Manuál starostlivosti o pacienta s vybranými chorobami v praxi farmaceuta
2.2
Podpora imunity využitím vitamínov a stopových prvkov
Antioxidačné pôsobenie predstavuje jedno zo základných mechanizmov nielen zinku, ale aj vitamínov C a D, ktorým sa budeme venovať v ďalších kapitolách. V prípade nízkeho vzostupu koncentrácie prooxidačných látok dokážu antioxidačné systémy vykompenzovať tento stav a obnoviť rovnováhu v oxidačno‑redukčných dejoch. Ide o normálnu súčasť regulácie za fyziologických podmienok na udržiavanie stabilného stavu, redoxnej homeostázy. V organizme, zjednodušene povedané, môžu nastať nasledovné situácie (A – D). A – prevaha oxidačného stresu Za určitých podmienok sa môže produkcia voľných kyslíkových radikálov (VKR) dlhodobejšie zvyšovať, čo má za následok vyčerpanie antioxidačných mechanizmov a vznik množstva ochorení (aj chronických). O nefyziologickom oxidačnom strese teda hovoríme až vtedy, ak dochádza k prevahe prooxidačných faktorov nad antioxidačnými, čo môže nastať buď nadmernou tvorbou alebo prísunom prooxidačne pôsobiacich látok, resp. zlyhaním obranných mechanizmov. Následkom reakcie iniciovanej radikálmi dochádza k zmenám v štruktúre buniek, k poškodeniu tkanív, orgánov a nakoniec ovplyvneniu dôležitých funkcií v organizme (obr. 2.1). Výsledkom bunkového poškodenia je priama či nepriama účasť na rôznych chorobných procesoch, kde je oxidačný stres považovaný za rizikový faktor, napr. iniciácie a progresie aterosklerózy, kardiovaskulárnych ochorení, mozgovej príhody rastúcej
Obr. 2.1 Deštrukčný potenciál oxidačného stresu (podľa Aruoma OI. Jaocs 1998; 199–212) 98
Možnosti posilnenia obranyschopnosti organizmu s vekom spolu s neprimeraným životným štýlom. Dôsledkom je poškodenie vedúce k ovplyvneniu bunkových štruktúr, lipidov, proteínov, nukleových kyselín. B – fyziologické účinky mierneho oxidačného stresu Na druhej strane sú dokázané pozoruhodné vlastnosti mierneho oxidačného stresu. Sú súčasťou signalizačných systémov zapojených do regulácie rastu, diferenciácie a metabolizmu buniek. Sú produkované fagocytujúcimi bunkami ako polymorfonukleárne leukocyty alebo makrofágy, čím sa podieľajú na deštrukcii fagocytovaného materiálu (mikroorganizmov). Na bunkovej úrovni (ako signálne molekuly) fungujú superoxid a peroxid vodíka napríklad pri úspešnom oplodnení vajíčka, resp. po narušení jeho membrány pri zabránení prieniku ďalších spermií. Okrem uvedeného je peroxid vodíka nevyhnutný pre oxidáciu jodidu na elementárny jód v štítnej žľaze. Zároveň superoxid produkovaný cez NADPH‑oxidázu sprostredkuje vazokonstrikčný účinok angiotenzínu II. Cez reguláciu aktivity proteínfosfatáz a proteínkináz vplývajú VKR aj na bunkový cyklus, prežívanie a apoptózu. Oxid dusnatý disponuje výrazným vazodilatačným efektom. Hydroxylový radikál je zas využívaný pri biosyntéze cholesterolu a žlčových kyselín, ako aj pri detoxikácii niektorých xenobiotík (liečiv). C – antioxidačné pôsobenie Za fyziologických podmienok je tvorba voľných radikálov pod kontrolou vysokomolekulárnych (enzýmové, neenzýmové) a nízkomolekulárnych (prírodné, syntetické) antioxidantov hydrofilného alebo lipofilného pôvodu (tab. 2.3). Na základe MÚ ich rozdeľujeme na: • preventívne antioxidanty zabraňujúce tvorbe voľných radikálov, • vychytávače voľných radikálov (scavengery) odstraňujúce už vzniknuté voľné radikály, • reparačné enzýmy vychytávajúce a opravujúce už poškodené molekuly. Tab. 2.3 Faktory súvisiace s antioxidačnou ochranou
Antioxidačná ochrana
extracelulárne antioxidanty vitamíny (vitamín C) a iné exogénne látky rozpustné vo vode, plazmatické bielkoviny intracelulárne antioxidačné systémy glutatión, enzýmové antioxidanty, koenzým Q, melatonín antioxidanty v membránach vitamín E a iné látky rozpustné v tukoch (vitamín D) enzýmové antioxidanty cytochrómoxidáza, superoxiddismutáza, kataláza, glutatiónperoxidáza neenzýmové antioxidanty ceruloplazmín, albumín, feritín nízkomolekulové hydrofilné antioxidanty glutatión, kyselina askorbová a močová, tioly, bilirubín viazaný na proteíny nízkomolekulové lipofilné antioxidanty tokoferoly, karotenoidy, ubichinol
99
Manuál starostlivosti o pacienta s vybranými chorobami v praxi farmaceuta Antioxidačne pôsobiace látky musia byť v organizme v dostatočnej koncentrácii, aby boli schopné reagovať s voľnými kyslíkovými a dusíkovými radikálmi, pričom výsledný produkt reakcie nesmie byť toxickejší ako odstraňovaný radikál. Neexistuje však antioxidant, ktorý by eliminoval všetky VKR (superoxid je odstraňovaný primárne superoxiddismutázou, ktorá je voči voľnému hydroxylovému radikálu neúčinná). V terapeutickom procese pôsobia väčšinou ako súčasť adjuvantnej terapie k štandardnej liečbe alebo sa uplatňujú po traumatickom stave. D – významná prevaha antioxidantov Aj výrazná prevaha antioxidantov môže mať nepriaznivé následky na organizmus v zmysle blokády vyššie uvedených účinkov voľných radikálov pozitívne ovplyvňujúcich organizmus. Podľa najnovších štúdií má v tejto oblasti rozhodujúcu úlohu aj intenzita športovania. Počas intenzívneho akútneho cvičenia sa zvyšuje produkcia VKR s následnou inhibíciou svalovej kontraktilnej funkcie/svalovou únavou/bolesťou/ zhoršenou výkonnosťou. Preukázala sa aj asociácia s poškodením svalov a zhoršením imunity. Na druhej strane fyziologický stres, ku ktorému dochádza počas cvičenia, má za následok adaptáciu kostrového svalstva s ich následnou schopnosťou vyrovnať sa s ďalšími budúcimi stresormi.
Suplementovať vitamíny počas cvičenia? Odpoveď: Jednorazové alebo akútne podanie antioxidantov počas cvičenia vysokej intenzity, turnajových súťaží (v krátkom časovom období sa podstúpi niekoľko intervalov cvičenia s vysokou intenzitou) alebo súťaží vo výške zlepšuje výkon‑ nosť, urýchľuje regeneráciu a zvyšuje syntézu kolagénu. Na druhej strane po chronických, vyšších antioxidačných dávkach môže byť narušená adaptácia na tréning a budúca cvičebná výkonnosť.
100 Ukázka elektronické knihy