6.3. Susedia Cieľ/oblasti rozvoja: zvýšenie schopnosti sebareflexie, získanie znalostí o sociálnej percepcii/chybách sociálnej percepcie, zvýšenie citlivosti vlastnej sociálnej percepcie Pomôcky: papier, pero, pracovné podklady 1–3 (viď koniec cvičenia) Časová náročnosť: 1 vyučovacia hodina (vrátane reflexie a prípadného nadväzujúceho teoretického vstupu „chyby sociálnej percepcie“) Vhodné na predmety: sociálna psychológia, sociálnopsychologický výcvik Vhodné tematické okruhy: témy hodín súvisiace so sociálnou percepciou a predsudkami Organizácia cvičenia Menšiu študijnú skupinu rozdelíme na 3 pracovné tímy (väčšie skupiny, teda 18+ študentov na 6 skupín; v jednom pracovnom tíme by mali byť 3, max 6 študentov). Prečítame zadanie práce a až potom rozdáme pracovné podklady jednotlivým tímom. Poznámka: Ak máte zmiešanú študijnú skupinu a v rámci nej sa vytvoria čisto ženské, prípadne čisto mužské pracovné tímy, preferujte (ak je to možné) variant 2 pre mužské a variant 1 pre ženské skupiny. To zodpovedá reálnemu životu (väčšia pravdepodobnosť začať komunikáciu so susedom vlastného pohlavia). Podklad č. 3 je najvhodnejší pre zmiešané skupiny. Toto usporiadanie ponúkne i nové možnosti pri reflexii (vplyv pohlavia pri sociálnej percepcii). Takúto „manipuláciu“ však odporúčame iba v prípade, že sa sama skupina rozpadne na mužské a ženské pracovné tímy (študentov takto do skupín nezaraďujeme). Zadanie Predstavte si, že prešlo pár rokov, úspešne ste dokončili školu, našli ste si prácu, založili rodinu a nasťahovali sa do vlastného bytu – konečne! Zvoľte si vo svojej skupine zapisovateľa/hovorcu. O chvíľu vám rozdám zadanie, vy si ho v skupine v tichosti prečítajte a pokúste sa čo najúplnejšie – a najúprimnejšie – zodpovedať na otázky pod
– 97 –
Možnosti podpory_KO4.indd 97
4. 4. 2016 9:11:49 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS218191
textom. Odpovede na tieto otázky potom za celú skupinu prečíta váš zapisovateľ. Snažte sa, aby ostatné skupiny počas práce nepočuli vaše zadanie ani odpovede. Reflexia Jednotlivé skupiny necháme postupne prečítať odpovede na otázky. Začíname skupinovou prezentáciou všeobecnejšieho názoru na tému: „Čo si myslíte o tejto rodine – čo by ste o nich povedali susedom?“ V prípade vhodných otázok s odpoveďou typu áno–nie necháme celú skupinu hlasovať – dostatočne dlho, aby si všetci všimli rozdielne názory. Takto môžeme využiť otázky ako napríklad: Je sused/susedka rómskej národnosti? Kto by požičal / kto by si požičal múku? Kto si myslí, že ide o bohatú/chudobnú/priemernú rodinu? Necháme celú skupinu hlasovať – dostatočne dlho, aby si všetci všimli rozdielne názory. Po ukončení vlastnej práce doplníme zadanie nasledovne: Všetci ste dostali popis rovnakej situácie… Iba ste sa v každej skupine dozvedeli o svojich „susedoch“ niečo iné. Nič z predložených informácií nebolo klamstvo – a nikto z vás nedostal všetky informácie… Keď sa nad tým zamyslíte, je to ako v skutočnom živote – koľkých susedov poznáte skutočne dobre? A predsa si na nich utvoríte nejaký názor… Odhadnete ich na základe toho, čo o nich viete – niekedy ich odhadnete lepšie, inokedy horšie, niekedy je odhad bližší pravde, inokedy dosť skreslený. Poďme sa pozrieť na vaše názory. Nasleduje porovnanie predstáv pracovných skupín (po jednotlivých otázkach z pracovných podkladov). S týmito predstavami je nutné ďalej pracovať v rámci reflexie. Odporúčame po skončení reflexie nadväzovať teoretickým vstupom týkajúcim sa sociálnej percepcie/chýb sociálnej percepcie. Riziká a problémy realizácie cvičenia Rozdielna doba, ktorú jednotlivé tímy venovajú vypracovaniu zadania. Pracovné tímy nemajú rovnaké tempo Tí, ktorí ukončia prácu skôr, sa nudia, rušia a znervózňujú ostatných. Je možné časovo zaradiť toto cvičenie do dvoch nasledujúcich vyučovacích hodín tak, že na konci prvej hodiny sa prečíta zadanie a získa sa čas na vypracovanie – ktorý
– 98 –
Možnosti podpory_KO4.indd 98
4. 4. 2016 9:11:49 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS218191
tím má hotovo, odchádza na prestávku. Po prestávke pokračujeme reflexiou. „Si nepožičiavam!“ Študenti občas odmietnu diskutovať o požičia vaní vecí ako takých (nech už by si mysleli o „susedoch“ čokoľvek) – v podstate ide o neochotu/neschopnosť požiadať o veci, na ktoré nemáme nárok (a riskovať odmietnutie/nepríjemný emočný zážitok). I s týmto postojom je možné pri reflexii pracovať (a následne ho využiť na ďalších hodinách s témami ako komunikácia a asertivita – obvykle sú radené až po téme „sociálna percepcia“). „Si nerobím názory o druhých!“ Obvykle nesprávne vedené hodiny o komunikácii / multikultúrnej výchove / predsudkoch a pod. v rámci strednej školy vedú študentov k verbalizovaným postojom, že „oni si o druhých názory nerobia“ (= nemôžu tak mať predsudky/mýliť sa v úsudku). Názor sa dá cenne využiť pri nadviazaní na nasledujúci teoretický vstup – prečo je vyššie popísaný sebaobraz nereálny. „Ako to teda je?“ Študenti niekedy chcú počuť riešenie – je to Rómka? Vyplatilo sa nám posunúť diskusiu k problematike identity: kým je susedka, ak je „miešanka“ – dcéra Rómky a Slováka? A kým bude jej syn (za predpokladu, že manžel je Slovák a po babke Maďar)? Cvičenie tak môže byť podkladom i k ďalšej téme – identita.
– 99 –
Možnosti podpory_KO4.indd 99
4. 4. 2016 9:11:50 Ukázka elektronické knihy, UID: KOS218191