jeho zlaté brnenie, jeho koňa a strieborné jablko.“ Potom mi to prines.“ A princezná tak urobila. Priniesla mu to, čo si želal. Nasledujúci večer sa princ obliekol na turnaj. Predtým, ako odišiel, povedal svojej manželke: „Teraz si daj veľmi dobrý pozor, keď ma uvidíš na turnaji, aby si neprezradila, že som Zlatý krab. Ak tak urobíš, môže to viesť k veľkému nešťastiu. Postav sa k oknu so svojimi sestrami. Keď pôjdem na koni okolo, hodím ti strieborné jablko. Chyť ho do ruky. Ale keď sa ťa spýtajú, že kto som, povedz im, že nevieš.“ Tak vraviac, ju pobozkal. Zopakoval jej svoje varovanie a odišiel. Princezná išla so svojimi sestrami k oknu a pozerala na turnaj. Keď išiel okolo jej manžel, hodil jej strieborné jablko. Chytila ho do ruky a odišla s ním do svojej izby. Za chvíľu k nej prišiel jej manžel. Avšak jej otec bol veľmi prekvapený, že neprejavila záujem o žiadneho z princov. Preto usporiadal druhý turnaj. Zlatý krab dal svojej manželke rovnaké pokyny ako predtým, ibaže tentokrát dostala od muža pri záhradnej bráne zlaté jablko. Predtým, ako princ odišiel na turnaj, povedal svojej manželke: „Teraz viem, že ma dnes zradíš.“ Ona mu však prisahala, že nepovie nikomu, kým on je. Princ jej zopakoval svoje varovanie a odišiel. Večer, zatiaľ čo princezná s matkou a svojimi sestrami stála u okna, zrazu pricválal princ na svojom tátošovi a hodil jej zlaté jablko. Vtedy jej matka vletela do zúrivého hnevu, capla ju na ucho a zvolala: „Ty pochábeľ! Čo ani tento princ sa ti nepáči?“ Vystrašená princezná vykríkla: „Páči sa mi! Veď to je môj Zlatý krab osobne!“ Jej matka bola ešte viacej nahnevaná, lebo jej to nepovedala skôr. Vbehla do dcérinej izby, schytila krabiu škrupinu a hodila ju do ohňa. Nešťastná princezná potom veľmi dlho plakala, ale jej princ sa už nevrátil. Okrem toho sa stali i nasledujúce udalosti. Opustíme princeznú a pozrieme sa na ďalšie osoby v príbehu. Jedného dňa išiel jeden starý muž k potoku, aby si namočil kôrku z chleba, ktorú chcel jesť, do vody. Keď zrazu z vody vyšiel pes. Uchňapol mu z ruky chlieb a bežal s ním preč. Starý muž bežal za ním. Pes prišiel až k nejakým dverám, ktoré otvoril a vbehol dnu. Starý muž ho nasledoval, ale nedobehol ho. Dostal sa ku schodom, ktoré viedli dolu. Zostúpil po nich a ocitol sa pred majestátnym palácom. Vošiel dnu do veľkej haly, kde bol prestretý stôl pre dvanásť ľudí. Ukryl sa za veľký obraz.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS273357
Chcel vidieť, čo sa bude diať. Na poludnie začul veľký hukot. Až ho priam zatriaslo od strachu. Keď nabral odvahu, pozrel spoza obrazu. Uvidel tam lietať dvanásť orlov. Pri tomto pohľade sa jeho strach ešte zväčšil. Orly pristáli pri fontánke s vodou, kde sa umyli. A vtedy sa zrazu všetci premenili na dvanásť rúčich mládencov. Posadali si za stôl. Jeden vzal kalich naplnený vínom a povedal: „Na zdravie môjmu otcovi!“ Druhý povedal: „Na zdravie mojej matke!“ A prípitky pokračovali. Keď jeden z nich povedal: „Na zdravie mojej milovanej dáme! Nech sa jej darí a dobre žije! Ale kliatbu na jej krutú matku, ktorá spálila moju zlatú škrupinu!“ Ako tak povedal, horko zaplakal. Vtedy mladíci vstali od stola. Prišli späť ku fontáne. Premenili sa znovu na orlov a odleteli von. Potom starý muž tiež odišiel preč. Vrátil sa na denné svetlo a išiel domov. Skoro nato sa dopočul, že princezná ochorela a že jedinou vecou, ktorá by jej vedela prinavrátiť zdravie, bolo rozprávanie príbehov. Nuž preto išiel do kráľovského zámku a vyžiadal si audienciu u princeznej. Povedal jej o čudných veciach, ktoré videl v podzemnom paláci. Hneď ako skončil svoje vyprávanie, princezná sa ho spýtala, že či by vedel nájsť cestu do toho paláca. „Áno, istotne,“ odpovedal. Princezná si zaželala, aby ju tam ihneď zaviedol. Starý muž tak urobil. Keď prišli do paláca, obaja sa ukryli za veľký obraz. Povedal jej, že musia byť ticho. Za chvíľu prileteli orly a zmenili sa na mladých mužov. Princezná medzi nimi hneď spoznala svojho manžela. Pokúsila sa vyjsť zo svojho úkrytu, ale starý muž ju zadržal. Mládenci si posadali za stôl. A princ znova povedal: „Na zdravie mojej milovanej dáme! Nech sa jej darí a dobre žije! Ale kliatbu na jej krutú matku, ktorá spálila moju zlatú škrupinu!“ Vtedy to princezná už viacej nevedela vydržať. Pribehla ku svojmu manželovi a hodila mu svoje ruky okolo krku. Ten ju okamžite spoznal a povedal: „Pamätáš si, ako som ti toho dňa povedal, že ma prezradíš? Teraz vidíš, že som sa nemýlil. Ale všetok zlý čas už pominul. Teraz ma dobre počúvaj. Musím zostať začarovaný ešte tri mesiace. Zostaneš tu so mnou, pokým neuplynie ten čas?“ Tak princezná s ním zostala. Takto povedala starému mužovi: „Choď naspäť do zámku a povedz mojim rodičom, že tu zostávam.“ Jej rodičia boli veľmi znepokojení, keď sa starý muž vrátil a povedal im to. Ale hneď ako prešli tri mesiace, skončilo aj princovo začarovanie. Prestal byť orlom a stal sa už navždy rúčim mužom. Spolu s princeznou sa vrátili
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS273357
domov na zámok. Potom žili už spolu šťastne po celé svoje životy. A my, ktorí poznáme tento príbeh, sme o to šťastnejší a tešíme sa spolu s nimi. [@ Grécke rozprávky, Schmidt, Andrew Lang, Robert Hodosi]
Ukázka elektronické knihy