Publikácia vychádza z presvedčenia, že jadrom sporového konania nie je samotná procesná forma ani personálne obsadenie súdu, ale najmä kvalita a spôsob, akým strany uplatňujú prostriedky procesného útoku a obrany. Práve v tom, čo a ako strany tvrdia, aké dôkazy navrhujú, aké námietky vznášajú, aké opravné prostriedky uplatňujú a ako využívajú (alebo zneužívajú) dispozičné oprávnenia, sa rozhoduje nielen o výsledku konkrétneho sporu, ale aj o dôvere verejnosti v civilnú justíciu ako takú.
