uskutočnil svadobný obrad. Starý kráľ udelil svoje kráľovstvo Jožkovi. Po niekoľkých rokoch Jožko a jeho manželka išli navštíviť jeho otca. Ale farmár ho nespoznal a vyhlásil, že nemá žiadneho syna. Že mal jedného, ale ten bol celý pokrytý pichliačmi ako ježko, a že už dávno odišiel do sveta. Potom mu Jožko vyrozprával svoj príbeh. Jeho otec sa veľmi naradoval a vrátil sa s ním na kráľovský dvor, kde dožil svoju starobu v šťastí, že má syna, na ktorého môže byť hrdý. Jožko mal so svojou manželkou plno krásnych detí a žijú si šťastne až doteraz. @[Grimm.]
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS267068
25.(96.) Zázračné hodinky **(1,8k) Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami žil jeden veľmi bohatý muž, ktorý mal troch synov. Keď dorástli, najstaršieho z nich poslal do sveta na skusy a pozrieť si iné kraje. Po troch rokoch sa vrátil domov a zvítal sa so svojou rodinou. Keď sa vrátil, bol veľmi noblesne oblečený. Jeho otca dokonca potešili aj jeho dobré spôsoby a správanie celkovo. Nuž, usporiadal na jeho privítanie veľkú hostinu, na ktorú boli pozvaní všetci príbuzní a priatelia. Keď sa radovánky skončili, prostredný syn úpenlivo prosil svojho otca, aby ho pustil do sveta tiež. Že teraz je on na rade cestovať a nazbierať skúsenosti v zahraničí. Otec sa jeho prosbe veľmi potešil a dal mu veľkú sumu peňazí na výdavky a povedal: „Ak uspeješ tak dobre, ako tvoj brat, uctím si ťa presne tak, ako tvojho staršieho brata.“ Mladý muž sľúbil, že sa zachová a vynasnaží uspieť čo najlepšie, ako len vie. Počas troch rokov, čo bol preč, si viedol veľmi dobre. Potom sa vrátil domov. Jeho otec ním bol taký nadšený, že usporiadal na privítanie ešte väčšiu hostinu ako jeho staršiemu bratovi. Najmladší z troch bratov, ktorý sa menoval Ján alebo lepšie Janík, bol z nich považovaný za najhlúpejšieho. Vôbec nespravil doma absolútne žiadnu užitočnú robotu. Skoro všetok svoj čas strávil sedením na peci a prehrabávaním a špinením sa v popole. Lenže on takisto prosil svojho otca, aby mu dovolil ísť do sveta na tri roky, čím ho veľmi prekvapil, ale ten mu len odvrkol: „Ak si to želáš, choď, ty hlupák. Načo to však bude dobré a komu k úžitku?“ Mládenec si nevšímal otcove komentáre. Hlavné preňho bolo, že dostal povolenie odísť. Otec sa jeho odchodu potešil. Bol rád, že sa mu ho podarilo zbaviť sa. Tak mu dal celkom slušný obnos peňazí na jeho potreby. I stalo sa raz Janíkovi, keď bol na svojich cestách, že mal to šťastie, ako prechádzal krížom cez lúku, že natrafil na nejakých pastierov, ktorí sa práve chystali zabiť psa. Uľútostilo sa mu toho psa a uprosil ich, aby ušetrili jeho život a radšej ho dali jemu, že si ho vezme so sebou. Čo oni ochotne urobili. Potom si Janík pokračoval vo svojej ceste. Za ním ho nasledoval jeho pes. Trochu ďalej prišiel ku mačke, ktorú sa niekto snažil usmrtiť. Tiež sa jej zastal, aby ju nechal na žive. A tak za ním išla aj mačka. Nakoniec, na inom mieste, zachránil život aj hadovi, ktorého si tiež zobral so sebou. Teraz z nich bola už spoločnosť štyroch členov. Pes za Janíkom, mačka za psom a had za mačkou. Takto sa prihovoril k Janíkovi jeho had: „Choď všade tam, kde ma
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS267068
uvidíš ísť,“ lebo bola jeseň a vtedy sú všetky hady ukryté vo svojich dierach, avšak tento had bol odlišný, lebo sa rozhodol, že vyhľadá svojho kráľa, ktorý kraľuje všetkým hadom. Neskôr dodal: „Môj kráľ ma pokarhá a vyhreší za moju dlhú neprítomnosť. Každý had je už pripravený a ubytovaný na prečkanie zimy, a ja som sa s tým oneskoril. Budem mu musieť povedať, v akom nebezpečenstve som sa ocitol. Aj to, ako by som bez tvojej pomoci určite prišiel o život. Kráľ sa ťa opýta, že čo by si chcel za to ako na poďakovanie. Naisto si zapamätaj, že ho máš žiadať o hodinky, ktoré tam visia na stene. Ony majú rôzne báječné vlastnosti. Jednou z nich je to, že keď ich potrieš po strane, dostaneš všetko na čo si len spomenieš. Zanedlho sa tak i stalo. Janík sa stal majstrom hodiniek. V momente, ako sa odtiaľ trochu vzdialil, si zaželal, že nech sa presvedčí o všetkých dobrých vlastnostiach svojich nových hodiniek. Bol hladný. Tak si pomyslel, že by ho potešilo jesť na lúke čerstvý bochník chleba a hovädzí rezeň, ktoré chcel zapiť fľašou dobrého vína. Nuž, poškriabal hodinky a v tej istej chvíli bolo všetko, čo si zaželal rovno pred ním. Mal z toho nepredstaviteľnú radosť. Čoskoro nadišiel večer. Janík otrel svoje hodinky. Pritom si pomyslel, že by bolo veľmi potešiteľné mať vlastnú izbu s pohodlnou posteľou a dobrou večerou. Behom chvíľky mal všetko hneď pred sebou. Po večeri si ľahol do postele a spal až do rána, presne tak, ako každý poctivý človek. Potom sa vybral vpred k domu svojho otca. Už sa zamýšľal nad tým, aká veľká hostina ho bude doma očakávať. Lenže on sa vrátil v tom istom starom a ošúchanom oblečení, v ktorom z rodičovského domu odišiel. Keď ho zbadal jeho otec, ten sa veľmi rozzúril a naňho nahneval, takže odmietol urobiť preňho čokoľvek. Janík si teda sadol na jeho staré miesto pri peci a začal sa prehrabávať v popole, ktorým sa celý zašpinil, čo nikomu nevadilo. Na tretí deň sa cítil už dosť otupený. Nuž si pomyslel, že by bolo pekné, keby mal trojposchodový dom zariadený nádherným nábytkom a so zlatými a striebornými nádobami a riadmi. Tak potrel hodinky a hneď to všetko tam mal rovno pred sebou. Janík sa rozhodol, že pohľadá svojho otca a takto mu povedal: „Ty si mi nepripravil žiadnu hostinu na uvítanie, ale napriek tomu dovoľ mi, aby som ja usporiadal hostinu pre teba. Poď so mnou a ukážem ti aj moje taniere.“ Jeho otca to dosť značne udivilo. Túžil sa dozvedieť, odkiaľ získal toľko bohatstva. Janík mu neodpovedal, ale ho požiadal o to, aby mohol pozvať ich príbuzných a priateľov na veľký banket, hostinu.
Ukázka elektronické knihy