Dominik Dán KORENEZLA Prvé vydanie Vydalo Vydavatefstvo SLOVART, spol. sr. o., Bratislava Zodpovedná redaktorka Anna Šikulová Editorka Zuzana Šeršeňová Produkcia Dana Klimová Spracovanie obálky Alias Press, s. r. o., podfa návrhu Doda Dobríka Sadzba Alias Press, s. r. o., Bratislava Tlač FINIDR, spol. s r. o., Český 'Ješín Cena uvedená na obálke je nezávazným odporúčaním pre konečných predajcov. ISBN 978-80-556-2783-0 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 www.slovart.sk
Text © Dominik Dán 2017 Jlished by arrangement with DANNKAS, spol. sr. o. Slovak edition © Vydavatefstvo SLOVART, spol. sr. o., Bratislava 2017
Mesto, prfbeh a všetky osoby v tejto knihe sú vymyslené a akákoťvek podobnost so skutočnými udalosťami je čisto náhodná, hoci niekomu sa mažu zdať akési povedomé...
ISBN 978-80-556-2783-0
'šetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto knihy sa rie reprodukovať ani šíriť v nijakej forme ani nijakými triedkami, či už elektronickými, alebo mechanickými, -me fotokópií či nahrávok, respektive prostredníctvom 1ého alebo budúceho informačného systému a podobne : predchádzajúceho písomného súhlasu vydavatefa.
Suum cuique. Každému, čo mu patrí. (Cato Starší, Cicero)
1 MAREC1994
Stará ťudová múdrosť hovorí: Keď do pekla, tak na zlatom koči. Zlatý koč sa zháňa ťažko, peklo sa prihlási samo. Aby naivru ťudia verili, že štátna stávková spoločnos( to myslí s dóverou vážne a nikto z nich nekradne, vysiela losovanie lotérie v priamom prenose v televízii. ,,Ernest! Je sobota!" zakričala Gabika na plné hrdlo. ,,No a ... ?" ,,Pol siedmej!" ,,Jáj! Ideme na to?" ,,Sa pýtaš? Normálka, né?!" ,,Už idem!" Manželia Šipošovci bývali v obyčajnom trojizbovom panelákovom byte s výmerou sedemdesiattri metrov štvorcových, čo by sa hlasovo dalo obsiahnuť aj šepkaním, no Ernest bol na balkóne - kontroloval paradajkové planty v plastových hrantoch a Gabika sedela v obývačke na opač nom konci bytu. Museli na seba ziapa( cez troje pootváraných dverí, inak to nešlo. ,,Tu som. Už to ide?" ,,Práve začínajú. " Uvelebili sa vedfa seba na pohovke. Ernest si pritiahol konferenčný stolík. Tiket, príloha Večern{ka s týždňovým televíznym programom, zastrúhaná ceruzka, soletky, arašídy, dva poháre lacného vína. Pripravení. Manželia Šipošovci sa chystali vychutnať si najdóležitejšie vysielanie týždňa - losovanie športky, štátom kontrolovanej, garantovanej, legálnej lotérie. 9
Nezdaňovanej.
Na to sa tešili najviac. stará ... " ,,Čo som ti ja za stará! Sa pozri na seba!" ,, ... Gabinka moja milovaná, vieš si predstaviť, že vyhráme milión a tento skurvený vydieračský štát nedostane ani korunu!? Vieš si predstaviť, že všetko bude iba naše? Tým hajzlom vo vláde, čo nám nechcú zvýšiť podporu, neostane ani halier! Bože! Chce! by som sa dožiť toho, ako im papula sklapne naprázdno a z nás sa stanú milionári!" Takto snívali každú sobotu podvečer. Potom, po losovaní, snívali aj v nedefu, aj v pondelok, aj v utorok. .. až do najbližšej soboty. Snívali stále, ako vačšina rodín, čo potrebovala peniaze. Ako všetky rodiny - veď peniaze potrebuje každý. Prešedivený pánko v perfektnom obleku s utiahnutou kravatou ich privítal pri losovaní čísel v dvanástom výhernom týždni, vyslovil otrepané formulky, že ideo štátnu lotériu, nad regulámosťou losovania bdie notárka, všetky čísla v osudí už skontrolovala a móžu začať. Privítal dvoch hostí, tento týždeň si našli čas tenistka a cyklista. Každému položil jednu infantilnú otázku o pocitoch z posledného víťazstva a plánoch do budúcnosti - na od.poveď mali tridsať sekúnd konečne im podal škatuiku s dvoma tlačidlami a dlhým káblom. Modrým tlačidlom roztočili bubon, premiešali čísla, čer veným sa začalo losovanie. Za socializmu sa !optičky s číslami vyťahovali z osudia ručne. Socializmus sa dávno skončil, aj ušaté !optičky v osudí skončili, nová éra priniesla !optičky v priesvitných plastových rúrkach, ktoré sa po stlačení prvého tlačidla vysypali do bubna, automaticky sa premiešali a po stlačení druhého tlačidla vypadávali !optičky s číslami do priesvitného válova, skór plastového žiabu. Tenistka vylosovala čísla v prvom ťahu, cyklista v druhom. Gabika rýchlo písala na homý okraj novín. Príloha Večern{ka s televíznym programom na celý týždeň mala prvý rad písmen písaný pať centimetrov od horného okraja novín. Krásny priestor, vyslovene predurčený na poznačenie výherných čísel. Aj na čmariganie, aj na písanie poznámok, aj na odkazy partnerovi. Gabika s Emestom si na písanie športky nikdy nekúpili zvláštny zošit, ani na ,,Počúvaj,
10
to nepoužívali papier, vždy, už patnásť rokov, id horný okraj novín - ako všetky normálne manž1 jice v očakávaní. Prešedivený pánko v perfektnom obleku zopa losované čísla, zagratuloval výhercom, poďakov a s kamennou tvárou sa rozlúčil s tipujúcimi. ,,No ... ?" spýtal sa Ernest. „Počkaj," nervózne mu odvrkla Gabika, zhrber lami. Bežne podávali dva stfpčeky, každý jeden. Keď: niečo ostalo, rozšafne si podali tri, dnes mali plný syn Ernest urobil so spolužiakom z učilišťa sluš predal mu nemecké značkové autorádio za paťsto nikdy nemali, autorádio tobóž nie - kde ho vzal, li, hlavne, že priniesol do rodiny nejakú korunu n, nečne! Bravčové rebierko zjedli za dva dni, osem I a dve ffaše borovičky vypili za tri dni, no plný tik, celý týždeň, až do soboty. Podobné šťastie sa na nich už raz usmialo, pc všetky stfpčeky, keď umrela teta Irma a dostali per dičstva. Vtedy celý mesiac podávali plný tiket, 1 dosť dávno. Možno pred desiatimi rokmi. Teraz znova taká príležitosť. ,,No ... ?" ,,Krista! Vydrž! Šak to študujem!" Gabika bola nervózna, Ernest do nej stále rýpa· núty po losovaní boli najnapínavejšie - až do skI, vytriezvenia. No ... ?" ,, Vieš čo!? Seriem ťa! Na! Skontroluj si to sám!" Gabika, nasrdene posunula tiket aj noviny pred Urobila to rada, jednak jej také množstvo čí problémy, jednak zle videla a okuliare nemala. E aj vyšetrenie u lekára, aj rámy, aj sklá - všetko b1 Všetko začínalo byť drahé, socialistické úfavy sa a za bežný život v demokracii sa začalo tvrdo pl, rila, škúlila, no nešlo to - čísel bolo akosi ve!a, zl „Daj to sem, ty... " nedopovedal Ernest, lebo i hádať. Chňapol tiket, nervózne si ho priložil k d kom čísel na okraji novín a začal pracovať. Vlast 11
iaňovanej. Na to sa tešili najviac. úvaj, stará ... " mm ti ja za stará! Sa pozri na seba!" abinka moja milovaná, vieš si predstaviť, že vyhráón a tento skurvený vydieračský štát nedostane ani !? Vieš si predstaviť, že všetko bude iba naše? Tým 1 vo vláde, čo nám nechcú zvýšiť podporu, neostane ~r! Bože! Chce! by som sa dožiť toho, ako im papufa naprázdno a z nás sa stanú milionári!" > snívali každú sobotu podvečer. Potom, po losoívali aj v nederu, aj v pondelok, aj v utorok. .. až do ej soboty. Snívali stále, ako vačšina rodín, čo potre~eniaze. Ako všetky rodiny- veď peniaze potrebu,
divený pánko v perfektnom obleku s utiahnutou ich privítal pri losovaní čísel v dvanástom výherdni, vyslovil otrepané formulky, že ideo štátnu lo:l. regulárnosťou losovania bdie notárka, všetky čísla 1Ž skontrolovala a mažu začať. Privítal dvoch hostí, ;deň si našli čas tenistka a cyklista. Každému poloinfantilnú otázku o pocitoch z posledného víťazstva fi do budúcnosti -na odpoveď mali tridsať sekúnd im podal škatulku s dvoma tlačidlarni a dlhýrn káb:lrým tlačidlom roztočili bubon, prerniešali čísla, čer :1 začalo losovanie. :ializmu sa !optičky s číslarni vyťahovali z osudia ,cializmus sa dávno skončil, aj ušaté !optičky v osuli, nová éra priniesla !optičky v priesvitných plastokach, ktoré sa po stlačení prvého tlačidla vysypali l, automaticky sa prerniešali a po stlačení druhého ypadávali !optičky s číslami do priesvitného válo:,lastového žlabu. ka vylosovala čísla v prvom ťahu, cyklista v drubika rýchlo písala na horný okraj novín. :t Večernzka s televíznyrn programorn na celý týž. prvý rad písmen písaný pať centimetrov od horaja novín. Krásny priestor, vyslovene predurčený čenie výherných čísel. Aj na čmariganie, aj na písaímok, aj na odkazy partnerovi. Gabika s Ernestorn nie športky nikdy nekúpili zvláštny zošit, ani na
1
to nepoužívali papier, vždy, už patnásť rokov, ich písali na horný okraj novín - ako všetky norrnálne manželské dvojice v očakávaní. Prešedivený pánko v perfektnom obleku zopakoval vylosované čísla, zagratuloval výhercom, poďakoval hosťom a s kamennou tvárou sa rozlúčil s tipujúcimi. ,,No ... ?" spýtal sa Ernest. ,,Počkaj," nervózne mu odvrkla Gabika, zhrbená nad čís lami. Bežne podávali dva stfpčeky, každý jeden. Keď z podpory niečo ostalo, rozšafne si podali tri, dnes mali plný tiket, lebo syn Ernest urobil so spolužiakorn z učilišťa slušný kšeft predal mu nemecké značkové autorádio za paťstovku. Auto nikdy nemalí, autorádio tobóž nie- kde ho vzal, neskúmali, hlavne, že priniesol do rodiny nejakú korunu navyše. Konečne! Bravčové rebierko zjedli za dva dni, osem litrov vína a dve ffaše borovičky vypili za tri dni, no plný tiket vydržal celý týždeň, až do soboty. Podobné šťastie sa na nich už raz usrnialo, podali plný, všetky stfpčeky, keď umrela teta Irma a dostali peniaze z dedičstva. Vtedy celý mesiac podávali plný tiket, no to bolo dosť dávno. Možno pred desiatimi rokmi. Teraz znova taká príležitosť. No ... ?" Krista! Vydrž! Šak to študujem!" Gabika hola nervózna, Ernest do nej stále rýpal. Prvé minúty po losovaní holi najnapínavejšie - až do sl<lučujúceho vytriezvenia. ,,No ... ?" „Vieš čo!? Seriem ťa! Na! Skontroluj si to sám!" vybuchla Gabika, nasrdene posunula tiket aj noviny pred Ernesta. Drobila to rada, jednak jej také množstvo čísel robilo problémy, jednak zle videla a okuliare nemala. Boli drahé, aj vyšetrenie u lekára, aj rámy, aj sklá - všetko bolo drahé. Všetko začínalo byť drahé, socialistické úfavy sa pominuli a za bežný život v demokracii sa začalo tvrdo platiť. Žmúrila, škúlila, no nešlo to - čísel bolo akosi vefa, zlievali sa. ,,Daj to sem, ty... " nedopovedal Ernest, lebo sa nechce! hádať. Chňapol tiket, nervózne si ho priložil k dvom riadkom čísel na okraji novín a začal pracovať. Vlastne porov11
11
11
náva( čísla, pracovat nie, to slovo nemal rád - averziu zdedil po otcovi. Išiel prstom od jedného st1pčeka k druhému, riadok za riadkom, číslo za číslom. ,,Prvý ništ..." informoval manželku, aby si nerobila zbytočné nádeje. Sústredil sa, používal pravý ukazovák a lavý jazyk- ten najviac, vytfčal mu z kútika ako nesmelý slimák z ulity. ,,Ani tu nič," vyhodnotil další st1pček. ,,Ako vždy! Sme my len somári, takto podaromnici míňame peniaze," vzdychla Gabika a sklamanie spláchla dúškom lacného vína. ,,Tu máš dve čísla." „Na tý sa ti móžem vieš čo! Že dve! Daj aspoň tri, nech je štvrtá! Aj desat korún sa šikne." ,,Kušuj, šak robím, čo móžem, ale je toho vela." ,,Dobre, už som ticho." ,, Tu máš tri." ,,Čo!?"
,,V štvrtom st1pčeku máš prvé tri. Dva, osem, štmásť." ,,Perfektné!" splasla rukami. ,,Aspoň desina, aj to sa ráta!" ,,Počkaj ... " Čo7 "
'.'.No. počkaj ... " Ernest zaváhal, stuhol, prestal šibrinkojazykom. Ostal mu visie(. ,,Erny! Neštvi ma!" Ernest ju neštval, nerobil nič, iba sedel, civel na noviny. Oči mu skákali raz na štvrtý stfpček, raz na čísla na okraji novín napísané obyčajnou ceruzkou. Skákali hore-dolu, vytrvalo, až mu začala skákať celá hlava. ,, Ty... Gabča ... ty si tie čísla ... odpísala ... ako to bolo na obrazovke?" koktal. „Ti šibe? A odkiar by som si ich vycucala? Veď si sedel vedla mňa. Ernest, čo ti je? Ernest! Zase srdiečko? Mám volat...?" Ernest vstal. Tackavo zdolal vzdialenosť medzi gaučom a sekretárom, nalial si zvyšok borovičky a v hlbokom záklone ju hodil do seba. ,,Vystrašil si ma! Aj mne... " ,,Posledná. Prepáč." vať
12
Ernest! čo ti je!? Zase srdce? Prečo sa opieraš Mám volať sanitku?" Hlas jej preskakoval do p sa o manžela bála. Už nechcela zažit stresy spred kov, keď ho s penou okolo úst viezla sanitka do n „Ser na sanitku! Pozri si štvrtý st1pček. Skontrc riadne, lebo ma drbne!" Opieral sa o skriňu, má, hou rukou, aby sa nezdržiavala a robila, čo jej ké Mám tu tri prvé čísla, ako si hovoril, dva, · ná;ť ... Bože! Aj tridsaťdva, aj ... Jasa asi poserierr Gabika odtisla noviny aj tiket, odrazila sa od čného stolíka, rozvalila sa na sedačke. Rukami z. vala, akoby ju pálili, pokúsila sa ich zalomiť na p zošmykli sa, nechala ich bezmocne visieť pri telE la hlavu, gúfala očami, ústa dokorán, nebola sel dať hláska. ,,No ... ?" ,,Aj ... mám aj ostatné!" vyhrkla. ,,Vodu!" Ernest priskočil, podal je nedopitý pohár s v zunkla ho na ex, no nestačilo, schytila manželov dnila aj ten. ,,Víno!" rozmyslela si objednávku a dožadov, šieho prísunu tekutín. . Ernest o poznanie pevnejším krokom zam1e níka. Za debničkou s náradím mal schovanú fla predvídané a nepredvídatefné situácie. Ak toto r na z nich, potom ... Chvatne nalial a uprene sledoval, ako manž1 Dolial jej, no tentoraz jej zastavil ruku. S pohá pred perami zúrivo zagánila. ,,Ernest!" „Počkaj! Musíme si byť istí. Vieš, kofkokrát sa t niekto zle odpísal čísla?" ,,Nie. Kofko?" „No ... " na chvífu ho vykofajila, ,,ani ja nie, al Kde je telefónny zoznam?" ,, Tam, dal si ho pod sekretár," ukázala rukou. Prikývol, už si spomenul. Sekretár bol starý, : nožičkách, pravá predná sa vylomila. Chcelo skrutky krížom cez spodnú dosku, ale Ernest v tom čase tofko roboty...
čísla, pracovať nie, to slovo nemal rád - averziu zdeotcovi. 1 prstom od jedného stfpčeka k druhému, riadok za >m, číslo za číslom. ni~t..." informoval manželku, aby si nerobila zbynadeJe.
1
~edil ::, použív~ ~ravý ukazovák a Tavý jazyk - ten ": vyt~cal mu z kuhka ako nesmelý slimák z ulity. 11 tu ruč," vyhodnotil ďalší stfpček. o v~dy! ~,me my len somári, takto podaromnici míperuaze, vzdychla Gabika a sklamanie spláchla n lacného vína. máš dve čísla." _tý s~ ti móžem vieš čo! Že dve! Daj aspoň tri, nech a! AJ desat korún sa šikne." šuj, šak robím, čo móžem, ale je toho vefa." :>re, už som ticho." máš tri." ?" :vrtom st1pčeku máš prvé tri. Dva, osem štrnás(." =ektné!" spfasla rukami. ,,Aspoň desina a1· to sa ráta'" . k 1
a,. .
li
,
•
li
počkaj ... " Ernest zaváhal, stuhol, prestal šibrinko·kom. Ostal mu visieť. ~! Neštvi ma!" ,tj~ ne~tval, nerobil nič, iba sedel, civel na noviny. skakah raz na štvrtý st1pček, raz na čísla na okranapísané obyčajnou ceruzkou. Skákali hore-dolu >, až mu začala skákať celá hlava. ' Gabča ... ty si tie čísla ... odpísala ... ako to bolo na ob?" koktal.
~e? A odkiaf by som si ich vycucala? Veď si sedel ~a. Ernest, čo ti je? Ernest! Zase srdiečko? Mám
Ta_cka~o zd~lal vzdialenosť medzi gaučom trom, nalial s1 zvysok borovičky a v hlbokom záhodil do seba. ·ašil si rna! Aj mne ... " !dná. Prepáč."
t vstal.
,,Ernest! Čoti je!? Zase srdce? Prečo sa opieraš o skriňu? Mám volať sanitku?" Hlas jej preskakoval do plaču, lebo sa o manžela bála. Už nechcela zažiť stresy spred dvoch rokov, keď ho s penou okolo úst viezla sanitka do nemocnice. ,,Ser na sanitku! Pozri si štvrtý stf pček. Skontroluj ho poriadne, lebo ma drhne!" Opieral sa o skriňu, mával jej druhou rukou, aby sa nezdržiavala a robila, čo jej káže. ,,Mám tu tri prvé čísla, ako si hovoril, dva, osem, štrnásť... Bože! Aj tridsaťdva, aj ... Jasa asi poseriem!" Gabika odtisla noviny aj tiket, odrazila sa od konferenčného stolíka, rozvalila sa na sedačke. Rukami zašibrinkovala, akoby ju pálili, pokúsila sa ich zalomiť na prsiach, ale zošmykli sa, nechala ich bezmocne visieť pri tele. Zaklonila hlavu, gúfala očami, ústa dokorán, nebola schopná vydať hláska. ,,No ... ?" ,,Aj ... mám aj ostatné!" vyhrkla. ,,Vodu!" Ernest priskočil, podal je nedopitý pohár s vínom. Vyzunkla ho na ex, no nestačilo, schytila manželova vyprázdnila aj ten. ,,Víno!" rozmyslela si objednávku a dožadovala sa ďal šieho prísunu tekutín. Ernest o poznanie pevnejším krokom zamieril do Šatníka. Za debničkou s náradím mal schovanú ffašu pre nepredvídané a nepredvídatefné situácie. Ak toto nebola jedna z nich, potom ... Chvatne nalial a uprene sledoval, ako manželke berie. Dolial jej, no tentoraz jej zastavil ruku. S pohárom tesne pred perami zúrivo zagánila. ,,Ernest!" „Počkaj! Musíme si byť istí. Vieš, kofkokrát sa už stalo, že niekto zle odpísal čísla?" ,,Nie. Koťko?" ,,No ... " na chvífu ho vykofajila, ,,ani ja nie, ale stáva sa. Kde je telefónny zoznam?" ,,Tam, dal si ho pod sekretár," ukázala rukou. Prikývol, už si spomenul. Sekretár bol starý, na štyroch nožičkách, pravá predná sa vylomila. Chcelo by to dve skrutky krížom cez spodnú dosku, ale Ernest mal práve v tom čase tofko roboty... 13
Z police zobral štyri knihy, nadvihol sekretár, nožičku vylomil úplne a podložil knihy. ,,Daj ešte niečo, je to málo!" kričal na manželku v bolestivom podrepe. ,,Čo?"
„Čo chceš! Nejakú knihu," zaváhal, pohfad mu padol na telefónny zoznam. ,,Zoznam bude stačiť." Stačilo. Akoby ho vytlačili presne pod ich sekretár. Skoro po roku si k sekretáru kfakol znova, nadvihol ho a vybral telefónny zoznam. ,,Podaj nejakú knihu!" ,,Akú?" ,, To je jedno, nech je hrubá aspoň tri centimetre. Švihaj, čo si myslíš, dokedy to udržím?!" „Viktor Hugo: Bedári. Móže byť?" podávala mu knihu z police. ,, Výstižné! Viktor je hovadský. Aj keď má debilné priezvisko, že Hugo. Viktor a Hugo. To akoby sa našinec volal Dezider Imino," šornral si popod nos a podkladal. Na zadnej strane telefónneho zoznamu holi hrubým čiemym písmom vytlačené čísla na tiesňové volania. Aj informačné - presný čas, odchody vlakov, číslo na informácie o vyžrebovaných číslach - autor zoznamu už asi podobnú situáciu zažil a toto číslo považoval tiež za tiesňové. ,,Haló, dobrý večer, prosím vás, aké holi dnes vyžrebo... " „Pre dvanásty tipovací týždeň holi vyžrebované tieto čísla ... " Ernest pochopil, že magnetofónová páska s ním nebude debatovať ani nebude odpovedať na otázky. Stíchol, čakal, kedy prídu na rad čísla športky. Kým čakal, rozmýšfal, ako to móžu tak rýchlo nahrať a pustiť do éteru. Asi to nerobili prvý raz. Netušil, kofko času už ubehlo od losovania. Monotónny ženský hlas začal konečne verklíkovať čís la športky. Nepísal si, iba ich kontroloval s číslami na hornom okraji novín. Položil slúchadlo, noviny hodil na konferenčný stolík pred manželku. ,,No!?" išlo ju rozhodiť od netrpezlivosti. ,,Gabina ... Gabča, my sme vyhrali prvú," povedal dramaticky. ,,Ježišukriste! Erny, čo budeme robiť!?"
2
Inžinier Miroslav Korec stál s otvorenými ústami, vu sa nevládal pohnúť. Konečne pochopil, že urob Pred pol druha rokom váhal. Brat ho prehováral, n hal, nebol si istý, či jeho projekt má budúcnosť, vec rácií pribúdalo ako húb po daždi. Teraz, keď vide: heru na vlastné oči, zmenil názor. Už nepochybo" ,, Tak čo, brašulo, už mi veríš?" Michal objal váhajúceho brata okolo pliec, priviI odstrčil, dva-trikrát ním pomyksfoval, aby sa preb, sa konečne rozhýbal. Ale nie silno, iba jemne, br2 žartu, z roztopaše. Inžinier Korec stál s otvorenými ústami v hla, reštaurácie, nevedel sa vynadívat Mramorová J pevný drevený barový pult, snehobiele obrusy, 1 voňajúca novotou, reprodukcie drahých obrazov ky... Nádhera! Inžinier Miroslav Korec nemal svojho brata Mic Mal ho rád, no ... nemal ho rád. Boli dvojičky, a ka neiný. Príroda sa vie niekedy pohrať a zabaviť. Vyrobí d aj tri na nerozoznanie vemé kópie, no niekedy sa j, a genetiku iba odflákne. Miro a Michal boli dvojičk bec sa nepodobali, v tvári určite nie, možno postav torikou, ale inak nie. Aj povahou boli odlišní. Miro vyštudoval strojárinu, aj diplom dostal, aj žiniera Miroslava Korea strčili do projekcie, iba kre ratúval nosnosť súčiastok na žeriavy. Toto nechce] svoj život nepredstavoval. „To máš preto, že strýko Bernard zdrhol!" vysvel Michal na rodinnej oslave. Nie na jednej, na každ1
Bolo prijemné teplé marcové ráno. Aka stvorené na vraždu. ,,Povieš mi niečo? " Burger si zapálil, sústredil sa. ,,Dnes ráno ... " „Počkaj! Chlapci, paďte bližšie," Burger vydal pokyn pre oddelenie vrážd. Chlapci pristúpili. ,,Pokračuj." „Dnes ráno o fismej prišiel majitel' do obchodu. Otvoril si vlastným kl'účom, zámka nebola poškodená, bola funkčná. Vošiel dnu askoro omdlel, zarazil ho hnilobný zápach. Priložil si na tvár vreckovku azačal snoriť po predajni. Vuličke medzi pultom a zadnými regálmi našiel ležať telo."
www.slovart.sk
ISBN 978-80-556-2783-0
II I 788055 627830