afrika, potom nasleduje Severná Amerika, Južná Amerika, Európa a Austrália. Posledný svetadiel je pri južnom póle a volá sa Antarktída. Keď sa pozrieme na mapu alebo na glóbus, vpravo je východ (V), vľavo je západ (Z), hore je sever (S) a dole je juh (J). SV je skratka pre severovýchod, JZ pre juhozápad a tak ďalej. Hoci je väčšina Zeme pokrytá vodou, voda je jedným z najväčších problémov ľudstva. Bez vody nie je možný život, ale voda, ktorá je v moriach a oceánoch, je slaná. Vedci na celom svete hľadajú spôsob, ako získať čistú pitnú vodu. Ďalším veľkým problémom posledných rokov je znečistenie vody a vzduchu, čo spôsobuje odumieranie lesov. Tieto problémy študuje ekológia. Niektoré NAJ- na našej Zemi: Najväčší oceán sa volá Tichý (alebo Pacifický) oceán. Najvyšší vrch je v Himalájach, volá sa Mount Everest, dosahuje výšku 8 847 m. Podľa Slovenčiny pre cudzincov

22. apríl – Deň Zeme

Tie decká sa k tebe túlia Drž sa tetka zemeguľa Daniel Hevier

Ranená breza Mesiačik veľký, zlatistý bozkával brezu na listy: „Brezička, breza, riekni mi, prečo tak plačeš noci, dni?“

ке

Pozrela breza do neba, otriasla slzy zo seba, pritisla lístky ku perám: „Mesiačik, druh môj... umieram!“

бе уџ

за

во д

Zastenal pníček spanilý: „Deti mi srdce zranili. Sekerou ťali do dreva, krv sa mi zo žíl vylieva!“

ни

„Čo?“ skríkol Mesiac na skaly. „Čo??“ skaly trikrát zvolali. „Či sa ti dobre nedarí? Veď si najkrajšia v chotári!“

За

Mesiačik zašiel – nastal deň, plakali listy – plakal peň. Keď svitla teplá nedeľa, ranená breza umrela. Mária Rázusová-Martáková

spanilý – veľmi pekný a jemný

Rozhovor Prečo breza umrela? Sú rastliny živé bytosti? Zranil/a si niekedy nejaký stromček? Ako deti môžu pomôcť stromom a prírode? Poproste učiteľku/učiteľa, aby vám vysvetlila/vysvetlil, čo je e k o l ó g i a.

Moje milé, premilené jahody

Na malinách Podaj mi, vetríčku, čo visí na kríčku, nech si to odnesiem v červenom ručníčku.

Moje M oje milé, milé premilené jahody, jahod všetky ste mi popadali do vody. Kto vás dostane, nech vás dostane, nechže sa len mojej milej krivda nestane.

Pavol Országh-Hviezdoslav

ни бе уџ

во д

за

Moje milé, premilené černice, spadli ste mi do hlbokej studnice. Kto vás dostane, nech vás dostane, nechže sa len mojej milej krivda nestane.

ке

Moje milé, premilené maliny, spadli ste mi do hlbokej doliny. Kto vás dostane, nech vás dostane, nechže sa len mojej milej krivda nestane.

За

Ľudová pieseň

Rozhovor Aká nálada je vyjadrená v tejto piesni? Aké sa tu city prejavili: k jahodám, k malinám, k černiciam? Pokús sa vyjadriť lásku: k lopte, mačke, mame. Výrazom tváre sa pokús vyjadriť: nenávisť, strach, prekvapenie. Slovami vyjadri hnev: k sliepke, čo narobila škodu v záhrade, k psovi, čo roztrhal papuču. Pokús sa vymyslieť situáciu, v ktorej vyjadríš strach.

Posledný deň školského roka Babka pečie, dedko varí, otec sa len prísne tvári. Bledá mama do predsiene ženie sa po vysvedčenie. Číta riadok po riadku – chvalabohu, v poriadku.

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Iveta Bognárová

97 97

Žirafa

бе

ни

ке

Keď chodila žirafa ešte šte do o školy, školy mávala päťku z matematiky ky aj z čítania, čítania ale z telocviku mala zakaždým jednotku, pretože nevedela urobiť kotrmelec, nech robila, čo robila, kotrmelec urobiť nedokázala, bola z toho celá nešťastná, kdekto jej radil, to musíš takto a potom takto, pozri, aké je to jednoduché, ale žirafe sa to nikdy nepodarilo, nevedela, čo má robiť s krkom, a pani učiteľka jej vravela: žirafa, žirafa, ty si ale nemehlo, to bude pekné vysvedčenie, čo na to povedia rodičia, a žirafa veľmi plakala, a kto šiel náhodou okolo, myslel si, že prší, a keď bol koniec školského roku a rozdávalo sa vysvedčenie, žirafa mala naozaj jednotku z telocviku a plakala ešte väčšmi ako predtým, a keď prišla domov, pýtal sa jej otecko s mamičkou, čo sa jej vlastne stalo, a žirafa sa priznala, že má jednotku z telocviku, a mamička s oteckom nevraveli nič, šli do vedľajšej izby a dlho sa tam radili, a keď sa vrátili, niesli svoje staré vysvedčenia, a keď si ich žirafa pozrela, našla tam jednotky z telocviku.

За

во д

за

уџ

nemehlo – kto je nešikovný

Rozhovor Čo žirafa nevedela urobiť? Prečo plakala? Ako A ko jej je rodičia rod ro dičiaa pomohli? diči

Miloš Macourek

Podľa námetu Tomáša Čelovského

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Sníva sa mi vo dne v noci

Rozhovor Porozprávaj, čo vidíš na obrázkoch. Kde bol chlapec? O čom sa mu snívalo? Vyrozprávaj, o čom ty najčastejšie snívaš.

Usmievavé prázdniny Koniec školského roka. Matka nedočkavo vyčkáva syna: – Konečne si tu! Ukáž mi vysvedčenie! – Nemám ho, mami! – A to už prečo? – Požičal som ho Ferovi.

– Ocko, môžem sa ísť kúpať? – Môžeš, ale keď sa utopíš, domov sa mi nevráť!

Prázdniny s Kriedačikom

За

во д

за

уџ

бе

ни

ке

Zuzanka a Jakub boli posledný deň v škole. Vtom sa ozval tenký, piskľavý hlások. „Kto to bol?“ spýtala sa Zuzanka. „Neviem,“ odvetil Jakub. Hlások prichádzal od okna. Na muškáte sedel človiečik s veľkou hlavou a tenkými nohami. Na hlave nemal jediný vlások. Bol vyobliekaný. Mal červenú košeľu a modrú kravatu. A na brade zvyšky kriedy. „Čo tu robíš?“ spýtal sa Jakub. „Máš na brade kriedu!“ usmiala sa Zuzanka. „To od raňajok,“ ozval sa človiečik. Zakýval nohami, pustil sa do plaču. „Prečo plačeš?“ spýtala sa Zuzanka. „Skončil sa školský rok,“ odvetil človiečik. „Mal by si sa tešiť,“ poznamenal Jakub. Ale človiečik sa rozplakal ešte viac. Po lícach mu stekali slzy. „Zostanem tu sám a umriem od hladu,“ vzlykal. Bol vyľakaný. Zuzanka ho zobrala do dlane. „Prinesiem ti zmrzlinu,“ povedal Jakub. „A vanilkový zákusok,“ dodala Zuzanka. Človiečik neprestal plakať. Zuzanka a Jakub ho nepotešili. „Živím sa kriedou, som Kriedačik,“ povedal. Zuzanka a Jakub iba teraz pochopili, že stretli človiečika, o ktorom im rozprával pán školník. Človiečika, ktorý žije v každej škole. Preto je v triede pri tabuli jednostaj málo kriedy. „Nenecháme ťa tu,“ povedala Zuzanka. „Pôjdeš s nami,“ povedal Jakub. Cingi-lingi, zazvonil zvonček. Druháci sa rozbehli k bráne. Zuzanka niesla v dlani Kriedačika. Za školskou bránou sa začali prázdniny. Ján Milčák

zákusok – dezert

100

Rozhovor Kto bol Kriedačik? Prečo plakal? Ako mu deti pomáhali? Čo budeš robiť cez prázdniny?

Zvoniaca báseň Už zazvonil zvon, čítanke je kon... Pardon!

ке

Už zazvonil zvonček, čítanke je konček!

ни

Pardonček!

уџ

бе

Už zazvonil zvonec, čítanke je koniec!

За

во д

за

František Rojček

101

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ке

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ни

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

бе

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

уџ

за

во д

За

OBSAH

Privítanie – Krista Bendová . . . . . . . . . . . Do školy – Juraj Tušiak . . . . . . . . . . . . . Slovenčina – Štefan Moravčík . . . . . . . . . . O Báčke, Banáte a Srieme – Juraj Tušiak . . . . Malá Vojvodina – Dušan Radović . . . . . . . . Ďakujeme ti... – Ľudová . . . . . . . . . . . . . Môj kraj – Z detskej tvorby . . . . . . . . . . . . Uch, ale je škola skvelá – Ljubivoje Ršumović . . Ivo + Eva – Anna Majerová . . . . . . . . . . . Budíčkovské básne – Peter Štilicha . . . . . . . Učiteľ smiechu – Daniel Hevier . . . . . . . . . Knižka – Vladimír Reisel . . . . . . . . . . . . . Moja knižnica – Tomáš Janovic . . . . . . . . . Hra so slovami – Gustáv Hupka . . . . . . . . . Bola raz jedna trieda – Krista Bendová . . . . . Dobré rady pre žiakov – Krista Bendová. . . . . Keď narastiem – Tomáš Čelovský . . . . . . . . Modlitba na dobrú noc – Milan Rúfus . . . . . . O dobrej rodinke – Krista Bendová . . . . . . . Prvá mama – Mária Kotvášová-Jonášová . . . . Otec je hlavný – Tito Bilopavlović . . . . . . . . Blázni v rodine – František Rojček. . . . . . . . Z maminých a tatkových očí – Ivan Popovič. . . Koho mám rád? – Ján Domasta, Vilma Šimková. Mamino srdce – Dragan Lukić . . . . . . . . . . Je to? – Miroslav Demák . . . . . . . . . . . . . Konvencia o právach dieťaťa. . . . . . . . . . . Prišla jeseň – Jozef Pavlovič . . . . . . . . . . . Hus – Ľubomír Feldek . . . . . . . . . . . . . . Maliarka – Eva Kováčová . . . . . . . . . . . . Rozprávka o ježkovi – Mária Jančová . . . . . . Kto ma uhádne? – Viktor Hujík. . . . . . . . . . Dobrá jabloň – Jozef Pavlovič . . . . . . . . . . Ježkova komôrka – Elena Čepčeková . . . . . . Pieseň o šašovi – Ľubomír Feldek . . . . . . . . Jeseň – Jozef Pavlovič . . . . . . . . . . . . . . Kukuričné zubybolenie – Miroslav Demák . . . Nedokončená rozprávka – Mária Ďuríčková. . . Rozprávka o letení – I. Vitez . . . . . . . . . . . Hra s vrabcom – Pavel Mučaji . . . . . . . . . . Múdra jeseň – Daniel Hevier. . . . . . . . . . . Jesenná pošta – Jozef Čertík . . . . . . . . . . . Čo nevidela lastovička – Mária Topoľská . . . . Martin na bielom koni – Ladislav Kuchta . . . . Mikuláš – Jozef Pavlovič . . . . . . . . . . . . . Mikuláš – Zuzana Týrová . . . . . . . . . . . . Lucia – Zuzana Týrová . . . . . . . . . . . . . . Srnka Cupilupka – Mária Haštová . . . . . . . . Skrývačka – Anna Majerová . . . . . . . . . . . Čapica – Krista Bendová . . . . . . . . . . . . . Prvý sneh – Ľudmila Podjavorinská . . . . . . . Ťažké časy nastávajú – Tomáš Čelovský . . . . . Dieťa a pes – Dušan Radović. . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. .3 . .4 . .5 . .6 . .6 . .7 . .7 . .8 . .9 . 10 . 12 . 13 . 14 . 15 . 16 . 17 . 18 . 19 . 20 . 21 . 22 . 23 . 24 . 24 . 24 . 25 . 25 . 26 . 26 . 26 . 27 . 29 . 29 . 30 . 32 . 32 . 33 . 34 . 35 . 36 . 37 . 38 . 38 . 39 . 40 . 40 . 40 . 41 . 42 . 43 . 44 . 44 . 45

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ни

ке

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

бе

уџ

за

во д

За

OBSAH

Príde na psa mráz – Michal Babinka . . . . . . . . . . . . Lev a myš – Ezopská bájka. . . . . . . . . . . . . . . . . Vianočná vločka – Štefan Moravčík . . . . . . . . . . . . Vianoce – Zuzana Týrová . . . . . . . . . . . . . . . . . Dedo Mráz pred zrkadlom – Jozef Pavlovič . . . . . . . . O dvanástich mesiačikoch – Ľudová rozprávka . . . . . . Mám sneh rád, alebo nemám? . . . . . . . . . . . . . . . Ako zvieratká prezimovali – Slovenská ľudová rozprávka. Január – Miroslav Válek . . . . . . . . . . . . . . . . . . U medveďov – Teofil Macejka . . . . . . . . . . . . . . . Ešte trochu – Michal Babinka . . . . . . . . . . . . . . . Prvé lúče – Mária Topoľská . . . . . . . . . . . . . . . . . . Jar je šam-pi-ón! – Zoroslav Jesenský . . . . . . . . . . . Motýľ – Mária Haštová . . . . . . . . . . . . . . . . . . Hra na včielku a kvety – Ľudová hra. . . . . . . . . . . . Na jar – Ján Smrek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Konvalinky – Ján Smrek . . . . . . . . . . . . . . . . . . Na jastraba – Mária Miškovicová . . . . . . . . . . . . . O slepú babu – Mária Rázusová-Martáková . . . . . . . . Na detvianskom salaši – Ľudový vtip. . . . . . . . . . . . V apríli – Juraj Tušiak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Aprílová chrípka – Mária Štefánková. . . . . . . . . . . . Na tanci – Ľudmila Podjavorinská . . . . . . . . . . . . . Vták Nožniciak – Ján Navrátil . . . . . . . . . . . . . . . Havran a líška – Ľudová bájka . . . . . . . . . . . . . . . Okuliare – Julian Tuwim . . . . . . . . . . . . . . . . . . Kohút – Štefan Moravčík . . . . . . . . . . . . . . . . . . O slivkovej chalúpke a veselej školičke – Alois Mikulka . Veselý domček – Jozef Pavlovič . . . . . . . . . . . . . . Rozprávka o maľovanom vajíčku – Hana Zelinová . . . . Veľká noc – veľký deň – Štefan Moravčík . . . . . . . . . Schovajíčko – Štefan Moravčík . . . . . . . . . . . . . . O maliarovi Jankovi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Tabuľa – Mária Ďuríčková . . . . . . . . . . . . . . . . . Máj – Juraj Tušiak . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Máje – Zuzana Týrová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Ako Zajko cestoval na lietadle – Jozef Cíger Hronský. . . Zajkove nové nohavičky – Juraj Tušiak . . . . . . . . . . Jánošíkova výzbroj – Ľudová povesť . . . . . . . . . . . . Hra na húsky – Zo Zlatej brány . . . . . . . . . . . . . . Ako Jožko Pletko pozašíval všetko – Krista Bendová . . . Rozdelený darček – František Rojček . . . . . . . . . . . Lev – Dušan Radović. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Zem – modrá planéta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Obyvateľ zemegule – Daniel Hevier . . . . . . . . . . . . Ranená breza – Mária Rázusová-Martáková. . . . . . . . Moje milé, premilené jahody – Ľudová pieseň. . . . . . . Na malinách – Pavol Országh-Hviezdoslav . . . . . . . . Posledný deň školského roka – Iveta Bognárová . . . . . Žirafa – Miloš Macourek . . . . . . . . . . . . . . . . . . Sníva sa mi vo dne v noci – Podľa Tomáša Čelovského . . Prázdniny s Kriedačikom – Ján Milčák . . . . . . . . . . Zvoniaca báseň – František Rojček . . . . . . . . . . . .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

. . . 46 . . . 48 . . . 49 . . . 49 . . . 50 . . . 51 . . . 54 . . . 56 . . . 58 . . . 59 . . . 60 . . . 61 . . . 62 . . . 64 . . . 65 . . . 66 . . . 67 . . . 68 . . . 68 . . . 69 . . . 70 . . . 70 . . . 71 . . . 72 . . . 74 . . . 75 . . . 75 . . . 76 . . . 77 . . . 78 . . . 80 . . . 80 . . . 81 . . . 82 . . . 83 . . . 83 . . . 84 . . . 88 . . . 89 . . . 90 . . . 91 . . . 91 . . . 92 . . . 94 . . . 94 . . . 95 . . . 96 . . . 96 . . . 97 . . . 98 . . . 99 . . 100 . . 101

Четврто издање, 2015. године Издавач Завод за уџбенике, Београд www.zavod.co.rs Ликовни уредник Биљана Савић Илустрације и компјутерска обрада текста Звонимир Кенђел Графички уредник Мирослав Радић

Štvrté vydanie, 2015 Vydal Zavod za udžbenike, Belehrad www.zavod.co.rs Výtvarná redaktorka Biljana Savićová Ilustroval а text upravil na počítači Zvonimir Kenđel Grafický redaktor Miroslav Radić Dizajn navrhol Lazo Satmari

уџ

Дизајн Лазо Сатмари

čítanka pre 2. ročník základnej školy

ке

читанка за 2. разред основне школе

VESELÝ DOMČEK

ни

ВЕСЕЛА КУЋИЦА

Dr. Zoroslav Spevák

бе

др Зорослав Спевак

во д

за

Коректор Алена Пешкова

Korigovala Alena Pešková Rozsah: 13 TH Formát: 20,5 × 26,5 cm

Тираж: 500 примерака

Náklad: 500 výtlačkov

За

Обим: 13 ШТ Формат: 20,5 × 26,5 cm

Рукопис предат у штампу јуна 2015. године Изашло из штампе aвгуста 2015. године

Штампа SCANNER STUDIO, Београд

Rukopis zadaný v júni 2015 Vytlačené v auguste 2015 Tlač SCANNER STUDIO, Belehrad