požieraniu samého seba podľahlo. Bola to už choroba, ktorú Mudrc kanibalizmom nazval. Boh najvyšší, ktorého v posledné roky už nikto nepočúval a radšej zlým bohom sa klaňal, bol absolútne zavrhnutý. Zavrhli ho aj tí najväčší veriaci, ktorí sa ešte predsa len na tomto svete vyskytovali. A prečo by ho vlastne nezavrhli, keď nezabránil Veľkému zatrateniu sveta? Azda či to bol jeho trest za všetky hriechy, ktorých sa ľudstvo od obetovania Syna dopustilo? Možno ho aj ľudia zavrhli preto, že neboli jednotní vo viere v neho. Už od momentu, kedy Syn umiera za hriechy starého sveta a jeho učeníci šíria posolstvo jeho, noví veriaci berú toto učenie po svojom. Hádali sa medzi sebou a nedbali toho, že posledná ríša starého sveta, veriaca vo svojich bohov, chcela túto vieru aj s veriacimi vyhubiť. A aj tak ovládla táto viera aj celú ríšu, no veriaci si zakladali vlastné skupiny, zvané cirkvi, a v nejednotnosti sa stále prehlbovali. Pred koncom minulej civilizácie bolo známych mnoho cirkví, ktoré brali vieru v boha po svojom. Napokon ho všetci po tých hrôzach zavrhli a iných bohov by vzývali, ak by tým svoje prežitie zabezpečili. Zázrakom bolo, že aj keď sa všetky tieto hrôzy udiali, deti sa predsa len neprestali rodiť. Bola to radosť, no aj starosť. Navyše tieto deti sa chorobou božských zbraní ľahko nakazili, čo znamenalo, že sa nemuseli vyvinúť do dospelosti tak dobre, ako ich rodičia. Mnoho rôzne zdeformovaných detí sa v to obdobie narodilo a mnoho detí hneď po narodení sa na cestu so smrťou vydalo. Horšie to bolo s odovzdávaním múdrosti deťom, keďže nebolo nikoho, kto by takúto záslužnú činnosť vykonával. A tak deti už od mala ako zveri lovu, zberu a prežitiu učili sa, od rodičov obmedzené rozprávanie dostali, čiže viac posunkami ako rečou sa dohadovali, často rôzne zdeformované boli, no žili. A čo bolo dôležité, mnoho 98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS234153
z nich bolo stále schopné v dospelosti ďalšiu generáciu splodiť. Pretože nebol nikto, kto by vysvetlil, ako plodenie v bývalej civilizácií prebiehalo, plodili sa títo potomkovia podobne ako zvieratá. To bol základ novej generácie a budúcich kráľovstiev. A vladári tiež vyšli na povrch. Vlastne radšej ani nevychádzali. Zo svojich úkrytov, čo vlastne honosné sídla pod zemou boli, chceli aj naďalej svoje takmer mŕtve národy riadiť. Vysielali svojich zástupcov spolu s vojakmi, ktorí útok v bezpečí prežili, aby staré poriadky nastolili. Dokonca na miestach, kde sa na vojnu pripravili a mnoho potravy v úkrytoch zachránili, chceli tieto potraviny deliť len takým spôsobom, že ich dostanú jedinci, ktorí sa ich otrokmi stanú. Kto sa nechcel stať otrokom, lebo práce schopný nebol, bol odsúdený na smrť hladom. Dokonca sa k spôsobu vlády krutých vládcov z Temnej doby uchýlili a mnohých chudákov k trestom smrti odsúdili. Ich verní darmošľapovia, bozkávajúc im tie najdrahšie topánky starej civilizácie, ešte krutejšie za nich na vyslaných miestach pracovali a omnoho brutálnejšie tresty používali, nie preto, aby hladných chudákov za verných otrokov opäť mali, no preto, aby sa svojim vladárom zapáčili. Je zarážajúce, koľko ľudí sa otrokmi stalo. Mali trosky odstraňovať a iné ťažké práce, bez akýchkoľvek nástrojov a pod ťarchou nových chorôb, vykonávať. No aj tí sa vzbúrili spolu s ostatnými hnevom spravodlivých a týchto vydriduchov pozabíjali tými najhoršími spôsobmi. Nie je známe, na ktorých miestach sa tak udialo, no je isté, že do mnohých honosných sídel pod zemou vtrhli a svojich nehanebných vladárov, za to všetko utrpenie zodpovedných, k smrti utýrali a ich telá na výstrahu vystavili. Bolo až k plaču, v akom luxuse si spokojne pod zemou nažívali a na vládu nad svetom opäť čakali.
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS234153
Tak si žili za starej civilizácie, no bolo to preto, že si vážili ľudí len v momente, keď nimi do vlády zvolení byť mali. Keď vládu mali, do luxusu sa ponorili, problémami svojich poddaných sa nezaoberali a ak predsa len zbedačení poddaní sa nebodaj ozvali, tvrdo ich trestali, len aby moc nestratili. Žili z peňazí, ktoré im poddaní odvádzať museli, a namiesto do vytvárania lepšieho života svojich poddaných ich do svojich pokladníc dávali. Zákony tvorili tak, len aby im a nie poddaným dobre robili. Správali sa ako v Temnej dobe, no inak tú vládu nad poslednou civilizáciou nazvali a poddaných občanmi volali. Taká bola jediná zmena oproti obdobiu temnému. Ešte jednou zmenou bol fakt, že popravy a mučenia boli v mnohých krajinách, zvlášť v tých bohatších, zakázané. Nie všetci vládcovia boli takýto. Niektorí sa predsa len snažili o svoj ľud starať a o mier s ostatnými sa činiť, no tých bolo až priveľmi málo a napokon boli veľmi rýchlo zlými vládcami nahradení. Aby sa nezabudlo, vyvraždením vladárov nastala nová Temná doba, absolútne bez vladárov, anarchia alebo, ako vraveli rímski starovekí filozofi, INTERREGNUM. Aj malé zásoby, či už zverstvom posadnutým ľudom, alebo udržané a ľudu za prácu rozdávané, pomaly sa minuli. Neboli ani zásoby liečiv, ktoré väčšinu chorôb v predchádzajúcej civilizácií liečiť dokázali. Doktori, ktorým sa v šťastí podarilo prežiť, nedokázali liečiť, keďže nemali liečivá ani svoje nástroje. Hovorí sa, že na mnohých miestach sveta prežili väčšie množstvá obyvateľov v obrovských úkrytoch pod zemou, ktoré možno predtým na bežný život používali. No aj tam určite disciplína starej civilizácie padla a nahradili ju zákony novej civilizácie, ktorá z trosiek povstala. Na mnohých miestach boli aj tábory založené, ktoré sa na prvotné mestá prastarých civilizácií premenili. Hovorí 100
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS234153