Zbierka básní Matúša Mahúta, autora kníh Tam hore a trilógie Kvapky, vznikla na hranici medzi tým, čo sa mohlo stať a pre čo sa autor rozhodol. Venuje ju životu ako svojmu miláčikovi – nie preto, že je vždy ľahký, ale preto, že odvážiť sa žiť je tá najkrajšia disciplína. Jeho básne pohládzajú srdcia, dlane, telá, hladiny vedomia a hĺbky smútku. Znie to až príliš poeticky, ale o to vlastne ide – slová dávajú zmysel vtedy, keď sa do nich poriadne zahryzneme, kým sme živí. Ak veríte, že slová majú moc pripomenúť, čo je podstatné, tak táto kniha je pozvanie pozrieť sa za horizont všedných dní – a uvidieť nové obzory.
