Abbé sviežo nepôsobil. Bolo chybou, že som nepristúpil na jeho hru. Nepredstieral rastúce zúfalstvo, nezveroval sa mu s hlúposťami z môjho života. Namiesto toho som pôsobil, tak ako som v Konvente určite nemal. Vyzeral som spokojný. Cela, ktorá ma mala zlomiť vytvorila ideálny priestor, v ktorom som sa naučil koexistovať s Légiou. Lenže môj žalárnik potreboval výsledky. Zriadenie „prípadu Alter“ venovalo veľkú pozornosť, investovalo do mňa veľa energie. Aby ma zajalo, podniklo falošný útok na podzemie. V piatom dištrikte stratilo tretinu jednotky Zriadencov. Chcelo, aby sa ich vklad začal konečne úročiť. Zlomiť ma a privítať v náručí Zriadenia, tak ako si to Abbé želal. Alebo vo mne odhaliť hrozbu a eliminovať ju, čoho sa zas Fária obával. Nedialo sa však ani jedno. Abbé začínal tušiť, že Zriadenie prvýkrát sklame. Obdobie nášho spolunažívania čoskoro skončí. K slovu sa dostanú brutálnejšie metódy Zriadenia. Kým nado mnou sa sťahovali mraky, v podzemí sa pomaly písala ďalšia kapitola môjho života. Torin prežil a neodišiel z veľkosídla. Okamžite po nečakane krátkom útoku na piatu časť mesta zistil, že ma uniesli. Jasko, môj lizardí sprievodca, útok prežil. Dokázal sa útočníkom vytratiť v tmavých zákutiach tunelov. Torinovi a Neandertálovi povedal všetko o Strakovej zrade a mojom únose Zriadencami. Prednosta dlho nechcel uveriť, že kvôli nejakému chlapcovi z malosídla na konci sveta bolo Zriadenie ochotné porušiť neformálne prímerie s piatym dištriktom. 98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS520996
Torinovi zas bolo jasné, že bez Neandertála ma z rúk Zriadenia nedostane. Neostalo mu nič iné, než povedať celý príbeh. Vrátane podozrenia, že ako syn Mitry sa môžem stať novou nádobou. Moc večných v rukách Zriadenia už bola dostatočná desivá predstava, aby pohla aj vodcom podzemia. Lenže ochota pomôcť nestačila. Priamy útok na Konvent nepripadal do úvahy. Konvent bol súčasťou veľkomodlitebne. Ktokoľvek by ohrozil stroje, ktoré zaisťujú stabilitu podnebia, by sa stal štvancom na všetkých kontinentoch. Priaznivci aj odporcovia Zriadenia by ho skôr či neskôr vypátrali. Jediná cesta ako uspieť, vyžadovala to, čoho sa Biotikom príliš nedostávalo – trpezlivosti. Pán podzemia začal rozhadzovať siete v okolí modlitebne. Dovolával sa láskavostí z minulosti, platil za akúkoľvek informáciu o väzňoch a postupne získaval kontakty medzi samotnými kniazmi. Služobníkov nového boha zďaleka netvorili len náboženský fanatici. Veľká časť kniazov boli technici, ktorí zabezpečovali chod a údržbu veže. Pri modlitebni ich rodiny žili po generácie. Dlho pred príchodom nového boha. Od detstva ich zasväcovali do fungovania filtračných zariadení. A oni všetko, čo vedeli, odovzdávali svojim deťom. Zúčastňovali sa kázní, viedli modlitby, ale v princípe ich zaujímal len hluk veže, ktorej slúžili. Okrem nich Zriadenie v prvých rokoch svojej existencie anektovalo aj časť nižších úradníkov predchádzajúceho režimu. Nič iné neostávalo. Výber daní, správa veľkosídla a ďalšie rutinné povinnosti vyžadovali znalosti a skúsenosti, ktoré boli zriedkavé.
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS520996
Takže časť bývalých úradníkov si muselo navliecť kutne kniazov a robili to isté, čo pred tým. Boli režimom sledovaní. Tí, čo si nezískali dôveru, nahrádzaní, ale väčšina ostala. Poslednou veľkou skupinou boli klasickí karieristi, ktorí si obliekli habit kajúcnikov, aby si zaistili väčšiu šancu na pohodlný život. Skutočne veriaci putovali po kontinentoch a šírili slová nového boha. Trvalo mesiace intenzívnej práce, kým Neander zistil, že žijem. A trvalo ešte dlhšie, než dokázal od jedného z dozorcov získať plán väzenskej časti Konventu, umiestnenie mojej cely, rozpis hliadok a informácie o tom, kedy som v kobke sám. Nakoniec sa mu podarilo dostať sa aj k dozorcovi, ktorý mi nosil jedlo. Neandertál pre tieto informácie minul tretinu svojich tajných úspor. A nedozvedel som sa to raz. Počúval som to dokola, kedykoľvek mal Neander príležitosť. Každopádne v čase, keď ma mali presunúť, v podzemí pripravovali moje vyzdvihnutie. Otázkou ostávalo, čo príde skôr. Edel. Na druhý deň Variagovia z bývalej občiny Lizardov zobrali všetko, čo malo cenu a dalo sa preniesť. Pravidlá hry medzi porazenými a víťazmi sa nezmenili ani po troch potopách. Nezmenia sa nikdy. Maršal medzi mužov rozdelil korisť. Lizardi však nepatrili medzi bohaté kmene. Po vyrabovaní cenného a zničení bezcenného majetku Variagovia zamierili domov. Nás sprevádzali do Internátu dve desiatky vojakov. Neboli nadšení z úlohy sprevádzať deti na sever, ale správali sa milo a ústretovo. Hlavne sa snažili čo najskôr vrátiť na pobrežie stredného kontinentu a svoj podiel chudobnej koristi utratiť. 100 Ukázka elektronické knihy