Robert Bryndza
„Do väzby šiel preto, že ste mali presvedčivé dôkazy, aby ste ho zatkli a vypočuli. Tiež ste sa s rodinou dostali do konfliktu. Potrebujú niekoho nestranného. Budem ich informovať ja a dôstojník poverený stykom s rodinou.“ „Nebola som si vedomá toho, že by trpel nejakou psychickou poruchou. Nemám jeho lekárske záznamy, ale po našom prvom – vypätom – výsluchu ho vyšetril lekár, ktorý súhlasil s tým, aby výsluch po pauze pokračoval. Tak ďaleko sme sa však nedostali. Bol kľúčovou súčasťou môjho vyšetrovania…“ „Dobre. Vezmite si na zvyšok dňa voľno,“ prerušila ju Melanie. „Odvolávate ma z prípadu?“ „Nie. Ale musím sa pozrieť na videozáznam z výsluchu, musím sa porozprávať so seržantom z väzobných ciel a s policajtmi, ktorí ho zatýkali. Tiež chcem, aby ste spísali hlásenie so všetkými detailmi. A chcem hovoriť s McGorrym.“ Erika sa postavila. „Dobre.“ „Počkajte ešte chvíľu a posaďte sa.“ Erika sa posadila a oprela. „Prosím?“ „Chystám sa vám povedať niečo, čo sa vám nebude páčiť, ale chcem, aby ste to odo mňa počuli.“ „Áno?“ „Počas roka ste toho dosť zažili. Ani nie pred týždňom ste uzavreli prípad vrážd a únosu.“ „Je to desať dní…“ Erika zavrela oči. Išlo o otrasný prípad, ktorého aktérmi boli Nina Hargreavesová a Max Kirkham – pár, ktorý v Anglicku spáchal sériu vrážd a lúpeží. Médiá z ich prípadu nevyhnutne vytvorili – 98 – Ukázka elektronické knihy, UID: KOS280846
SMRTIACE TAJNOSTI
príbeh Bonnie a Clydea a potom komandér Marsh vystúpil s osudovým vyhlásením pre tlač, kde oboch vrahov odsúdil. Marsh sa domnieval, že postupuje múdro, keď im dáva ultimátum, ale namiesto toho im ponúkol tvár a meno. Nina s Maxom začali pátrať v jeho súkromnom živote, netrvalo dlho a objavili, že Marshova manželka pochádza z bohatej rodiny a že majú dve malé dcéry. Napadli Marciu, keď bola sama doma, a Nina Hargreavesová potom v škôlke predstierala, že je novou pestúnkou dievčatiek. V tej chvíli prípad eskaloval a došlo k plnohodnotnému únosu. Marsh a Marcia sa neriadili radami a odporúčaniami a zaplatili výkupné dvestotisíc libier. Prípad sa však skončil až vtedy, keď sa Erike podarilo vystopovať Ninu a Maxa do vzdialeného miesta v Dartmoore na juhu Anglicka, kde dievčatká držali. Nasledovný krvavý kúpeľ, v ktorom sa proti sebe obrátili Max s Ninou, mala Erika stále vrytý do pamäti. Dvojičky zachránila. Dievčatká nemali fyzické zranenia, ale psychické jazvy sa im budú hojiť dlho. „Erika! Erika!“ Erika otvorila oči. Melanie ju s obavami pozorovala. „Čo sa stalo?“ „Ospravedlňujem sa. Som stále trochu v šoku. Tragické nie je len to, keď si mladý človek vezme život… Bol to tiež môj kľúčový svedok.“ Melanie vytiahla peňaženku, vybrala z nej vizitku a podala ju Erike. „Doktor G. Priestley. Klinický psychológ,“ prečítala Erika a pozrela sa na Melanie. „To je pre mňa?“ „Áno.“ „Myslíte si, že som sa zbláznila? Že som nevyrovnaná?“ Melanie zdvihla ruku. „Nie, to si nemyslím. Kým sa dostaneme ďalej, chcem vám povedať, že doktor Priestley je môj lekár. Chodím k nemu raz do týždňa.“ – 99 – Ukázka elektronické knihy, UID: KOS280846
Robert Bryndza
„Na terapiu?“ „Áno.“ Erika nevedela, čo by mala povedať, takže sklopila oči k vizitke. „Čo to má znamenať? Odporúčanie? Úspešne som uzavrela ďalší prípad, zastavila som dvojicu niekoľkonásobných vrahov, zachránila som dcéry komandéra, a namiesto gratulácie mám ísť na terapiu?“ „Tak to nie je, Erika. Hovorím s vami ako priateľka alebo ako kolegyňa. Súkromne. Nemá to nič spoločné s Metropolitnou políciou, s akýmkoľvek prípadom alebo samovraždou Josepha Pitkina. Ste jednou z mojich najlepších ľudí a som presvedčená, že sa čoskoro vrátite k prípadu tejto vraždy, ale toto od vás chcem. Je mojou povinnosťou hlásiť, pokiaľ niektorý z mojich dôstojníkov bojuje s tlakom, ktorý naň ho v práci dolieha.“ „Vy o mne napíšete hlásenie?“ „Nie! Dofrasa, počúvajte, čo vravím, vy jedna sprostá hus!“ Erika sa na Melanie pozrela a usmiala sa. „Ospravedlňujem sa…“ začala Melanie. „Nie, to je v pohode. Som radšej, keď ma označíte za sprostú hus, ako keď používate to hlúpe korektné vyjadrovanie…“ Zdvihla navštívenku. „To je ten váš terapeut?“ „Áno.“ „Nevadilo by vám, ak by som sa spýtala…“ Melanie sa zhlboka nadýchla a oprela sa. „Keď som bola prvýkrát tehotná, čakala som dvojičky. Donosila som ich do termínu, prebehla oslava, rozrušená rodina a manžel čakali v pôrodnici, aby si mohli popestovať naše bábätká… Obidve sa narodili mŕtve.“ Zhlboka sa nadýchla a z tváre si zotrela slzu. „Lekári – 100 – Ukázka elektronické knihy