O autorke
Mgr. Barbora Magočová
Vysokoškolské štúdium absolvovala na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Od jeho ukončenia pôsobí v oblasti advokácie. Venuje sa najmä poskytovaniu služieb v rámci súkromnoprávnych odvetví; jej špecializáciou je občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a súvisiaca zmluvná a súdna agenda. Popri vykonávaní právnej praxe rozvíja aj publikačnú činnosť; okrem odbornejších textov píše aj články vysvetľujúce právnu problematiku širšej verejnosti.
V knižnej podobe vyšli jej publikácie Trovy súdneho konania – Judikatúra (2021), Povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel – Judikatúra (2024), Odmeny a náhrady advokátov –Judikatúra (2024), Súdne poplatky – Judikatúra (2025), Podielové spoluvlastníctvo – Judikatúra (2025), Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – Judikatúra (2025) a Rozvod a rodičovské práva – Judikatúra (2025), Výživné – Judikatúra (2025) a Dedičské konanie – Judikatúra (2026).
1 VŠEOBECNE K NEODKLADNÝM OPATRENIAM VO VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH
1 Zásada najlepšieho záujmu maloletého vs. bezodkladná úprava pomerov ......
2 Záujem na výkone rodičovských práv vs. záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
3 V režime neodkladných opatrení podľa CMP možno nariadiť aj neodkladné opatrenia podľa § 325 CSP
4 K rozdielu medzi výchovou a starostlivosťou v súvislosti s nariadením
2 NEODKLADNÉ OPATRENIA SÚVISIACE S URČOVANÍM
6 K výške výživného
7 Neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP sa uplatňuje, ak vyživovacia povinnosť
8 KS Trnava vs. KS Žilina, sp. zn. 6CoP/34/2020: Výživné v nevyhnutnej miere nie je možné stotožniť s tzv. minimálnym výživným
13 Nevedomosť o príjme rodiča a vyhrážanie sa neplatením výživného ako dôvod
Neprimeraná dĺžka súdneho konania ohľadom výšky výživného nie je dôvodom pre určenie výživného podľa § 366
Odmietanie dobrovoľne plateného výživného nie je dôvodom
16 Neodkladné opatrenie podľa § 366 CMP nemožno vydať automaticky len preto, že sa návrh na zverenie detí do osobnej starostlivosti javí
17 Povinný rodič nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP .............................. 54
18 K vplyvu hradenia výdavkov dieťaťa počas víkendov a nákladov na družinu a stravné v škole na určenie výživného v nevyhnutnej miere ......................... 59
19 Vplyv rodičovskej dovolenky na sumu výživného plateného v nevyhnutnej miere 64
20 K nariadeniu platenia výživného v nevyhnutnej miere môže dôjsť len vtedy, keď je dieťa zverené do starostlivosti druhého rodiča .................... 67
21 Pri striedavej osobnej starostlivosti nie je nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP dôvodné 71
22 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnom poukazovaní sumy pôvodne určenej na tvorbu úspor dieťaťa k rukám druhého rodiča z dôvodu zhoršenia zdravia dieťaťa ................................................................ 74
23 K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veci manželského výživného v súvislosti so splácaním hypotečného úveru ................................................. 79
24 K výroku rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktorým sa nariaďuje platenie výživného na manželku, ak bude rozhodované o manželskom výživnom a zároveň prebieha rozvod ............................................................. 82
25 K možnosti zníženia výživného neodkladným opatrením, ak v neskončenom konaní o zapretie otcovstva vyšlo najavo, že otcovstvo je vylúčené ............... 85
3 NEODKLADNÉ OPATRENIA VO VECI ÚPRAVY STYKU
26 Bránenie v styku nie je automaticky dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v odovzdaní dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča 88
27 K výnimočnosti zmeny úpravy styku neodkladným opatrením, ak je styk už upravený súdnym rozhodnutím ................................................ 94
28 Osobitná situácia umožňujúca nariadenie neodkladného opatrenia v čase, keď je styk maloletého dieťaťa s rodičom upravený 96
29 K rozsahu úpravy styku rodiča s maloletým upraveného neodkladným opatrením .......................................................................................................
30 Nevyhovujúca zmena pracovnej doby rodiča nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku ............................... 102
31 Úprava styku rodiča s dieťaťom počas prázdnin a sviatkov v zásade nemôže byť riešená neodkladným opatrením ............................................... 106
32 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku s rodičom, ktorý je trestne stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby .............. 108
33 Pokiaľ sú strety rodičov vyhrotené, mal by súd ex offo (aj neodkladným opatrením) upraviť styk s maloletými deťmi 111
34 K možnosti riešiť neumožňovanie styku s dieťaťom nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti ............................................................................. 115
35 Dosiahnutie dohody o styku v rámci mediácie ako dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia o jeho úprave ......................................................... 118
36 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku prarodičov s maloletým dieťaťom 121
37 K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého v priebehu rozvodového konania rodičov ............................... 125
38 Vzájomné konflikty spolužijúcich rodičov samé osebe nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia ....................................................... 128
39 KS Bratislava vs. KS Trnava, sp. zn. 26CoP/100/2021: K nariadeniu neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP k zosúladeniu faktickej starostlivosti určitej osoby s právnym stavom ................................
40 KS Trnava vs. KS Bratislava, sp. zn. 20CoP/79/2021: K nariadeniu neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP k zosúladeniu faktickej starostlivosti určitej osoby s právnym stavom ................................
41 Rozdielny názor na výchovu detí nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia o zverení detí do starostlivosti druhého rodiča ...... 141
42 K skúmaniu spolužitia rodičov za účelom nariadenia neodkladného opatrenia o zverení dieťaťa do starostlivosti a úprave styku ..........................
43 K nutnosti dočasného zverenia maloletého do starostlivosti jedného rodiča v súvislosti so zákazom styku s druhým rodičom podľa § 82 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku 148
44 Psychická choroba matky a jej hospitalizácia na psychiatrickej klinike ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 CMP ...........
152
45 Konflikt maloletého s rodičom a jeho odchod k druhému rodičovi sám osebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia meniaceho starostlivosť ................................................................................. 155
46 Koniec rodičovskej dovolenky a nastúpenie do materskej školy ako zmena pomerov potrebná pre zrušenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa starostlivosti o maloletého 158
47 K podmienkam, v ktorých môže byť dieťa neodkladným opatrením dočasne zverené aj do starostlivosti prarodiča .............................................. 161
48 K neodkladnému opatreniu, ktorým by bol problematický maloletý umiestnený do ústavného zariadenia 165
49 KS Banská Bystrica vs. KS Prešov, sp. zn. 21CoP/90/2019: Nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti záujemcov o osvojenie ako obchádzanie predosvojiteľskej starostlivosti 169
50 KS Prešov vs. KS Banská Bystrica, sp. zn. 14CoP 25/2018: K nariadeniu neodkladného opatrenia o zverení maloletého do starostlivosti žiadateľov o osvojenie ................................................................................... 174
51 K aktívnej legitimácii pestúnov podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú zverenia maloletého do ich starostlivosti po uložení výchovného opatrenia
5 K NEODKLADNÉMU OPATRENIU VO VECIACH OCHRANY MALOLETÉHO PODĽA § 365 CMP
178
52 K okruhu prípadov, v ktorých prichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP .................................................... 192
53 K rozhodovaniu o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého ....................................................................................... 195
54 K otázke nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 365 alebo § 367 CMP, ak má rodič obavy, že s deťmi druhý rodič vycestuje do zahraničia alebo mu ich nevráti
55 Nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s odmietnutím konvenčnej liečby onkologického ochorenia dieťaťa
56 Užívanie nedovolených návykových látok rodičmi spravidla musí viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP
57 Nezabezpečenie vhodného a trvalého ubytovania rodičom nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bude dieťa ponechané v ústavnej starostlivosti
58 K vydaniu neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP, ktoré ukladá povinnosti osobe nepribratej do konania
6 NEODKLADNÉ OPATRENIA SÚVISIACE S PSYCHICKÝM
ČI FYZICKÝM NÁSILÍM ALEBO NARUŠENÍM VZŤAHOV
V RODINE
59 Ak násilník opustí spoločnú domácnosť, odpadá dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP .............................
60 K podmienkam aplikácie ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného sporového poriadku
198
201
206
209
217
223
61 K podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP a k rozdielu medzi opatreniami podľa písm. e) a f) 227
62 K pojmu integrity a násilia z hľadiska nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), g) CSP 231
63 Konanie osoby, voči ktorej má byť nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) CSP, nemusí vykazovať znaky trestného činu .... 237
64 Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP je aktuálna neznesiteľnosť spolužitia s násilníkom ........... 240
65 Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP nie je podstatný trvalý pobyt oprávneného ani vlastnícke či iné právo povinného k nehnuteľnosti .......................................................................... 243
66 K osvedčovaniu dôvodného podozrenia z násilia a k prostriedkom, ktorými
67 K obsahu trestného oznámenia a lekárskej správy, ktoré nemusia stačiť k osvedčeniu podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP 251
68 K obsahu potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a upovedomení o začatí trestného stíhania, ktorý nestačí pre neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP ............................................................. 255
69 K správe krízového/intervenčného centra ako k dôkaznému prostriedku ohľadom páchania násilia ............................................................................. 260
70 K možnosti upraviť neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP pomery, ktoré trvajú dlhodobo 264
71 Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP nemožno ďalej vykladať rozširujúcim spôsobom 267
72 Neodkladné opatrenie o nevstupovaní do nehnuteľností, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného a otázka nutnosti podania žaloby vo veci samej .................................................................................................
73 Ak je žalovaný držiteľom strelnej zbrane, ide o dôvod v prospech nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP ...........
271
281
74 Neodkladné opatrenie v prípade, ak k útoku došlo pod vplyvom omamných látok 285
75 K lehote na podanie žaloby vo veci samej v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP 287
76 K trvaniu neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, ak došlo k zániku neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP pre nepodanie žaloby ............................................................................
290
77 Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) a otázka zohľadnenia skutočnosti, že v dome či v byte býva aj blízka osoba agresora .............................................................................................. 294
78 Ak je odchod z obydlia dôsledkom nevhodného správania žalovaného, nejde o prekážku pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP 297
79 Ku konkurencii neodkladného opatrenia o zdržanie sa konania obmedzujúceho užívanie bytu žalovaným s opatrením o zákaze vstupu žalovaného do toho istého bytu .................................................................... 303
80 K dobe trvania neodkladného opatrenia, ktorým bolo zakázané vstupovať do rodinného domu a približovať sa k navrhovateľovi ................................. 307
81 Zastavenie priestupkového konania z dôvodu nepreukázania spáchania skutkov samé osebe nie je dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), h) 310
82 K podmienkam, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze približovania sa k osobe .......................................... 314
83 K intenzite obťažovania SMS správami a telefonátmi ako dôvodu pre nariadenie neodkladných opatrení ................................................................ 316
84 Neodkladné opatrenie v prípade pokusu o intímny kontakt zo strany osvojiteľa k plnoletej adoptívnej dcére ...........................................................
85 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ak nevhodné konanie smerovalo voči osobe odlišnej od žalobcu 321
86 K obsahu sms či iných správ, ktorý je spôsobilý ohroziť telesnú či duševnú integritu navrhovateľa neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ............................................................................. 325
87 Výrok neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP by mal zohľadniť nutnosť spoločnej účasti na procesných úkonoch; obmedzenie by sa malo týkať vedomého nepribližovania ................................................ 329
88 K vzdialenosti, na ktorú možno uložiť obmedzenie, resp. zákaz približovania neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ..... 334
89 K otázke sprísnenia zákazu priblíženia neodkladným opatrením čo do vzdialenosti oproti zákazu podľa rozhodnutia v trestnom konaní, ak je žalovaný monitorovaný v rámci elektronického systému monitorovania osôb ...................................................................................... 338
90 Výkon trestu odňatia slobody nie je dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP .................................................... 341
91 Zákaz priblíženia sa uložený v trestnom konaní je dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ........................... 343
92 K možnosti nariadenia kontroly dodržiavania povinností uložených neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. f), g), h) CSP technickými prostriedkami .......................................................................... 346
93 K nariadeniu neodkladného opatrenia - zákazu kontaktovania jedného rodiča uloženému druhému rodičovi maloletého ........................................ 350
94 K možnosti nariadiť neodkladným opatrením zákaz vstupu bývalého partnera do domu bez predchádzajúceho odsúhlasenia formou sms/e-mailu 357
7 NEODKLADNÉ OPATRENIA SÚVISIACE S NEZHODAMI RODIČOV PRI UPLATŇOVANÍ
95 Zverejňovanie fotografií maloletého na sociálnych sieťach partnerom rodiča ako nezhoda rodičov o podstatnej veci (aj v kontexte nariadenia neodkladného opatrenia) 362
96 K rozsahu, v ktorom je rodič oprávnený požadovať informácie o zdravotnom stave dieťaťa od druhého rodiča (vrátane rozsahu nariadeného neodkladným opatrením) ........................................................ 366
97 Nezhodu rodičov ohľadom prihlásenia dieťaťa na nepovinné predprimárne vzdelávanie nemožno riešiť neodkladným opatrením ............ 371
98 Snaha o prehlásenie maloletého na inú školu bez súhlasu druhého rodiča spĺňa podmienku nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov nariadením zákazu tohto konania ................................................................. 374
99 K formulácii výroku vyhovujúcemu návrhu, ktorým sa rodič domáha zápisu dieťaťa do školského zariadenia proti vôli druhého rodiča ................. 377
100 K možnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo veci plnenia budúcej povinnej školskej dochádzky pri nezhode rodičov, ak má maloletý možnosť plniť ju v spádovej škole 380
101 Nezhoda rodičov a opakovaný odchod matky s dieťaťom; nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa rodičom ukladá povinnosť zabezpečiť povinnú školskú dochádzku maloletého .................................... 384
102 K neodkladnému opatreniu o nahradenie súhlasu druhého rodiča s hospitalizáciou dieťaťa a k nutnosti zisťovania dôvodov jeho nesúhlasu ............................................................................................. 389
103 Pri nezhode rodičov v otázke prihlásenia dieťaťa na etiku alebo náboženstvo nemožno rozhodnúť neodkladným opatrením ......................
104 K možnosti riešenia nezhody rodičov ohľadom absolvovania školskej exkurzie formou neodkladného opatrenia ......................................
105 Absencia väzieb na SR a zahraničné výlety bez dohody s druhým rodičom ako dôvod pre neodkladné opatrenie o zákaze vycestovania s dieťaťom mimo SR ..................................................................................... 400
106 K zverejňovaniu podobizní dieťaťa na sociálnych sieťach a k neodkladnému opatreniu, ktoré by zverejňovanie rodičovi zakázalo 404
107 Viazanosť súdu návrhom na uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej len jednému z navrhovateľov v rámci nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti ............. 410
108 K možnosti odvolacieho súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak predmety neodkladného opatrenia a odvolacieho konania nie sú identické 417
109 Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia rodiča k maloletému dieťaťu podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je vecou spadajúcou pod ust. § 111 CMP
110 Aj neodkladné opatrenie spočívajúce v obmedzení styku inej blízkej osoby než rodiča (§ 325 ods. 2 písm. e), f) aj h) CSP) s maloletým je vecou spadajúcou pod ust. § 111 CMP
422
424
111 K prípadom, kedy procesné úkony vo veci starostlivosti súdu o maloletých môže konať miestne nepríslušný súd 427
112 K vydaniu uznesenia o začatí konania o nariadení neodkladného opatrenia v prípade, že už začalo konanie o veci samej podľa CMP
429
113 K právomoci súdu miestne príslušného podľa faktického pobytu maloletého zrušiť neodkladné opatrenie vo veci ochrany maloletého vydané iným súdom ..................................................................................... 432
114 K možnosti súdu rozhodujúceho v konaní o návrat maloletého do cudziny vydať neodkladné opatrenie vo veci úpravy styku, ak bol návrh na návrat zamietnutý ............................................................... 436
115 Postup pri späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CMP po nariadení, ale pred nadobudnutím právoplatnosti ................
116 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd použije výrok, ktorý najviac zodpovedá osvedčenému právu bez ohľadu na znenie § 325 ods. 2 CSP ..... 443
117 KS Trnava vs. KS Banská Bystrica, sp. zn. 13Co/82/2020): Súd nemôže neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP určiť dlhšiu vzdialenosť oproti petitu 445
118 KS Banská Bystrica vs. KS Trnava, sp. zn. 24Co/47/2021: Určenie dlhšej vzdialenosti oproti návrhu žalobcu, na ktorú sa nemožno približovať k určitej osobe v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP, nie je prekročením petitu ....................................................................................... 448
119 Zmena vzdialenosti, na ktorú sa žalovaný nemá približovať k žalobcovi na základe neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP a pomer úspechu pre náhradu trov ..............................................................
120 Názor maloletých detí vo vykonávacom konaní, ak je exekučným titulom rozhodnutie o neodkladnom opatrení 455
121 K postupu pri nariadení výkonu neodkladného opatrenia vo veciach maloletých .................................................................................. 458
122 K zisťovaniu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať výkonu rozhodnutia, ak je konanie o výkone nariadené podľa § 376 ods. 3 CMP 461
123 Rozpor medzi senátmi KS Banská Bystrica (rozdielne sp. zn. 16CoP/12/2022): K možnosti nariadenia výchovného opatrenia neodkladným opatrením 464
124 Rozpor medzi senátmi KS Banská Bystrica (rozdielne sp. zn. 12CoP/52/2021): K možnosti nariadenia výchovného opatrenia neodkladným opatrením .............................................................................. 468
125 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa CMP je možné spísať formou zápisnice vyhotovenej vyšším súdnym úradníkom 473
126 Výklad pojmu „nariadené neodkladné opatrenie“ podľa § 363 CMP ............. 476
127 K podmienkam rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanému v priebehu odvolacieho konania podľa § 362 CMP 478
Poznámka redakcie: výňatky z rozhodnutí súdov neprešli jazykovou úpravou.
1
VŠEOBECNE K NEODKLADNÝM OPATRENIAM VO
VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH 1
Zásada najlepšieho záujmu maloletého vs. bezodkladná úprava pomerov
Naplnenie zásady – hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, je hodnotou väčšieho významu ako prísne formálne skúmanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
Uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 28. 11. 2019, sp. zn. 11CoP/84/2019
Krajský súd v Trnave, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. F., bytom u matky, dieťa matky B. Z., a otca I. F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/39/2019 - 31 zo dňa 4. júla2019, takto rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Návrh na odklad výkonu rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/39/2019 zo dňa 04.07.2019 do právoplatného rozhodnutia vo veci odvolací súd zamieta.
Odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matke maloletého udelil súhlas so zmenou školy pre maloletého a súhlas na prihlásenie a zapísanie maloletého do G. Otcovi maloletého súčasne uložil povinnosť poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť viažucu sa k prihláseniu a zapísaniu maloletého do G.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že matka maloletého sa domáhala nariadenia vyššie uvedeného neodkladného opatrenia z dôvodu, že navštevovanie aktuálnej základnej školy (ZŠ Q.) už nie je v záujme maloletého. Maloletý bol až do 4. ročníka veľmi dobrým žiakom čo do správania i prospechu, do školy chodil rád, bez problémov sa pripravoval na vyučovanie, v kolektíve spolužiakov bol obľúbený. Vo 4. ročníku sa začali prejavovať negatívne zmeny v jeho správaní i prospechu; maloletý sa ocitol v skupine spolužiakov, ktorými sa necháva strhnúť a ovplyvňovať až do tej miery, že dosahuje podpriemerné výsledky a správa sa neprimerane, v dôsledku čoho už prestal byť obľúbený u spolužiakov i pedagógov. Tieto skutočnosti si sám maloletý uvedomuje, prekážajú mu, je však pre neho zložité vymaniť sa z vplyvu skupiny, do ktorej chce podvedome zapadnúť; výsledkom je frustrácia a strata motivácie maloletého, ktorý momentálne nemá záujem o školskú prípravu ani vyučovanie. Pri
kontakte s psychologičkou maloletý sám opakovane prejavil vôľu začať na novej škole „s čistým štítom.“ Psychologička, ktorá je zároveň školskou psychologičkou na aktuálnej škole i vyučujúci maloletého zmenu školy zhodne odporúčajú; otec však s prestupom na inú školu nesúhlasí, pričom neuviedol žiadne dôvody.
3. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa súd oboznámil s rodným listom maloletého, potvrdením o návšteve školy, rozhodnutím ZŠ Q. o uložení výchovného opatrenia maloletému, správou školského psychológa, e-mailom otca maloletého zástupkyni riaditeľa ZŠ Q., na základe čoho mal osvedčené, že maloletému bolo v 1. polroku školského roku 2018/2019 uložené výchovné opatrenie vo forme pokarhania riaditeľom školy za opakované porušovanie školského poriadku, vyrušovanie na hodinách a nevhodné správanie. Podľa správy školskej psychologičky bol maloletý dlhodobo vnímaný ako šikovný, i keď miestami ťažšie usmerniteľný žiak, v ostatnom školskom roku si však s úzkou skupinou spolužiakov buduje vzťahy, v ktorých sa podnecuje maladaptívne správanie. Chlapci trávia prestávky hrami, ktoré sú hlučné, nebezpečné a spôsobujú im fyzickú bolesť. Počas vyučovania maloletý vystupuje prehnane sebavedome, nerešpektuje učiteľov a reaguje spoločensky netaktne až drzo. K tomuto správaniu ho motivuje potreba patriť k danej skupine a byť ňou prijímaný, mimo skupiny sa maloletý takému správaniu vyhýba. Negatívny vplyv skupiny sa z pohľadu vyučujúcich prejavuje aj na školskom prospechu maloletého. Zmena školy by maloletému umožnila začať odznova a nájsť si kamarátov „aj bez potreby napĺňať ich očakávania a predstavy o sebe samom.“ Otec v e-mailovej komunikácii s riaditeľkou školy uviedol, že „po zvážení viacerých okolností “nesúhlasí so synovým prestupom...na žiadnu inú školu;“ dôvod svojho rozhodnutia neuviedol. Zo spisu súdu prvej inštancie vedenom o návrhu otca o zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému vyplynulo, že dôvodom podania návrhu je snaha otca viac sa maloletému venovať, byť mu príkladom správania, riešiť s ním aj prípadné problémy, umožniť mu širší kontakt s otcovou rodinou. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu s rozšírením styku otca s maloletým nesúhlasí aj z dôvodu zhoršeného správania, školských výsledkov a zdravotných ťažkostí maloletého, ktorých príčinou je pravdepodobne aj nevhodné správanie otca a jeho rodinných príslušníkov vo vzťahu k maloletému. Situáciu na podnet matky rieši aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda a príslušný útvar polície.
4. Prihliadajúc najmä na správu školskej psychologičky v kontexte s ostatnými skutočnosťami, dospel súd prvej inštancie k záveru, že pre znovunastolenie rovnováhy v živote maloletého je jednoznačne v jeho prospech zmena školy, nakoľko ide o prostredie, v ktorom maloletý trávi väčšinu svojho času a ktoré ho značne ovplyvňuje. Od maloletého nemožno dôvodne očakávať (aj vzhľadom k aktuálnej rodinnej situácii) schopnosť vysporiadať sa s týmto stavom sám, návrh matky preto súd prvej inštancie považoval za dôvodný,.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec.
6. Otec poukázal na skutočnosť, že mal. Q. môže školu zmeniť kedykoľvek a nejde o otázku, ktorú treba riešiť neodkladným opatrením.
7. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým udelil matke maloletého Q. súhlas so zmenou školy pre maloletého a súhlas na prihlásenie a zapísanie maloletého do G.. Súd prvej inštancie prihliadol najmä na správu školskej psychologičky, ktorá zmenu školy odporučila a v kontexte s ostatnými skutočnosťami dospel k záveru, že zmena školského prostredia je jednoznačne v prospech maloletého a zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu.
9. Hľadiskom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa sa riadil aj odvolací súd v procese preskúmavania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Neodkladné opatrenia v rodinnom práve
10. Maloletý Q. sa k zmene školy vyjadril výslovne pozitívne, uviedol, že v škole sa mu páči, od septembra 2019 navštevuje 6. ročník G. školy S. v O.. Učí sa veľmi dobre, má 11 jednotiek z matematiky a z ostatných predmetov sem tam aj nejaké dvojky. V triede je asi 25 žiakov, spolužiaci sú dobrí, s niektorými má dobrý vzťah a sú aj takí s ktorými nemá ešte vybudovaný žiadny vzťah, ani dobrý ani zlý. V škole nemá žiadne problémy. Učitelia sú tiež dobrí. V škole navštevuje krúžok florbalu a vo štvrtok má 2 hodiny futbal, ktorý má, ako povinne voliteľný predmet a to je super, nakoľko hrá futbal za Q.. Veľmi super je aj to, že blízko školy je plaváreň a tam má možnosť chodiť plávať. Ráno do školy ho nosí mama aj ona pracuje v O. neďaleko od školy má pracovisko. Po škole ide k mame, alebo pre neho príde starý otec. Zmenu školy pociťuje veľmi pozitívne, nakoľko tu má oveľa viac možností ako florbal, futbal a plaváreň, a tak so spolužiakmi ako aj s učiteľmi má dobré vzťahy.
11. Podľa vyjadrenia triedneho učiteľa maloletého, sa maloletý Q. do kolektívu začlenil bez akýchkoľvek problémov, správanie je v súlade so školským poriadkom, na hodinách je aktívny a zapája sa do vyučovacieho procesu. Povinnosti súvisiace s vyučovaním si plní v plnom rozsahu. Študijné výsledky sú na chválitebnej úrovni.
12. Na základe uvedených skutočností sa javí, že zmena školy na základe nariadeného neodkladného opatrenia splnila svoj účel a jednoznačne je na prospech maloletého, ktorému prospieva, že sa môže vo väčšom rozsahu venovať športu, ktorý ho baví a ktorý nepochybne prispieva k jeho všestrannému rozvoju. V škole dosahuje výsledky, ktoré ho zjavne ďalej pozitívne motivujú a svoje miesto si našiel aj v kolektíve spolužiakov.
13. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie naplnilo základnú zásadu, ktorou sa súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých riadi. Odvolací súd je pritom názoru, že naplnenie tejto zásady - hľadisko najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, je hodnotou väčšieho významu ako prísne formálne skúmanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že o zmene školy prebiehala medzi rodičmi komunikácia dlhšiu dobu, táto komunikácia však vecne nesmerovala k vyriešeniu návrhu matky na zmenu školy. Nevyhnutná potreba upraviť pomery v tejto veci je preto daná. Pri skúmaní intenzity a naliehavosti tejto potreby však odvolací súd, najmä po vypočutí maloletého Q. a po oboznámení sa s vyjadrením triedneho učiteľa maloletého dospel k záveru, že nie je dôvod na navrátenie veci do predošlého stavu, naopak, zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia a s tým spojený návrat maloletého do predchádzajúcej školy, by mohol mať na maloletého Q. nežiaduci, nepriaznivý vplyv.
14. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu dospel k záveru, že odvolacie námietky otca sú nedôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
Záujem na výkone rodičovských práv vs. záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.
Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 10. 2017, sp. zn. 12CoP/55/2017
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletého S. G. a maloletého N. C., deti rodičov - matky C. C. a otca G. C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 5P/24/2017-31 zo dňa 15. augusta 2017, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že otec sa návrhom na začatie konania domáhal zmeny rozsudku týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Zároveň sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenie, ktorým by okresný súd zveril do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej maloleté deti do jeho starostlivosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že pri stretávaniach sa s deťmi už v čase po rozvode zistil, že sa na ich tele často nachádzajú stopy po bitke, pričom mu maloleté deti povedali, že ich matka bije varechou a jej E. aj remeňom. Ďalej otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že matka na sociálnych sieťach zverejňuje deti ponižujúcim a nevhodným spôsobom, lakuje im nechty na červeno, jednému z maloletých detí kúpila kabelku v tvare N. a podobne, pričom takýmto spôsobom vážne ohrozuje ich zdravý psychický vývoj.
2. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov maloletých detí vyplýva, že matka s návrhom nesúhlasí, pretože sa o svoje deti stará najlepšie ako vie. Taktiež uviedla, že otec jej neustále robí problémy, podáva na ňu sťažnosti a rôzne podnety. V minulom roku sa ku nej chcel vrátiť, ale keď ho odmietla, tak potom podal na P.R., v ktorej pracuje, podnet na hygienu na RÚVZ v B. C., že v škole sú blchy a vši, ktoré ona nosí domov a potom sú jeho deti doštípané. Následne sa pokúšal aj podať sťažnosť na jej osobu u primátora Mesta K.. Dňa 07. 08. 2017 bola na základe predvolania na polícii v B., pretože sa otec detí domáhal styku s deťmi počas nepárneho víkendu, ale podľa rozsudku má letné prázdniny upravené zvlášť a vtedy bežný styk neplatí. Taktiež podal podnet na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky a zároveň bol podaný podnet aj komisárke pre deti. Otec sa jej vyhráža, že sa postará o to, aby bola bez práce a bude to riešiť aj cez média. Maloletý N. má rád N. a tašku s N. si vybral sám. Keďže ju veľmi chcel, preto mu ju kúpila. Poprela, že by svoje deti bila. Maloletí medzi sebou súperia a žiarlia jeden na druhého, robia si naschvál zle. Medzi maloletými deťmi nerobila rozdiely.
3. Kolízny opatrovník zistil, že matka nezanedbáva svoju starostlivosť a maloleté deti nie sú v domácom prostredí svojej matky v žiadnom ohrození. Podľa kolízneho opatrovníka nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto navrhol návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo strany otca zamietnuť.
4. Zo správy detskej psychiatričky z vyšetrenia maloletého S. G. vyplynulo, že maloletý sa pri vyšetrení pred psychiatričkou vyjadril, že sa doma hrá s hračkami a hrá sa s nimi aj brat. Býva u maminky, býval tam aj ocko, ale maminka ho už poslala preč. Keď ocko odišiel bývať ku starkej, plakal za ním. Uviedol, že u ocka sa mu páči, ocko je lepší, lebo maminka ho čape na zadok. Mamu má rád, aj ocka aj bračeka. Na vyšetrenie prišiel maloletý S. G. v doprovode otca. Bol instabilný, o všetko sa zaujímal, vyžadoval usmernenie, reagoval, ale nie stále, na pokyn si sadol a pekne sedel. Reč bola u maloletého plynulá, bol adekvátny v kontakte. Psychiatrička konštatovala, že v popredí je zmiešaná porucha správania a emócií, popisované boli pohybové stereotypie pri zaspávaní, v pozadí disharmonické primárne prostredie, dlhšie pri konfliktoch a dlhšie pri rozvode rodičov. K návštevám u otca zaujímal maloletý pri vyšetrení pozitívny vzťah, u matky popisoval agresívne vystupovanie. Hygienické návyky mal maloletý v čase vyšetrenia osvojené a bol pomerne samostatný v seba obslužných návykoch. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia maloletého S. G. vyplynulo, že na vyšetrenie prišiel maloletý s otcom. Aktuálne sa otcovi nepáči, že si maloletý hryzie nechty, je nepokojnejší, podráždený, doma mu matka údajne ubližuje, lakuje mu nechty, dáva ho kakať do sáčku namiesto do nočníka a záchodu, dáva mu ružovú G.. Maloletý má po nociach nekľudný spánok, v posteli sa prehadzuje. Je I., tvrdí, že v škole ho nikto nemá rád, vyžaduje si lásku, každého tam objíma, učí sa na samé jednotky. V učení doma je samostatný. Podľa vyjadrenia maloletého na vyšetrení ho matka bije, radšej je u ocka. Pri pohovore, ktorý s matkou uskutočnili sociálne pracovníčky aj v prítomnosti maloletého, sa maloletý údajne bál povedať, že ho matka bije, lebo tam bola prítomná aj matka. Z objektívneho vyšetrenia vyplynulo, že maloletý je rozumný chlapec, v kontakte adekvátny, pozitívny vzťah popisuje k návštevám školy aj k návštevám u otca. Podľa údajov u otca je v popredí naďalej zmiešaná porucha správania a emócií, W. (W. Y.), stereotyp je pri zaspávaní, nepokojný spánok, pocity nedostatku lásky, v pozadí nevhodné správanie matky. U matky subjektívne popisuje aj agresívne vystupovanie. V podmienkach základnej školy je s vynikajúcim prospechom, v učení samostatný, záujmy veku primerané. Ako diagnózu psychiatrička v správe uviedla opäť inú zmiešanú poruchu správania a emotivity. Otcovi bolo doporučené psychologické vyšetrenie dieťaťa a podať si žiadosť na zmenu starostlivosti o maloleté deti. Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletého S. G. klinickým psychológom vyplýva, že na vyšetrenie prišiel maloletý v sprievode otca, ktorý uviedol, že dieťa bolo po rozvode manželstva v starostlivosti matky. Dieťa sa mu sťažuje na nadmerné fyzické tresty zo strany matky, udáva mu, že sa jej bojí, má z nej strach a chce zostať s otcom. V rozhovore s psychológom maloleté dieťa popísalo situácie trestov tak, že dostáva varechou alebo mucholapkou, väčšinou na zadok od dvoch, troch rán až do dvadsať rán a že pritom kričí. Matka ho trestá za písanie, pretože píše
škaredo, za brata, keď robí zle on dostane za neho, alebo keď sa s ním háda alebo bije. Údajne dostáva bitku aj od matkinho E. remeňom. Podľa maloletého sa s ním matka nechce hrať, je len s mladším bratom, stále mu dáva písať a keď to nie je dobre, dostáva bitku. Zatvára ho samého v izbe a on sa bojí. Musí spať sám a mladší brat spí s matkou. Uviedol, že má z mamy strach, búcha mu srdce. Psychológ v správe z vyšetrenia konštatoval, že u maloletého pozoruje zvýšenú intrapsychickú tenziu, reč je prekotná, dyslalická, monotónna, bez emočného podfarbenia. Ohľadne intelektu maloletého dieťaťa bolo konštatované, že je v porovnaní s populačným priemerom v pásme výrazného nadpriemeru. Grafický prejav po obsahovej stránke zodpovedá veku dieťaťa. Pozornosť maloletého mierne kolíše, emotivita je inhibovaná (utlmená) s anxiózne - fobickým prežívaním, v prejave dieťaťa sa vyskytujú známky emočnej deprivácie. Z kresby rodiny vyplýva podozrenie na narušenie primárnej väzby matky a dieťaťa.
5. Zo správy na maloletého N. C. vyplýva, že na vyšetrenie bol maloletý odoslaný pediatrom pre poruchy správania, pretože u otca robí ,,hysáky“, hádže sa o zem, ak nedostane, čo chce, ak mu otec neurobí po vôli. U matky to údajne nerobí, lebo mu kúpi hneď všetko, čo chce. Maloletý býva agresívny, do všetkého kope, do kvetov, do psíka. Z objektívneho vyšetrenia vyplýva, že maloletý na vyšetrenie prišiel v doprovode otca, pekne sedí len krátko, pobehuje po ambulancii, o všetko sa zaujíma, ale na upozornenia reaguje, sadne si na stoličku. Ide o rozumného chlapca. Podľa údajov od otca sa uňho vyskytujú erupcie aj negatívnych afektov až otcom popisované afektívne rapty, prejavy brachiálnej agresivity voči subjektom aj objektom. Zvýšená iritabilita, odmietavé až negatívne postoje, výrazná vzdorovitosť. Otcom je popisované nevhodné správanie sa matky (lakuje im nechty, kupuje nové hračky, dá sedieť na nočník pritom už vie kakať do záchodu, fotí ho v nevhodnom oblečení), má podozrenie na to, že maloletému fyzicky ubližuje. V pozadí je neúplná a rozvedená rodina s podozrením na chronickú emočnú depriváciu v primárnom prostredí. Ako diagnóza bola maloletému diagnóza stanovená iná hyperkinetická porucha a iná zmiešaná porucha správania a emotivity. Psychiatrička odporučila psychologické vyšetrenie maloletého. Zo správy zo psychologického vyšetrenia maloletého N. klinickým psychológom vyplynulo, že maloletý na vyšetrenie prišiel v sprievode otca na základe odporučenia psychiatra keďže podľa údajov otca je dieťa vzdorovité, trucovité, máva stavy zúrivosti spojené s agresívnym správaním, útočí bez rozmyslu, hryzie, škrabe - najmä staršieho brata. Škaredo rozpráva, krikom a zlosťou si vynucuje stále nové hračky, nikdy nemá dosť. Hračky ho rýchlo prestávajú baviť a chce ďalšie, údajne je matkou preferovaný. Na psychologickom vyšetrení dieťa spontánne uviedlo, že mu matka varechou a mucholapkou čape na zadok. IQ maloletého bolo podľa testov v porovnaní s populačným priemerom v pásme priemeru. Grafomotorické schopnosti vykazujú nezrelosť senzomotorickej koordinácie a jemnej motoriky. Pozornosť dieťaťa je krátkodobo udržateľná, potreba motivovania k výkonu. Afektivita je u maloletého labilná, so zvýšenou pohotovosťou k impulzívnemu a agresívnemu správaniu pri zníženej sebakontrole. V kresbe rodiny dieťa nemá zakomponovanú matku. Psychológ v závere konštatuje podozrenie na A. vývoj, poruchy správania u maloletého spojené s afektívnou labilitou, vzdorovitosťou, impulzivitou a nekontrolovanou agresivitou, pri zníženej frustračnej tolerancii a podozrenie na anetický vývoj osobnosti dieťaťa, do značnej miery podmienený problematickým citovým a výchovným prístupom, ktorý ohrozuje ďalší psychický vývoj dieťaťa.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že otcom predložených fotografií bez ďalšieho nemal preukázané (overenie, či sa jedná o časti tiel maloletých detí ďalším dokazovaním), že sa jedná o fotografie časti tiel maloletých detí. Z fotografie predloženej otcom detí a potvrdenia tejto informácie, ktoré vyplynulo zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka kúpila maloletému N. kabelku, ktorá vyzerá ako hlava N.. V súvislosti s konštatovaním otca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že matka zverejňuje maloleté deti na sociálnych sieťach ponižujúcim spôsobom, súd prvej inštancie uskutočnil prezretie profilu matky na sociálnej sieti X., v rozsahu ako je verejne dostupný a zistil, že na tejto sociálnej sieti sa žiadne nevhodné alebo ponižujúce fotografie maloletých detí nenachádzajú. Podľa názoru prvoinštančného súdu návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Aj keď zo správ psychiatra
Neodkladné opatrenia v rodinnom práve
a psychológa predložených otcom vyplýva záver o existencii inej zmiešanej poruchy správania a emotivity u maloletých detí, ich zvýšenej labilite a afektivite, dokonca je konštatovaná prítomnosť znakov svedčiacich pre narušenie primárnej vzťahovej väzby matka - dieťa, okresný súd uviedol, že na druhej strane zo správy kolízneho opatrovníka nevyplynulo, že by matka maloletých detí zanedbávala starostlivosť o svoje maloleté deti, respektíve že by maloleté deti boli vo svojom domácom prostredí v ohrození. Prvoinštančný zároveň zdôraznil, že maloleté deti prišli na psychiatrické a psychologické vyšetrenia na podnet a z rozhodnutia otca a s otcom, a ani psychiatrička ani psychológ nevykonali pohovor s matkou na overenie pravdivosti otcom poskytovaných informácií, nezisťovali vzťah matka - dieťa napríklad odsledovaním ich vzájomnej interakcie a za podklad pre závery svojich správ zobrali informácie poskytnuté len otcom maloletých detí. Na základe vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie nepovažoval závery vyšetrení za dostačujúce, ani dostatočne objektívne a to aj s poukazom na odlišné závery ohľadne starostlivosti matky, vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka.
7. Prvoinštančný súd zdôraznil, že tvrdenia otca uvádzané v návrhu otec nijakým spôsobom nepreukázal a zostali len v rovine neurčitých tvrdení (napr. to, že matka na sociálnych sieťach údajne zverejňuje maloletých ponižujúcim spôsobom). Ani tvrdenia o údajnom bití maloletých detí ich matkou nie sú dostatočne potvrdené, resp. ak by k bitke aj došlo, nie je zrejmé v akej súvislosti, v akej intenzite, z akého dôvodu a ako často, čo sú skutočnosti veľmi podstatné pre rozhodnutie o tak vážnom zásahu do výchovy maloletých detí, ktorým by bola zmena ich výchovného prostredia v podobe ich dočasného zverenia do osobnej starostlivosti otca, resp. rozhodnutia o povinnosti matky dočasne maloleté deti odovzdať otcovi. Preto mal súd prvej inštancie za to, že do konečného rozhodnutia, ktoré bude vydané na základe náležitého dokazovania ohľadne spôsobu, akým matka zabezpečuje starostlivosť a výchovu maloletých detí, je potrebné zachovať stabilitu a kontinuitu ich výchovného prostredia, ktorú majú v starostlivosti matky, preto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie.
9. Krajský súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne.
11. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak sa neodkladné opatrenie týka dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je potrebné starostlivo zvážiť, či dočasná ochrana subjektívneho práva rodiča nie je v rozpore s objektívnym záujmom maloletého dieťaťa, ktorý musí byť pri rozhodovaní dominantný.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdenia otca uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli osvedčené, a to nielen šetrením aktuálnych pomerov kolíznym opatrovníkom, ale ani ďalšími dôkazmi, ktoré okresný súd ex offo vykonal.
13. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka starostlivosť o maloleté deti nezanedbáva, pričom nebolo zistené žiadne ohrozenie maloletých detí zo strany matky.
14. Odvolací súd ďalej poukazuje na správu detskej lekárky maloletých detí, ktorá uviedla, že maloleté deti navštevujú ambulanciu v doprovode matky, ktorá s nimi chodí pravidelne na všetky kontrolné odborné vyšetrenia a dodržiava liečbu a liečebný režim detí. Maloleté deti sú dobre živené, nejavia známky podvýživy, psychomotorický vývoj je v norme, komunikácia je s nimi veľmi dobrá. Počas lekárskych prehliadok u maloletých detí nespozorovala zvýšený výskyt modrín ani žiadne príznaky nasvedčujúce používaniu fyzických trestov v rodine.
15. Zo správy Materskej školy v B. mal odvolací súd osvedčené, že maloletý N. C. chodí do materskej školy čistý a upravený. Má dobrý zdravotný stav a po fyzickej stránke nie je zanedbávaný. Je veselý, jeho sebadisciplína je vyhovujúca. Má vytvorené priateľské vzťahy, s rovesníkmi konflikty nemá. Počas príchodu maloletého sa prejavuje väčšia citová väzba na matku. Zapája sa do všetkých činností, je veselý a hravý. Žiadne poruchy spávania u neho neboli zistené.
16. Zo správy Základnej školy K. odvolací súd mal osvedčené, že maloletý S. G. plnil úlohy, spolupracoval, správal sa disciplinovane, zapájal sa do skupinových aktivít, rešpektoval učiteľov, vychovávateľov, dodržiaval pravidlá spolunažívania. Rodičia prejavujú o maloletého záujem. Domáca príprava na vyučovanie je svedomitá, chýbanie žiaka v škole je vždy oznámené a ospravedlnené načas.
17. Otec na pojednávaní uviedol na základe matkou položených otázok, či majú deti modriny, keď prídu od otca domov: ,,Áno, lebo N. hryzie, lebo sa nevie správať. Stane sa to pri hraní. Oni bratia sa k sebe vôbec nemajú, starší syn mi povedal, že ich mamina hucká proti sebe, ten menší bije hlava nehlava staršieho.“ a či maloletý N. mal zlomenú B., keď prišiel od neho: ,,Áno, stalo sa to pri hraní, keď sme sa hrali na posteli na koníka, spadol na vankúš.“
18. Pokiaľ ide o výsledky psychologického vyšetrenia a psychiatrické vyšetrenia maloletých detí, v ktorých je konštatovaný záver o zmiešanej poruche správania a emotivity u maloletých detí i prítomnosť znakov svedčiacich citovej deprivácii a narušeniu primárnej vzťahovej väzby matka - dieťa, odvolací súd i so zreteľom na vyššie uvedené závery vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka, detskej lekárky maloletých detí, Základnej školy K., Materskej školy v B. považuje za potrebné uviesť, že výsledky psychologického a psychiatrického vyšetrenia nie je možné považovať za dostačujúce z hľadiska objektivity, pretože sa na uvedené vyšetrenia maloleté deti dostavili na podnet otca, v jeho prítomnosti s tým, že k otcom tvrdeným skutočnostiam absentuje vyjadrenie druhej strany, teda matky.
19. Odvolací súd konštatuje, že doposiaľ u matky neboli zistené pochybenia ohľadne starostlivosti o maloleté deti, zabezpečenia výživy, resp. zanedbanie starostlivosti o všestranný vývoj a zdravie maloletých detí, zanedbanie školskej dochádzky. Taktiež nebolo osvedčené, že vznik modrín na tele maloletých detí bol spôsobený v príčinnej súvislosti s fyzickým násilím zo strany matky. I otec na súdnom pojednávaní uviedol, že na tele maloletých detí sa vytvárajú modriny, resp. dochádza u nich k úrazom i v období, keď sú v jeho starostlivosti v dôsledku správania sa samotných maloletých detí.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu z doposiaľ osvedčených skutočností nie je možné vyvodiť, že matka nie je schopná postarať sa o svoje maloleté deti, eventuálne si neplní voči maloletým deťom svoje zákonné rodičovské povinnosti a ani odvolací súd nedisponuje konkrétnymi poznatkami, ktorými by bolo možné takýto postup dôvodiť. V posudzovanej veci nebolo osvedčené, že by bol v súčasnosti bezprostredne ohrozený psychický alebo fyzický vývoj maloletých detí, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu a dočasnú úpravu pomerov neodkladným opatrením.
21. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
V režime neodkladných opatrení podľa CMP možno nariadiť aj neodkladné opatrenia podľa § 325 CSP
Jednotlivé osobitné neodkladné opatrenia, ktoré sú upravené v tretej časti civilného mimosporového konania, nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime podľa tohto zákona; samostatná úprava v týchto prípadoch si kladie za cieľ len zdôrazniť ich procesné osobitosti. V režime civilného mimosporového konania je možné nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako sú uvedené v § 365 až § 368, a to s poukazom na § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 CSP. V týchto prípadoch sa preto použije všeobecná úprava neodkladných opatrení.
Uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 13. 6. 2018, sp. zn. 17CoP/30/2018
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. P., dieťa matky L. P. a otca I. P., o návrhu rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. apríla 2018 č. k. 31P/63/2018-96 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým upravuje styk otca s maloletým I. tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým I. každý párny týždeň od piatka od 15:00 hodiny, kedy si dieťa vyzdvihne z predškolského zariadenia, do nedele do 18:00 hodiny, kedy dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hodiny, kedy si dieťa vyzdvihne z predškolského zariadenia do piatka do 08:00 hodiny, kedy dieťa dovedie do predškolského zariadenia.
V zostávajúcej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. upravil styk otca s maloletým I. tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15:00 hodiny, kedy si dieťa vyzdvihne z predškolského zariadenia, do nedele do 18:00 hodiny a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hodiny, kedy si dieťa vyzdvihne z predškolského zariadenia, do piatku do 08:00 hodiny, kedy dieťa dovedie do predškolského zariadenia.
2. V rozhodnutí konštatoval, že matka svojim návrhom žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým otcovi dieťaťa nariadi odovzdať maloletého I. do jej starostlivosti, alternatívne navrhovala, aby súd neodkladným opatrením nariadil, že maloletého I. ponecháva v jej osobnej starostlivosti a otcovi upraví styk z maloletým na každý párny víkend od soboty od 09:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd dočasne zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti v ňom navrhovanom rozsahu.
3. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že návrh oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z predložených listinných
dôkazov mal za preukázané, že maloletý pochádza z manželstva účastníkov konania. Rodiča nežijú v spoločnej domácnosti, spoločný byt predali. Matka aktuálne žije v trojizbovom byte spolu s maloletým, ktorý patrí do vlastníctva jej sestry. Maloletý má toho času 5,5 roka, navštevuje materskú školu, je zdravý. Otec žije v dvojizbovom prenajatom byte. Rodičia sa vo veci starostlivosti o dieťa nevedia dohodnúť. Do ich rozchodu sa dieťa v ich starostlivosti striedalo, v súčasnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by boli dočasne upravené pomery do rozhodnutia vo veci samej, pretože matka sa o maloletého riadne stará, na túto starostlivosť má vytvorené všetky podmienky, zdravý vývoj maloletého nie je žiadnym spôsobom ohrozený. Preto návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň uviedol, že vzhľadom k tomu, že konfliktnú situáciu medzi rodičmi je nevyhnutné upokojiť v záujme dieťaťa, je potrebné upraviť styk otca s maloletým s cieľom zachovania citových väzieb dieťaťa k otcovi, preto upravil styk otca s maloletým.
4. Proti uzneseniu podala odvolanie matka.
5. Krajský súd zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
6. Z tretej časti Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, možno v zmysle ust. § 365 CMP nariadiť neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého, v zmysle § 366 CMP vo veciach výživného a v zmysle § 367 ods. 1 CMP možno nariadiť neodkladné opatrenie o odovzdaní maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Dôležité je zdôrazniť, že jednotlivé osobitné neodkladné opatrenia, ktoré sú upravené v tretej časti civilného mimosporového konania, nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime podľa tohto zákona; samostatná úprava v týchto prípadoch si kladie za cieľ len zdôrazniť ich procesné osobitosti. V režime civilného mimosporového konania je možné nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako sú uvedené v § 365 až § 368, a to s poukazom na § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 CSP. V týchto prípadoch sa preto použije všeobecná úprava neodkladných opatrení.
7. V zmysle citovaného ust. § 325 ods. 1 CSP zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu strán, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotných návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia a súd teda musí primárne vyhodnotiť splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia na základe návrhu z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
8. V predmetnej veci bol odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie toho názoru, že v danej veci je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože z predložených listinných dôkazov a z tvrdení účastníkov konania je zrejmé, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi dieťaťa, a to v otázke styku otca s maloletým.
9. Preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým. Nestotožnil sa pritom s námietkou matky, že styk otca s maloletým v nepárny týždeň od stredy od 15:00 hodiny do piatku do 08:00 hodiny je styk nad nevyhnutnú mieru, ktorý nezodpovedá kritériám neodkladného opatrenia. K tomuto odvolací súd predovšetkým uvádza, že žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje, že neodkladným opatrením má byť styk dieťaťa s rodičom upravený iba v nevyhnutnej miere; v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení, keď koncepcia neodkladných opatrení v súčasnosti nie je viazaná na
Neodkladné opatrenia v rodinnom práve
rozhodnutie vo veci samej a nie je viazaná ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V danej veci však odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal najmä z toho, že z predložených listinných dôkazov a z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že rodina žila spolu, v spoločnej domácnosti do 26. februára 2018, z čoho možno predpokladať, že otec bol s maloletým v každodennom osobnom styku a je preto podľa odvolacieho súdu neprimerané a bolo by výrazným zásahom do práv otca ako rodiča maloletého, aby minimálne do rozhodnutia vo veci samej bol odkázaný stretávať sa s maloletým iba počas každého druhého víkendu v mesiaci. Preto, v záujme zachovania citových väzieb medzi dieťaťom a otcom, rešpektujúc právo otca podieľať sa na výchove svojho syna, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. V zostávajúcej zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, keď mal za to, že styk otca s maloletým tak, ako ho upravil, je pre zachovanie vzájomných väzieb medzi otcom a dieťaťom zatiaľ postačujúci. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazuje na iné rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach, že týmito rozhodnutiami odvolací súd nie je pri svojom rozhodovaní viazaný.
K rozdielu medzi výchovou a starostlivosťou v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia
Neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí. Obsah tohto neodkladného opatrenia však súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa. Výchova maloletého dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má v zákone o rodine normatívne vyjadrenie. To však neplatí o pojme starostlivosť o dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení. Preto odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne neovplyvňuje otázku budúcej výchovy, ako to vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladala matka maloletej.
Uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 9. 11. 2016, sp. zn. 26CoP/33/2016
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. M., dieťa matky M. K. a otca V. M., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 14. septembra 2016 č.k. 11P/79/2016-7, takto
rozhodol:
uznesenie súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v konaní vedenom o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi platiť na výživu maloletej sumu 50,- eur mesačne.
2. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil skutkovo nedôvodnosťou takéhoto návrhu, podaného matkou bez osvedčenia naliehavosti a neodkladnosti rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej práve neodkladným opatrením, nakoľko z jej podaní vyplynulo, že starostlivosť o maloletú je zabezpečená, táto sa nachádza osobnej starostlivosti matky bez toho, že by takúto jej starostlivosť o maloletú niekto narušoval.
3. Otec maloletej sa totiž pre manželské nezhody odsťahoval do Českej republiky a s matkou sú iba v e-mailovom kontakte. Otec maloletej nie je v žiadnom kontakte s maloletou. Matka neosvedčila opodstatnenosť jej strachu z jej manžela - otca maloletej. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené, že je zabezpečená aj výživa maloletej, keďže samotná matka v návrhu ani netvrdila opak. Z elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni pritom vyplynulo, že matka poberá materské dávky vo výške 918,20 eur mesačne, ktorý príjem súd prvej inštancie vyhodnotil ako dostatočný na zabezpečenie výživy matky aj maloletej. Preto ani nevidel dôvod ukladať povinnosť platiť výživné na maloletú zo strany otca neodkladným opatrením. Nebola totiž
Neodkladné opatrenia v rodinnom práve
tvrdená ani preukázaná skutočnosť, že výživa maloletej je ohrozená a preto tu chýbala naliehavosť úpravy výživného. Súd prvej inštancie nemal za osvedčené ani osobné a majetkové pomery otca (a z toho plynúcu aj jeho možnosť a schopnosť platiť výživné), aby ho bolo možné zaviazať na platenie výživného v sume 50,- eur mesačne. Matka jeho príjem neuviedla a otec nie je evidovaný ako zamestnanec v rámci Slovenskej republiky, v ktorom prípade by bolo možné vychádzať iba z toho, že otec nemá žiaden príjem, čo by postačovalo iba na určenie minimálneho výživného, ktorým však je povinný zo zákona prispievať každý rodič bez ohľadu na jeho príjem.
4. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, s návrhom na jeho zmenu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ktorého by súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi by uložil povinnosť platiť výživné v sume 100,- eur mesačne.
5. Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
6. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Tak tomu bude najmä vtedy, ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá sa od svojho narodenia trvale nachádza celodennej osobnej starostlivosti svojej matky a túto jej starostlivosť nikto nespochybňuje ani nenarušuje. Otec maloletej nie je s maloletou v žiadnom kontakte, trvale sa zdržiava v Českej republike a s matkou je iba v e mailovom kontakte. Z jeho vyjadrení je nepochybné, že súhlasí s tým, aby osobnú starostlivosť o maloletú naďalej zabezpečovala matka maloletej a on má záujem o úpravu jeho styku s maloletou súdnou cestou, z dôvodu nedosiahnutia dohody rodičov o takýchto ich právach a povinnostiach k maloletej. Otec na výživu maloletej prispieva bežným výživným v sume 50,- eur mesačne (čo nepochybne vyplýva jednak zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ako aj z bankového výpisu z účtu otca maloletej). Okrem toho podľa zhodných tvrdení účastníkov konania na účet matky maloletej v mesiaci september 2016 poslal aj sumu 9.400,- eur, pričom pre účely rozhodnutia o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (vo veci výživného) je nerozhodné, na aký účel mali tieto finančné prostriedky podľa predstáv rodičov slúžiť (a to či už podľa názoru otca alebo názoru matky maloletej), nakoľko výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými pohľadávkami (podľa ust. § 76 ods. 2 ZR proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou, ale ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné).
8. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nie je naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Je síce pravdou, že matka maloletej vo svojom návrhu, ako aj v odvolaní sa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, prezentovala svoj strach respektíve obavu, že otec maloletej túto unesie a následne jej bude ubližovať podávaním rôznych liekov, avšak takéto svoje obavy žiadnym spôsobom neosvedčila. K takýmto záverom nebolo možno dospieť ani z predloženej e-mailovej komunikácie medzi matkou a otcom maloletej.
9. V tejto súvislosti je ďalej potrebné dodať, že neodkladným opatrením súd aj z úradnej povinnosti (bez návrhu) môže nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí. Obsah tohto neodkladného opatrenia však súvisí s otázkou výchovy maloletého dieťaťa. Výchova maloletého dieťaťa je inštitútom rodinného práva, ktorý má v zákone o rodine normatívne vyjadrenie. To však neplatí o pojme starostlivosť o dieťa. Starostlivosť, ktorá môže byť obsahom neodkladného opatrenia, je inštitútom procesného
práva. Jeho úprava obsahuje provizórnosť ako pojmový znak neodkladných opatrení. Preto odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osoby, ktorú určí súd, je v skutočnosti faktické opatrenie, ktoré zásadne neovplyvňuje otázku budúcej výchovy, ako to vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladala matka maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je osobitným procesným inštitútom viazaným na splnenie zákonných podmienok pre jeho nariadenie. Takéto podmienky zistené neboli a z uvedeného dôvodu neboli splnené ani predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Dôsledné posúdenie možnosti a schopnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletej, ako aj určenie adekvátneho výživného zo strany otca (podľa ustálenej praxe Krajského súdu v Trnave v rozsahu od 20 do 30% na všetky vyživované osoby z príjmu výživou povinného rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa osobne nestará), bude možné až po vykonaní dokazovania v základnom konaní vedenom o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, v ktorom konaní je súd povinný zistiť skutočný stav veci (ako to správne namietala v odvolaní aj matka až na to, že takúto povinnosť nemá súd rozhodujúci len o neodkladnom opatrení) a vzhľadom na takéto zistenia určiť aj výživné zodpovedajúce osobným a majetkovým pomerom rodičov, ich schopnostiam a možnostiam prispievať na výživu maloletej, pravdaže rešpektujúc právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov, ako aj právo dieťaťa na jeho výživu zodpovedajúcu jeho odôvodneným potrebám (§ 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
