SOME ART AND SOME RANDOM DINING CHAIRS absolventská výstava
Priestory emócií
BADW 2020
TRANSFORMÁCIA
Prirodzená premena x archivácia hmôt
REKONVALESCENCIA
HISTORICKÉHO MLYNA JAHODNÁ Mlynská záhrada
SENSORIUM FESTIVAL
Mäkká inštalácia práca v tvorivom tíme
GELNICKÉ ILUMINÁCIE
Extriérové sedenie tímová práca - workshop
ale zážitkovými scenériami, schopnými stimulovať myseľ. Upriamuje pozornosť na dané atmosféry v interiéri
netnú architektúru. Z môjho skúmania vyplýva, že prostredníctvom architektonických nástrojov a foriem vieme podnecovať emocionálny svet jedinca. Emócie sú subjektívne viazané na človeka. Niekto zažíva pektov v rôznych priestoroch, môžu vzniknúť jedinečné emočné skúsenosti. Projekt ponúka tri zážitkové priestory na periférii mesta. Každý z týchto návrhov je koncipovaný tak, aby ponúkal užívateľom viacero možnosti, čím sa snaží obohatiť to, ako vnímame dané priestory. Tieto stavby využívajú postupy, ktoré tovanie so svetelnými javmi. Tieto budovy nie sú len statickými konštrukciami, ale reagujú na nás cez všetky
Architektúra, ako umelecká forma, vždy slúžila ako prostriedok na vyvolanie hlbokých emócií u jej užívateľov. Tento projekt sa zameriava na preskúmanie a rozvíjanie emocionálnej odozvy pozorovateľov pri kontakte s architektúrou. Projekt je snahou o vytvorenie priestorov, ktoré nie sú len fyzickými štruktúrami, ale zážitkovými scenériami, schopnými stimulovať myseľ. Upriamuje pozornosť na dané atmosféry v interiéri a exteriéri stavieb.
V teoretickej práci som sa zaoberala analý- zami priestorov, ktoré spĺňajú moje nároky na emočne podnetnú architektúru. Z môjho skúmania vyplýva, že prostredníctvom architektonických nástrojov a foriem vieme podnecovať emocionálny svet jedinca. Emócie sú subjektívne viazané na človeka. Niekto zažíva strach z výšok, niekto z tmavých priestorov, iný vzrušenie. Zakaždým sú to silné elementy alebo rozhodnutia pri tvorbe, ktoré rozvibrujú emocionálnu zrnitosť jedinca. Kvalita architektúry, inovatívne riešenie, osvetlenie, materiál, jeho haptika a pamäť. Vrstvením, či vyzdvihovaním jedného alebo viacerých skúmaných aspektov v rôznych priestoroch, môžu vzniknúť jedinečné emočné skúsenosti.
Projekt ponúka tri zážitkové priestory na periférii mesta. Každý z týchto návrhov je koncipovaný tak, aby ponúkal užívateľom viacero možnosti, čím sa snaží obohatiť to, ako vnímame dané priestory. Tieto stavby využívajú postupy, ktoré zahŕňajú interakciu s prvkami ako voda, oheň, hru s viditeľnosťou, percepčnými schopnosťami a experimentovanie so svetelnými javmi. Tieto budovy nie sú len statickými konštrukciami, ale reagujú na nás cez všetky zmysly a umožňujú nám prežiť stavbu takú, aká je.
PRIESTORY EMÓCIÍ
pohľad zo vstupu v kupole na pódium
vtáčia perspektíva na echo auditóruim
pohľad zo vstupu z tunelu na pódium
Koncept stavby „Echo auditórium“ je založený na myšlienke práce so zvukom a jeho znásobovaním prostredníctvom ozveny. Inšpiráciou pre túto guľovú štruktúru bola
Casa Sperimentale, konkrétne poslucháreň hudby, kde som si uvedomila akú má nevhodnú akustiku. Preto som zvolila guľový tvar, ktorý umožňuje odrážanie a zosilňovanie zvukov v priestore.
Stavba je do polovice zasadená do zeme, takže na povrchu vidno len kupolu, ktorá je prederavená malými otvormi prepúšťajúcimi lúče svetla. Svetlo vstupuje aj cez centrálny okulus, ktorý vytvára koncentrovaný lúč osvetľujúci vnútro stavby.
Do budovy je možné vstúpiť dvoma spôsobmi – cez dvere v kupole, kde sa návštevník môže usadiť na jednotlivých úrovniach a rozjímať, alebo cez skrytý tunel.
Tunel je dlhý, tmavý, a po jeho prejdení sa človek ocitne na pódiu, z ktorého vedie jediná cesta späť tunelom, pretože medzi pódiom a sedeniami je vytvorený vodný „ba- zén.“
Budova je osadená na mieste, kde preteká potok, ktorý je integrovaný do jej systému. Voda steká po jednotlivých interiérových úrovniach a zhromažďuje sa pod pódiom, čím vytvára bazén. Zvuky tečúcej vody sa odrážajú v celom priestore, čím umocňujú akustický zážitok.
pohľad na stavbu počas dňa
vtáčia perspektíva na snovú krajinu
pohľad na stavbu počas noci
Koncept stavby s názvom „Snová krajina“ vychádza z myšlienky skúmania priehľadnosti a perspektívy, podobne ako keď v lese nie je vždy vidno, čo sa nachádza za stromami. Hustota stromov a zmeny v našom uhle pohľadu vytvárajú dynamiku miest, kde vidíme a kde nie, čo sa odráža aj v dizajne tohto miesta.
Tento efekt je manifestovaný osadenými stĺpmi, ktoré majú dve základné funkcie. Slúžia ako nosné prvky pre menšie stavby osadené medzi nimi a zároveň symbolizujú stromy, vytvárajúc ochranný priestor pre „snovú krajinu“ a jej obyvateľov.
V noci sa správanie svetla mení. Oheň z ohniska vrhá svetlo, ktoré sa rôzne odráža od betónu a dreva. Čím je stĺp ďalej od ohniska, tým viac svetlo slabne, čím sa vytvára roz- manitá atmosféra.
Na začiatku projektu som uvažovala, že stĺpy budú z ocele, čo by svetlo odrážalo ako zrkadlo, no nakoniec som uprednostnila iné materiály.
Celý objekt je mierne naklonený s 1% sklonom, čo mu umožňuje fun- govať ako zberač dažďovej vody. Táto dynamika medzi zberným žliabkom a ohniskom, ktoré sú v tesnej blízkosti, vytvára harmonický vzťah medzi elementmi stavby.
pohľad do vstupného vypáleneho priestoru
vtáčia perspektíva na intímnu rozhľadňu
pohľad do interiéru stavby cez vstup
Koncept „Intímna rozhľadňa“ spočíval vo vytvorení stavby, ktorá by vytvárala rôznu paletu emócií.
Stavba vyrastá zo skaly v podobe dvoch kvádrov pripomínajúcich skokanský mos- tík. Medzi kvádrami mala veiesť úzka, dlhá ulička, ktorá sa vďaka stiesnenému priestoru stáva „cestou odvahy.“
Ulička bola vytvorená technikou vypaľovania dreva, čo zvyšuje pocit uzavretosti a napätia. Prechod ňou prináša pocit satisfakcie v podobe intimity ktorú dokáže človek ucítiť na streche, medzi korunami stromov.
Intimita sa ďalej prejavuje v útulni vo vnútri stavby, kde úzke svetlíky prepúšťajú minimum svetla, čím navodzujú pocit uzavretého, skrýtého priestoru.
Intimita sa tak nachádza v troch hlavných oblastiach – v prechode uličkou, na streche medzi stroma- mi a v tmavej útulni.
Fotografie modelu
Fotografie modelu echo auditória
snovej krajiny
Fotografie modelu intímnej rozhľadne
MOBILIÁR
Projekt sa zameriava na návrh interiéru triedy v špeciálnej základnej škole s Montessori prístupom, kde učenie prebieha úplne inak ako v bežných školách. Hlavnou myšlienkou bolo vytvoriť priestor, ktorý sa dokáže prispôsobiť individuálnym potrebám detí a štýlu ich učenia. Koncept spočíva v návrhu mobiliáru, ktorý sa dá jednoducho rozložiť a znovu poskladať, čím sa flexibilne prispôsobí rôznym aktivitám. Každé dieťa v triede má svoj vlastný mobiliár, no zároveň je možné tieto jednotlivé prvky prepojiť, aby spolu vytvárali celok. Takto vzniká v triede „tektonická krajina“, ktorá podporuje hru, učenie aj spoluprácu.
Samotný mobiliár pozostáva z troch rovnako veľkých hranolov, ktoré sú prepojené v určitých bodoch. Toto prepojenie umožňuje jednoduchú manipuláciu a skladanie do rôznych foriem, ktoré sa dajú využiť podľa aktuálnych potrieb dieťaťa alebo celej triedy. Pre účely projektu bol vyrobený model v mierke 1:1 z MDF dosky. Víziou však je, že jednotlivé hranoly by boli zhotovené z rôznych materiálov, pričom by sa kombinovali tvrdé a mäkké povrchy, aby mobiliár nielen spĺňal funkčné požiadavky, ale zároveň obohatil zmyslové vnímanie detí.
1/
Návrh možnej varianty
2/ Návrh možnej varianty
3/ Návrh možnej varianty
ALDO ROSSI
Ateliérová práca spočívala v skúmaní metód navrhovania, prostredníctvom Alda Rossiho a jeho analogickej metódy. Na začiatku tvorby som si vytvorila mapu vlastného analogického mesta, ktorým som si zadefinovala akým smerom sa bude moja tvorba smerovať. Vyzdvihla som mestské artefakty, ktorých kontinuita, či už funkčná ako je bývanie, alebo symbolická, ako sú pamiatky predstavuje ich stálosť v histórii mesta. Prostredníctvom obrazu som zadefinovala lokus, ktorý je vzťah medzi určitým miestom a budovami, ktoré sa v ňom nachádzajú. Analyzovala som jednotlivé stavby Alda Rossiho a snažila sa pochopiť, ako jeho stavby podliehajú jeho vlastným textom. Rossiho vývojové výkresy pre cintorín ukazujú trojuholníkové, štvorcové a kruhové štruktúry, ktoré sa podobajú stavebným blokom detí. Prvky hry sa dajú interpretovať v Rossiho plánoch pre cintorín na kovových schodiskách, ktoré stúpajú a zostupujú po stenách kostnice, kolonádami, ktoré obklopujú cintorín, a kužeľovou vežu v strede. Neskôr som sa na základe skúmania Rossi stavieb rozhodla venovať typológii kúpeľov a námestí.
Tieto typy systémov som chcela použiť v Trnave, pretože toto mesto má rôzne vrstvy z rôznych období, ktoré žijú v súlade, teda môžeme hovoriť o historicko- dynamickom charaktere.
Utopistická štúdia stavby z časti nadväzuje na okolitú zástavbu. Stavba vytvára pe- rimeter, v ktorom sa odohráva zmenšená mestská štruktúra. Vytvorenie mikromesta v meste.
Bonnefanten museum
artefakty stavby
Karl Friedrich Schinkel
Altes Museum
Berlín, 1830
obranná funkcia voči exteriéru/ vymedzenie priestoru bod stretnutia všetkých častí kumulácia pohybu
dynamická časť prechod medzi úrovniami statická časť/ atraktor
UTOPISTICKÁ ŠTÚDIA STAVBY
verejné časti komplexu / parter, vnútorne stavby (služby)
súkromné časti komplexu / bytové jednotky
UTOPISTICKÁ ŠTÚDIA STAVBY VSADENÁ DO RIEŠENÉHO ÚZEMIA V TRNAVE
SCHÉMA IMPLENTÁCIE KÚPEĽOV DO IDEÍ MESTA V MESTE
oraničenie otvoreného exter. priestoru
uzatvorený priestor (teplo)
perimeter
reprezentačný priestor
ohraničenie exter.priestoru
doplňujúce stavbičky
skica pôdorysu štúdie stavby
PREMENA X ARCHIVÁCIA
Architektúru tvoria nosné prvky, ktoré podliehajú statike stavby. Nosné prvky stavby musia ostať na svojich miestach, na to aby architektúra zvládala všetky jej zaťaženia a naďalej bola bezpečná. Samotná stavba buď existuje (je postavená, hmotná), alebo neexistuje (nie je postavená, je zbúraná). Týmito tézou môžeme architektúru prirovnať k škrupine, ktorá je počas svojho fungovania stála a nijako zásadne sa nemení.
Máme škrupinu, škrupina je prázdna odmysliteľne od všetkých dekorácii, domurovaných priečok okien, dverí či sociálnych zariadení. To sa nedá povedať o jej funkciách, užívateľoch tejto hmoty, či rôznych intervenciách na nej. Všetko čo sa v tejto škrupine odohráva podlieha premene. Opačný prípad je archivácia vecí. Uchovávame si veci, ktoré pre nás v tom momente majú hodnotu. Konzervujeme ich. Z veci sa časom stávajú artefakty, ktoré nám majú slúžiť na odkývanie minulosti. Artefakty už nie su v obehu, nikto ich nevyužíva. Pôvodná funkcia zaniká, podlieha premene.
Všetko v svojej podstate prešlo premenou, vývojom až sa dostalo do tejto momentálnej formy v ktorej zotrvá konzervovaním alebo to bude smerovať ku ďalšej premene, až raz aj táto momentálna forma zanikne a zmení sa na inú.
V tomto projekte chcem abstraktne odhaliť premenu ktorá už nastala (stále beži) a poukázať na ňu. Premena vo funkcii alebo vizuálna premena predmetu. Prirodzená premena ktorá nastáva časom alebo je ovplyvnená vonkajším faktorom. Je správne archivovať takýmto spôsobom? Ostanú iba spomienky. Cez všetko nebezpečenstvo bude vždy lepšie to čo je v pohybe ako to čo nerobí nič. Zmena je ušľachtilejšia než kľud. Nehybnosť sa časom rozpadne, zdegeneruje a obráti sa v prach a všetko čo sa hýbe bude trvať večne.
MLYNSKÁ ZÁHRADA
Kvalitou pozemku je historický mlyn, ktorého atmosféra sa zhmotnila v jednotlivých stavbách.
Nevýhodou pozemku bola jeho otvorenosť a teda žiadne súkromie od susedov a preto,som vytvorila „oázu pokoja” a ukrýt pred okolitým svetom paradoxom tvrdého zásahu betonovej architektúry do vytvoreného kukuričného priestoru. Areál obsahuje vodný kolový mlyn, rámovu pílu, sklad.
Zámer nového funkčného využitia vychádza z potenciálu, ktorý ponúkajú objekty národných kultúrnych pamiatok.
Lokalita: tok Malého Dunaja. Prvá časť projektu bola zameraná na analýzu pozemku, vyzdvihnutie jeho kvalít a následne ich využitie v prospech projektu. Na pozemku sa nachádza historický mlyn, ktorý som chcela zhmotniť v priestore okolo ako aj v samotných stavbách. Sledovala som operácie, ktoré vytvárajú proto-prostredie stavieb, prostredie, ktoré na nás pôsobí. Odhalila som len to čo sme už mali. Hĺbku projektu som objavila v tvaroch. Zjednodušila som mlyn na jeho podstatu a snažila sa s jednotlivými časťami pracovať, prepájať ich. Zrekonštruovala som jeho gestá a aktivity na jednotlivých stavbách. Nešlo o zhmotnenie samotného mlynu, ale o tom čo ten priestor v nás zanecháva. Tento trvdy betónový zásah som zjemnila pridaním poľného priestoru do pozemku. Jeho funkcia je dosiahnuť súkromie na miestach, ktoré si to vyžadujú. Do poľného priestoru som nasadila kukuricu, ktorá vytvára pocit súkromia. V tomto projekte som vytvorila 6 obytných rekreačných buniek (4,5mx4,5mx4,5m), spoločenské priestory (7xm7xm7m), požičovňa člnov, exteriérové sedenie, mólo, poľný priestor.
fotografie z fyzického modelu
situácia riešeného územia
architekúra
ZÁHRADA
“SOCHÁRSKA“
INFANTILNE VNÍMANÝ MLYN
“dvor“
kukuričné pole
MLYN
INFANTILNEVNÍMANÝ
obytná bunka
obytná bunka
obytná bunka
obytná bunka
obytná bunka
obytná bunka
ilustračný
požičovňa čĺnov
spoločenská
mólo na malom Dunaji
Erasmus, TUL Liberec
Semestrálna ateliérová poráca bola plne zameraná na manuálnu tvorbu prostredníctom fyzických modelov. Výraznou črtou tohto ateliéru bola absencia navrhovacích softvérov, čo podporovalo priame prepojenie medzi kreatívnou ideou a jej fyzickou realizáciou. Celý proces sa opieral o skicovanie, manuálnu prácu s materiálmi a experimentovanie s formami.
Nosnými projektmi tohto semestera boli bytové domy (B). Na začiatku sme dostali tri lokácie s ktorými sme sa mali vysporiadať prostrednictvom analógoveho navrhovania stavieb.
Projekt zahŕňal analýzu troch odlišných lokalít v Liberci, kde som sa zamerala na rôznorodosť priestorového využitia. Každý model reflektoval odlišný prístup k navrhovaniu, s dôrazom na adaptabilitu a funkčnosť. Modely boli vytvorené ručne, čo umožnilo detailne preskúmať tvarové a materiálové možnosti.
Ateliérová práca zahrňala aj menšie čiastkove zadnia alebo skupinové zadanie, na ktorých sme súbežne počas celeho semestra pracovali.
MODEL IS NOT
DEAD
B| Bytový komplex
B| Pásový bytový dom
B| bytový dom
Brion Cemetery - Pocitový model
Zadanie bolo vytvoriť esej o mieste, ktoré na študentov hlboko zapôsobilo, a tento pocit vyjadriť prostredníctvom modelu. Mojím vybraným miestom bol cintorín Brion, kde som sa snažila zachytiť jeho poetickú atmosféru a symbolický charakter. Model vznikol ako abstraktná interpretácia, ktorá zdôrazňuje intimitu priestoru a jedinečnú rovnováhu medzi architektúurou a prírodou.
Punkový Betlehém
Projekt bol experimentom na hranici medzi konceptuálnym umením a architektúurou. Prostredníctvom videa som predstavila ideu punkového Betlehému, výrazne spochybňujúceho tradičné naratívy. Fyzický model mal kruhový pôdorys pripomínajúci sakrálnu stavbu, so štyrmi nosnými stĺpmi a centrálnym priestorom, ktorý bol vyjadrený prepeličím vajíčkom ako metaforou pre zrodenie. Celková atmosféra priestoru bola umocnená jeho úmyselně surovým a dekadentným charakterom.
Casa Sperimentale
Po návšteve Ríma sme mali možnosť podrobne preskúmať a zamerať ikonickú experimentálnu stavbu Casa Sperimentale. Následne sme vytvorili model v mierke 1:15, ktorý zahŕňal aj detaily nosných prvkov. Tento projekt bol zameraný na pochopenie princípov stavby a jej statického riešenia. Model poskytol hlbšie pochopenie architektonickej a konštrukčnej logiky.
