Robert Bryndza
nad lakťami a Nina cítila, ako panvou naráža na ostrú skalu pod sebou. Pokúšala sa dovidieť do jazierka, ale Maxa nevidela. Dean prirážal stále zúrivejšie, ale keď sa zaprela, cítila neznesiteľnú bolesť. Čo sa pred niekoľkými minútami zdalo ako smelé a vzrušujúce, sa zmenilo na desivé. V okamihu, keď jej pustil ruku a začal jej zvierať hrdlo, Nina cítila, že tlak povolil. Mala pocit, že sa z nej Deanovo telo zdvíha. Najprv si myslela, že prestal sám od seba, ale Max ho držal jednou rukou za vlasy, druhú mu zakliesnil medzi nohy a odhodil ho na skalu. Dean vyskočil, v tvári bol červený, oči vypleštené a udrel Maxa do tváre. Ten sa zatackal a takmer spadol do jazierka, ale spamätal sa, zvalil Deana na holú skalu a búšil do neho. Potom sa načiahol po kameň a udrel ním Deana do hlavy. Dean zostal nehybne ležať a z nosa mu tiekla krv. Max sa zhlboka nadýchol a začal Deana tĺcť kameňom do hlavy, až mu z tváre zostala len kaša. Ninu šokovalo, ako rýchlo sa to všetko zbehlo. Nekričala. Skamenela, nohy roztiahnuté doširoka. Dean nehybne ležal na skalách a pre to množstvo krvi mu nevidela tvár. Max sa pomaly postavil a v rukách stále držal kameň. Tvár, paže aj trup mal pofŕkané krvou. Nina počula len zvuk vodopádu a vtáky, ktoré si spievali vo vánku. Max sa otočil a odhodil kameň do jazierka. „Si v poriadku?“ spýtal sa, čupol si vedľa nej a pozeral sa na krv. Nina sa chystala odpovedať, ale zdvihol sa jej žalúdok, takže sa vyvracala na skaly vedľa seba. Max sa potopil a umyl sa. Rozrazil hladinu a vydrhol si zakrvavené hánky. Potom sa vyhupol späť na skalu. Kvapkala z neho voda. Pomohol Nine vstať, držal ju za ramená a spustil ju do vody. Potom ju vytiahol a posadil na okraj skaly. Triasla sa. „Ubližoval ti. Spravil som to, aby som ťa ochránil,“ povedal vecným tónom. – 98 – Ukázka elektronické knihy, UID: KOS269525
CHLADNOKRVNE
„Nie, nie, nie…“ zašepkala Nina. Pozrela sa na Deana. Ležal nehybne a jeho telo pokryté krvou vyzeralo ako z vosku. Max si obliekol šortky a topánky. Zdrapil Deana za členky a ťahal ho zo skaly na úzku cestičku. Hlava mu drkotala po nerovnom povrchu. Nina sa predklonila a znovu vracala. To málo, čo jej v žalúdku ešte zostalo, plávalo po priezračnej hladine. Ďalej si spomínala už len na to, že je oblečená a ide vratkým krokom za Maxom. Jeho holý chrbát bol červený od slnka. Následne mala pocit, akoby zaspala a potom počula zvuk tečúcej vody. Max sa zastavil pri starobylom kamennom koryte na pitie vedľa vysokej hŕby kameňov. Kovová rúra viedla tak, aby zachytila žblnkajúci pramienok, ktorý vyvieral zo skaly. Voda tiekla do hlbokého koryta a pretekala na trávu. Max sa sklonil a napil sa. Potom k sebe pritiahol Ninu, aby sa napila aj ona. „Si v pohode?“ spýtal sa. „Neviem,“ odpovedala. Jemne jej odhrnul dlhé vlasy zo spotenej tváre, nežne ju pobozkal, zdvihol ju a položil do kamenného koryta. Voda sa preliala cez okraj. Sotva sa Nina potopila, pocítila úľavu. Keď sa jej nohy dotkli dna, hladina vody jej siahala až po plecia. „Zadrž dych,“ prikázal a hlavu jej ponoril pod hladinu. Studená voda sa dotkla jej pokožky na hlave a Nina otvorila oči. Videla na dno, až k ryhám dláta v kameni, ktoré vznikli počas tesania koryta pred stovkami rokov. Na tyle cítila tlak Maxovej ruky. Zdvihol ju a posadil na trávu. Vedľa koryta si všimla niečo, čo vyzeralo ako machom pokrytá šiška s dierou uprostred. Mala sviežu zelenú farbu a vyzerala mäkko, takmer na zahryznutie. Predklonila sa a časť machu vytrhala, takže odhalila kúsok hladkého bieleho mlynského kameňa. – 99 – Ukázka elektronické knihy, UID: KOS269525
Robert Bryndza
„Kde je?“ spýtala sa Nina a zaplavila ju ďalšia vlna strachu a nevoľnosti. „Kúsok od toho vodopádu je stará studňa. Hlboká diera. Hodil som ho tam aj s batohom a potom som na neho nahádzal kopu kameňov. Nikto ho nenájde.“ Sklonil sa k Nine a pozrel sa jej do očí. „Znásilnil ťa a mohol ťa aj zabiť, Nina. Vravel mi, že nejakého chalana už zabil a sedel v base pre mladistvých.“ Nina pokrútila hlavou. „Ale ty si ho zabil.“ Max jej vzal hlavu do dlaní a zatriasol ňou. „Konal som v sebaobrane. Zabil by ťa! Počuješ ma?“ Pustil ju. „Nina, prosím, ľúbim ťa. Spravil som to kvôli tebe, aby som ťa ochránil.“ Dlho mlčali a potom Max povedal, že by mali vyraziť, aby sa do hotela vrátili ešte pred zotmením.
Ukázka elektronické knihy