Prvá kniha Hermovho pastiera, ktorá sa volá Jeho vízie VÍZIA 1 1 Ten, čo ma vychoval, predal v Ríme istú mladú dievčinu; keď som ju o mnoho rokov neskôr uvidel, spomenul som si na ňu a začal som si ju obľúbiť ako sestru. Stalo sa mi, že som ju po nejakom čase videl umývať sa v rieke Tyber; natiahol som k nej ruku a vytiahol som ju z rieky. 2 A keď som ju uvidel, pomyslel som si: Aký šťastný by som bol, keby som mal takú manželku, krásnu aj slušnú. Toto som si pomyslel a ďalej som na to nemyslel. Ale krátko nato, keď som sa prechádzal a premýšľal o týchto myšlienkach, začal som si uctievať toto Božie stvorenie a premýšľal som si: aká je vznešená a krásna. 3 Keď som trochu prešiel, zaspal som. Duch ma uchvátil a preniesol cez isté miesto napravo, cez ktoré nikto nemohol prejsť. Bolo to miesto medzi skalami, veľmi strmé a nepriechodné pre vodu. 4 Keď som prešiel týmto miestom, prišiel som na planinu; a tam som padol na kolená, začal som sa modliť k Pánovi a vyznávať svoje hriechy. 5 A keď som sa modlil, otvorilo sa nebo a uvidel som ženu, po ktorej som túžil, ako ma pozdravuje z neba a hovorí: „Hermas, pozdrav ma!“ Pozrel som sa na ňu a povedal som: „Pani, čo tu robíš?“ Odpovedala mi: „Vzatá som sem, aby som ťa obvinila z hriechu pred Pánom.“ 6 „Pani,“ povedala som, „presvedčíš ma?“ „Nie,“ povedala ona, „ale počuj slová, ktoré ti chcem povedať. Boh, ktorý prebýva v nebi a stvoril všetky veci z ničoho a rozmnožil ich pre svoju svätú cirkev, sa na teba hnevá, pretože si zhrešila proti mne.“ 7 A ja som jej odpovedal: Pani, ak som proti tebe zhrešil, povedz mi, kde alebo na akom mieste alebo kedy som ti povedal neslušné alebo nečestné slovo? 8 Nevážil som si ťa vždy ako pani? Neuctieval som ťa vždy ako sestru? Prečo si teda proti mne vymýšľaš tieto zlé veci?
9 Potom sa na mňa usmiala a povedala: „V tvojom srdci sa zrodila túžba po nepleche. Nezdá sa ti, že je to zlé, keď spravodlivý človek má v srdci zlú túžbu?“ 10 Pre takého je to naozaj hriech, a to veľmi veľký, lebo spravodlivý človek myslí na to, čo je spravodlivé. A keď tak robí a chodí priamo, bude mať Pána v nebi priazeň vo všetkom svojom konaní. 11 Ale tí, čo vo svojom srdci myslia zlo, si berú na seba smrť a zajatie; a najmä tí, čo milujú tento svet a chvália sa bohatstvom a nedbajú na budúce dobré veci; ich duše blúdia hore-dole a nevedia, kam sa upriamiť. 12 Toto je prípad tých, ktorí majú dvojakú myseľ, ktorí nedôverujú v Pána a pohŕdajú vlastným životom a zanedbávajú ho. 13 Ale ty sa modli k Hospodinovi a on uzdraví tvoje hriechy a hriechy celého tvojho domu a všetkých svojich svätých. 14 Len čo vyslovila tieto slová, zatvorili sa nebesia a ja som zostal úplne pohltený smútkom a strachom a povedal som si v duchu: Ak sa mi toto pripisuje za hriech, ako môžem byť spasený? 15 Alebo ako budem môcť Pána prosiť o svoje mnohé a veľké hriechy? Akými slovami ho mám prosiť, aby mi bol milostivý? 16 Keď som o týchto veciach premýšľal a v duchu o nich meditoval, hľa, oproti mne bola postavená stolička z najbelšej vlny, žiariacej ako sneh. 17 A prišla stará žena v svetlom rúchu, v ruke mala knihu. Sedela osamote a pozdravila ma: „Hermas, pozdrav ma!“ Ja som, plný zármutku a plačúc, odpovedal: „Zdravam te, Pani!“ 18 A ona mi povedala: „Prečo si smutný, Hermas, ktorý si bol zvyknutý byť trpezlivý, skromný a vždy veselý?“ Odpovedal som jej: „Pani, jedna vznešená žena mi vznáša potupu a hovorí mi, že som sa proti nej prehrešil.“ 19 Ona odpovedala: „Božia služobníčka nech sa nič také nestane. Možno sa ti v srdci zrodila jej túžba. Takáto myšlienka robí Božích služobníkov vinnými z hriechu.“ 20 Ani služobník Boží by nemal mať takúto ohavnosť, ani ten, koho Duch skúša, by nemal túžiť po zle, najmä však Hermas, ktorý sa zdržiava všetkých zlých žiadostí a je plný všetkej jednoduchosti a veľkej nevinnosti.