Obsah 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16.
Umenie čítať zo stromov – Na úvod 11 To čaro nie je v názvoch 13 Strom je mapa 15 Čo nám povedia tvary 30 Chýbajúce vetvy 45 Stopy vetra 73 Kmeň 84 Kompasy z pňov a rezy torty 99 Korene 111 Ako vnímať strom: Krátka vsuvka 130 Premenlivé listy 135 Znaky na kôre 160 Čo sa skrýva v ročných obdobiach 181 Stratené mapy a tajomstvá stromov 213 Posolstvá – epilóg 234 Príloha – Určovanie rodu drevín 238
Poznámky a zdroje 253 Použitá literatúra 261 Poďakovanie 263 Register 265
1. Umenie čítať zo stromov Na úvod
S
tromy nám chcú toľko toho rozpovedať. Hovoria o zemi, vode, ľuďoch, zvieratách, počasí aj o samotnom čase. Porozprávajú nám o svojich životoch, o tom dobrom aj o tom zlom. Píšu príbeh – ale len pre tých, ktorí ho dokážu prečítať. Celé roky s radosťou zbieram všetky zmysluplné charakteristiky stromov, ktoré možno pozorovať. Začalo sa to prírodnou navigáciou – orientovaním sa v prírode pomocou rôznych stôp a znamení. Priam posadnuto ma zaujímal fakt, že stromy sa dajú využiť ako kompas – vieme napríklad, že na svojej južnej strane narastú širšie. Takéto drobnosti upútali moju pozornosť, pretože to naznačuje, že stromy skutočne môžu pre nás predstavovať akúsi mapu – všimnime si, že pri riekach rastú iné druhy ako na kopcoch či pahorkoch. A napokon sa u mňa rozvinula zvedavosť aj na jemnejšie stopy a opakujúce sa vzorce, ktoré sa nám skrývajú priamo pred očami. Môžu dva stromy vyzerať úplne rovnako? Nie, ale prečo? Každý malý rozdiel vo veľkosti, tvare a farbe stromu aj v jeho vzoroch niečo odhaľuje. Zakaždým, keď prejdeme okolo nejakého stromu, môžeme si všimnúť niektorú unikátnu vlastnosť a prečítať ju ako stopu, ktorá napovie, čo si strom prežil. Odhaľuje to mnoho aj o lokalite, v ktorej sa nachádzame. Strom maľuje obraz miestnej krajiny. Aj tie najmenšie detaily otvárajú dvere do šírych svetov. Zaznamenáte, že stredom listov nejakého stromu vedie silná bledá línia, a spomeniete si, že je to znamenie blízkosti vodného zdroja. O chvíľu 11
A KO Č Í TAŤ ZO ST ROMOV
uvidíte rieku. Charakteristickú čiaru na listoch – priam akoby ich stredom pretekal potôčik – mávajú práve tie druhy, ktorým sa darí pri vode, napríklad vŕby. Touto knihou by som chcel dosiahnuť, aby sa nám podarilo ponoriť sa do umenia čítať zo stromov tak dôsledne, že nájdeme nejaký význam aj tam, kde by len málokomu napadlo hľadať ho. A keď raz niečo uvidíme a pochopíme, už to nezabudneme – stromy sa nám už nikdy nebudú zdať rovnaké. Je to proces plný radosti. O chvíľu spoznáte stovky znamení, ktorými nám stromy niečo hovoria. Odporúčam vám rovno ísť ich hľadať, lebo práve tak sa najlepšie stanete súčasťou príbehu. Pomôže vám to čítať, pamätať a užívať si ich po celý zvyšok svojho života. Dúfam, že sa vám proces objavovania bude páčiť.
2. To čaro nie je v názvoch
U
menie čítať zo stromov znamená naučiť sa rozpoznávať určité tvary a javy a pochopiť ich význam. Nie je to o rozpoznávaní jednotlivých druhov. Názvy stromov nie sú také dôležité, ako si mnohí myslia. Ak by sme sa zamerali len na druhy stromov, pripútalo by nás to k určitým miestam alebo regiónom. Neexistujú totiž žiadne natívne, čiže pôvodné druhy, ktoré by sa bežne vyskytovali v severnom aj v južnom miernom pásme. Eurázia a Severná Amerika majú zrejme spoločný len jeden jediný druh, a to borievku obyčajnú. Na celom svete niet bytosti, ktorá by vedela len tak od oka identifikovať väčšinu druhov stromov na zemi. Nikto taký nikdy nežil ani nebude, pretože ani za celý život sa nedokážeme naučiť rozpoznávať čo len všetky druhy vŕby, nehovoriac o tom, že na celom svete máme možno stotisíc iných druhov stromov. Môže byť užitočné, keď sa vyznáme v rodoch, ale pri jednotlivých druhoch nám to rozhodne nijako nepomôže. V tejto knihe budete čítať o bežných rodoch ako dub, buk, borovica, jedľa, smrek či čerešňa. Sú rozšírené. Ľudia ich väčšinou poľahky rozoznajú a tie zvyšné sa dajú doučiť. Ak ste však v tejto oblasti úplný nováčik a neviete určovať nijaké rody (duby, borovice a podobne), na konci knihy som zaradil aj niekoľko tipov. Pokiaľ nie je uvedené inak, rozprávať sa budeme prevažne o severnom miernom pásme, do ktorého patrí väčšina osídlených častí Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Pri rodoch hovorím prevažne o všeobecných charakteristikách, nie o striktných pravidlách, ktoré by sa týkali každého druhu alebo 13
A KO Č Í TAŤ ZO ST ROMOV
poddruhu. Ak poznáte nejakú výnimku, gratulujem, ale dúfam, že si uvedomujete, že je to naozaj len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Kniha, ktorá by obsiahla každú jednu výnimku, by bola dosť nudná a rýchlo by sa obrátila späť na celulózu, z ktorej vzišla. Niektoré stromy majú mnohé pomenovania a to, ktoré je „správne“, závisí od kultúry, ktorej sa opýtate. Pôvodné národy nachádzajú v rastlinách pozoruhodné významy a latinčina im takmer nič nehovorí. Nech už strom voláme akokoľvek, nemení to nič na tom, čo vidíme alebo čo to znamená. Fascinujúci je práve globálny jazyk ich prírodných znamení. Veľmi sa mi páči fakt, že vzorce v prírode sú natoľko univerzálnym jazykom, že im rovnako porozumieme aj my, aj niekto na opačnom konci sveta, hoci hovoríme úplne inou rečou. Schopnosť našich predkov plynule čítať prírodné znamenia musela predbehnúť vznik aj toho najranejšieho jazyka o celé desiatky tisícov rokov. Slovo čaro má viacero významov. Okrem pôvabu a zábavných kúzelníckych kúskov označuje aj nadprirodzené schopnosti, vďaka ktorým možno uskutočniť inak nemožné divy. Korene stromu nám ukážu cestu z lesa aj vtedy, keď nepoznáme jeho názov.
4. Čo nám povedia tvary Tí, ktorí riskujú – Malé alebo veľké – Kužele a gule – Večné grafiti – Efekt dáždnika – Štíhly tieň, prospešné slnko – Koľko vrstiev potrebuje strom? – Von a potom dolu
V
jeden teplý aprílový večer som peši kráčal domov cez kopce po tom, čo som s priateľmi večeral v pube. Slnko zapadlo asi pred hodinou, vzduch bol teplý a na oblohe viselo len pár mrakov. Živly spustili bez akéhokoľvek náznaku predstavenie. Jasné hviezdy Orionu sa spojili s Marsom a na západe sa objavil uzučký kosák mesiaca. Za stromami bledli posledné ružové a oranžové tóny zapadajúceho slnka. Les na horizonte vykresľoval slušnú pevnú čiernu líniu, ale siluety jednotlivých stromov, ktoré som míňal, boli zaujímavejšie. Keby ste tam boli so mnou, určite by ste zbadali osamelú vežičku a správne identifikovali ihličnan. Okrúhlejší tvar, okolo ktorého by sme prešli potom, by hrdo hlásil, že patrí listnatému stromu – v tomto prípade to bol dub. Na okraji dediny Slindon však posledné lúče zapadajúceho slnka a svetlo prvých lámp v oknách dedinčanov osvetľujú úplne iný tvar. Zvesené, akoby kyvadlové vetvy dvoch briez, vyzerajú úplne inak ako obrysy prvých dvoch stromov, ktoré sme videli – takmer smutne. Samuel Taylor Coleridge brezu nazýval „dámou lesov“ a na jej jemných a tenkých konárikoch padajúcich nadol možno naozaj je niečo ženské. 30
ČO NÁ M POV E DI A T VA RY
Stromy, ktoré obľubujú množstvo priameho slnečného svitu, napríklad borovice, vyrastú vyššie a udržia si svoje vyššie položené vetvy, ale nie tie nižšie. Vďaka tomu vyzerajú, akoby ich už-už mal prevrátiť ťažký vrch. Ja som to nazval efekt dáždnika. Najdramatickejšie ho badať na boroviciach, ale do istej miery je viditeľný u väčšiny druhov. Keď pozriem z okna chaty, vidím aj buky, ktoré prerástli všetko naokolo. Tiež majú pri zemi len pár vetiev. Niekoľko oveľa nižších druhov, napríklad hlohy či liesky, si zachovali aj nižšie položené vetvy. Pri pohľade na siluety ihličnanov tento efekt uvidíte bez ohľadu na konkrétny druh. Spomeniete si aj na to, že borovice preferujú viac priameho slnečného svitu ako jedle, ktoré ho potrebujú viac ako smreky a tie ho zase potrebujú viac ako jedľovce: Borovice jasajú v slnka jase. Zhruba to vidíme aj na ich tvaroch – jedľovec má viac nižšie položených vetiev ako smreky, ktoré ich majú viac ako jedle a tie ešte viac ako dáždnikové borovice.
borovica
jedl’a
smrek
jedl’ovec
Keď chodievam von so psami, hneď na začiatku prechádzame okolo jedľovca rôznolistého. Keď pošúcham jeho listy prstami, vydajú krásnu grapefruitovú vôňu. Z času na čas si to doprajem. O dvadsať minút na cestičke blízko vrcholu kopca stretávame borovicu lesnú. Hrdo sa týči do výšky. Aj borovicové ihličie má zaujímavú vôňu, kto39
Allknihe thesú photographs this book were okolia taken by me – many Všetky fotografie v tejto moje – väčšinain pochádza z blízkeho very close to where I live in West Sussex. oblasti West Sussex, kde bývam.
A sun-loving pinektorá has vyhľadáva shed lower branches. Shade-tolerant beeches Borovica, slnko, zhodila spodné vetvy. Buky, ktoré dobre znášajú tieň, si svoje nechali. have kept theirs.
.
Efekt on ostrova na vyhliadke Pozeráme sever. on the left, The island effect Win Green Hill. WeWin areGreen. looking north. It na is darker
The island effect onside Win Hill. We are looking It is darker Vľavo je tmavšia, náveterná strana. Vetvy na pravej strane sa naťahujú windward andGreen the branches reach further onzáveternej thenorth. right, downwind side.on the left, Notice ‘lone reach straggler’ branchon to the right.vpravo. ďalej.and Všimnite si ajthe „osamelého oneskorenca“ – vetvu úplne windward side thealso branches further thefarright, downwind side. Notice also the ‘lone straggler’ branch to the far right.
Trunks lean away from walls towards the light in London.
09/02/2023 11:03
kmene sa odkláňajú od stienthe budov za svetlom. TrunksLondýnske lean away from walls towards light in London.
A bell bottom and a wavepre bulge a struggling plane tree, in London. Domček vílyin v starom bresteLondon v Brightone.
A bell bottom and a wave bulge in a struggling London plane tree, in London.
Heartwood and sapwood and the ‘lonely hearts’ effect.
09/02/2023 11:03
Jadrovéand a beľové drevo.and Efekt „osamelých sŕdc“. effect. Heartwood sapwood the ‘lonely hearts’
09/02/2023 11:03