Prvá kniha Hermovho pastiera, ktorá sa volá Jeho vízie VÍZIA 1 1 Ten, čo ma vychoval, predal v Ríme istú mladú dievčinu; keď som ju o mnoho rokov neskôr uvidel, spomenul som si na ňu a začal som si ju obľúbiť ako sestru. Stalo sa mi, že som ju po nejakom čase videl umývať sa v rieke Tyber; natiahol som k nej ruku a vytiahol som ju z rieky. 2 A keď som ju uvidel, pomyslel som si: Aký šťastný by som bol, keby som mal takú manželku, krásnu aj slušnú. Toto som si pomyslel a ďalej som na to nemyslel. Ale krátko nato, keď som sa prechádzal a premýšľal o týchto myšlienkach, začal som si uctievať toto Božie stvorenie a premýšľal som si: aká je vznešená a krásna. 3 Keď som trochu prešiel, zaspal som. Duch ma uchvátil a preniesol cez isté miesto napravo, cez ktoré nikto nemohol prejsť. Bolo to miesto medzi skalami, veľmi strmé a nepriechodné pre vodu. 4 Keď som prešiel týmto miestom, prišiel som na planinu; a tam som padol na kolená, začal som sa modliť k Pánovi a vyznávať svoje hriechy. 5 A keď som sa modlil, otvorilo sa nebo a uvidel som ženu, po ktorej som túžil, ako ma pozdravuje z neba a hovorí: „Hermas, pozdrav ma!“ Pozrel som sa na ňu a povedal som: „Pani, čo tu robíš?“ Odpovedala mi: „Vzatá som sem, aby som ťa obvinila z hriechu pred Pánom.“ 6 „Pani,“ povedala som, „presvedčíš ma?“ „Nie,“ povedala ona, „ale počuj slová, ktoré ti chcem povedať. Boh, ktorý prebýva v nebi a stvoril všetky veci z ničoho a rozmnožil ich pre svoju svätú cirkev, sa na teba hnevá, pretože si zhrešila proti mne.“ 7 A ja som jej odpovedal: Pani, ak som proti tebe zhrešil, povedz mi, kde alebo na akom mieste alebo kedy som ti povedal neslušné alebo nečestné slovo? 8 Nevážil som si ťa vždy ako pani? Neuctieval som ťa vždy ako sestru? Prečo si teda proti mne vymýšľaš tieto zlé veci?
9 Potom sa na mňa usmiala a povedala: „V tvojom srdci sa zrodila túžba po nepleche. Nezdá sa ti, že je to zlé, keď spravodlivý človek má v srdci zlú túžbu?“ 10 Pre takého je to naozaj hriech, a to veľmi veľký, lebo spravodlivý človek myslí na to, čo je spravodlivé. A keď tak robí a chodí priamo, bude mať Pána v nebi priazeň vo všetkom svojom konaní. 11 Ale tí, čo vo svojom srdci myslia zlo, si berú na seba smrť a zajatie; a najmä tí, čo milujú tento svet a chvália sa bohatstvom a nedbajú na budúce dobré veci; ich duše blúdia hore-dole a nevedia, kam sa upriamiť. 12 Toto je prípad tých, ktorí majú dvojakú myseľ, ktorí nedôverujú v Pána a pohŕdajú vlastným životom a zanedbávajú ho. 13 Ale ty sa modli k Hospodinovi a on uzdraví tvoje hriechy a hriechy celého tvojho domu a všetkých svojich svätých. 14 Len čo vyslovila tieto slová, zatvorili sa nebesia a ja som zostal úplne pohltený smútkom a strachom a povedal som si v duchu: Ak sa mi toto pripisuje za hriech, ako môžem byť spasený? 15 Alebo ako budem môcť Pána prosiť o svoje mnohé a veľké hriechy? Akými slovami ho mám prosiť, aby mi bol milostivý? 16 Keď som o týchto veciach premýšľal a v duchu o nich meditoval, hľa, oproti mne bola postavená stolička z najbelšej vlny, žiariacej ako sneh. 17 A prišla stará žena v svetlom rúchu, v ruke mala knihu. Sedela osamote a pozdravila ma: „Hermas, pozdrav ma!“ Ja som, plný zármutku a plačúc, odpovedal: „Zdravam te, Pani!“ 18 A ona mi povedala: „Prečo si smutný, Hermas, ktorý si bol zvyknutý byť trpezlivý, skromný a vždy veselý?“ Odpovedal som jej: „Pani, jedna vznešená žena mi vznáša potupu a hovorí mi, že som sa proti nej prehrešil.“ 19 Ona odpovedala: „Božia služobníčka nech sa nič také nestane. Možno sa ti v srdci zrodila jej túžba. Takáto myšlienka robí Božích služobníkov vinnými z hriechu.“ 20 Ani služobník Boží by nemal mať takúto ohavnosť, ani ten, koho Duch skúša, by nemal túžiť po zle, najmä však Hermas, ktorý sa zdržiava všetkých zlých žiadostí a je plný všetkej jednoduchosti a veľkej nevinnosti.
Prvá kniha pastiera Hermasa - Videnia
21 Hospodin sa však na teba nehnevá ani tak pre teba samého, ako skôr pre tvoj dom, ktorý sa previnil proti Hospodinovi a proti svojim rodičom. 22 A pretože si zo svojej lásky k svojim synom nenapomínal svoj dom, ale dovolil si im žiť bezbožne, preto sa na teba hnevá Hospodin, ale uzdraví všetky zlé veci, ktoré sa páchajú v tvojom dome. Lebo pre ich hriechy a neprávosti si úplne pohltený svetskými záležitosťami. 23 Ale teraz sa nad tebou a nad tvojím domom zľutovalo Božie milosrdenstvo a veľmi ťa potešilo. Len ty sa neblúď, ale buď pokojný a poteš svoj dom. 24 Ako robotník prináša svoje dielo a ponúka ho komukoľvek sa mu zachce, tak aj ty budeš každý deň učiť, čo je spravodlivé, odrezať veľký hriech. Preto neprestávaj napomínať svojich synov, lebo Pán vie, že sa budú kajať celým svojím srdcom a budú zapísaní v knihe života. 25 A keď to povedala, dodala mi: „Chceš ma počuť čítať?“ Odpovedal som jej: „Pani, čítam.“ 26 „Počúvajte teda,“ povedala; a otvorila knihu a čítala slávne, veľkolepo a podivuhodne, také veci, ktoré som si nemohol uchovať v pamäti. Boli to totiž hrozné slová, aké by nikto nezniesol. 27 Napriek tomu som si jej posledné slová zapamätal, lebo ich bolo len málo a boli pre nás veľmi užitočné. 28 Hľa, mocný Pán, ktorý svojou neviditeľnou mocou a svojou vynikajúcou múdrosťou stvoril svet a svojou slávnou radou skrášlil svoje stvorenie a slovom svojej sily upevnil nebo a založil zem na vodách; a touto mocnou cnosťou založil svoju svätú Cirkev, ktorú požehnal. 29 Hľa, on odstráni nebesia a hory, pahorky a moria; a všetky veci budú objasnené pre jeho vyvolených; aby im mohol splniť sľub, ktorý sľúbil, s veľkou cťou a radosťou; ak budú dodržiavať prikázania Božie, ktoré prijali s veľkou vierou. 30 A keď dočítala, vstala zo stoličky; a hľa, prišli štyria mladí muži a odniesli stoličku na východ. 31 Zavolala ma k sebe, dotkla sa mojej hrude a povedala mi: „Páčilo sa ti moje čítanie?“ Odpovedala som: „Pani, tieto posledné veci sa mi páčia, ale to, čo bolo predtým, bolo prísne a ťažké.“ 32 Povedala mi: „Tieto posledné veci sú pre spravodlivých, ale predchádzajúce pre vzbúrencov a pohanov.“ 33 A keď sa so mnou rozprávala, objavili sa dvaja muži, vzali ju na plecia a odišli na východ, kde bola stolička. 34 A ona odišla veselo a odchádzajúc mi povedala: „Hermas, nebuď dobrej nálady.“ VÍZIA 2 1 Keď som bol na ceste do Cumy, približne v rovnakom čase ako predchádzajúci rok, začal som si spomínať na videnie, ktoré som mal predtým. A duch ma opäť uniesol a priviedol na to isté miesto, kde som bol predchádzajúci rok. 2 A keď som prišiel na to miesto, padol som na kolená a začal som sa modliť k Pánovi a oslavovať jeho meno, že ma považoval za hodného a zjavil mi moje predchádzajúce hriechy. 3 A keď som vstal od modlitby, hľa, uvidel som oproti sebe starú ženu, ktorú som videl minulý rok, ako sa prechádza a číta v istej knihe. 4 A ona mi povedala: „Môžeš tieto veci povedať vyvoleným Božím?“ Odpovedal som jej: „Pani,
nedokážem si toľko vecí zapamätať, ale daj mi knihu a ja si ich zapíšem.“ 5 „Vezmi si to,“ povedala, „a postaraj sa, aby si mi to vrátil.“ 6 Hneď ako som to dostal, odišiel som na určité miesto na poli a prepísal som každé písmeno, pretože som nenašiel žiadne slabiky. 7 A len čo som dočítal, čo bolo napísané v knihe, kniha mi zrazu bola vytrhnutá z ruky, ale ja som nevidel, kým. 8 Po pätnástich dňoch, keď som sa postil a s veškerou horlivosťou prosil Pána, mi bolo zjavené, čo som napísal. Písmo znelo takto: 9 Tvoje potomstvo, Hermas, zhrešilo proti Pánovi a zradilo svojich rodičov ich veľkou zlobou. Boli nazvaní zradcami svojich rodičov a pokračovali vo svojej nevere. 10 A teraz pridali k svojim ďalším hriechom a k poškvrneniam svojej neplechy ešte aj nemravnosť, a tak naplnili mieru svojich neprávostí. Ale ty karhaj svojich synov všetkými týmito slovami a svoju ženu, ktorá bude tvojou sestrou, a nech sa naučí zdržiavať svoj jazyk, ktorým ohovára. 11 A keď to počuje, zdrží sa a dosiahne milosrdenstvo. 12 A aj oni budú poučení, keď ich pokarháš týmito slovami, ktoré ti Pán prikázal zjaviť. 13 Potom im budú odpustené hriechy, ktoré doteraz spáchali, a hriechy všetkých svätých, ktorí hrešili až do dnešného dňa; ak budú činiť pokánie celým svojím srdcom a odstránia všetky pochybnosti zo svojho srdca. 14 Lebo Pán prisahal na svoju slávu o svojich vyvolených, keď práve teraz rozhodol, že ak niekto zhreší, nebude spasený. 15 Lebo pokánie spravodlivých má svoj koniec; dni pokánia sa naplnili pre všetkých svätých, ale pre pohanov je pokánie až do posledného dňa. 16 Preto povieš tým, ktorí sú nad cirkvou, aby si spravovali svoje cesty v spravodlivosti, aby mohli plne prijať zasľúbenie s veľkou slávou. 17 Stojte teda pevne vy, čo konáte spravodlivosť, a vytrvajte v nej, aby ste odišli so svätými anjelmi. 18 Šťastní ste všetci, ktorí vydržia veľkú skúšku, ktorá sa blíži, a tí, ktorí nezapriu svoj život. 19 Lebo Pán prisahal na svojho Syna, že ktokoľvek zaprie jeho Syna i jeho z obavy o svoj život, zaprie ho aj v budúcom veku. 20 Ale tým, ktorí ho nikdy nezapriu, bude priaznivý vo svojom nesmierne veľkom milosrdenstve. 21 Ty však, Hermas, nespomínaj na zlo, ktoré spáchali tvoji synovia, ani nezanedbávaj svoju sestru, ale dbaj, aby sa napravili svojich skorších hriechov. 22 Lebo budú poučení týmto učením, ak si nebudeš pamätať na to, čo zlo vykonali. 23 Lebo spomínanie na zlá spôsobuje smrť, ale zabudnutie na ne prináša večný život. 24 Ale ty, pustovníci, si si prežil mnohé svetské starosti pre priestupky svojho domu, pretože si ich zanedbával ako veci, ktoré ti nepatrili; a si úplne pohltený svojou veľkou záležitosťou. 25 Napriek tomu budeš spasený z tejto príčiny, že si sa neodvrátil od živého Boha, a tvoja jednoduchosť a jedinečná zdržanlivosť ťa ochránia, ak v nich zostaneš. 26 Áno, zachránia všetkých, ktorí robia také veci a kráčajú v nevinnosti a jednoduchosti.
Prvá kniha pastiera Hermasa - Videnia
27 Tí, ktorí sú tohto druhu, zvíťazia nad každou bezbožnosťou a zostanú až do večného života. 28 Šťastní sú všetci, ktorí konajú spravodlivosť, lebo nebudú naveky zničení. 29 Ale povieš: „Hľa, prichádza veľká skúška.“ Ak sa ti to páči, znova ho zapri. 30 Hospodin je blízko tým, čo sa k nemu obracajú, ako je napísané v knihe Heldama a Modala, ktorí prorokovali izraelskému ľudu na púšti. 31 A bratia, keď som spal, mi bolo zjavené od veľmi pekného mladého muža, ktorý sa ma opýtal: „Čo si myslíš o tej starej žene, od ktorej si dostal knihu? Kto je to?“ Odpovedal som, že je to Sibyla. 32 „Mýliš sa,“ povedal, „nie je to ona.“ Odpovedal som: „Kto je to teda, pane?“ Odpovedal mi: „Je to cirkev Božia.“ 33 A povedal som mu: Prečo sa teda javí ako stará? Povedal: „Je teda stará,“ povedal, „lebo bola prvou zo všetkého stvorenia a svet bol stvorený pre ňu.“ 34 Potom som mal doma vo svojom vlastnom dome videnie a stará žena, ktorú som predtým videl, prišla ku mne a spýtala sa ma, či som už odovzdal jej knihu starším cirkvi? A ja som odpovedal, že ešte nie. 35 Ona odpovedala: „Výborne si urobil, lebo ti mám povedať ešte niekoľko slov. Ale keď dokončím všetky slová, vyvolení ich jasne pochopia.“ 36 Napíšeš dve knihy a jednu pošleš Klementovi a jednu Graptovi. Klement ju pošle do cudzích miest, lebo mu je to dovolené, Grapt však napomenie vdovy a siroty. 37 Ale budeš čítať v tomto meste so staršími cirkvi. VÍZIA 3 1 Bratia, toto bolo videnie, ktoré som mal. 2 Keď som sa často postil a modlil k Pánovi, aby mi zjavil zjavenie, ktoré mi sľúbil skrze starú ženu; v tú istú noc sa mi zjavila a povedala mi: 3 Pretože sa takto trápiš a tak túžiš vedieť všetko, poď na pole, kam chceš, a okolo šiestej hodiny sa ti ukážem a ukážem ti, čo máš vidieť. 4 Spýtal som sa jej: „Pani, do ktorej časti poľa?“ Odpovedala, že kamkoľvek chceš, len si vyber dobré a odľahlé miesto. A skôr, ako som začal hovoriť a oznámiť jej miesto, povedala mi: „Pôjdem, kam chceš.“ 5 Bratia, bol som teda na poli a dodržal som hodiny a prišiel som na miesto, kam som jej určil, aby prišla. 6 A videl som postavenú lavicu; bola to ľanová poduška a na nej rozprestretá prikrývka z jemného ľanu. 7 Keď som videl tieto veci takto usporiadané a že na mieste nikto nebol, začal som sa čudovať, vlasy sa mi zježili a zmocnila sa ma akási hrôza, lebo som bol sám. 8 Ale keď som sa spamätal, spomenul si na slávu Gádovu a nabral som odvahu, padol som na kolená a začal som opäť vyznávať svoje hriechy ako predtým. 9 A zatiaľ čo som to robil, prišla tam stará žena so šiestimi mladými mužmi, ktorých som predtým videl, a postavila sa za mňa, keď som sa modlil, a počula ma, ako sa modlím a vyznávam svoje hriechy Pánovi. 10 A dotkla sa ma a povedala: „Prestaň sa modliť len za svoje hriechy, modli sa aj za spravodlivosť, aby si ju mal vo svojom dome.“
11 Zdvihla ma z miesta, chytila ma za ruku a priviedla ma k sedadlu a povedala mládencom: „Choďte a stavajte!“ 12 Hneď ako odišli a my sme zostali sami, povedala mi: Sadni si sem. Odpovedal som jej: Pani, nech si najprv sadnú starší. Odpovedala: Sadnite si, ako vám prikazujem. 13 A keď som si chcel sadnúť na pravú stranu, nedovolila mi, ale rukou mi naznačila, aby som si sadol na ľavú. 14 Keď som teda premýšľal a bol som plný zármutku, že mi nedovolí sedieť po pravej strane, povedala mi: „Hermes, prečo si smutný?“ 15 Miesto, ktoré je po pravej strane, patrí tým, ktorí už dosiahli Boha a trpeli pre jeho meno. Ale tebe zostáva ešte veľa, kým si s nimi sadneš, Banát. 16 Ale zostaň v úprimnosti a budeš sedieť s nimi, ako všetci ostatní, ktorí konajú ich skutky, a ponesú, čo niesli oni. 17 Povedal som jej: „Pani, chcem vedieť, čo všetko vytrpeli?“ Povedala: „Počúvaj teda, divé zvieratá, bičovanie, väzenie a kríže pre jeho meno.“ 18 Preto im patrí pravica svätosti a všetkým ostatným, ktorí budú trpieť pre meno Božie, ale ľavica patrí ostatným. 19 Dary a prisľúbenia však patria obom, tým napravo aj tým naľavo, lenže tí, čo sedia napravo, majú o niečo vyššiu slávu ako tí ostatní. 20 Ale túžiš sedieť po ich pravici, a predsa máš mnoho nedostatkov. Ale budeš očistený od svojich nedostatkov, ako aj všetci, ktorí nepochybujú, budú očistení od všetkých hriechov, ktorých sa dopustili až do dnešného dňa. 21 A keď to povedala, chcela odísť. 22 Preto som jej padol k nohám a začal som ju prosiť pre Pána, aby mi ukázala videnie, ktoré mi sľúbila. 23 Potom ma znova chytila za ruku, zdvihla ma a posadila ma na sedadlo na ľavej strane; a zdvihla akúsi žiarivú palicu a povedala mi: „Vidíš tú veľkú vec?“ Odpovedal som: „Pani, nič nevidím.“ 24 Ona odpovedala: „Nevidíš oproti sebe veľkú vežu, ktorá je postavená na vode z lesklých štvorcových kameňov?“ 25 Vežu totiž postavili na štvorci títo šiesti mladíci, ktorí s ňou prišli. 26 Ale mnoho tisíc iných mužov prinášalo kamene; jedni ich vyťahovali z hlbín, iní ich niesli zo zeme a dávali ich šiestim mládencom. A tí ich vzali a stavali. 27 Čo sa týka kameňov, ktoré boli vytiahnuté z hlbín, všetky ich vložili do stavby; boli totiž vyleštené a ich štvorce presne zodpovedali jeden druhému, takže jeden bol s druhým tak dobre spojený, že tam, kde sa spájali, nebolo vidieť žiadne miesto, takže celá veža vyzerala, akoby bola postavená z jedného kameňa. 28 Ale čo sa týka ostatných kameňov, ktoré boli vybraté zo zeme, niektoré z nich zavrhli, iné zabudovali do stavby. 29 Z tých, ktoré boli zamietnuté, niektoré vyrezali a odhodili do určitej vzdialenosti od veže, ale mnoho ďalších ležalo okolo veže a pri stavbe ich nepoužili. 30 Niektoré z nich boli totiž drsné, iné mali v sebe trhliny, ďalšie boli biele a okrúhle, nehodiace sa na stavbu veže. 31 Videl som však ostatné kamene odhodené ďaleko od veže a padajúce na cestu, no nepokračovali po nej, ale boli odvalené z cesty na pusté miesto. 32 Iných som videl padať do ohňa a horieť; iní spadli blízko vody, ale nemohli sa do nej zvaliť, hoci veľmi túžili padnúť do vody.
Prvá kniha pastiera Hermasa - Videnia
33 A keď mi to ukázala, chcela odísť. Ale ja som jej povedal: „Pani, čo mi osoží, že toto vidím a nechápem, čo to znamená?“ 34 Odpovedala mi: „Si veľmi prefíkaný/á, že túžiš vedieť veci, ktoré sa týkajú veže. Áno, povedal/a som, Pani, aby som to oznámila bratom, aby sa radovali a počujúc tieto veci oslavovali Boha veľkou slávou.“ 35 Vtedy povedala: „Mnohí ich budú počuť a keď ich budú počuť, niektorí sa budú radovať a iní budú plakať. A predsa aj títo, ak budú činiť pokánie, budú sa tiež radovať.“ 36 Vypočujte si teda, čo poviem o podobenstve o veži, a potom sa ma už viac nedotýkajte zjavenia. 37 Lebo tieto zjavenia majú koniec, keďže sa naplnili. Ale ty neprestávaš túžiť po zjaveniach, lebo si veľmi naliehavý. 38 Čo sa týka veže, ktorú vidíš postavenú, som to ja, a to cirkev, ktorá sa ti zjavila teraz i predtým. Preto sa pýtaj, čo chceš ohľadom veže, a ja ti to zjavím, aby si sa mohol radovať so svätými. 39 Povedal som jej: „Pani, keďže si ma raz uznala za hodného prijať od teba zjavenie všetkých týchto vecí, oznám mi ich.“ 40 Odpovedala mi: „Všetko, čo ti má byť zjavené, bude zjavené, len nech je tvoje srdce s Pánom a nepochybuj o ničom, čo uvidíš.“ 41 Spýtala som sa jej: „Pani, prečo je veža postavená na vode?“ Odpovedala: „Povedala som ti už predtým, že si bola veľmi múdra, keď si sa dôkladne informovala o stavbe, a preto nájdeš pravdu.“ 42 Počúvaj teda, prečo je veža postavená na vode: pretože tvoj život je a bude zachránený vodou. Je totiž založená na slove všemohúceho a ctihodného mena a je podopretá neviditeľnou mocou a cnosťou Boha. 43 A ja som jej odpovedal: „Toto sú veľmi obdivuhodné veci, ale pani, kto sú tí šiesti mladíci, ktorí stavajú?“ 44 „To sú,“ povedala, „anjeli Boží, ktorí boli najprv ustanovení a ktorým Pán odovzdal všetky svoje stvorenia, aby ich postavili, vybudovali a vládli nad nimi. Lebo nimi bude dokončená stavba veže.“ 45 A kto sú tí ostatní, čo im prinášajú kamene? 46 Aj oni sú svätí anjeli Pána, ale tí druhí sú vznešenejší ako títo. Preto, keď bude celá stavba veže dokončená, budú všetci spolu hodovať pri veži a oslavovať Boha, pretože stavba veže je dokončená. 47 Spýtal som sa jej: „Chcel by som vedieť, v akom stave sú tie kamene a čo znamenajú?“ 48 Odpovedala mi: „Si lepší ako všetci ostatní, že ti to malo byť zjavené? Veď sú pred tebou iní a lepší ako ty, ktorým sa tieto videnia majú zjaviť.“ 49 Napriek tomu, aby bolo oslávené meno Božie, bolo ti to a bude to zjavené kvôli tým, ktorí pochybujú a v srdciach svojich premýšľajú, či sú tieto veci také, alebo nie. 50 Povedz im, že všetky tieto veci sú pravdivé a že v nich nie je nič, čo by nebolo pravdivé; ale všetky sú pevné a skutočne ustanovené. 51 Počujte teda o kameňoch, ktoré sú v budove. 52 Štvorcové a biele kamene, ktoré sa presne zhodujú vo svojich kĺboch, sú apoštoli, biskupi, učitelia a duchovní, ktorí skrze Božie milosrdenstvo prišli, spravovali, učili a slúžili sväto a skromne Božím vyvoleným, tým, ktorí zosnuli, aj tým, ktorí ešte zostávajú; a vždy s nimi súhlasili, mali v sebe pokoj a navzájom sa počúvali.
53 Z tohto dôvodu sa ich spoje presne stretávajú pri stavbe veže. 54 Tí, ktorí sú vytiahnutí z hlbín a vložení do stavby a ktorých spoje sa zhodujú s ostatnými kameňmi, ktoré už boli postavené, sú tí, ktorí už boli položené a trpeli pre meno Pánovo. 55 A čo sú tie ďalšie kamene, pani, ktoré sú prinesené zo zeme? Chcela by som vedieť, čo to je. 56 Ona odpovedala: „Tie, čo ležia na zemi a nie sú vyleštené, sú tie, ktoré Boh schválil, pretože kráčali v zákone Hospodinovom a riadili sa jeho prikázaniami. 57 Tí, ktorí sú prinesení a umiestnení do stavby veže, sú mladí vo viere a verní. A tí sú anjelmi napomínaní, aby konali dobre, pretože sa v nich nenachádza neprávosť. 58 Ale kto sú tí, ktorých zavrhli a položili vedľa veže? 59 Sú to takí, ktorí zhrešili a sú ochotní činiť pokánie; preto nie sú vyhnaní ďaleko od veže, pretože budú užitoční pre stavbu, ak budú činiť pokánie. 60 Tí teda, ktorí sa ešte len kajajú, ak budú kajať, zosilnejú vo viere; to znamená, ak budú kajať teraz, kým sa veža stavia. Lebo ak bude stavba dokončená, nebude pre nich miesto, kde by mohli byť umiestnení, ale budú odmietnutí; lebo túto výsadu má iba ten, kto teraz bude vonku vo veži. 61 Ale či by si vedela, kto sú tí, čo boli vyrezaní a odvrhnutí ďaleko od veže? Pani, povedala som, túžim po tom. 62 Sú to deti neprávosti, ktoré verili iba v pokrytectvo, ale neodchýlili sa od svojich zlých ciest; z tejto príčiny nebudú spasení, pretože pre svoje hriechy nie sú v stavbe nijako užitoční. 63 Preto sú vyrezaní a zavrhnutí pre hnev Pánov a pretože ho proti nim popudzovali k hnevu. 64 Čo sa týka veľkého množstva iných kameňov, ktoré si videl umiestnené okolo veže, ale nie vložené do budov; tie, ktoré sú robustné, sú tí, ktorí poznali pravdu, ale nezostali v nej, ani sa nepripojili k svätým, a preto sú neužitoční. 65 Tí, ktorí majú v sebe trhliny, sú tí, ktorí vo svojich srdciach prechovávajú svár jeden proti druhému a nežijú v mieri; ktorí sú priateľskí, keď sú prítomní so svojimi bratmi, ale hneď ako sa od seba odlúčia, ich zlo stále pretrváva v ich srdciach: to sú trhliny, ktoré je vidieť v tých kameňoch. 66 Mrtvaci a nízki sú tí, ktorí síce uverili, ale stále sú plní neprávosti. Preto sú mrzáci a nie zdraví. 67 Ale čo sú tie biele a okrúhle kamene, pani, a ktoré nie sú vhodné na stavbu veže? 68 Odpovedala mi: „Dokedy budeš hlúpy a bez pochopenia, všetko sa pýtaš a nič nerozumieš?“ 69 Sú to tí, ktorí síce majú vieru, ale majú v sebe bohatstvo tohto sveta. Keď teda nastanú nejaké problémy, kvôli svojmu bohatstvu a obchodu zapierajú Pána. 70 Odpovedal som jej: „Kedy teda budú Pánovi užitoční?“ Povedala: „Keď im bude odňaté bohatstvo, v ktorom majú záľubu, vtedy budú Pánovi užitoční na jeho stavbu.“ 71 Lebo ako okrúhly kameň, ak nie je odrezaný a trochu odhodený, jeho objem nemôže byť upravený do štvorca, tak aj tí, ktorí sú bohatí na tomto svete, ak nie sú o svoje bohatstvo odrezaní, nemôžu byť Pánovi prospešní. 72 Nauč sa to z vlastnej skúsenosti: keď si bol bohatý, bol si neužitočný, ale teraz si užitočný a spôsobilý pre život,
Prvá kniha pastiera Hermasa - Videnia
ktorý si si vzal na seba, lebo aj ty si kedysi bol jedným z tých kameňov. 73 Čo sa týka ostatných kameňov, ktoré si videl odhodených ďaleko od veže, ako bežia po ceste a skotúľajú sa z cesty na púštne miesta, to sú tí, ktorí síce uverili, ale pre svoje pochybnosti opustili pravú cestu a mysleli si, že nájdu lepšiu. Ale blúdia a sú nešťastní, idúc po pustých cestách. 74 Potom tie kamene, ktoré spadli do ohňa a boli spálené, sú to tí, ktorí sa navždy odklonili od živého Boha; ani im nikdy nepríde na srdce činiť pokánie pre náklonnosť, ktorú prechovávajú k svojim žiadostivostiam a zlovoľnostiam, ktorých sa dopúšťajú. 75 A čo sú tie ostatné, ktoré padli do vody a nemohli sa do nej skotúľať? 76 Sú to takí, ktorí počuli slovo a boli ochotní byť pokrstení v mene Pána; ale vzhľadom na veľkú svätosť, ktorú pravda vyžaduje, sa stiahli a opäť kráčali za svojimi zlými žiadostiami. 77 Takto dokončila vysvetlenie veže. 78 Ale keďže som stále naliehal, opýtal som sa jej: „Je dovolené pokánie všetkým tým kameňom, ktoré boli takto odhodené a neboli vhodné na stavbu veže; a nájdu miesto v tejto veži?“ 79 Môžu činiť pokánie, povedala, ale nemôžu vojsť do tejto veže; ale budú zaradení do oveľa nižšej hodnosti a potom budú sužovaní a naplnia dni svojich hriechov. 80 A z tejto príčiny budú odstránení, pretože prijali slovo spravodlivosti: a potom budú zbavení svojich strastí, ak budú mať v srdciach pravý pocit toho, čo urobili zle. 81 Ale ak nebudú mať tento zmysel v srdci svojom, nebudú spasení pre tvrdosť srdca svojho. 82 Keď som sa jej teda na toto všetko vypytoval, povedala mi: „Chceš ešte niečo vidieť?“ A keďže som to chcel vidieť, veľmi som sa rozveselil. 83 Pozrela sa teda na mňa, mierne sa usmiala a povedala mi: „Vidíš sedem žien okolo veže?“ „Pani,“ povedal som, „vidím ich.“ 84 Túto vežu, odpovedala, podopierajú oni podľa Pánovho príkazu: vypočuj si teda ich dôsledky. 85 Prvá z nich, ktorá sa pevne drží rukou, sa volá Viera, ňou budú spasení vyvolení. Ďalšia, ktorá je opásaná a vyzerá mužne, sa volá Zdržanlivosť: je dcérou Viery. 86 Každý, kto ju teda bude nasledovať, bude šťastný po celý svoj život, pretože sa bude zdržiavať všetkých zlých skutkov, veriac, že ak sa bude zdržiavať všetkej žiadostivosti, bude dedičom večného života. A čo je, pani, povedal som, tých ostatných päť? 87 „Sú to dcéry jedna druhej,“ odpovedala ona, „prvá z nich sa volá Jednoduchosť, druhá Nevinnosť, tretia Cudnosť, potom Disciplína a posledná zo všetkých je Láska k blížnemu. Keď teda naplníš skutky ich matky, budeš môcť všetko.“ 88 Pani, povedal som, chcel by som vedieť, akú konkrétnu cnosť má každý z nich. 89 „Počúvaj teda,“ odpovedala, „majú rovnaké cnosti a ich cnosti sú navzájom prepojené a nasledujú jedna za druhou, tak ako sa narodili.“ 90 Z viery pochádza zdržanlivosť; zo zdržanlivosti jednoduchosť; z jednoduchosti nevinnosť; z nevinnosti skromnosť; zo skromnosti disciplína a láska. Preto sú ich skutky sväté, cudné a správne.
91 Kto teda bude slúžiť týmto a pevne sa pridržiavať ich skutkov, bude mať príbytok vo veži so svätými Božími. 92 Potom som sa jej opýtal ohľadom časov, či je už blízko koniec; 93 Ale ona zvolala mocným hlasom: „Ó, blázon! Nevidíš, že veža je už stavbou? Keď teda bude veža dokončená a postavená, bude mať koniec a čoskoro bude dokončená.“ 94 Ale už sa ma viac nepýtaj. To, čo bolo povedané, môže stačiť tebe a všetkým svätým na osvieženie vášho ducha. Lebo tieto veci neboli zjavené len tebe, ale aby si ich zjavil všetkým. 95 Preto, ó Hermes, po troch dňoch musíš pochopiť tieto slová, ktoré ti začínam hovoriť, aby si ich mohol hovoriť do uší svätých; aby keď ich vypočujú a budú ich konať, mohli byť očistení od svojich neprávostí a ty spolu s nimi. 96 Počujte ma teda, ó synovia moji, vychoval som vás v mnohom jednoduchom, nevinnom a skromnom z lásky k Božej, ktorá na vás zostúpila v spravodlivosti, aby ste boli posvätení a ospravedlnení od všetkého hriechu a zlovoľnosti; ale vy neprestanete so svojimi zlými skutkami. 97 Teraz ma teda počúvajte a majte pokoj jeden s druhým a navštevujte sa navzájom a prijímajte sa navzájom a neužívajte si len stvorenia Božie. 98 Dávajte štedro tým, ktorí to potrebujú. Niektorí si totiž prílišným jedením spôsobujú telesné problémy a škodia si, zatiaľ čo telo iných, ktorí nemajú jedlo, chradne, pretože im chýba dostatočná výživa a ich telá sú zožraté. 99 Preto vám táto nezmierlivosť škodí, čo máte a neudeľujete tým, ktorí majú nedostatok. Pripravte sa na súd, ktorý vás má postihnúť. 100 Vy, ktorí ste významnejší, vyhľadajte tých, ktorí sú hladní, kým je veža ešte nedokončená. Lebo keď bude veža dokončená, budete ochotní konať dobro a nenájdete v nej miesto. 101 Preto si dajte pozor vy, ktorí sa chválite svojím bohatstvom, aby snáď nestonali tí, čo sú v núdzi, a ich vzdychy nevystúpili k Bohu, a vy by ste neboli zavretí so svojím majetkom za bránu veže. 102 Hľa, teraz vás varujem, ktorí ste ustanovení nad cirkvou a milujete najvyššie miesta, nebuďte ako tí, ktorí páchajú neplechu. 103 A oni vskutku nosia svoj jed v schránkach, ale vy držíte svoj jed a nákazu vo svojich srdciach a nechcete ich očistiť a zmiešať svoje zmysly s čistým srdcom, aby ste našli milosrdenstvo u Veľkého Kráľa. 104 Dajte si pozor, deti moje, aby vás vaše rozpory nepripravili o život! Ako budete poučovať vyvolených Božích, keď sami chcete byť napomenutí? Preto sa navzájom napomínajte a majte medzi sebou pokoj, aby som ja, stojac pred vaším otcom, mohol za vás vydať počet Pánovi. 105 A keď dohovorila so mnou, prišli šiesti mladíci, ktorí stavali, a odniesli ju do veže; a štyria ďalší zaujali miesto, na ktorom sedela, a aj oni odišli späť do veže. Nevidel som ich tváre, pretože boli ku mne otočení chrbtami. 106 Keď odchádzala, požiadal som ju, aby mi prezradila, čo sa týka tých troch podob, v ktorých sa mi zjavila. 107 Ale ona mi odpovedala: „Na tieto veci sa musíš opýtať iného, aby ti boli zjavené.“ 108 Teraz, bratia, v prvom videní minulého roka sa mi zjavila veľmi stará a sedela na stoličke.
Prvá kniha pastiera Hermasa - Videnia
109 V inom videní mala síce mladistvú tvár, ale jej telo a vlasy boli staré; ale rozprávala sa so mnou postojačky a bola veselšia ako prvýkrát. 110 V treťom videní bola vo všetkých ohľadoch oveľa mladšia a na pohľad príťažlivá; len mala vlasy staršej osoby; napriek tomu vyzerala veselo a sedela na sedadle. 111 Preto som bol veľmi smutný kvôli týmto veciam, kým som nepochopil videnie. 112 Preto som videl tú istú starú ženu vo videní v noci, ako mi hovorí: Každá modlitba potrebuje pokoru. Post sa teda a naučíš sa od Pána to, o čo prosíš. Preto som sa jeden deň postil. 113 V tú istú noc sa mi zjavil mladý muž a povedal: „Prečo tak často túžiš po zjaveniach vo svojich modlitbách? Daj si pozor, aby si tým, že budeš žiadať veľa vecí, neublížil telu. Nech ti tieto zjavenia stačia.“ 114 Vidíš pozoruhodnejšie zjavenia, než tie, ktoré si už dostal? 115 Odpovedal som mu: „Pane, pýtam sa len na túto jednu vec kvôli trom postavám starej ženy, ktoré sa mi zjavili, aby bolo Zjavenie úplné.“ 116 Odpovedal mi: „Nie si bez rozumu, ale tvoje pochybnosti ťa takým robia, pretože nemáš srdce s Pánom.“ 117 Odpovedal som a povedal: „Ale tieto veci sa od teba dôkladnejšie dozvieme.“ 118 „Počúvaj teda,“ hovorí, „čísla, na ktoré sa pýtaš.“ 119 A najprv, v prvom videní sa ti zjavila v podobe starej ženy sediacej na stoličke, pretože tvoj starý duch bol rozkladajúci sa a bez sily kvôli tvojim slabostiam a pochybnostiam tvojho srdca. 120 Lebo ako starí nemajú nádej na obnovu, ani neočakávajú nič iné ako svoj odchod, tak aj ty, oslabený svojimi svetskými záležitosťami, si sa oddal lenivosti a neodvráť svoju starostlivosť od seba na Pána. Tvoj rozum sa pomýlil a starneš vo svojom smútku. 121 Ale, pane, chcel by som vedieť, prečo sedela na stoličke? 122 Odpovedal, že každý, kto je slabý, sedí na stoličke pre svoju nemohúcnosť, aby jeho slabosť bola podopretá. Pozrite sa teda na obraz prvého videnia. 123 V druhom videní si ju videl stáť a mať mladistvú tvár a veselšiu ako predchádzajúcu; ale jej telo a vlasy boli staré. Počuj, povedal, aj toto podobenstvo. 124 Keď niekto zostarne, zúfa si sám nad sebou kvôli svojej slabosti a chudobe a neočakáva nič iné ako posledný deň svojho života. 125 Ale zrazu mu zostane dedičstvo a keď sa o tom dozvie, vstane, rozveselí sa a naberie si novú silu. Už nesedí, ale stojí, a je zbavený svojho predchádzajúceho zármutku a nesedí, ale koná statočne. 126 Ty si teda, keď si počul zjavenie, ktoré ti Boh zjavil, pretože sa nad tebou zľutoval a obnovil tvojho ducha, odložil si svoje slabosti a prišla k tebe sila a ty si sa posilnil vo viere; a Boh, keď videl tvoju silu, zaplesal. 127 Preto vám ukázal stavbu veže a ukáže vám aj iné veci, ak budete mať medzi sebou pokoj celým svojím srdcom. 128 Ale v treťom videní si ju videl ešte mladšiu, krásnu a veselú a s pokojnou tvárou. 129 Lebo ako keby k nemu, hoci je smutný, prišla nejaká dobrá správa, hneď zabudne na svoj smútok a nehľadí na nič iné, len na dobrú správu, ktorú počul. V ostatnom sa
utešuje a jeho duch sa obnovuje radosťou, ktorú prijal. Tak aj vy ste sa osviežili na duchu, keď ste videli tieto dobré veci. 130 A to, že si ju videl sedieť na lavičke, označuje silné postavenie, pretože lavička má štyri nohy a stojí pevne. A dokonca aj samotný svet je podopieraný štyrmi živlami. 131 Tí, ktorí sa teda dokonale kajajú, budú mladí a tí, ktorí sa celým srdcom odvrátia od svojich hriechov, budú upevnení. 132 A teraz máš Zjavenie v plnom rozsahu, nežiadaj viac, aby ti bolo zjavené čokoľvek ďalšie. 133 Ale ak má byť niečo zjavené, bude vám to zjavené. VÍZIA 4 1 Bratia, dvadsať dní po predchádzajúcom videní som mal videnie, ktoré bolo predzvesťou blížiaceho sa súženia. Kráčal som poľnou cestou. 2 Z verejnej cesty k miestu, kam som išiel, je to asi desať stadií; je to cesta veľmi málo frekventovaná. 3 A keď som kráčal sám, prosil som Pána, aby potvrdil zjavenia, ktoré mi ukázal skrze svoju svätú Cirkev: 4 A všetkým svojim služobníkom, ktorí boli urazení, chcel dať pokánie, aby bolo oslávené jeho veľké a úctyhodné meno a pretože ma považoval za hodného toho, komu môže ukázať svoje zázraky, a aby som ho uctieval a vzdával mu vďaky. 5 A hľa, odpovedal mi akýsi hlas: „Nepochybuj, Hermas.“ Preto som začal premýšľať a hovoriť si: Prečo by som mal pochybovať, keď som takto upevnený Pánom a videl som také slávne veci? 6 Bratia, odišiel som len kúsok ďalej a hľa, videl som prach stúpať k nebu. Začal som si hovoriť: Prichádza azda stádo dobytka, ktoré dvíha taký prach? 7 Bolo to asi furlong odo mňa. A hľa, videl som, ako sa prach dvíha stále viac a viac, natoľko, že som začal mať podozrenie, že je na tom niečo mimoriadne. 8 A slnko trochu svietilo a hľa, videl som veľkú šelmu, akoby veľrybu, a z jej úst vychádzali ohnivé kobylky. Šelma bola vysoká asi sto stôp a mala hlavu ako veľká hlinená nádoba. 9 Začal som plakať a modliť sa k Pánovi, aby ma z toho vyslobodil. Potom som si spomenul na slovo, ktoré som počul: Nepochybuj, Hermas. 10 Preto, bratia, obliekajúc si božskú vieru a pamätajúc si, kto ma naučil veľké veci, vydal som sa telesne šelme. 11 Šelma sa blížila takým spôsobom, akoby bola mohla naraz zničiť celé mesto. 12 Priblížil som sa k nemu a zviera sa roztiahlo celou svojou hmotnosťou na zem a nevystrčilo nič okrem jazyka, ani sa nepohlo, kým som okolo neho celkom neprešiel. 13 Šelma mala na hlave štyri farby: najprv čiernu, potom červenú a krvavú, potom zlatú a nakoniec bielu. 14 Keď som prešiel okolo a prešiel som asi deväť metrov, hľa, stretla ma istá panna, pekne ozdobená, akoby práve vyšla zo svojej svadobnej komnaty, celá v bielom, mala obuté biele topánky, závoj na tvári a pokrytá lesklými vlasmi. 15 Teraz som z mojich predchádzajúcich videní vedel, že to bola cirkev, a preto som sa ešte viac rozveselil. Pozdravila ma slovami: „Buď zdravý, muž!“ Opätoval som jej pozdrav slovami: „Pani, buď zdravý!“
Prvá kniha pastiera Hermasa - Videnia
16 Odpovedala mi: „Človeče, nestretol si sa s ničím?“ Odpovedal som: „Pani, stretla ma taká beštia, ktorá zdala sa byť schopná zožrať celý ľud, ale Božou mocou a jeho jedinečným milosrdenstvom som jej unikol.“ 17 „Úspešne si tomu unikol,“ povedala, „lebo si celú svoju starostlivosť zveril Bohu a otvoril si mu svoje srdce, veriac, že ťa nemôže zachrániť nič iné ako jeho veľké a ctihodné meno.“ 18 Preto poslal Pán svojho anjela nad šelmou, ktorej meno je Hegrin, a zavrel jej ústa, aby ťa nezožrala. Unikol si veľkej skúške svojou vierou a tým, že si nepochyboval o takej strašnej šelme. 19 Choď teda a rozprávaj vyvoleným Božím o veľkých veciach, ktoré pre teba urobil, a povieš im, že táto beštia je predobrazom skúšky, ktorá má čoskoro prísť. 20 Ak sa teda pripravíte, môžete tomu uniknúť, ak bude vaše srdce čisté a bez poškvrny a ak budete slúžiť Bohu po všetky zvyšky svojich dní bez sťažností. 21 Všetky svoje starosti uvrhnite na Hospodina a on ich zvládne. Verte v Boha, vy pochybovači, lebo on môže všetko; dokáže odvrátiť od vás svoj hnev a poslať vám pomoc a bezpečie. 22 Beda pochybovačom, tým, ktorí počujú tieto slová a opovrhnú nimi! Bolo by im lepšie, keby sa neboli narodili. 23 Potom som sa jej spýtal na štyri farby, ktoré mala šelma na hlave. Ale ona mi odpovedala: „Zase si zvedavá, že sa pýtaš na tieto veci.“ Ale povedal som jej: „Pani, povedz mi, čo to je.“ 24 „Počuj,“ povedala, „Čierna, ktorú si videl, označuje svet, v ktorom bývaš. Ohnivá a krvavá farba znamená, že tento vek musí byť zničený ohňom a krvou.“ 25 Zlatou časťou ste vy, ktorí ste z nej unikli. Lebo ako sa zlato skúša ohňom a získava sa, tak ste podobným spôsobom skúšaní aj vy, ktorí bývate medzi ľuďmi tohto sveta. 26 Tí teda, ktorí vytrvajú až do konca a budú nimi skúšaní, budú očistení. A ako sa zlato touto skúškou očisťuje a stráca svoju trosku, tak aj vy odvrhnete všetok zármutok a súženie a budete očistení pre stavbu veže. 27 Biela farba však označuje čas budúceho sveta, v ktorom budú prebývať Boží vyvolení, pretože Boží vyvolení budú čistí a bez poškvrny až do večného života. 28 Preto neprestávaj hovoriť tieto veci svätým. Tu máte predobraz veľkého súženia, ktoré má prísť; ktoré, ak chcete, pre vás nič nebude. Pamätajte teda na to, čo som vám povedal. 29 Keď to dohovorila, odišla; ale ja som nevidel, kam išla. Zrazu som však začul hluk a otočil som sa späť, vystrašený, lebo som si myslel, že sa ku mne blíži beštia.