Kolega Bystrecký nie je práve najdôveryhodnejšia osoba pod slnkom, no nič iné mi v tejto chvíli neostáva. Iba ak kúpiť extra zámky na dvere. „A koho ste si to dohodli, aby vám zavolal presne v tom čase? Mali ste celú akciu dopredu naplánovanú, ale predo mnou ste sa tvárili, že iba čakáme na vhodný moment?“ Peter na mňa chvíľku nechápavo hľadí, kým pochopí, o akom telefonáte je reč. „Jáj, ne, to bola fakticky že náhoda. Volau šéf.“ „To ste povedali tomu kaderníkovi tiež.“ „Lebo to je právda, ty drbo!“ urazene na mňa skríkne. „Volau šéf, že zájtra máme spicha a veze nás prámo k Neuwirthovým. Aspom uvidíme, de papaláš býva.“ „A načo tam ideme? Ach, len to nie!“ „Čo zas máš?“ „Johannes mal určite kamery a pohotovostné tlačidlo niekde doma nainštalované. Plukovník všetko sledoval a teraz máme malér, ako sa vraví.“ „Tebe jebe.“ A tým sme ukončili naše kadernícke dobrodružstvo. ««« »»» So zovretým žalúdkom sedím na zadnom sedadle auta pána Dobiša. Kolegu Bystreckého som pustil dopredu, na sedadlo spolujazdca, lebo som sa obával, že by mohlo dôjsť k nepríjemnej nehode, keby som tam sedel ja v tomto stave. Tu si môžem ľahnúť, ak je treba, a predýchavať. „Roland, ste v poriadku?“ pýta sa ma pán Dobiš po tretej predýchavacej seanse.
98 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS233194
Namiesto mňa odpovedá Peter: „Jasne, že je porádečku. Len hlavičke to nemá porádečku. Má boja, že ide na porážku.“ „Tomu veľmi nerozumiem,“ priznáva pán Dobiš. Zviecham sa z polohy ležmo a zúfalo sa obhajujem: „Keby ste videli, čo včera tuto pán kolega vystrájal, tiež by vám nebolo všetko jedno!“ Namiesto podpory sa pán Dobiš iba pozrie na Petra a pýta sa: „Tiekla krv?“ „Né, šéfe, já som mírumilovný chlap, čo nevíte?“ A vzápätí agresor dodá, ako by sa nechumelilo: „Bukváč ništ neví, teda né vác, než bežný občan tohoto velice že krásneho mesta.“ Táto odpoveď, zdá sa, pána Dobiša úplne uspokojila. Viac sa na včerajšok nepýta. Nevidím lepšiu alternatívu, než ľahnúť si späť na zadné sedadlo a predýchavať. Všetko. Včerajšok, dnešok, život. Obávam sa, že mi z neho už veľa nezostáva. Plukovník si nás podá verbálne, no tuším, že pod rúškom noci pošle nejakého vytrénovaného podriadeného, aby mi potichu podrezal hrdlo za ten výstup a hanbu spôsobenú jeho rodine. A v tomto štáte sa vždy nájde niekto, kto presvedčí verejnosť, že sa de facto jednalo o samovraždu. Osamelý knihovník, privandrovalec, príliš inteligentný a príliš kultivovaný pre tento svet. Len v jedno dúfam, že sa pánu Košťálovi bude cnieť a príde ma vyhľadať. Inak by som hnil na vlastnej posteli, pokým by susedom neprišlo podozrivé, ako sa z môjho čistotou sa skvejúceho bytu môže šíriť toľký neznesiteľný zápach. Povedzme si pravdu, teraz, v posledných minútach našich spoločných chvíľ – nikto sa nevyhne nepríjemnému procesu rozkladu, keď duša naveky opustí telesnú schránku. Bolo by nanajvýš ponižujúce, keby si moje okolie muselo prezerať spustošené pozostatky kedysi hodnotného občana. Až tak hlboko klesnúť nechcem. Nazdávam sa preto, že by som mal hneď teraz poslať textovú správu pánu Košťálovi, aby ma 99 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS233194
ráno – hoc viem, že to je nezvyk – prišiel vyzdvihnúť. Ak by som neotváral, nech zalarmuje políciu. Zrazu mi však napadá, že celý plán má háčik. Zajtra je nedeľa. Knižnica je zatvorená. Ten Neuwirth to má premyslené do detailu! Raz darmo, armáda je inštitúciou plnou stratégov. Ešte vždy sa môžem ubytovať na jednu noc v hoteli. Ak sa ráno neprídem odhlásiť, isto nejaká milá pani chyžná z Ukrajiny alebo recepčná privyrábajúca si popri štúdiu dostane príkazom ísť ma upozorniť, že by som sa mal zberať domov. Mrzí ma, že budú vystavené pohľadu, na ktorý možno do smrti nezabudnú, no ja mám na pamäti len ich dobro. Pokojne by ma mohli nájsť o niekoľko dní neskôr v stave, ktorý som pred chvíľou popísal. Identifikovali by ma už len na základe občianskeho preukazu za predpokladu, že by ho môj vrah nechal na mieste činu. Neuwirth by istotne požadoval, aby som bol úplne vymazaný zo zemského povrchu. Čo ma privádza na myšlienku... nehodlá moju mŕtvolu rozpustiť v kyseline kdesi uprostred opustenej fabriky? Žiada sa mi zvolať, do čoho som sa to namočil, no v tejto súvislosti mi v tom bráni irónia celej situácie. „A sme tu, vystupovať,“ preruší tok mojich úvah pán Dobiš. V tejto časti Madenova som doposiaľ nikdy nebol. Sídla madenovskej smotánky ukryté na opačnej strane kopca, odvrátenej od centra mesta. Neuwirthovskú rezidenciu stráži niekoľko bezpečnostných kamier. Neverím, že plukovník by žiadnu nebol inštaloval v Salóne Johannes, aby si ustrážil ženu. Moje dni sú spočítané. A títo dvaja zradcovia ma vedú dnu ako obetného baránka. Mohutné drevené dvere sa otvárajú, bez slova vkĺzame dnu a až v bezpečí vstupnej haly sa úctivo zvítavame s pani domácou. Takto zblízka a pri umelom osvetlení sú jej vrásky oveľa hlbšie. Možno je to však iba dôsledok prebdených nocí počas posledných dvoch týždňov. Po zábradlí schodiska vedúceho na poschodie sú bez ľadu a skladu rozhádzané vianočné girlandy. 100 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS233194