Nazaretský sľub Numeri 6:1-21 1 A Hospodin povedal Mojžišovi: 2 Hovor Izraelitom a povedz im: Keď sa muž alebo žena oddelí, aby sľúbili nazarejský sľub, že sa oddelí Hospodinovi, 3 Bude sa zdržiavať vína a opojných nápojov a nebude piť vínny ocot ani ocot zo opojných nápojov, nebude piť žiadnu hroznovú likéru ani jesť vlhké alebo suché hrozno. 4 Po všetky dni svojho odlúčenia nesmie jesť nič, čo je vyrobené z viniča, od jadierok až po šupky. 5 Po všetky dni sľubu svojho nazatvorenia sa britva nedotkne jeho hlavy; kým sa nenaplnia dni, v ktorých sa oddelí Hospodinovi, bude svätý a nechá si rásť vlasy na hlave. 6 Po všetky dni, čo sa oddelí Hospodinovi, nepriblíži sa k žiadnej mŕtvole. 7 Nepoškvrní sa pre svojho otca ani pre svoju matku, pre svojho brata ani pre svoju sestru, keď zomrú, lebo na jeho hlave je posvätenie jeho Boha. 8 Po všetky dni svojho odlúčenia je svätý Hospodinovi. 9 Ak niekto náhle zomrie kvôli nemu a poškvrní hlavu svojho posvätenia, oholí si hlavu v deň svojho očisťovania, na siedmy deň ju oholí. 10 A na ôsmy deň prinesie kňazovi ku vchodu do stanu zhromaždenia dve korytnačky alebo dva holúbky. 11 Kňaz obetuje jedno ako obetu za hriech a druhé ako zápalnú obetu a vykoná za neho obrad zmierenia za to, čo zhrešil proti mŕtvemu, a v ten istý deň mu posvätí hlavu. 12 A zasvätí Hospodinovi dni svojho nazatvorenia a prinesie ročného baránka ako obetu za vinu, ale dni, ktoré boli predtým, sa stratia, pretože jeho nazatvorenie bolo poškvrnené. 13 Toto je zákon o Nazarejovi, keď sa naplnia dni jeho odlúčenia: Privedú ho ku dverám stanu zhromaždenia. 14 A prinesie Hospodinovi svoju obeť, jedného ročného baránka bez vady na zápalnú obeť, jednu ročnú ovečku bez vady na obeť za hriech a jedného barana bez vady na pokojnú obeť, 15 A košík nekvasených chlebov, koláče z jemnej múky zamiesenej s olejom a nekvasené oblátky pomazané olejom, a ich obilnú obetu a ich nápojové obety. 16 Kňaz ich prinesie pred Hospodina a obetuje jeho obetu za hriech a jeho zápalnú obetu. 17 Barana obetuje ako obetu pokoja Hospodinovi spolu s košom nekvasených chlebov. Kňaz obetuje aj jeho obilnú obetu a jeho úliatbu. 18 Nazarej si oholí hlavu svojho nazarejstva pri vchode do stanu zhromaždenia a vezme vlasy z hlavy svojho nazarejstva a vloží ich do ohňa, ktorý je pod obeťou pokoja. 19 Kňaz vezme uvarené baranie plece, jeden nekvasený koláč z koša a jednu nekvasenú oblátku a dá ich na ruky Nazarejovi, keď si oholí vlasy nazaretského odlúčenia.
1
Nazaretský sľub
20 Kňaz ich bude pred Hospodinom povznášať ako podávaciu obetu. Toto je sväté pre kňaza spolu s podávacou obetou a plecom. Potom môže Nazarej piť víno. 21 Toto je zákon o Nazarejovi, ktorý sľúbil, a o jeho obete Hospodinovi za svoje nazarejstvo okrem toho, čo dostane: Podľa sľubu, ktorý sľúbil, tak musí urobiť podľa zákona o svojom nazarejstve.
Samson Sudcovia 13 1 Izraeliti opäť robili, čo sa nepáči Hospodinovi, a Hospodin ich vydal do rúk Filištíncov na štyridsať rokov. 2 Bol istý muž z Corey, z čeľade Danovcov, menom Manoach, a jeho žena bola neplodná a nerodila. 3 A anjel Hospodinov sa zjavil žene a povedal jej: Hľa, si neplodná a nerodíš, ale počneš a porodíš syna. 4 Preto sa teraz, prosím, varuj a nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté. 5 Lebo hľa, počneš a porodíš syna, ale britva sa nedotkne jeho hlavy, lebo dieťa bude od matkinho lona Nazarejom Božím a on začne vyslobodzovať Izrael z ruky Filištíncov. 6 Žena prišla a oznámila to svojmu manželovi: „Prišiel ku mne Boží muž, ktorého tvár bola ako tvár Božieho anjela, veľmi hrozný. Nepýtala som sa ho však, odkiaľ je, a ani mi nepovedal svoje meno.“ 7 Ale povedal mi: Hľa, počneš a porodíš syna, a tak teraz nepi víno ani opojný nápoj a nejedz nič nečisté, lebo dieťa bude Nazarejom Božím od lona matky až do dňa svojej smrti. 8 Manoach sa modlil k Hospodinovi a povedal: „Pane môj, nech sa k nám vráti muž Boží, ktorého si poslal, a nech nás poučí, čo máme robiť s dieťaťom, ktoré sa narodí.“ 9 A Boh vypočul Manoachov hlas a anjel Boží sa vrátil k žene, keď sedela na poli, ale Manoach, jej muž, nebol s ňou. 10 Žena sa ponáhľala, bežala a oznámila to svojmu mužovi a povedala mu: „Hľa, zjavil sa mi muž, ktorý ku mne prišiel pred pár dňami.“ 11 Manoach vstal, išiel za svojou ženou a prišiel k mužovi a povedal mu: „Si ty ten muž, ktorý hovoril so ženou?“ On odpovedal: „Som.“ 12 Manoach povedal: „Nech sa teraz splnia tvoje slová. Ako máme zaobchádzať s tým chlapcom a ako s ním máme naložiť?“ 13 A anjel Hospodinov povedal Manoachovi: „Nech si dá pozor na všetko, čo som povedal žene.“ 14 Nesmie jesť nič, čo pochádza z viniča, ani nech nepije víno ani opojný nápoj, ani nech neje nič nečisté. Nech zachováva všetko, čo som jej prikázal. 15 Manoach povedal anjelovi Hospodinovmu: „Dovoľ, prosím, aby sme ťa zdržali, kým ti nepripravíme kozľa.“ 16 A anjel Hospodinov povedal Manoachovi: „Aj keby si ma zdržal, nebudem jesť z tvojho chleba. Ak však chceš priniesť zápalnú obeť, prinesieš ju Hospodinovi.“ Manoach totiž nevedel, že je to anjel Hospodinov. 17 Manoach sa opýtal anjela Hospodinovho: „Ako sa voláš? Aby sme ti preukázali úctu, keď sa splnia tvoje slová?“ 18 A anjel Hospodinov mu povedal: „Prečo sa pýtaš na moje meno, keď je tajné?“ 19 Manoach vzal kozľa s obilnou obetou a obetoval ju Hospodinovi na skale. Anjel urobil zázrak a Manoach a jeho žena sa prizerali. 20 Keď plameň z oltára vystúpil k nebu, anjel Hospodinov vystúpil v plameni oltára. Manoach a jeho žena sa na to pozreli a padli tvárou na zem. 21 Ale anjel Hospodinov sa Manoachovi a jeho žene už neukázal. Vtedy Manoach poznal, že je to anjel Hospodinov. 22 Manoach povedal svojej žene: „Určite zomrieme, lebo sme videli Boha.“
2
Nazaretský sľub
23 Jeho žena mu však povedala: „Keby nás Hospodin chcel zabiť, neprijal by z našej ruky zápalnú obeť ani obilnú obeť, ani by nám nebol ukázal toto všetko, ani by nám nebol povedal také veci ako teraz.“ 24 Žena porodila syna a dala mu meno Samson. Chlapec rástol a Hospodin ho požehnal. 25 A Duch Hospodinov ho začal občas ovplyvňovať v tábore Dan medzi Coreou a Eštaolom. Sudcovia 14 1 Samson zišiel do Timnaty a uvidel v Timnate ženu z dcér Filištíncov. 2 A išiel hore a oznámil to svojmu otcovi a matke a povedal: Videl som v Timnate ženu z dcér Filištíncov. Preto mi ju teraz vezmite za ženu. 3 Vtedy sa ho opýtali jeho otec a matka: „Nie je medzi dcérami tvojich bratov a v celom mojom ľude žiadna žena, že ideš brať si ženu z neobrezaných Filištíncov?“ Samson povedal svojmu otcovi: „Vezmi mi ju, lebo sa mi páči.“ 4 Jeho otec a matka však nevedeli, že to bolo od Hospodina, že hľadal zámienku proti Filištíncom, lebo v tom čase Filištínci vládli nad Izraelom. 5 Samson potom zišiel dolu, jeho otec i matka do Timnaty a prišiel k timnatským viniciam. A hľa, mladý lev reval proti nemu. 6 A zostúpil naňho Duch Hospodinov a roztrhal ho, ako by roztrhol kozľa. Nemal však v ruke nič. Ale nepovedal svojmu otcovi ani matke, čo urobil. 7 Potom zišiel dolu a rozprával sa so ženou a tá sa Samsonovi páčila. 8 Po čase sa vrátil, aby ju vzal, a odbočil, aby videl mŕtvolu leva. A hľa, v mŕtvole leva bol roj včiel a med. 9 Vzal si ho do rúk a jedol ďalej. Potom prišiel k otcovi a matke a dal im, a jedli. Ale nepovedal im, že vybral med z levej mŕtvoly. 10 Jeho otec teda zostúpil k žene a Samson tam pripravil hostinu, lebo tak to mladíci robili. 11 Keď ho uvideli, priviedli so sebou tridsať spoločníkov, aby boli s ním. 12 Samson im povedal: „Dám vám hádanku. Ak mi ju dokážete vyriešiť do siedmich dní hostiny a uhádnete ju, dám vám tridsať plachiet a tridsať sviatočných šiat. 13 Ak mi ju však nebudete vedieť vysvetľovať, dajte mi tridsať plachiet a tridsať sviatočných šiat. Povedali mu: „Povedz svoju hádanku, aby sme ju počuli.“ 14 A povedal im: „Z jedlíka vyšiel pokrm a zo silného vyšla sladkosť.“ A za tri dni nemohli vylúštiť hádanku. 15 Na siedmy deň povedali Samsonovej žene: „Presvedč svojho muža, aby nám vysvetľoval hádanku, aby sme nespálili teba i dom tvojho otca. Zavolali ste nás azda preto, aby ste si vzali to, čo máme?“ 16 Samsonova žena plakala pred ním a hovorila: „Nenávidíš ma a nemiluješ ma. Dal si hádanku synom môjho ľudu a nepovedal si mi ju.“ On jej povedal: „Hľa, nepovedal som ju svojmu otcovi ani svojej matke, a tebe ju mám povedať?“ 17 A plakala pred ním sedem dní, kým trvala ich hostina. A stalo sa siedmeho dňa, že jej povedal hádanku, pretože ho veľmi trápila. A ona povedala hádanku synom svojho ľudu. 18 A muži mesta sa ho opýtali siedmeho dňa pred západom slnka: Čo je sladšie ako med a čo je silnejšie ako lev? A on im povedal: Keby ste neboli orali mojou jalovicou, neboli by ste rozlúštili moju hádanku. 19 A zostúpil naňho Duch Hospodinov, a tak zišiel do Aškalonu a zabil z nich tridsať mužov, vzal ich korisť a dal tým, ktorí rozlúštili hádanku, sviatočné rúcha. Vtedy sa rozhneval a odišiel do domu svojho otca. 20 Samsonova žena však bola daná jeho spoločníkovi, s ktorým sa predtým priatelil.
3
Nazaretský sľub
Sudcovia 15 1 A stalo sa po chvíli, v čase žatvy pšenice, že Samson navštívil svoju ženu s kozliatkom a povedal: „Vojdem k svojej žene do izby.“ Ale jej otec mu nedovolil vojsť. 2 A jej otec povedal: „Myslel som si, že ju veľmi nenávidíš, preto som ju dal tvojmu spoločníkovi. Nie je jej mladšia sestra krajšia ako ona? Vezmi si ju, prosím, namiesto nej.“ 3 Samson im povedal: „Teraz budem bez viny od Filištíncov, hoci im robím zle.“ 4 Samson išiel a chytil tristo líšok, vzal ohnivé pahýle, priplietol ich chvost k chvostu a vložil ohnivú pahýľ doprostred medzi dva chvosty. 5 Keď zapálil hlaveň, pustil ju do obilia Filištíncov a spálil gombíky aj obilie, vinice a olivy. 6 Filištínci sa opýtali: „Kto to urobil?“ Odpovedali: „Samson, zať Timnejca, pretože si vzal jeho ženu a dal ju jeho spoločníkovi.“ Filištínci prišli a upálili ju aj s jej otcom. 7 Samson im povedal: „Aj keď ste to urobili, ja sa na vás pomstím a potom prestanem.“ 8 A spôsobil im veľkú porážku na boky a stehná. Potom zostúpil a usadil sa na vrchole skaly Etam. 9 Filištínci potom vytiahli hore, utáborili sa v Judsku a rozložili sa v Lechi. 10 Júdski muži sa pýtali: „Prečo ste prišli proti nám?“ Odpovedali: „Prišli sme zviazať Samsona, aby sme mu urobili tak, ako on urobil nám.“ 11 Vtedy tritisíc mužov z Júdu vyšlo na vrchol skaly Étam a povedali Samsonovi: „Nevieš, že nad nami vládnu Filištínci? Čo si nám to urobil?“ On im odpovedal: „Ako oni urobili mne, tak som ja urobil im.“ 12 Povedali mu: „Zišli sme ťa zviazať a vydať do rúk Filištíncov.“ Samson im povedal: „Prisahajte mi, že ma sami nezaútočíte.“ 13 Povedali mu: „Nie, pevne ťa zviažeme a vydáme im ťa do rúk, ale určite ťa nezabijeme.“ Zviazali ho dvoma novými povrazmi a vytiahli ho zo skaly. 14 Keď prišiel do Lechi, Filištínci proti nemu kričali. Zostúpil naňho Duch Hospodinov a povrazy, ktoré mal na rukách, sa zmenili na ľan spálený ohňom a putá mu spadli z rúk. 15 Našiel novú osliu čeľusť, vystrel ruku, chytil ju a zabil ňou tisíc mužov. 16 Samson povedal: „Čeľusťou osla som pobil tisíc mužov, kopy za kopami, čeľusťou osla.“ 17 Keď dohovoril, odhodil čeľusť z ruky a nazval to miesto Rámat-Lehi. 18 A veľmi ho smädil, a vzýval Hospodina a povedal: Dal si toto veľké vyslobodenie do ruky svojho služobníka, a teraz mám zomrieť smädom a padnúť do ruky neobrezaných? 19 Ale Boh rozštiepil priehlbinu, ktorá bola v čeľusti, a vytekla z nej voda. A keď sa napil, vrátil sa mu duch a ožil. Preto pomenoval to miesto En-Hakkore, ktoré je v Lechi až do dnešného dňa. 20 A súdil Izrael za čias Filištíncov dvadsať rokov. Sudcovia 16 1 Samson potom išiel do Gazy a uvidel tam neviestku a vošiel k nej. 2 A Gazanom oznámili: „Samson sem prišiel.“ Obkľúčili ho a celú noc naňho čakali v mestskej bráne. Celú noc boli ticho a hovorili: „Ráno, keď sa rozodní, ho zabijeme.“ 3 Samson spal až do polnoci a o polnoci vstal, vzal dvere mestskej brány a obe stĺpy, odišiel s nimi aj so závorou, položil si ich na plecia a vyniesol ich na vrchol kopca, ktorý je pred Hebronom. 4 A stalo sa neskôr, že sa zamiloval do ženy v údolí Sorek, ktorej meno bolo Dalila. 5 Filištínske kniežatá prišli k nej a povedali jej: „Presvedč ho a pozri sa, v čom spočíva jeho veľká sila a ako ho premôcť, aby sme ho spútali a utrápili. Dáme ti každý tisícsto strieborných.“ 6 Dalila povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, v čom spočíva tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať, aby som ťa utrápil.“ 7 Samson jej povedal: „Ak ma zviažu siedmimi zelenými niťami, ktoré nikdy neboli vysušené, zoslabnem a budem ako každý iný človek.“ 8 Filištínski kniežatá jej priniesli sedem zelených, neusušených vlákien a ona ho nimi zviazala. 9 V izbe s ňou číhali zálohy. Povedala mu: „Filištínci na teba, Samson!“ On však pretrhol niť, ako sa pretrhne niť z kúdele, keď sa dotkne ohňa. Jeho sila sa nepoznala.
4
Nazaretský sľub
10 Dalila povedala Samsonovi: „Hľa, posmieval si sa mi a hovoril si mi lži. Povedz mi teraz, prosím, čím by si mal byť spútaný.“ 11 A on jej povedal: Ak ma pevne zviažu novými povrazmi, ktoré ešte nikdy neboli použité, oslabnem a budem ako každý iný človek. 12 Dalila teda vzala nové povrazy, zviazala ho nimi a povedala mu: „Filištínci na teba, Samson!“ V izbe boli úklady. A on si ich strhol z rúk ako niť. 13 Dalila povedala Samsonovi: „Doteraz si ma oklamával a hovoril mi lži. Povedz mi, čím by si ťa mohol zviazať.“ On jej povedal: „Ak mi do siete upletieš sedem vlasov mojej hlavy.“ 14 Zaistila ho kolíkom a povedala mu: „Filištínci na teba, Samson!“ Prebudil sa zo spánku a odišiel s kolíkom z trámu a s pletivom. 15 A ona mu povedala: Ako môžeš povedať: Ľúbim ťa, keď tvoje srdce nie je so mnou? Už tri razy si ma oklamal a nepovedal si mi, v čom spočíva tvoja veľká sila. 16 A stalo sa, keď ho deň čo deň naliehala svojimi slovami a naliehala naňho, takže sa mu duša trápila až na smrť; 17 Povedal jej: „Britva sa ešte nedotkla mojej hlavy, lebo som Božím nazarejom už od matkinho lona. Keby som sa dal oholiť, opustila by ma sila, oslabol by som a bol by som ako ktorýkoľvek iný človek.“ 18 Keď Dalila videla, že jej prezradil celé svoje srdce, poslala po filištínskych kniežatá a povedala: „Poďte hore tentoraz, lebo mi prezradil celé svoje srdce.“ Vtedy prišli k nej filištínski kniežatá a priniesli peniaze. 19 A uspala ho na svojich kolenách a zavolala muža a prikázala mu oholiť sedem prameňov jeho hlavy. A začala ho trápiť, takže odišla od neho sila. 20 A ona povedala: „Filištínci na teba, Samson!“ On sa prebudil zo spánku a povedal: „Vyjdem ako predtým a striasem sa!“ A nevedel, že sa od neho Hospodin odvrátil. 21 Filištínci ho však chytili, vypichli mu oči, odviedli ho do Gazy a spútali ho medenými putami, takže mlel v žalári. 22 Vlasy na jeho hlave mu však začali opäť rásť po oholení. 23 Vtedy sa filištínski kniežatá zhromaždili, aby priniesli veľkú obetu svojmu bohu Dagonovi a aby sa radovali, lebo hovorili: „Náš boh vydal do našich rúk Samsona, nášho nepriateľa.“ 24 Keď ho ľud uvidel, chválil svojho boha a hovoril: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa a ničiteľa našej krajiny, ktorý mnohých z nás pobil.“ 25 Keď sa im srdcia rozveselili, povedali: „Zavolajte Samsona, nech nás pobaví!“ Zavolali Samsona z väzenia a on ich pobavil. Postavili ho medzi stĺpy. 26 Samson povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Dovoľ mi, aby som sa dotkol stĺpov, na ktorých stojí dom, a aby som sa o ne mohol oprieť.“ 27 Dom bol plný mužov a žien a boli tam všetci filištínski kniežatá a na streche bolo asi tritisíc mužov a žien, ktorí sledovali, ako sa Samson zabával. 28 Samson vzýval Hospodina a povedal: „Pane, Hospodine, pamätaj si ma, prosím, a posilni ma, prosím, Bože, len tentoraz, aby som sa raz pomstil Filištíncom za svoje dve oči.“ 29 Samson sa chytil dvoch prostredných stĺpov, na ktorých stál dom a na ktorých bol podopretý, jedného pravou rukou a druhého ľavou rukou. 30 Samson povedal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ A sklonil sa celou silou a dom sa zrútil na kniežat a na všetok ľud, ktorý v ňom bol. Mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac ako tých, ktorých zabil za svojho života. 31 Potom zišli jeho bratia a celý dom jeho otca, vzali ho, vyniesli ho a pochovali ho medzi Coreou a Eštaolom v hrobe jeho otca Manoacha. A súdil Izrael dvadsať rokov.
5
Nazaretský sľub
Samuel 1. Samuelova 1 1 Bol istý muž z Ramatajim-cofímu, z pohoria Efraim, a volal sa Elkána, syn Jerochama, syna Elihua, syna Tóhua, syna Zúfa, Efratejčan. 2 Mal dve ženy; jedna sa volala Anna a druhá sa volala Peninna. Peninna mala deti, Anna však nemala deti. 3 A tento muž chodieval každý rok zo svojho mesta, aby sa klaňal a obetoval Hospodinovi zástupov v Šíle. A boli tam aj dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazi Hospodinovi. 4 Keď nastal čas, keď Elkána prinášal obetu, dal svojej žene Peninne a všetkým jej synom a dcéram podiely. 5 Anne však dal dôstojný podiel, lebo Annu miloval, ale Hospodin jej zavrel lono. 6 Jej protivník ju tiež veľmi popudzoval a chcel ju rozčuľovať, pretože Hospodin jej zavrel lono. 7 A tak to robil rok čo rok, keď išla hore do domu Hospodinovho, tak ju popudzovala, preto plakala a nejedla. 8 Vtedy jej muž Elkána povedal: „Hanna, prečo plačeš? Prečo neješ? Prečo je tvoje srdce zarmútené? Nie som ti ja lepší ako desať synov?“ 9 Anna vstala potom, čo v Šíle jedli a pili. Kňaz Éli sedel na stolici pri stĺpe Hospodinovho chrámu. 10 A bola zatrpknutá v duši, modlila sa k Hospodinovi a veľmi plakala. 11 A zložila sľub a povedala: Hospodine zástupov, ak pozrieš na trápenie svojej služobnice a spomenieš si na mňa a nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš svojej služobnici chlapca, dám ho Hospodinovi po všetky dni jeho života a britva sa nedotkne jeho hlavy. 12 A stalo sa, keď sa ďalej modlila pred Hospodinom, že si Éli všimol jej ústa. 13 Anna hovorila v srdci, len pery sa jej hýbali, ale hlas nebol počuť. Preto si Éli myslel, že je opitá. 14 A Éli jej povedal: Dokedy budeš opitá? Prestaň piť víno! 15 Anna odpovedala: „Nie, pane môj, som žena zúfalého ducha. Nepila som víno ani opojný nápoj, ale vyliala som si dušu pred Hospodinom.“ 16 Nepokladaj svoju slúžku za dcéru čerta, lebo z veľkého žiaľu a sťažnosti som doteraz hovorila. 17 Eli odpovedal: „Choď v pokoji! Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho požiadal.“ 18 A ona povedala: „Nech tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach!“ Žena teda odišla svojou cestou, jedla a jej tvár už nebola smutná. 19 Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vrátili sa domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin si na ňu spomenul. 20 Keď Anna počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, hovoriac: „Vyžiadala som si ho od Hospodina.“ 21 A muž Elkána išiel hore a celý jeho dom, aby obetoval Hospodinovi výročnú obetu a svoj sľub. 22 Anna však nešla hore, lebo povedala svojmu manželovi: „Nepôjdem hore, kým dieťa nebude odstavené, potom ho privediem, aby sa ukázalo pred Hospodinom a zostalo tam naveky.“ 23 A jej muž Elkána jej povedal: „Urob, čo uznáš za dobré, zostaň, kým ho neodstavíš, len nech Hospodin splní svoje slovo.“ Žena teda zostala a kojila syna, kým ho neodstavila. 24 Keď ho odstavila, vzala ho so sebou s tromi býkmi, jednou éfou múky a mechom vína a doviedla ho do domu Hospodinovho v Šíle. Chlapec bol ešte malý. 25 Zabili býka a priviedli dieťa k Élimu. 26 A ona povedala: „Ó, môj pane, ako žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá tu stála pri tebe a modlila sa k Hospodinovi.“ 27 Za toto dieťa som sa modlila a Hospodin mi splnil prosbu, o ktorú som ho prosila. 28 Preto som ho aj ja odovzdal Hospodinovi; po všetky dni svojho života bude odovzdaný Hospodinovi. A on sa tam poklonil Hospodinovi.
6
Nazaretský sľub
Ján Krstiteľ Lukáš 1 1 Keďže sa mnohí chopili úsilia vypracovať vyhlásenie o tom, čomu sme najistejšie verili, 2 ako nám ich odovzdali oni, ktorí od začiatku boli očitými svedkami a služobníkmi slova, 3 Aj mne sa zazdalo, že ti, vznešený Teofil, keďže som od začiatku všetko dokonale pochopil, napíšem po poriadku, 4 aby si poznal istotu tých vecí, v ktorých si bol poučený. 5 Za čias Herodesa, judského kráľa, bol istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej triedy. Jeho žena pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne zachovávali všetky prikázania a nariadenia Pánove. 7 Nemali deti, pretože Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 A stalo sa, že keď konal kňazský úrad pred Bohom podľa poriadku svojej triedy, 9 Podľa zvyku kňazskej služby mu pripadlo losovanie kadidla, keď vošiel do Pánovho chrámu. 10 A celé množstvo ľudu sa modlilo vonku v čase kadidla. 11 A zjavil sa mu anjel Pánov, stojaci po pravej strane kadidlového oltára. 12 Keď ho Zachariáš uvidel, zľakol sa a zmocnila sa ho bázeň. 13 Anjel mu však povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo tvoja modlitba je vypočutá a tvoja žena Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.“ 14 Budeš mať radosť a veselosť a mnohí sa budú radovať z jeho narodenia. 15 Bude veľký v očiach Pánových a nebude piť víno ani opojný nápoj a bude naplnený Duchom Svätým už od lona svojej matky. 16 A mnohých z Izraelitov obráti k Hospodinovi, ich Bohu. 17 On pôjde pred ním v duchu a moci Eliáša, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, aby pripravil Pánovi hotový ľud. 18 Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď som starý a moja žena je v pokročilom veku.“ 19 Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný, aby som s tebou hovoril a oznámil ti túto radostnú zvesť.“ 20 A hľa, onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, pretože neveríš mojim slovám, ktoré sa naplnia v ich čase. 21 Ľudia čakali na Zachariáša a divili sa, že sa tak dlho zdržiaval v chráme. 22 A keď vyšiel von, nemohol s nimi prehovoriť. A oni pochopili, že mal v chráme videnie, lebo im dal znamenie a onemel. 23 A stalo sa, že hneď ako sa skončili dni jeho služby, odišiel domov. 24 Po tých dňoch počala jeho žena Alžbeta a päť mesiacov sa skrývala a hovorila: 25 Takto mi Hospodin naložil v dňoch, keď na mňa zhliadol, aby z mňa odstránil potupu medzi ľuďmi. 26 A v šiestom mesiaci bol anjel Gabriel poslaný od Boha do galilejského mesta menom Nazaret, 27 panne zasnúbenej s mužom menom Jozef, z domu Dávidovho; a meno panny bolo Mária. 28 Anjel k nej vošiel a povedal: „Buď pozdravená, milostivo obdarená, Pán je s tebou, požehnaná si medzi ženami.“ 29 Keď ho uvidela, znepokojila sa nad jeho slovami a premýšľala, aký by to mal byť pozdrav. 30 Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha.“ 31 A hľa, počneš v lone a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho a Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida. 33 A bude kraľovať nad domom Jakubovým naveky a jeho kráľovstvu nebude konca. 34 Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, keď muža nepoznám?“ 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. Preto aj to sväté, čo sa z teba narodí, bude sa volať Syn Boží.“ 7
Nazaretský sľub
36 A hľa, tvoja sesternica Alžbeta, aj ona počala syna v starobe, a toto je jej šiesty mesiac, lebo ju volali neplodnou. 37 Lebo Bohu nebude nič nemožné. 38 Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel. 39 V tých dňoch Mária vstala a ponáhľala sa do hornatej krajiny, do judského mesta. 40 A vošiel do Zachariášovho domu a pozdravil Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, dieťa sa pohlo v jej lone a Alžbeta bola naplnená Duchom Svätým. 42 A ona zvolala mocným hlasom a povedala: Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43 A odkiaľ mi to je, že ku mne prišla matka môjho Pána? 44 Lebo hľa, len čo zaznel hlas tvojho pozdravu v mojich ušiach, dieťa sa od radosti pohlo v mojom lone. 45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, lebo sa splní to, čo jej bolo povedané od Pána. 46 Mária povedala: „Moja duša velebí Pána,“ 47 A môj duch plesal v Bohu, mojom Spasiteľovi. 48 Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice; hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia. 49 Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. 50 A jeho milosrdenstvo je nad tými, čo sa ho boja, z pokolenia na pokolenie. 51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil pyšných v zmýšľaní svojho srdca. 52 Mocných zosadil z ich trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nasýtil dobrými vecami a bohatých poslal preč naprázdno. 54 Pomohol svojmu služobníkovi Izraelovi, pamätajúc na svoje milosrdenstvo; 55 ako hovoril našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56 Mária s ňou zostala asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57 Alžbete sa naplnil čas pôrodu a porodila syna. 58 Jej susedia a príbuzní počuli, aké veľké milosrdenstvo jej Pán preukázal, a radovali sa s ňou. 59 A stalo sa, že na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a pomenovali ho Zachariáš podľa mena jeho otca. 60 Jeho matka odpovedala: „Nie tak, ale bude sa volať Ján.“ 61 A oni jej povedali: „Niet nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal týmto menom.“ 62 A kývali jeho otcovi, ako by ho chcel volať. 63 A vypýtal si písací stôl a napísal: „Volá sa Ján.“ A všetci sa divili. 64 A hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal sa mu jazyk a prehovoril a chválil Boha. 65 Všetkých obyvateľov okolo nich zmocnila strachu a všetky tieto slová sa rozšírili po celom judskom pohorí. 66 Všetci, ktorí to počuli, si to uložili do srdca a hovorili: „Čím to bude len dieťa?“ A ruka Pánova bola s ním. 67 Jeho otec Zachariáš bol naplnený Duchom Svätým a prorokoval: 68 Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud, 69 A vzbudil nám roh spásy v dome svojho služobníka Dávida; 70 ako hovoril ústami svojich svätých prorokov od počiatku sveta: 71 Aby sme boli zachránení pred našimi nepriateľmi a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia; 72 aby preukázal milosrdenstvo, ktoré sľúbil našim otcom, a aby pamätal na svoju svätú zmluvu, 73 Prísahu, ktorú dal nášmu otcovi Abrahámovi, 74 aby nám dal, aby sme, vyslobodení z rúk našich nepriateľov, mohli mu slúžiť bez bázne, 75 V svätosti a spravodlivosti pred ním po všetky dni nášho života. 76 A ty, dieťa, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred tvárou Pána, aby si mu pripravil cesty;
8
Nazaretský sľub
77 Aby dal svojmu ľudu poznanie spásy skrze odpustenie ich hriechov, 78 Skrze nežné milosrdenstvo nášho Boha, v ktorom nás navštívil úsvit z výsosti, 79 aby svietil tým, čo sedia v tme a v tieni smrti, a aby viedol naše nohy na cestu pokoja. 80 A dieťa rástlo a silnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho zjavenia Izraelovi.
9