96
beletrie Melankolia
4. 9. 2015, KEDY
Rudovi Jurolekovi
budiť sa na hlas otca, na hlas mamy, kedy
a Jonovi Fossemu
s približnými hodnotami kedy je v pohybe . simultánnosť priamky v obvode kruhu s nekonečným polomerom
: všetko má do činenia s Obiehajúcimvnoci
. rezistentnosť a rezonantnosť pribúdajúcej enigmy
nič sa nepridáva, hlasy sú odpočuté
. melanchólia neviem
budiť sa, na hlas, na na, držať sa s obiehajúcim v noci
. mach a vodivosť insomnie
nedeliteľne sa prichytiť
. vynachádzavosť strateného zmyslu
prichytený za jasnej noci dívať sa vonku : vidieť mesiac ako vyzeral pred štvrtinou sekundy
Endurance Keď sme prestierali, dávali sme nádoby hore dnom.1 Nehovoria, že sa stane niečo zlé: hovoria, že keď sa môže niečo stať, tak sa to aj stane. Zachovanie druhu je spôsob myslenia, nie zmysel. Nebojím sa smrti. Bojím sa času. Pred knižnicou padá prach súradníc. Svetlá našich áut sú viac ako hviezdy, ešte sa pohybujeme. „Myslím, že sme na konci cesty.“ Poslední, ktorí sa vidia, sú prví, ktorých nevidíme. Kto sú to „oni“: narušenie časopriestoru. Pozri sa na prach padajúci pred knižnicou: hovorí zastav sa: každý má svoj hyperspánok. To nie je stena: to je vlna. Priprav sa na oddelenie: dvere sú bez energie. „Počkaj na mňa, kým sa vrátiš.“ 1
Kurzívy v textoch sú citácie z filmu Interstellar.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS215723
beletrie Anime
97
znak
m. f.
na mieste sa políčko premietne, ako krík naklonený za
slovo očakávaný pred slovom prebudený nechaním pred snívaním
za políčkom schnú suché kvety, opadáva ojedinelý sneh, medzilíčenie čas, ktorý je pohybom vytvorenej veci1, je tiež než
Faun než navždy zatvoríš veľké, vymedzené oči, prekryje suché kvety sled, ojedinelý sneh sled sneženia
Šedá, prízračná hodina, utopená vo vzdutiach limbického systému.
vždy jestvuje prázdna, rozhodujúca sekvencia v japonskom papieri pláve vystrihnutý kruh červenej z pravej strany zaťahuje kruh vibrujúca zeleň, borovicový les, biely koník kráčajúci k bielemu kmeňu uprostred ľavej polovice2 na mieste časť bieleho koníka prekryje časť bieleho kmeňa, zatiahne medzipolíčko, podobné otázke: keď niekto nemá dosť síl spáchať samovraždu, má byť veselý? mozog je širší ako nebo3, nebo nie je Emilin mozog 24. 12. 2015
Prázdnotou zívajúca nemecká chladnička je taká nová, že z nej ťahá len chlad a degradované polyméry.1 Existencia nie je med lízať. Robiť zvlnené vodorovné čiary, redukovať doslovný význam na mierne vlny, antiklimax. Nechať zaniknúť, škriabať, ryť, driapať, zadierať, vrezávať, čarbať, vtláčať, merať, označovať, porovnávať, analyzovať… Prirodzene vyzerajú zvlnené vodorovné čiary medzi sebou. Mriežka, cez ktorú sa textúra uvoľňuje do iracionálnych záhybov. Na konci, ktorý nevidieť, vidieť kongruenciu, medzery vo vysokom rozlíšení. Čistý, nedotknutý, aktuálny tranzit. Sem, kde chceš mať som, medzi miernymi vlnami extenzie.
1
Blaise Pascal
2
Obraz Kaiiho Higashiyamaiho
3
Emily Dickinsonová
1
William Gibson
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS215723
98
beletrie Prenos : predstavil som si slzu uloženú vo formaldehyde : tichší je len tieň mŕtveho dieťaťa : mne samotnému obetuj desatinu zo mňa
Erik Jakub Groch (nar. 1957) je slovenský básník, knižní grafik a vydavatel. Studoval na gymnáziu v Košicích a po ukončení studií vystřídal více zaměstnání. Do roku 1989 působil v prostředí košického uměleckého undergroundu. Na přelomu sedmdesátých a osmdesátých let se podílel na vydávání samizdatových literárních sborníků Třináctá komnata a Nacelle. V listopadu 1989 a bezprostředně po něm vystupoval za Občanské fórum v Košicích. V letech 1991—1992 byl spoluzakladatelem a spolueditorem literárního almanachu Tichá voda I—III. V roce 1990 pracoval jako redaktor obnoveného týdeníku Kultúrny život, v roce 1992 si založil vlastní vydavatelství, které později nazval Knižná dielňa Timotej. Žije v Uloži nedaleko Levoče.
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS215723