730
V I N O H R A D N Í C T V O V T I B AV E A O KO L Í
PÔVOD N E GOT I CKÝ KOS TOL
DEJINY OBCE
TIB V
DEJINY OBCE 1282 Prvá písomná zmienka, obec už existuje ako sídlo. 14. st. (2.pol.) Postavenie gotického kostola → kapitola Farský kostol. 1351 Ľudovít I. Veľký – syn Karola Róberta I., ktorý po vymretí Arpádovcov (r. 1301), bol od r. 1308 až do svojej smrti uhorským kráľom, od r. 1342 aj kráľom Uhorska a Chorvátska – udelil obci právo konať trhy v utorok. Tie sa konali západne od obce, na mieste, kde neskôr vznikli Sobrance ... Obec bola zároveň sídlom rozľahlého panstva.
Pôvodne gotický kostol
1413 Prvá písomná zmienka o pestovaní viniča. 1427 Tibavské panstvo malo 82 port (lat. porta = brána, vstup). Veľká Tibava 17, Horná Tibava 23 a Trhová Tibava 42 port. 15. st. K hradnému panstvu Tibava (Tiba) patria Sobrance a 15 (!) okolitých dedín. 1560 ? V obci istú dobu pôsobili protestantskí kazatelia. 17. st. Založenie kaštieľa a parku s cudzokrajnými drevinami.
Chránený platan javorolistý
1957 Vznik celoobecného JRD. 1965 Založenie vinohradnícko-vinárskeho závodu → kapitola Vinohradníctvo v Tibave a okolí. 1966 JRD prechádza pod správu štátnych majetkov. 2007-2008 Vybudovanie kanalizácie v obci. 2010-2011 Rekonštrukcia budovy obecného úradu a kultúrneho domu.
DEJINY OBCE
Bývalé jazierko s ostrovčekom
zač. 18. st. V dôsledku stavovských povstaní, osobitne Františka Rákócziho II. (1676–1735) a morovej epidémie, sa obec vyľudnila. 18. st. (1.pol.) Baroková prestavba kostola. 1780 Prvá zmienka o škole. Vyučuje sa po domoch. 1828 Žije tu 548 obyvateľov, ktorí obývajú 49 domov. koniec 19. st. / zač. 20. st. Veľké emigrantské vlny do Ameriky. V priebehu stáročí patrila Tibava do panstva rodu Sztárayovcov, ktorý mal svoje sídlo v Michalovciach (dnes komplex budov Zemplínskeho múzea, Kostolné nám. ☎ 056 / 644 10 93, www.zemplinskemuzeum.sk). Irma Sztárayová bola komorníčkou cisárovnej Sisi (1837–1898), manželky cisára Františka Jozefa I. (1830–1916) a svedkyňou jej vraždy v Ženeve. Je pochovaná v spoločnom hrobe (!!!) Sztárayovcov na okraji cintorína v Sobranciach. Rodinná hrobka prekážala po r. 1945 stavbe cesty a pozostatky členov rodiny pochovali v jednom hrobe ... 1938–44 Obec je na základe Prvej viedenskej arbitráže z 2. nov. 1938 pripojená k horthyovskému Maďarsku (do 28. okt. 1944 – oslobodenie obce). 1949 Prvá násilná kolektivizácia. 1952 Výsadba prvých viníc vo vlastníctve štátu. 1952 Vojnou poškodený kaštieľ bol asanovaný. Z chýrneho parku s jazierkom zostala v priebehu stáročí iba plocha s rozlohou 2,2878 ha. Dodnes sa tu nachádzajú vyše 200-ročné chránené stromy: platan javorolistý (platanus hispanica) a lipa malolistá (tilia cordata).
FARSKÝ KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE Jedným z ideových pilierov staviteľov gotických chrámov bol biblický verš Sed omnia in mensura et numero et pondere disposuisti.
Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.
Kniha múdrosti (11, 20b) Gotika je najvyspelejšie stredoveké stavebné umenie.Vznikla v Saint-Denis, vtedajšom sídle francúzskych kráľov, ktorý je dnes súčasťou severného okraja Paríža. Používa sa rebrovitá klenba, lomený oblúk v oknách a portáloch (lat. porta = brána, vstup) a vonkajší oporný systém, ktorý doteraz nepoznaným spôsobom odľahčuje hmotu. V oknách sú farebné vitráže (lat. vitrus = sklo), ktoré vyvolávajú typickú hru svetiel, závislú od polohy slnka. „Hra“ je vždy iná, cieľ vždy rovnaký: povznášať dušu a ducha človeka ... Miestny, pôvodne gotický rímskokatolícky kostol Nanebo-vzatia Panny Márie, pochádza z druhej polovice 14. st. (Košický Dóm sv. Alžbety sa začal stavať približne v r. 1380.) Je jednoloďový s rozsiahlym presbytériom (lat. presbyter = starší, kňaz, t. j. bohoslužobný priestor). Veža vychádza priamo z priečelia. Sakristia sa, ako obvykle, nachádza na severnej strane. Dodnes sa zachovali nasledovné gotické prvky: obvodové múry, oporné piliere na severnej a južnej strane lode (tu sa nachádza aj pôvodné malé okienko), časť klenby, a lomený triumfálny oblúk. Ten oddeľuje loď kostola od presbytéria. Jeho názov pochádza od zobrazenia triumfu Vykupiteľa nad smrťou, ktorý sa na tomto mieste v kostoloch zobrazoval.
Kostol bol prestavaný v barokovom štýle v prvej polovici 18. st. Barok charakterizuje elipsa a kruh, ktorý predstavuje dokonalosť, lebo nemá začiatok a koniec.
Na prvý pohľad upúta vymaľovaná klenba. Technikou iluzívnych malieb sa vytvára dojem priestoru. Veriacim sa tak sprístupňovali náboženské motívy – „pohľad do neba“. Rovnaká technika sa čiastočne uplatnila aj na stenách, kde sú výjavy z Nového zákona. Poslednýkrát bol kostol vymaľovaný v r. 1968. Oltárny obraz predstaNástropná maľba, vuje typický motív rekde dominujú témy katolizácie – do poprezobrazenia Najsvädia sa dostáva mariántejšej Trojice a Nasky kult. Meno autora nebovzatia Panny obrazu, ani rok namaľoMárie, je z r. 1906. vania sa nám nezachoJej autorom je Imvali. rich Štefančík. Vľavo, uprostred kostola, sa nachádza osobitný priestor – počas vianočných sviatkov sú tu umiestnené jasličky, počas veľkonočných sviatkov Boží hrob a zvyšok roka slúži ako priestor pre mamičky s deťmi. Na pravej stene je výrazný reliéf šľachtica Ladislava Pribeka zo 16. st. Pred viac ako storočím, v r. 1906, bol kostol rozšírený. Jeho kapacita je: 220 miest na sedenie a 250 na státie. Liturgické zmeny, ktoré vyplynuli z 2. vatikánskeho koncilu (lat. versus populum = smerom k ľudu), t. j. nový obetný stôl, ambón a ostatné časti, boli inštalované v r. 1976–77. ORGAN Typický kresťanský nástroj poznali už v antike. Avšak až v baroku a v období romantiky sa vyvinul do dnešnej podoby. Na jeho výrobu sa používa predovšetkým drevo. Kovové píšťaly boli najskôr zo zliatiny cínu a olova (tzv. organový kov), od 19. st. aj zo zinku, v 20. st. sa tu uplatnila aj meď. Biele klávesy boli väčšinou obložené lístkami z hovädzích kostí (!) a čierne z počierneného hruškového dreva. Nie je známe, odkedy je organ v miestnom kostole inštalovaný. Farnosť v obci je starobylá. Jej založenie pravdepodobne súvisí s výstavbou gotického kostola, ktorý zaiste nebol v Tibave prvý. Sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa slávi 15. aug. Nasledujúcu nedeľu sa koná odpustová slávnosť. Je pozoruhodné, že v západnej časti obce stál aj reformovaný (kalvínsky) kostol. Bol úplne zničený nemeckými vojskami zo Sobraniec počas delostreleckej paľby v bojoch s Červenou armádou, ktorá Tibavu oslobodila 28. okt. 1944. Kostol je od r. 1963 národná kultúrna pamiatka. Kontakt: Rímskokatolícka farnosť, Tibava 40, 073 01 Sobrance, ☎ 056 / 652 32 73.
P ÔVOD N E GOT I CKÝ KOS TOL
Barokový štýl je ohraničený približne rokmi 1600–1750. Jeho pôvod je v neskorej talianskej renesancii. Konečnú fázu tvorí rokoko. Uplatnil sa nielen v architektúre, ale aj v hudbe (A. Vivaldi, J. S. Bach, G. F. Händel, J. Haydn, W. A. Mozart). V tom čase nadobudli veľký význam púte.
VINOHRADNÍCTVO V TIBAVE A OKOLÍ Hrozno sa v Tibave pestuje oddávna, „oficiálne“ už 599 rokov. Prvá písomná zmienka totiž pochádza z r. 1413. Novodobý začiatok je spojený s r. 1952, kedy sa v chotári obce vysadili prvé veľkoplošné vinice. Dokonca aj názov obce je z pohľadu marketingu mimoriadne vhodný ako značka vín ... Tibavín. Radikálna zmena nastala v r. 1965, kedy bol založený vinohradnícko-vinársky závod a známa Tibavská pivnica. Tu sa vyrábali chýrne značky: Tibavín, Frankovka, Rizling rínsky a Tramín, ktoré reprezentovali miestnych pestovateľov a vinárov aj v ďalekom zahraničí. Veľkým medzníkom je r. 2000, kedy spoločnosť Pivnica Tibava, s. r. o., úspešne nadväzuje na najlepšie tradície miestneho vinohradníctva.
Firma Pivnica Tibava, s. r. o. vyrába pre gréckokatolícku Cirkev omšové víno. Kritéria výberu sú veľmi prísne. Majiteľ firmy prísahou písomne potvrdil striktné dodržiavanie všetkých technologických postupov pri pestovaní hrozna a jeho spracovaní. V praxi to znamená, že hrozno musí byť prvotriednej akosti, nesmie sa pridávať cukor, ani iné nedovolené prísady. Dekrét má platnosť päť rokov. Je zaujímavé, že až do r. 1478 sa pri sv. omši používalo iba červené víno. Z praktických dôvodov sa vtedy v katolíckej Cirkvi uprednostnilo biele víno. Technológia výroby v areáli firmy v Sobranciach spĺňa najvyššie kritériá EÚ noriem. Spomedzi štyroch veľkých pestovateľov hrozna a výrobcov vína v sobraneckom regióne, je s odstupom najväčšia – vlastní približne 180 ha viníc a produkuje okolo 1,2 mil. litrov vína, v závislosti od úrody. Výroba lahodného vína si odjakživa vyžadovala skúsenosti, remeselnú zručnosť (povedané dnešnými slovami: technológiu), ale predovšetkým veľkú starostlivosť.
Vinum bonum (lat. dobré víno), ocenil už aj žalmista, keď napísal: „Et vinum, quod laetificat cor hominis, ... (I víno, čo obveseľuje srdce človeka, ...), Žalm (104, 15a). Víno zreje v klasických sudoch
Prevádzka v Sobranciach
V antickej mytológii boha vína Gréci nazývali Διόνυσος (Dionysos) a Rimania Bacchus. Ich bájne podoby v priebehu dejín maľovali aj najvýznamnejší majstri štetca (napr. Leonardo da Vinci, Caravaggio, Diego Velázquez).
V I N O H R A D N Í C T V O V T I B AV E A O KO L Í
Výstižne to vyjadril aj evanjelista Matúš (9, 17a): Neque mittunt vinum novum in utres veteres (Ani nové víno nevlievajú do starých mechov).
TIBAVA
200 km 400 km Obec patrí do okresu Sobrance, leží na Východoslovenskej nížine v nadmorskej výške 130 m. Prechádza ňou medzinárodná cesta E50. Má 541 obyvateľov. Cestné vzdialenosti v km: TIBAVA: – Sobrance: 3; – Michalovce: 24; – Košice: 83; Vyšné Nemecké (hranica s Ukrajinou): 10; – Užhorod (UA): 16. – Ruská Bystrá: 22; drevený gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa z r. 1720–30, od r. 2008 zapísaný v Zozname kultúrnych pamiatok UNECO. ☎ 056 / 658 40 71 (Obecný úrad). – Zemplínska Šírava (stredisko Kaluža): 24; –Morské oko: 24; Stakčín: 45; východzí bod do Národného parku POLONINY (Správa NP: Ulica Mieru 193, 067 61 Stakčín, ☎ 057 / 768 41 87, www.sopsr.sk) – Kremenec (1210 m n. m., nad obcou Nová Sedlica, kopec na rozmedzí hraníc: SK – PL – UA): 112. Názvy obce v priebehu dejín: 1282 – Tyboa 1419 – Felsewtyba, Wasarostyba a. n. 1284 – Tyba Zobranch, Nagtyba, 1344 – Eghazas Tyba Waynatynatyba 1346 – Tyba Inferior (lat. Dolná) 1808 – Tybawa, Cybawa 1352 – Tyba, que Komorouch nunc 19. st. – maď. Tiba (*) appellatur (lat. Tyba, ktorá 1927 – slov.: Tibava sa teraz nazýva Komorouch) Počet obyvateľov v minulom storočí: • r. 1921 – 694; • r. 1940 – 726; • r. 1970 – 700. Zdroj: Milan Bohucký, TIBAVA a jej historické premeny, MKS Tibava 1984, str. 10, 25 Pozn.: Latinský preklad, ani (*) sa tu neuvádza.
Tibava a okolie boli malou obilnou komorou. Dokazujú to aj tmavé komory za zadnými izbami gazdovských domov. Boli to sýpky („sýpance“), v ktorých sa uschovávali zásoby obilnín od starej po novú. Odtiaľ pochádza aj erb obce.
Vydané s podporou
© Jozef Soročin, 2012 © Design & Sadzba: Jozef Soročin, ml., www.goo.gl/HvzGZ © Fotografie: Peter Olekšák, peter.oleksak@centrum.sk © Pre Obecný úrad Tibava 131, 073 01 Sobrance • ☎ 056 / 652 22 71 ocu.tibava@lekosonline.sk • www.tibava.ocu.sk, vydal: Jozef Soročin, Martina Rázusa 1848/6, 071 01 Michalovce, sorocin23@gmail.com © Tlač: Rotaprint, s. r. o., Barčianska 68, 040 17 Košice
PAMIATKY A ZAUJÍMAVOSTI V OKOLÍ Vihorlat (1 076 m n. m.) – symbol tohto kraja – môže turista navštíviť po vyznačenej turistickej trase z obce Poruba pod Vihorlatom.
UNESCO kostolík v Ruskej Bystrej prvú augustovú sobotu 2012 • Pri Zemplínskej Šírave, na konci hrádze z Lúčok do Jovsy, hniezdia viaceré druhy vzácnych a chránených vodných vtákov. Hrádza je prístupná peši i bicyklom. • Morské oko – jazero sopečného pôvodu – leží v nadmorskej výške 618 m, je dlhé 775 m, šíroké 312 m a hlboké 25 m. Oáza ticha a východzí bod na Sninský kameň (1005 m n. m.), odkiaľ je na neho nádherný pohľad. • Senné rybníky – národná prírodná rezervácia. Jedna z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe. • Okolie Tibavy, rozmanitosť prírody i nedotknutých Karpatských bukových pralesov, ktorých najvzácnejšie časti sú od r. 2007 zapísané v Zozname prírodného dedičstva UNESCO, ponúka celoročné možnosti aktívneho pobytu.
Slnečnica ročná (Helianthus annuus)
Vlčí mak (Papaver rhoeas)
UNESCO lokality
0
3 000 6 000
12 000
18 000 m
UBI PATRIA, IBI BENE Kde je vlasť, tam je dobre CYKLOTRASA Tibava (cesta 566) – Choňkovce – Podhoroď – – Ruský Hrabovec – Ruská Bystrá* *drevený gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa, postavený v r. 1720–30, je od r. 2008 zapísaný v UNESCO 22 km | náročnosť: stredná Nadväzujúca P E Š I A alebo C Y K L O T R A S A Ruská Bystrá – Pod dielom – Pilníkova lúka – – Falašov potok – Remetské Hámre V teréne bola označená v r. 2009.
Dĺžka trasy: 14 km | prevýšenie: +540, klesanie -402 m čas: 3:45 hod. | náročnosť: stredná, vhodná pre cyklistov – ale obtiažna! Pokračovanie na Morské oko: 8 km; 22 km | náročnosť: stredná Tibava (cesta 566) – Choňkovce – Podhoroď – – Beňatina – Inovce – Tibava 34 km | náročnosť: veľká Tibava – Sobrance – Morské oko – Sobrance – Tibava Tibava – Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Remetské Hámre – Morské oko – Sobrance – Tibava 50 km | náročnosť: stredná Tibava – Sobrance – Zemplínska Šírava – Michalovce – Tibava Tibava – Sobrance – Ruskovce – Jasenov – Poruba p. Vihorlatom – Z. Šírava – Michalovce a späť 66 km | náročnosť: ľahká Tibava – Sobrance – Senné rybníky – Sobrance – Tibava Tibava – Sobrance – Ostrov – Porostov – Kristy – Svätuš – Blatná Polianka – Blatné Remety – Senné rybníky a späť 40 km | náročnosť: ľahká CYKLOMARATÓN Tibava (cesta 566) – Choňkovce – Ruský Hrabovec (odbočka Ruská Bystrá*) – Ubľa – Kolonica (Astronomické observatórium**) – Stakčín (modrá značka) – Starina (vodárenská nádrž) – – Dara – Príslop – Karcaba – Príslop (obec) – Topoľa (rázcestie) – Kolbasov (obec) – Ruský Potok (rázcestie) – Ulič (obec) – Uličské Krivé (obec) – Zboj (obec) – Nová Sedlica (obec) a späť *pozri 1. trasu; **astrokolonica.sk, ☎ 057 / 767 43 48 166 km | náročnosť: veľká Odporúčame mapu PIENINY, SEVERNÝ SPIŠ, ŠARIŠ, č. 234, M 1:100 000.