Elin Hilderbrandová Labutia pieseň
Končím tam, kde som začínala: S priateľstvom a hlbokou vďakou venujem túto knihu Chipovi Cunninghamovi.
Prológ
Štvrtok 22. august, 18.00
Zvesti o odchode náčelníka nantucketskej polície Eda Kapenasha do dôchodku sa šíria už dva roky, hoci na priamu otázku náčelník vždy reagoval slovami: „Na úvahy o dôchodku nemám čas.“ Tri dni po hrozivej udalosti z februára však Ed oznámil manželke Andrei (z nemocničného lôžka v Massachusettskej všeobecnej nemocnici): „Mám dosť, končím, zostanem už len do konca leta, kým za mňa nájdeme náhradu.“
„Ďalšie leto, Ed?“ vykríkla Andrea. Bola vydesená, na čo mala dobrý dôvod.
Ed práve prednášal o bezpečnosti v telocvični na Nantucketskej základnej škole, keď mu začalo brnieť v ľavej ruke. Zrazu sa nevedel poriadne nadýchnuť, zahmlilo sa mu pred očami –a potom už vnímal len to, ako ho nakladajú do zdravotníckeho vrtuľníka a letia do Massachusettskej všeobecnej nemocnice na urgentnú operáciu srdca.
„Mali ste ten typ srdcového infarktu, ktorý voláme chrlič vdov,“ oznámil mu lekár Veľmi dôležitý. „Úplné upchatie ľavej prednej zostupnej tepny. Mali ste šťastie, že záchranári sa nachádzali priamo na mieste, inak by to nedopadlo dobre.“
Áno, keď sa Ed zrútil na zem, v školskej telocvični boli aj veliteľ hasičov Stu Vick a záchranári z jeho oddelenia, ktorí čakali, kým prídu na rad.
Zatiaľ čo lekár Veľké zviera prednášal Edovi o cvičení, strave
a predovšetkým o strese, Ed sa snažil odčítať Andreinu reakciu na výraz „chrlič vdov“.
Nič moc.
„Mal by si ihneď odísť do dôchodku,“ povedala Andrea. „Ďalšie leto by si už nemusel prežiť.“ Pozrela na lekára Majstra vesmíru, pretože ho chcela dostať do obrazu. „Eda za posledné dva roky trikrát hospitalizovali v nantucketskej nemocnici pre bolesti hrudníka. Chceli ho sem poslať na vyšetrenie, ale odmietol.“
Ed si vzdychol. Oženil sa s donášačkou. Zároveň však mal pocit viny. Zahrával sa so svojím zdravím? Áno. Mohol by podať výpoveď len s dvojtýždňovou výpovednou lehotou a vykašľať sa na verejnú bezpečnosť ostrova? Nemohol.
Do dôchodku pôjde na jeseň.
A tak dnes, dvadsiateho druhého augusta, náčelník oslavuje. Posledný oficiálny deň služby bude v pondelok dvadsiateho šiesteho augusta. Jeho nástupkyňa Zara Washingtonová bola zástupkyňou náčelníka v Oak Bluffs na ostrove Martha’s Vineyard, takže rozumie ostrovnému životu rovnako dobre ako Ed. Zara sa sem presťahovala a po dvoch týždňoch, keď bola Edovi neustále v pätách, sa už nevie dočkať, kedy ho vystrieda. Andrea na Edovu počesť naplánovala veľkú oslavu odchodu do dôchodku v bare Oystercatcher, ktorá sa bude konať o pár týždňov, aj s oficiálnymi poctami, ktoré má na starosti guvernér Healey.
Teraz si však náčelník užíva večer so svojimi blízkymi: s Andreou, so synom Ericom a jeho priateľkou Avalon, s najlepšími priateľmi Addisonom a Phoebe Wheelerovcami a Jeffreym a Delilah Drakeovcami a s dcérou Kacy, zdravotnou sestrou z oddelenia novorodeneckej jednotky intenzívnej starostlivosti, ktorá sa toto leto vrátila z Kalifornie.
Kacy si chcela ako sprievod zavolať kamarátku Coco, ale… Coco pracuje ako osobná asistentka pre Richardsonovcov, pár, s ktorým sa Ed a Andrea (ako aj Wheelerovci a Drakeovci) zo-
známili toto leto, a keď sa Ed rozhodol nepozvať ich na dnešnú večeru, Richardsonovci na truc usporiadali plavbu pri západe slnka na svojej jachte Hedonizmus – a tak musí Coco pracovať.
„Richardsonovcov už asi všetci hodili cez palubu,“ poznamenala Kacy. „Coco nepoznala nikoho zo zoznamu hostí – sú to prevažne cudzí ľudia.“
Cudzinci, ktorých zrejme pred Richardsonovcami nikto nevaroval, pomyslel si Ed. Toto leto sa diali čudné veci.
Ešte v júni boli Richardsonovci v kurze. Takmer sa stali súčasťou „Stroskotancov“, ako Kapenashovci, Wheelerovci a Drakeovci nazývajú svoju partiu (pretože ich všetkých pred pár desiatkami rokov „vyplavilo“ na Nantuckete). Richardsonovci mali ohlas aj preto, že boli mladší, ešte stále štyridsiatnici. Stroskotanci, najmä Ed, už pokročilý vek aj pociťovali.
Ed si na dnešnú večeru vybral reštauráciu Ventuno, ktorá sa nachádza v jednej z historických budov v centre mesta, a Andrea im rezervovala celé horné poschodie.
Vystupujú po úzkom drevenom schodisku a prejdú k stolu s bielym obrusom a sviečkami pri oknách, z ktorých je výhľad na pôvabné tehlové chodníky ulice Federal Street. Všetci hostia už prišli.
Ed sa usadí k oválnemu stolu a pripomenie si, že si má vážiť veci, o ktoré podľa Andrey prichádza – krištáľové poháre na víno, nízke dekorácie z georgín a ruží, skutočnosť, že si Erik vzal kravatu bez vyzvania. Vo vzduchu sa vznáša vôňa cesnaku a byliniek, v pozadí spieva Tony Bennett. Presne takýto večer si Ed prial – napriek tomu ho prepadne melanchólia. Leto sa končí a s ním aj jeho kariéra.
Keď Addison zhodnotí vínnu kartu – už dávno ho pasovali do roly ich someliéra –, zachytí ponad horný okraj jedálneho lístka Edov pohľad.
„Na emócie nie je čas, Ed,“ povie. „Čaká nás výrazné, no zároveň jemné Barolo.“
Ed musí uznať, že víno chutí božsky aj jeho neskúseným chuťovým pohárikom (Keď si môže vybrať sám, radšej pije pivo.), hoci si dá len pol pohára. Dnes večer ho zaujíma najmä jedlo.
Andrea sedí po jeho boku, no potichu klebetí s Phoebe a Delilou o Richardsonovcoch. Nemohli to nechať tak, museli nás tromfnúť!
Náčelník využije manželkinu posadnutosť Richardsonovcami vo svoj prospech. Objedná pár vecí – dve smažené misky fritto misto, farfalle s krabom a miestnou kukuricou (pochádza z Jeffreyho a Delilinej farmy), cestoviny strozzapreti s klobásou a brokolicou, ricottové crostini, plnené mušle.
„Ed!“ Andrea sa k nemu otočí s varovným tónom. Teraz je náčelníčkou polície ona, aspoň čo sa týka Edovej stravy.
Ed si doobjedná nakladanú zeleninu a šalát Cézar. Počká, kým sa Andrea odvráti, a potom povie servírke: „Ako hlavný chod si dám Fiorentinu.“ Je to najlepší stejk na ostrove. Edovi sa o ňom sníva ako niektorým mužom o Margot Robbieovej. Je to takmer kilová kotleta podávaná s pečenými rozmarínovými zemiakmi.
Ed zaženie myšlienky na soľ, tuk a svoje srdce. Už pol roka konzumuje doma iba hydinu, ryby a zeleninu.
Keď mu donesú ešte horúci stejk – už len zo samotnej vône ide
Ed do kolien –, odkrojí si dva ružovkasté kúsky. Možno ho zabijú, ale aspoň to bude parádny odchod.
Andrea si všimne vyprážané krevety a kalamáre, porciu cestovín a krvavý stejk, no nič na to nepovie. Je na Eda hrdá – schudol pätnásť kíl, začal trikrát do týždňa ráno behať, prešiel na bezkofeínovú kávu, prestal chodiť štyrikrát do týždňa na obed do Nickelu (Krevetový sendvič je jeho kryptonit.) a každý deň aspoň predstiera, že desať minút medituje. Uľavilo sa jej, že zvyšok leta prežili bez väčších incidentov. To však neznamená, že leto bolo nudné – práve naopak! Hneď ako ich Phoebe zoznámila s novými Addisonovými klientmi Richardsonovcami, sa ich leto zme-
nilo na spleť obedov v klube Field and Oar, pickleballu, výletov na plachetnici a večierkov, večierkov, večierkov. Odkedy sa jej narodili deti, Andrea takéto leto ešte nezažila. Väčšinu leta vnímala Richardsonovcov ako dar z nebies, ktorý im mal pripomenúť, že ešte nie sú na zábavu pristarí.
No keď si Richardsonovcov predstaví teraz… nie, nebude sa nimi vôbec zaoberať. Chce sa len tešiť, že si Ed vychutnáva svoj stejk.
Addison zdvihne pohár. „Na nášho nebojácneho náčelníka!“ Všetci zdvihnú pohár. Ed je poctený, ale aj trochu v rozpakoch. Odpije si z červeného vína – napadne mu, že Addison mu zrejme dolial pohár bez toho, aby si to všimol – a zrazu sa ponorí do myšlienok.
Na Nantucket sa presťahoval zo Swampscottu pred tridsiatimi piatimi rokmi, keď sa uvoľnilo miesto náčelníka polície. Ľudia ho varovali, že práca policajta na ostrove bude iná ako na pevnine. Skoro ako v malom meste, až na to, že sa nachádzalo päťdesiat kilometrov od pevniny, takže nebolo kam ujsť. Už to samo osebe bolo dosť komplikované aj mimo sezóny a počas Edovho pôsobenia sa celoročný počet obyvateľov zdvojnásobil. V júni ostrov zaplavia letní rezidenti, krátkodobí nájomníci a jednodňoví turisti, z ktorých si niektorí prenajmú mopedy napriek tomu, že nemajú ani poňatia, ako ich riadiť. Každý deň musia policajti riešiť premávku, desiatky pokút za parkovanie, deti z miest a vychytených predmestí s novými syntetickými drogami a arogantným správaním, čo im dáva poriadne zabrať.
A okrem toho sú tu skutočné problémy – domáce násilie, vandalizmus, jazda pod vplyvom alkoholu, predávkovania, náhodné úmrtia. Zhruba pred šiestimi rokmi riešil Ed prípad v Monomoy, o ktorom je stále presvedčený, že šlo o vraždu, hoci to nevedeli dokázať.
Servírka prinesie na stôl zmes dezertov – jablkový koláč so škoricovou zmrzlinou, baba au rhum a plnené trubičky cannoli.
Phoebe sa zahryzne do koláča: „Chutí ako jeseň.“ „Nerúhaj sa,“ ozve sa Delilah. „Ešte máme pred sebou celý mesiac leta.“
Ed zvažuje, že si dá trubičky, ale bojí sa, že to už s jedlom dosť prehnal. No Andrea, s lícami zrumenenými od vína, mu na tanier jednu naloží. Nakloní sa k nemu a pobozká ho na pery, dobrý bozk, ktorý sľubuje niečo viac neskôr. „Toto je tvoj večer.“
Ed sa rozhliadne okolo stola a jeho pohľad spočinie na Kacy. Tvári sa ustarostene, možno až osamelo; stále si kontroluje telefón. Zvláštne, pomyslí si náčelník. Nech sú naše deti akokoľvek veľké, stále sa o ne bojíme. Kacy a Coco si boli celé leto blízke, ako novodobá verzia kamarátok zo sitcomu Laverne a Shirley, no zdá sa, že ich vzťah akosi ochladol. Keď sa opýtal Andrey, či sa Kacy a Coco nepohádali, odvetila mu: „Sú to dospelé ženy, Ed.“ Ktovie, čo tým myslela.
Po káve nasleduje ďalšie prekvapenie. Servírka zapne hudbu –Harry Connick Jr. spieva „It Had to Be You“ – a posunie ostatné stoly, aby mali priestor na tanec. Andrea vezme Eda za ruku. „Tak poď, náčelník, ukážeme im, ako sa to robí.“
Na improvizovanom tanečnom parkete sa k nim pridávajú Phoebe s Addisonom, potom Jeffrey s Delilou. V tej chvíli má náčelník pocit, že slová odchod do dôchodku, ktoré v ňom predtým vyvolávali len hrôzu, v sebe ukrývajú akýsi prísľub. Ťarcha ostrovných problémov z neho opadne. S Andreou môžu cestovať, bude môcť chodiť na ryby na Ericovej lodi, kedykoľvek sa mu zachce – možno sa dokonca zamestná ako Ericov prvý dôstojník. Budú si užívať ďalšie podobné večery a konečne si dopraje viac než len pol pohára vína.
Bude voľný.
„Si si istá, že ti nebudem liezť na nervy, keď budem stále s tebou?“ spýta sa Andrey. Skôr než stihne odpovedať, vo vrecku mu zazvoní telefón.
Andrea si vzdychne. „Prosím, neber to!“
Skontroluje displej. Policajná stanica, linka štyri, čo znamená, že ide o núdzovú situáciu.
„Mrzí ma to,“ ospravedlní sa. „Ale musím…“
Odíde z tanečného parketu, priloží si telefón k uchu a druhé si zapchá dvoma prstami. Je to jeho dispečerka, s výstižným menom Jennifer Speedová, ktorú volajú jednoducho Speed. Tá žena je stelesnením výkonnosti. „Chceš zlé správy alebo zlé správy?“ spýta sa.
Náčelník nechce žiadne správy a Speed to vie. Vo funkcii náčelníka nantucketskej polície mu zostáva sto hodín. „O čo ide?“
„Na Pocome vypukol požiar,“ oznámi mu. „Požiarnici sú na mieste činu. Hovorila som so Stuom, vraj je to totálka. Zhorel do tla.“
„Na Pocome?“ zamyslí sa náčelník. „Nie je to…“
„Dom Richardsonovcov, áno, je,“ potvrdí Speed. Odmlčí sa. „Teda bol.“ Náčelník zatvorí oči. Na chrbte zacíti Andreinu ruku.
„A ďalej?“ spýta sa.
„Ich asistentka, žena menom Colleen Coyleová?“
„Áno, Coco,“ prisvedčí náčelník. „Poznám ju. Je to Kacina priateľka.“
„Richardsonovci mali podľa všetkého na svojej jachte večierok, keď im niekto zavolal kvôli dymu valiacemu sa z ich domu, a tak sa urýchlene vrátili. To dievča, Coco, bolo na lodi, no keď zakotvili, zmizlo. Respektíve nebolo na palube.“
„Nebola na palube?“ zopakuje náčelník. „Kam sa podela?“
„To nikto nevie,“ odvetí Speed. „Je nezvestná.“
„Len ona?“
„Pokiaľ viem, zvyšní pasažieri z lode sú prítomní a kapitán…“
„Lamont Oakley?“ spýta sa náčelník.
„Áno, volal správkyni prístavu. Tá zavolala nám.“
Náčelník sa otočí späť k stolu. Kacinu tvár zalieva modré svetlo jej telefónu. Zalapá po dychu a pozrie naňho. Stránka Nantucket Current musela správu práve zverejniť.
„Ďakujem, Speed,“ náčelník zloží. Richardsonovcom zhorel dom a Coco je nezvestná? Dúfa, že ide o žart, že ho chcú v posledné dni len nachytať. Ale vie, že je to realita. Ak má byť úprimný, obával sa, že Richardsonovcom sa stane niečo také strašné. „Povedz im, že som na ceste.“
1. Pouličný klebetník I
Vo väčšine miest fungujú tamtamy. Tu na Nantuckete máme takzvaný pouličný klebetník – a Blonďavá Sharon je už dlho operátorkou ústredne. Neunikne jej nič.
Toto leto však došlo k zvratu: Objektom klebiet sa stala Blonďavá Sharon. Na ostrove sa šušká, že jej manžel Walker ju opustil kvôli svojej fyzioterapeutke, ktorá je od neho o polovicu mladšia. Walker si počas vianočnej lyžovačky roztrhol krížny väz a v marci oznámil, že sa zamiloval do „Bailey z fyzioterapie“. Od Sharon odchádza, chce sa rozviesť.
Ach jaj, povzdychli sme si. Nie je to nič nové, muž v strednom veku opúšťa manželku kvôli mladšej žene, no mysleli sme si, že rodina Blonďavej Sharon je pevná ako skala. Sharon je príkladná matka. Svojim šestnásťročným dvojičkám, Sterling a Colby, zabezpečila vychýrené stáže v Nantucketskej historickej asociácii. (Sú neplatené, no veľmi dobre sa vynímajú na prihláškach na vysokú školu.) Jej trinásťročný syn Robert má cukrovku prvého typu a Sharon mu sleduje hladinu cukru v krvi pomocou aplikácie v telefóne. Mrzí nás, že päťdesiatštyriročnú Sharon odhodili ako horúci zemiak, no nik z nás sa necíti previnilo, keď o tom hovoríme. Keď si predstavíme, koľko hodín strávila Blonďavá Sharon
