Tvorba významného slovenského básnika a prozaika Štefana Žáryho (1918 – 2007) bola mimoriadne plodná a žánrovo pestrá. Okrem 26 zbierok poézie, ktorá bola primárne v centre jeho záujmu, sa venoval aj prekladom z francúzskej, talianskej a španielskej poézie, veršovanej dráme a literatúre pre mládež. Popri tom písal aj životopisné eseje a spomienkovú publicistiku. Na vysokej škole sa pripojil k formujúcej sa skupine nadrealistov (R. Fabry, V. Reisel, P. Bunčák, J. Lenko), ktorá sa inšpirovala francúzskym surrealizmom. Pod ich vplyvom sa vyhranil ako básnik nespútanej fantázie, obraznosti a veľkej poetickej vnímavosti. Práve k tomuto obdobiu svojho života sa neskôr vracal v spomienkových esejach, venovaných básnickým druhom a mnohým osobnostiam vtedajšieho kultúrneho života.
