Pre Christiana Na pamiatku nášho roadtripu
„Kvety sú úsmevom zeme.“ Ralph Waldo Emerson
Rodokmeň Rose (*1938) a Albert Carter (*1937)
Camellia (*1973) a Ricardo
Lilian (*1972) a Gunnar
Sage (*1968) a Isha
Cedar (*1960) a Maia
Nara (*1988) a Amadou
Dalia (*1996)
Soley (*1997)
Lali (*2000)
Magnolia (*1990)
Welwitschie (*2013)
Proló g Island 1951
Sigrún blúdila pohľadom po rozľahlej krajine. Machy a lišajníky pokrývali zem okolo jej statku, ktorý ležal južne od malého mesta Akureyri. Pôvodne patril rodičom Ingvara, ale jeho otec pred tromi rokmi nečakane zomrel, keď sa so susedmi z okolia snažil zhromaždiť ovce. Muži boli na koňoch v neprístupnom teréne, pretože predpokladali, že sa tam nachádza časť stáda. V priebehu niekoľkých hodín sa rozpútala strašná snehová búrka, pri ktorej Ingvarov otec a jeden ďalší muž prišli o život. Našli ich až o dva dni neskôr, keď sa snehová metelica trochu upokojila. Ingvarova mama Arna sa zrútila, keď jej muži priniesli tú smutnú správu, a takmer sa nedala upokojiť. Ingvar pomáhal otca hľadať, a keď ho zasiahla bolestivá istota, zostal ako paralyzovaný. Ylfa, dcéra Sigrún a Ingvara, nikdy nespoznala starého otca, pretože vtedy ešte nebola na svete. Staršie dvojčatá Einar a Fannar inštinktívne vycítili, že ich rodičov a starú mamu premohol zdrvujúci žiaľ. Keď sa im Sigrún snažila vysvetliť, čo sa stalo, horko nariekali. Jej 7
Prológ
svokor nebol prvou obeťou nespútanej a divokej islandskej prírody. Takmer každá rodina, ktorú Sigrún poznala, stratila niekoho blízkeho v drsnom mori. A ak navždy nepohltilo mužov more, svoju krvavú daň si vyžiadali sopečné erupcie, snehové búrky, zosuvy pôdy či iné rozmary prírody. Smrť patrila k životu, s tým vedomím Sigrún vyrastala. V tej chvíli k nej z izby doľahol Ylfin krik. Sigrún rýchlo odvrátila zrak od okna, vzala zo sporáka hrniec, v ktorom práve varila zemiaky, a potlačila smutné myšlienky. Osušila si ruky o zásteru a ponáhľala sa do izby, ktorú zohrieval oheň praskajúci v peci. Ylfa ležala v postieľke a vystierala k mame tenké ručičky. Sigrún sa k nej s úsmevom naklonila a nežne jej pohladila hladké ružové líčka. „Už zase si hladná, poklad môj?“ Ylfini bratia sa bláznili niekde vonku na dvore. Ingvar ich požiadal, aby sa v jeho neprítomnosti pozreli na ovce, ktoré trávili dlhú zimu ustajnené v maštali. Sigrún zdvihla Ylfu do výšky a pritisla si dieťa k telu. Plač v okamihu stíchol. Sigrún dcérku jemne pobozkala na blonďavé vlásky a vychutnávala si dôvernú blízkosť medzi nimi. Popri množstve práce mala len veľmi zriedka čas zastaviť sa. Ingvar bol s niekoľkými susedmi v meste. Keďže už celé hodiny snežilo, začala si Sigrún robiť starosti. Sused nedávno kúpil nové auto, ktorým vzal Ingvara do Akureyri. A aj keď ju manžel neprestajne ubezpečoval, že jazda autom je podstatne bezpečnejšia, než ísť do mesta na koňoch, nedokázal úplne rozptýliť jej pochybnosti o novodobom módnom dopravnom prostriedku. Len málo obyvateľov na severe ostrova vlastnilo vozidlo. Sigrún a jej manžel nemali peniaze na to, aby si ho tiež mohli kúpiť. Boli radi, že s deťmi nejako vyžijú. Obaja chlapci rástli rýchlejšie, než bolo Sigrún milé, a nohavice a pulóvre im boli stále malé. Napriek nekonečne dlhým nociam, počas ktorých sa nemohla venovať ničomu inému než pleteniu, len sotva stíhala. Práve včera dokončila ďalší teplý pulóver pre Fannara. A na rad mal prísť sveter pre Einara. 8
Prológ
Ylfe pomaly padali viečka, ale Sigrún sa neodvážila uložiť dcérku nazad do postieľky. Namiesto toho s ňou podišla k oknu a vyzerala do šera. Pred maštaľou uvidela Einara, ktorý opatrne nazeral za roh. Pravdepodobne sa s bratom hrali na skrývačku. Odrazu Sigrún zaplavil hlboký žiaľ. Ustúpila o krok dozadu a zavrela oči. Za žiadnu cenu sa nesmela poddávať neustále sa vracajúcemu zúfalstvu. Sadla si s Ylfou do kresla, v ktorom jej svokor strávil desaťročia svojho života. Bledohnedá látka bola už zodratá a fľakatá, no útulný kúsok nábytku vyžaroval nádych stability. Odjakživa stálo na tomto mieste pri okne a bude tam stáť aj v budúcnosti. Sigrún prisunula kreslo o kúsok bližšie k peci. Potom sa zahľadela na dcérku, ktorá zovrela malé pršteky do pästičiek a v spánku si ich spokojne cmúľala. Sigrún premýšľala, či je nevďačná. V mladosti predsa vždy snívala, že bude mať vlastný statok, založí si rodinu, stane sa matkou. Všetky želania sa jej v posledných rokoch splnili. Jej svokra sa po náhlej mužovej smrti odsťahovala na východ ostrova k mladšiemu synovi. Sigrún a Ingvar jej veľa ráz ponúkali, aby u nich zostala, keď Ingvar ako najstarší syn prevzal otcovo dedičstvo, ale Arna trvala na tom, že nemôže bývať tam, kde jej každý kút a každý kameň pripomína zosnulého manžela. Ingvar ani jeho mama netušili, ako dobre im Sigrún rozumie. Lebo aj jej spomienky na dávno minulé časy viseli nad rozľahlou krajinou ako hustá hmla. Ani keď prišla do Akureyri, nepodarilo sa jej zabudnúť na minulosť. A na farme svojich rodičov cítila smútok, ktorý doslova visel vo vzduchu a vsiakol aj do stien. Všade číhali spomienky, pripravené opäť rozvíriť Sigrúnine pocity. Zaklonila hlavu a snažila sa sústrediť na prítomnosť. Mala tri zdravé deti, výborného manžela, ktorého si vážila a ľúbila. Sigrún poznala Ingvara už od detstva a odjakživa bol veľmi mlčanlivý. Vyrastala kúsok od neho na farme rodičov spolu s dvomi sestrami, ktoré sa medzitým už tiež vydali. Vilborg, najmladšia z nich, 9
Prológ
žila s manželom rybárom v západných fjordoch, kým Steinunn, stredná zo sestier, spoznala učiteľa a odsťahovala sa s ním do hlavného mesta, kde teraz pracovala v nemocnici. Sigrúnini rodičia veľmi trpeli vyhliadkou, že žiadna z ich dcér neprevezme rodičovský statok. No pre vzdialenosť medzi obomi veľkými usadlosťami sa Sigrún s Ingvarom nemohli starať o obe farmy súčasne. Po smrti Sigrúniných rodičov sa budovy s veľkou pravdepodobnosťou ponechajú prírode a časom sa neodvratne rozpadnú. Nebolo to nič nezvyčajné. Všade na ostrove zostávali prázdne farmy, lebo mladých ľudí to ťahalo do Reykjavíku. Mnohí z generácie Sigrún už nechceli zahnívať na vidieku, kde okrem chovu oviec a rybolovu neexistovalo takmer nič iné. Naproti tomu mala Sigrún už ako dieťa rada jednoduchý život na farme. V mladosti odvážne snívala a istý čas skutočne verila, že jej celý svet leží pri nohách. No v posledných rokoch si uvedomila, že nie je stvorená pre niečo väčšie. Jej rodičia boli farmári, rovnako ako jej starí rodičia a ich rodičia. Jej miesto bolo na Islande, po boku Ingvara a ich detí. Sigrún si povzdychla. Zamyslene sa rozhliadla po izbe, zahľadela sa na vyblednutú pohovku, ktorú dostali od priateľov, a tmavý dubový príborník vedľa kuchynských dverí. Nad malým jedálenským stolom visela fotografia z ich svadby, na ktorej mala oblečený islandský kroj a Ingvar čierny oblek. Ten deň ležal už tak dávno v minulosti. Od ich svadby sa s ňou Ingvar rozprával ešte menej než predtým. Sigrún z toho nebola vždy nešťastná, lebo niekedy bolo mlčanie lepšie pre všetkých. Počas dlhých, tmavých zimných nocí sedela Sigrún pri peci a štrikovala. Zatiaľ čo jej prsty spájali očko za očkom, v hlave sa jej neprestajne prehrával rovnaký film. Nikto okrem nej samej nevedel o jej minulosti. Alebo aspoň nepoznal celý príbeh. Po všetkých tých rokoch dokázala Sigrún konečne spomínať na dávne udalosti s vďačnosťou. Nikto jej už nemohol vziať sladké spomienky. 10
Prológ
Položila si ruku na srdce. Kým Ylfa ticho dýchala, Sigrún si dovolila na malú chvíľu sa zastaviť. Vonku jej synovia čosi kričali, ale ona sa nechcela pripraviť o tento okamih. Príliš intenzívne preciťovala city hlboko pochované vo svojom vnútri. Už nikdy nedokáže žiadneho muža milovať tak ako kedysi. Ingvar sa k nej správal pekne, lepšieho manžela si Sigrún v tej dobe ani nevedela predstaviť, zároveň však vtedy zomrela aj časť jej srdca. Svoje pocity by nedokázala vysvetliť, lebo v živote existujú veci, ktoré nemajú nič spoločné s rozumom či rozvážnosťou.
1 Dublin
Soley sa neveriacky zahľadela na titulnú stránku bulvárneho časopisu, ktorý ležal pred ňou na posteli. Nemohla pochopiť, čo práve videla. Zrnitá fotografia ukazovala Grega Fairchilda v červených plavkách na ležadle. Na jeho stehnách sedela neznáma tmavovlasá kráska a bozkávala Grega takým spôsobom, že sa jej z toho dvíhal žalúdok. Štíhla žena, ktorú odhadovala na menej než dvadsať rokov, mala na sebe len náznak fialových kúskov plaviek. Bikiny jej zakrývali iba to najnutnejšie. Pod fotkou bol odkaz na článok v časopise. So znecitlivenými prstami Soley prevracala stránky a prezerala si ďalšie obrázky, ktoré časopis vytlačil vo veľkom formáte. Greg a neznáma žena v tesnom objatí a v pomerne jednoznačnej póze v súkromnom bazéne, držali sa za ruky na pláži a v bare, kde sa na seba pozerali, akoby boli poslední ľudia na svete. Soley zostalo nevoľno. To nemohla byť pravda. Greg bol britský herec a idol žien s nomináciami na Oscara a dva Zlaté glóbusy – a už viac ako rok oficiálne jej priateľ. Ako jej to len mohol urobiť? Zlá kvalita fotografií svedčila o tom, že paparazzo ich nasní13
Tessa Collinsová
mal zo značnej vzdialenosti. Greg si pravdepodobne vôbec nič nevšimol. Bol dostatočne zaneprázdnený. Soley sa trpko zasmiala. Smutná pravda znela, že ju Greg podvádzal s mladšou ženou. Neboli azda šťastní? Aspoň Soley si to myslela. Spomenula si, ako sa spoznali na premiére v Londýne. Samozrejme, Grega Fairchilda poznala už predtým z filmov, novinových článkov a rôznych spoločenských podujatí, pri ktorých sa im náhodou niekoľkokrát skrížili cesty. Atraktívny herec natočil v posledných rokoch viacero uznávaných filmov vrátane hollywoodskeho trháku, v ktorom stvárnil vysokopostaveného amerického generála počas druhej svetovej vojny. Rola mu priniesla bez výnimky fantastické recenzie. Odvtedy sa Greg stal popredným charakterovým hercom, ktorého publikum zbožňovalo. Soley prešla prstami po papieri časopisu. Ktovie, či už článok objavil. Jeho agent bude zúriť, no medzinárodná tlač mala svoj škandál, ktorý bude žmýkať do poslednej kvapky, až kým nevyjde na svetlo ďalší prešľap nejakého iného prominenta. Soley bezvládne klesla na vankúš. Jej vnútro bolo studené a prázdne. Greg zničil ich vzťah a Soley ani netušila, čo robí, keď nie sú spolu. V ten večer sa do Grega okamžite zaľúbila. Najskôr si spolu s ostatnými pripíjali na film. Po premiére sa Greg od nej už nepohol. Rozprávali sa do neskorej noci. Poznal jej hudbu a priznal, že je jej fanúšikom. Soley si prešla dlaňou po čele. Greg naozaj nebol typickým fanúšikom Flower Girl – tak znel jej umelecký pseudonym, pod ktorým žala úspechy už desať rokov. Začali ju páliť oči. Bolelo ju vedomie, že mu zjavne nestačila. Od začiatku boli často a dlho odlúčení. Soley trávila mesiace na turné a mala koncert za koncertom, zatiaľ čo Greg točil v zámorí. Pred polrokom bol v Austrálii, momentálne je v Južnej Afrike. Neraz ich delili tisíce kilometrov a krátke stretnutie medzi natáčaním alebo koncertmi bolo väčšinou nemožné. Ale boli predsa šťastní, či nie? 14