98
to, aby človek zostal vždy sám a neprispôsoboval sa názoru väčšiny. Iba človek idúci cestou vyznačenou srdcom, rozumom a dobrým svedomím si získa rešpekt u iných.172 „Stádovosť“ ľudí kritizuje v pokračovaní pod názvom Naša odvislosť.173 Rubrika Ženské snahy pranierovala potieranie práv žien na Slovensku i v zahraničí, ku ktorým patrí hlasovacieho právo, odpor k úspešnému uplatňovaniu sa žien v rôznych profesiách, napríklad lekárky, vedkyne či letušky, a poukazovala na rozvoj hnutia žien v rôznych, nielen európskych štátoch, ale aj v Japonsku, Egypte, Číne alebo Indii. Iná rubrika Zo ženského sveta sa zamýšľa nad tým, prečo sa postavenie žien počas histórie nezlepšovalo úmerne so stúpajúcou kultúrnou a materiálnou úrovňou spoločnosti. Podľa autorky vzťah k žene vždy závisel od úrovne mravnej. Staroveká žena mala hodnotu iba ako matka, milenka a pracovná sila, nie však ako samostatná individualita. Nasledujúce obdobia boli poznamenané dvojakou morálkou, podľa ktorej muži mohli mať milenky.174 V pokračovaní Snahy za lepším človekom sa vracia k ideálu ženy „jemnej, citlivej, ktorá potrebuje rytiera, ktorý dáva Bohu dušu a srdce dáme, ale nie manželke, lebo práve bolo módou milovať cudzie ženy a ich ospevovať.“ Hodný pozornosti je aj citát: „Za krížových vojen boly ženské vzdelanejšie ako mužskí. V Čechách snažily sa vyrovnať mužským ženy husitské, ktoré vedely vykladať i písmo. […] V salónoch (renesancie) vystupuje niekoľko duchaplných žien. Dišputovalo sa o kráse, o literatúre a umeleckých dielach. V 17. a 18. storočí nastupuje duchaplnosť, ale pritom niet hnutia po náprave. Moderné ženské hnutie začalo sa vystúpením Amerikánok za politické práva a rovnaké vzdelanie s mužskými. […] Volebné právo dostaly ženské najskôr v Amerike a v Austrálii roku 1902. Ženská otázka je asi najťažším problémom sociálnym, lebo sa súčasne stáva hospodárskym. […] Mužskí dávajú za príklad ženskú citovosť, ale neprestávajú pritom na nás pozerať trochu svrchu, ako na tvorov oveľa slabších, citových na ujmu súdnosti. Ruskin, anglický umelecký kritik, ktorého život vyplňuje temer celé minulé storočie, prízvukuje ženskú múdrosť a ukazuje to na Shakespearových hrdinkách.“175 Rubrika v skratke ponúka stručný historický prierez ženského hnutia vo svete a námety na to, ako sa robí propaganda hnutia žien v zahraničí. 172 Výchova. Dr. Förster: Výchova k samostatnosti. Strach pred výsmechom. Živena 18, č. 9 (september 1928), s. 216. 173 Výchova. Dr. Förster: Výchova k samostatnosti. Naša odvislosť. Živena 18, č. 10 (október 1928), s. 239. 174 Dr. M. Oravcová: Zo ženského sveta. Snahy za lepším človekom. Živena 18, č. 3 (marec 1928), s. 74. 175 Dr. M. Oravcová: Zo ženského sveta. Snahy za lepším človekom. Živena 18, č. 4, (apríl 1928), s. 100 – 101.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS270012
99
V číslach z konca 20. a z 30. rokov sa už vychádza z existencie vzde laných žien na Slovensku, ktorých postavenie v manželstve, rodine a v spoločnosti je modifikované. Rubrika Rozhovory poskytla priestor na témy ako Rozhovory o našom spoločenskom živote, o rodine a manželstve; Naozaj v Bratislave niet dosť slovenských inteligentných dievčat?; Niekoľko slov o dnešnom manželstve; Trochu o zmene rodinného života, v ktorých autorky kritizujú nespravodlivú deľbu práce v domácnosti zamestnanej ženy a neúmerný rozsah povinností žien pri výchove detí. Predstavujú novodobé koníčky žien – čítanie, šport, turistiku či zábavu. Všeličo odpovedá na odľahčené otázky: Čo sa tohto roku tancuje počas zimnej sezóny? Vzápätí upozorňuje, že slow-fox, ktorý sa rok predtým objavil medzi slovenskými tanečníkmi ako náhrada za krásny, ale hynúci blues, sa v spoločnosti definitívne udomácnil spolu s elegantným en glish‑waltzom a mladým tangom, kým excentric-black-bottom, heebie‑jee bies a maďarská novinka budapest, prepadli na celej čiare. Spomína sa tu aj pražský tanečný majster Pribáň, ktorý predstavil tanečnú novinku Lin-Chap-Step.176 Zaujímavý je pohľad do minulosti, na vznik tanca, ktorý najprv predstavoval bojový tanec, neskôr tanec lásky, ten pokračoval náboženskými či pohrebnými tancami.177 Aj v rubrike Zo sveta sa hovorí o tanci, konkrétne o poľskej spoločnosti a jej odpore voči cudzím, údajne neestetickým moderným tancom. Podľa Poliakov je prijateľný iba tradičný poľský – mazur, oberek, polonaisa a staré národné tance. Pravdivý je názor poľskej herečky Malickej: „dáma všade musí zachovať umiernenosť a chrániť sa výstrednosti. V chovaní, odeve i tanci. […] Dnešné ženské svojím ,moderným‘ vystupovaním strácajú ženstvo.“178 Živena nechápavo krúti hlavou nad zlými vyhliadkami na vydaj vzde laných, pracujúcich mladých žien, ktoré boli ešte v nedávnej minulosti vyradené spomedzi kandidátok na vydaj. Promočná listina totiž na Slovensku predstavovala hendikep, lebo mužskí sa „učeným“ vyhýbali doďaleka. Redakcia tvrdí, že práve vzdelané a zamestnané ženy dokážu byť rovnocennými manželkami, pretože sú schopné prakticky aj ideovo radiť manželom. E. Šoltésová sa obula i do márnotratnosti, ktorú nazvala „chorobou dnešného času“. Ženy, ktoré sa skrývajú za hmotné statky a bažia po spoločenských radovánkach sú podľa nej duševne úbohé a im podobní muži sa potom oddávajú pijanstvu, kartárstvu a výstrednej nemravnosti. „A márnotratnosť, hovejúca škodlivým záľubám ľudí, akživo 176 Všeličo. Čo sa toho roku tancuje. Živena 18, č. 1 (január 1928), s. 17. 177 Z histórie tanca. Živena 16, č. 3 (marec 1926), s. 54 – 56. Pokračovanie: Živena 16, č. 4 (apríl 1926), s. 75 – 76. 178 Zo sveta. Poľská spoločnosť proti moderným tancom. Živena 18, č. 2 (február 1928), s. 46.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS270012
100
neutvorí životaschopný národ, lež naopak, vynivočí ho.“179 V časopise nachádzame opakovanú negáciu fajčenia, najmä fajčenia žien, ktoré si okrem rovnoprávnosti prisvojili aj neušľachtilé obyčaje – fajčenie na verejnosti a nápadné líčenie.180 Označuje to za vyzývavosť, afektáciu a zo smiešňovanie samej seba. Očividný výsmech fajčenia žien možno nájsť v poznámke Štefana Zimu: Mladoženísi.181 Na stránkach sa tiež pranierujú snahy starších žien zostať navždy mladými, ale aj mravy mládeže, kde sa vychádza zo známeho českého znalca bontónu, ktorým bol Jiří Guth-Jarkovský. V rubrike Rozličné pokračuje osveta proti alkoholizmu na Slovensku – Dá sa pijanstvo vyliečiť? Frekventovaná rubrika Móda a vkus predstavila módu ako čosi vrtošivé a márnomyseľné, čo sa nám dnes páči a zajtra odložíme. Súčasné trendy vyjadrila myšlienka: „Dnešná žena je vo dne druhom, a večer vílou. Silhouetta modernej ženy sa podobá tej mužskej. […] Dnešná ženská študuje, vidíme ju v úrade, za katedrou, v nemocnici, pri športe, atď. Či možno si predstaviť balonovitý rukáv v pracovnom plášti? Či možno v nepohodlných dlhých sukniach ponáhľať sa do úradu? Má dnes ženská času na komplikovaný účes? Vydržala by v šnurovačke presedieť hodiny a hodiny za písacím stolíkom?“182 Propaguje sa tu móda vhodná pre pracujúce ženy. Nové trendy na ročné obdobia sa prihovárajú za módu prostú, nenápadnú, lebo v tom vraj spočíva pravý pôvab a elegancia. Rozhoduje kvalita materiálu, prvotriedne ušitie a dodržanie línie. Pitoreskná je úvaha o výstrednostiach módy, ktoré predstavovala tzv. „muška“. Jedna alebo viacero mušiek sa lepila na tvár a každá mala svoj význam: muška pri oku „volala sa ,náruživá’, v kútiku úst ,bozkávajúca’ alebo ,milujúca’, na hornej pere ,koketná’, na dolnej ,diskrétna’, na čele ,pyšná’ a na líci ,úslužná’.“183 Mušky boli malé kúsky čierneho hodvábu, taftu či glotu, na jednej strane natreté lepidlom. Mohli mať tvar skutočnej mušky, ale aj polmesiaca, hviezdičky a bodky. Lepili sa najčastejšie pod ľavé oko, doprostred brady, na čelo, do dekoltu, na ramená, plecia či hrdlo. Redakcia zdôrazňuje, že móda nie je meradlom šťastia, ako si to ľudia, ktorí musia mať posledné výstrelky, myslia. Šťastie podľa Živeny závisí od duševného života, od našej mysle. Kritizujú slovenské ilustrované časopisy, ktoré v každom čísle ponúkajú ukážky najmodernejších odevov, najdrahších voňaviek, prepychového zariadenia bytov, zábav 179 Všeličo. Maróthy-Šlotésová, Elena. Márnotratnosť. Živena 18, č. 6 – 7 (jún – júl 1928), s. 166. 180 Všeličo. Fajčenie žien a móda. Živena 18, č. 6 – 7 (jún – júl 1928), s. 166 – 167. 181 Štefan Zima: Mladoženísi. Živena 10, č. 9 – 10 (apríl – máj 1920), s. 210. 182 Móda a vkus. Úvodom k módnej rubrike. Živena 18, č. 1 (január 1928), s. 18 – 19. 183 Móda a vkus. Mouche – Mucha. Živena 22, č. 10 (december 1932), s. 315 – 316.
Ukázka elektronické knihy