ako by mal zlomenú najprv píšťalu s lýtkovou kosťou, kolenné kĺby, stehennú kosť a napokon aj panvovú. Potom nasledovala brušná a hrudná časť Adama. Tiež vynikajúco obviazané. Obväz nemal šancu zošmyknúť sa ani v extrémnych podmienkach akejkoľvek prepravy pacienta, a bolo jasné, že aj na úrazovej ambulancii budú mať čo robiť, aby sa dostali k poraneným miestam. Ruky boli v dlahách, ďaleko od seba, pod pazuchami podoprené trojuholníkovými dlahami. Kľúčne kosti boli kruhmi z obväzov - kedy to len tá Cievka stihla vyrobiť - upevnené vzadu na chrbte. Tiež perfektná práca. Okolo krku mal Adam „golier“, ktorým bola znehybnená krčná chrbtica a hlava bola obviazaná celá, celučičká. Adam mal zrejme úraz nielen na temennej časti hlavy, ale aj na celej časti tvárovej... Siedmaci v hlbokom tichu obdivovali tú bezchybnú prácu s obväzom a dlahami. Sestrička zrejme tiež obdivovala, lebo ruky mala stále priložené na ústach, nič nehovorila, len občas ich zložila a obrysovala nimi obviazanú postavu. Po tomto nemom výkone si ruky znovu priložila na ústa a ešte stále mlčala... Siedmaci sa rozhodli dopriať jej ešte trochu času, poobdivovať, pokochať sa takým bezchybným obväzovaním. Potom určite prehovorí a zhodnotí Ukázka elektronické knihy, UID: KOS210616
toto obväzové veľdielo. Ale Adam mal na to zjavne úplne iný názor, pretože zrazu múmia nečakane zachrčala a podozrivo sa zapotácala. „Dusí sa!“ zhíkla sestrička a priskočila k Adamovi. Začala mu strhávať obväzy na ústach. Ale nedarilo sa jej tak, ako zamýšľala. Obväzy držali poriadne, ani nimi nepohla. Vtedy Adam vo vnútri obväzov zachrčal znovu, tentokrát už oveľa slabšie... Sestrička pustila obväzy, bezmocne sa chytila za srdce, vyšiel z nej výkrik nečakanej sily: „Pomóóc!“ Žiadna pomoc ale neprišla. Boli odkázaní sami na seba a Adam sa dusil. Keď všetci očakávali už len to najhoršie, Adama zachránil Satelit. Načiahol sa, zobral najostrejší skalpel z veľkej sestričkinej tašky, na ktorej bol namaľovaný červený kríž v bielom kruhu a otočil sa k Adamovi. Sestrička, vidiac svoj najostrejší skalpel v rukách dieťaťa, a v obave o život oboch žiakov, doslova primrzla na mieste a zmohla sa len na ďalší srdcervúci výkrik. Tentokrát jej volanie o pomoc musela počuť určite celá škola. „Drž ju!“ prikázal Satelit Timovi, ukazujúc hlavou na sestričku, a rýchlym pohybom rozrezal „múmii“ obväzy na mieste, kde mali byť Adamove pery. Adamove ústa sa otvorili a Adam sa zhlboka nadýchol. Potom ešte raz a znovu, no potom sa už nenadýchol, pretože začal nadávať. Ako, to na tomto Ukázka elektronické knihy, UID: KOS210616
veľmi slušnom fóre nemôžeme v žiadnom prípade zopakovať. „Adam, ešte slovo a znovu ťa obviažem!“ pohrozil Adamovi Satelit. Adam hneď stíchol a ďalej už len zhlboka dýchal. Nakoniec po jednom zvlášť hlbokom nádychu zareval na svoju „ošetrovateľku“: „Cievka, okamžite ma vysloboď!“ Písmeno „v“ v slove Cievka zavrčal ako tiger chystajúci sa na útok. Cievka poslúchla a okamžite zahájila vyslobodzovaciu akciu. Netrvalo to ani pol minúty a Adam bol z obväzov vonku. Sestrička prestala volať o pomoc a bezmocne klesla na stoličku, ktorú jej Anténa pohotovo prisunul. Vtom sa zjavila prísne sa tváriaca „Zuzanka“: „Deje sa tu niečo, o čom by som mala vedieť?!“ pozorne pozrela najprv na sestričku a ešte pozornejšie na žiakov. „Nič zvláštne sa tu nedeje, pani učiteľka. Len sme mali súťaž v obväzovaní, ktorú vyhlásila sestrička a Cievka ju vyhrala,“ pravdivo ju informovala siedma trieda. „Dobre, verím vám,“ povedala učiteľka a pochybovačne sa pozrela na sestričku. Keď však sestrička pokývala hlavou, že „áno, je to pravda,“ „Zuzanka“ zavelila: „Tak, poďte, ideme poupratovať kabinet biológie.“
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS210616