Prekrásny svet
Tiež od Jamesa Norburyho
Veľ ká panda a malý drak Cesta: Veľ ká panda a malý drak Cesta múdrej mačky Malý pes a múdry vlk
Prekrásny svet James Norbury
Pre môjho brata Alana. Bez teba je svet o niečo menej krásny.
Krása nie je v rukách sveta, ale v oku pozorovateľa.
AKO TÚTO KNIHU POUŽÍVAŤ Túto knihu môžete používať tromi rôznymi spôsobmi: PRÍBEH Jednoducho ju čítajte od začiatku do konca celú naraz alebo len pár stránok denne. ZAMYSLENIE NA TENTO DEŇ Otvorte ju na náhodnej strane a skúste sa nad ňou zamyslieť v priebehu dňa. V knihe sú aj príbehové úseky, takže ak na takú stranu narazíte, možno bude lepšie si vybrať inú. POMOCNÍK Každá kapitola sa zaoberá inou témou, takže ak práve čelíte nejakému konkrétnemu problému, možno nájdete kapitolu, ktorá vám s ním pomôže. Jednotlivé kapitoly preberajú zhruba tieto myšlienky: Čajovňa – Bez témy – strana 7 Ruiny – Pominuteľnosť a vyrovnávanie sa s minulosťou – strana 17 Pobrežie – Bezvýznamnosť – strana 31 Hory – Hnev a hľadanie pokoja – strana 49 Jaskyne – Strach a úzkosť – strana 65 Močarisko – Spochybňovanie sa – strana 73 Pustatina – Nihilizmus a strata zmyslu – strana 87 Priepasť – Odlúčenie a samota – strana 105 Les – Depresia a pocit neúplnosti – strana 125 Prekrásny svet – Vnímanie krásy tam, kde práve ste – strana 141
Čajovňa
Na okraji veľkých ruín stála jedna starobylá čajovňa.
8
Jeden večer sa v jej rozpadajúcich sa múroch ukryli dvaja kamaráti. Popíjali horúci čaj a rozprávali sa o ďalekých krajoch.
9
Veľ ká panda si odpila a sledovala malého draka prilievať vriacu vodu do čajníka. „Pozrel si sa niekedy do debny, na ktorej ten čaj pripravuješ?“ spýtala sa.
Malý drak zavrtel hlavou. „Nikdy,“ odpovedal. „Ani neviem, či sa dá otvoriť.“ Ale teraz, keď už mal tento nápad v hlave, okamžite sa ho zmocnila zvedavosť. Presunul čajník a otrhaný obrus z juty a začal si debnu obozretne premeriavať. 10
Bola úplne obyčajná: stará, obitá, so zhrdzavenými pántmi a zámkou, ktorá bola už dlho pokazená.
„Myslím, že sa dá otvoriť,“ zapišťal malý drak s očividným nadšením. Z celej sily potiahol za veko. Pánty zavŕzgali a zapraskali, až zrazu povolili.
11
Malý drak strčil hlavu dnu, preskúmal každý jej kút a napokon sa trochu sklamane narovnal. „Len starý zdrap papiera,“ odfrkol.
12
Veľ ká panda si ho vzala a prezrela vo svetle sviece. „Hmmm...“ povedala. „Nie je to len hocijaký zdrap papiera, je to mapa. A píše sa v nej, že ukazuje cestu na to najkrajšie miesto na svete.“
13
Malý drak sa rozbehol cez celú miestnosť a vyšvihol sa veľkej pande na chrbát, aby jej mohol nakuknúť cez rameno. „Tam musíme ísť,“ povedal. „Vieš si vôbec to najkrajšie miesto na svete predstaviť? Poď, musíme sa zbaliť.“
14
Veľ ká panda sa usmiala. Vedela, že už je neskoro a že sa obloha zaťahuje, ale vedela aj, že keď si raz malý drak niečo zaumieni, tak voľky‑nevoľky sa to aj stane.
15
16
Ruiny
Svitalo a veľká panda a malý drak sa ocitli uprostred ruín dávno zabudnutého mesta. Ako sa tak túlali pomedzi zrúcané stĺpy, malý drak sa nemohol ubrániť spomienkam na minulosť – mysľou sa vracal k tomu, o čo prišiel, ku krehkosti života a k tomu, ako sa všetko na svete raz obráti v prach.
19