Každá z nás nosí v sebe túžbu. Veľmi sa snažíme, aby sme boli dobré: dobré partnerky, dcéry, matky, zamestnankyne a kamarátky. Dúfame, že vďaka tomu budeme plné života. Namiesto toho sme unavené, zaseknuté, preťažené alebo nám je všetko jedno. Pri pohľade na svoj život nám napadne: Nečakali sme niečo krajšie? Otázku rýchlo umlčíme, vravíme si, že máme byť vďačné, a nespokojnosť tajíme samy pred sebou.
Glennon Doyleová bola nespokojná celé roky. Potom sa však počas prednášky na konferencii zahľadela na ženu v miestnosti a zamilovala sa. Jej myseľ zaplavili tri slová: To je ona! Glennon si myslela, že tie slová jej čosi vnuklo. Potom si uvedomila, že sa vynorili z jej vnútra. Bol to jej vlastný hlas – ten, ktorý pochovala pod rokmi otupujúcich závislostí. Bol to hlas dievčaťa, ktorým bola pred tým, než jej svet povedal, kým má byť. Glennon sa rozhodla, že už samu seba nezradí a nebude sa snažiť vyhovieť celému svetu. Prestala byť dobrá a získala slobodu. Prestala sa snažiť všetkým vyhovieť a začala žiť.
