lebo mu nedoprajú, no a nakonec sme šecci tam, de sme boli na začátku. V riti. A ešte odťál urobá fotky do spoločénskej rubriky tých bulvároch farebných. Na, čil som sa zamysleu pri tej blondínečke nad volačím úplne inakším. Idem očúvať. Že dramatický nález. To de si nabrala, moja? Až bou ten jazvečík jak šéfova Asta, ešte by sa aj pohrau trochu s kostičkámi. Dráma mohla nastať len tedy, keď mu kostičky ten dóchodca nedovolil oblizuvať. Alebo keď dóchodcu skoro kleplo, keď zbadau sáčiky. Hádam bou informuvaný, jak každý správny dóchodca býva o šeckom, nélen o cenách zlacnených potravín, a moc sa nehrabau té sáčiky otvárať. Ale šak o infarkte nido ništ nehovoreu, ani táto cica blonďavá, tak asi dedulo mau dosť rozumu. A zas keď si spomením na chlapov krčme, jak stávkujú o život mladého Dodiho, neni som si úplne istý, či aj dedulo dóchodcovský nebol skór extatickom stave, že našou ďalšého rozkúskuvaného. Hádam sa aj seniórskom klube stávkuje, že nájdi si svoju mŕtvolu. Ale mosí mať pod osemdesát rokov, ináč by mohli podvádzať a sleduvať iba dom dóchodcov, kedy to s kým klepne. „Polícia intenzívne pátra po páchateľovi alebo páchateľoch týchto ohavných činov.“ Hm, až tak intenzívne, že neveďá, kam skočiť. Oni vóbec neveďá, kam skočiť! Šak ani my. Ale cítim kosťách, že sme blízko. Díky Hyňovi. Policajti čil stráža celé mesto. Posilnili hliadky. Čil už je to na prd, keď päť chlapov naporcuvali. Šak ani tolko policajtov nemáme, aby stáli na každom rohu. Čo zavedíme domobranu? Právda, luďá kukajú cez rameno, či im volado neste klepnúť po hlave, ale do dostau Dodiho, to nebude len tak hocido. Dodi bou chlap jak hora a vedeu sa tom svojom šenku obracať, keď ho steli ožrani odrbať. Do jeho dostau, moseu byť hora ešte vačšá. Telefón zazvoneu. Šéf. „Peťko, máš tam ešte Rolanda?“ „Né, ten už mosí byť doma teple. Čo aj jeho sme stratili? Šak správach ništ o ňom nebolo.“ „Nie, nestraš! Len som bol zvedavý. Aj tak mu musím zavolať, či ráno robí v knižnici, ale tuším hej. Mohol by si sa aspoň ty zastaviť v kancelárii? Potrebujem prebrať ďalší postup. S ohľadom na nové skutočnosti a hlásenia od občanov sa môžeme trochu posunúť ďalej. Možno konečne prídeme tejto záhade na koreň.“ „Já mám též taký dobrý pocit čil, ale taký dlho netrvá, šéfe. Život ma naučeu. Šak zajtra sa povyprávame.“ „Mimochodom, informoval som Feriho o identite toho posledného zavraždeného. Po nedávnom pokuse vyrobiť si náskok som zistil, že to nemá zmysel. Povedal som mu, že nás s ním oboznámila naša klientka v iných súvislostiach. Teraz si však poriadne preverujú to ohlásené Mokráňovo zmiznutie a bojím sa, že nám začnú kafrať do nášho vyšetrovania.“ „Šéfe, a nekafreme im aj my do roboty?“
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS203806
„Možno. Ale o tom občianskom preukaze ani muk! Nerád by som policajným komandom vydesil pani riaditeľku skôr, než nám povie niečo viac. Ozaj, nevieš, či ten starý Štúr nechodieval do ústavu za niekým? Možno ho predsa len stratil on.“ „Dodi mau šeckých hlave porádku a nido z jeho rodiny tam nebou, šak šecci robá krčme. To by sa rozkríklo velice rýchlo, že mu volakoho zavreli do cvokárne. Též som o tom rozmýšlau a ništ iné mi nenapallo, len že mu ten preukaz volado čmajzou.“ Tým sme vác menej ukončili dóležitú časť rozhovoru. Velice akčne sa tvárili šecci telke, jak keby už-už mali vraha na lopate. Akurát paniku robili. Na čo je komu dobré toto? Luďá sa ešte vác začnú báť. Šéf je potom jak chuj zaborený hláseňách, komu do zmizou. Dočilku si hádam ani nido nevšimou, a odrazu im ten strýko chýba! Lebo by mohli senzáciu vytrískať z teho. Luďá sú strašné kurvy nenažrané. A na rodine a na kamarádoch sa ryžuje najlepší. Ešteže ja ani jenno z teho nemám.
««« »»»
Ráno som sa zebudeu ružový jak bábatko vyspinkané. Borovičku som už dávno nemau, ani nevím prečo, keď sa po nej tak dobre spí. Chlanničke akurát treska, veliký výber raňajkový som nemau. Šéf ma čaká na devátu, to stihnem aj zuby umyť dotedy. „Já len jennu vec nechápem, šéfe, prečo vy tu zakúrite, až keď dójdeme? Šak tu je zima jak psinci,“ posťažuvau som si po príchode na místo schódzky. „Lebo pani D. zakázala míňať energiami, keď je kancelária prázdna.“ „A já už móžem míňať svoju energiu na ohrev vlasného tela?“ „To ju nezaujíma, za tvoju energiu jej nechodia účty.“ Tak som honnú chvílu sedeu jak taký fas zabalený do bundy. Rolo sa vyhrívau tej svojej knižničke, že neská nemóže, ale zajtra si urobí volno. On to volno teda mau tak či tak, lebo si ho zau oficiálne, že na Vánoce a cestu domóv, ale potrebuvau dva-tri dni navác, aby nakúpeu a zbaleu darčeky tým trom harantom bratovým. A cez Vánoce aj tak nido nečíta, šecci seďá pred bedňámi a kukajú Popolušku. „Čo to máme na pláne, šéfe?“ stelo sa mi hneď vác do roboty, keď vyťáhol predo mňa teplé toasty z alobalu. Pani šéfová poslala.
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS203806
„Spísal som hlavné body na papier, aby si ich aj Roland v rýchlosti zajtra prešiel a nestrácali sme čas ďalšími rečami. Ale teraz počúvaj toto! Z hlásení o nezvestných som vylúčil ženy, keďže sme zatiaľ žiadnu medzi obeťami nemali. Ťažko povedať, kto z mužov nám zapadá do profilu obete, lebo záber má vrah naozaj široký. Hoci sa zdá, že má slabosť na právnikov. Neuveríš, kto sa nám včera ozval. Istá pani Jurištová. Už dlhšiu dobu jej doma chýba manžel. Pavol Jurišta, rozvodový právnik.“ „A to mi má jakože volačo hovoriť?“ „Nie, ani mne to nič nehovorilo. Ale pani Jurištová si spomenula, že jej manžel mal na vysokej škole veľmi dobrých kamarátov. Menovite Milana Bálinta, Juraja Mečiara a Richarda Mokráňa.“ „Na toto sa hovorí bingo!“ „Presne tak. Sám som tomu nechcel veriť. Že by sa na nás šťastie konečne usmialo?“ „No a k čomu nám to je dobré? Víme, de ich hladať?“ Šéf nevypadau, že by ho táto otázka potešila. Zešpúleu hubu, mrveu ňú ze strany na stranu a velice zamyslene sa kukau šade dokola, len na mňa né. „Úplne presne nie, ale ak nájdeme spojivko, nájdeme motív aj vraha,“ vynašou sa nakonec. „Dobre, šéfe, a de je to spojivko?“ „K tomu nám práve poslúži môj rozpis. Ale Jurištová nie je jediná zlatá rybka, ktorú sme ulovili. Dva týždne je už vyhlásené pátranie aj po istom podnikateľovi. Lukáš Pišťánek. Podniká so zdravotníckym materiálom. Alebo podnikal.“ Zedvihou hlavu, aby na mňa kukou, či sa volačo nestem opýtať. Nesteu som. Tak pokračuvau: „Ten ti tiež nič nemusí hovoriť, no pre nás je podstatný jeho najlepší kamarát. Ján Hatala, naša tretia obeť.“ „Já furt hovorím, že kamarádov si treba vybírať, aby sme neskončili namočení prúseroch. Alebo nakrájaní.“ „Asi máš pravdu. Pokračujem. Všetci zavraždení sa stratili niekedy medzi Mikulášom a Luciou. V tom období bolo nahlásených len zopár nezvestných osôb. Ozaj, veril by si, že Mečiarovo zmiznutie si nikto nevšimol? Mimo jeho kolegov. Mysleli si, že je doma na maródke, alebo že zase vymyslel nejaký fígeľ. Ale nikomu nechýbal natoľko, aby to nahlásil polícii.“ „Tak to býva, šéfe, ten najvačší zabávač žije najvačších sračkách, ne? Preto sú oni velice vtipní, aby zakryli to svoje trápení.“ Občas aj ja vím volačo o živote.
100
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS203806