2 Korinťanom KAPITOLA 1 1 Pavol, z Božej vôle apoštol Ježiša Krista, a Timotej, náš brat, cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celom Achájsku: 2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 3 Nech je zvelebený Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každej útechy; 4 Ktorý nás utešuje vo všetkom našom súžení, aby sme mohli potešovať tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, útechou, ktorou sme my sami potešovaní Bohom. 5 Lebo ako sa v nás rozhojňuje Kristovo utrpenie, tak sa v Kristovi rozhojňuje aj naša útecha. 6 A či už sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu, ktorá je účinná pri znášaní tých istých utrpení, ktoré znášame aj my, alebo či už máme útechu, je to na vašu útechu a spásu. 7 A naša nádej vo vás je pevná, vediac, že ako ste účastníkmi utrpenia, tak budete aj útechou. 8 Lebo sme nechceli, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme boli vytlačení z miery, nad sily, natoľko, že sme si zúfali aj nad životom. 9 My sme však mali v sebe rozsudok smrti, aby sme sa nespoliehali na seba, ale na Boha, ktorý kriesi mŕtvych. 10 Ktorý nás vyslobodil z takej veľkej smrti a vyslobodí, v ktorého dúfame, že nás ešte vyslobodí; 11 Aj vy spoločne pomáhate modlitbou za nás, aby za dar, ktorý nám bol udelený prostredníctvom mnohých ľudí, mnohí za nás ďakovali. 12 Lebo toto je naša radosť, svedectvo nášho svedomia, že v jednoduchosti a zbožnej úprimnosti, nie s telesnou múdrosťou, ale z milosti Božej, sme sa rozprávali vo svete a hojnejšie k vám. 13 Lebo vám nepíšeme nič iné okrem toho, čo čítate alebo uznávate; a dúfam, že budete uznávať až do konca; 14 Ako ste nás aj čiastočne poznali, že sme vašou radosťou, ako aj vy ste naši v deň Pána Ježiša. 15 A v tejto dôvere som mal v úmysle prísť k vám skôr, aby ste mali druhý úžitok; 16 A prejsť popri vás do Macedónie a vrátiť sa k vám z Macedónska a od vás, aby som bol privedený na moju cestu do Judska. 17 Keď som teda takto zmýšľal, použil som ľahkosť? alebo veci, ktoré si zamýšľam, zamýšľam podľa tela, aby so mnou bolo áno áno, a nie? 18 Ale ako je Boh pravdivý, naše slovo voči vám nebolo áno a nie. 19 Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorého sme medzi vami zvestovali ja, Silván a Timoteus, nebol áno a nie, ale v ňom bolo áno. 20 Lebo všetky zasľúbenia Božie v ňom sú áno a v ňom Amen, na slávu Božiu skrze nás. 21 A ten, ktorý nás upevňuje s vami v Kristovi a pomazal, je Boh; 22 Ktorý nás aj spečatil a dal nám do sŕdc vážnosť Ducha. 23 Okrem toho volám Boha za svedectvo na mojej duši, že som ešte neprišiel do Korintu, aby som vás ušetril. 24 Nie preto máme vládu nad vašou vierou, ale sme pomocníkmi vašej radosti, lebo vy stojíte vo viere.
KAPITOLA 2 1 Ale utvrdil som sa v sebe, že sa k vám už nevrátim v ťažkostiach. 2 Lebo ak ťa oľutujem, kto ma teda teší, ak nie ten, koho ľutujem ja? 3 A toto som napísal aj vám, aby som, keď prídem, nemal zármutok od tých, z ktorých by som sa mal radovať; dôverujúc vo vás všetkých, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 4 Lebo z veľkého súženia a úzkosti srdca som vám písal s mnohými slzami; nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste poznali lásku, ktorú k vám hojnejšie mám. 5 Ale ak niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale čiastočne, aby som vás všetkých nepreťažil. 6 Takémuto človeku stačí tento trest, ktorý uložili mnohí. 7 Aby ste mu naopak radšej odpustili a potešili ho, aby ho azda nepohltil prílišný žiaľ. 8 Preto vás prosím, aby ste potvrdili svoju lásku k nemu. 9 Lebo aj preto som písal, aby som vedel o vás, či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy odpustíte, aj ja odpustím, lebo ak som niečo odpustil, komu som odpustil, pre vás som to odpustil v osobe Krista; 11 Aby nás satan nezneužíval, lebo nepoznáme jeho úklady. 12 Navyše, keď som prišiel do Troady kázať Kristovo evanjelium, a otvorili sa mi dvere od Pána, 13 Nemal som pokoja vo svojom duchu, lebo som nenašiel svojho brata Títa, ale rozlúčil som sa s nimi a odišiel som odtiaľ do Macedónska. 14 Teraz buď vďaka Bohu, ktorý nás vždy vedie k víťazstvu v Kristovi a na každom mieste nám zjavuje vôňu svojho poznania. 15 Sme totiž Bohu príjemnou vôňou Kristovou v tých, ktorí sú spasení, a v tých, ktorí hynú. 16 Tomu sme vôňou smrti na smrť; a pre toho druhého vôňu života k životu. A kto na tieto veci stačí? 17 Lebo nie sme takí mnohí, čo kazia slovo Božie, ale ako úprimní, ale ako od Boha, pred Bohom hovoríme v Kristovi. KAPITOLA 3 1 Začneme sa znova chváliť? alebo potrebujeme, ako niektorí iní, listy s pochvalou pre vás alebo listy s pochvalou od vás? 2 Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia: 3 Keďže ste zjavne vyhlásený za Kristov list, ktorému sme slúžili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha; nie v kamenných doskách, ale v mäsitých doskách srdca. 4 A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu: 5 Nie že by sme sami od seba stačili na to, aby sme si niečo mysleli ako o sebe; ale náš dostatok je od Boha; 6 Ktorý nás tiež urobil schopnými služobníkmi nového zákona; nie z litery, ale z ducha, lebo litera zabíja, ale duch oživuje. 7 Ale keby služba smrti, napísaná a vyrytá do kameňa, bola slávna, takže synovia Izraela nemohli neochvejne hľadieť na Mojžišovu tvár na slávu jeho tváre; ktorá sláva mala byť preč: 8 Ako by nebola služba ducha taká slávna?