Michel kráča dverami dnu. – sú to klasické správy o senzáciách. Chcú, aby tam bolo – – Môžem si to počúvnuť, prosím ťa? Televízia hlási: – Mladý muž, známy ako Felix Cooper, tridsaťdvaročný. Vyrástol v notoricky známom objekte Garvey House v Holloway, ale s rodinou sa odsťahoval do tohto relatívne tichého kúta Kilburnu v nádeji na lepší život. Napriek tomu práve tu, v Kilburne, bol napadnutý dvomi mladíkmi počas skorého sobotňajšieho večera, na krok od svojho vlastného domu. Nepotvrdilo sa, že by obeť poznala – – Zavraždili ho! Čo na tom záleží, kde vyrastal? Pustím hudbu, povie Talian a vypne televízor. Musíme sa odsťahovať, začne Michel. Nechcem sa odsťahovať, je to môj domov, vraví Leah. Nechá sa pobozkať na krk. Žiadne hádky, vyhlási Michel, fajn? Spravme si príjemnú pohodu. Nehádam sa, hovorí Leah. Fajn, ale správaš sa detinsky. Obaja podráždení, rozdelia sa. Leah vyjde na poschodie, na terasu. Michel sa vráti do kuchyne. Teraz už sa dom rýchlo zapĺňa. Zvonček neustále zvoní. Bolo by jednoduchšie nechať vchodové dvere otvorené, ale hostiteľ túži pozrieť si každého hosťa cez videotelefón, predtým, než vstúpi. Ľudia prúdia na párty ako vojaci na ošetrovňu. Vonku je to peklo! Myslel som, že sa sem ani nedostaneme. Všetci sa vystriedajú na bielych štukovaných balkónoch, tancujú, pískajú na píšťalky pomaľované rastafariánskymi farbami, na karnevalové zástupy, ďaleko pod nimi. Leah je zakrátko opitá. Začala príliš skoro. Nemôže nájsť Michela. Zbadá Franka, nie je ťažké ho v tomto dave nájsť. Stoja v predsieni. Vonku aj vnútri je hudba taká hlučná, že informácie si môžu vymieňať len sporadicky. Nat príde neskôr. Je s deťmi na nejakom Marciinom kostolnom sprievode. Mäsovú rolku? – Takže, aké je to tajomstvo? – Čo?
98
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS183784
– T VOJHO ŠŤASTI A. FR A NCESCO. – NEPOČUJEM ŤA. SI OPITÁ? Presunú sa do kuchyne, kde ich basy nedostihnú. Zopakuje svoju otázku. Všetko si navzájom hovoríme, povie on. Punč? Kuchyňa je prepchatá. Potrebuje vodu. Skúša sa dostať ku kohútikom. Čistú šálku alebo pohár alebo hrnček? Cigy a jedlo vo výlevke. Pri tejto procedúre sa čas nezastavil. Frank sa stratil. Michel sa stratil. Kto sú všetci títo ľudia? Prečo si navzájom hovoria, ako dobre im tu je? Netreba čakať na toalety, žiadna nahromadená špina medzi prstami na nohách, žiadnych šesť libier za plechovku Red Stripe. Vidíš! Hovoril som ti to celé tie roky! Skvelé miesto. Odtiaľto vidíš všetko. A zrazu je tu Nat, stojí sama na balkóne, pozerá von. Otočí sa. Frank stojí vo dverách. Leah je v strede medzi nimi, nepovšimnutá v dave. Vidí mužov pohľad na manželku a ženin pohľad na manžela. Nevidí žiadny úsmev, žiadne prikývnutie, žiadne mávnutie, ani rozpoznanie, ani komunikáciu, vôbec nič. V miskách sa rozdávajú jednorazové foťáky veselých farieb. Hostiteľ vyzve ľudí, aby si túto udalosť zaznamenali. Všetci sa vystriedajú v skúšaní rasta parochne. Leah prekvapí samu seba: má sa výborne.
99
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS183784
37 – Čo tým myslíte, že tu nie sú? Foťák som tu nechala pred dvoma hodinami. Ponúkate jednohodinovú službu. – Je mi to ľúto, madam, nemôžem nájsť nič pod týmto menom. – Hanwellová, Leah. Prosím, pozrite sa znova. Leah položí obe ruky na lekárenský pult. – Ste si istá, že to bolo dnes? – Nechápem. Hovoríte, že ste ich stratili? Bola som tu pred dvomi hodinami. Dnes. V pondelok. Obsluhoval ma muž. – Nemám tu žiadny záznam s menom, ktoré uvádzate. Práve som prišla, pani. Viete, kto vás obsluhoval? Bol to mladý muž alebo starší pán? – Nepamätám sa, kto ma obsluhoval. Viem, že som tu bola. – Pani, na tejto stanici je ešte jedna lekáreň, ste si istá, že to nebolo tam? – Áno, som si istá. Hanwellová, Leah. Môžete sa pozrieť znova? Za ňou sa vytvorí rad. Všetci uvažujú nad tým, či je šibnutá. Umiestnenie do ústavu je v N W bežným postupom. Nie vždy sú to ľudia, akých by ste čakali. Indka v bielom plášti za pokladňou ešte raz prebehne očami svoju škatuľu so žltými obálkami. – Ach – Hanwellová. Nebolo to pod H. Vidíte, dali to na zlé miesto. Ospravedlňujem sa, pani. Nie je šibnutá. Fotografie. Na skutočné fotografie sa ľahko zabúda, na ich lesk a potešenie z nich. Lenže prvá je úplne čierna, druhá takisto; na tretej je len červená atmosféra, ako baterka pod plachtou. – Pozrite, tieto nie sú moje, tieto nechcem – Na štvrtej je Shar. Bezpochyby. Shar sa smeje na toho, čo ju fotí, opretá o dvere, drží malú fľašku, možno vodka? Pod terčom na šípky. V špinavej izbe nie je žiadny iný nábytok. Na piatej je Shar, stále sa smeje, teraz usadená na zemi, vyzerá zničene. Na
100
Ukázka elektronické knihy, UID: KOS183784