Nikodémovo evanjelium, predtým nazývané Skutky Pontského Piláta KAPITOLA 1 1 Annáš, Kaifáš, Summa, Dám, Gamaliel, Judáš, Lévi, Neftalim, Alexander, Kýros a ďalší Židia prišli k Pilátovi kvôli Ježišovi a obvinili ho z mnohých zlých zločinov. 2 A povedali: Sme si istí, že Ježiš je syn Jozefa tesára, zem zrodená z Márie, a že sa vyhlasuje za Božieho Syna a kráľa; a nielen to, ale pokúša sa zrušiť sabat a zákony našich otcov. 3 Pilát odpovedal; Čo je to, čo vyhlasuje? a čo sa pokúša rozpustiť? 4 Židia mu povedali: Máme zákon, ktorý zakazuje liečiť v sabatný deň; ale lieči chromých aj hluchých, ochrnutých, slepých, malomocných a démonov v ten deň zlými metódami. 5 Pilát odpovedal: Ako to môže urobiť zlými spôsobmi? Oni odpovedali: On je zaklínač a vyháňa diablov kniežaťom diablov; a tak sa mu všetky veci podriaďujú. 6 Vtedy povedal Pilát: Zdá sa, že vyháňanie démonov nie je dielom nečistého ducha, ale vychádza z Božej moci. 7 Židia odpovedali Pilátovi: Prosíme tvoju výsosť, aby si ho predvolal pred tvoj súd a sám si ho vypočul. 8 Pilát zavolal posla a povedal mu: Ako sem privedú Krista? 9 Potom vyšiel posol a poznajúc Krista, klaňal sa mu; A rozprestrel na zem plášť, ktorý mal v ruke, povedal: Pane, choď po tomto a vojdi, lebo ťa volá vladár. 10 Keď Židia zbadali, čo urobil posol, zvolali (proti nemu) na Piláta a povedali: Prečo si mu nedal zavolať cez guľu, a nie cez posla? poklonil sa mu, rozprestrel plášť, ktorý mal v ruke, na zem pred ním a povedal mu: Pane, volá ťa vladár. 11 Pilát zavolal posla a povedal: Prečo si to urobil? 12 Posol odpovedal: Keď si ma poslal z Jeruzalema k Alexandrovi, videl som Ježiša sedieť v podlej postave na oslici a hebrejské deti kričali: Hosannah, držiac v rukách konáre stromov. 13 Iní si na cestu rozprestreli svoje rúcha a povedali: Zachráň nás, ktorý si na nebesiach! požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. 14 Židia kričali na posla a hovorili: Hebrejské deti kričali v hebrejčine. a ako môžeš ty, ktorý si Grék, rozumieť hebrejčine? 15 Posol im odpovedal a riekol: Spýtal som sa jedného zo Židov a povedal som: Čo je to, čo deti kričia po hebrejsky? 16 A vysvetlil mi to slovami: Volajú Hosanna, čo v preklade znamená: Ó, Pane, zachráň ma; alebo, Pane, zachráň. 17 Pilát im povedal: Prečo vy sami svedčíte o slovách, ktoré hovoria deti, totiž o svojom mlčaní? V čom urobil posol chybu? A boli ticho. 18 Potom povedal vladár poslovi: Choď a snaž sa ho priviesť akýmkoľvek spôsobom. 19 Ale posol vyšiel a urobil ako predtým; a povedal: Pane, vojdi, lebo ťa volá vladár. 20 A keď Ježiš vchádzal dnu popri práporoch, ktorí niesli zástavy, ich vrchy sa sklonili a klaňali sa Ježišovi. 21 Nato Židia ešte vehementnejšie kričali proti práporom. 22 Ale Pilát povedal Židom: Viem, že sa vám nepáči, že vrchári korádorov sa sami klaňali a klaňali sa Ježišovi; ale prečo kričíte proti práporom, ako keby sa boli klaňali a klaňali? 23 Odpovedali Pilátovi: Videli sme, ako sa prápory skláňajú a klaňajú sa Ježišovi. 24 Nato vladár zavolal práporčíkov a povedal im: Prečo ste to urobili? 25 Práporci povedali Pilátovi: Všetci sme pohania a uctievame bohov v chrámoch; a ako by sme si mali myslieť niečo o jeho uctievaní? V rukách sme držali iba štandardy a oni sa mu klaňali a uctievali.
26 Vtedy povedal Pilát predstaveným synagógy: Vyberajte si nejakých silných mužov, nech držia prápory, a uvidíme, či sa potom zohnú. 27 Židovskí starší teda vyhľadali dvanástich najsilnejších a najschopnejších starcov, prinútili ich držať prapory a postavili sa pred miestodržiteľa. 28 Pilát povedal poslovi: Vezmi Ježiša von a nejakým spôsobom ho priveď. A Ježiš a posol vyšli zo sály. 29 A Pilát si zavolal práporcov, ktorí predtým niesli prápory, a prisahal im, že ak takto neniesli prápory, keď tam predtým vošiel Ježiš, odreže im hlavy. 30 Potom vladár prikázal Ježišovi, aby znova vošiel. 31 A posol urobil tak, ako predtým, a veľmi prosil Ježiša, aby si obliekol svoj plášť a chodil po ňom, a chodil po ňom a vošiel. 32 A keď Ježiš vošiel, štandardy sa sklonili ako predtým a klaňali sa mu. KAPITOLA 2 1 Keď to Pilát videl, zľakol sa a chystal sa vstať zo svojho sedadla. 2 Kým však uvažoval, že vstane, jeho žena, ktorá stála obďaleč, poslala k nemu s odkazom: S tým spravodlivým mužom nič nemaj! lebo som veľa vytrpel pre neho vo videní tejto noci. 3 Keď to počuli Židia, povedali Pilátovi: Či sme ti nepovedali, že je zaklínač? Hľa, prinútil tvoju ženu snívať. 4 Pilát zavolal Ježiša a povedal: Počul si, čo svedčia proti tebe, a neodpovedáš? 5 Ježiš odpovedal: Keby nemali schopnosť hovoriť, nemohli by hovoriť; ale pretože každý má príkaz svojím vlastným jazykom hovoriť dobré i zlé, nech sa na to pozrie. 6 Ale židovskí starší odpovedali a riekli Ježišovi: Na čo budeme hľadieť? 7 V prvom rade o tebe vieme, že si sa narodil zo smilstva; po druhé, že pre tvoje narodenie boli zabité nemluvňatá v Betleheme; po tretie, že tvoj otec a matka Mária utiekli do Egypta, pretože nemohli dôverovať svojmu ľudu. 8 Niektorí zo Židov, ktorí stáli okolo, hovorili priaznivejšie: Nemôžeme povedať, že sa narodil zo smilstva; ale vieme, že jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a tak sa nenarodil zo smilstva. 9 Vtedy povedal Pilát Židom, ktorí tvrdili, že sa narodil zo smilstva: Toto vaše rozprávanie nie je pravdivé, keďže došlo k zasnúbeniu, ako svedčia z vášho národa. 10 Annáš a Kajfáš povedali Pilátovi: Treba brať ohľad na celý tento zástup ľudu, ktorý kričí, že sa narodil zo smilstva a je zaklínač; ale tí, ktorí mu popierajú, aby sa narodil zo smilstva, sú jeho prozelytmi a učeníkmi. 11 Pilát odpovedal Annášovi a Kaifášovi: Kto sú prozelyti? Odpovedali: To sú deti pohanov a nestali sa Židmi, ale jeho nasledovníkmi. 12 Vtedy odpovedali Eleazer, Asterius, Antonius a Jakub, Caras a Samuel, Izák a Pinées, Krispus a Agrippa, Annáš a Júda: Nie sme prozelyti, ale deti Židia a hovoríme pravdu a boli sme prítomní, keď Mária bol zasnúbený. 13 Pilát sa obrátil k dvanástim mužom, ktorí to hovorili, a povedal im: Kúzlim vás na život cisára, aby ste verne oznamovali, či sa narodil zo smilstva, a aby boli pravdivé veci, ktoré ste rozprávali. 14 Odpovedali Pilátovi: Máme zákon, podľa ktorého máme zakázané prisahať, pretože je to hriech: Nech prisahajú na cisárov život, že nie je tak, ako sme povedali, a budeme spokojní, keď zomrieme. 15 Vtedy povedali Annáš a Kaifáš Pilátovi: Tých dvanásť mužov neuverí, že o ňom vieme, že sa narodil len podlo a že je zaklínač, hoci sa tvári, že je Božím synom a kráľom, ktorým sme doteraz. od viery, že sa trasieme počuť. 16 Pilát prikázal každému, aby vyšiel, okrem dvanástich mužov, ktorí povedali, že sa nenarodil zo smilstva, a Ježiša, aby sa vzdialil, a povedal im: Prečo majú Židia v úmysle zabiť Ježiša?
17 Odpovedali mu: Hnevajú sa, že v sobotu liečil. Pilát povedal: Zabijú ho pre dobrý skutok? Povedali mu: Áno, Pane. KAPITOLA 3 1 Pilát, plný hnevu, vyšiel zo siene a povedal Židom: Volám celý svet, aby svedčil, že na tom človeku nenachádzam žiadnu vinu. 2 Židia odpovedali Pilátovi: Keby to nebol zlý človek, nepriviedli sme ho pred teba. 3 Pilát im povedal: Choďte ho a skúšajte podľa svojho zákona? 4 Židia povedali: Nie je nám dovolené nikoho usmrtiť. 5 Pilát povedal Židom: Prikázanie, teda nezabiješ, patrí vám, ale nie mne. 6 Potom opäť vošiel do siene, zavolal si Ježiša k sebe a povedal mu: Si ty židovský kráľ? 7 A Ježiš odpovedal a riekol Pilátovi: Hovoríš to sám od seba, alebo ti to Židia povedali o mne? 8 Pilát odpovedal a riekol Ježišovi: Či som ja Žid? Celý národ a židovskí vládcovia mi ťa vydali. čo si urobil? 9 Ježiš odpovedal a riekol: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by bojovali a nebol by som vydaný Židom. ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 10 Pilát povedal: Si teda kráľ? Ježiš odpovedal: Hovoríš, že som kráľ. Na tento účel som sa narodil a preto som prišiel na svet. a preto som prišiel, aby som vydal svedectvo pravde; a každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas. 11 Pilát mu povedal: Čo je pravda? 12 Ježiš povedal: Pravda je z neba. 13 Pilát povedal: Pravda teda nie je na zemi. 14 Ježiš povedal Pilátovi: Ver, že pravda je na zemi medzi tými, ktorí, keď majú moc súdiť, riadia sa pravdou a tvoria správny súd. KAPITOLA 4 1 Potom Pilát nechal Ježiša na chodbe, vyšiel k Židom a povedal: Nenachádzam na Ježišovi žiadnu vinu. 2 Židia mu povedali: Ale on povedal: Môžem zboriť Boží chrám a za tri dni ho znova postaviť. 3 Pilát im povedal: Čo je to za chrám, o ktorom hovorí? 4 Židia mu povedali: To, čo Šalamún staval štyridsaťšesť rokov, povedal, že zničí a za tri dni vybuduje. 5 Pilát im znova povedal: Som nevinný od krvi toho človeka; pozeráš sa na to. 6 Židia mu povedali: Jeho krv na nás a naše deti. Nato Pilát zvolal starších a zákonníkov, kňazov a levitov a sám im povedal: Takto nerobte! Nenašiel som nič, čo máte na starosti (proti nemu) o jeho uzdravovaní chorých a porušovaní soboty, hodné smrti. 7 Kňazi a leviti odpovedali Pilátovi: Za života cisára, ak sa niekto rúha, je hoden smrti; ale tento sa rúhal Pánovi. 8 Potom vladár opäť prikázal Židom, aby vyšli zo siene. a zavolal Ježiša a povedal mu: Čo mám s tebou robiť? 9 Ježiš mu odpovedal: Urob, ako je napísané. 10 Pilát mu povedal: Ako je napísané? 11 Ježiš mu povedal: Mojžiš a proroci prorokovali o mojom utrpení a zmŕtvychvstaní. 12 Židia, ktorí to počuli, boli popudení a povedali Pilátovi: Prečo ešte budeš počúvať rúhanie toho muža? 13 Pilát im povedal: Ak sa vám tieto slová zdajú byť rúhaním, vezmite ho, priveďte ho pred svoj dvor a pokúste ho podľa svojho zákona. 14 Židia odpovedajú Pilátovi: Náš zákon hovorí, že bude povinný dostať deväťtridsať rán, ale ak sa takto bude rúhať Pánovi, bude ukameňovaný. 15 Pilát im povedal: Ak bola tá jeho reč rúhaním, skúste ho podľa svojho zákona! 16 Židia hovoria Pilátovi: Náš zákon nám prikazuje nikoho neusmrcovať, ale chceme, aby bol ukrižovaný, lebo si zaslúži smrť na kríži.
17 Pilát im povedal: Nehodí sa, aby bol ukrižovaný, len nech ho zbičujú a prepustia. 18 Keď však miestodržiteľ pozrel na prítomný ľud a na Židov, videl mnohých Židov v slzách a povedal židovským veľkňazom: Všetok ľud si neželá jeho smrť. 19 Židovskí starší odpovedali Pilátovi: My a všetok ľud sme sem prišli práve preto, aby zomrel. 20 Pilát im povedal: Prečo by mal zomrieť? 21 Povedali mu: Pretože sa vyhlasuje za Božieho Syna a Kráľa. KAPITOLA 5 1 Ale Nikodém, istý Žid, sa postavil pred miestodržiteľa a povedal: Úpenlivo ťa prosím, spravodlivý sudca, aby si mi dal pár slov. 2 Pilát mu povedal: Hovor! 3 Nikodém povedal: Hovoril som so staršími zo Židov, so zákonníkmi, s kňazmi a levitmi a so všetkým zástupom Židov v ich zhromaždení; Čo by ste urobili s týmto mužom? 4 Je to muž, ktorý vykonal mnoho užitočných a slávnych zázrakov, aké ešte nikto na zemi neurobil a ani nebude konať. Nechaj ho ísť a neubližuj mu; ak príde od Boha, jeho zázraky (jeho zázračné uzdravenia) budú pokračovať; ale ak od ľudí, prídu nazmar. 5 Tak Mojžiš, keď ho Boh poslal do Egypta, robil pred faraónom, egyptským kráľom, zázraky, ktoré mu prikázal Boh. a hoci kúzelníci tej krajiny, Jannes a Jambres, vykonali svojou mágiou tie isté zázraky, aké robil Mojžiš, predsa nemohli urobiť všetko, čo robil on; 6 A zázraky, ktoré kúzelníci robili, neboli od Boha, ako viete, zákonníci a farizeji; ale zahynuli tí, čo ich tvorili, i všetci, čo im uverili. 7 A teraz prepustite tohto človeka; pretože práve tie zázraky, za ktoré ho žalujete, sú od Boha; a nie je hodný smrti. 8 Židia povedali Nikodémovi: Ty si sa stal jeho učeníkom a hovoríš v jeho prospech? 9 Nikodém im povedal: Či sa aj vladár stal jeho učeníkom a či mu prednáša reči? Neumiestnil ho Cæsar na ten vysoký post? 10 Keď to Židia počuli, zachveli sa, škrípali zubami na Nikodéma a povedali mu: Môžeš prijať jeho učenie o pravde a mať svoj údel s Kristom! 11 Nikodém odpovedal: Amen; Prijmem jeho učenie a svoj údel s ním, ako ste povedali. 12 Potom povstal iný Žid a prosil miestodržiteľa, aby mu vypočul niekoľko slov. 13 A vladár povedal: Hovor, čo si myslíš! 14 A povedal: Tridsaťosem rokov som ležal pri rybníku v Jeruzaleme, pracoval som vo veľkej slabosti a čakal som na uzdravenie, ktoré by malo byť vykonané príchodom anjela, ktorý v určitom čase znepokojil vody ; a kto ako prvý vstúpil po súžení vody, bol uzdravený z akejkoľvek choroby, ktorú mal. 15 Keď ma tam Ježiš videl chradnúť, povedal mi: Či by si sa uzdravil? A ja som odpovedal: Pane, nemám nikoho, kto by ma vložil do rybníka, keď je voda rozbúrená. 16 A povedal mi: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! A hneď som bol uzdravený, vzal som si posteľ a chodil som. 17 Židia povedali Pilátovi: Náš Pane miestodržiteľ, opýtaj sa ho, v ktorý deň bol uzdravený zo svojej slabosti. 18 Neduživý odpovedal: Bolo to v sobotu. 19 Židia povedali Pilátovi: Či sme nepovedali, že v sobotu liečil a kniežaťom diablov vyháňal démonov? 20 Potom vyšiel ďalší istý 7 Žid a povedal: Bol som slepý, počul som zvuky, ale nikoho som nevidel; A keď išiel Ježiš, počul som, že okolo idú zástupy, a opýtal som sa, čo tam je? 21 Povedali mi, že Ježiš ide tadiaľto, potom som zvolal: Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! A on zastal a rozkázal, aby ma priviedli k nemu, a povedal mi: Čo chceš? 22 Povedal som: Pane, aby som videl. 23 Povedal mi: Prezri, hneď som to videl a išiel som za ním, radoval som sa a ďakoval.
24 Iný Žid vyšiel a povedal: Bol som malomocný, a uzdravil ma len svojím slovom a povedal: Chcem, buď čistý; a hneď som bol očistený od malomocenstva. 25 A vyšiel iný Žid a povedal: Bol som krivý, a on ma svojím slovom vyrovnal. 26 Istá žena menom Veronika povedala: Dvanásť rokov som bola sužovaná krvavým výtokom a dotkla som sa lemu jeho rúcha, a hneď mi prestal výtok krvi. 27 Židia povedali: Máme zákon, že žena nesmie byť zakázaná ako dôkaz. 28 A po iných veciach iný Žid povedal: Videl som Ježiša pozvaného na svadbu so svojimi učeníkmi a v Káne Galilejskej bol nedostatok vína. 29 A keď sa víno všetko vypilo, prikázal sluhom, aby naplnili vodou šesť hrncov, ktoré tam boli, a naplnili ich až po okraj, požehnal ich a premenil vodu na víno a všetok ľud pil, prekvapený týmto zázrakom. 30 A iný Žid vystúpil a povedal: Videl som Ježiša učiť v synagóge v Kafarnaume; a v synagóge bol istý muž, ktorý mal diabla; a on skríkol a povedal: nechaj ma; čo máme s tebou, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, že ty si Svätý Boží. 31 Ježiš ho pokarhal a povedal: Mlč, nečistý duch, a vyjdi z človeka! a hneď vyšiel z neho a vôbec mu neublížil. 32 Farizej povedal aj nasledujúce veci; Videl som, že k Ježišovi prišla veľká skupina z Galiley a Judey, z morského pobrežia a z mnohých krajín okolo Jordánu a prišli k nemu mnohí chorí a on ich všetkých uzdravil. 33 A počul som nečistých duchov kričať a hovoriť: Ty si Boží Syn. A Ježiš im prísne prikázal, aby ho neoznamovali. 34 Potom povedal iný človek, ktorý sa volal Centurio: Videl som Ježiša v Kafarnaume a prosil som ho: Pane, môj sluha leží doma ochrnutý. 35 A Ježiš mi povedal: Prídem a uzdravím ho. 36 Ale povedal som: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; ale povedz len slovo a môj sluha bude uzdravený. 37 A Ježiš mi povedal: Choď! a ako si uveril, nech sa ti stane. A môj sluha bol od tej istej hodiny uzdravený. 38 Vtedy istý šľachtic povedal: Mal som syna v Kafarnaume, ktorý ležal na pokraji smrti; a keď som počul, že Ježiš prišiel do Galiley, išiel som a prosil som ho, aby prišiel dolu do môjho domu a uzdravil môjho syna, lebo bol na prahu smrti. 39 Povedal mi: Choď, tvoj syn žije! 40 A môj syn bol od tej hodiny uzdravený. 41 Okrem nich aj mnohí iní zo Židov, muži i ženy, kričali a hovorili: On je naozaj Boží Syn, ktorý lieči všetky choroby len svojím slovom a ktorému sú diabli úplne podriadení. 42 Niektorí z nich ďalej povedali: Táto moc nemôže pochádzať od nikoho iného, len od Boha. 43 Pilát povedal Židom: Prečo sa diabli nepodriaďujú vašim lekárom? 44 Niektorí z nich povedali: Sila podriaďovania diablov nemôže pochádzať len od Boha. 45 Iní však povedali Pilátovi, že vzkriesil Lazara z mŕtvych, keď bol štyri dni v hrobe. 46 Keď to vladár počul, trasúc sa povedal zástupu Židov: Čo vám prospeje, keď prelievate nevinnú krv? KAPITOLA 6 1 Pilát zvolal Nikodéma a pätnástich mužov, ktorí povedali, že Ježiš sa nenarodil zo smilstva, a povedal im: Čo mám robiť, keď medzi ľudom je to ako zmätok. 2 Povedali mu: Nevieme; nech sa na to pozerajú, kto vzbudzujú rozruch. 3 Pilát opäť zvolal zástup a povedal im: Viete, že máte vo zvyku, aby som vám na veľkonočný sviatok prepustil jedného väzňa. 4 Mám známeho väzňa, vraha, ktorý sa volá Barabáš, a Ježiša, ktorý sa volá Kristus, v ktorom nenachádzam nič, čo by si zaslúžilo smrť; ktorý z nich máš teda rozum, ktorý by som ti mal prepustiť?
5 Všetci kričia a hovoria: Prepusť nám Barabáša! 6 Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? 7 Všetci odpovedajú: Nech je ukrižovaný! 8 Opäť kričia a hovoria Pilátovi: Nie si ty cisárov priateľ, ak prepustíš tohto muža? lebo vyhlásil, že je Syn Boží a kráľ. Ale prikláňate sa k tomu, aby bol kráľom on a nie Cæsar? 9 Vtedy im Pilát, plný hnevu, povedal: Váš národ bol vždy búrlivý a vy ste vždy proti tým, ktorí vám slúžili? 10 Židia odpovedali: Kto sú tí, ktorí nám slúžili? 11 Pilát im odpovedal: Tvoj Boh, ktorý ťa vyslobodil z tvrdého otroctva Egypťanov a previedol ťa cez Červené more, ako keby to bola suchá zem, a nasýtil ťa na púšti mannou a mäsom prepelíc a priniesol vodu. zo skaly a dal ti zákon z neba: 12 Popudzovali ste ho všetkými spôsobmi, želali ste si liate teľa, klaňali ste sa mu, obetovali ste mu a hovorili ste: Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z egyptskej krajiny. 13 Pre čo ťa chcel tvoj Boh zničiť; ale Mojžiš sa za teba prihováral a tvoj Boh ho vyslyšal a odpustil ti tvoju neprávosť. 14 Potom ste sa nahnevali a chceli ste zabiť svojich prorokov, Mojžiša a Árona, keď utekali do svätostánku, a stále ste reptali proti Bohu a jeho prorokom. 15 A vstal zo svojej súdnej stolice a bol by vyšiel; ale všetci Židia kričali: My uznávame cisára za kráľa, a nie Ježiša. 16 Keďže tento človek, len čo sa narodil, prišli mudrci a ponúkli mu dary; čo Herodes počul, veľmi sa naľakal a bol by ho zabil. 17 Keď sa to otec dozvedel, utiekol s ním a jeho matkou Máriou do Egypta. Herodes, keď počul, že sa narodil, bol by ho zabil; a podľa toho poslal a pobil všetky deti, ktoré boli v Betleheme a na všetkých jeho končinách, od dvoch rokov a menej. 18 Keď Pilát počul túto správu, bál sa; A rozkázal ticho medzi ľudom, ktorý robil hluk, povedal Ježišovi: Si teda kráľ? 19 Všetci Židia odpovedali Pilátovi, že je to práve ten, koho chcel Herodes zabiť. 20 Potom Pilát vzal vodu, umyl si ruky pred ľudom a povedal: Neviním krv tohto spravodlivého; pozri sa na to. 21 Židia odpovedali a riekli: Jeho krv na nás a naše deti. 22 Potom Pilát rozkázal, aby ho priviedli pred neho, a povedal mu tieto slová: 23 Tvoj vlastný národ ti prikázal, aby si sa stal kráľom; preto ťa ja, Pilát, odsudzujem, aby si bol bičovaný podľa zákonov bývalých miestodržiteľov; a aby si bol najprv zviazaný a potom zavesený na kríži na tom mieste, kde si teraz väzňom; a s tebou aj dvaja zločinci, ktorých mená sú Dimas a Gestas. KAPITOLA 7 1 Potom Ježiš vyšiel z chodby a dvaja zlodeji s ním. 2 A keď prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, vyzliekli ho z rúcha, opásali ho plátnom, na hlavu mu dali tŕňovú korunu a do ruky mu dali trstinu. 3 Podobne urobili aj dvom zlodejom, ktorí boli s ním ukrižovaní, Dimasovi po jeho pravici a Gestasovi po jeho ľavici. 4 Ale Ježiš povedal: Môj Otče, odpusť im! Lebo nevedia čo činia. 5 Rozdelili si jeho rúcha a o jeho rúcho losovali. 6 Ľud medzitým stál a židovskí veľkňazi a starší sa mu posmievali a hovorili: Iných zachránil, nech sa teraz zachráni, ak môže; ak je syn Boží, nech teraz zostúpi z kríža. 7 Aj vojaci sa mu posmievali, vzali ocot a žlč a dali mu to piť a povedali mu: Ak si židovský kráľ, osloboď sa! 8 Istý vojak Longinus vzal kopiju, prebodol mu bok a hneď vyšla krv a voda. 9 A Pilát napísal nadpis na kríž hebrejským, latinským a gréckym písmom, t. Toto je židovský kráľ. 10 Ale jeden z tých dvoch lotrov, ktorí boli ukrižovaní s Ježišom, menom Gestas, povedal Ježišovi: Ak si ty Kristus, vysloboď seba i nás. 11 Ale zlodej, ktorý bol ukrižovaný po svojej pravici, menom Dimas, odpovedal, pokarhal ho a povedal: Či sa nebojíš Boha,
ktorý si odsúdený na tento trest? Skutočne správne a spravodlivo dostávame vinu za naše činy; ale tento Ježiš, čo zlého urobil? 12 Po tomto stonaní povedal Ježišovi: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. 13 Ježiš odpovedal a riekol mu: Veru, hovorím ti, že dnes budeš so mnou v raji. KAPITOLA 8 1 A bolo okolo šiestej hodiny a na tvári celej zeme bola tma až do deviatej hodiny. 2 A kým sa slnko zatmilo, hľa, chrámová opona sa roztrhla od vrchu až po spodok; A skaly sa roztrhli a hroby sa otvorili a povstalo mnoho tiel svätých, ktorí spali. 3 A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš veľkým hlasom a povedal: Hely, Hely, lama zabacthani? čo je v preklade: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil? 4 A po týchto veciach Ježiš povedal: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha; a keď to povedal, vzdal sa ducha. 5 Keď však stotník videl, že Ježiš takto kričal, vzdal ducha, oslávil Boha a povedal: Pravdaže, toto bol človek spravodlivý. 6 A všetok ľud, ktorý tam stál, bol veľmi znepokojený tým pohľadom; a premýšľajúc o tom, čo sa stalo, bili ich do pŕs a potom sa vrátili do mesta Jeruzalema. 7 Stotník išiel k vladárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa stalo; 8 A keď to všetko počul, veľmi sa zarmútil; 9 A zvolajúc Židov a povedal im: Videli ste zázrak zatmenia slnka a iné veci, ktoré sa udiali, keď Ježiš umieral? 10 Keď to Židia počuli, odpovedali vladárovi: Zatmenie slnka sa stalo podľa jeho obvyklého zvyku. 11 Ale všetci, ktorí poznali Krista, stáli obďaleč, ako aj ženy, ktoré išli za Ježišom z Galiley, a všetko toto pozorovali. 12 A hľa, istý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý bol tiež učeníkom Ježišovým, ale nie otvorene, zo strachu pred Židmi, prišiel k miestodržiteľovi a prosil miestodržiteľa, aby mu dovolil odňať Ježišovo telo z kríža. 13 A vladár mu dovolil. 14 A Nikodém prišiel a priniesol so sebou zmes myrhy a aloe, ktorá vážila asi sto libier; A sňali Ježiša z kríža so slzami a obviazali ho plátnom s voňavkami, podľa zvyku pochovávať medzi Židmi, 15 A uložili ho do nového hrobu, ktorý postavil Jozef a dal vytesať zo skaly, do ktorej ešte nikto nebol uvrhnutý; a privalili veľký kameň k dverám hrobu. KAPITOLA 9 1 Keď nespravodliví Židia počuli, že Jozef prosil a pochoval Ježišovo telo, hľadali Nikodéma; a tých pätnásť mužov, ktorí svedčili pred guvernérom, že Ježiš sa nenarodil zo smilstva, a ďalších dobrých ľudí, ktorí voči nemu preukázali nejaké dobré skutky. 2 Ale keď sa všetci ukryli zo strachu pred Židmi, ukázal sa im iba Nikodém a povedal: Ako môžu takíto ľudia vojsť do synagógy? 3 Židia mu odpovedali: Ale ako si sa opovažoval vojsť do synagógy, ktorý si bol spriaznený s Kristom? Nech je tvoj údel s ním na druhom svete. 4 Nikodém odpovedal: Amen; nech sa tak stane, aby som mal s ním svoj údel v jeho kráľovstve. 5 Podobne aj Jozef, keď prišiel k Židom, povedal im Prečo sa hneváte na mňa, že túžim po tele Ježiša Pilátovho? Hľa, dal som ho do svojho hrobu, zavinul som ho do čistého plátna a pri dverách hrobu som položil kameň. 6 Správne som sa k nemu správal; ale vy ste nespravodlivo znechutili toho spravodlivého, keď ste ho ukrižovali, dali ste mu piť ocot, korunovali ste ho tŕním, trhali ste jeho telo bičmi a modlili ste sa za vinu jeho krvi na vás. 7 Keď to Židia počuli, znepokojili sa a znepokojili; A chytili Jozefa a rozkázali, aby ho dali do väzby pred sobotou a zostali tam, kým sa neskončila sobota.
8 Povedali mu: Vyznaj sa! lebo v tomto čase nie je dovolené ti ublížiť, kým nepríde prvý deň týždňa. Ale vieme, že ťa nebudú považovať za hodného pohrebu; ale tvoje telo dáme nebeským vtákom a zemskej zveri. 9 Jozef odpovedal: Tá reč je ako reč pyšného Goliáša, ktorý hanil živého Boha, keď hovoril proti Dávidovi. Ale vy, zákonníci a lekári, viete, že Boh hovorí skrze proroka: Moja je pomsta a ja vám odplatím jedno zlo, ktoré sa rovná tomu, ktorým ste sa mi vyhrážali. 10 Boh, ktorého si zavesil na kríž, ma môže vyslobodiť z tvojich rúk. Všetko tvoje zlo sa ti vráti. 11 Lebo vladár, keď si umyl ruky, povedal: Som čistý od krvi tohto spravodlivého. Ale vy ste odpovedali a kričali: Jeho krv nech je na nás a na naše deti. Ako ste povedali, nech zahyniete naveky. 12 Židovskí starší, ktorí počuli tieto slová, boli veľmi rozzúrení; A chytili Jozefa a dali ho do komory, kde nebolo žiadneho okna. zatvorili dvere a zapečatili zámok; 13 Annáš a Kaifáš naň postavili stráž a poradili sa s kňazmi a levitmi, aby sa všetci stretli po sabate, a vymýšľali, akou smrťou majú Jozefa usmrtiť. 14 Keď to urobili, pohlavári, Annáš a Kaifáš, prikázali vyviesť Jozefa. KAPITOLA 10 1 Keď to počulo celé zhromaždenie, čudovali sa a žasli, pretože tú istú pečať našli na zámku komory a Jozefa nenašli. 2 Potom vyšli Annáš a Kaifáš, a kým sa všetci čudovali, že Jozef je preč, hľa, jeden z vojakov, ktorí strážili Ježišov hrob, hovoril v zhromaždení. 3 Že keď strážili Ježišov hrob, nastalo zemetrasenie; a videli sme anjela Božieho odvaliť kameň hrobu a sedieť na ňom; 4 A jeho tvár bola ako blesk a jeho odev ako sneh; a zo strachu sme sa stali mŕtvymi. 5 A počuli sme anjela hovoriť ženám pri Ježišovom hrobe: Nebojte sa! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný; vstal z mŕtvych, ako predpovedal. 6 Poďte sa pozrieť na miesto, kde bol uložený; a choďte hneď a povedzte jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a pôjde pred vami do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám povedal. 7 Židia zvolali všetkých vojakov, ktorí strážili Ježišov hrob, a povedali im: Kto sú tie ženy, ku ktorým hovoril anjel? Prečo ste sa ich nezmocnili? 8 Vojaci odpovedali a riekli: Nevieme, kto boli tie ženy; okrem toho sme sa zo strachu stali mŕtvymi osobami a ako by sme sa mohli zmocniť tých žien? 9 Židia im povedali: Ako že žije Pán, neveríme vám. 10 Vojaci odpovedali Židom: Keď ste videli a počuli Ježiša robiť toľko zázrakov, a neverili ste mu, ako nám uveríte? Dobre ste povedali: Ako žije Hospodin, lebo Hospodin skutočne žije. 11 Počuli sme, že ste zavreli Jozefa, ktorý pochoval Ježišovo telo, do komory pod zapečateným zámkom; a keď ste ho otvorili, nenašli ste ho tam. 12 Vyprodukujte teda Jozefa, ktorého strážite v komore, a splodíme Ježiša, ktorého sme strážili v hrobe. 13 Židia odpovedali a riekli: My splodíme Jozefa, vy plodíte Ježiša? Ale Jozef je vo svojom vlastnom meste Arimatia. 14 Vojaci odpovedali: Ak je Jozef v Arimate a Ježiš v Galilei, počuli sme anjela, ako to oznamuje ženám. 15 Keď to Židia počuli, zľakli sa a povedali si medzi sebou: Ak sa to stane verejne, každé telo uverí v Ježiša. 16 Potom nazbierali veľkú sumu peňazí a dali ju vojakom so slovami: Hovoríte ľudu, že Ježišovi učeníci prišli v noci, keď ste spali, a ukradli Ježišovo telo? a ak sa o tom dopočuje vladár Pilát, uspokojíme ho a zaistíme ťa. 17 Vojaci teda vzali peniaze a povedali, ako im prikázali Židia; a ich správa sa rozšírila medzi ľud.
18 Ale istý kňaz Phinees, učiteľ Ada a jeden Levita, menom Ageus, tí traja prišli z Galiley do Jeruzalema a oznámili to veľkňazom a všetkým, čo boli v synagógach: 19 Videli sme Ježiša, ktorého ste ukrižovali, ako sa rozpráva so svojimi jedenástimi učeníkmi a sedí medzi nimi na Olivovom vrchu a hovorí im: 20 Choďte do celého sveta, hlásajte evanjelium všetkým národom, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého; a každý, kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. 21 A keď to povedal svojim učeníkom, videli sme ho vystupovať do neba. 22 Keď to počuli veľkňazi, starší a leviti, povedali týmto trom mužom: Vzdajte slávu Bohu Izraela a vyznajte mu, či sú pravdivé veci, o ktorých hovoríte, že ste ich videli a počuli. . 23 Odpovedali a riekli: Ako žije Pán našich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakubov, ako sme počuli hovoriť Ježiša so svojimi učeníkmi a ako sme ho videli vystupovať do neba. , tak sme vám povedali pravdu. 24 A traja muži ďalej odpovedali a dodali tieto slová: Ak by sme nevlastnili slová, ktoré sme počuli hovoriť Ježiša a že sme ho videli vystupovať do neba, boli by sme vinní hriechom. 25 Vtedy veľkňazi hneď vstali, držiac knihu zákona v rukách, pričarovali týchto mužov a povedali: Už viac nebudete oznamovať, čo ste hovorili o Ježišovi. 26 A dali im veľkú sumu peňazí a poslali s nimi aj iných, ktorí ich mali odviesť do ich vlastnej krajiny, aby sa nijako nezdržiavali v Jeruzaleme. 27 Vtedy sa všetci Židia zhromaždili a vyjadrili najžalostnejšie obavy a povedali: Čo je to za mimoriadnu vec, ktorá sa stala v Jeruzaleme? 28 Ale Annáš a Kaifáš ich utešovali a hovorili: Prečo by sme mali veriť vojakom, ktorí strážili Ježišov hrob, keď nám hovorili, že anjel odvalil kameň od dverí hrobu? 29 Možno im to povedali jeho učeníci a dali im peniaze, aby tak povedali, a sami si vzali Ježišovo telo. 30 Okrem toho uvážte, že cudzincom nemožno pripisovať žiadnu zásluhu, lebo aj oni od nás zobrali veľkú sumu a prihlásili sa nám podľa pokynov, ktoré sme im dali. Musia byť verní nám alebo Ježišovým učeníkom. KAPITOLA 11 1 Vtedy Nikodém vstal a povedal: Správne hovoríte, synovia Izraela, počuli ste, čo prisahali na Boží zákon tí traja muži, ktorí povedali: Videli sme Ježiša hovoriť so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu a videli sme vystupuje hore do neba. 2 A Písmo nás učí, že blažený prorok Eliáš bol vzatý do neba; A Elizea sa pýtali synovia prorokov: Kde je náš otec Eliáš? Povedal im, že je vzatý do neba. 3 A synovia prorokov mu povedali: Možno ho duch zaniesol do jedného z izraelských vrchov, azda ho tam nájdeme. A prosili Elizea, a on s nimi chodil tri dni, a nenašli ho. 4 A teraz ma počujte, synovia Izraela, a pošlime ľudí do vrchov Izraela, aby snáď duch neodniesol Ježiša, a tam ho snáď nájdeme a nasýtime sa. 5 A Nikodémova rada sa páčila všetkému ľudu; A poslali mužov, ktorí hľadali Ježiša, ale nenašli ho. A vrátili sa a povedali: Všetci sme išli, ale Ježiša sme nenašli, ale Jozefa sme našli v jeho meste Arimatia. 6 Keď to počuli kniežatá, aj všetok ľud, zaradovali sa a chválili Boha Izraela, pretože sa našiel Jozef, ktorého zavreli do komory, a nenašli. 7 A keď vytvorili veľké zhromaždenie, povedali veľkňazi: Ako privedieme Jozefa k nám, aby sme sa s ním porozprávali? 8 A vzali kúsok papiera a napísali mu: Pokoj tebe i celej tvojej rodine. Vieme, že sme sa previnili proti Bohu a tebe. Buďte radi, že nás môžete navštíviť svojich otcov, pretože sme boli dokonale prekvapení vaším útekom z väzenia.
9 Vieme, že to bola zlomyseľná rada, ktorú sme proti tebe prijali, a že Pán sa o teba postaral a sám Pán ťa vyslobodil z našich plánov. Pokoj ti, Jozef, ktorý si čestný medzi všetkým ľudom. 10 Vybrali si siedmich Jozefových priateľov a povedali im: Keď prídete k Jozefovi, pozdravte ho v pokoji a dajte mu tento list. 11 Keď muži prišli k Jozefovi, v pokoji ho pozdravili a dali mu list. 12 A keď si to Jozef prečítal, povedal: Nech je zvelebený Pán Boh, ktorý ma vyslobodil z rúk Izraelitov, že nemohli preliať moju krv. Nech je zvelebený Boh, ktorý ma chránil pod tvojimi krídlami. 13 A Jozef ich pobozkal a vzal do svojho domu. A na druhý deň Jozef nasadol na osla a odišiel s nimi do Jeruzalema. 14 Keď to počuli všetci Židia, vyšli mu v ústrety a kričali: Pokoj tvojmu príchodu sem, otec Jozef! 15 Na to odpovedal: Všetok ľud sprevádza blahobyt od Pána. 16 A všetci ho bozkávali; Nikodém ho vzal do svojho domu a pripravil veľkú zábavu. 17 Ale na druhý deň, keď bol prípravný deň, povedali Annáš, Kaifáš a Nikodém Jozefovi: Vyznaj sa Bohu Izraela a odpovedz nám na všetky otázky, ktoré sa ťa budeme pýtať. 18 Lebo nás veľmi znepokojilo, že si pochoval Ježišovo telo; a keď sme ťa zavreli do komory, nemohli sme ťa nájsť; a odvtedy sa bojíme tvojho príchodu medzi nás. Povedz nám teda pred Bohom všetko, čo sa stalo. 19 A Jozef odpovedal a riekol: Naozaj ste ma uväznili v deň prípravy až do rána. 20 Ale keď som uprostred noci stál na modlitbe, dom bol obklopený štyrmi anjelmi; a videl som Ježiša ako jas slnka a od strachu som padol na zem. 21 Ale Ježiš ma chytil za ruku, zdvihol ma zo zeme a rosa ma skropila. ale on mi utrel tvár, pobozkal ma a povedal mi: Neboj sa, Jozef! pozri na mňa, lebo som to ja. 22 Potom som naňho pozrel a povedal som: Rabboni Eliáš! Odpovedal mi: Nie som Eliáš, ale Ježiš Nazaretský, ktorého telo si pochoval. 23 Povedal som mu: Ukáž mi hrob, do ktorého som ťa uložil. 24 Potom ma Ježiš chytil za ruku, viedol ma na miesto, kde som ho položil, a ukázal mi ľanové šaty a obrúsok, ktoré som mu dal okolo hlavy. Vtedy som vedel, že je to Ježiš, poklonil som sa mu a povedal som: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. 25 Ježiš ma opäť chytil za ruku, viedol ma do Arimatie do môjho domu a povedal mi: Pokoj ti! ale nevychádzaj zo svojho domu až do štyridsiateho dňa; ale musím ísť k svojim učeníkom. KAPITOLA 12 1 Keď to všetko veľkňazi počuli, žasli, padli tvárami na zem ako mŕtvi a kričali jeden na druhého: Aké je to mimoriadne znamenie, ktoré sa stalo v Jeruzaleme? Poznáme Ježišovho otca a matku. 2 Istý Levita povedal: Poznám mnohých jeho príbuzných, nábožných, ktorí zvyknú prinášať Bohu Izraela obety a zápalné obeti v chráme s modlitbami. 3 A keď ho veľkňaz Simeon vzal do náručia. povedal mu: Pane, teraz prepusť svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova; lebo moje oči videli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkého ľudu: svetlo na osvietenie pohanov a slávu tvojho ľudu, Izraela. 4 Simeon podobne požehnal Máriu, matku Ježišovu, a povedal jej: Oznamujem ti to dieťa; On je ustanovený na pád a vstávanie mnohých a na znamenie, proti ktorému sa bude hovoriť. 5 Áno, aj tvoju vlastnú dušu prenikne meč a zjavia sa myšlienky mnohých sŕdc. 6 Všetci Židia povedali: Pošlime k tým trom mužom, ktorí povedali, že ho videli hovoriť so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu. 7 Potom sa ich opýtali, čo videli; ktorý jednohlasne odpovedal: Pred Bohom Izraela prehlasujeme, že sme jasne videli Ježiša, ako sa rozpráva so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu a vystupuje do neba.
8 Potom ich Annáš a Kaifáš vzali na oddelené miesta a oddelene ich skúmali; ktorí jednohlasne vyznali pravdu a povedali: Videli Ježiša. 9 Vtedy Annáš a Kaifáš povedali: Náš zákon hovorí: Ústami dvoch alebo troch svedkov sa potvrdí každé slovo. 10 Ale čo sme povedali? Požehnaný Enoch sa páčil Bohu a bol prenesený slovom Božím; a hrob blaženého Mojžiša je známy. 11 Ale Ježiš bol vydaný Pilátovi, zbičovaný, korunovaný tŕním, napľuvaný, prebodnutý kopijou, ukrižovaný, zomrel na kríži a bol pochovaný, a jeho telo, ctihodný Jozef, pochovali v novom hrobe, a svedčí o tom, že videl ho živého. 12 A okrem toho títo muži vyhlásili, že ho videli rozprávať sa so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu a vystupovať do neba. 13 Potom Jozef vstal. povedal Annášovi a Kajfášovi: Môžete byť spravodlivo prekvapení, že vám bolo povedané, že Ježiš žije a odišiel do neba. 14 Je skutočne prekvapujúce, že nielen sám vstal z mŕtvych, ale aj iných vzkriesil z hrobov, ktorých mnohí videli v Jeruzaleme. 15 A teraz ma trochu počúvajte: Všetci sme poznali blaženého Simeona, veľkňaza, ktorý vzal Ježiša do náručia v chráme ako dieťa. 16 Ten istý Simeon mal dvoch vlastných synov a všetci sme boli pri ich smrti a pohrebe. 17 Choďte teda a pozrite sa na ich hroby, lebo sú otvorené a vstali z mŕtvych. 18 Niektorí síce počuli zvuk svojich hlasov v modlitbe, ale nebudú sa s nikým rozprávať, ale ostanú nemí ako mŕtvi. 19 Ale poďme, poďme k nim a správajme sa k nim so všetkou úctou a opatrnosťou. A ak ich prinútime prisahať, možno nám povedia niektoré z tajomstiev svojho vzkriesenia. 20 Keď to Židia počuli, veľmi sa zaradovali. 21 Potom Annáš a Kajfáš, Nikodém, Jozef a Gamaliel odišli do Arimatie, ale nenašli ich v hroboch. ale kráčali po meste a pri ich pobožnostiach ich zviazali na kolená. 22 Potom ich so všetkou úctou a úctou k Bohu pozdravili, priviedli ich do synagógy v Jeruzaleme, zavreli brány a vzali knihu Pánovho zákona, 23 A vložiac im to do rúk, prisahali ich na Boha Adonaja a Boha Izraela, ktorí hovorili našim otcom skrze zákon a prorokov a riekli: Ak veríte tomu, ktorý vás vzkriesil z mŕtvych, aby ste boli Ježiš, povedzte nám, čo ste videli a ako ste vstali z mŕtvych. 24 Charinus a Lenthius, dvaja synovia Simeonovi, sa triasli, keď to počuli, znepokojili sa a zastonali; a zároveň hľadiac k nebu, prstami na jazyku urobili znak kríža. 25 A oni hneď hovorili a povedali: Dajte každému z nás nejaký papier a my vám zapíšeme všetko, čo sme videli. A každý sa posadil a písal: KAPITOLA 13 1 Ó, Pane Ježišu a Otče, ktorý si Boh, aj vzkriesenie a život mŕtvych, daj nám hlásať tvoje tajomstvá, ktoré sme videli po smrti, patriace na tvoj kríž; lebo sme prisahaní na tvoje meno. 2 Lebo si zakázal svojim služobníkom oznamovať tajomstvá, ktoré vykonala tvoja božská moc v pekle. 3 Keď sme boli umiestnení s našimi otcami do hlbín pekla, do temnoty tmy, zrazu sa objavila farba slnka ako zlato a veľké purpurové svetlo osvietilo to miesto. 4 Teraz sa nad tým Adam, otec celého ľudstva, so všetkými patriarchami a prorokmi zaradoval a povedal: To svetlo je pôvodcom večného svetla, ktorý sľúbil, že nás prenesie do večného svetla. 5 Vtedy prorok Izaiáš zvolal a povedal: Toto je svetlo Otca a Božieho Syna podľa môjho proroctva, keď som bol na zemi. 6 Krajina Zabulon a krajina Neftalim za Jordánom, ľud, ktorý kráčal v tme, videl veľké svetlo. a tým, ktorí bývali v kraji tieňa smrti, povstalo svetlo. A teraz prišiel a osvietil nás, ktorí sme sedeli v smrti.
7 A kým sme sa všetci radovali zo svetla, ktoré na nás svietilo, prišiel medzi nás náš otec Simeon, blahoželal celému zástupu a povedal: Oslávte Pána Ježiša Krista, Božieho Syna. 8 Ktorého som vzal do náručia, keď som mu nemluvňa v chráme, pohnutý Duchom Svätým, povedal a uznal: 1 Teraz moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkého ľudu. svetlo na osvietenie pohanov a slávu tvojho ľudu Izraela. 9 Keď to počuli všetci svätí, ktorí boli v hlbinách pekla, radovali sa ešte viac. 10 Potom vyšiel jeden ako malý pustovník a každý sa ho opýtal: Kto si? 11 Na čo odpovedal: Ja som hlas volajúceho na púšti, Jána Krstiteľa a proroka Najvyššieho, ktorý išiel pred jeho príchodom pripraviť si cestu, aby dal svojmu ľudu poznanie o spáse. odpustenie hriechov. 12 A ja Ján, keď som videl Ježiša prichádzať ku mne, pohnutého Duchom Svätým, povedal som: Hľa, Baránok Boží, hľa, ten, ktorý sníma hriechy sveta. 13 A pokrstil som ho v rieke Jordán a videl som Ducha Svätého zostupovať na neho v podobe holubice a počul som hlas z neba, ktorý hovoril: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. 14 A teraz, keď som išiel pred ním, zostúpil som sem, aby som vás oboznámil, že Syn Boží nás nabudúce navštívi a ako deň jari z výsosti príde k nám, ktorí sme v temnote a tieň smrti. KAPITOLA 14 1 Keď to počul prvý muž, náš otec Adam, že Ježiš bol pokrstený v Jordáne, zavolal na svojho syna Seta a povedal: 2 Oznám svojim synom, patriarchom a prorokom všetko to, čo si počul od archanjela Michaela, keď som ťa poslal k bránam raja, aby si prosil Boha, aby mi pomazal hlavu, keď budem chorý. 3 Potom Seth priblížil sa k patriarchom a prorokom a povedal: Ja Seth, keď som sa modlil k Bohu pri bránach raja, uvidel som anjela Pánovho, zjavil sa mi Michael a povedal: Som k tebe poslaný od Pána. ; Som menovaný, aby som predsedal ľudským telám. 4 Hovorím ti Seth, nemodli sa k Bohu v slzách a pros ho o olej zo stromu milosrdenstva, ktorým by si pomazal svojho otca Adama od bolesti hlavy; 5 Pretože ho nijakým spôsobom nemôžete získať až do posledného dňa a časov, totiž do uplynutia päťtisícpäťsto rokov. 6 Vtedy Kristus, najmilosrdnejší Boží Syn, príde na zem, aby vzkriesil ľudské telo Adamovo a zároveň vzkriesil telá mŕtvych, a keď príde, bude pokrstený v Jordáne: 7 Potom olejom svojho milosrdenstva pomaže všetkých, ktorí v neho veria; a olej jeho milosrdenstva bude pokračovať pre budúce generácie, pre tých, ktorí sa narodia z vody a Ducha Svätého pre večný život. 8 A keď v tom čase najmilosrdnejší Syn Boží, Kristus Ježiš, zostúpi na zem, uvedie nášho otca Adama do raja, k stromu milosrdenstva. 9 Keď to všetko od Seta počuli všetci patriarchovia a proroci, ešte viac sa radovali. KAPITOLA 15 1 Kým sa všetci svätí radovali, hľa, Satan, knieža a veliteľ smrti, povedal kniežaťu pekla: 2 Pripravte sa na prijatie samotného Ježiša Nazaretského, ktorý sa chválil, že je Boží Syn, a predsa sa bál smrti a povedal: Moja duša je zarmútená až na smrť. 3 Okrem toho mi a mnohým iným spôsobil mnoho zranení; lebo tých, ktorých som urobil slepými a chromými, i tých, ktorých som sužoval niekoľkými diablami, uzdravil slovom; áno, a tých, ktorých som k tebe priviedol mŕtvych, odníma od teba násilím. 4 Na to pekelné knieža odpovedalo satanovi: Kto je to mocné knieža, a predsa človek, ktorý sa bojí smrti?
5 Lebo mojej moci sú podriadení všetci mocníci zeme, ktorých si svojou mocou priviedol do područia. 6 Ale ak buď taký mocný vo svojej ľudskej prirodzenosti, pre pravdu ti hovorím, že je všemohúci vo svojej božskej prirodzenosti a nikto nemôže odolať jeho sile. 7 Keď teda povedal, že sa bojíš smrti, chcel ťa chytiť do pasce a bude ti to nešťastné na veky vekov. 8 Satan odpovedal kniežaťu pekla: Prečo si pochyboval a bál si sa prijať toho Ježiša Nazaretského, tvojho i môjho protivníka? 9 Čo sa mňa týka, pokúšal som ho a pobúril proti nemu svojich starých Židov horlivosťou a hnevom? 10 Nabrúsil som kopiju pre jeho utrpenie; Zmiešal som žlč a ocot a prikázal som, aby to pil; Pripravil som kríž, aby som ho ukrižoval, a klince, ktoré som mal prepichnúť cez ruky a nohy Ibisa; a teraz je blízko jeho smrť, privediem ho sem, podriadeného tebe i mne. 11 A knieža pekla odpovedalo: Práve si mi povedal, že odo mňa vzal mŕtveho násilím. 12 Tí, ktorí tu zostali, kým nebudú opäť žiť na zemi, boli odtiaľto odvedení nie vlastnou mocou, ale modlitbami k Bohu, a ich všemohúci Boh ich odo mňa vzal. 13 Kto je teda ten Ježiš Nazaretský, ktorý svojím slovom vzal odo mňa mŕtvych bez modlitby k Bohu? 14 Možno je to ten istý, ktorý mi vzal Lazára po tom, čo bol štyri dni mŕtvy, páchol a bol zhnitý, a ktorého som mal ako mŕtveho, no svojou mocou ho priviedol k životu. . 15 Satan odpovedal a odpovedal kniežaťu pekla: Je to tá istá osoba, Ježiš Nazaretský. 16 Čo keď počul knieža pekla, povedal mu: Zaprisahávam ťa na moc, ktorá patrí tebe a mne, aby si mi ho neprivádzal. 17 Lebo keď som počul o sile jeho slova, triasol som sa od strachu a celá moja bezbožná spoločnosť bola súčasne rozrušená; 18 A nemohli sme Lazara zadržať, ale on sa zatriasol a so všetkými znakmi zloby od nás okamžite odišiel; a samotná zem, v ktorej ležalo Lazárovo mŕtve telo, ho hneď prevrátila živého. 19 A teraz viem, že on je Všemohúci Boh, ktorý mohol vykonať také veci, ktorý je mocný vo svojej nadvláde a mocný vo svojej ľudskej prirodzenosti, ktorý je Spasiteľom ľudstva. 20 Neprivádzajte sem teda tohto človeka, lebo prepustí všetkých, ktorých držím vo väzení pre neveru a spútavam putami ich hriechov, a povedie ich k večnému životu. KAPITOLA 16 1 A kým si satan a knieža pekla takto hovorili, zrazu sa ozval hlas ako hrom a hukot vetrov, ktorý povedal: Zdvihnite svoje brány, kniežatá! a pozdvihnite sa, ó večné brány, a vojde Kráľ slávy. 2 Keď to počul knieža pekla, povedal Satanovi: Odíď odo mňa a vyjdi z mojich príbytkov! ak si mocný bojovník, bojuj s Kráľom slávy. Ale čo máš ty s ním? 3 A vyhnal ho z jeho príbytkov. 4 A knieža povedal svojim bezbožným dôstojníkom: Zatvorte medené brány krutosti, pripevnite ich železnými mrežami a bojujte odvážne, aby sme neboli zajatí. 5 Ale keď to počula celá spoločnosť svätých, hovorili veľkým hnevom k kniežaťu pekla: 6 Otvor svoje brány, aby mohol vstúpiť Kráľ slávy. 7 A božský prorok Dávid zvolal a povedal: Či som ja, keď som na zemi, skutočne neprorokoval a nehovoril: Ó, aby ľudia chválili Pána za jeho dobrotu a za jeho obdivuhodné skutky deťom ľudským? 8 Lebo rozbil brány z medi a železné závory rozsekal na kusy. Vzal ich pre ich neprávosť a pre ich neprávosť sú sužovaní. 9 Potom iný prorok, svätý Izaiáš, hovoril podobne ku všetkým svätým, či som vám správne neprorokoval, keď som bol na zemi? 10 Mŕtvi ožijú a tí, čo sú v ich hroboch, vstanú a budú sa radovať, ktorí sú na zemi; lebo rosa, ktorá je od Pána, im prinesie vyslobodenie. 11 A na inom mieste som povedal: Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Ó, smrť, kde je tvoj osteň?
12 Keď to počuli všetci svätí, čo hovoril Izaiáš, povedali kniežaťu pekla: Otvor teraz svoje brány a odhoď svoje železné závory! lebo teraz budeš spútaný a nebudeš mať žiadnu moc. 13 Vtedy zaznel veľký hlas ako od hromu, ktorý hovoril: Zdvihnite svoje brány, kniežatá! a vyzdvihnite sa, brány pekla, a vojde Kráľ slávy. 14 Knieža pekla vnímajúc ten istý hlas opakoval a zvolal, ako keby bol nevedomý: Kto je ten Kráľ slávy? 15 Dávid odpovedal kniežaťu pekla a riekol: Rozumiem slovám toho hlasu, lebo som ich hovoril jeho duchom. A teraz, ako som povedal vyššie, hovorím ti, Pán silný a mocný, Pán mocný v boji: on je Kráľ slávy a on je Pán na nebi i na zemi; 16 Pozrel sa dolu, aby počul stonanie väzňov a prepustil tých, ktorí sú odsúdení na smrť. 17 A teraz, ty špinavé a páchnuce knieža pekla, otvor svoje brány, aby mohol vojsť Kráľ Slávy; lebo on je Pán neba i zeme. 18 Kým to Dávid hovoril, zjavil sa mocný Pán v podobe človeka a osvietil miesta, ktoré boli predtým v tme, 19 A zlomil okovy, ktoré sa predtým nedali zlomiť; a svojou nepremožiteľnou silou navštívil tých, ktorí sedia v hlbokej temnote pre neprávosť a tieň smrti pre hriech. KAPITOLA 17 1 Bezbožná smrť a jej krutí dôstojníci, ktorí to počuli, boli zachvátení strachom vo svojich niekoľkých kráľovstvách, keď videli jasnosť svetla, 2 A sám Kristus sa zrazu zjavil v ich príbytkoch; preto kričali a hovorili: Sme spútaní tebou; zdá sa, že zamýšľaš náš zmätok pred Pánom. 3 Kto si ty, ktorý nemáš známky skazenosti, ale ten jasný výzor, ktorý je úplným dôkazom tvojej veľkosti, a zdá sa, že si ho nevšímal? 4 Kto si ty, taký mocný a taký slabý, taký veľký a taký malý, zlý a predsa prvoradý vojak, ktorý dokážeš rozkazovať v podobe sluhu ako obyčajný vojak? 5 Kráľ slávy, mŕtvy a živý, hoci raz zabitý na kríži? 6 Kto ležal mŕtvy v hrobe a ty si k nám zostúpil živý, a v tvojej smrti sa triasli všetky tvory a všetky hviezdy sa hýbali, a teraz máš svoju slobodu medzi mŕtvymi a znepokojuješ naše légie? 7 Kto si ty, ktorý prepúšťaš zajatcov, ktorých prvotný hriech držal v reťaziach, a privádzaš ich do bývalej slobody? 8 Kto si ty, ktorý šíriš také slávne a božské svetlo nad tými, ktorí boli oslepení temnotou hriechu? 9 Podobne všetky légie diablov boli zachvátené podobnou hrôzou a s najpoddajnejším strachom kričali a hovorili: 10 Odkiaľ pochádza, ó, Ježišu Kriste, že si muž taký mocný a slávny vo velebnosti, taký bystrý, že nemá žiadnej škvrny, a taký čistý, že nemá žiadny zločin? Lebo ten nižší svet, ktorý nám bol až doteraz podriadený a odkiaľ sme dostávali hold, nám ešte nikdy neposlal takého mŕtveho muža, nikdy neposlal také dary ako tieto kniežatám pekla. 11 Kto si teda ty, ktorý s takou odvahou vstupuješ medzi naše príbytky a nebojíš sa nám nielen pohroziť tými najväčšími trestami, ale snažíš sa aj všetkých ostatných vytrhnúť z okov, v ktorých ich držíme? 12 Možno si ty ten Ježiš, o ktorom satan práve teraz hovoril nášmu kniežaťu, že smrťou na kríži si sa chystal prijať moc smrti. 13 Potom Kráľ slávy pošliapal smrť, zmocnil sa kniežaťa pekla, zbavil ho všetkej jeho moci a vzal so sebou do svojej slávy nášho pozemského otca Adama. KAPITOLA 18 1 Potom sa pekelné knieža chopilo Satana a s veľkým náznakom mu povedal: Ó, knieža skazy, pôvodca Belzebubovej porážky a vyhnania, pohŕdanie Božími anjelmi a nenávidené všetkými spravodlivými! Čo ťa prinútilo konať takto? 2 Chcel by si ukrižovať Kráľa Slávy a jeho zničením si nám sľúbil veľké výhody, ale ako blázon si nevedel, o čo ti ide.
3 Lebo teraz hľa, Ježiš Nazaretský s jasom svojho slávneho božstva zaháňa všetky hrozné sily temnoty a smrti; 4 Zbúral naše väzenia zhora nadol, prepustil všetkých zajatých, prepustil všetkých, ktorí boli spútaní, a všetci, ktorí predtým stonali pod ťarchou svojich múk, nás teraz urazili a sme radi, keby sme ich porazili. ich modlitby. 5 Naše bezbožné panstvá sú pokorené a žiadna časť ľudstva už nezostala v našej podriadenosti, ale na druhej strane sa nám všetky smelo vzpierajú; 6 Hoci predtým sa mŕtvi nikdy neodvážili správať sa k nám drzo, ani ako väzni nemohli byť pri žiadnej príležitosti veselí. 7 Ó Satane, ty knieža všetkých zlých, otec bezbožných a opustených, prečo by si sa pokúšal o toto zneužitie, keď naši väzni boli doteraz vždy bez najmenších nádejí na záchranu a život? 8 Ale teraz nie je ani jeden z nich, ktorý by vzdychal, a ani na jednej z ich tvárí nie je najmenšia slza. 9 Ó, knieža Satan, ty veľký strážca pekelných krajov, všetky svoje výhody, ktoré si získal zakázaným stromom, a stratu raja, si teraz stratil drevom kríža; 10 A tvoje šťastie pominulo, keď si ukrižoval Ježiša Krista Kráľa slávy. 11 Konal si proti svojmu a môjmu záujmu, ako to teraz poznáš podľa tých veľkých múk a nekonečných trestov, ktoré sa chystáš podstúpiť. 12 Ó, satan, knieža všetkého zla, pôvodca smrti a zdroj všetkej pýchy, mal si sa najprv vypýtať na zlé zločiny Ježiša Nazaretského, a potom by si zistil, že sa previnil bez viny hodný smrti. 13 Prečo si sa odvážil bez rozumu a bez spravodlivosti ho ukrižovať a priviedol si do našich krajov človeka nevinného a spravodlivého, a tým si stratil všetkých hriešnikov, bezbožníkov a nespravodlivých na celom svete? 14 Kým sa knieža pekla takto rozprávalo so Satanom, Kráľ Slávy povedal Belzebubovi, kniežaťu pekla, Satan, knieža bude navždy podrobené tvojej nadvláde v miestnosti Adama a jeho spravodlivých synov, ktorí sú môj. KAPITOLA 19 1 Potom Ježiš vystrel ruku a povedal: Poďte ku mne všetci moji svätí, stvorení na môj obraz, odsúdení stromom zakázaného ovocia, diablom a smrťou; 2 Žite teraz pri dreve môjho kríža; diabol, knieža tohto sveta, je premožený a smrť je premožená. 3 Potom sa zakrátko všetci svätí spojili pod ruku najvyššieho Boha; A Pán Ježiš chytil Adama za ruku a povedal mu: Pokoj tebe a celé tvoje spravodlivé potomstvo, ktoré je moje. 4 Potom sa Adam hodil k Ježišovým nohám a so slzami sa mu prihovoril pokornou rečou a silným hlasom: 5 Budem ťa oslavovať, Pane, lebo si ma pozdvihol a nerozradoval si mojich nepriateľov nado mnou. Pane, môj Bože, volal som k tebe a ty si ma uzdravil. 6 Pane, ty si vyviedol moju dušu z hrobu; ty si ma zachoval nažive, aby som nezostúpil do jamy. 7 Spievajte Pánovi, všetci jeho svätí, a vzdávajte vďaky pri spomienke na jeho svätosť. Lebo jeho hnev trvá len na chvíľu; v jeho prospech je život. 8 Podobne všetci svätí, ležiaci pri Ježišových nohách, jedným hlasom hovorili: Prišiel si, Vykupiteľ sveta, a skutočne si vykonal všetko, čo si predpovedal zákonom a svojimi svätými prorokmi. 9 Svojím krížom si vykúpil živých a zostúpil si k nám, aby si nás smrťou kríža vyslobodil z pekla a svojou mocou zo smrti. 10 Ó, Pane, ako si vložil znaky svojej slávy do neba a postavil si znamenie svojho vykúpenia, svoj kríž na zemi! tak, Pane, nastav znamenie víťazstva svojho kríža v pekle, aby smrť už viac nerobila prisluhovača. 11 Potom Pán vystrel ruku a urobil znamenie kríža na Adamovi a na všetkých jeho svätých.
12 A chytil Adama za pravú ruku, vystúpil z pekla a nasledovali ho všetci svätí Boží. 13 Vtedy kráľovský prorok Dávid smelo zvolal a povedal: 1 Spievajte Hospodinovi pieseň novú, lebo urobil podivuhodné veci; jeho pravá ruka a jeho sväté rameno mu vyniesli víťazstvo. 14 Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami pohanov. 15 A celé množstvo svätých odpovedalo: Túto česť majú všetci jeho svätí: Amen, chváľte Pána. 16 Potom prorok Habakuk 3 zvolal a povedal: Vyšiel si pre spásu svojho ľudu, pre spásu svojho ľudu. 17 Všetci svätí hovorili: 4 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom; lebo Pán nás osvietil. Toto je náš Boh na veky vekov; bude nad nami kraľovať na veky vekov, amen. 18 Podobne všetci proroci hovorili o jeho chvále a nasledovali Pána. KAPITOLA 20 1 Potom Pán chytil Adama za ruku a vydal ho archanjelovi Michalovi. a viedol ich do raja, naplnených milosrdenstvom a slávou; 2 Stretli sa s nimi dvaja veľmi starí muži a svätí sa ich pýtali: Kto ste vy, ktorí ste ešte neboli s nami v pekle a svoje telá ste umiestnili v raji? 3 Jeden z nich odpovedal: Ja som Enoch, ktorý bol preložený Božím slovom, a tento muž, ktorý je so mnou, je Eliáš Tišbejský, ktorý bol preložený na ohnivom voze. 4 Tu sme boli doteraz a neokúsili sme smrť, ale teraz sa chystáme vrátiť sa pri príchode Antikrista, vyzbrojení božskými znameniami a zázrakmi, zapojiť sa s ním do boja a nechať sa ním zabiť v Jeruzaleme a aby bol po troch a pol dňoch opäť vznesený živý do oblakov. 5 A kým to svätý Enoch a Eliáš rozprávali, hľa, prišiel ďalší muž v nešťastnej postave nesúci na svojich pleciach znak kríža. 6 A keď ho videli všetci svätí, povedali mu: Kto si? Lebo tvoja tvár je ako zlodej; a prečo nesieš kríž na svojich pleciach? 7 A on odpovedal: Správne hovoríte, lebo som bol zlodej, ktorý páchal na zemi všelijaké neprávosti. 8 A Židia ma ukrižovali s Ježišom; a pozoroval som prekvapivé veci, ktoré sa stali pri stvorení pri ukrižovaní Pána Ježiša. 9 A veril som, že je Stvoriteľom všetkých vecí a Všemohúcim Kráľom; a modlil som sa k nemu: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. 10 Hneď si prezrel moju prosbu a povedal mi: Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji. 11 A dal mi toto znamenie kríža a povedal: Vezmi to a choď do raja; a ak ťa anjel, ktorý je strážcom raja, nepripustí, ukáž mu znamenie kríža a povedz mu: Ježiš Kristus, ktorý je teraz ukrižovaný, ma poslal sem k tebe. 12 Keď som to urobil a povedal som anjelovi, ktorý je strážcom raja, všetky tieto veci, a on ich počul, hneď otvoril brány, predstavil ma a postavil ma po pravici do raja, 13 Hovoriac: Zostaň tu chvíľu, kým nevojde Adam, otec celého ľudstva, so všetkými svojimi synmi, ktorí sú svätými a spravodlivými služobníkmi Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný. 14 Keď to všetko počuli od zlodeja, všetci patriarchovia jedným hlasom povedali: Buď zvelebený, všemohúci Bože, Otec večnej dobroty a Otec milosrdenstva, ktorý si preukázal takú priazeň tým, ktorí boli proti hriešnikom. a priviedol si ich na milosť raja a postavil si ich medzi svoje veľké a duchovné opatrenia v duchovnom a svätom živote. Amen. KAPITOLA 21 1 Toto sú božské a posvätné tajomstvá, ktoré sme videli a počuli. Ja, Charinus a Lenthius nesmú vyhlasovať ďalšie tajomstvá Boha, ako nám to prikázal archanjel Michael, 2 Hovoriac: Pôjdete s mojimi bratmi do Jeruzalema a budete pokračovať v modlitbách, ohlasovať a oslavovať zmŕtvychvstanie
Ježiša Krista, keďže vás vzkriesil z mŕtvych zároveň so sebou samým. 3 A nebudete sa rozprávať s nikým, ale seďte ako nemí, kým nepríde čas, keď vám Pán dovolí rozprávať tajomstvá jeho božstva. 4 Archanjel Michael nám ďalej prikázal ísť za Jordán, do vynikajúcej a tučnej krajiny, kde je mnoho tých, ktorí spolu s nami vstali z mŕtvych na dôkaz Kristovho vzkriesenia. 5 Veď máme len tri dni od mŕtvych, ktorí vstali, aby sme slávili Veľkú noc nášho Pána s rodičmi a vydali svedectvo o Kristovi Pánovi, a boli sme pokrstení v svätej rieke Jordán. A teraz ich nikto nevidí. 6 To je toľko, koľko nám Boh dovolil, aby sme sa k vám vzťahovali; vzdávajte mu teda chválu a česť a čiňte pokánie, a zmiluje sa nad vami. Pokoj vám od Pána Boha Ježiša Krista a Spasiteľa nás všetkých. Amen, Amen, Amen. 7 A keď skončili s písaním a napísali na dva odlišné kusy papiera, Charinus odovzdal to, čo napísal, do rúk Annáša, Kaifáša a Gamaliela. 8 Lenthius dal, čo napísal, do rúk Nikodéma a Jozefa; a okamžite sa zmenili na mimoriadne biele formy a už ich nebolo vidieť. 9 Ale to, čo napísali, sa úplne zhodovalo, pretože jedno neobsahovalo o jedno písmeno viac alebo menej ako druhé. 10 Keď celé zhromaždenie Židov počulo všetky tieto prekvapivé vzťahy Charina a Lentia, povedali si: Toto všetko skutočne vykonal Boh a buď požehnaný Pán Ježiš na veky vekov, Amen. 11 A oni chodili s veľkým strachom, strachom a chvením, bili sa do pŕs a odišli každý do svojho domu. 12 Ale hneď všetky tieto veci, o ktorých hovorili Židia vo svojich synagógach o Ježišovi, Jozef a Nikodém hneď oznámili miestodržiteľovi. 13 A Pilát zapísal všetky tieto transakcie a všetky tieto účty zapísal do verejných záznamov svojej siene. KAPITOLA 22 1 Potom Pilát odišiel do židovského chrámu, zvolal všetkých predstavených, zákonníkov a znalcov zákona a vošiel s nimi do chrámovej kaplnky. 2 A rozkázal, aby sa zatvorili všetky brány, povedal im: Počul som, že máte v tomto chráme akúsi veľkú knihu; Chcem ťa teda, aby mi to bolo predložené. 3 A keď bola prinesená veľká kniha, ktorú niesli štyria služobníci chrámu a bola ozdobená zlatom a drahými kameňmi, Pilát im všetkým povedal: Zaprisahávam vás na Boha vašich otcov, ktorý postavil a prikázal, aby bol tento chrám postavený, aby ste predo mnou nezatajili pravdu. 4 Viete všetko, čo je napísané v tej knihe; Povedzte mi teda teraz, ak ste v Písmach našli niečo o tom Ježišovi, ktorého ste ukrižovali, a v ktorom čase sveta mal prísť: Ukážte mi to. 5 Potom prisahajúc Annášovi a Kaifášovi prikázali všetkým ostatným, ktorí boli s nimi, aby vyšli z kaplnky. 6 Zavreli brány chrámu a kaplnky a povedali Pilátovi: Prisahal si nás, sudca, pri stavbe tohto chrámu, aby sme ti oznamovali to, čo je pravdivé a správne. 7 Keď sme Ježiša ukrižovali, nevedeli sme, že je Boží Syn, ale za predpokladu, že robil zázraky nejakým magickým umením, zvolali sme do tohto chrámu veľké zhromaždenie. 8 A keď sme sa medzi sebou radili o zázrakoch, ktoré Ježiš vykonal, našli sme mnohých svedkov našej vlastnej krajiny, ktorí tvrdili, že ho videli živého po jeho smrti a že ho počuli, ako sa rozprával so svojimi učeníkmi, a videli ten, kto vystupuje do výšin nebies a vchádza do nich; 9 A videli sme dvoch svedkov, ktorých telá Ježiš vzkriesil z mŕtvych, ktorí nám rozprávali o mnohých zvláštnych veciach, ktoré Ježiš robil medzi mŕtvymi, o ktorých máme v rukách písomnú správu. 10 A je našim zvykom každoročne otvárať túto svätú knihu pred zhromaždením a hľadať tam Božiu radu.
11 A v prvej zo sedemdesiatich kníh, kde archanjel Michal hovorí k tretiemu synovi Adama, prvého človeka, sme našli správu, že po päťtisícpäťsto rokoch prišiel na zem Kristus, najmilovanejší Syn Boží, 12 A ďalej sme uvažovali, že možno práve on bol Bohom Izraela, ktorý hovoril Mojžišovi: Ty urobíš archu svedectva; dva a pol lakťa bude jeho dĺžka a jeden a pol lakťa šírka a jeden a pol lakťa jeho výška. 13 Podľa týchto piatich a pol lakťa na stavbu archy Starého zákona sme vnímali a poznali, že o päťtisíc rokov a pol (tisíc) rokov má prísť Ježiš Kristus v arche alebo v príbytku tela. ; 14 A tak naše písma dosvedčujú, že je synom Božím, Pánom a Kráľom Izraela. 15 A pretože po jeho utrpení boli naši veľkňazi prekvapení znameniami, ktoré boli vykonané jeho prostriedkami, otvorili sme tú knihu, aby sme preskúmali všetky pokolenia až po pokolenie Jozefa a Márie, matky Ježišovej, predpokladajúc, že je z semeno Dávidovo; 16 A našli sme správu o stvorení a o tom, v akom čase stvoril nebo a zem a prvého človeka Adama, a že odtiaľ do potopy bolo dvetisíc dvestodvanásť rokov. 17 A od potopy po Abraháma deväťstodvanásť. A od Abraháma po Mojžiša štyristo tridsať. A od Mojžiša po kráľa Dávida päťsto desať. 18 A od Dávida do babylonského zajatia päťsto rokov. A od babylonského zajatia po vtelenie Krista štyristo rokov. 19 Súčet všetkých, čo je päťtisíc a pol (tisíc). 20 A tak sa zdá, že Ježiš, ktorého sme ukrižovali, je Ježiš Kristus, Syn Boží a pravý a všemohúci Boh. Amen.