Pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii – Judikatúra

Pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii

JUDIKATÚRA

Mgr. Barbora Magočová

Vzor citácie: Magočová, B.: Pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii – Judikatúra, Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., 2026, 592 s.

„Spravodlivosť je pevná a trvalá vôľa priznávať každému, čo mu právom patrí.“

Ulpianus Domitius

Pohľadávky v konkurze a reštrukturalizácii

– Judikatúra

Judikatúru zostavila: Mgr. Barbora Magočová

Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r. o., júl 2026. 592 s.

ISBN 978–80–8186–301–1

Predhovor

Predkladaný výber judikatúry prináša kľúčové súdne rozhodnutia z oblasti uplatňovania pohľadávok v prípade úpadku dlžníka, keď aj to najmenšie formálne či procesné pochybenie môže pre veriteľa znamenať definitívnu a nezvratnú stratu jeho finančných nárokov.

Publikácia obsahuje 65 rozhodnutí, ktoré sú pre lepší prehľad štruktúrované do piatich tematických celkov. Čitateľ vďaka nej získa praktické usmernenia ohľadom najčastejších aplikačných problémov v insolvenčných procesoch, medzi ktoré patria:

• posudzovanie náležitostí prihlasovania pohľadávok: aké formálne a materiálne kritériá musí spĺňať prihláška pohľadávky či jej prílohy, do akej miery musí veriteľ špecifikovať právny dôvod vzniku pohľadávky a ako súdy nahliadajú na prípady, v ktorých si veritelia prihlasovanie uľahčujú uvedením odkazu na exekučný titul, ktorým bola pohľadávka priznaná;

• zohľadňovanie špecifík rôznych kategórií pohľadávok: akým spôsobom súdy posudzujú povahu zabezpečovacích opatrení, pohľadávok na náhradu trov či daňového alebo exekučného záložného práva;

• otázky spojené s incidenčnými konaniami: aké náležitosti by malo spĺňať popretie pohľadávky a aké argumenty môžu veriteľovi priniesť úspech v incidenčnom spore;

• vyhodnocovanie nevymáhateľnosti nárokov či nárokov vylúčených z uspokojenia: ako súdy rozhodujú o niektorých pohľadávkach plynúcich z neplnenia daňových či odvodových povinností, ktoré v dobe podávania prihlášok ešte neboli zo strany príslušných inštitúcií formálne vyrubené či predpísané.

Komu je kniha primárne určená?

Advokátom pomôže riešiť najrôznejšie situácie súvisiace s uplatňovaním pohľadávok voči úpadcom.

Podnikovým právnikom a inkasným spoločnostiam poslúži ako užitočná pomôcka pre minimalizáciu rizík pri prihlasovaní pohľadávok.

Správcom zásadne uľahčí orientáciu v hraničných prípadoch pri preskúmavaní prihlášok.

Sudcom poskytne ucelený a rýchly prierez relevantnou rozhodovacou praxou, ktorý ocenia nielen pri posudzovaní incidenčných žalôb, ale aj pri riešení iných sporných otázok týkajúcich sa nárokov voči dlžníkom v konkurze či reštrukturalizácii.

Podnikateľom a veriteľom ponúkne cenný náhľad do toho, prečo je v prípade insolvencie obchodného partnera nevyhnutné konať rýchlo, bezchybne a nenechávať ochranu svojho majetku na náhodu.

autorka

O autorke

Mgr. Barbora Magočová

Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti.

V knižnej podobe vyšli jej publikácie Trovy súdneho konania – Judikatúra (2021), Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel – Judikatúra (2024), Odmeny a náhrady advokátov –Judikatúra (2024), Súdne poplatky – Judikatúra (2025), Podielové spoluvlastníctvo – Judikatúra (2025), Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – Judikatúra (2025) a Rozvod a rodičovské práva – Judikatúra (2025), Výživné – Judikatúra (2025) a Dedičské konanie – Judikatúra (2026) a Neodkladné opatrenia v rodinnom práve (2026).

1 K PODMIENKAM RIADNEHO PODANIA PRIHLÁŠKY

POHĽADÁVKY

1 ÚS SR: K neprihliadnutiu na prihlášky podané na neaktuálnych formulároch, ak súd takéto formuláre sám označil vo výzve na ich podanie ........................ 1

2 Za nedostatky formulárov dostupných na portáli pre elektronickú komunikáciu so správcom nemožno postihnúť veriteľa; k oneskorenému doručeniu prihlášky z dôvodu na strane portálu 7

3 K podmienkam prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov ............... 18

4 K nepredloženiu originálu písomnej plnej moci pre zástupcu podpisujúceho prihlášku v zákonnej prihlasovacej lehote (k úprave

do 16. 7. 2022)

5 K zmeškaniu lehoty pre doručenie prihlášky spôsobenému technickými problémami

6 Následky nesplnenia informačnej povinnosti správcu voči zahraničnému veriteľovi podľa príslušného nariadenia EÚ, ak je zjavné, že

7 Právny dôvod vzniku pohľadávky nepostačí v prihláške do konkurzu vymedziť odkazom na platobný rozkaz (rozdielny prístup: KS Bratislava, sp. zn. 8CoKR/26/2025)

8 K vymedzeniu právneho dôvodu vzniku pohľadávky odkazom na faktúry a platobný rozkaz (rozdielny prístup KS Banská Bystrica, sp. zn. 43CoKR/7/2024) ............................................................................................ 73

9 K pluralite prihlásených veriteľov ako k predpokladu trvania konkurzu ....... 83

2 K PODMIENKAM

UPLATŇOVANIA A USPOKOJOVANIA

10 K možnosti prihlásenia nároku na náhradu trov konania do konkurzu aj bez toho, aby existovalo rozhodnutie o ich výške ......................................

11 Názor, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením vyhlásením konkurzu zaniká, nie je porušením práva na súdnu ochranu (rozdielne NS SR, sp. zn. 5ObdoK/4/2025) ................................................... 99

12 K prihlasovaniu nesplatných pohľadávok z mesačných splátok úveru do reštrukturalizácie .......................................................................................... 106

13 K možnosti predpísania penále Sociálnou poisťovňou, ak v reštrukturalizačnom pláne došlo k zmene výšky a lehoty splatnosti jej pohľadávok 127

14 Posúdenie pohľadávky veriteľa ako podriadenej pohľadávky ...................... 133

15 Prihlásenie viacerých zabezpečených pohľadávok len v jednej prihláške nevedie k zániku zabezpečovacieho práva ...................................................

16 K zabezpečovaciemu právu, ktoré viazne na majetku 3. osoby a k otázke jeho prihlasovania do reštrukturalizácie

17 Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu

Uspokojenie trov exekúcie v konkurznom konaní

20 Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu

21 Pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu so splatnosťou až po jeho vyhlásení

22 Uplatnenie pohľadávky veriteľa proti podstate s uvedením jej právneho dôvodu a výšky len do zverejnenia oznámenia správcu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zverejniť rozvrh ...................

23 Záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením má povahu zabezpečovacieho práva v zmysle § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. (odlišný prístup uznesenie ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 235/2022) ....................... 207

24 Nie je možné, aby bola jedna pohľadávka uspokojená v konkurze v plnej výške a iná pohľadávka toho istého poradia len čiastočne

25 K uspokojovaniu pohľadávky z nevyplatených tantiém člena predstavenstva akciovej spoločnosti v konkurznom konaní ........................

26 K súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu

27 Pohľadávka na preddavku na daň a jej uplatnenie v reštrukturalizácii

28 K spriaznenosti pohľadávok v súvislosti so zlúčením spoločností ...............

29 K vzniku daňovej pohľadávky, ak sa daňová povinnosť vzťahuje na obdobie, ktorého časť spadá aj na dobu pred konkurzom .......................

30 Nárok na náhradu trov konania nesúvisiaceho s konkurzným konaním je pohľadávkou proti podstate

31 Mustafa v. Direktor na fond „Garantirani vzemania na rabotnicite i služitelite“ kǎm Nacionalnija osiguritelen institut: k rozsahu nárokov zamestnancov uspokojovaných v reštrukturalizácii

3 SPORNOSŤ UPLATNENEJ POHĽADÁVKY (NÁMIETKY, POPRETIE A SÚVISIACE SÚDNE KONANIA)

32 K možnosti vznášania dosiaľ nevznesených námietok v súvislosti s návrhom na vstup nového veriteľa do konkurzného konania

33 K rozsahu súdneho prieskumu v incidenčnom konaní

34 K tarifnej odmene v prípade sporu o určenie pravosti pohľadávky ..............

35 K hodnovernému osvedčeniu spornosti pohľadávky zo strany dlžníka .......

36 K povahe incidenčného konania ako určovacieho konania; k prípustnosti dovolania v rámci incidenčného konania

37 Popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu

38 Popierací prejav správcu konkurznej podstaty

39 Preskúmanie dôvodov popretia pohľadávky v konkurznom konaní

40 K pochybeniu správcu pri oznámení účtu na účel zloženia preddavkov na trovy konania v súvislosti s návrhom na určenie popretej pohľadávky ... 347

41 K možnosti prelomenia zákonnej fikcie zistenej pohľadávky prostredníctvom konania o určenie jej pravosti vedeným žalobcom, ktorý tvrdí, že on je skutočným veriteľom ....................................................

42 Žaloba reštrukturalizačného dlžníka o určenie, že pohľadávky veriteľov voči nemu nie sú prednostnými pohľadávkami v reštrukturalizačnom konaní .....................................................................

43 Doplnenie dôvodov popretia pohľadávky po lehote .....................................

44 K účelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia správcu konkurznej podstaty v incidenčnom konaní

45 Odôvodnenie: popretia pohľadávky postačí uviesť v zozname pohľadávok, nemusí byť obsiahnuté aj v oznámení o popretí ..................... 394

46 K možnosti určenia vyrovnacieho podielu z posledných dostupných aktuálnych údajov konkurzným správcom za účelom uplatnenia v konkurze iného úpadcu

47 Popretie pohľadávky pre chýbajúce podstatné a dôležité listinné dôkazy ... 407

48 K dôkaznému bremenu veriteľa v konaní o určenie popretej pohľadávky 415

49 K prieskumu a rozsahu dokazovania včasného a riadneho podania incidenčnej žaloby ........................................................................................

50 Zaujatie pasívnej pozície v incidenčnom spore v domnienke, že spor povedie hlavne správca, nie je dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP 428

51 K možnosti podania žaloby, ktorou veriteľ uplatní nárok na zaplatenie pohľadávky proti podstate, podľa § 137 CSP ................................................

52 Následky vylúčenia niektorých pohľadávok z uspokojenia v konkurze

53 K otázke priznania náhrady trov konania súvisiaceho s konkurzným konaním, ktoré sú vylúčené z uspokojenia v konkurze

54 Vylúčenie uspokojenia nárokov veriteľov z darovacej zmluvy a jej uzatvorenie správcom ...........................................................................

55 Započítanie pohľadávky za uloženie správneho deliktu voči pohľadávke na nadmerný odpočet DPH v konkurze

56 K uspokojeniu trov právneho zastúpenia za podanie prihlášky v konkurze ...................................................................................................

57 Aplikácia ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov .......................................................................

5 ZÁNIK/NEVYMÁHATEĽNOSŤ POHĽADÁVOK AKO NÁSLEDOK KONKURZU/REŠTRUKTURALIZÁCIE

58 Rozpor medzi senátmi ÚS (odlišný náhľad sp. zn. II. ÚS 620/2024): Rozhodnutie o výške náhrady trov, ak pohľadávka na trovách nebola prihlásená do reštrukturalizácie 478

59 Rozpor medzi senátmi ÚS (odlišný náhľad sp.zn. III. ÚS 282/2024): Vydanie rozhodnutia o výške náhrady trov voči strane až po rozhodnutí o jej oddlžení ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie ............... 484

60 K zániku nároku na nevyrubený úrok z omeškania podľa Daňového poriadku za obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania, ak nebol prihlásený ..................................................................................... 489

61 K zániku možnosti Sociálnej poisťovne predpísať penále za omeškanie s pohľadávkou, ktoré nastalo pred reštrukturalizačným konaním, ak nebolo uplatnené v reštrukturalizácii 501

62 K prihlasovaniu pohľadávok z leasingových splátok do reštrukturalizácie ... 520

63 K zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú neoznámením informácie o konkurze dlžníka a nepodaním prihlášky 530

64 K možnosti veriteľa domáhať sa náhrady škody za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak si do neho neprihlásil pohľadávky ...... 539

65 SCT d.d., v konkurze v. Slovinsko: Právo na zníženie DPH súvisiacej s nevymožiteľnou pohľadávkou kvôli jej neprihláseniu do konkurzu 570

Pozn. redakcie: rozhodnutia súdov neprešli jazykovou úpravou.

K PODMIENKAM RIADNEHO PODANIA PRIHLÁŠKY

POHĽADÁVKY

1

ÚS SR: K neprihliadnutiu na prihlášky podané na neaktuálnych formulároch, ak súd takéto formuláre sám označil vo výzve na ich podanie

I. Z prezentovaných skutočností možno konštatovať, že okresný súd vyzval veriteľov úpadcu, aby svoje prihlášky uplatnili na konkrétnych neaktuálnych tlačivách pod hrozbou toho, že sa na ne inak nebude prihliadať, a následne, keď sťažovateľ podal prihlášku na tlačive, na ktoré ho súd výslovne vyzval, tak ho posúdil ako neaktuálne, teda také, na ktoré sa neprihliada.

II. Takýto postup súdu možno hodnotiť ako procesný cynizmus, ktorým došlo v konečnom dôsledku k porušeniu procesných a zároveň aj hmotných práv sťažovateľa, pretože sťažovateľ rešpektujúci pokyny súdu podal svoju prihlášku na neaktuálnom tlačive, čo mu následne ten istý súd vytkol, čím okresný súd znemožnil sťažovateľovi prístup k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemôžu obstáť, resp. z dôvodov, ktoré sám zapríčinil.

Nález Ústavného súdu SR, spisová značka: II. ÚS 227/2024–36, dátum rozhodnutia: 29. 4. 2024

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu P. M. (sudca spravodajca) a sudcov P. S. a Ľ. S. v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXX XXXXXXXXXXXXXXX, zastúpeného JUDr. E. Z., advokát s.r.o., F. 7, N., proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 28K/7/2023–92 z 30. novembra 2023 takto rozhodol:

1. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28K/7/2023–92 z 30. novembra 2023 bolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 28K/7/2023–92 z 30. novembra 2023 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Nitra je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 285,13 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. januára 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv napadnutým uznesením, zrušil ho, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 24. novembra 2023 doručil do elektronickej schránky správcu konkurznej podstaty úpadcu H+H STEEL s.r.o., Športová 7508/16, Nové Zámky (ďalej len „úpadca“), podanie, ktorým si prihlásil svoju zabezpečenú pohľadávku v sume 39 000 eur z titulu istiny a 2 444,18 eur z titulu úrokov z omeškania (zabezpečenú záložným právom, pozn.). Správca predmetnú prihlášku vytlačil a doručil okresnému súdu spolu s podaním, kde vyjadril názor, že pohľadávka nebola podaná na predpísanom tlačive podľa § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), preto by sa na ňu nemalo prihliadať, a požiadal, aby súd rozhodol, či sa na ňu prihliada ako na prihlášku veriteľa. Okresný súd v označenej veci rozhodol napadnutým uznesením, ktorým určil, že na podanie sťažovateľa sa neprihliada ako na prihlášku. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že tlačivo, na ktorom bola prihláška podaná, nebolo aktuálne, prihláška teda nebola podaná na predpísanom tlačive podľa § 29 ods. 1 a § 28 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto určil, že na toto podanie sa ako na prihlášku neprihliada (bod 17 napadnutého uznesenia).

II. Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ namieta, že správca konkurznej podstaty na jeho podanie nereagoval, len ho zaslal okresnému súdu s tvrdením, že nebolo podané prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, hoci pripustil, že išlo o autorizované elektronické podanie, ktoré bolo podané a vyplnené na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk. Je toho názoru, že využil príslušný elektronický formulár určený na prihlasovanie pohľadávok, riadne ho autorizoval, a napriek uvedenému okresný súd dospel k neudržateľnému názoru, že sťažovateľ svoju pohľadávku neprihlásil na predpísanom tlačive. Tvrdí, že pri vypĺňaní elektronického formuláru nevedel ovplyvniť jeho podobu a postupoval v súlade s príslušnými predpismi a s dôverou, že koná lege artis. Navyše, podľa názoru sťažovateľa predmetné tlačivo spĺňa všetky obsahové náležitosti v zmysle čl. 55 ods. 4 a 7 nariadenia Európskej únie č. 2015/848. Podľa neho je napadnuté uznesenie okresného súdu arbitrárne, keďže okresný súd nevysvetlil, ako dospel k záveru, že tlačivo nie je aktuálne, prípadne aká zákonná náležitosť mu chýba, len lakonicky uviedol, že použité tlačivo nie je aktuálne. Sťažovateľ preto namieta, že v dôsledku odmietnutia poskytnutia ochrany jeho právam došlo napadnutým uznesením k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ako aj k neprípustnému zásahu do jeho majetkovej sféry a jeho práva vlastniť majetok.

4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 227/2024–17 z 25. apríla 2024 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.

5. Následne ústavný súd 3. mája 2024 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej ústavnej sťažnosti. V rovnaký deň písomne upovedomil zúčastnenú osobu (správcu konkurznej podstaty) o jej práve vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti.

III. Vyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa

6. Vyjadrenie okresného súdu sp. zn. Spr 613/2024 zo 16. mája 2024 bolo ústavnému súdu doručené 21. mája 2024 spolu s dotknutý súdnym spisom. Okresný súd vo svojom vyjadrení odkázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, vyjadril názor, že rozhodnutie bolo právne zdôvodnené, preto ho nemožno považovať za arbitrárne alebo nepreskúmateľné. Zároveň odkázal na priložené vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá v podstatnom zopakovala dôvod odmietnutia prihlášky, teda že nebola podaná prostredníctvom na to určeného formulára v zmysle zákona zverejnenom na webovej stránke (www.justice.gov.sk).

7. Zúčastnená osoba (správca konkurznej podstaty úpadcu) svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti využila. V podaní doručenom 20. mája 2024 sa stotožnila s názorom okresného súdu, že prihláška nebola podaná prostredníctvom na to určeného formulára v zmysle zákona.

8. Sťažovateľ sa k doručenému stanovisku okresného súdu vyjadril podaním doručeným 6. júla 2024. K argumentácii okresného súdu uviedol, že „sa riadil pokynmi súdu, a prihlášku podal na presne dostupnom tlačive, zverejnenom na webe Ministerstva spravodlivosti www.justice.gov.sk. Sťažovateľ dôvodí tým, že okresný súd v uznesení o vyhlásení konkurzu z 26. 09. 2023 v bode V., ktorý obsahuje poučenie ako sa má podať prihláška odkazuje na tlačivá uvedené v prílohách č. 4. až 6. vyhlášky MS SR číslo 665/2005 Z. z. Tieto prílohy sú zrušené od 17. 07. 2022. Súd zároveň v poučení uvádza, že ide o prílohy v znení vyhlášky MS SR č. 514/2011 Z. z. Sťažovateľ použil práve toto tlačivo, označené ako príloha č.6. Teda je nepochybné, že išlo o formulár zákonný a prihláška bola správcovi doručená v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, čo ani nie je sporné.“

9. K argumentácii správcu konkurznej podstaty sťažovateľ uviedol, že «správca v tomto vyjadrení opäť konštatuje, že „prihláška nebola podaná prostredníctvom na to určeného formulára v zmysle §28 ods. 2 zákon č. 7/2005 Z. z. a preto na ňu neprihliadal. Neuvádza však, aký formulár to má byť a z tohto vyjadrenia je možné vyvodiť, že ide práve o formulár na ktorom bola prihláška podaná. Toto opätovne potvrdil aj súd, ako sťažovateľ už vyššie uviedol...“

Správca uvádza, že sťažovateľ mohol opätovne, tentokrát už účinne podať si prihlášku opäť. S týmto nesúhlasím. Prihlášku so všetkými k tomu sa vzťahujúcimi účinkami je možné podať iba v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu – § 28 ods. 2 zákon č. 7/2005 Z. z.

Podľa § 28 ods. 7 zákon č. 7/2005 Z. z. v konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. Toto je môj prípad. Podľa § 28 ods. 8 zákon č. 7/2005 Z. z. ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate. Teda je podstatný rozdiel, či sťažovateľ bude uspokojovaný na základe prihlášky podanej v základnej prihlasovacej lehote, alebo po nej. Takto sa pohľadávka neprihlasuje na tlačive, ale podľa § 87 zákon č. 7/2005 Z. z. u správcu.»

10. Na základe uvedeného sťažovateľ zotrval na dôvodnosti sťažnosti.

11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

12. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

13. Ústavný súd zároveň pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

14. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

15. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Vo veci konajúci súd zlyhal pri poskytovaní súdnej ochrany, v dôsledku čoho došlo aj k neprípustnému zásahu do označených práv sťažovateľa. Okresný súd sa dopustil pochybenia, ktoré následne vyústilo do vydania napadnutého uznesenia, ktoré popiera elementárne princípy spravodlivosti.

16. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu považoval za preukázané, že okresný súd v uznesení z 26. septembra 2023 (č. l. 51 a nasl.), ktorým okrem iného vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, vyzval a poučil veriteľov, že „vyhláška sa podáva na predpísanom tlačive. Vzory tlačív na podávanie prihlášok a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami... sú uvedené v prílohách č. 4 až 6. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 514/2011 Z. z. na prihlášky, ktoré nie sú podané v súlade s ustanoveniami § 28, § 29 a § 30 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze..., sa neprihliada.“

17. Z predloženého podania správcu konkurznej podstaty (č. l. 74 a nasl.) je zrejmé, že sťažovateľ elektronicky podal u správcu do jeho elektronickej schránky autorizovanú prihlášku zabezpečenej pohľadávky v zmysle poučenia okresného súdu (príloha č. 6 k vyhláške č. 665/2005 Z. z.). Problematickým je však poučenie okresného súdu v uznesení z 26. septembra 2023, ktoré vyžadovalo od veriteľov úpadcu, aby predkladali svoje prihlášky správcovi konkurznej podstaty na formulároch, ktoré boli medzičasom zrušené (vypustené) a nahradené všeobecným formulárom (prihláška pohľadávky, pozn.), a to v dôsledku novelizácie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z. v znení vyhlášky č. 205/2022 Z. z. (účinnej od 17. júla 2022), ktorá v bode 15 stanovuje, že prílohy č. 4 a ž 6 (na ktoré odkazoval okresný súd vo svojom poučení) sa vypúšťajú.

v konkurze a reštrukturalizácii

18. Okresný súd v bodoch 16 a 17 tvrdí, že ak prihláška pohľadávky nebola podaná na predpísanom elektronickom tlačive, ktoré možno nájsť na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na prihlášku sa neprihliada. Následne konštatuje, že prihláška sťažovateľa nebola podaná na predpísanom tlačive v zmysle § 29 ods. 1 a § 28 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože použité tlačivo nebolo aktuálne, preto na ňu neprihliadal.

19. Z prezentovaných skutočností možno konštatovať, že okresný súd vyzval veriteľov úpadcu, aby svoje prihlášky uplatnili na konkrétnych neaktuálnych tlačivách pod hrozbou toho, že sa na ne inak nebude prihliadať, a následne, keď sťažovateľ podal prihlášku na tlačive, na ktoré ho súd výslovne vyzval, tak ho posúdil ako neaktuálne, teda také, na ktoré sa neprihliada.

20. Takýto postup súdu možno hodnotiť ako procesný cynizmus, ktorým došlo v konečnom dôsledku k porušeniu procesných a zároveň aj hmotných práv sťažovateľa, pretože sťažovateľ rešpektujúci pokyny súdu podal svoju prihlášku na neaktuálnom tlačive, čo mu následne ten istý súd vytkol, čím okresný súd znemožnil sťažovateľovi prístup k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemôžu obstáť, resp. z dôvodov, ktoré sám zapríčinil.

21. Sťažovateľ síce podal svoju prihlášku pohľadávky na už neaktuálnom tlačive vo forme elektronického formulára určeného pre prihlasovanie zabezpečenej pohľadávky, avšak postupoval v zmysle poučenia okresného súdu, preto ak súd pri poučení pochybil, bolo pre naplnenie súdnej ochrany a v záujme ochrany práv sťažovateľa ako veriteľa potrebné, aby súd akceptoval takto podanú prihlášku sťažovateľa ako prihlášku zabezpečenej pohľadávky za predpokladu, že mala náležitosti podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

22. Na základe uvedených úvah a dôvodov ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením okresného súdu a nesprávnym postupom, ktorý mu predchádzal, došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo forme odmietnutia prístupu k súdu.

23. Sťažovateľ ďalej namietal, že v dôsledku neprihliadnutia na jeho prihlášku zabezpečenej pohľadávky došlo aj k zhoršeniu jeho právneho postavenia veriteľa, čo má nepochybne vplyv na jeho majetkovú sféru. Ústavný súd argumentáciu sťažovateľa, že opätovným podaním prihlášky (súd o jeho prihláške rozhodol po uplynutí základnej lehoty na podávanie prihlášok podľa § 28 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pozn.) by sa jeho postavenie zhoršilo, akceptoval ako dôvodnú, pretože po uplynutí základnej lehoty na podávanie prihlášok sa na jeho zabezpečovacie právo už neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti podstate (§ 28 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

24. Uvedené vedie ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením zároveň došlo aj k neakceptovateľnému zásahu do majetkovej sféry sťažovateľa, preto konštatuje, že napadnutým uznesením bolo porušené aj sťažovateľovo právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

25. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).

26. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V. Trovy konania

27. Vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2024 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti, podanie vo veci samej) v hodnote po 343,2 vrátane troch režijných paušálov v hodnote po 13,73 eur, ktorá sa vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje o 20 %. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, tak ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 1 285,13 eur (bod 3 výroku nálezu).

28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Za nedostatky formulárov dostupných na portáli pre elektronickú komunikáciu so správcom nemožno postihnúť veriteľa; k oneskorenému doručeniu prihlášky z dôvodu na strane portálu

Ústavný súd vzhľadom na námietky sťažovateľky konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov sťažovateľka bola oprávnená elektronicky komunikovať so správcom, teda aj využívať elektronické služby poskytované portálom a komunikovať so správcom elektronicky, a je nepochybné, že elektronický formulár bol vytvorený portálom. Pokiaľ portál umožnil podanie prihlášky pohľadávky sťažovateľky elektronicky a vytvoril na to určený formulár, ktorý sťažovateľka riadne vyplnila a riadne autorizovala a následne doručila správcovi, čo ani nebolo sporné, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkou na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z. s odvolaním sa na prísne formálne posudzovanie prihlášky. ... prihlášku sťažovateľky podanú elektronicky je potrebné akceptovať aj napriek rozdielnemu vzhľadu so vzorom tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z., keďže sťažovateľka postupovala lege artis a nemôže niesť zodpovednosť za to, že portál poskytuje jeho užívateľom nevyhovujúce elektronické formuláre, resp. že majú nedostatky. Portál bol vytvorený štátom v záujme elektronickej úradnej komunikácie s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci, preto orgány verejnej moci sú povinné akceptovať komunikáciu prostredníctvom portálu, ako aj formuláre, ktoré sú tam k dispozícii na využitie, aj v prípade, že vykazujú nedostatky, a zodpovednosť za nedostatky formulárov tam zverejnených a poskytnutých na elektronickú komunikáciu nemožno prenášať na subjekty, ktoré prostredníctvom portálu komunikujú.

Právna veta zverejnená v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR č. 13/2020 Ak bola elektronicky podaná prihláška veriteľa v reštrukturalizačnom konaní doručená do elektronickej schránky správcu po zákonom ustanovenej lehote z dôvodu na strane Ústredného portálu verejnej správy a pokiaľ by v prípade absencie takej chyby bola prihláška veriteľa doručená včas, platí, že došlo k včasnému doručeniu prihlášky veriteľa.

Nález Ústavného súdu SR, spisová značka: IV. ÚS 25/2020–36, dátum rozhodnutia: 1. 4. 2020

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu M. D. (sudca spravodajca) a zo sudcov L. D. a L. D. v konaní o ústavnej sťažnosti spoločnosti B. group s. r. o., P. P. 390, P. B., IČO xx xxx xxx, zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU Š., s. r. o., D. 1932, P., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B. Š., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 22. augusta 2019 takto rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti B. group s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 22. augusta 2019 porušené boli.

2. Okresný súd Prešov je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti B. group s. r. o. v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právnej zástupkyne ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE Š., s. r. o., D. 1932, P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovuje.

Odôvodnenie:

I. Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. IV. ÚS 25/2020–12 z 22. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť spoločnosti B. group s. r. o., P. P. 390, P. B., IČO xx xxx xxx (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 2/2019 z 22. augusta 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka sa domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu, a súčasne žiadala napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 34 168,80 € a náhrady trov konania vo výške 415,51 €

II.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva:

«Dňa 28.08.2019 bolo v Obchodnom vestníku 166/2019 (K075671) pod sp. zn. 2R/2/2019 zverejnené uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 22.08.2019, spis. zn.: 2R/2/2019, ktorým súd v konaní o podaní správcu rozhodol tak, že prvým výrokom určil, že na podanie veriteľa (sťažovateľa), doručené správcovi dňa 17.07.2019, neprihliada ako na prihlášku.

Predmetným podaním si sťažovateľ prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka K' F. D. s.r.o.; skrátený názov: K. s.r.o., so sídlom S. 6 xxx xx P., IČO: xxxxxxxx (ďalej len ako „K.“) svoje pohľadávky, ktoré mu vznikli titulom zrealizovaných prepravných služieb.

Napriek skutočnosti, že sťažovateľ nedisponuje písomným vyhotovením Uznesenia obsahujúcim náležité odôvodnenie výroku rozhodnutia, pre posúdenie určenia, že na podanie sťažovateľa doručené správcovi dňa 17.07.2019 sa neprihliada ako na prihlášku, vychádza sťažovateľ

z dôvodov uvedených správcom v Oznámení zo dňa 24.07.2019, ktorým správca – JUDr. S. O. (ďalej len „správca”) notifikoval dôvody nezapísania pohľadávok sťažovateľa do zoznamu pohľadávok dlžníka v rámci reštrukturalizačného konania nasledovne:

– prihláška veriteľa nebola podaná na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005,

– prihláška bola doručená do schránky správcu dňa 16.07.2019, čo správca preukázal priloženou doručenkou, pričom koniec lehoty na prihlasovanie bol stanovený s poukazom na ustanovenie § 203a ZKR na 15.07.2019.»

3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „sťažovateľ postupoval zákonným spôsobom, keď svoje pohľadávky prihlásil do reštrukturalizačného konania dlžníka, a to spôsobom, ktorý umožňuje zákon a v lehote danej zákonom. Nemôže byť teda na úkor sťažovateľa, že si zvolil spôsob doručenia, ktorý mu umožňuje zákon a vychádzal z toho, že na Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk, za ktorého obsah zodpovedá Úrad podpredsedu vlády SR, sú formuláre, ktoré korešpondujú s osobitnými právnymi predpismi (v tomto prípade so ZKR), a že jeho elektronické podanie urobené na predpísanom formulári bude doručené do elektronickej schránky správcu načas.“.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že „správca v Oznámení konštatuje, že koniec lehoty na prihlasovanie bol s poukazom na ustanovenie § 203a ZKR stanovený na 15.07.2019, pričom podanie sťažovateľa ako veriteľa, ktorým si tento prihlasoval svoje pohľadávky, bolo do schránky správcu doručené dňa 16.07.2019, čo správca preukázal priloženou doručenkou.

Sťažovateľ si svoje pohľadávky uplatňoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý pohľadávky prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka prostredníctvom zaslania aktuálne platného elektronického formulára na portáli slovensko.sk do elektronickej schránky správcu dňa 15.07.2019 o 20:44:59 hod., teda v posledný deň lehoty, kedy bolo možné doručiť správcovi prihlášky. Nad rámec uvedeného sťažovateľ doručil príslušnému správcovi prihlášku aj elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu, a to rovnako deň 15.07.2019 o 23:17 v zmysle § 125 ods. 1 CSP.

Podľa vyjadrenia Ústredného kontaktného centra prevádzkovaného Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby došlo pri spracovaní elektronického podania, ktorým právny zástupca sťažovateľa uplatnil pohľadávky u správcu, k chybe na strane Ústredného portálu verejnej správy, kedy pri zvýšenej záťaži nedošlo k spracovaniu zasielanej správy. Spracovanie bolo obnovené až dňa 16.07.2019 o 08:44:50 hod., čo korešponduje s predloženou doručenkou správcu. Ústredné kontaktné centrum teda potvrdilo chybu pri doručovaní vyššie uvedeného podania, pričom zároveň uviedlo, že ak by nedošlo k chybe pri spracovaní, elektronická správa by bola doručená ešte dňa 15.07.2019, teda v zmysle § 203a ods. 3 ZKR by bola lehota zachovaná.

Podanie sťažovateľa bolo urobené v posledný deň lehoty na prihlasovanie, t. j. 15.07.2019. V dôsledku technickej chyby na strane Ústredného portálu verejnej správy podanie nemohlo byť správcovi doručené riadne a včas, t. j. 15.07.2019, a to bez akéhokoľvek zavinenia na strane sťažovateľa. Elektronická správa bola doručená do schránky správcu bezprostredne po automatickom obnovení spracovania, a to 16.07.2019 o 08:44:50 hod.

Právne významným zostáva, že napriek uvedeným skutočnostiam preukazujúcim včasné doručenie prihlášky správcovi v deň 15.07.2019, sťažovateľ (po prijatí doručenky s vyznačením prijatia správy na strane správcu až dňa 16.07.2019) ešte v deň 16.07.2019 odoslal súhrnnú prihlášku na predpísanom tlačive podľa vzoru stanoveného vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 665/2005 aj v listinnej podobe poštou, a to odvolávajúc sa na § 197a ods. 3 ZKR.

Zákonodarca teda priamo v § 197a ods. 3 ZKR upravuje prípad, kedy nebola prihláška veriteľa (v tomto prípade sťažovateľa) správcovi doručená včas z dôvodov mimo veriteľa, pričom ZKR explicitne ustanovuje, že lehota na podanie prihlášky sa považuje za zachovanú, ak sa prihláška doručí správcovi najneskôr do troch pracovných dní no uplynutí lehoty na prihlásenie, ktorú zákonnú podmienku sťažovateľ splnil.“

5. Napadnuté rozhodnutie je podľa sťažovateľky arbitrárne a zjavne neodôvodnené, keďže zastáva názor, že „nesprávnym a nezákonným procesným postupom orgánu verejnej moci bolo porušené jeho ústavné právo konať pred súdom, keď konajúci súd si pred vydaním Uznesenia náležite nezistil skutkový stav a neumožnil sa sťažovateľovi v prejednávanej právnej veci vyjadriť, čo napokon viedlo k ujme na sťažovateľových právach.

Sťažovateľ si týmto dovoľuje poukázať aj na ďalšie procesné pochybenie orgánu verejnej moci, ktorý mal a mohol za účelom zisťovania, či sú splnené predpoklady pre určenie, že sa na prihlášku sťažovateľa neprihliada, nariadiť vo veci pojednávanie alebo (aspoň) si vyžiadať od sťažovateľa jeho vyjadrenie, ktorý postup má oporu aj v samotnom ZKR.

V tejto súvislosti sťažovateľ osobitne zdôrazňuje význam posúdenia prihlášky sťažovateľa zo strany konajúceho súdu, keď pre prípad neakceptácie prihlášky veriteľa (sťažovateľa) tento definitívne (bez možnosti uplatnenia opravného prostriedku) stratí právny status veriteľa, ergo stratí majetok – pohľadávku. Preto je vecou súdu náležíte zistiť skutkový stav a právne významné skutočnosti, ktoré determinujú jeho následné rozhodnutie vo veci určenia, či sa na prihlášku veriteľa prihliada alebo nie.

Sťažovateľ má za to, že súd objektívne a najmä spravodlivo nevie v rámci takéhoto konania (o určenie, či sa na prihlášku veriteľa prihliada alebo nie) vyhodnotiť skutkový stav výlučne na základe podkladov poskytnutých správcom bez akéhokoľvek (čo i len písomného) vyjadrenia veriteľa, čo nepochybne dokazuje aj sťažovateľom označená vec. Apropo, právo sťažovateľa vyjadriť sa k skutočnostiam jeho právnej veci, v rámci ktorej môžu byť jeho práva a oprávnené záujmy priamo dotknuté, je elementárnym procesným a ústavným právom každého účastníka súdneho konania.

Sťažovateľ má za to, že konajúci súd mu vyššie deklarovaným procesným postupom de facto znemožnil realizáciu jeho procesných práv na účinnú a včasnú obranu proti, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho ústavné právo na spravodlivú súdnu ochranu.“. III.

Vyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky

6. K veci sa vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 SprO 175/2020 zo 17. februára 2020, v ktorom skonštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom zákonného sudcu, ktoré bolo doručené ústavnému súdu k sp. zn. IV. ÚS 141/2019 zo 17. januára 2020 a v ktorom sa uvádza:

„Mám za to, že v danej právnej veci som rozhodol v súlade s platným právom a rozhodovacou praxou, ako aj za podpory komentárov odborných autorov. Nesúlad medzi ustanoveniami Zákona o eGovernmente, ktoré umožňujú využiť na podanie prihlášky pohľadávky elektronický formulár, a kogentným ust. § 29 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého musí byť prihláška podaná na predpísanom tlačive je zrejmý. Vzory tlačív pre podávanie prihlášok sú pritom v zmysle ust. § 204 písm. g) ZKR určené Vyhláškou. V zmysle ust. § 25 Vyhlášky vzory tlačív pre podávanie prihlášok tvoria prílohy č. 4 až 6 Vyhlášky. Osobitnú úpravu, ktorá by umožňovala prihliadať na prihlášku pohľadávky podanú na inom ako Vyhláškou vymedzenom tlačive ZKR neobsahuje a tak pri skúmaní naplnenia obsahových a formálnych náležitosti prihlášky pohľadávky sa musí postupovať podľa ust. § 29 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 25 Vyhlášky.

v konkurze a reštrukturalizácii

Vychádzajúc z normatívneho znenia ust. § 25 Vyhlášky mám za to, že v prípade, ak by mal zákonodarca v úmysle vytvoriť zákonnú možnosť využitia elektronických formulárov pre elektronické podanie sprístupnených v module elektronických podaní prihlášok pohľadávok, zakomponoval by túto možnosť komplexne (nie iba obmedzene v rozsahu doručovania) do znenia ust. § 197a ods. 4 ZKR a súčasne by upravil znenie ust. § 29 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 25 Vyhlášky, tak aby okrem vzorov tlačív tvoriacich prílohu č. 4 až 6 Vyhlášky pripúšťalo aj využitie elektronických formulárov pre elektronické podanie sprístupnených v module elektronických podaní ústredného orgánu verejnej správy.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že „uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.02.2020 č. k. 2R/2/2019–626 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi KFD s.r.o. a zároveň bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na jeho majetok, pričom veritelia dlžníka vrátane sťažovateľov boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote. Všetci dotknutí sťažovatelia teda majú novú zákonnú lehotu na prihlasovanie svojich (totožných) nárokov v zmysle ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda žiadna nimi tvrdená škoda im nevznikla.“.

Okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd podaním z 21. februára 2020 upovedomil zúčastnenú osobu (JUDr. S. O., správca) podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa § 126 zákona o ústavnom súde. Zúčastnená osoba sa v lehote stanovenej ústavným súdom k prijatej ústavnej sťažnosti nevyjadrila.

8. Sťažovateľka v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenom ústavnému súdu 27. februára 2020 zotrvala na svojich sťažnostných námietkach a zdôraznila:

„V prílohe vyjadrenia sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu vo veci sp. zn. 2R/2/2019 avšak k č. IV. ÚS 141/2019–29 k veriteľovi C S Z O O, a nie ku konaniu č. IV. ÚS 25/2020–30 vzťahujúcemu sa k veriteľovi – sťažovateľovi.“

Sťažovateľka súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

12. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo

v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

13. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 22. augusta 2019.

15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

18. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).

v konkurze a reštrukturalizácii

21. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).

22. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že na podanie sťažovateľky sa neprihliada ako na prihlášku do reštrukturalizačného konania z dôvodu, že prihláška sťažovateľky nebola podaná na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“), a z dôvodu, že prihláška bola doručená do schránky správcu 16. júla 2019 a koniec lehoty na prihlasovanie bol stanovený s poukazom na § 203a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) na 15. júl 2019.

24. Podľa § 197a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania.

25. Podľa § 197a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak písomnosti určené správcovi nemožno doručiť elektronicky do elektronickej schránky správcu preukázateľne z dôvodov, ktoré nenastali na strane podávajúcej osoby, lehota na podanie písomností sa považuje za zachovanú, ak sa písomnosti doručia správcovi najneskôr do troch pracovných dní po uplynutí lehoty podľa tohto zákona.

26. Podľa § 197a ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis.

27. Podľa § 122 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane.

28. Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada.

29. Podľa § 25 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vzory tlačív na podávanie prihlášok a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami k týmto zápisom sú uvedené v prílohách č. 4 až 6.

30. Podľa § 3 písm. i) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e–Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e–Governmente“) je elektronickým formulárom elektronický dokument obsahujúci automatizovane spracovateľné pravidlá, prostredníctvom ktorých je možné elektronickými prostriedkami vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami; elektronický formulár tvoria identifikačné údaje, dátové prvky tvoriace dátovú štruktúru, a to bez vyplnených údajov, a pravidlá na vyplnenie a na zobrazenie vyplnených údajov.

31. Podľa § 3 písm. j) zákona o e–Governmente sú elektronickým podaním údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na účely výkonu verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgánu verejnej moci osoba, ktorá je účastníkom konania.

32. Podľa § 24 ods. 1 zákona o e–Governmente elektronický formulár pre elektronické podanie je platný, ak je sprístupnený v module elektronických formulárov a jeho platnosť nebola zrušená.

33. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e–Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.

34. Podľa § 28 zákona o e–Governmente elektronické podanie, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa osobitného predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.

35. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté uznesenie je arbitrárne a trpí nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli okresný súd k záveru, že sa na jej podanie neprihliada ako na prihlášku v reštrukturalizačnom konaní, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

36. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

37. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva

v konkurze a

aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).

38. Z § 197a ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania. Na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je zákon o e–Governmente. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e–Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.

39. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 100/2019 z 22. októbra 2019, podľa ktorého ústavný súd vzhľadom na námietky sťažovateľky konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov sťažovateľka bola oprávnená elektronicky komunikovať so správcom, teda aj využívať elektronické služby poskytované portálom a komunikovať so správcom elektronicky, a je nepochybné, že elektronický formulár bol vytvorený portálom. Pokiaľ portál umožnil podanie prihlášky pohľadávky sťažovateľky elektronicky a vytvoril na to určený formulár, ktorý sťažovateľka riadne vyplnila a riadne autorizovala a následne doručila správcovi, čo ani nebolo sporné, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkou na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z. s odvolaním sa na prísne formálne posudzovanie prihlášky.

40. Predmetom konania vo veci sťažovateľky bolo rozhodnutie súdu o neprihliadnutí na jej podanie ako na prihlášku do reštrukturalizačného konania. Ak by okresný súd prihliadol na znenie § 25 ods. 1 zákona o e–Governmente, potom by nevyhnutne dospel k záveru, že prihlášku sťažovateľky podanú elektronicky je potrebné akceptovať aj napriek rozdielnemu vzhľadu so vzorom tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z., keďže sťažovateľka postupovala lege artis a nemôže niesť zodpovednosť za to, že portál poskytuje jeho užívateľom nevyhovujúce elektronické formuláre, resp. že majú nedostatky. Portál bol vytvorený štátom v záujme elektronickej úradnej komunikácie s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci, preto orgány verejnej moci sú povinné akceptovať komunikáciu prostredníctvom portálu, ako aj formuláre, ktoré sú tam k dispozícii na využitie, aj v prípade, že vykazujú nedostatky, a zodpovednosť za nedostatky formulárov tam zverejnených a poskytnutých na elektronickú komunikáciu nemožno prenášať na subjekty, ktoré prostredníctvom portálu komunikujú.

41. Ústavný súd už judikoval, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 30/97, III. ÚS 259/2010).

Vzhľadom na to aj právo veriteľa na podanie prihlášky do reštrukturalizačného konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak okresný súd prvým výrokom napadnutého uznesenia rozhodol, že sa na podanie sťažovateľky neprihliada ako na prihlášku, odoprel jej ochranu už označených práv (bod 1 výroku nálezu).

42. Okresný súd rozhodol, že na podanie sťažovateľky sa neprihliada ako na prihlášku aj z dôvodu, že prihláška bola doručená do schránky správcu oneskorene, a to až 16. júla 2019, pričom koniec lehoty na prihlasovanie bol stanovený s poukazom na § 203a zákona o konkurze a reštrukturalizácii na 15. júl 2019.

43. Podľa stanoviska Ústredného kontaktného centra Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby z 31. júla 2019 pri spracovaní elektronického podania sťažovateľky došlo k chybe na strane Ústredného portálu verejnej správy, keď pri zvýšenej záťaži nedošlo k spracovaniu tejto správy a spracovanie bolo automaticky obnovené až 16. júla 2019 o 08:44:50 h. V dôsledku toho bolo potvrdené, že došlo k chybe pri spracovaní uvedeného podania a v prípade, ak by nedošlo k chybe pri spracovaní, elektronická správa by bola doručená ešte 15. júla 2019.

44. Tým, že okresný súd prvým výrokom napadnutého uznesenia rozhodol, že na podanie sťažovateľky sa neprihliada ako na prihlášku z dôvodu oneskoreného podania, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v podobe odmietnutia práva na prístup k súdu (bod 1 výroku nálezu).

45. V prípade, že elektronicky podaná prihláška veriteľa bola v reštrukturalizačnom konaní doručená do elektronickej schránky správcu po zákonom stanovenej lehote z dôvodu na strane Ústredného portálu verejnej správy a ak by k tejto chybe nedošlo, bola by doručená včas, sa považuje za preukázané, že prihláška veriteľa v reštrukturalizačnom konaní bola doručená v zákonom stanovenej lehote.

46. Vzhľadom na to, že okresný súd sa sťažovateľke v rámci rozhodovania o neprihliadnutí na jej podanie ako na prihlášku neumožnil vyjadriť k veci, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k neprípustnému zásahu aj do jej základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny (bod 1 výroku nálezu).

VI.

Záver

VI.1 K bodom 1 a 3 výrokovej časti nálezu

47. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla aj zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že prvým výrokom napadnutého uznesenia okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ústavný súd preto mohol zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu v prvom výroku a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019–626 zo 17. februára 2020 bolo zrušené reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K› Food Distribution s. r. o., zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie už neprichádzalo do úvahy (body 1 a 3 výroku nálezu).

48. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 34 168,80 €. Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019–626 zo 17. februára 2020 bolo zrušené reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K‘ Food Distribution

v konkurze a reštrukturalizácii

s. r. o. a veritelia boli vyzvaní, aby si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, začala plynúť nová lehota na prihlásenie pohľadávok veriteľov, z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (bod 3 výroku nálezu).

VI.2 K bodu 2 výrokovej časti nálezu

49. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov konania, ktorú vyčíslila sumou 415,51 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

50. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

51. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 €.

52. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € za dva úkony a dva režijné paušály v sume po 9,80 € vrátane 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 2 výroku nálezu).

53. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

3

K

podmienkam prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov

I. Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní.

II. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nález Ústavného súdu SR, spisová značka: IV. ÚS 141/2019–87, dátum rozhodnutia: 16. 4. 2020

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu M. D. (sudca spravodajca) a zo sudcov L. D. a L. D. v konaní o ústavných sťažnostiach spoločnosti C S Z O O, K. 2B, lok. 19, N. S., Poľská republika, registračné číslo: xxxxxxxxxx, spoločnosti S. S. – P. P–H–U “F“ Export–Import, L. 11, N. G., Poľská republika, registračné číslo: xxxxxxxxxx, zastúpených Advokátskou kanceláriou A., s. r. o., B. 2/A, B., v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. A. F., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 2/2019–379 z 24. júla 2019 a spoločnosti A. s. r. o., D. 115, S., Česká republika, IČO xx xxx xxx, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. P. H. advokátska kancelária s. r. o., D. 13, N., v mene ktorej koná advokát JUDr. P. H., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019 takto rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti C S Z O Ona súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť

účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 2/2019–379 z 24. júla 2019 porušené boli.

2. Základné právo spoločnosti S. S. – P. P–H–U “F“ Export–Import na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 2/2019–379 z 24. júla 2019 porušené boli.

3. Základné právo spoločnosti A. s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019 porušené boli.

4. Okresný súd Prešov je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti C S Z O O a spoločnosti S. S. – P. P–H–U “F“ Export–Import v sume 1 139 € (slovom tisícstotridsaťdeväť eur) na účet Advokátskej kancelárie A., s. r. o., B. 2/A, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Prešov je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti A. s. r. o. v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet advokátskej kancelárie JUDr. P. H. advokátska kancelária s. r. o., D. 13, N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ústavným sťažnostiam spoločnosti C S Z O O, spoločnosti S. S. – P. P–H–U “F“ Export–Import a spoločnosti A. s. r. o. vo zvyšnej časti nevyhovuje.

Odôvodnenie:

I. Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. IV. ÚS 141/2019–21 z 20. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť spoločnosti C S Z O O, K. 2B, lok. 19, N. S., Poľská republika, registračné číslo: xxxxxxxxxx (ďalej aj „sťažovateľka 1“), ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 R 2/2019–379 z 24. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), a odložil jeho vykonateľnosť do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 15/2020–21 z 22. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť spoločnosti S. S. – P. P–H–U “F“ Export–Import, L. 11, N. G., Poľská republika, registračné číslo: xxxxxxxxxx (ďalej aj „sťažovateľka 2“), ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu, a ústavné sťažnosti vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1704/2019 a sp. zn. IV. ÚS 141/2019 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 141/2019. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 527/2019 zo 17. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť spoločnosti A. s. r. o., D. 115, S., Česká republika, IČO xx xxx xxx (ďalej aj „sťažovateľka 3“, spolu so sťažovateľkou 1 a sťažovateľkou 2 ďalej aj „sťažovateľky“), ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného

súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019 (ďalej aj „opravné uznesenie“). Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna 29. januára 2020 ústavnú sťažnosť sťažovateľky 3 vedenú pod sp. zn. I. ÚS 527/2019 a ústavnú sťažnosť sťažovateľky 1 vedenú pod sp. zn. IV. ÚS 141/2019 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. IV. ÚS 141/2019.

2. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 sa domáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu, a súčasne žiadali napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka 1 zároveň požiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 21 891,58 € a náhrady trov konania. Sťažovateľka 2 zároveň požiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 55 555,11 € a náhrady trov konania. Sťažovateľka 3 sa domáhala vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu v spojení s opravným uznesením, a súčasne žiadala napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka 3 zároveň požiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 52 127,23 € a náhrady trov konania. II.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

3. Z ústavných sťažností sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2, ktoré sú zastúpené tou istou právnou zástupkyňou, a ich príloh vyplýva (ústavný súd poznamenáva, že ústavné sťažnosti sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 sú takmer identické):

«Sťažovateľ je zahraničným veriteľom obchodnej spoločnosti K´ F D s.r.o.; skrátený názov: K. s.r.o., so sídlom: S. 6, xxx xx P., IČO: xx xxx xxx, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo: 2670/P (ďalej aj ako „Dlžník“).

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.05.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky dňa 27.05.2019 pod sp. zn. 2R/2/2019, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 10.06.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky dňa 14.06.2019, bola pod sp. zn. 2R/2/2019 povolená reštrukturalizácia Dlžníka.

Vo výroku II. tohto uznesenia zo dňa 10.06.2019, bol ustanovený správca JUDr. S.O. so sídlom kancelárie H.19, xxx xx P., IČO: xx xxx xxx (ďalej len ako „správca JUDr. S. O.“ alebo „správca“), u ktorého si mali veritelia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote 30 dní v súlade s výzvou podľa výroku III. tohto uznesenia.

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní bolo začaté hlavné insolvenčné konanie a správcovi JUDr. S. O. bola uložená povinnosť o týchto skutočnostiach individuálne informovať známych veriteľov Dlžníka, ktorí majú obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike.

Dňa 10.07.2019 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Prihlášku pohľadávky podľa § 28 a nasl. a § 121 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „prihláška pohľadávky“), ktorá vznikla titulom neuhradených faktúr a príslušenstva spolu vo výške 21.891,58 EUR (u sťažovateľky 1 a vo výške 55 555,11 EUR u sťažovateľky 2, pozn.), do elektronickej schránky správcu JUDr. S. O.

v konkurze a

Prihláška Sťažovateľa bola podaná prostredníctvom na to určeného formulára dostupného na ústrednom na Portáli verejnej správy (www.slovensko.sk) prostredníctvom služby „Podávanie prihlášky pohľadávky“ obsahujúc všetky zákonom predpísané náležitosti. Prihláška pohľadávky bola adresovaná správcovi JUDr. S. O., bola podpísaná platným elektronickým podpisom právneho zástupcu Sťažovateľa a doručená spolu s náležitými prílohami.»

4. V ústavných sťažnostiach sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 sa ďalej uvádza, že «dňa 24.07.2019 vydal Okresný súd Prešov uznesenie sp. zn. 2R/2/2019–379 (napadnuté rozhodnutie), ktorým vo výroku IX. (u sťažovateľky 1 a vo výroku XIII u sťažovateľky 2, pozn.) rozhodol nasledovne:

„... určuje, že na podanie veriteľa: C S Z O O, so sídlom ul. K. 2B/19, N. S., Poľská republika (ďalej len ako „veriteľ 9“) [a na podanie veriteľa: S. S. – P. P–H–U “F“ Export–Import, L. 11, N. G., L., NIP xxx–xx–xx–xxx (ďalej v citácii len „veriteľ 13“), pozn.] doručené správcovi 10.07.2019, sa neprihliada ako na prihlášku...“

Okresný súd Prešov svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 13. napadnutého rozhodnutia nasledovne:

„V zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Vzhľadom na skutočnosť, že podania – prihlášky veriteľov č. 1,4,5,9,13 neboli podané na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 súd má za to, že sa na takéto prihlášky neprihliada.“

Napadnuté rozhodnutie – Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019–379 zo dňa 24.07.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2019.» .

5. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 v ústavných sťažnostiach zdôrazňujú, že „prihláška pohľadávky bola podaná na predpísanom tlačive sprístupnenom prostredníctvom elektronického formulára na ústrednom portáli verejnej správy, adresovaná a doručená do elektronickej schránky príslušného správcu v súlade s ust. § 197a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 821 ods. 3 Zákona o súdoch a ust. § 24 ods. 1 a ust. 28 ods. 1 Zákona o e–Governmente. Prihláška obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom, bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom, datovaná, správne vyplnená a boli k nej priložené všetky relevantné prílohy. Údaje v nej uvedené boli preukázané relevantnými dokumentmi, ktoré sú prílohou prihlášky. Aj napriek riadne a včas podanej prihláške pohľadávok Porušovateľ výrokom IX. napadnutého rozhodnutia (u sťažovateľky 1 a výrokom XIII napadnutého uznesenia u sťažovateľky 2, pozn.) na základe nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol v rozpore so zákonom tak, že na takto podanú prihlášku pohľadávky sa neprihliada.

Sťažovateľ je zahraničnou osobou zapísanou v registri Poľskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť, na konanie sa prednostne aplikuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Nariadenie je všeobecne záväzné vo všetkých členských štátoch s priamym účinkom bez potreby osobitnej transpozície. S ohľadom na uvedené a v súvislosti s čl. 53 a čl. 55 Nariadenia o insolvenčnom konaní, použitie štandardného formulára na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie, nie je povinné. S ohľadom na uvedené, prihláška pohľadávok Sťažovateľa bola podaná aj v súlade s Nariadením o insolvenčnom konaní...

Sťažovateľ nebol v súlade s uvedeným Nariadením upovedomený o začatí hlavného insolvenčného konania, a to aj napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu medzi Sťažovateľom a Dlžníkom, o ktorom musel mať správca JUDr. S. O. vedomosť.“ .

6. Napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 arbitrárne a zjavne neodôvodnené, keďže sa v ňom okresný súd nevysporiadal dostatočne s ich argumentáciou týkajúcou sa skutočnosti, že okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že sa na prihlášky pohľadávok sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 v reštrukturalizačnom konaní neprihliada ako na prihlášky aj napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 boli podané prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu, a navyše okresný súd vôbec neumožnil sťažovateľke 1 a sťažovateľke 2 vyjadriť sa k návrhu správcu, aby súd určil, že na prihlášky pohľadávok sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 do reštrukturalizačného konania sa neprihliada.

7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľky 3 a jej prílohách je uvedená podobná argumentácia ako v ústavných sťažnostiach sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľky 3 a jej príloh vyplýva, že právny zástupca sťažovateľky 3 prihlásil jej pohľadávku v sume 52 127,23 € z titulu neuhradených faktúr elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy na webovom sídle ?https://www.slovensko.sk? do elektronickej schránky správcu prostredníctvom služby poskytnutej portálom priamo v elektronickej schránke správcu, a to prostredníctvom podávania prihlášky pohľadávky, podpísanú platným elektronickým podpisom podľa vnútroštátnej úpravy, teda kvalifikovane v zmysle platnej právnej úpravy vnútroštátneho a úniového práva, ako aj v zmysle pokynov správcu. Prihláška bola vyplnená správne, obsahovala všetky zákonom stanovené prílohy a bola podpísaná platným elektronickým podpisom. Prihláška sťažovateľky 3 bola správcovi doručená 11. júla 2019. Sťažovateľka 3 poukazuje na skutočnosť, že využila právnu a zákonnú možnosť uplatniť si svoje pohľadávky voči veriteľovi v súlade s právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní [prepracované znenie; U. v. EU L 141, 5. 6. 2015, s. 19 (ďalej len „nariadenie o insolvenčnom konaní“)]. Okresný súd vydaním napadnutého uznesenia nezákonným spôsobom poškodil sťažovateľku 3 ako veriteľku na jej právach proti dlžníkovi, a to tým, že jej znemožnil výkon práv a povinností v súlade s riadne a včasne podanou prihláškou do reštrukturalizačného konania. III.

Vyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateliek

8. K veci sa vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 SprO 1703/2019 z 13. januára 2020, listom sp. zn. 1 SprO 1703/2019 zo 17. februára 2020 a listom sp. zn. 1 SprO 112/2020 z 11. marca 2020, v ktorých skonštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom zákonného sudcu, ktoré je prílohou jeho vyjadrenia, v ktorom sa uvádza:

„Mám za to, že v danej právnej veci som rozhodol v súlade s platným právom a rozhodovacou praxou, ako aj za podpory komentárov odborných autorov. Nesúlad medzi ustanoveniami Zákona o eGovernmente, ktoré umožňujú využiť na podanie prihlášky pohľadávky elektronický formulár, a kogentným ust. § 29 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého musí byť prihláška podaná na predpísanom tlačive je zrejmý. Vzory tlačív pre podávanie prihlášok sú pritom v zmysle ust. § 204 písm. g) ZKR určené Vyhláškou. V zmysle ust. § 25 Vyhlášky vzory tlačív pre podávanie prihlášok tvoria prílohy č. 4 až 6 Vyhlášky. Osobitnú úpravu, ktorá by umožňovala prihliadať na prihlášku pohľadávky podanú na inom ako Vyhláškou vymedzenom tlačive ZKR neobsahuje a tak pri skúmaní naplnenia obsahových a formálnych náležitosti prihlášky pohľadávky sa musí postupovať podľa ust. § 29 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 25 Vyhlášky.

Vychádzajúc z normatívneho znenia ust. § 25 Vyhlášky mám za to, že v prípade, ak by mal zákonodarca v úmysle vytvoriť zákonnú možnosť využitia elektronických formulárov pre elektronické podanie sprístupnených v module elektronických podaní prihlášok pohľadávok,

v konkurze a reštrukturalizácii

zakomponoval by túto možnosť komplexne (nie iba obmedzene v rozsahu doručovania) do znenia ust. § 197a ods. 4 ZKR a súčasne by upravil znenie ust. § 29 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 25 Vyhlášky, tak aby okrem vzorov tlačív tvoriacich prílohu č. 4 až 6 Vyhlášky pripúšťalo aj využitie elektronických formulárov pre elektronické podanie sprístupnených v module elektronických podaní ústredného orgánu verejnej správy.“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že „uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 17.02.2020 č. k. 2R/2/2019–626 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi K. s.r.o. a zároveň bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na jeho majetok, pričom veritelia dlžníka vrátane sťažovateľov boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote. Všetci dotknutí sťažovatelia teda majú novú zákonnú lehotu na prihlasovanie svojich (totožných) nárokov v zmysle ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda žiadna nimi tvrdená škoda im nevznikla.“

Okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd podaním z 2. decembra 2020 upovedomil zúčastnenú osobu (JUDr. S. O., správca) podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa § 126 zákona o ústavnom súde. Zúčastnená osoba podaním doručeným ústavnému súdu dala podnet na zmenu uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

10. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenom ústavnému súdu 5. marca 2020 zotrvali na svojich sťažnostných námietkach a zdôraznili:

„Opätovne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že Sťažovatelia podali prihlášku pohľadávky do reštrukturalizácie na predpísanom tlačive sprístupnenom prostredníctvom elektronického formulára na ústrednom portáli verejnej správy a táto bola podaná do elektronickej schránky správcu JUDr. S. O. v súlade s ust. § 197a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v súlade so Zákon o e–Governmente.

Elektronický formulár na webovom sídle www.slovensko.sk má rovnaké právne účinky ako podanie toho istého druhu v listinnej podobe za predpokladu, že je platný a jeho platnosť nebola zrušená v súlade s ust. § 24 ods. 1 zákona o e–Governmente.

Právny zástupca je povinný uskutočniť podanie prihlášky pohľadávky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, a to z dôvodu, že pre takéto podanie bol a je určený elektronický formulár v súlade s ust. § 82l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

V neposlednom rade, obaja Sťažovatelia sú zahraničnými osobami zapísanými v registri Poľskej republiky. S ohľadom na uvedené a v súvislosti s čl. 53 a čl. 55 Nariadenia o insolvenčnom konaní, použitie štandardného formulára na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie, nie je povinné a teda prihlášky pohľadávok Sťažovateľov boli podané aj v súlade s Nariadením o insolvenčnom konaní...

Pokiaľ by Porušovateľ skutočne bral do úvahy skutkový stav v intenciách možností elektronických podaní podľa ust. 197a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a toto vykladal teleologicky, zákonite by nemohol dospieť k záveru, že sa na prihlášky Sťažovateľov neprihliada. K uvedenému záveru by nemohol dospieť ani v prípade ak by sa zaoberal príslušnou legislatívou týkajúcou sa podávania prihlášok zahraničnými veriteľmi...

Pre úplné zistenie skutkového stavu mal Porušovateľ pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyzvať Sťažovateľov na vyjadrenie a preukázanie ich tvrdení...

Napriek skutočnosti, že reštrukturalizačné konanie dlžníka K´ F. D. s.r.o.; skrátený názov: K. s.r.o., so sídlom: S. 6, xxx xx P., IČO: xx xxx xxx bolo zastavené, máme za to, že meritórne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky má zásadný význam vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v obdobných veciach.“

Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.

11. Sťažovateľka 3 v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenom ústavnému súdu 9. apríla 2020 v zásade zotrvala na svojich sťažnostných námietkach a zdôraznila, že „... sa nemožno stotožniť z názorom okresného súdu, že sťažovateľovi nevznikla žiadna škoda súvisiaca s napadnutým rozhodnutím a má nárok na rozhodnutie Ústavného súdu v predmetnej veci o porušení jeho práv a s tým súvisiaci nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v predmetnej veci.“

Sťažovateľka 3 už v samotnej ústavnej sťažnosti súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva

13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

16. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

v konkurze a reštrukturalizácii

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, II. ÚS 231/04).

17. Predmetom ústavných sťažností je námietka porušenia základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 a u sťažovateľky 3 uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019.

18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

20. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).

23. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).

24. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že na podania sťažovateliek sa neprihliada ako na prihlášky do reštrukturalizačného konania z dôvodu, že prihlášky sťažovateliek neboli podané na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“).

26. Podľa § 197a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania.

27. Podľa § 197a ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis.

28. Podľa § 122 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane.

29. Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada.

30. Podľa § 25 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vzory tlačív na podávanie prihlášok a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami k týmto zápisom sú uvedené v prílohách č. 4 až 6

31. Podľa § 3 písm. i) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e–Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e–Governmente“) je elektronickým formulárom elektronický dokument obsahujúci automatizovane spracovateľné pravidlá, prostredníctvom ktorých je možné elektronickými prostriedkami vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami; elektronický formulár tvoria identifikačné údaje, dátové prvky tvoriace dátovú štruktúru, a to bez vyplnených údajov, a pravidlá na vyplnenie a na zobrazenie vyplnených údajov.

32. Podľa § 3 písm. j) zákona o e–Governmente sú elektronickým podaním údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na účely výkonu verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgánu verejnej moci osoba, ktorá je účastníkom konania.

33. Podľa § 24 ods. 1 zákona o e–Governmente elektronický formulár pre elektronické podanie je platný, ak je sprístupnený v module elektronických formulárov a jeho platnosť nebola zrušená.

34. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e–Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.

35. Podľa § 28 zákona o e–Governmente elektronické podanie, vrátane príloh, má rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko,

v konkurze a reštrukturalizácii

ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa osobitného predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.

36. Podľa čl. 2 bodu 12 nariadenia o insolvenčnom konaní zahraničný veriteľ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

37. Podľa čl. 53 nariadenia o insolvenčnom konaní každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie.

38. Podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku prostredníctvom štandardného formulára prihlášky pohľadávok, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Uvedený formulár má názov „Prihláška pohľadávok“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie.

39. Podľa čl. 55 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní ak veriteľ prihlasuje svoju pohľadávku inými prostriedkami než na štandardnom formulári uvedenom v odseku 1, prihláška obsahuje informácie uvedené v odseku 2.

40. Sťažovateľky sú presvedčené, že napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením je arbitrárne a trpí nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli okresný súd k záveru, že sa na ich podania neprihliada ako na prihlášky v reštrukturalizačnom konaní, čo má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

41. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

42. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).

43. Sťažovateľky sú zahraničnými veriteľkami a z tohto dôvodu sa na prihlasovanie ich pohľadávok do reštrukturalizačného konania vzťahuje nariadenie o insolvenčnom konaní. Cieľom nariadenia o insolvenčnom konaní je zefektívnenie vedenia insolvenčných konaní s cezhraničným prvkom. Jedným zo spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa je zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov do insolvenčného konania. Vnútroštátne právo každého členského štátu stanovuje iné pravidlá pre prihlasovanie pohľadávok do insolvenčného konania, čo môže byť pre zahraničných veriteľov neprehľadné a môže im v dôsledku jazykovej bariéry spôsobovať ťažkosti pri prihlasovaní pohľadávok. Cieľom ustanovení nariadenia o insolvenčnom konaní týkajúcich sa prihlasovania pohľadávok je zjednodušiť proces

prihlasovania pohľadávok pre zahraničných veriteľov v záujme dosiahnutia právnej istoty v prospech týchto veriteľov a zníženia nákladov súvisiacich s prihlasovaním pohľadávok do insolvenčného konania. Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, zatiaľ čo miestni veritelia si majú prihlasovať pohľadávky podľa lex fori concursus (podľa práva členského štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie).

Každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku prostredníctvom štandardného formulára prihlášky pohľadávok podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Nariadenie o insolvenčnom konaní upravuje náležitosti prihlášky pohľadávok zahraničných veriteľov. Ak sa pohľadávka prihlasuje inými prostriedkami ako na štandardnom formulári, prihláška musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré má obsahovať štandardný formulár prihlášky pohľadávky podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Nič nebráni tomu, aby si aj zahraniční veritelia prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, v danom prípade podľa slovenského právneho poriadku (BĚLOHLÁVEK, A. J. Evropské a mezinárodní insolvenční právo. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007; ĎURICA, M. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. 3. vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2012; MAHDALOVÁ, S. Evropské insolvenční právo – aktuální trendy, výzvy a budoucnost. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2016. 147 s.; Spisy PF MU, řada teoretická. Editio Scientia, sv. č. 572; SUDZINA, M. Insolvenčné konania podľa Nariadenia o insolvenčnom konaní. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. 398 s. ISBN 978–80–8152–614–5.).

44. Z § 197a ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že písomnosti určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického podania. Na elektronické doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je zákon o e–Governmente. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e–Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.

45. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 100/2019 z 22. októbra 2019, z ktorého vyplýva, že v zmysle citovaných právnych predpisov sťažovateľky boli oprávnené elektronicky komunikovať so správcom, teda aj využívať elektronické služby poskytované portálom a komunikovať so správcom elektronicky. Je pritom nepochybné, že elektronický formulár bol vytvorený portálom. Pokiaľ portál umožnil podanie prihlášky pohľadávok sťažovateliek elektronicky a vytvoril na to určený formulár, ktorý sťažovateľky riadne vyplnili a riadne autorizovali a následne doručili správcovi, čo ani nebolo sporné, tak potom tieto prihlášky podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z. s odvolaním sa na prísne formálne posudzovanie prihlášky.

46. Predmetom konania vo veci sťažovateliek bolo rozhodnutie súdu o neprihliadnutí na podania sťažovateliek ako na prihlášky do reštrukturalizačného konania. Ak by okresný súd prihliadol na znenie § 25 ods. 1 zákona o e–Governmente, potom by nevyhnutne dospel k záveru, že prihlášky sťažovateliek podané elektronicky je potrebné akceptovať aj napriek rozdielnemu vzhľadu so vzorom tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z., keďže sťažovateľky postupovali lege artis a nemôžu niesť zodpovednosť za to, že portál poskytuje jeho

v konkurze a reštrukturalizácii

užívateľom nevyhovujúce elektronické formuláre, resp. že majú nedostatky. Portál bol vytvorený štátom v záujme elektronickej úradnej komunikácie s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci, preto orgány verejnej moci sú povinné akceptovať komunikáciu prostredníctvom portálu, ako aj formuláre, ktoré sú tam k dispozícii na využitie, aj v prípade, že vykazujú nedostatky, a zodpovednosť za nedostatky formulárov tam zverejnených a poskytnutých na elektronickú komunikáciu nemožno prenášať na subjekty, ktoré prostredníctvom portálu komunikujú.

47. Ústavný súd už judikoval, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 30/97, III. ÚS 259/2010).

Vzhľadom na to aj právo veriteľa na podanie prihlášky do reštrukturalizačného konania je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

48. Tým, že okresný súd piatym, deviatym a trinástym výrokom napadnutého uznesenia rozhodol, že na podania sťažovateliek sa neprihliada ako na prihlášky s odôvodnením, že pohľadávky neboli prihlásené na predpísanom tlačive, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v podobe odmietnutia práva na prístup k súdu (body 1, 2 a 3 výroku nálezu).

49. Ústavný súd konštatuje, že zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus (podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia o insolvenčnom konaní.

50. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami (zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.

VI.

Záver

VI.1 K bodom 1, 2, 3 a 6 výrokovej časti nálezu

51. Sťažovateľky v ústavných sťažnostiach navrhli aj zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže na uvedenom skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že piatym, deviatym a trinástym výrokom napadnutého uznesenia okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mohol preto podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušiť napadnuté uznesenie okresného súdu v uvedených výrokoch a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019–626 zo 17. februára 2020 bolo zrušené reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi,

bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K‘ F. D. s. r. o., zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie už neprichádzalo do úvahy (body 1, 2, 3 a 6 výroku nálezu).

52. Sťažovateľky vo svojich ústavných sťažnostiach požiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (sťažovateľka 1 vo výške 21 891,58 €, sťažovateľka 2 vo výške 55 555,11 €, sťažovateľka 3 vo výške 52 127,23 €). Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019–626 zo 17. februára 2020 bolo zrušené reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K‘ F. D. s. r. o. a veritelia boli vyzvaní, aby si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, začala plynúť nová lehota na prihlásenie pohľadávok veriteľov, z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v prospech sťažovateliek (bod 6 výroku nálezu).

VI.2 K bodom 4 a 5 výrokovej časti nálezu

53. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 zastúpené tou istou právnou zástupkyňou požiadali ústavný súd o priznanie náhrady trov konania, ktorú vyčíslili sumou 3 179,59 € za 3 úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) u dvoch sťažovateliek.

54. Sťažovateľka 3 požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov konania, ktorú vyčíslila sumou 1 286,32 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane DPH.

55. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

56. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 € a za I. polrok 2019 predstavovala sumu 1 062 €

57. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

58. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke 1 a sťažovateľke 2, ktoré sú zastúpené tou istou právnou zástupkyňou, náhradu trov konania v celkovej sume 1 139 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € a dva režijné paušály v sume po 9,80 € u dvoch sťažovateliek a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 po spojení veci na spoločné konanie (stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v sume 177 € zvýšenej podľa § 13 ods. 3 vyhlášky o jednu tretinu za zastupovanie dvoch sťažovateliek a režijný paušál v sume 10,62 € vrátane 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

59. Ústavný súd v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke 3 náhradu trov konania v celkovej sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby

v konkurze a reštrukturalizácii

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € a dva režijné paušály v sume po 9,80 € vrátane 20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 5 výroku nálezu). Za vyjadrenie k vyjadreniu okresného súdu doručené 9. apríla 2020 právny zástupca sťažovateľky 3 trovy neuplatnil.

60. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

4

K nepredloženiu originálu písomnej plnej moci pre zástupcu podpisujúceho prihlášku v zákonnej prihlasovacej lehote (k úprave účinnej do 16. 7. 2022)

I. Pokiaľ okresný súd interpretoval § 29 ods. 1 písm. f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii tým spôsobom, že k prihláške pohľadávky do reštrukturalizačného konania podpísanej zástupcom veriteľa je potrebné v zákonnej prihlasovacej lehote priložiť originál plnej moci na zastupovanie, inak sa na prihlášku hľadí, akoby nebola podpísaná, a preto na ňu nemožno prihliadať, považuje ústavný súd takýto výklad citovaného ustanovenia za výsledok extrémne formalistickej aplikácie § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v rozpore s požiadavkou ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy).

II. Nepredloženie písomnej plnej moci (originálu) pre zástupcu podpisujúceho prihlášku pohľadávky za veriteľa v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok nemôže byť dôvodom, pre ktorý okresný súd neprihliadne na inak perfektnú prihlášku pohľadávky.

III. Ústavný súd zdôrazňuje, že zákon explicitne vylučuje len doplnenie alebo opravu samotnej prihlášky (§ 30 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nie však listín k nej pripojených.

Nález Ústavného súdu SR, spisová značka: II. ÚS 165/2019–35, dátum rozhodnutia: 21. 11. 2019

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019 v senáte zloženom z predsedníčky senátu J. L. a zo sudcov P. M. a Ľ. S. (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti T. A. a. s., N. 1702/65, P., Č. r., IČO xx xxx xxx, zastúpenej advokátkou JUDr. M. B. P., H. 63, Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23 R 4/2016 z 26. septembra 2018 a takto rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti T. A. a. s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 23 R 4/2016 z 26. septembra 2018 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23 R 4/2016 z 26. septembra 2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Obchodnej spoločnosti T. A. a. s. priznáva úhradu trov konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov), ktorú j e Okresný súd Trnava povinný vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. M. B. P., H. 63, Š., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovuje.