Issuu

Kapitola 04

Model vzniku bolesti podľa Liebschera & Brachtovej

04 Model vzniku bolesti podľa Liebschera & Brachtovej

Konvenčný výskum zanedbáva skutočné príčiny bolesti

Každá bolesť má posolstvo Hneď na úvod: Je dôležité, aby sme vždy načúvali svojim bo-

Prečo sa konvenčnému výskumu bolesti už desaťročia nedarí

Musíme poznať príčinu bolesti, aby sme ju dokázali liečiť prirodzeným spôsobom.

lestiam. Ale musíme byť pritom veľmi pozorní, lebo nie je bo-

vyvinúť spoľahlivo účinnú prirodzenú terapiu, ktorá by si pora-

lesť ako bolesť. Ak si popálime prst na horúcom sporáku, je

dila bez liekov proti bolesti a bez operácií? Dodnes neexistuje

to bolesť, na ktorú by sme mali hneď zareagovať a odtiahnuť

konvenčný postup, ktorý by dokázal bolesti opakovane odstrá-

ruku. Ak sa nabudúce už nedotkneme horúcej platne, bolesť

niť. Preto sa nespočetné tímy výskumníkov stále viac pokúšajú

viac nepocítime. Také jednoduché to však vždy nie je. Najčas-

preniknúť do biochemických, biofyzikálnych a neurologických

tejším bolestiam dnes musíme rozumieť celkom inak.

aspektov vzniku bolesti. Čo sa deje v mozgu pacientov trpia-

My u Liebschera & Brachtovej máme veľké šťastie – vieme vy-

cich bolesťami? Ktoré transportné látky sú aktívne a ako ich

svetliť, že veľa bolestí zmizne, keď sa odstráni príliš veľké na-

môžeme ovplyvniť? Ak sa podarí nájsť účinné mechanizmy, po-

pätie svalov a fascií, väčšinou úplne nezávisle od existujúcich

kúsime sa zabrániť procesom, ktoré vyvolávajú bolesť. Pri tom-

poškodení ako artróza alebo vysunuté platničky. Ale poďme

to postupe je jasné, že s veľkou pravdepodobnosťou prídu na

po poradí. Čo presne znamená model vzniku bolesti od Lieb-

rad lieky, teda substancie, ktoré spúšťajú určité procesy v tele

schera & Brachtovej? S definíciou bolesti podľa International

alebo ich blokujú. K tomu jeden príklad: Je to, akoby sme skú-

Association for the Study of Pain1 môžeme rozhodne súhlasiť.

mali, prečo sa zapína kontrolka oleja v aute, čiže prečo vzniká

Znie takto: „Bolesť je nepríjemný zmyslový a pocitový zážitok,

bolesť, nakoniec sme našli zodpovedný kábel a prerezali ho,

ktorý je spojený so skutočným alebo hroziacim poškodením

aby svetlo už nesvietilo, resp. aby zmizla bolesť. Po krátkom

tkaniva alebo opísaný termínmi takéhoto poškodenia.“ Táto

čase sa však motor nevyhnutne znovu pokazí, lebo mu naďa-

definícia obsahuje všetko, čo popisujeme aj v našom modeli

lej chýba olej. Prehliadneme, že sa kontrolka po doplnení ole-

vzniku bolesti, ako vysvetľujeme ďalej.

Keď sa naučíme vnímať bolesť ako dobre mienené varovanie svojho tela, urobíme prvý krok k vyliečeniu.

ja sama vypne, lebo tento mechanizmus nepoznáme. To znamená, že keby sme zredukovali vysoké napätie svalov a fascií, bolesť by zmizla prirodzeným spôsobom. Ale keď to nevieme,

Väčšinu bolestí spôsobuje nadmerné napätie svalov a fascií

nemôžeme to urobiť. Rozhodujúci pre vznik bolesti je stupeň napätia svalov a fascií. Príklad: Ak sa dlhodobo vyhýbame kĺbovému uhlu pri zdvíhaní ruky, pri ktorom nás bolí plece, potom je dosť možné, že po čase začne rovnako bolieť už pri malom uhle. Alebo sa v ňom nezávisle od polohy vyvinie trvalá bolesť. Pri bolestiach chrbta, bedier, kolien a mnohých iných, je to podobné. Aj ony majú pre nás posolstvo. To však neznie tak, že by sme sa mali vyhýbať určitým pohybom. Mali by sme byť aktívni a robiť cviky, ktoré nám pomôžu, aby sa telo mohlo znova cítiť uvoľnene a dobre.

04 Model vzniku bolesti podľa Liebschera & Brachtovej

Konvenčný výskum zanedbáva skutočné príčiny bolesti

Čo sú vlastne fascie? Fascie tvoria väzivovú sieť v našom tele. Obaľujú a prepletajú svaly, šľachy, kosti, orgány a cievy. V dôsledku nesprávnej polohy, nedostatku pohybu, stresu a prekyslenia organizmu môžu splstnatieť a stvrdnúť, stratiť flexibilitu, enormne obmedziť našu pohyblivosť a spôsobiť bolesť pri pohybe.

Ešte jeden príklad: Keď pacient leží na bruchu a terapeut sa mu pokúša ohnúť koleno tak, aby sa päta dotýkala zadku, väčšina ľudí – čím starších, tým skôr – začne cítiť bolesť už pri 90-stupňovom uhle, takže ďalšie ohýbanie nie je možné. Alebo ich to až tak nebolí, ale odpor je čoraz väčší a ďalšie ohýbanie jednoducho nepripustí. Väčšinou to znamená, že svaly a fascie na opačnej strane, čiže vpredu na stehne, nedokážu dostatočne povoliť. Dôvod: Svalové vlákna sú napnuté a nepružné, fascie

ohýbač bedra, dlhá pozícia

ohýbač bedra, krátka pozícia

Veľký ohýbač bedier pozostáva z dvoch svalov, ktoré sa tiahnu z vnútornej strany stehna nahor, jeden dovnútra panvy, druhý k driekovej chrbtici. V stoji je dlhší ako pri 90-stupňovom ohnutí bedier v sede, vtedy sa skracuje. To považujeme za hlavnú príčinu väčšiny bolestí chrbta.

splstnatené. Hovoríme aj o skráteniach v príslušných tkanivách. Vpredu je niečo evidentne príliš krátke a nepovolí – takže päta nedosiahne k zadku. „Príliš krátke“ neznamená, že by bol kúsok svalu odrezaný. ohýbač

Samotest: Zistite, aké skrátené sú vaše svaly Pamätáte sa ešte, ako ľahko ste si ako malé dieťa dokázali strčiť do úst palec na nohe? Ak si na to nespomínate vy, tak urči-

vystierač

te vaši rodičia. Keby sme všetky kĺby od detstva stále ohýbali do všetkých možných uhlov a koncových polôh, mali by sme

vystierač

ohýbač

dobré šance, že by sme si až do konca života udržali úžasnú pohyblivosť. Prečo je to tak? Lebo by sa naše tkanivá, čiže svaly, fascie, väzy, kĺbové kapsuly, ale aj nervy, cievy, pokožka aj kosti vyvinuli tak, že by to bolo a zostalo možné. Urobte si test: Vstaňte, vystrite kolená, predkloňte sa a skúste sa dotknúť končekmi prstov zeme. Kto s tým nemá problém, patrí k malej skupine ľudí, ktorí to tak často cvičia, že si svaly

Čím je kolenný kĺb ohnutejší, tým viac musí štvorhlavý vystierač kolena vpredu na stehne povoliť.

04 Model vzniku bolesti podľa Liebschera & Brachtovej

Konvenčný výskum zanedbáva skutočné príčiny bolesti

cuje spolu ruka v ruke. A keď ten-ktorý pohyb vykonávame len zriedka alebo vôbec, „zabudne“ ho aj náš mozog. Súvisí to aj s tým, v akom rozsahu pohyb vykonávame, napríklad do akej miery zohneme alebo vystrieme ramenný kĺb. Využijeme plný kĺbový uhol? Aj to sa náš mozog naučí a zabudne. Ale dobrá správa je, že sa tieto procesy – teda dlho nepoužívané pohyby a rozsah uhlov pohybu – až do vysokého veku dokáže naučiť znova a zo zarastených chodníčkov opäť vybuduje diaľnice. Väčšina ľudí má svaly a fascie na zadnej strane nôh a chrbta také skrátené, že s vystretými kolenami sotva dočiahnu ďalej než po kolená. Mali by sa dokázať dotknúť zeme aspoň končekmi prstov.

a fascie na zadnej strane nôh a v oblasti chrbta na to zvykli. Alebo máte jednoducho šťastie: vaše svaly a fascie sú takto geneticky utvorené alebo máte v pomere k nohám také dlhé ruky, že je to pre vás ľahké. Väčšina ľudí, ktorí to necvičia, zastanú

Ak pravidelne úplne vystierame lakte, naťahujú sa ohýbače a fascie na prednej strane rúk.

končekmi prstov vo vzdialenosti najmenej 10 až 20, v extrémnom prípade aj 40 až 50 centimetrov od zeme.

Mozog trénuje tiež – alebo aj nie Nesmieme zabudnúť ani na svoj mozog. Lebo aktivácia svalov, ktoré sú motormi pohybu, pretože pohybujú našimi končatinami, hlavou a trupom do všetkých polôh, je predsa riadená

Ak pravidelne úplne ohýbame lakte, naťahujú sa vystierače a fascie na chrbtovej strane ruky.

z mozgu. Tam sa rozdávajú príkazy, aby sa svaly stiahli, aby napríklad biceps zohol lakeť, zatiaľ čo jeho protihráč, triceps, musí súčasne povoliť. Toto aktivovanie svalov musí mozog tiež cvičiť. Musí si ho zapamätať ako spomienku. Výskum mozgu skutočne hovorí o „chodníkoch“ vyšliapaných v mozgu. Čím častejšie ich používame, čiže čím častejšie vykonávame určité pohyby, tým skôr sa rozšíria na cesty, ulice a napokon diaľnice. Komplexný systém pohybového aparátu a mozgu tak vždy pra-

Ak lakte držíme väčšinou v 90-stupňovom uhle, ohýbače a vystierače majú tendenciu skracovať sa.

04 Model vzniku bolesti podľa Liebschera & Brachtovej

Ak neohýbame našich viac ako 100 kĺbov do všetkých uhlov, strácame dvojnásobne: rozsah pohybu aj svalovú hmotu.

Každodenný život obmedzuje rozsah nášho pohybu

Nepoužívané svaly a fascie atrofujú a skracujú sa

Ak je naše svalové a fasciálne tkanivo často príliš krátke, neve-

Treba aktivizovať predovšetkým dva adaptačné mechanizmy.

domky sme si to spôsobili sami. Stále totiž platí „use it or lose

Prvý sa týka svalov. Ak ich neroztiahneme v úplnej dĺžke, čiže

it“. Voľne preložené: Pohybuj sa, inak stratíš schopnosť pohy-

keď sa v konečnom dôsledku úplne neuvoľnia, stratia schop-

bu. Možno toto základné biologické pravidlo poznáte. Prečo

nosť roztiahnuť sa do úplného uvoľnenia. Vždy zostanú trošku

je to tak? Je to jednoduché: naše telo je geneticky navrhnuté

napäté. S čoraz menším uhlom pohybu napätie stále stúpa.

tak, že sa prispôsobuje všetkému, čo robíme – alebo nerobí-

Ako už vieme, o miere napätia rozhoduje mozog. Následkom

me. V prípade nášho pohybového systému z kostí, kĺbov, sva-

je, že sú svaly stále kratšie. Štúdie ukazujú, že obmedzenie po-

lov a fascií to znamená, že každý kĺb má vzhľadom na svoj tvar

hybu ide ruka v ruke so zvýšeným napätím svalov.2 3

a väzivo, ktoré sa naň upína, geneticky určenú pohyblivosť. Sta-

Druhý adaptačný mechanizmus sa týka fasciálnych štruktúr.

novuje individuálne najväčšie možné ohnutie, vystretie alebo

Z výskumu fascií vieme, že fascie, ktoré sa už nenaťahujú na

otočenie tohto kĺbu. To isté platí aj o chrbtici, ktorá pozostáva

úplnú možnú dĺžku, doslova splstnatejú ako drapľavý vlnený

z mnohých malých za sebou zoradených kĺbov.

pulóver, keď ho operieme v príliš horúcej vode. Potom už nie

Čím častejšie pohyby robíme, tým lepšie ich ovládame, preto

sú mäkké a elastické ako v normálnom stave, ale príliš krátke,

je jasné, že tu má veľký vplyv náš každodenný život, lebo ur-

teda stuhnuté a nepružné. Tlak a napätie okolo kĺbu takto trva-

čuje, ako sa pohybujeme – či sedíme denne pri počítači, masí-

lo stúpa. Štúdie ukazujú, že keď sa fascie nenaťahujú do maxi-

rujeme pacientov alebo tancujeme balet. Ak určité pohybové

málnej dĺžky, plstnatejú.4 5

uhly nepoužívame bez toho, aby sme si to uvedomovali, „trénujeme“ čoraz menej. Ak totiž neohýbame kĺb v celom rozsahu možného pohybu, znamená to, že sa poddajný sval a pridružené fascie nenatiahnu na maximálnu dĺžku. Toto platí pre všetky pohyby a všetky kĺby tela a, samozrejme, aj pre trup a hlavu. Je toho dosť: viac než 100 kĺbov, pri ktorých niektorý uhol pohybu často vôbec nepoužívame alebo používame len veľmi málo, a viac než 600 svalov s fasciami, ktoré sa všetky môžu skrátiť.

04 Model vzniku bolesti podľa Liebschera & Brachtovej

Vek nehrá rozhodujúcu úlohu Starší ľudia majú viac skrátených svalov a fascií než mladší, ale len keď nedostatočne využívajú možné uhly pohybu kĺbov.

Alarmové bolesti – dôležitý ochranný mechanizmus tela

Keď je nám to teraz jasné, chápeme tiež, prečo majú starší ľudia viac skrátených svalov než mladší, mali totiž aj viac času, aby si

Príčinou bolestí je teda čoraz obmedzenejšia pohyblivosť. Ale

to – nevedomky – „natrénovali“. Ale rozumieme tiež, prečo to

ani zďaleka nejde len o to. Ide aj o sily, ktoré pôsobia na kĺb.

môže byť aj naopak – keď starší človek po celý život využíval

Lebo keď sa tkanivo na jednej strane kĺbu skracuje a je čoraz

všetky možné uhly pohybu kĺbov. Možno má adekvátne povo-

nepoddajnejšie, na druhej strane kĺbu sa musí čoraz viac rozťa-

lanie alebo sa venuje športu, ktorý mu to umožňuje. Mladší zas

hovať. Pri tom sa však zvýši prítlačná sila v kĺbe, kĺbová štrbina

môže mať sedavé zamestnanie a ani vo voľnom čase sa takmer

sa stiahne, trenie v kĺbe sa zvýši a chrupavka sa začne nadmer-

nehýbe, využíva teda primerane málo pohybových uhlov. Vidí-

ne opotrebúvať. Súčasne je menej zásobovaná výživnými lát-

te, ako nebadane sa to všetko deje. Ľudia, ktorí nepoznajú tieto

kami, keďže sa už nedokáže úplne vytlačiť a vzápätí zase od-

súvislosti, sú jednoducho vydaní napospas náhodným každo-

ľahčiť. Ďalší dôvod pre opotrebovanie.

denným pohybovým zvyklostiam. Lebo práve tie určujú, či sa

Náš mozog je o všetkom, čo sa deje v kĺboch, chrbtici a zúčast-

svaly a fascie skrátia, alebo nie. Tento vývoj môžeme porovnať

nených svaloch a fasciách, veľmi dobre informovaný. Všetky

s touto predstavou: nachádzame sa vo vreci. Kým sme mladí,

informácie dostáva od nespočetných „spravodajských jedno-

je pre nás veľmi priestranné a dovoľuje nám všetky pohyby, ale

tiek“. To sú nervové bunky v tele s receptormi, ktoré merajú

s postupom času je nám v ňom čoraz tesnejšie. Až sa jedného

ťahové a stláčacie sily v kĺbe, rýchlosť, či dokonca aj zrýchlenie

dňa už sotva môžeme pohnúť.

a spomalenie pohybov. Tieto údaje vyhodnocuje „centrálny počítač“, mozog.

Pri hroziacom poškodení vystreľuje bolesť do končatín Myslíme si, že ak náš mozog zistí, že na niektorú kĺbovú chrupavku alebo platničku pôsobí priveľa tlaku, a teda hrozí poškodenie, zapne presne v kĺbe alebo okolitých svaloch bolesť. Tá odradí telo od toho, aby robilo isté pohyby alebo zaujalo nejakú

Náš mozog sa stará o to, že telo reaguje na príliš vysoký tlak v kĺboch bolesťou.

polohu. Táto bolesť nás vystríha a ochraňuje pred neprirodzene vysokým opotrebovaním a inými škodami. Keďže ľudia bežne načúvajú svojim bolestiam, budú sa podľa nich riadiť. Žiaľ, problém to nerieši. Alarmová bolesť síce najprv zabráni nezdravému vývoju, ale postihnutý musí ihneď konať. Musíme teda načúvať alarmovej bolesti, poslúchnuť ju, nie však tak, že niečo prestaneme robiť, ale tak, že niečo urobíme.