EB1090058

Encyklopédia plná

vedomostí

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na www.albatrosmedia.sk

Encyklopédia plná vedomostí – e‑kniha Copyright © Albatros Media a. s., 2025

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ENCYKLOPÉDIA

Renzo Barsotti

Veda • Ľudské telo • História • Príroda • Doprava • Zvieratá • Technológie • Vynálezy • Sopky

ENCYKLOPÉDIA ENCYKLOPÉDIA

Vesmír • Geológia • Známe osobnosti • Životné prostredie • Rastliny • Zem • Objavy • Dinosaury

OBSAH

SLNEČNÁ SÚSTAVA

Slnečnú sústavu tvorí Slnko so svojou rodinou ôsmich planét, jedna trpasličia planéta, takmer 70 mesiacov a pôsobivé množstvo komét a asteroidov. Táto sústava sa nachádza pozdĺž Oriónovho pásu približne 30 000 svetelných rokov od stredu Galaxie a 40 triliónov kilometrov od najbližšej hviezdy

– Proxima Centauri.

�luto� vedci na sa obe�nej od dráh ostatných planét.

Pluto, objavené v roku 1930, vedci nedávno preklasifikovali na trpasličiu planétu. Pohybuje sa po eliptickej a naklonenej obežnej dráhe, ktorá je odlišná

MODRÁ PLANÉTA

� výnimkou �eme je Neptún najmodrejšou

planétou slnečnej sústavy. Za toto zafarbenie tvorená vodíkom a pod ňou ležiacou obrovskou vrstvou horúcej vody a plynu. Na povrchu planéty sa nachádza gigantická tmavá škvrna vytvorená búrkovými vetrami, ktoré dosahujú rýchlosť

môže jeho atmosféra, ktorá je takmer celá až � ��� kilometrov za hodinu.

�ars je ve�mi podobný �emi. ��aka svojmu typickému sfarbeniu je �námy aj ako ��ervená planéta�. �áto farba v�niká hrd�aven�m �ele�a� ktoré pokrýva povrch planéty.

OBOR JUPITER MESIAC

�ozlohou je tento satelit �eme veľký takmer ako štvrtina našej planéty. �ovrch �esiaca významne poznačili nárazy a dopady tisícok meteoritov. �esiac nemá atmosféru ani žiadne sopky azemetrasenia.

Jupiter je skutočný obor – je väčší ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy dokopy. Má malé kamenné jadro obalené dvomi vrstvami vodíka (vnútorná vrstva má pevnú formu, zatiaľ čo vonkajšia tekutú). Keby bol Jupiter 50-krát

v�čší, mohol by sa stať hviezdou.

ZEM

Zem je veľmi špecifická planéta. Pri pohľade z vesmíru sa javí ako modrá guľa, keďže je pokrytá obrovským množstvom vody v tekutom skupenstve. Na prvý pohľad sa môže zdať pokojná, ale jej povrch sa v skutočnosti neustále mení. Vďaka veľkému množstvu vody a prítomnosti ochrannej atmosféry bohatej na kyslík na Zemi vznikol život.

SATURNOVE PRSTENCE

Všetky plynné planéty sú obklopené prstencami, no tie, ktoré patria �aturnu, sú najv�čšie a najjasnejšie. �oci sú hrubé len niekoľko desiatok metrov, dosahujú šírku až ��� ��� kilometrov, vďaka čomu sú dobre viditeľné aj �o �eme.

�aturn je plan�ta s najv�č�ím množstvom mesiacov. �ieto mesiace ovplyv�ujú tvar prstencov� ktor� �aturn obklopujú.

Merkúr je len ťažko viditeľný, pretože sa

nachádza veľmi blízko pri �lnku� a tak je neustále zahalený v oslepujúcom slnečnom žiarení.

KAMENNÉ PLANÉTY

k�lnku.

sožele�ným

�rán sa otáča okolo �lnka po takmer vodorovnej osi – akoby

dráhe.

PLYNNÉ PLANÉTY

�tyri planéty najv�dialenejšie od �lnka

patria do skupiny plynných obrov. Jupiter, Saturn, Urán a Neptún majú obrovskú hmotnosť, mnoho mesiacov a veľmi

rýchlo rotujú.

SLNKO

�áto hvie�da našej sústavy je obrovská guľa žeravého vodíka, ktorá dosahuje veľmi vysoké teploty.

teploty. Slnečné jadro je vyhriate na teplotu

�� mili�nov stup�ov � dosť na to, aby vyvolala jadrové reakcie, ktoré vytvárajú energiu. �áto energia sa potom vo forme svetla a tepla dostáva na povrch �lnka a odtiaľ vyžaruje do celej slnečnej sústavy. �lnko pritom svojou enormnou gravitačnou silou udržuje planéty na obežných dráhach.

Merkúr, Venuša, Zem a Mars sú štyri planéty najbližšie Slnku. Sú to malé planéty tvorené horninami a kovom železným jadrom uprostred. Tieto kamenné telesá rotujú pomaly, majú málo mesiacov a ich hustota je 4 až 5,5-krát

v�čšia v porovnaní s hustotou vody.

�enu�a je svojimi rozmermi veľmi podobná �emi. �re intenzívnu sopečnú aktivitu

�to

je však neuveriteľne horúca. to i napriek tomu, že ju obklopuje hustá vrstva sírových mračien, ktoré odrážajú väčšinu slnečných lúčov.

VESMÍRNE DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY

V roku 1926 Goddard zostrojil prvú raketu na kvapalné palivo. V nasledujúcich rokoch prebiehali testy menších rakiet, no skutočný pokrok priniesol až výskum Wernhera von Brauna, ktorý viedol k vývoju moderných

vesmírnych nosných rakiet.

Kozmický modul Vostok a na palube niesol iba

SPUTNIK 1

�ra vesmírneho prieskumu začala v roku ����, ke� �ovietsky zv�z vypustil ��putnik �� na obe�nú dráhu �eme. �ru�ica zostala na svojej letovej dráhe tri mesiace a predtým, ako pri návrate do atmosféry zhorela, preletela pribli�ne �� mili�nov kilometrov.

Modul Vostok bol vypustený na obežnú dráhu z kozmodrómu

Bajkonur. Nosná raketa R-7, pôvodne navrhnutá ako medzikontinentálna balistická raketa, zohrala v priebehu niekoľkých rokov kľúčovú úlohu pri vesmírnom výskume.

Raketa R-7

V roku 1957 sa sučka Lajka stala prvou živou bytosťou vyslanou na obežnú dráhu – letela na palube družice

Katapultovacie sedadlo

1

�putnik � mal tvar hliníkovej gule so �tyrmi dlhými anténami.

�ozmické lode �ostok vyniesli na obežnú dráhu prvých ruských kozmonautov vrokoch ���� až ����.

Kyslíkové nádrže

�odul �ostok � s �agarinom na palube obletel �em za ��� minút.

PRVÝ ČLOVEK VO VESMÍRE

�urij �a�arin sa stal prvým človekom vo vesmíre.

��. apríla ���� vyslaný do kozmu na

vesmíre. Tento ruský kozmonaut bol dňa palube vesmírnej lode Vostok 1. Raketa vyniesla modul na obežnú dráhu Zeme už pár minút po štarte. Keď Gagarin obletel Zem, aktivovali sa brzdiace rakety, modul sa vydal na návrat do atmosféry a misia bola úspešne dokončená.

SPACE SHUTTLE

Space Shuttle bol viacnásobne použiteľný kozmický nosný systém vyvinutý americkou vládnou agentúrou NASA. Flotilu tvorili orbitre poháňané raketou, vďaka ktorej sa systém dostal na obežnú dráhu, aby sa následne vrátil na Zem kĺzavým letom ako lietadlo. V 1981 až 2011 uskutočnilo päť orbitrov tohto programu spolu 135 letov, z ktorých dva skončili tragicky. Okrem iného sa pričinili aj o prepravu Hubbleovho teleskopu a mnohých komponentov Medzinárodnej vesmírnej stanice.

� troch �astí, ktoré tvorili raketoplán, sa po každej misii odpojila iba palivová nádrž.

�oderné rakety pozostávajú zviacerých vybavených

viacerých stupňov motormi, ktoré sa zažínajú postupne.

RAKETY

oprepravu dostali do vesmíru, musia byť vynesené na obežnú dráhu aodpútanie potrebujú raketové motory vyvinúť rýchlosť až �� ��� kilometrov za hodinu. �ento mohutný ťah zabezpečujú výfukové plyny, ktoré obrovskou silou unikajú z dýz vzadnej časti rakety.

Aby sa astronauti, družice a sondy nosnými raketami. Rovnako ako všetky ostatné objekty, aj rakety sú k Zemi priťahované zemskou gravitačnou silou. Na prekonanie tejto sily a odpútanie sa od Zeme

KROK NA MESIACI

apráve

�pollo��,

Mesiac je spomedzi všetkých vesmírnych telies k Zemi najbližšie, práve preto sa stal prirodzenou voľbou pre prvý pilotovaný vesmírny let. Šestnásteho júla 1969 z mysu Canaveral odštartovala misia 11, ktorá dopravila astronautov na povrch mesiaca. Už krátko po štarte sa začali zložité manévre a zmeny v dráhe letu, potrebné na dopravenie veliteľského modulu na Mesiac.

O päť dní neskôr bol tento historický míľnik úspešne zavŕšený.

Misiu Apollo 11 vyniesla na obežnú dráhu gigantická raketa Saturn V. Pozostávala troch stupňov, merala 111 metrov,

ztro�h priplnom zaťažení vážila � ��� ton a dokázala vyvinúť ťah takmer � ��� ton�

MESIAC

�isie �pollo pristáli na �iestich r�znych miestach �esiaca. �ým prvé tri misie si na pristátie zvolili rovníkovú oblas� �esiaca, �pollo �� smerovalo do pahorkatej oblasti �escartes.

avyslovil

21. júla 1969 nadišiel vzácny okamih: veliteľ Armstrong zostúpil z posledného schodíka, ktorý ho delil od mesačného povrchu vyslovil slávnu vetu: „Je to malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo.“ Krátko nato sa k nemu pripojil kolega z misie Aldrin, predtým ako sa vrátili do lunárneho modulu, spoločne

apredtým absolvovali niekoľkohodinovú prechádzku.

COLUMBIA

�eliteľský modul Columbia posádka využívala vo vesmíre po v�č�inu času na pobyt. �ol prepojený priamo so servisným modulom, ktorý obsahoval zásoby kyslíka a paliva pre elektrické generátory kozmickej lode.

ktorý obsahoval zásoby kyslíka a paliva pre elektrické generátory kozmickej lode.

Servisný modul

Lunárny modul

Posádku misie Apollo 11 tvorili traja astronauti. Veliteľom bol Neil Armstrong, prvý človek, ktorý vstúpil na Mesiac. Edwin „Buzz“ Aldrin ho pri tejto misii sprevádzal, zatiaľ čo Michael Collins pilotoval modul Columbia, ktorý zostal na obežnej dráhe Mesiaca a čakal na opätovné pripojenie k modulu Eagle, aby všetkých dopravil späť na Zem. návrate na Zem boli Armstrong a jeho dvaja kolegovia ocenení Prezidentskou medailou slobody.