Issuu

PRACOVNÉ VYUČOVANIE A TECHNIKA na základných školách Vybrané kapitoly

Eds. Daniel Kučerka Barbora Kováčová Michal Mrázek

Univerzita Palackého v Olomouci

PRACOVNÉ VYUČOVANIE A TECHNIKA na základných školách Vybrané kapitoly Eds. KUČERKA Daniel, KOVÁČOVÁ Barbora, MRÁZEK Michal

Vysokoškolská učebnica

Olomouc 2024

Eds. KUČERKA, D., KOVÁČOVÁ, B. a MRÁZEK, M..: Pracovné vyučovanie a technika na základných školách. Vybrané kapitoly. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2024. ISBN 978-80-244-6424-4, 978-80-244-6425-1.

Editori: PaedDr. Ing. Daniel Kučerka, PhD., ING-PAED IGIP, EUR ING doc. PaedDr. Barbora Kováčová, PhD. Mgr. et Mgr. Michal Mrázek, Ph.D.

POĎAKOVANIE: Príspevok bol podporený projektom GDF_PdF_2023_03 – Rozvoj klíčových kompetencí prostřednictvím využívání didaktických prostředků technické výchovy – Učitel 21.

1. vydanie ISBN 978-80-244-6424-4 (offline: CD) ISBN 978-80-244-6425-1 (online: iPDF) © Kučerka Daniel, Kováčová Barbora a Michal Mrázek, 2024 © Univerzita Palackého v Olomouci, 2024

Editori: PaedDr. Ing. Daniel Kučerka, PhD., ING-PAED IGIP, EUR ING doc. PaedDr. Barbora Kováčová, PhD. Mgr. et Mgr. Michal Mrázek, Ph.D. Autori: © PaedDr. Ing. Daniel Kučerka, PhD., ING-PAED IGIP, EUR ING © doc. PaedDr. Barbora Kováčová, PhD. © Mgr. et Mgr. Michal Mrázek, Ph.D. © prof. Ing. Čestmír Serafín, Dr. © Mgr. Hana Bučková, PhD. © Ing. Mgr. Michal Sedáček, Ph.D. © Prof. Viktor Hladush, DrSc. © PaedDr. Martina Magová, Ph.D. © Mgr. Monika Gazarková © Mgr. Monika Homolová © Mgr. Kristína Sölská © Bc. Tomáš Beličák © Bc. Lucia Plavec Recenzenti: doc. PaedDr. PhDr. Jiří Dostál, PhD. doc. PaedDr. Ing. Lucia Krištofiaková, PhD., ING-PAED IGIP

Abstrakt Táto vysokoškolská učebnica sa venuje vybraným témam z predmetov pracovné vyučovanie a technika na základných a špeciálnych základných školách. V jednotlivých témach autori riešia materiálové didaktické prostriedky s dôrazom na technické vzdelávanie a prácu s materiálom na 1. a 2. stupni základnej školy. Ďalej sa zaoberajú otázkami práce s didaktickými CNC a venujú sa práci s didaktickými stavebnicami. V záverečnej časti poukazujú na prácu so žiakmi so špeciálnymi potrebami. Kľúčové slová: Pracovné vyučovanie, Technika, Práca s materiálom a stavebnicami Abstract The university textbook deals with selected chapters of the subjects of work teaching and technology in elementary and special elementary schools. In individual chapters, the authors deal with material didactic resources with a focus on technical education and work with material at the 1st and 2nd grade of primary school. They also deal with issues of working with didactic CNC and work with didactic building blocks. In the final part, they point to work with pupils with special needs. Keywords: on-the-job training, technology, work with materials and building kits

Obsah

Úvod ......................................................................................................................................... 12 1 Vyučovacie prostriedky......................................................................................................... 13 1.1 Nemateriálne vyučovacie prostriedky ............................................................................ 15 1.2 Materiálne vyučovacie prostriedky ................................................................................ 19 1.2.1 Technické zariadenia ............................................................................................... 23 1.2.2 Učebné pomôcky .................................................................................................... 33 Literatúra .............................................................................................................................. 43 2 Elektrotechnika v technické edukaci ..................................................................................... 45 2.1 Vymezení pojetí didaktiky elektrotechniky .................................................................... 46 2.1.1 Úkoly didaktiky elektrotechniky.............................................................................. 47 2.1.2 Cíle v elektrotechnickém vzdělávání ........................................................................... 48 2.1.3 Didaktická transformace ve výuce elektrotechniky ................................................. 54 2.1.4 Výuka o elektrotechnice a kompetence ................................................................... 57 2.1.5 Vyučovací metody a výuka o elektrotechnice ............................................................. 59 2.2 Názorná elektrotechnika - elektrotechnické stavebnice ................................................. 60 2.3 Možnosti a meze výuky o elektrotechnice ..................................................................... 65 Literatura .............................................................................................................................. 67 3.

Počítačem řízené technologie: technika a pracovní vyučování na základních školách .... 71 3.1

Počítačem řízené technologie a jejich členění ........................................................... 71

3.3

3D tisk pro učitele základních škol............................................................................ 77

3.5.1

FDM tiskárny – kartézská konstrukce ................................................................ 84

3.5.2

Materiál pro tisk – filament ................................................................................ 87

3.5.3

Proces 3D tisku................................................................................................... 88

3.5.4

Software a základní nastavení tisku ................................................................... 89

3.6

CNC laserové obráběcí technologie .......................................................................... 92

3.6.1

Typy CNC laserových technologií ..................................................................... 93

3.6.2

Bezpečnost produkčních laserů .......................................................................... 95

3.6.3

CNC lasery na základní škole ............................................................................ 95

3.6.4

Příklady CNC laserů pro ZŠ............................................................................... 98

3.7

CNC frézky a routery na ZŠ ...................................................................................... 99

3.7.1

Konstrukce CNC routeru a CNC frézky .......................................................... 100

3.7.2

Upínání polotovarů na CNC router .................................................................. 102

3.7.3

Frézy pro školní CNC routery .......................................................................... 103

3.7.4

Volba otáček frézy u CNC routeru ................................................................... 104

3.7.5

Software a ovládání CNC routeru .................................................................... 105

Literatura: ........................................................................................................................... 106 4 Dřevo jako materiál ve výuce pracovních činností na 2. stupni základních škol................ 108 4.1 Charakteristika, stavba a vlastnosti dřeva..................................................................... 108 4.2 Druhy dřeva .................................................................................................................. 117 4.3 Zpracování dřeva .......................................................................................................... 125 4.4 Nástroje k ručnímu opracování dřeva ........................................................................... 126 5 Technické vzdělávání v kontextu Průmyslu 4.0.................................................................. 137 5.1 Digitální dvojče ............................................................................................................ 138 5.2 Roboti a robotizace ....................................................................................................... 140 5.2.1 Kolaborativní robot – Cobot .................................................................................. 141 5.2.2 Jak robot pracuje? .................................................................................................. 142 5.2.3 Kartézská soustava souřadnic ................................................................................ 144 5.2.4 Klasifikace robotů a manipulátorů ......................................................................... 147 5.2.5 Programování robota .............................................................................................. 148 5.3 Simulační modely ve výuce ...................................................................................... 150 5.3.1 Tvorba výukových simulačních modelů ................................................................ 153 5.3.2 Simulační model distribučního skladu ................................................................... 154 5.3.3 Simulační model výroby ........................................................................................ 155

Literatura ......................................................................................................................... 157 6 Atribúty pracovného vyučovania v špeciálnej škole ........................................................... 159 Úvod ....................................................................................................................................... 159 6.1 Pracovné vyučovanie ako vyučovací predmet v špeciálnej škole ................................ 161 6.2 Zložky pracovného vyučovania v špeciálnej škole ...................................................... 162 6.2.1 Sebaobsluha – zložka pracovného vyučovania ...................................................... 163 6.2.2 Práce v domácnosti – zložka pracovného vyučovania ........................................... 164 6.2.3 Práce v dielni – zložka pracovného vyučovania .................................................... 165 6.2.4 Pestovateľské práce – zložka pracovného vyučovania .......................................... 171 6.3 Zásady v pracovnom vyučovaní v špeciálnej škole...................................................... 171 6.4 Vlastná aktivita žiaka s mentálnym postihnutím na pracovnom vyučovaní ................ 174 Záver....................................................................................................................................... 176 Otázky na preskúšanie ............................................................................................................ 177 Literatúra ......................................................................................................................... 178 7

Diverzita zamestnávaní ako významný atribút v stimulácii dieťaťa s Angelmanovým

syndrómom ............................................................................................................................. 180 Úvod ................................................................................................................................... 180 7.1 Charakteristické prejavy dieťaťa s Angelmanovým syndrómom ................................. 181 7.2 Špecifikum prejavov dieťaťa s Angelmanovým syndrómom vo vzťahu k dificilitným oblastiam ............................................................................................................................. 188 7.2.1 Oblasť motoriky u dieťaťa s Angelmanovým syndrómom ....................................... 188 7.2.2 Oblasť senzorického vnímania u dieťaťa s Angelmanovým syndrómom ................. 189 7.2.3 Oblasť samostatnosti u dieťaťa s Angelmanovým syndrómom ................................ 191 7.3 Zamestnávania ako súčasť rozvíjania dieťaťa s Angelmanovým syndrómom ............ 192 7.3.1 Manipulačné zamestnávania s dieťaťom s Angelmanovým syndrómom.................. 193 7.3.2

Konštrukčné zamestnávania s dieťaťom s Angelmanovým syndrómom ............ 196

7.3.3

Kreatívne zamestnávania s dieťaťom s Angelmanovým syndrómom ................. 198

Záver ................................................................................................................................... 201 8

Otázky na preskúšanie ............................................................................................................ 201 Literatúra ............................................................................................................................ 202 8

Rozvoj sebaobslužných činností ako zložky pracovného vyučovania u detí s poruchou

autistického spektra ................................................................................................................ 204 8.1 Terminologické východiská porúch autistického spektra ............................................ 205 8.2 Rozvíjanie sebaobslužných zručností u detí poruchou autistického spektra ................ 207 8.2.1 Ciele nácviku sebaobslužných činností v materskej škole ........................................ 208 8.2.2 Rodina a jej účasť na procese nácviku sebaobslužných zručností u detí s poruchou autistického spektra ............................................................................................................ 210 8.3 Konkretizácia nácviku sebaobslužných činností u dieťaťa s poruchou autistického spektra ............................................................................................................................................ 211 8.3.1 Nácvik stravovania u detí s poruchou autistického spektra ....................................... 211 3.3.2 Nácvik obliekania u detí s poruchou autistického spektra ........................................ 213 8.3.3 Nácvik hygieny u detí s poruchou autistického spektra ............................................ 214 8.4 Evalvácia nácviku sebaobslužných činností u detí s poruchou autistického spektra ... 216 8.4.1 Evalvácia nácviku stravovania v rámci posudzovanej skupiny................................. 216 8.4.2 Evalvácia nácviku obliekania v rámci posudzovanej skupiny .................................. 220 8.4.3 Evalvácia nácviku hygieny v rámci posudzovanej skupiny ...................................... 223 Záver a odporúčania ........................................................................................................... 227 Otázky na preskúšanie ........................................................................................................ 228 Literatúra ............................................................................................................................ 229 9

Práce v dielni ako zložka pracovného vyučovania u žiakov s poruchami v správaní ..... 230 9.1 Obsahový rámec pracovného vyučovania v špeciálnej škole – variant A .................... 230 9.1.1 Práce v dielni ako zložka pracovného vyučovania v špeciálnej škole ................... 232 9.1.2 Konkrétna charakteristika vyučovacieho procesu vo vzťahu k prácam v dielni ... 235 9.2 Námety na prácu v dielni so žiakmi s mentálnym postihnutím .................................... 236 9.2.1 Práca s drevom ....................................................................................................... 236 9.2.2 Montážne a demontážne práce pri oprave vybraného dopravného prostriedku..... 239 9

Záver ................................................................................................................................... 247 Otázky na preskúšanie ........................................................................................................ 248 Použitá literatúra ................................................................................................................. 248 10 Rozvoj praktických kompetencií u žiaka s downovým syndrómom................................ 249 Úvod ................................................................................................................................... 249 10.1 Koncept praktických kompetencií a ich klasifikácia v súvislosti s dieťaťom s Downovým syndrómom ................................................................................................... 250 10.2 Praxia - apraxia – dyspraxia ako kľúčová kompetencia u dieťaťa s Downovým syndrómom ......................................................................................................................... 252 10.3 Posudzovanie samostatnosti u dieťaťa s Downovým syndrómom ............................. 254 10.3.1 Barthelovej index posudzovania ADL ................................................................. 255 10.3.2 Nottinghamský vývinový dotazník ...................................................................... 257 10.3.3 Kvázi-experiment s dôrazom na stimuláciu dieťaťa s využitím pracovných činností ............................................................................................................................................ 268 10.4 Stimulácia dieťaťa s Downovým syndrómom s využitím pracovných činností v terapii ............................................................................................................................................ 270 Záver ................................................................................................................................... 272 Otázky na preskúšanie ........................................................................................................ 273 Použitá literatúra ................................................................................................................. 273 11 Pracovné vyučovanie v inkluzivnej triede ........................................................................ 274 Úvod ................................................................................................................................... 274 11.1 Konkretizácia pracovného vyučovania na 1.stupni základnej školy .......................... 275 11.2 Vybrané metódy v pracovnom vyučovaní .................................................................. 278 11.3 Koncepcie vyučovania pracovného vyučovania v inkluzívnom vzdelávaní .............. 279 11.4 Práca s heterogénnou triedou na pracovnom vyučovaní v inkluzívnych podmienkach ............................................................................................................................................ 281 11.4.1 Vytrhávané ako pracovná činnosť na pracovnom vyučovaní .............................. 282 11.4.2 Skladanie ako pracovná činnosť na pracovnom vyučovaní ................................. 283

11.4.3 Modelovanie ako pracovná činnosť na pracovnom vyučovaní ........................... 285 11.4.4 Lepenie ako pracovná činnosť na pracovnom vyučovaní .................................... 286 Obr. 11.8: Mravenisko s mravcami (vlastné) ..................................................................... 287 11.4.5 Krčenie ako pracovná činnosť na pracovnom vyučovaní .................................... 287 Záver ............................................................................................................................... 288 Použitá literatúra ................................................................................................................. 289 Záver....................................................................................................................................... 291 Seznam obrázků ..................................................................................................................... 292 Seznam tabulek ...................................................................................................................... 296

Úvod Publikácia je určená ako podporný študijný materiál pre budúcich učiteľov odborných predmetov v bakalárskom stupni štúdia a pre začínajúcich učiteľov predmetov technika a pracovné vyučovanie na prvom a druhom stupni základnej školy vrátane špeciálnej základnej školy. Tejto téme sa venujeme v projekte GDF_PdF_2023_03 - Rozvoj klíčových kompetencí prostřednictvím využívaní didaktických prostředků technické výchovy - učitel 21. Je našou ambíciou vo vybraných kapitolách v tejto vysokoškolskej učebnici rozšíriť obzor študentom, budúcim učiteľom, ale i záčinájúcim učiteľom v predmetoch pracovné vyučovanie a technika. Vybrané kapitoly učebnice sú zároveň aj vybranými témami Rámcového vzdelávacieho programu v ČR a štátneho vzdelávacieho programu v SR podľa mdzinárodnej štandartizácie vzdelávania ISCED 1 a ISCED 2. Vysokoškolská učebnica je rozdelená do jedenástich kapitol. Prvých päť kapitol je zameraných na techniku, technickú výchovu a prcovné vyučovanie na 2. stupni základnej školy a kapitoly 6. – 11. sú zamerané na pracovné vyučovanie na špeciálnej základnej škole. Veríme, že táto vysokoškolská učebnica prinesie študentom učiteľstva na 1. stupni a 2. stupni základnej školy, špeciálnej pedagogiky a začímnajúcim učiteľom pracovného vyučovania, technickej výchovy, techniky a špeciálnym pedagógom užitočné poznatky a infomácie pre štúdium, ale aj pre pedagogickú prax.

1 Vyučovacie prostriedky Daniel Kučerka Dnes neexistuje spoločenská oblasť, kde by sa nepresadzovala moderná technika. Technika prináša pozitívne zmeny, uľahčuje prácu, zvyšuje produktivitu a obohacuje poznanie. Podľa Drienskeho (1998) sa poznávací proces (obr. 1.1) uskutočňuje v rovine zmyslového poznania a v rovine poznania. Zmyslové poznanie zachytáva vonkajšiu podstatu javov a objektov, prebieha postupne od pocitu cez vnímanie jednotlivými receptormi až po vytvorenie predstavy. Zodpovedá empirickému poznaniu, formuje statické a dynamické predstavy o objektoch a javoch, ktoré umožňujú osvojovanie pozorovaných faktov a vzťahov. Rozumové poznanie vniká do podstaty objektov, abstrahuje a zovšeobecňuje empiricky získané konkrétne poznatky a smeruje k vytváraniu pojmov, súdov a z nich vyplývajúcich úsudkov POZNÁVACÍ PROCES

ZMYSLOVÉ POZNANIE Zachytáva vonkajšiu stránku objektov a javov

Pocit

vnem

podstat

Empirické poznanie

Formovanie statických a dynamických predstáv

Osvojovani e faktov a vzťahov

ROZUMOVÉ POZNANIE Vniká do podstaty objektov a javov

Poje

Súd

Úsudok

Teoretické poznanie

Formovanie pojmov

Rozvíjanie dialektickýc hpojmov

Poznanie teórií a zákonov

Osvojovanie teoretických úsudkov, vývodov

Obr. 1.1 Poznávací proces (Driensky, 1998)

Prostriedok slúži na dosiahnutie vzdelávacích cieľov. Dopĺňa slovo učiteľa, ktoré je veľmi silným argumentačným prostriedkom. Pojem materiálno-didaktický prostriedok zužuje triedu didaktických prostriedkov na hmotné nosiče informácií, na technické zariadenia, výbavu škôl

a tried, ktoré slúžia výchovno-vzdelávacím účelom (Průcha, 2009). Ich najdôležitejšou časťou sú pomôcky, pretože zabezpečujú bezprostrednú účasť vo vyučovaní. Didaktický prostriedok ako prvok výučby zaujíma pevné miesto v štruktúre systémových väzieb učiteľ → obsah → študent a učiteľ → didaktický prostriedok → študent. Pri preberaní učiva by mala medzi učiteľom a študentom vzniknúť interakcia – spätná väzba. Hapala (1983, in Kožuchová a kol., 2010) tvrdí, že napriek ustálenému a kodifikovanému názvosloviu sa ešte stále zamieňajú niektoré pojmy. Treba privítať každý pokus stanoviť a modifikovať potrebné termíny, vniesť do terminológie v tejto oblasti jasno a zároveň aj prinášať návrhy na inovovanie a doplňovanie názvoslovia. Vyučovacie prostriedky sú súčasťou Inžinierskej pedagogiky. Inžinierska pedagogika je hraničná vedná disciplína, ktorá transformuje poznatky pedagogiky a psychológie do technických vied. Jej účelom je zvýšiť didaktickú účinnosť výchovy inžinierov a budúcich technikov. Najdôležitejšou časťou didaktických prostriedkov sú učebné pomôcky, pretože zabezpečujú bezprostrednú účasť vo vyučovaní. Didaktický prostriedok ako prvok výučby zaujíma pevné miesto v štruktúre systémových väzieb učiteľ → obsah → študent a učiteľ → didaktický prostriedok → študent. Pri preberaní učiva by mala medzi učiteľom a študentom vzniknúť interakcia – spätná väzba. Vyučovacie prostriedky (obr. 1. 2) podľa svojej povahy sú materiálne alebo nemateriálne.

Obr. 1.2 Vyučovacie prostriedky (Hrmo a kol., 2009)

Didaktické prostriedky majú vo výchovno-vzdelávacom procese nezastupiteňé miesto. Stali sa potrebnými nielen v práci učiteľa, ale aj v práci študenta. Výsledky používania nie sú závislé len na technickej úrovni a schopnosti učiteľa, ale najmä na úrovni didaktickej náplne (Kučerka, 1991). 1.1 Nemateriálne vyučovacie prostriedky Medzi nemateriálne vyučovacie prostriedky radíme formy a metódy. Tieto zabezpečujú profesionálnu zložku, pričom učebné metódy sú zamerané na myšlienkový postup učiteľa a žiaka, naopak formy zabezpečujú učebno-vzdelávací proces, teda vonkajšiu stránku. Organizačné formy vyučovania najčastejšie delíme podľa týchto kritérií: 1. počet žiakov zúčastňujúcich sa na vyučovacom procese spolu s učiteľom 

individuálne



hromadné



zmiešané 15

2. miesto realizácie vyučovacieho procesu 

školské



mimoškolské

stupeň samostatnosti práce žiakov vo vyučovacom procese, tzv. sociálne formy: 

individuálna práca žiakov



skupinová práca žiakov



frontálna práca žiakov

Podľa Tureka (2010) metódy vyučovacieho procesu chápeme ako zámerné usporiadanie učiva, činnosti učiteľa a žiakov, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vyučovacieho procesu pri rešpektovaní didaktických zásad. Podľa zdroja poznatkov

rozlišujeme slovné, názorné

a praktické metódy a podľa hľadiska logiky rozoznávame analyticko-syntetickú metódu, induktívnu metódu, deduktívnu metódu a porovnávaciu metódu. V pedagogickom slovníku (Průcha a kol., 2013) uvádzajú, že organizačné formy vyučovania vo všeobecnej didaktike sú chápané v súvislosti s riadením procesu výučby a s konkrétnymi vyučovacími metódami. Podľa prostredia sa rozlišuje : výučba v triede, v špecializovaných priestoroch školy, v prirodzenom prostredí. Podľa typu výučby sa rozlišuje: frontálne vyučovanie, skupinové a tímové vyučovanie. Vzhľadom k diferenciácii úlohy žiakov sa rozlišuje: kooperatívne vyučovanie a formy indidualizovaného vyučovania. Základnou formou školskej výučby v časovej dimenzii je vyučovacia hodina. Vyučovacia hodina trvá spravidla 45 minút. Niektoré predmety si vyžadujú viachodiovú dotáciu v bloku hodín za sebou. Spravidla v odbornom vzdelávaní do blokov skladáme laboratórne cvičenia, odborný výcvik ai. Tieto si vyžadujú prípravu jednotlivých strojov, prístrojov, zariadení, náradia a príslušenstva. Pred začatím laboratórneho cvičenia (odborného výcviku) je poučenie o BOZP a používaní jednotlivých využívaných vyučovacích prostriedkoch. Táto forma výuky má odlišnú organizáciu práce, líši sa počtom študentov, hodinovou dotáciou a výsledkom sú konkrétne experimenty, súčiastky. Z laboratórneho cvičenia sa spracováva konkrétny záznam s vyhodnotením výsledkov spravidla v grafickej podobe. L. Müllerová, R. Škulová (2001 in Hrmo a kol., 2005) klasifikujú organizačné formy  z hľadiska časového: -

vyučovacia hodina; kratšie časové úseky ako vyučovacia hodina; dlhšie časové úseky ako vyučovacia hodina;

(napr. dvojhodinovka); celodenná práca;

dlhodobejšia činnosť (napr. riešenie v rámci projektu);

rozvrh hodín (zoskupenie vyučovacích hodín rôznych predmetov pravidelne sa opakujúce, najčastejšie v týždennej periodicite)

školský rok (rozdelený na polroky resp. štvrťroky);

 z hľadiska miesta, kde prebieha vyučovací proces: - výučba v bežnej triede, - výučba v odbornej učebni, - výučba v dielňach, na pozemku, - exkurzia;  z hľadiska počtu žiakov, s ktorými učiteľ pracuje: -

individuálna výučba,

hromadná výučba,

skupinová výučba,

spojené triedy,

práca celého kolektívu školy.

Na stredných odborných školách v trojročných odboroch ukončených učňovskou skúškou a štvorročných študijných odboroch sa spravidla rozvrh robí nie v týždennej periodicite ale sa delí na párny a nepárny týždeň a je rozdielny. Učňovské odbory sú týždeň v škole a týždeň na praxi. Štvorročné odbory majú spravidla jeden týždeň celý výučbu a druhý týždeň dva až štyri dni praxe podľa ročníka doplnených teoretickým vyučovaním. Ďalšou organizačnou formou výučby je projektová výučba. Jej organizácia je závislá na viacerých faktoroch ako sú organizácia a zloženie jednotlivých predmetov a aj dĺžka ich trvania. Projektové vyučovanie sa uskutočňuje jednotlivo alebo v skupinách a umožňuje kombináciu niektorých organizačných foriem. Časové obmedzenie projektu môže byť krátkodobé ale i dlhodobejšie. Krátkodobé projekty riešia jednoduchšie, často úzko zamerané, ale študentov nútia k samostanej alebo kolektívnej práci. Dlhodobé projekty sú na dĺžku jedného semestra na vysokých školách, polrok na stredných školách alebo potom sú ročníkové projekty. Tieto práce sú zložitejšie a časovo oveľa náročnejšie. Nútia študenta vyhľadávať množstvo informáci, využívať medzipredmetové vzťahy a u technických projektov získavať a preukazovať aj zručnosť. Dochádza k transformácii teoretických vedomostí a praktických zručností. Projektové vyučovanie je založené na projektovej metotóde. Projektová metóda je vyučovacia metóda, pri ktorej sú žiaci vedení k samostatnému spracovaniu určitých tém (projektov) a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním. K projektovej metóde je zo 17

strany niektorých pedagógov (i rodičov) vyslovovaná kritika vytýkajúca to, že projektová výuka nemôže nahradzovať systémovú výuku orientovanú na vytváranie vedomostí a zručností žiakov (Maňák, Švec, 2003) Etapy riešenia projektu: -

zadanie témy projektu,

stanovenie cieľov projektu

harmonogram spracovania projektu,

zber a štúdium literatúry,

realizácia vlastného projektu,

prezentácia výstupov projektu a zhodnotenie prínosov pre prax,

hodnotenie projektu.

Koordinácia projektu je jednoduchšia u malých celkov alebo jednotlivcov. Problematické je riešenie zložitejších projektov medzi triedami a rôznymi ročníkmi. Projektová výučba nadobúda veľkých rozmerov, keď projekt stane celoškolskou záležitosťou. Pri rozhodnutí o zaradení projektu do výčbových metód je potrebné okrem prihliadnutia na odbornú pripravenosť učiteľov a vedomosti žiakov zvážiť prínosy pre širie vzdelávacie ciele. Projektovú výuku radíme medzi komplexné výukové metody. Je možné počítať s tým, že projekt  zvyšuje motiváciu, iniciatívu a zodpovednosť žiakov,  poskytuje radu príležitostí k praktickému riešeniu úloh a problémov zo života,  posilňuje u žiakov ochotu spolupracovat a radit sa s inými,  prináša korekciu tradičnej výuky, lebo ju obohacuje o priamu skúsenosť žiakov,  rozvíja u žiakov vytrvalosť, pohotovosť, tolerantnosť, pohotovosť, tolerantnosť, sebakritickosť a sebadôveru,  dáva príležitosť k tvorivým činnostiam (Bönsch, 1974, In Maňák, Švec, 2003). Faktory, ktoré

učiteľom realizáciu projektovej výuky podľa Dömischovej (2011) môžu

sťažovať, alebo nejakým spôsobom obmedzovať, môžeme podľa ich druhu rozdeliť do nasledujúcich troch oblastí: •

ľudský faktor

•

organizácia vyučovacieho procesu

•

materiálne zabezpečenie.

K zabezpečeniu projektovej výučby najčastejšie používame tieto výčbové metódy. •

metódu monológu,

•

metódu dialógu,

•

metódu práce s knihou, učebnicou, učebným textom,

•

metódu praktických činností k získaniu zručností a praktických kompetencií,

•

metódu názorne – demonštračnú,

•

didaktické hry,

•

metódu inscenačnú,

•

metódu problémovú,

•

učenie životných situácii.

Vyučovacie metódy odpovedajú na otázku, ako postupovať vo výchovno – vzdelávacom procese, aby sme dosiahli výchovnovzdelávacie ciele. J. Mojžíšek o metóde hovorí: „Vyučovacia metóda je pedagogická – špecifická aktivita subjektu a objektu vyučovania, rozvíjajúca vzdelanostný profil žiaka, súčasne pôsobiaca výchovne, a to v zmysle vzdelávacích a tiež výchovných cieľov a v súlade s vyučovacími a výchovnými princípmi. Spočíva v úprave obsahu, usmernení aktivity objektu a subjektu, v úprave zdrojov poznania, postupov a techník, zaistení fixácie alebo kontroly vedomostí a zručností, záujmov postojov“ (Petlák, 2004). 1.2 Materiálne vyučovacie prostriedky Materiálne vyučovacie prostriedky zaujímajú významnú pozíciu vo vzdelávacom procese a sú prostriedkom na dosiahnutie cieľov výchovno-vzdelávacieho procesu. Zahŕňajú v sebe učebné pomôcky a všetky technické prostriedky, ktoré majú didaktickú funkciu. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa dosahujú tým lepšie výsledky, čím má poznávanie a získavanie vedomostí viaczmyslový a viackódový charakter. Rozumové poznanie vniká do podstaty objektov. Abstrahuje a zovšeobecňuje empiricky získané konkrétne poznatky a smeruje k vytváraniu pojmov, súdov a z nich vyplývajúcich úsudkov Drienskeho (1998). Driensky, Hrmo (2004, s. 6) definujú materiálne vyučovacie prostriedky ako všetky učebné pomôcky a tie technické prostriedky, ktoré vykonávajú didaktické funkcie. Rambousek a kol. (1989, s. 15) sa prikláňa k takej definícii, že sú to také didaktické prostriedky, ktoré sú materiálnej povahy. Ide o predmety a súbory predmetov, slúžiace na didaktické účely, to znamená, že pôsobia vedľa spojenia s obsahom alebo metódami a formami v smere dosiahnutia stanovených cieľov vyučovacieho procesu priamo alebo pre toto pôsobenie vytvárajú podmienky (Hrmo a kol., 2009).

Význam učebných pomôcok a technických prostriedkov je možné ukázať na niekoľkých číslach. Podľa Hrma a kol. (2009) priemerný človek si zapamätá (obr. 1. 3) približne 10 % z toho, čo číta, 20 % z toho, čo počuje, 30 % z toho, čo vidí v podobe obrazu, 50 % z toho, čo vidí a súčasne počuje, 70 % z toho, čo súčasne vidí, počuje a aj aktívne vykonáva, 90 % z toho, k čomu dospel sám na základe vlastnej skúseností vykonávaním činnosti (Fredmann, 1971).

Obr. 1.3 Zapamätanie (vlastné)

Podľa Maňáka (1995) pojem didaktické prostriedky ako kategória didaktiky zahŕňa všetky materiálne predmety, ktoré zaisťujú, podmieňujú a zefektívňujú priebeh vyučovacieho procesu. Ide o také predmety, ktoré v úzkej súvislosti s vyučovacou metódou a organizačnou formou napomáhajú k dosiahnutiu výchovno-vzdelávacích cieľov (Hlásna, 2006). Čo sú materiálne didaktické prostriedky? Sú to všetky predmety, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexné osvojenie si učiva vo výchovnovzdelávacom procese, ale aj v procese vyučovania (Petlák, 2004). Niektorí autori namiesto pojmu materiálne didaktické prostriedky napr. Driensky (1998), Driensky, Hrmo (2004), Hrmo a kol. (2009) používajú pojem materiálne vyučovacie prostriedky. Tento pojem budeme používať aj v tejto práci. Materiálne vyučovacie prostriedky môžeme rozdeliť na dve základné kategórie:  technické zariadenia  učebné pomôcky.

Technický prostriedok je taký materiálny prostriedok, ktorý vytvára podmienky na odovzdávanie predpísaného učiva študentom. Je iba sprostredkovateľom, ktorý vo vzťahu k obsahu vzdelávania plní sekundárnu funkciu (napr. filmový projektor, ktorým sa premieta didaktický film) (Driensky, Hrmo, 2004). Učebná pomôcka je materiálny prostriedok, ktorý je priamym nositeľom informácií. Môžeme ju definovať aj ako „množinu signálov didakticky adjustovanej informácie“. Učebná pomôcka môže podávať obsah bezprostredne (napr. model) alebo prostredníctvom technického prostriedku (napr. diapozitív prostredníctvom dataprojektora). Má primárny vzťah k obsahu vzdelávania (Driensky, Hrmo, 2004). V súčasnej dobe, okrem uvedených prostriedkov je možné využitím integrovaných funkcií v PC a dataprojektoru premietať statické i dynamické obrázky a tým umožniť študentom lepšie pochopenie preberanej látky. Podľa Šveca (1989) materiálne didaktické prostriedky vstupujú do interakcie učiteľ – študent. Ovplyvňujú prácu učiteľa, ale i poznávaciu činnosť študenta. Materiálno didaktické prostriedky môžu byť využité napr.:  k vzbudeniu záujmu,  k vytvoreniu predstavy,  ako opora myslenia študentov,  k udržaniu pozornosti študentov,  k upevneniu vedomostí študentov,  k upevňovaniu názornosti a pod. Použitie materiálnych vyučovacích prostriedkou je možné s účinnosťou použiť v ktorejkoľvek fáze vyučovacieho procesu. K výberu účinného technického zariadenia je nutné, aby pedagók prihliadal k fáze vyučovacieho procesu, v ktorej sa práve nachádza. Medzi fázy vyučovacieho procesu radíme:  motivačnú fázu,  expozičnú fázu,  fixačnú fázu,  diagnostickú fázu. Pre vhodné zaradenie vyučovacieho prostriedku do výčovacieho procesu musíme poznať a rešpektovať určité požiadavky na ich výber, tvorbu a použitie. Podľa Hlásnej a kol. (2006) týmito požiadavkami sú:  didaktické požiadavky,  ergonomické požiadavky, 21

 estetické požiadavky,  technické požiadavky a  ekonomické požiadavky. Ideálny vyučovací prostriedok, ktorým má vyučujúci dosiahnuť stanovené ciele vo výučbe by mal mať vysoký didaktický účinok na žiaka a jeho ekonomické náklady by nemali byť vysoké. Podľa Hlásnej a kol. (2006) pri výbere vyučovacieho prostriedku musí brať vyučujúci do úvahy:  charakter preberaného učiva,  čas, ktorý má k dispozícii,  vek a počet žiakov,  predchádzajúce vedomosti žiakov,  charakter a možnosti využitia zvolenej učebnej pomôcky a didaktickej techniky. Ďalej musíme brať do úvahy funkcie a požiadavky kladené na materiálne vyučovacie prostriedky. Základné funkcie materiálnych vyučovacích prostriedkov možeme stanoviť takto (Driensky, 2007a):  informačná – umocňuje verbálny prejav,  transformačná – akceleruje transformovanie poznatkov do vedomia študenta,  aktivizačná – evokuje potrebu aktívne sa podieľať na získanie nových vedomostí,  regulačná – prispieva k lepšej vonkajšej spätnej väzbe medzi učiteľom a študentom aj k vnútornej spätnej väzbe študenta smerom k sebakontrole a následne k autoregulácii jeho samostatného štúdia. Driensky (2007a) medzi všeobecné požiadavky radí informačnú intenzívnosť, didaktickú účinnosť, obsahovú exaktnosť, funkčnú bezchybnosť, bezpčnostnú istotu a špeciálne požiadavky vyplývajú z potreby k výchove pre budúce inžinierske povolania. Didaktické prostriedky sú doprovodným znakom výučby od začiatku dejín. Z vývojového hľadiska je možné rozlíšiť niekoľko generácií pomôcok (Průcha, 2009): 

konkrétne predmety a javy funkčne využité pri vzdelávaní,



predstrojové pomôcky (napr. náčrt, obraz, reálne modely),



pomôcky spojené s vynálezom tlače (tlačené materiály, knihy),



prostriedky zefektívňujúce ľudské zmysly (ďalekohľad, drobnohľad, film, atď),



zariadenie umožňujúce komunikáciu človek – stroj (počítač – internet).

Každý nový didaktický prostriedok je obohatením názornosti vyučovania, avšak nikdy celkom nenahradí predchádzajúcu generáciu pomôcok. Didaktický prostriedok, akým je napr. kniha, 22

nemôže byť nahradený úplne internetom. Podľa Průchu (2009) učebnica pracuje v rozmedzí teplôt -100°C až +80°C, bez akejkoľvek údržby. Elektrické zariadenie, ktoré by mohlo knihe konkurovať, zatiaľ vynajdené nebolo. 1.2.1 Technické zariadenia Technické zariadenia podľa obr. 1.4 základné zariadenia, pomocné zariadenia, technické pomôcky a stroje a prístroje. Náležité vybavenie školy technickými zariadeniami je základnou podmienkou pre zabezpečenie kvality výchovnovzdelávacieho procesu. Technické zariadenia

Základné zariadenia

Budovy škôl Laboratóriá

Odborné učebne Školské diene Školské pozemky

Pomocné zariadenia Vybavenie učební, dielní laboratórií, Technické zariadenia Multimediálne centrá, stroje, zariadenia Výučbové technické systémy

Didaktická technika

Stroje zariadenia

Zobrazovacie plochy

Stroje zariadenia

Premietacie plochy

Meradlá prístroje

Projekčné plochy

Multimediálne centrá

Zvuková technika

Technické zariadenia

TV technika, audiotechnika a videotechnika

Technologické zariadenia

Trenažéry, simulátory Obr. 1.4 Technické zariadenia (Švejda, G. a kol., 2018)

Základnou podmienkou zabezpečenia kvality výchovnovzdelávacieho procesu je náležité vybavenie školy technickými zariadeniami, kde musí nastať súlad a zhoda medzi vedením školy a pedagogickými pracovníkmi školy. Základné zariadenia K základným zariadeniam radíme budovy školy, učebne, odborné učebne, jazykové učebne, laboratória, školské dielne, rysovne, školské knižnice, zariadenie telocviční, ihrísk a pod. Učebne (obr. 1.5) sú základne pre výchovno-vzdelávací proces. Ich vybavenie je základným 23

školským nábytkom medzi ktorý radíme školské lavice, stoličky, katedru pre učiteľa a tabuľu. Tá môže byť zelená alebo biela. V školách, kde sa vedeniu podarilo získať potrebné finančné zdroje učebňa je naviac vybavená PC, dataprojetorom, premietacím plátnom a prípadne reproduktormi.

Obr. 1.5 Učebne (archív autora)

Odborné učebne sú učebňami, kde sa vyučujú odborné predmety podľa charakteru školy. Ich vybavenie je okrem uvedeného v učebniach rozšírené podľa charakeru predmetu alebo predmetov vyučovaných v danej učebni, o funkčné didaktické stroje a pod. napr. obr. 1.6.

Obr. 1.6 Didaktické stroje (archív autora)

Jazykové učebne sú špeciánymi učebňami alebo laboratóriami na výuku cudzích jazykov s potrebným vybavením. Zariadenie týchto laboratórii sú špecialne boxy

s vybavením,

slúchadlá, jednoduchý ovládací pult, pre prepojenie s lektorom alebo na počúvanie textov, pre prepojenie boxov medzi sebou na vedenie rozhovorov, atď. Tieto boxy sú prepojené s pultom lektora, kde sú pripojené aj ďalšie zariadenia ako napr. PC, magnetofón, CD prehrávač, interaktívna tabuľa a pod. Niektoré školy majú vybavenie menej finančne náročné, kde jazyková učebňa (obr. 1.6) okrem základného vybavenia obsahuje naviac interaktívnu tabuľu, reprodutory, PC a dataprojektor. Zariadením laboratórii, školských dielní sú laboratórne stoly, špeciálne umývadlá v chemických laboratóriach (obr. 1.8), inštalácie plynu, vody, rozvody na špeciálnu chladiacu kvapalinu k obrábacím strojom, kanalizácia atď. Na pocity študentov vplýva aj prostredie vo vyučovacom zariadení. Učebňa musí spĺňať plošnú výmeru na jedného žiaka (študenta), intenzitu osvetlenia, teplotu, vlhkosť vzduchu, kvalita, typ a usporiadanie lavíc a správny farebný odtieň stien. K ďalším zariadeniam budov neodlučne 24

patria toalety, ktoré musia spĺňať normy v závislosti na počte žiakov a skladové priestory (napr. učebníc, náradia, nástrojov, príslušenstva).

Obr. 1.7 Jazykové laboratórium (archív autora)

Obr. 1.8 Chemické laboratórium SPŠSaS Tábor (archív autora)

Školske budovy musia byť vybavené inžinierskmi sieťami. Inžinierske siete zahŕňajú rozvody vody, plynu, elektriny, vzduchotechniky, televízneho signálu, počítačových sietí a v školskych dielňach rozvody chladiacej kvapaliny k jednotlivým strojom (ak nemajú vlastný chladiaci systém) a kanalizáciu. Rysovne patria k odborným učebniam na stredných školách elektrotechnických a strojníckých. Tieto učebne sa využívajú na základoch technického kreslenia. Základným vybavením okrem vybavenia, ktoré popisume v odseku učebne tejto podkapitoly, patria rysovcie stoly (obr. 1.9), rysovacie dosky (obr. 1.10)

Obr. 1.9 Rysovacie stoly (www.k-tenkovovyroba.sk)

Obr.1.10 Rysovacia doska (www.pos-praha.cz)

Školske dielne na stredných priemyselných školách a stredných odborných školách (obr. 1. 11, 12) vybavené sú zamočníckymi pracovnými stolmi, strojovým parkom a zariadeniami účelovo k daným študijným odborom vyučovaným na konkretnej škole. Na stredných priemyselných školách strojníckeho zamerania býva počtovo nižší objem strojov jedného druhu, ale sú druhovo širšie vybavené ako na stredných odborných školách. Toto je dané tým, že SOŠ sú odborovo inak vyšpecifikované. Keď porovnáme, že na SPŠ je odbor strojárenstvo a SOŠ odbor napr. mechanik nastavovač CNC strojov, obrábač kovov, tak už zisťujeme, že na SOŠ potrebujeme pre každého žiaka zabezpečiť obrábací stroj. 25

Tu sú dielne vybavené sústruhmi, frézkami, brúskami, vŕtačkami, CNC strojmi, Ďalej sú tu rozvody na chladiacu kvapalinu pre každý stroj, elektrorozvody, rozvod tepla a pod.

Obr. 1. 11 Školské dielne (archív autora)

Obr. 1. 12 Školské dielne na SOŠ (archív autora)

Pomocné zariadenia Pomocné zariadenia sú zatemňovanie, elektrické rozvody, vodovod, vykurovanie, chladenie, vzduchotechnika a pod. Zatemňovanie slúži ako ochrana pred vniknutím tepla a svetla do učební. Dôležitosť zatemnenia učebne vzniká pri výuke niektorých odborných predmetov a pre použitie projekčnej techniky. Elektrické rozvody musia podľa druhu prevádzky spĺňať požiadavky na bezpečnost osôb, zvierat a majetku, prehľadnosť rozvodu, prevádzkovú spoľahlivosť, ľahkú prispôsobivosť rozvodu pri požadovanom premiestňovaní elektrických zariadení a strojov, vzhľad, atď. Stavebná konštrukcia musí umožniť prevedenie elektrických rozvodov a vývodov v miestach, kde rozvody a vývody sú z prevádzkých dôvodov potrebné. Prívodné vedenie za prípojkou patrí k odbernému zariadeniu objektov a delíme ho na hlavné vedenie, odbočky od hlavného vedenia k elektromerom, vedenie od elektromerov k rozvádzačom alebo rozvodniciam. Ak je to potrebné, môžu jednotlivé časti byť zlúčené alebo vynechané. Vodovod – prívodom vody zabezpečuje škola bežnú hygienu študentov. Voda z vodovodu je spravidla na všetkých školách okrem výnimiek, kde ešte nie je zavedená. Vykurovanie – účelom je udržiavať teplotu miestnosti a priestorov. Zabezpečiť týmto vhodné pracovné prostredie pre žiakov, pedagógov, administratívu a ostatných zamestnancov školy. Chladenie - Chladiace, mraziace, klimatizačné alebo odvlhčovacie jednotky pracujú v uzavretom chladiacom okruhu so špeciálnym plynom - chladivom, ktorého zloženie závisí od požadovanej vyparovacej teploty zariadenia. Chladivom je pracovná látka, pomocou ktorej sa v chladiacom okruhu uskutočňuje odvod tepla z chladiacej látky do chladiva pri nižšom tlaku a teplote a prívod tepla z chladiva do chladiacej látky pri vyššom tlaku a teplote. Tento prívod

a odvod tepla je okrem plynových obehov spojený so zmenou skupenstva chladiva (Hrmo, Kučerka, Rusnáková, 2014e). Vzduchotechnika ovplyvňuje koncentráciu látok vo vzduchu, teplotu , vlhkosť a prúdenie vzduchu v budove. Technické pomôcky Do skupiny technických pomôcok radíme zobrazovacie plochy, premietacie plochy, projekčnú technika, zvuková technika, televíznu technika a videotechniku a vyučovacie stroje, počítače a multimediálne prostriedky.

Túto skupinu pomôcok nazývame aj didaktická technika.

Projekčná technika, zvuková technika, televízna technika a videotechnika sú audiovizálne technické pomôcky. Inými slovami možno povedať, že technické pomôcky sú didaktickou technikou. Didaktickú techniku možno rozdeliť na:  zobrazovacie plochy,  premietacie plochy,  audiovizálne technické pomôcky (projekčná technika, zvuková technika, televízna technika a videotechnika), vyučovacie stroje, počítače a multimediálne prostriedky. Zobrazovacie plochy K zobrazovacím plochám radíme  klasické školské tabule sú trojdielne tabule s keramickým magnetickým povrchom (zelený pre písanie kriedou, biely pre písanie stierateľnými popisovačmi), alebo povrchom nemagnetickým. Pri keramických tabuliach je používanáý

zdvíhací

mechanizmus s viazaným pohybom. V koncových polohách sú dorazy s tlmením. Kombináciu povrchov pri keramických tabuliach - zelený pre písanie kriedou a biely pre písanie stierateľnými popisovačmi.  magnetické tabuľa môže byť kovová alebo slenená je praktická na plánovanie alebo komunikaciu. Je magnetická a zároveň popisovateľná.  plánovacia tabuľa môže mať rôzny povrch (napr. magnetický, stierateľný za sucha), pomocné línie umožňujú plánovať akcie pre každý deň roku, zvýrazňujú soboty a nedele, ďalšími prvkami môže byť LCD ukazovateľ času a dátumu, indexové okienko pre zapísanie správnýchho dát pre každý deň.

 flipchart je biela lakovaná magnetická tabuľa na trojnožke. Tabuľa je rozmerovo rôzna a výškovo nastaviteľná. Je na nej možné upevnenie papierových blokov alebo ramien pre zavesenie papierových hárkov.  plexisklové tabule sa využívajú na ochranu napr. fotografii na výstavke, na dlhodobé nesenie nápisov, atď. Plexisklo je možné podľa potreby spracovávať ohýbaním, leštením hran, frézovaním, či lepením.  flanelová tabuľa je doska pokrytá flanelovou tkaninou, zvyčajne spočíva na stojane. Premietacie plochy Medzi premietacie plochy môžeme zaradiť:  motorické projekčné plochy sú montované na strop, alebo stenu s rôznymi typmi povrchov plátien ovládané spínačom alebo diaľkovým ovládačom,  ručne ovládané plátna sú montované na strop, alebo stenu s roletovým alebo tyčovým mechanizmusom s rôznym povrchom plátna (napr.: White Ice, Matt White, Matt Grey, New Coral...), šírka plátna je od 180 cm do niekoľkých metrov, s rôznym pomerom strán (1:1, 4:3, atď.)  statívové plátna sú jednoduché a mobilné s možnosťou rozloženia a zloženia statívu a plátna s rôznymi typmi povrchov plátien (White Ice, Matt White, ..) napr. s roletovým mechanizmom a šírkou plátien od 130 cm,  rámové plátna sú mobilné s možnosťou rozloženia celej konštrukcie statívu a plátna (uloženie v taške alebo transportnom kufri), s rôznymi typmi povrchov plátna pre prednú alebo zadnú projekciu a ich konštrukcia je od 240 cm do niekoľko metrov, s rôznym pomerom strán,  matrice pre spätnú projekciu sú prenosné, závesné alebo s pevnou inštaláciou so špeciálnou konštrukciou premietacej plochy pre spätnú projekciu s možnosťou sledovania oboch strán so šírkou plochy od 120 cm, s vysokou kvalitou obrazu. Audiovizálne technické pomôcky Do skupiny audiovizálne technické pomôcky radíme projekčnú techniku, zvukovú techniku, televíznu techniku a videotechniku. Projekčná technika (diaprojektory, epiprojektory, spätné projektory, mikroprojektory, filmové projektory)

Zvuková technika (gramofóny, magnetofóny, zvukové časti filmových projektorov, rozhlasové prijímače, rozhlasové ústredne). Ako píše Bohony (2003, s.101 in Hrmo a kol., 2009): „K zvukovej technike patria tie elektroakustické prístroje, ktoré akustický zvukový signál zmenia na elektrický, v tejto forme ho snímajú, zaznamenávajú, uchovávajú alebo prenášajú, a podľa potreby zmenia späť na počuteľný akustický signál.“ Televízna technika (zariadenie pre otvorený televízny okruh, zariadenie pre uzatvorený televízny okruh, televízne prijímače, prístroje na premietanie televízneho obrazu, zariadenie na snímanie televízneho obrazu z filmu, teleobrázkov – telekino). Pod pojmom videotechnika autori Driensky, Hrmo (2004, s. 37) rozumejú súbor vzájomne funkčne prepojených elektronických, optických a elektromechanických zariadení slúžiacich na snímanie, režijné spracovania, záznam a súčasnú reprodukciu zvukových a obrazových informácií. Televízna technika má teda za úlohu zosnímať všeobecne pohyblivé farebné deje (televízna kamera), zosnímaný signál uchovať, spracovať, prenášať na potrebné miesta a v konečnom dôsledku previesť opäť na takú podobu alebo obraz, aby bol schopný pôsobiť na naše zmyslové orgány (televízor). Medzi prednosti patrí reč, ktorú možno podfarbiť hudbou, obraz na ktorom vidieť pohyb, pohotovosť, rýchlosť a schopnosť podania aktuálných informácií, ľachká ovládateľňosť, ako aj možnosť využita pre väčšie množstvo študentov. Televízny program svojou aktuálnosťou a zložením je prínosom a pomôckou pre učiteľa. Nevýhoda televízneho vysielania je v tom, že vztah medzi vysvetľujúcim a prijímajúcim je jednostranný. Nie možná spätná väzba.

Vyučovacie stroje, počítače a multimediálne prostriedky Vyučovacie stroje patri do skupiny technických pomôcok. Podľa vloženého programu môžu odovzávať učebné informácie, zadávať úlohy k precvičovaniu, opakovaniu, k upevneniu učebnej látky, hodnotiť dosiahnuté vedomosti a riadiť učenie pomocou spätnej väzby. Prednosti vyučovacích strojov sú v tom, že dokážu prispôsobiť osvojovanie učebnej látky k individuálnemu tempu učenia študentov. Ďalšími výhodami je získanie pomerne veľkého množstva priebežných kontrolných informácii a ich rýchle vyhodnotenie. Môžu napríklad podľa vloženého programu predávať učebné informácie, zadávať úlohy k precvičovaniu, opakovaniu, k aplikácii látky, vyhodnoteniu vedomostí a možnosti riadenia učenia pomocou spätnej väzby. Nevýhody vyučovacích strojov sú v nemožnosti postihnutia celej šírky a hĺbky výchovno-vzdelávacieho

procesu

najmä

v oblastiach

výchovy

a motivácie.

Spôsob

programovania umožňuje len v malej miere priebežnú aktualizáciu hlavne v technických disciplínach. Učiace stroje môžu byť konštruované pre skupinové alebo individuálne učenie. 29