Robert Bryndza
akú rolu zohrala detektív šéfinšpektor Amanda Bakerová, ktorá pôvodné vyšetrovanie viedla ako hlavný vyšetrovateľ...“ „Amandu som poznal,“ prerušil ju Crawford. „Ako policajný konstábl som na tom prípade v roku 1990 pracoval.“ „Prečo ste sa o tom nezmienili už predtým?“ opýtala sa Erika. Policajti v miestnosti sa otočili ku Crawfordovi, ktorý stál pri dverách a tváril sa rozpačito. „No, hmm, chcel som to povedať... Až bude príležitosť. Všetko je tak hektické...“ „Včera som hovorila s vami a detektívom konstáblom Knightovou, keď ste si chystali prezentáciu. Nezdalo sa vám, že je to relevantné? Alebo že by ste nám mohli poskytnúť istý náhľad?“ Všetci teraz na Crawforda zízali. Opäť sa zatváril rozpačito a nasal vzduch do líc. Tento jeho zlozvyk išiel Erike riadne na nervy. „O detektívovi šéfinšpektorovi Bakerovej sa toho povedalo už veľa...“ začal. „Vždy som si myslel, že na ňu tlačia z oboch strán. Rodina Collinsovcov ju kritizovala a nadriadení vtedy robili rôzne rozhodnutia za jej chrbtom. To nebolo správne.“ „To vieme. Môžete mi povedať niečo nové?“ „No, v auguste a v septembri 1990 som sa zúčastnil pátrania v Hayeskom parku a v lome. Vtedy ho prehľadávali potápači... Ale nič nenašli,“ povedal. „To znamená, že Jessica mohla byť nažive alebo ju zabili na inom mieste a jej telo do lomu hodili až neskôr,“ poznamenala Erika. „Nemal som vtedy prístup k žiadnym informáciám z vyšetrovacej kancelárie. Bol som len policajný konstábl, pochôdzkar plný entuziazmu... Z toho ma už ale život vyliečil,“ dodal a nevhodne sa zasmial. – 98 – Ukázka elektronické knihy, UID: KOS254532
TEMNÉ HLBINY
Jeho slová chvíľu viseli vo vzduchu a Crawford pri dverách nemotorne prešľapoval. Po lícach sa mu rozlievali červené škvrny. Erika si v duchu vravela, že sa musí pozrieť do jeho osobnej zložky. Usúdila, že má dosť po štyridsiatke. V Bromley pracovala tri mesiace a na stanici sa s ním ani raz nestretla. „V poriadku. Teraz by som chcela, aby sa prioritou vás všetkých stalo preskúmanie fyzických dôkazov. V okamihu, keď budeme mať jasno v tom, čo sa vo všetkých tých škatuliach skrýva, budeme sa môcť pohnúť dopredu. Zajtra ráno sa znovu stretneme, aby sme zistili, ako sme pokročili.“ Miestnosť začala pulzovať aktivitou. Erika zamierila k Mossovej a Petersonovi, ktorí sedeli vedľa jej kancelárie. „Peterson, vy pôjdete so mnou. Porozprávame sa s Collinsovcami. Mossová, vy dozriete na prácu tu. A...“ Erika naklonila hlavu smerom ku Crawfordovi, ktorý sa snažil rozmotať skrútenú nabíjačku k laptopu. „Chcete, aby som obstarala jeho zložku?“ opýtala sa Mossová ticho. „Áno, ale buďte diskrétna.“ Mossová prikývla a Erika spoločne s Petersonom opustili rušnú vyšetrovaciu kanceláriu.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS254532
KAPITOLA 17
D
vere domu číslo 7 na Avondale Road otvoril vysoký, štíhly a opálený muž. Hlavu mal oholenú, takže až tmavšia farba
rastúcich vlasov ukázala, že na temene plešivie. Tvár mu zdobilo čiernosivé strnisko. Na sebe mal čierne plátenné nohavice a košeľu farby námorníckej modrej s vyhrnutými rukávmi, ktoré odhaľovali svalnaté predlaktie. Obutý bol v drahých čiernych kožených mokasínach. Predstavil sa ako Martin Collins, čo Eriku zaskočilo. V porovnaní s Marianne, ktorá vyzerala ako typická dôchodkyňa, pôsobil tento muž, ktorému už ťahalo na sedemdesiatku, mladistvo a kultivovane. „Všetci sme v obývacej izbe,“ zavrčal hlasom s veľmi výrazným írskym prízvukom. Nasledovali Martina do domu. Vôňa jeho drahej vody po holení kontrastovala so zatuchnutým kostolným pachom domu. Erika predstavila seba a Petersona. Marianne sedela na konci dlhej pohovky vedľa kozuba. Od hlavy až po päty bola oblečená v čiernom, čo ešte viac zdôrazňovalo jej mŕtvolnú bledosť. Ruženec v pravej ruke zvierala takou silou, že sa jej až zarezával do kože. Vedľa nej sedela atraktívna tmavovlasá žena vo veku okolo štyridsaťpäť rokov. Bola výrazne nalíčená a na sebe mala čierny – 100 – Ukázka elektronické knihy, UID: KOS254532