Smrť , pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista Vtedy Mojžiš zvolal všetkých starších Izraela a povedal im: „Vytiahnite si baránka podľa svojich rodín a zabite veľkonočného baránka. Vezmite kyticu yzopu, namočte ju do krvi, ktorá je v miske, a krvou, ktorá je v miske, udrite na prah dverí a na oboch verajach. Nikto z vás nesmie vyjsť z dverí svojho domu až do rána. Hospodin totiž pôjde, aby porazil Egypťanov. Keď uvidí krv na prahu dverí a na oboch verajach, Hospodin prejde popri dverách a nedovolí zhubcovi vojsť do vašich domov a poraziť vás.“ Exodus 12:21-23 A ak sa niekto dopustí hriechu hodného smrti a má byť usmrtený, a obesíš ho na drevo, jeho telo nesmie zostať na dreve celú noc, ale pochovaj ho v ten istý deň, lebo obesený je prekliaty Bohom, aby sa nepoškvrnila tvoja zem, ktorú ti Hospodin, tvoj Boh, dáva do dedičstva. Deuteronómium 21:22-23 Lebo ma obkľúčili psy, obkľúčila ma skupina bezbožných, prebodli mi ruky i nohy. Spočítam všetky svoje kosti, pozerajú sa na mňa a hľadia na mňa. Rozdelia si moje rúcho a o môj odev hádžu los. Žalm 22:16-18 A po šesťdesiatich dvoch týždňoch bude Mesiáš vyťatý, ale nie sám za seba. A ľud kniežaťa, ktoré príde, zničí mesto a svätyňu a jeho koniec bude potopou a až do konca vojny sú určené spustošenia. Daniel 9:26 A na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosti a prosieb. Budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jediným synom, a budú nad ním trpieť, ako sa trpí nad prvorodeným. Zachariáš 12:10 Lebo som vám odovzdal predovšetkým to, čo som aj ja prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, a že bol pochovaný a že tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Písem, 1. Korinťanom 15:3-4
Prorok Izaiáš Izaiáš 53 1 Kto uveril našej správe a komu sa zjavilo rameno Hospodinovo? 2 Vyrastie pred ním ako krehká rastlina a ako koreň zo suchej zeme; nemá podobu ani krásu; a keď ho uvidíme, nie je v ňom žiadna krása, aby sme po ňom túžili. 3 Ľudia ho opovrhujú a ním zavrhujú, je to muž bolestí, oboznámený s bolesťami. Skrývali sme pred ním tvár, opovrhovali sme ním a nevážili sme si ho. 4 On niesol naše bolesti a niesol naše trápenia, a predsa sme ho považovali za zraneného, udretého Bohom a zotretého. 5 Ale on bol zranený pre naše priestupky, bol zdrvený pre naše neprávosti; trest nášho pokoja bol na ňom; a jeho ranami sme uzdravení. 6 Všetci sme blúdili ako ovce, každý sme sa obrátili svojou cestou a Hospodin na neho uvalil vinu nás všetkých.
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
7 Utláčali ho a trápili, a predsa neotvoril ústa; viedli ho ako baránka na zabitie a ako ovca pred strihačmi, ktorá je nemá, tak neotvoril ani on ústa. 8 Bol vzatý z väzenia a zo súdu, a kto oznámi jeho pokolenie? Veď bol vyťatý zo zeme živých, pre priestupok môjho ľudu bol ranený. 9 A urobil si hrob s bezbožníkmi a s bohatými zomrel, pretože sa nedopustil násilia a v jeho ústach nebola ľsť. 10 Hospodinovi sa však zapáčilo zničiť ho, spôsobil mu trápenie. Keď mu prinesieš obetu za hriech, uvidí svoje potomstvo, predĺži si život a Hospodinova vôľa sa mu bude dariť. 11 Uvidí námahu svojej duše a nasýti sa; svojím poznaním ospravedlní môj spravodlivý služobník mnohých, lebo on ponesie ich viny. 12 Preto mu dám podiel s veľkými a s mocnými sa bude deliť o korisť, pretože vylial svoju dušu na smrť a bol počítaný medzi priestupníkov, niesol hriech mnohých a prihováral sa za priestupníkov.
Evanjelium podľa Matúša Matúš 26 1 Keď Ježiš dokončil všetky tieto slová, povedal svojim učeníkom: 2 Viete, že o dva dni budú sviatky Veľkej noci a Syn človeka bude vydaný, aby bol ukrižovaný. 3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi, zákonníci a starší ľudu do paláca veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš, 4 A radili sa, že Ježiša lstivo chytia a zabijú. 5 Ale oni povedali: Nie na sviatok, aby nevznikol rozruch medzi ľudom. 6 Keď bol Ježiš v Betánii, v dome malomocného Šimona, 7 Pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobkou vzácneho oleja a vyliala mu ho na hlavu, keď sedel za stolom. 8 Keď to jeho učeníci videli, rozhorčili sa a povedali: „Načo je toto plytvanie?“ 9 Lebo táto masť sa mohla predať za veľa peňazí a dať chudobným. 10 Keď to Ježiš pochopil, povedal im: „ Prečo obťažujete tú ženu? Veď mi vykonala dobrý skutok.“ 11 Chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy medzi sebou. 12 Lebo tým, že mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. 13 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete sa bude kázať toto evanjelium, bude sa rozprávať aj o tom, čo táto žena urobila, na jej pamiatku. 14 Vtedy jeden z dvanástich, menom Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom, 15 A povedal im: „Čo mi dáte, aby som vám ho vydal?“ A oni sa s ním dohodli na tridsiatich strieborných. 16 A odvtedy hľadal príležitosť, aby ho zradil. 17 V prvý deň sviatku nekvasených chlebov pristúpili k Ježišovi učeníci a povedali mu: „Kde ti máme pripraviť veľkonočného baránka?“ 18 A on povedal: Choďte do mesta k takémuto človeku a povedzte mu: Majster hovorí: Môj čas sa blíži, slávim u teba so svojimi učeníkmi veľkonočnú večeru. 19 Učeníci urobili, ako im Ježiš prikázal, a pripravili veľkonočného baránka. 20 Keď sa zvečerilo, zasadol si s Dvanástimi. 21 A keď jedli, povedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí. 22 A veľmi sa zarmútili a začali sa ho každý z nich pýtať: Pane, azda som to ja? 23 On odpovedal: „ Kto si so mnou namočí ruku do misy, ten ma zradí.“ 24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý Syna človeka zrádza! Bolo by lepšie pre toho človeka, keby sa nebol narodil. 25 Judáš, ktorý ho zradil, odpovedal: „Učiteľ, azda ja?“ On mu povedal: „ Ty si povedal.“ 26 A keď jedli, Ježiš vzal chlieb, požehnal ho, lámal ho a dával učeníkom so slovami: Vezmite a jedzte, toto je moje telo. 27 Potom vzal kalich, vzdal vďaky a podal im ho so slovami: „ Pite z neho všetci!“ 2
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
28 Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. 29 Ale hovorím vám, že odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve môjho Otca. 30 A keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 31 Vtedy im Ježiš povedal: Všetci sa pohoršíte nado mnou tejto noci, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce stáda sa rozpŕchnu. 32 Ale po mojom zmŕtvychvstaní vás predídem do Galiley. 33 Peter mu odpovedal: „Aj keby sa všetci pohoršili nad tebou, ja sa nikdy nepohorším.“ 34 Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, že tejto noci, skôr ako kohút zaspieva, ma trikrát zaprieš. 35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj všetci učeníci. 36 Potom prišiel s nimi Ježiš na miesto, ktoré sa volá Getsemány, a povedal učeníkom: „ Sadnite si tu, kým odídem a pomodlím sa tamto.“ 37 Vzal so sebou Petra a dvoch Zebedeových synov a začal sa smútiť a veľmi skľúčený. 38 Vtedy im povedal: „ Moja duša je veľmi smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ 39 A odišiel trochu ďalej, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich; však nie ako ja chcem, ale ako ty. 40 A prišiel k učeníkom a našiel ich spať a povedal Petrovi: „ Čože, nemohli ste so mnou bdieť ani hodinu?“ 41 Bdejte a modlite sa, aby ste nepadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé. 42 Potom odišiel druhýkrát a modlil sa: „ Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa.“ 43 A keď prišiel, našiel ich opäť spať, lebo mali ťažké oči. 44 Potom ich nechal, odišiel a tretíkrát sa modlil tými istými slovami. 45 Potom prišiel k svojim učeníkom a povedal im: „ Spite a odpočívajte! Hľa, priblížila sa hodina a Syn človeka bude vydaný do rúk hriešnikov.“ 46 Vstaňte, poďme! Hľa, priblížil sa ten, čo ma zrádza. 47 A kým ešte hovoril, hľa, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veliký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov a starších ľudu. 48 Ten, čo ho zradil, im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; chyťte ho.“ 49 A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Učiteľ!“ A pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: „ Priateľu, prečo si prišiel?“ Pristúpili k Ježišovi, položili naň ruky a chytili ho. 51 A hľa, jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, udrel sluhu veľkňaza a odťal mu ucho. 52 Ježiš mu povedal: „ Vráť svoj meč na jeho miesto, lebo všetci, čo berú meč, mečom zahynú.“ 53 Myslíš si, že sa teraz nemôžem modliť k svojmu Otcovi a on mi hneď dá viac ako dvanásť légií anjelov? 54 Ale ako sa potom naplnia Písma, že to tak musí byť? 55 V tú istú hodinu povedal Ježiš zástupom: „ Vyšli ste ako na zlodeja s mečmi a kyjmi, aby ste ma chytili? Každý deň som s vami sedával a učil v chráme, a nechytili ste ma.“ 56 Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili Písma prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a utiekli. 57 A tí, čo Ježiša chytili, odviedli ho k veľkňazovi Kaifášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58 Peter ho však nasledoval zďaleka až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si so sluhami, aby videl koniec. 59 Veľkňazi, starší a celá rada hľadali falošné svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60 Ale nenašli nikoho; hoci prišlo mnoho falošných svedkov, nenašli nikoho. Nakoniec prišli dvaja falošní svedkovia, 61 A povedal: Tento povedal: Môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho postaviť. 62 Vtedy vstal veľkňaz a povedal mu: „Nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe?“
3
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
63 Ježiš však mlčal. Veľkňaz mu odpovedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Kristus, Syn Boží.“ 64 Ježiš mu povedal: Ty si povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie.“ 66 Čo si myslíte? Odpovedali: „Je vinný smrti.“ 67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho; iní ho bili dlaňami 68 a hovorili: „Prorokuj nám, Kriste, kto ťa udrel?“ 69 Peter sedel vonku na dvore. Prišla k nemu dievčina a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským.“ 70 Ale on pred všetkými zaprel a povedal: Neviem, čo hovoríš. 71 A keď vyšiel do predsiene, uvidela ho iná slúžka a povedala tým, čo tam boli: Aj tento bol s Ježišom Nazaretským. 72 A on znova zaprel s prísahou: Nepoznám toho človeka. 73 O chvíľu k nemu prišli tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Aj ty si určite jeden z nich, lebo tvoja reč ťa prezrádza.“ 74 Vtedy začal preklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A hneď zaspieval kohút. 75 Peter si spomenul na Ježišovo slovo: „Skôr ako kohút zaspieva, trikrát ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko plakal. Matúš 27 1 Keď nastalo ráno, všetci veľkňazi a starší ľudu sa poradili proti Ježišovi, aby ho usmrtili. 2 A keď ho spútali, odviedli ho a vydali ho vladárovi Pontskému Pilátovi. 3 Judáš, ktorý ho zradil, keď videl, že ho odsúdili, oľutoval to a vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším, 4 Hovoriac: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ A oni povedali: „Čo nám do toho? Pozri sa ty.“ 5 A zahodil strieborné mince v chráme, odišiel a odišiel a obesil sa. 6 Veľkňazi vzali strieborné mince a povedali: „Nesmieme ich vkladať do pokladnice, lebo sú to ceny krvi.“ 7 A poradili sa a kúpili za ne hrnčiarovo pole, aby na ňom pochovávali cudzincov. 8 Preto sa to pole volá Pole krvi až do dnešného dňa. 9 Vtedy sa naplnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého ocenili Izraeliti,“ 10 A dal ich za hrnčiarovo pole, ako mi určil Pán. 11 Ježiš stál pred vladárom a vladár sa ho opýtal: „Si ty židovský kráľ?“ Ježiš mu povedal: „ Ty hovoríš.“ 12 A keď ho veľkňazi a starší obžalovali, nič neodpovedal. 13 Pilát mu povedal: „Nepočuješ, koľko vecí proti tebe svedčia?“ 14 A on mu neodpovedal ani slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. 15 Na ten sviatok mal vladár vo zvyku prepúšťať ľudu väzňa, ktorého chceli. 16 Mali vtedy významného väzňa menom Barabáš. 17 Keď sa teda zhromaždili, Pilát im povedal: Koho chcete, aby som vám prepustil? Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Kristus? 18 Vedel totiž, že ho vydali zo závisti. 19 Keď sedel na súdnej stolici, poslala mu jeho žena odkaz: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes pre neho vo sne veľa vytrpela.“ 20 Ale veľkňazi a starší presvedčili zástup, aby si vypýtali Barabáša a Ježiša zahubili.
4
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
21 Vládca im odpovedal: „Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil?“ Povedali: „Barabbáša.“ 22 Pilát im povedal: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ Všetci mu povedali: „Nech je ukrižovaný.“ 23 A vladár sa opýtal: „Aké zlé urobil?“ Ale oni ešte viac kričali: „Nech je ukrižovaný!“ 24 Keď Pilát videl, že nič nezmôže, ale že sa ešte viac rozbúri, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: „Som nevinný za krv tohto spravodlivého. Presvedčte sa sami.“ 25 Vtedy všetok ľud odpovedal: Jeho krv na nás a na naše deti! 26 Vtedy im prepustil Barabáša a Ježiša dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. 27 Vojaci vladára teda vzali Ježiša do siene a zhromaždili okolo neho celú čatu vojakov. 28 Vyzliekli ho a obliekli mu šarlátový plášť. 29 A uplietli korunu z tŕnia, položili mu ju na hlavu a do pravej ruky mu dali trstinu. Kľakli pred ním a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ 30 A pľuli na neho, vzali mu trstinu a bili ho po hlave. 31 A keď sa mu naposmievali, strhli z neho plášť, obliekli mu jeho vlastné rúcho a odviedli ho, aby ho ukrižovali. 32 Keď vychádzali, našli muža z Cyrény, menom Šimon, a prinútili ho niesť kríž. 33 A keď prišli na miesto zvané Golgota, čo znamená Lebka, 34 Dali mu piť ocot zmiešaný so žlčou, ale keď ho ochutnal, nechcel piť. 35 Ukrižovali ho a rozdelili si jeho rúcho hádzaním losu, aby sa naplnilo, čo bolo povedané skrze proroka: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. 36 A sediac tam ho pozorovali. 37 A nad jeho hlavu vyvesili nápis s jeho vinu: „TO JE JEŽIŠ, KRÁĽ ŽIDOV.“ 38 Vtedy s ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného po pravej a druhého po ľavej strane. 39 A tí, čo prechádzali okolo, ho rúhali, kývali hlavami, 40 a hovoril: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho postavíš, zachráň sám seba! Ak si Syn Boží, zostúp z kríža.“ 41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími a hovorili: 42 Iných zachránil, seba nemôže zachrániť. Ak je kráľom Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme mu. 43 Dúfal v Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho chce! Lebo povedal: Ja som Boží Syn. 44 Aj zlodeji, ktorých s ním ukrižovali, ho za to kritizovali. 45 Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 46 A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „ Éli, Éli, lama sabachtani?“ To znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 47 Niektorí z tých, čo tam stáli, keď to počuli, povedali: „Tento človek volá Eliáša.“ 48 A hneď jeden z nich odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastrčil na trstinu a dával mu piť. 49 Ostatní povedali: „Nechajte to tak, uvidíme, či príde Eliáš a zachráni ho.“ 50 Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vydýchol. 51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až dole, zem sa zatriasla a skaly sa roztrhli. 52 A hroby sa otvorili a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53 A po jeho zmŕtvychvstaní vyšli z hrobov, vošli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa zľakli a hovorili: „Naozaj, toto bol Syn Boží.“ 55 A bolo tam mnoho žien, ktoré sa zďaleka pozerali a nasledovali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna a Mária, matka Jakuba a Jozefa, a matka Zebedeových detí. 57 Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý muž z Arimatie, menom Jozef, ktorý bol aj sám Ježišovým učeníkom. 58 Prišiel k Pilátovi a prosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu telo vydali. 59 Keď Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého ľanu
5
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
60 A položil ho do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. K vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61 A bola tam Mária Magdaléna a tá druhá Mária, ktoré sedeli oproti hrobu. 62 Na druhý deň, po dni príprav, sa zišli veľkňazi a farizeji u Piláta, 63 hovoriac: Pane, spomenuli sme si, že ten klamár povedal, kým ešte žil: Po troch dňoch vstanem z mŕtvych. 64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby neprišli v noci jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu: „Vstal z mŕtvych.“ Tak bude posledný blud horší ako prvý. 65 Pilát im povedal: „Máte stráž. Choďte a dbajte na to, ako viete.“ 66 Išli teda, zabezpečili hrob, zapečatili kameň a postavili stráž. Matúš 28 1 Koncom sabatu, keď sa začínalo svitať na prvý deň v týždni, prišla Mária Magdaléna a tá druhá Mária pozrieť sa na hrob. 2 A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, pristúpil, odvalil kameň od dverí a sadol si naň. 3 Jeho tvár bola ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. 4 A strážcovia sa od strachu pred ním triasli a zostali ako mŕtvi. 5 Anjel odpovedal ženám: Nebojte sa, lebo viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. 6 Nie je ho tu, lebo vstal z mŕtvych, ako povedal. Poďte, pozrite sa na miesto, kde ležal Pán. 7 A choďte rýchlo a povedzte jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a hľa, ide pred vami do Galiley; tam ho uvidíte. Hľa, povedal som vám to. 8 A oni rýchlo odišli od hrobu so strachom a veľkou radosťou a bežali, aby to oznámili jeho učeníkom. 9 A keď išli oznámiť to jeho učeníkom, hľa, Ježiš sa s nimi stretol a povedal: „ Buďte zdraví!“ Pristúpili, objali ho za nohy a klaňali sa mu. 10 Ježiš im povedal: Nebojte sa! Choďte a povedzte mojim bratom, aby išli do Galiley, a tam ma uvidia. 11 Keď odchádzali, niektorí zo stráže prišli do mesta a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. 12 A keď sa zhromaždili so staršími a poradili sa, dali vojakom veľa peňazí, 13 a hovorili: „Povedzte: Jeho učeníci prišli v noci a ukradli ho, kým sme spali.“ 14 A ak sa to dozvie vladár, presvedčíme ho a ťa dostaneme na slobodu. 15 Vzali teda peniaze a urobili tak, ako ich naučili. A toto slovo sa medzi Židmi šíri až do dnešného dňa. 16 Jedenásti učeníci potom odišli do Galiley na vrch, kam im to Ježiš určil. 17 Keď ho uvideli, klaňali sa mu, ale niektorí pochybovali. 18 A Ježiš pristúpil a povedal im: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. 19 Choďte teda a učte všetky národy a krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého. 20 Učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. Amen.
Evanjelium podľa Marka Marek 14 1 O dva dni bol sviatok Veľkej noci a sviatok nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by ho chytili a zabili. 2 Ale oni povedali: Nie na sviatok, aby nevznikol rozruch v ľude. 3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobkou vzácneho nardového oleja, rozbila nádobku a vyliala mu ho na hlavu. 4 Niektorí sa v sebe rozhorčili a povedali: „Prečo sa tak plytvalo masťou?“ 6
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
5 Mohlo sa to predať za viac ako tristo denárov a dať chudobným. A reptali proti nej. 6 A Ježiš povedal: Nechajte ju! Prečo ju obťažujete? Dobrý skutok mi vykonala. 7 Chudobných máte vždycky medzi sebou a kedykoľvek chcete, môžete im dobre robiť; ale mňa nemáte vždycky. 8 Urobila, čo mohla: vopred pomazala moje telo na pohreb. 9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek sa bude kázať toto evanjelium po celom svete, bude sa hovoriť aj o tom, čo urobila, na jej pamiatku. 10 A Judáš Iškariotský, jeden z dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11 Keď to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. A on hľadal, ako by ho mohol ľahko zradiť. 12 A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: Kam chceš, aby sme išli a pripravili ti jesť veľkonočného baránka? 13 A poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta a stretnete sa s človekom, ktorý bude niesť džbán vody. Nasledujte ho. 14 A kamkoľvek vojde, povedzte hospodárovi: Majster sa pýta: Kde je hosťovská miestnosť, kde budem jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 15 A ukáže vám veľkú hornú miestnosť, zariadenú a pripravenú; tam nám pripravte. 16 Jeho učeníci vyšli a prišli do mesta a našli, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka. 17 A večer prišiel s Dvanástimi. 18 A keď sedeli a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, že jeden z vás, kto so mnou je, ma zradí. 19 A začali sa rmútiť a jeden po druhom sa ho pýtali: Či som to ja? A iní sa pýtali: Či som to ja? 20 On im odpovedal: „ Jeden z dvanástich, čo namáča so mnou v mise.“ 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý Syna človeka zrádza! Lepšie by bolo pre toho človeka, keby sa nebol narodil. 22 A keď jedli, Ježiš vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a dával im so slovami: Vezmite, jedzte, toto je moje telo. 23 Potom vzal kalich, vzdal vďaky a podal im ho. A pili z neho všetci. 24 A povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom. 26 A keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. 27 A Ježiš im povedal: Všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu. 28 Ale po mojom zmŕtvychvstaní predídem vás do Galiley. 29 Peter mu však povedal: „Aj keď sa všetci pohoršia, ja nie.“ 30 A Ježiš mu povedal: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, skôr ako kohút dvakrát zaspieva, trikrát ma zaprieš. 31 Ale on ešte vrúcnejšie hovoril: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj všetci. 32 A prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemány. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tu, kým sa pomodlím. 33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a začal sa veľmi trápiť a veľmi ho trápilo. 34 A povedal im: Moja duša je veľmi smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte. 35 A poodišiel trochu ďalej, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je to možné, minula táto hodina. 36 A povedal: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Avšak nie čo ja chcem, ale čo ty. 37 A prišiel a našiel ich spať a povedal Petrovi: Šimon, spíš? Nemohol si bdieť ani hodinu? 38 Bdejte a modlite sa, aby ste nepadli do pokušenia. Duch je síce síce hotový, ale telo slabé. 39 A znova odišiel, modlil sa a hovoril tie isté slová. 40 A keď sa vrátil, našiel ich opäť spať, lebo im oťaželi oči, a nevedeli, čo mu odpovedať.
7
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
41 A prichádza tretíkrát a hovorí im: „ Spite a odpočívajte! Dosť už, prišla hodina: hľa, Syn človeka je vydávaný do rúk hriešnikov.“ 42 Vstaňte, poďme, hľa, priblížil sa ten, čo ma zrádza. 43 A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veliký zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov, zákonníkov a starších. 44 A ten, čo ho zradil, im dal znamenie: Koho pobozkám, to je on; chyťte ho a odveďte ho bezpečne. 45 A hneď ako prišiel, pristúpil k nemu a povedal: „Učiteľ, Učiteľ!“ A pobozkal ho. 46 A oni naňho vložili ruky a chytili ho. 47 A jeden z tých, čo tam stáli, vytasil meč, udrel sluhu veľkňaza a odťal mu ucho. 48 Ježiš im odpovedal: „ Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zlodeja, aby ste ma jali?“ 49 Denne som bol s vami v chráme a učil som, a nechytili ste ma; ale musia sa naplniť Písma. 50 A všetci ho opustili a utiekli. 51 Za ním išiel istý mladý muž, prikrytý ľanovým rúchom, a mladíci ho chytili. 52 On však nechal ľanové rúcho a utiekol pred nimi nahý. 53 Ježiša odviedli k veľkňazovi. Zhromaždili sa k nemu všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Peter ho nasledoval zďaleka až do veľkňazovho dvora. Sedel so sluhami a zohrieval sa pri ohni. 55 A veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť, ale nenašli. 56 Mnohí totiž proti nemu krivo svedčili, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 A niektorí povstali a falošne svedčili proti nemu: 58 Počuli sme ho hovoriť: „Ja zborím tento chrám, postavený rukami, a do troch dní postavím iný, nie rukami postavený.“ 59 Ale ani v tomto prípade sa ich svedectvá nezhodovali. 60 Veľkňaz sa postavil doprostred a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe?“ 61 On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova opýtal: „Si ty Kristus, Syn Požehnaného?“ 62 A Ježiš povedal: Ja som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov?“ 64 Počuli ste rúhanie. Čo si myslíte? A všetci ho odsúdili na smrť. 65 Niektorí začali naňho pľuvať, zakrývať mu tvár, biť ho a hovoriť mu: „Prorokuj!“ A sluhovia ho bili po hlavách. 66 A keď bol Peter dole v paláci, prišla jedna zo slúžok veľkňaza 67 Keď videla Petra, ako sa zohrieva, pozrela naňho a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Nazaretským.“ 68 On však zaprel a povedal: „Neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ A vyšiel von do predsiene a kohút zaspieval. 69 A slúžka ho znova uvidela a začala hovoriť tým, čo tam stáli: „Toto je jeden z nich.“ 70 A on to znova zaprel. A krátko nato tí, čo tam stáli, opäť povedali Petrovi: „Veru, ty si jeden z nich, lebo si Galilejčan a tvoja reč sa s tým zhoduje.“ 71 On však začal preklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“ 72 A kohút zaspieval druhýkrát. Peter si spomenul na slovo, ktoré mu povedal Ježiš: „ Skôr ako kohút dvakrát zaspieva, trikrát ma zaprieš.“ A keď o tom premýšľal, plakal. Marek 15 1 A hneď ráno sa veľkňazi poradili so staršími a zákonníkmi a celou veľradou, zviazali Ježiša, odviedli ho a vydali Pilátovi. 2 Pilát sa ho opýtal: „Si ty židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „ Ty hovoríš.“ 3 A veľkňazi ho obviňovali z mnohých vecí, ale on im nič neodpovedal. 4 Pilát sa ho znova opýtal: „Nič neodpovedáš? Pozri, koľko vecí proti tebe svedčia.“ 5 Ježiš však už nič neodpovedal, takže sa Pilát čudoval.
8
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
6 A na sviatok im prepustil jedného väzňa, ktorého si žiadali. 7 A bol tam istý muž menom Barabáš, ktorý bol uväznený s tými, čo sa s ním vzbúrili a pri vzbure spáchal vraždu. 8 A zástupy začali kričať a žiadať ho, aby im urobil tak, ako im vždy urobil. 9 Pilát im odpovedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ 10 Vedel totiž, že ho veľkňazi vydali zo závisti. 11 Ale veľkňazi nahovorili ľud, aby im radšej prepustil Barabáša. 12 Pilát im znova odpovedal: „Čo teda chcete, aby som urobil s tým, ktorého nazývate židovským kráľom?“ 13 A oni znova kričali: Ukrižuj ho! 14 Pilát im povedal: „Aké zlé urobil?“ Oni ešte viac kričali: „Ukrižuj ho!“ 15 Pilát sa chcel vyhovieť ľudu, prepustil im Barabáša a Ježiša dal zbičovať a vydal ho ukrižovať. 16 Vojaci ho odviedli do siene, ktorá sa volá prétórium, a zvolali celú bandu. 17 Obliekli ho do purpuru, uplietli z tŕnia korunu a dali mu ju na hlavu. 18 A začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ 19 Bili ho po hlave trstinou, pľuvali naňho a klaňali sa mu, kľakajúc na kolená. 20 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu purpur, obliekli mu jeho vlastné šaty a vyviedli ho von, aby ho ukrižovali. 21 A prinútili istého Šimona Cyrénčana, ktorý išiel tadiaľto a vracal sa z poľa, otca Alexandra a Rúfa, aby niesol jeho kríž. 22 A priviedli ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 23 A dali mu piť víno zmiešané s myrhou, ale neprijal ho. 24 A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho a hodili oň los, kto si čo má vziať. 25 A bola tretia hodina, a ukrižovali ho. 26 A nápis jeho obvinenia bol napísaný: KRÁĽ ŽIDOV. 27 A s ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného po jeho pravici a druhého po jeho ľavici. 28 A naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „A bol počítaný medzi priestupníkov.“ 29 A tí, čo prechádzali okolo, rúhali sa mu, kývali hlavami a hovorili: „Ach, ty, čo boríš chrám a za tri dni ho staviaš!“ 30 Zachráň sám seba a zostúp z kríža. 31 Podobne aj veľkňazi sa posmievali a hovorili si so zákonníkmi: Iných zachraňoval, seba samého zachrániť nemôže. 32 Nech teraz zostúpi Kristus, kráľ Izraela, z kríža, aby sme videli a uverili! A tí, ktorí boli s ním ukrižovaní, ho potupovali. 33 A keď prišla šiesta hodina, nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 A o deviatej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „ Eloi, Eloi, lama sabachtani?“ Čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ 35 A niektorí z tých, čo tam stáli, keď to počuli, povedali: Hľa, volá Eliáša. 36 Jeden z nich bežal, naplnil špongiu octom, nastrčil ju na trstinu a dával mu piť so slovami: „Nechaj to! Pozrime sa, či príde Eliáš a sníme ho.“ 37 A Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. 38 A chrámová opona sa roztrhla na dvoje, odhora až dole. 39 Keď stotník, ktorý stál oproti nemu, videl, že tak vykríkol a vydýchol, povedal: „Tento človek bol naozaj Syn Boží.“ 40 Boli tam aj ženy, ktoré sa zďaleka pozerali; medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba menšieho a Jozefa, a Salome. 41 (ktoré ho aj v Galilei nasledovali a posluhovali mu) a mnoho iných žien, ktoré s ním prišli do Jeruzalema. 42 A keď nastal večer, lebo bol deň príprav, čiže deň pred sabatom,
9
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
43 Prišiel Jozef z Arimatey, vážený radca, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, a smelo vošiel k Pilátovi a požiadal o Ježišovo telo. 44 Pilát sa divil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a spýtal sa ho, či už dávno zomrel. 45 Keď sa to dozvedel od stotníka, dal telo Jozefovi. 46 Kúpil kment, sňal ho, zavinul ho do ľanu a položil ho do hrobu, ktorý bol vytesaný zo skaly, a privalil kameň k vchodu do hrobu. 47 Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, sa pozerali, kde ho chovali. Marek 16 1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavé voňavky, aby prišli a pomazali ho. 2 A veľmi skoro ráno prvého dňa v týždni prišli k hrobu, keď vyšlo slnko. 3 A hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od dverí hrobu? 4 A keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený, lebo bol veľmi veľký. 5 Keď vošli do hrobu, uvideli mladého muža sedieť na pravej strane, oblečeného v dlhom bielom rúchu; a zľakli sa. 6 A povedal im: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych, nie je ho tu. Hľa, miesto, kde ho položili. 7 Ale choďte, povedzte jeho učeníkom a Petrovi, že ide pred vami do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám povedal. 8 A oni rýchlo vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa triasli a boli zdesení, a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. 9 Keď Ježiš vstal z mŕtvych skoro ráno prvého dňa v týždni, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej vyhnal sedem démonov. 10 A išla a oznámila to tým, ktorí boli s ním, zatiaľ čo oni smútili a plakali. 11 A oni, keď počuli, že žije a že ho ona videla, neverili. 12 Potom sa dvom z nich zjavil v inej podobe, keď išli na vidiek. 13 A oni išli a oznámili to ostatným, ale ani im neverili. 14 Potom sa zjavil jedenástim, keď sedeli pri stole, a karhal ich za ich neveru a tvrdosť srdca, pretože neverili tým, ktorí ho videli zmŕtvychvstalého. 15 A povedal im: Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkému stvoreniu. 16 Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude zatratený. 17 A tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov; budú hovoriť novými jazykmi; 18 Budú brať do rúk hady a ak vypijú niečo smrtonosné, neuškodí im to; na chorých budú vkladať ruky a tí sa uzdravia. 19 Keď im to Pán povedal, bol vzatý do neba a zasadol po pravici Boha. 20 Oni odišli a kázali všade, Pán im pomáhal a potvrdzoval slovo znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.
Evanjelium podľa Lukáša Lukáš 22 1 Blížil sa sviatok nekvasených chlebov, ktorý sa volá Pesach. 2 A veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by ho mohli zabiť, lebo sa báli ľudu. 3 Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol z čísla dvanástich. 4 A odišiel a dohováraval sa veľkňazom a veliteľom, ako im ho zradí. 5 A oni sa zaradovali a dohodli sa, že mu dajú peniaze. 6 A sľúbil to a hľadal príležitosť, aby im ho zradil v neprítomnosti zástupu. 7 Potom prišiel deň nekvasených chlebov, keď sa malo zabiť veľkonočné zviera. 10
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
8 A poslal Petra a Jána s odkazom: Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru, aby sme mohli jesť. 9 A oni mu povedali: Kde chceš, aby sme pripravili? 10 A povedal im: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne vás muž, ktorý bude niesť džbán vody. Poďte za ním do domu, kam vojde. 11 A poviete hospodárovi domu: Majster ti hovorí: Kde je hosťovská miestnosť, kde budem jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 12 A ukáže vám veľkú hornú miestnosť zariadenú; tam pripravte. 13 Išli a našli, ako im povedal, a pripravili veľkonočnú večeru. 14 A keď prišla hodina, posadil sa a s ním dvanásti apoštoli. 15 A povedal im: Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, prv ako budem trpieť. 16 Lebo vám hovorím, že z neho už nebudem jesť, kým sa to nenaplní v kráľovstve Božom. 17 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „ Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. 18 Lebo vám hovorím, že nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo. 19 A vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a dával im so slovami: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva. Toto robte na moju pamiatku. 20 Podobne aj kalich po večeri a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva. 21 Ale hľa, ruka toho, ktorý ma zrádza, je so mnou pri stole. 22 Syn človeka síce ide, ako bolo určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza! 23 A začali sa medzi sebou dopytovať, kto z nich to má urobiť. 24 A vznikol medzi nimi aj spor, kto z nich má byť považovaný za väčšieho. 25 A povedal im: „ Králi národov panujú nad nimi a tí, ktorí nad nimi vykonávajú moc, volajú sa dobrodincami.“ 26 Vy však nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a kto je popredný, nech je ako služobník. 27 Lebo kto je väčší, ten, kto sedí za stolom, alebo ten, kto obsluhuje? Či nie je ten, kto sedí za stolom? Ja som medzi vami ako ten, kto obsluhuje. 28 Vy ste tí, ktorí ste so mnou zotrvali v mojich pokušeniach. 29 A ja vám určujem kráľovstvo, ako mne určil môj Otec; 30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. 31 A Pán povedal: Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. 32 Ale ja som sa za teba modlil, aby tvoja viera nezanikla. A ty, keď sa obrátiš, posilňuj svojich bratov. 33 A on mu povedal: Pane, hotový som ísť s tebou aj do väzenia i na smrť. 34 A on povedal: Hovorím ti, Peter, že dnes kohút nezaspieva, skôr ako tri razy zaprieš, že ma poznáš. 35 A povedal im: Keď som vás poslal bez mešca, bez mošny a bez obuvi, nechýbalo vám niečo? A oni odpovedali: Nič. 36 Vtedy im povedal: „ Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, rovnako aj svoju mošnu; a kto nemá, nech predá svoj odev a kúpi si meč.“ 37 Hovorím vám, že toto, čo je napísané, sa musí na mne ešte naplniť a bol započítaný medzi priestupníkov, lebo veci, ktoré sa ma týkajú, majú koniec. 38 A oni povedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: Dosť je. 39 A vyšiel a išiel ako obyčajne na Olivový vrch; a nasledovali ho aj jeho učeníci. 40 A keď bol na tom mieste, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. 41 On sa od nich vzdialil asi na hod kameňom, kľakol si a modlil sa 42 a hovoril: „ Otče, ak chceš, odnes odo mňa tento kalich; ale nech sa stane nie moja vôľa, ale tvoja.“ 43 A zjavil sa mu anjel z neba a posilňoval ho.
11
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
44 A keďže bol v smrteľnej úzkosti, modlil sa ešte vrúcnejšie; a jeho pot bol ako kvapky krvi stekajúce na zem. 45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať od zármutku. 46 A povedal im: „ Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ 47 A kým ešte hovoril, hľa, zástup a pred nimi išiel jeden z dvanástich, ktorý sa volal Judáš, a priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal. 48 Ježiš mu však povedal: Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka? 49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa bude diať, povedali mu: „Pane, máme udrieť mečom?“ 50 A jeden z nich udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. 51 Ježiš odpovedal: „ Dovoľte mi to.“ Dotkol sa jeho ucha a uzdravil ho. 52 Vtedy Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, ktorí k nemu prišli: „ Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zlodeja?“ 53 Keď som bol každý deň s vami v chráme, nevztiahli ste na mňa ruky; ale toto je vaša hodina a moc tmy. 54 Vtedy ho chytili, odviedli a voviedli do domu veľkňaza. Peter išiel za ním zďaleka. 55 Keď rozložili oheň uprostred siene a spolu si sadli, Peter si sadol medzi nich. 56 Istá slúžka ho však zbadala, ako sedí pri ohni, a pozorne sa naňho pozrela a povedala: „Aj tento bol s ním.“ 57 On ho však zaprel a povedal: „Žena, nepoznám ho.“ 58 O chvíľu ho uvidel iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som z nich.“ 59 A asi po hodine druhý s istotou tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, lebo je Galilejčan.“ 60 A Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A hneď, kým ešte hovoril, kohút zaspieval. 61 Pán sa obrátil a pozrel na Petra. Peter si spomenul na slovo Pánovo, ako mu povedal: „ Skôr ako kohút zaspieva, trikrát ma zaprieš.“ 62 Peter vyšiel von a horko plakal. 63 Muži, ktorí Ježiša držali, sa mu posmievali a bili ho. 64 A keď mu zaviazali oči, bili ho po tvári a pýtali sa ho: „Prorokuj, kto ťa udrel?“ 65 A mnoho iných rúhavých slov hovorili proti nemu. 66 A hneď ako sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, zaviedli ho do svojej rady a povedali: 67 Si ty Kristus? Povedz nám.“ A on im povedal: „ Ak vám to poviem, neuveríte.“ 68 A keby som sa vás aj ja opýtal, neodpoviete mi ani ma neprepustíte. 69 Odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci. 70 Všetci sa ho opýtali: „Si teda Syn Boží?“ On im povedal: „ Vy hovoríte, že som.“ 71 A oni povedali: Načo nám ešte treba svedectvo? Veď sme sami počuli z jeho vlastných úst. Lukáš 23 1 A celý ich zástup vstal a odviedol ho k Pilátovi. 2 A začali ho obviňovať: „Pristihli sme tohto človeka, ako prevracia národ a zakazuje dávať dane cisárovi, hoci hovorí, že je Kristus Kráľ.“ 3 Pilát sa ho opýtal: „Si ty židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „ Ty hovoríš.“ 4 Pilát povedal veľkňazom a ľudu: „Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu.“ 5 A oni ešte viac zúrili a hovorili: On búri ľud a učí po celom Židovstve, počnúc od Galiley až sem. 6 Keď Pilát počul o Galilei, spýtal sa, či je ten muž Galilejčan. 7 A hneď ako sa dozvedel, že patrí do Herodesovej jurisdikcie, poslal ho k Herodesovi, ktorý bol v tom čase aj sám v Jeruzaleme. 8 Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval, lebo ho už dlho túžil vidieť, lebo o ňom veľa počul a dúfal, že od neho uvidí nejaký zázrak. 9 Vypytoval sa ho mnoho slov, ale on mu nič neodpovedal. 10 A veľkňazi a zákonníci stáli a vehementne ho obviňovali.
12
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
11 Herodes ho so svojimi vojakmi znevažoval, posmieval sa mu, obliekol ho do nádherného rúcha a poslal ho späť k Pilátovi. 12 V ten istý deň sa Pilát a Herodes spriatelili, lebo predtým boli medzi sebou nepriateľskí. 13 A Pilát zvolal veľkňazov, popredných predstaviteľov a ľud, 14 Povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, akoby prevracal ľud. Hľa, ja som ho pred vami vypočul a nenašiel som na ňom žiadnu vinu v tom, z čoho ho žalujete.“ 15 Ani Herodes, lebo ja som vás k nemu poslal a hľa, nič, za čo by si zaslúžil smrť, sa mu nestalo. 16 Preto ho potrestám a prepustím. 17 (Lebo im na sviatky nevyhnutne musí jedného prepustiť.) 18 A všetci naraz vykríkli: „Preč s týmto človekom a prepustite nám Barabáša!“ 19 (Ktorý bol uväznený pre istú vzburu spáchanú v meste a pre vraždu.) 20 Pilát im teda znova prehovoril, pretože chcel Ježiša prepustiť. 21 Ale oni kričali: Ukrižuj ho, ukrižuj ho! 22 A tretíkrát im povedal: „Aké zlé urobil? Nenašiel som na ňom žiadnu príčinu smrti. Potrestám ho teda a prepustím.“ 23 A oni naliehali veľkým krikom a žiadali, aby ho ukrižovali. A ich hlasy a hlasy veľkňazov prevládali. 24 A Pilát rozhodol, že sa má stať podľa ich žiadosti. 25 A prepustil im toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, ale Ježiša vydal do ich vôle. 26 Keď ho odvádzali, chytili istého Šimona Cyrénčana, ktorý prichádzal z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom. 27 A nasledoval ho veľký zástup ľudu a žien, ktoré ho tiež nariekali a nariekali. 28 Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „ Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ 29 Lebo hľa, prichádzajú dni, v ktorých povedia: Blahoslavené neplodné a loná, ktoré nerodili, a prsia, ktoré nedali dieťa. 30 Vtedy začnú hovoriť vrchom: „Padnite na nás!“ a pahorkom: „Prikryte nás!“ 31 Lebo ak toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým? 32 A s ním viedli na smrť aj iných dvoch zločincov. 33 A keď prišli na miesto, ktoré sa volá Kalvária, tam ho ukrižovali aj s tými zločincami, jedného sprava a druhého zľava. 34 Ježiš povedal: „ Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Rozdelili si jeho rúcho a hodili los. 35 Zástup stál a pozeral sa. Posmievali sa mu aj poprední muži: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je on Kristus, Boží vyvolený!“ 36 Posmievali sa mu aj vojaci, prichádzali k nemu a podávali mu ocot, 37 a hovoril: Ak si kráľ Židov, zachráň sám seba. 38 A nad ním bol napísaný aj nápis gréckymi, latinskými a hebrejskými písmenami: „TO JE KRÁĽ ŽIDOV.“ 39 A jeden zo zločincov, ktorí viseli na zemi, sa mu rúhal a hovoril: Ak si Kristus, zachráň seba i nás. 40 Ale druhý mu odpovedal a pokarhal ho: „Nebojíš sa Boha, keď si aj ty odsúdený na to isté?“ 41 A my spravodlivo, lebo dostávame zaslúženú odmenu za svoje skutky, ale tento človek neurobil nič zlé. 42 A povedal Ježišovi: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. 43 A Ježiš mu povedal: Amen, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji. 44 Bolo okolo šiestej hodiny a nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 45 A slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla v polovici. 46 A Ježiš zvolal mocným hlasom: Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. A keď to povedal, vydýchol. 47 Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a hovoril: „Naozaj, tento človek bol spravodlivý.“
13
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
48 A všetok ľud, ktorý sa zhromaždil na tú zvesť, keď videl, čo sa dialo, bil sa do pŕs a vracal sa. 49 A všetci jeho známi a ženy, ktoré ho nasledovali z Galiley, stáli obďaleč a pozerali sa na to. 50 A hľa, bol tam muž menom Jozef, radca; a bol to dobrý a spravodlivý muž. 51 (Ten nesúhlasil s ich radou a skutkom;) bol z Arimatey, židovského mesta; on sám očakával Božie kráľovstvo. 52 Tento človek odišiel k Pilátovi a prosil za Ježišovo telo. 53 A sňal ho, zavinul do ľanu a položil do hrobu vytesaného z kameňa, v ktorom predtým nebol pochovaný nikto. 54 A ten deň bol prípravný a sabat sa blížil. 55 A ženy, ktoré s ním prišli z Galiley, išli za ním a videli hrob a ako bolo jeho telo uložené. 56 Potom sa vrátili a pripravili voňavé oleje a masti a odpočívali v deň odpočinku podľa prikázania. Lukáš 24 1 V prvý deň týždňa, veľmi skoro ráno, prišli k hrobu a priniesli voňavé látky, ktoré si pripravili, a s nimi aj niektorí iní. 2 A kameň našli odvalený od hrobu. 3 Vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. 4 A keď boli z toho veľmi zmätení, hľa, zastali pri nich dvaja muži v žiarivých rúchach. 5 Keď sa zľakli a sklonili tvár k zemi, povedali im: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ 6 Nie je ho tu, ale vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7 hovoriac: Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 8 A pamätali si jeho slová, 9 A vrátili sa od hrobu a oznámili toto všetko jedenástim a všetkým ostatným. 10 Bola to Mária Magdaléna, Johanna a Mária Jakubova a iné ženy, ktoré boli s nimi, tie to povedali apoštolom. 11 Ich slová sa im zdali ako prázdne rozprávanie a neverili im. 12 Peter vstal, bežal k hrobu, zohol sa a uvidel ľanové rúcha rozložené osamote. Odišiel a žasol nad tým, čo sa stalo. 13 A hľa, dvaja z nich išli v ten istý deň do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená asi šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa medzi sebou o všetkom, čo sa stalo. 15 A stalo sa, že keď sa tak rozprávali a dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16 Ale ich oči boli zadržané, aby ho nespoznali. 17 A povedal im: O čom to hovoríte medzi sebou, keď idete a ste smutní? 18 Jeden z nich, menom Kleofáš, mu odpovedal: „Asi si azda jediný cudzinec v Jeruzaleme a nevieš, čo sa tam v týchto dňoch stalo?“ 19 A on sa ich opýtal: Čože? A oni mu povedali: Čo sa týka Ježiša Nazaretského, ktorý bol prorokom mocným v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom. 20 A ako ho veľkňazi a naši poprední ľudia vydali na odsúdenie smrti a ukrižovali. 21 My sme však dúfali, že to bol on, kto mal vykúpiť Izrael. A okrem toho všetkého je dnes už tretí deň, čo sa to stalo. 22 A aj niektoré ženy z našej spoločnosti, ktoré boli skoro ráno pri hrobe, nás ohromili; 23 A keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že mali aj videnie anjelov, ktorí hovorili, že žije. 24 Niektorí z tých, čo boli s nami, išli k hrobu a našli ho tak, ako povedali ženy, ale jeho nevideli. 25 Potom im povedal: „ Ó, blázni a pomalí srdcom, aby ste verili všetkému, čo hovorili proroci!“ 26 Nemal Kristus toto trpieť a vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov im vysvetľoval veci, ktoré sa ho týkali v celom Písme. 28 A priblížili sa k dedine, kam išli. A on sa tváril, akoby chcel ísť ďalej.
14
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
29 Ale oni ho naliehali a hovorili: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil.“ A vošiel dnu, aby s nimi zostal. 30 A stalo sa, keď s nimi sedel pri stole, že vzal chlieb, požehnal ho, lámal ho a dával im. 31 Otvorili sa im oči a spoznali ho; a on im zmizol z očí. 32 A povedali si navzájom: Či nehorelo v nás srdce, keď s nami hovoril cestou a keď nám vysvetľoval Písma? 33 A v tú istú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi, 34 hovoriac: Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi. 35 A rozprávali, čo sa dialo na ceste a ako ho poznali pri lámaní chleba. 36 A keď sa tak rozprávali, sám Ježiš stál uprostred nich a povedal im: Pokoj vám! 37 Ale oni sa zľakli a naľakali sa a domnievali sa, že videli ducha. 38 A on im povedal: Prečo sa trápite a prečo vám v srdci vyvstávajú také myšlienky? 39 Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa, lebo duch nemá mäso a kosti, ako vidíte, že ja mám. 40 A keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. 41 A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Máte tu niečo na jedenie? 42 A dali mu kus pečenej ryby a plást medu. 43 A vzal to a jedol pred nimi. 44 A povedal im: Toto sú slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a v Žalmoch. 45 Vtedy im otvoril rozum, aby pochopili Písma, 46 a povedal im: Tak je napísané a tak musel Kristus trpieť a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 47 A aby sa v jeho mene kázalo pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národmi, počnúc Jeruzalemom. 48 A vy ste svedkami týchto vecí. 49 A hľa, ja posielam na vás zasľúbenie svojho Otca. Vy však zostaňte v meste Jeruzaleme, kým nebudete oblečení mocou z výsosti. 50 A vyviedol ich von až do Betánie, pozdvihol ruky a požehnal ich. 51 A stalo sa, keď ich žehnal, že sa od nich vzdialil a bol vnesený do neba. 52 A poklonili sa mu a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. 53 A boli stále v chráme, chválili a dobrorečili Bohu. Amen.
Jánovo evanjelium Ján 18 1 Keď Ježiš povedal tieto slová, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron, kde bola záhrada, do ktorej vošiel on aj jeho učeníci. 2 A aj Judáš, ktorý ho zradil, vedel o tom mieste, lebo Ježiš sa tam často zhromažďoval so svojimi učeníkmi. 3 Judáš si teda vzal od veľkňazov a farizejov skupinu mužov a sluhov a prišiel tam s lampášmi, fakľami a zbraňami. 4 Ježiš teda vedel všetko, čo ho malo postihnúť, a tak vyšiel von a povedal im: Koho hľadáte? 5 Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ Ježiš im povedal: „ Ja som.“ Stál s nimi aj Judáš, ktorý ho zradil. 6 Len čo im povedal: „Ja som to!“, cúvli dozadu a padli na zem. 7 Potom sa ich znova opýtal: „ Koho hľadáte?“ Odpovedali: „Ježiša Nazaretského.“ 8 Ježiš odpovedal: Povedal som vám, že ja som to. Ak teda hľadáte mňa, nechajte týchto odísť. 9 aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, som nestratil nikoho.
15
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
10 Šimon Peter vytasil meč, ktorý mal, udrel sluhu veľkňaza a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. 11 Ježiš povedal Petrovi: „ Vlož si meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?“ 12 Vtedy čata, veliteľ a židovskí strážcovia chytili Ježiša, zviazali ho a 13 A odviedli ho najprv k Annášovi, lebo bol svokrom Kaifáša, ktorý bol v tom istom roku veľkňazom. 14 To bol Kaifáš, ktorý poradil Židom, že je lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud. 15 Šimon Peter išiel za Ježišom a s ním iný učeník. Ten učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora. 16 Peter však stál vonku pri dverách. Vtedy vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátnicou a voviedol Petra dnu. 17 Vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty jeden z učeníkov tohto človeka?“ On povedal: „Nie som.“ 18 Sluhovia a úradníci tam stáli, pretože boli rozložili oheň, a zohrievali sa. Peter stál s nimi a zohrieval sa. 19 Veľkňaz sa Ježiša vypytoval na jeho učeníkov a na jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: „ Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa Židia vždy schádzali, a tajne som nič nehovoril.“ 21 Prečo sa ma pýtaš? Spýtaj sa tých, ktorí ma počuli, čo som im povedal. Hľa, vedia, čo som povedal. 22 Keď to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po dlani a povedal: „Takto odpovedáš veľkňazovi?“ 23 Ježiš mu odpovedal: Ak som povedal niečo zlé, dokáž, čo je zlé. Ak však dobre, prečo ma biješ? 24 Annáš ho poslal zviazaného k veľkňazovi Kaifášovi. 25 Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. Povedali mu teda: „Nie si aj ty jeden z jeho učeníkov?“ On zaprel a povedal: „Nie som.“ 26 Jeden zo sluhov veľkňaza, jeho príbuzný, ktorému Peter odťal ucho, povedal: „Nevidel som ťa s ním v záhrade?“ 27 Peter znova zaprel a hneď zaspieval kohút. 28 Potom odviedli Ježiša od Kaifáša do súdnej siene. Bolo skoro ráno, a tak oni sami nevošli do súdnej siene, aby sa nepoškvrnili, ale aby mohli jesť veľkonočného baránka. 29 Pilát k nim vyšiel a povedal: „Z akej žaloby obviňujete tohto človeka?“ 30 Odpovedali mu: Keby nebol zločincom, neboli by sme ti ho vydali. 31 Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte ho podľa svojho zákona.“ Židia mu povedali: „Nám nie je dovolené nikoho usmrtiť.“ 32 aby sa naplnilo Ježišovo slovo, ktoré povedal, keď naznačil, akou smrťou mal zomrieť. 33 Pilát opäť vošiel do súdnej siene, zavolal Ježiša a povedal mu: „Ty si židovský kráľ?“ 34 Ježiš mu odpovedal: Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne? 35 Pilát odpovedal: „Som azda Žid? Tvoj vlastný národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si urobil?“ 36 Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Ale teraz moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 37 Pilát sa ho teda opýtal: „Si teda kráľ?“ Ježiš odpovedal: „ Ty hovoríš, že som kráľ. Na to som sa narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ 38 Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“ A keď to povedal, opäť vyšiel k Židom a povedal im: „Ja na ňom nenachádzam žiadnu vinu.“ 39 Ale máte zvyk, že vám na Veľkú noc prepustím jedného. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa? 40 Vtedy všetci znova kričali: „Nie tohto, ale Barabáša!“ Barabáš bol loter.
16
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Ján 19 1 Vtedy Pilát vzal Ježiša a zbičoval ho. 2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a obliekli mu purpurový plášť. 3 A volali: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho rukami. 4 Pilát teda opäť vyšiel von a povedal im: „Hľa, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nenachádzam žiadnu vinu.“ 5 Vtedy vyšiel Ježiš, ktorý mal na sebe tŕňovú korunu a purpurový plášť. A Pilát im povedal: Hľa, človek! 6 Keď ho teda veľkňazi a strážcovia uvideli, kričali: „Ukrižuj ho, ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a ukrižujte ho, lebo ja na ňom nenachádzam žiadnu vinu.“ 7 Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa nášho zákona musí zomrieť, pretože sa vydával za Božieho Syna.“ 8 Keď Pilát počul tieto slová, ešte viac sa zľakol. 9 A opäť vošiel do súdnej siene a povedal Ježišovi: „Odkiaľ si?“ Ježiš mu však neodpovedal. 10 Vtedy mu Pilát povedal: „Nehovoríš so mnou? Nevieš, že mám moc ukrižovať ťa a mám moc prepustiť ťa?“ 11 Ježiš odpovedal: „ Nemal by si nado mnou žiadnu moc, keby ti nebola daná zhora. Preto má väčší hriech ten, kto ma tebe vydal.“ 12 A odvtedy sa Pilát snažil prepustiť ho, ale Židia kričali: Ak tohto prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa robí kráľom, cisárovi odporuje. 13 Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a posadil sa na súdnu stolicu na mieste, ktoré sa volá Litostroton, po hebrejsky Gabbata. 14 Bola príprava na Veľkú noc, okolo šiestej hodiny. A povedal Židom: Hľa, váš kráľ! 15 Ale oni kričali: „Preč s ním, preč s ním, ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Mám ukrižovať vášho kráľa?“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa okrem cisára.“ 16 Vtedy im ho vydal, aby ho ukrižovali. A oni Ježiša chytili a odviedli. 17 A niesol si kríž a vyšiel na miesto zvané Lebka, ktoré sa po hebrejsky volá Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a s ním dvoch iných, z jednej aj z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal nápis a pripevnil ho na kríž. Nápis znel: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis si potom prečítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta a bolo napísané po hebrejsky, po grécky a po latinsky. 21 Vtedy povedali veľkňazi Židov Pilátovi: Nepíš: Kráľ Židov, ale že povedal: Ja som kráľ Židov. 22 Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ 23 Vojaci potom, keď Ježiša ukrižovali, vzali jeho rúcho a rozdelili ho na štyri časti, pre každého vojaka jednu časť, a aj jeho sukňu. Sukňa bola bez švu, utkaná odhora dookola. 24 Povedali si teda medzi sebou: „Netrhajme ho, ale losujme oň, komu bude patriť!“ Aby sa naplnilo Písmo, ktoré hovorí: „Rozdelili si moje rúcho a o moje rúcho losovali.“ Vojaci teda urobili toto. 25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš uvidel matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „ Žena, hľa, tvoj syn!“ 27 Vtedy povedal učeníkovi: „ Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 28 Potom Ježiš, vediac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal: „ Žíznim.“ 29 Bola tam postavená nádoba plná octu. Naplnili špongiu octom, natreli ju na yzop a priložili mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš požil ocot, povedal: „ Dokonané je.“ A sklonil hlavu a vydýchol. 31 Židia teda, keďže išlo o prípravu, aby telá nezostali na kríži v sobotu (lebo tá sobota bola veľkým dňom), prosili Piláta, aby im zlomili nohy a aby ich sňali. 32 Vtedy prišli vojaci a polámali nohy prvému aj druhému, ktorý bol s ním ukrižovaný. 33 Keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nezlomili mu nohy. 34 Ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď z neho vyšla krv a voda.
17
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
35 A ten, kto to videl, vydal svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. A vie, že hovorí pravdu, aby ste vy uverili. 36 Lebo toto sa stalo, aby sa naplnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ 37 A inde v Písme hovorí: Budú hľadieť na toho, ktorého prebodli. 38 Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajne zo strachu pred Židmi, prosil Piláta, aby mohol sňať Ježišovo telo. Pilát mu to dovolil. Prišiel teda a vzal Ježišovo telo. 39 Prišiel aj Nikodém, ktorý najprv prišiel k Ježišovi v noci, a priniesol zmes myrhy a aloe, asi sto libier. 40 Potom vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do ľanu s voňavými látkami, ako je zvykom Židov pochovávať. 41 Na mieste, kde ho ukrižovali, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikto nebol pochovaný. 42 Tam teda položili Ježiša pre židovský deň príprav, lebo hrob bol blízko. Ján 20 1 V prvý deň týždňa prišla Mária Magdaléna skoro ráno, ešte za tmy, k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. 2 Potom beží a prichádza k Šimonovi Petrovi a k druhému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorí im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili. 3 Peter teda vyšiel a ten druhý učeník a prišli k hrobu. 4 Bežali teda obaja spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. 5 Zohol sa a pozrel dnu a videl ležať ľanové rúcha, ale nevošiel dnu. 6 Vtedy prišiel za ním Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl tam ležať ľanové rúcha. 7 A obrúsok, ktorý mal na hlave, neležal s ľanovým rúchom, ale bol osobitne zavinutý na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel k hrobu prvý, a videl a uveril. 9 Lebo ešte nevedeli, čo napísané v Písme, že musí vstať z mŕtvych. 10 Učeníci sa potom opäť vrátili domov. 11 Mária však stála vonku pri hrobe a plakala. Ako plakala, zohla sa a pozrela do hrobu… 12 A uvidel dvoch anjelov v bielom sedieť, jedného pri hlave a druhého pri nohách, kde ležalo Ježišovo telo. 13 A oni jej povedali: „Žena, prečo plačeš?“ Odpovedala im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho položili.“ 14 Keď to povedala, obrátila sa späť a uvidela tam stáť Ježiša, ale nevedela, že je to Ježiš. 15 Ježiš jej povedal: „ Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona v domnení, že je to záhradník, mu povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ 16 Ježiš jej povedal: „ Mária.“ Ona sa obrátila a povedala mu: „Rabboni,“ čo znamená: „Učiteľ.“ 17 Ježiš jej povedal: „ Nedotýkaj sa ma, lebo som ešte nevystúpil k Otcovi. Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu.“ 18 Mária Magdaléna prišla a oznámila učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal. 19 Večer toho istého dňa, prvého dňa v týždni, keď boli učeníci zhromaždení zamknutí zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš, postavil sa doprostred a povedal im: „ Pokoj vám!“ 20 A keď to povedal, ukázal im svoje ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21 Ježiš im znova povedal: „ Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ 22 A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: Prijmite Ducha Svätého! 23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, a komu hriechy zadržíte, budú mu zadržané. 24 Tomáš, jeden z dvanástich, zvaný Didymos, však nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána.“ On im však povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách rany po klincoch a nevložím si prst do rán po klincoch a nevložím si ruku do jeho boku, neuverím.“
18
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
26 A po ôsmich dňoch boli jeho učeníci opäť vnútri a Tomáš s nimi. Vtedy prišiel Ježiš, keď boli dvere zatvorené, postavil sa doprostred a povedal: Pokoj vám! 27 Potom povedal Tomášovi: „ Vystri sem svoj prst a pozri sa na moje ruky, vystri sem svoju ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci.“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj.“ 29 Ježiš mu povedal: Tomáš, pretože si ma videl, uveril si. Blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili. 30 A Ježiš urobil pred svojimi učeníkmi mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe: 31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život skrze jeho meno. Ján 21 1 Potom sa Ježiš opäť zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori; a takto sa im zjavil. 2 Boli tam spolu Šimon Peter a Tomáš, zvaný Didymus, a Natanael z Kány Galilejskej, a synovia Zebedeovi a dvaja iní z jeho učeníkov. 3 Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Aj my ideme s tebou.“ Vyšli a hneď nastúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. 4 Keď sa už rozodnilo, Ježiš stál na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5 Ježiš im povedal: „ Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nie.“ 6 A povedal im: „ Hoďte sieť na pravú stranu lode a nájdete.“ Hodili teda, ale pre množstvo rýb ju nemohli vytiahnuť. 7 Vtedy povedal učeník, ktorého Ježiš miloval, Petrovi: „To je Pán.“ Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, opásal si rybársky odev, lebo bol nahý, a vrhol sa do mora. 8 Ostatní učeníci prišli na malej lodi (lebo neboli ďaleko od brehu, asi dvesto lakťov) a ťahali sieť s rybami. 9 Hneď ako prišli na breh, videli tam rozložený oheň, na ňom položené ryby a chlieb. 10 Ježiš im povedal: „ Prineste z rýb, ktoré ste teraz chytili.“ 11 Šimon Peter vyšiel hore a vytiahol na zem sieť plnú veľkých rýb, stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa netrhla. 12 Ježiš im povedal: „ Poďte a večerajte!“ Nikto z učeníkov sa ho neodvážil opýtať: „Kto si?“ Vedeli, že je to Pán. 13 Ježiš teda pristúpil, vzal chlieb a dal im ho, a podobne aj rybu. 14 Toto je už tretí raz, čo sa Ježiš zjavil svojim učeníkom po svojom zmŕtvychvstaní. 15 Keď teda najedli, Ježiš povedal Šimonovi Petrovi: „ Šimon, syn Jonášov, miluješ ma viac ako títo?“ Povedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa milujem.“ Povedal mu: „ Pas moje baránky.“ 16 Povedal mu znova, druhýkrát: „ Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?“ Povedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa milujem.“ Povedal mu: „ Pas moje ovce.“ 17 Povedal mu tretí raz: „ Šimon, syn Jonášov, miluješ ma?“ Peter sa zarmútil, že sa ho tretíkrát opýtal: „Miluješ ma?“ A on mu povedal: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem.“ Ježiš mu povedal: „ Pas moje ovce.“ 18 Amen, amen, hovorím ti: Keď si bol mladý, opásal si sa sám a chodil si, kam si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie ťa, kam nechceš. 19 To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. A keď to povedal, povedal mu: „ Poď za mnou!“ 20 Peter sa obrátil a videl, že za ním ide učeník, ktorého Ježiš miloval. Ten sa mu pri večeri prikláňal k hrudi a pýtal sa: „Pane, kto ťa zradí?“ 21 Keď ho Peter uvidel, povedal Ježišovi: „Pane, a čo má tento robiť?“ 22 Ježiš mu povedal: Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo ťa do toho? Nasleduj ma! 23 Medzi bratmi sa rozniesla táto reč, že ten učeník nezomrie. Ježiš mu však nepovedal: Nezomrie, ale: Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo ťa do toho?
19
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
24 Toto je ten učeník, ktorý o týchto veciach svedčí a napísal ich. A vieme, že jeho svedectvo je pravdivé. 25 A je aj mnoho iných vecí, ktoré Ježiš urobil. Keby sa to malo celé napísať, myslím si, že ani samotný svet by nemohol zmestiť knihy, ktoré by sa mali napísať. Amen.
Skutky apoštolov Skutky 1
1 Predchádzajúci spis som napísal, Teofil, o všetkom, čo Ježiš začal robiť a učiť, 2 až do dňa, keď bol vzatý hore, keď skrze Ducha Svätého dal prikázania apoštolom, ktorých si vyvolil, 3 Ktorým sa aj po svojom umučení mnohými neomylnými dôkazmi ukázal živý, keď sa im zjavoval štyridsať dní a hovoril o veciach, ktoré sa týkali Božieho kráľovstva, 4 A keď sa s nimi zhromaždil, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali na Otcovo prisľúbenie, o ktorom, hovorí, ste počuli odo mňa. 5 Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým. 6 Keď sa teda zišli, pýtali sa ho: „Pane, či už v tomto čase obnovíš Izraelu kráľovstvo?“ 7 A on im povedal: Nie je vašou vecou vedieť časy alebo obdobia, ktoré Otec ustanovil vo svojej moci. 8 Ale dostanete moc, keď na vás zostúpi Duch Svätý, a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei i v Samárii a až do konca zeme. 9 Keď to povedal a oni ho videli, vznášal sa hore a oblak ho zakryl z ich očí. 10 A keď uprene hľadeli k nebu, ako vystupuje, hľa, zastali pri nich dvaja muži v bielom rúchu. 11 A povedali aj: Muži z Galiley, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba.
Evanjelium podľa Nikodéma Kapitola 1 1 Annáš, Kaifáš, Sumas, Datam, Gamaliel, Judáš, Lévi, Neftalim, Alexander, Cýrus a ďalší Židia prišli k Pilátovi ohľadom Ježiša a obvinili ho z mnohých závažných zločinov. 2 A povedali: Sme uistení, že Ježiš je syn Jozefa tesára, narodený z Márie, a že sa vyhlasuje za Syna Božieho a za kráľa; a nielen to, ale pokúša sa zrušiť sabat a zákony našich otcov. 3 Pilát odpovedal: Čo to vyhlasuje a čo sa pokúša rozvrátiť? 4 Židia mu povedali: „Máme zákon, ktorý zakazuje uzdravovať v sobotu, ale on v ten deň uzdravuje chromých, hluchých, ochrnutých, slepých, malomocných a posadnutých démonmi zlými spôsobmi.“ 5 Pilát odpovedal: „Ako to môže robiť takými zlými metódami?“ Odpovedali: „Je to čarodejník a vyháňa démonov kniežaťom démonov, a tak je mu všetko podriadené.“ 6 Pilát povedal: „Vyháňanie démonov sa nezdá byť dielom nečistého ducha, ale pochádza z Božej moci.“ 7 Židia odpovedali Pilátovi: „Prosíme Vás, pane, aby ste ho predvolali pred Váš súd a vypočuli ho.“ 8 Vtedy si Pilát zavolal posla a povedal mu: „Ako sem privedú Krista?“ 9 A posol vyšiel von, poznal Krista, poklonil sa mu, rozprestrel na zem plášť, ktorý mal v ruke, a povedal: „Pane, choď po ňom a vojdi dnu, lebo ťa volá vladár.“ 10 Keď Židia videli, čo posol urobil, kričali Pilátovi: „Prečo ste ho nezavolali po svätom slove a nie po posla?“ Keď ho posol uvidel, poklonil sa mu, rozprestrel pred sebou na zem plášť, ktorý držal v ruke, a povedal mu: „Pane, volá ťa vladár.“ 11 Vtedy Pilát zavolal posla a povedal mu: Prečo si to urobil? 12 Posol odpovedal: „Keď si ma poslal z Jeruzalema k Alexandrovi, videl som Ježiša sedieť v malej postave na oslici a hebrejskí synovia volali: Hosana, držiac v rukách konáre stromov.“ 13 Iní prestierali svoje rúcha na cestu a hovorili: „Zachráň nás, ty, ktorý si v nebi, požehnaný je ten, ktorý prichádza v mene Pánovom.“
20
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
14 Židia kričali proti poslovi a hovorili: „Hebrejskí synovia volali po hebrejsky, a ty, Grék, ako by si mohol rozumieť hebrejsky?“ 15 Posol im odpovedal: „Opýtal som sa jedného zo Židov: Čo to deti kričia po hebrejsky?“ 16 A on mi to vysvetlil a povedal: Volajú Hosana, čo sa prekladá ako: Pane, zachráň ma. 17 Pilát im povedal: „Prečo vy sami svedčíte o slovách detí tým, že mlčíte? V čom zhrešil ten posol?“ A oni mlčali. 18 Vládca povedal poslovi: „Choď a snaž sa ho všetkými prostriedkami priviesť.“ 19 Posol však vyšiel a urobil ako predtým a povedal: „Pane, poď dnu, volá ťa vladár.“ 20 Keď Ježiš vchádzal so zástavármi, ktorí niesli zástavy, ich hlavy sa klaňali a klaňali sa Ježišovi. 21 Židia potom ešte prudšie kričali proti zástavam. 22 Pilát však povedal Židom: „Viem, že sa vám nepáči, že sa vrcholci zástav sami od seba poklonili a klaňali sa Ježišovi, ale prečo kričíte proti zástavam, akoby sa oni poklonili a klaňali sa?“ 23 Odpovedali Pilátovi: „Videli sme zástavníkov, ako sa klaňajú a klaňajú Ježišovi.“ 24 Vtedy si vladár zavolal práporčíkov a povedal im: „Prečo ste to urobili?“ 25 Zástavníci povedali Pilátovi: „Všetci sme pohania a uctievame bohov v chrámoch. Ako by sme si mohli myslieť, že sa mu budeme klaňať? My sme držali v rukách len zástavy a oni sa mu klaňali.“ 26 Vtedy Pilát povedal predstaveným synagógy: „Vyberte si silných mužov a nech držia zástavy. Uvidíme, či sa potom sami od seba sklonia.“ 27 Židovskí starší teda vyhľadali dvanástich najsilnejších a najschopnejších starcov, postavili ich pod zástavu a postavili sa pred miestodržiteľa. 28 Vtedy Pilát povedal poslovi: „Vyveď Ježiša von a nejako ho priveď späť.“ Ježiš i posol vyšli z predsiene. 29 Pilát si zavolal zástavárov, ktorí predtým niesli zástavy, a prisahal im, že ak ich nebudú niesť takým spôsobom, keď Ježiš predtým vošiel dnu, sťaje im hlavy. 30 Vtedy vladár Ježišovi prikázal, aby znova vošiel dnu. 31 A posol urobil tak, ako urobil predtým, a veľmi prosil Ježiša, aby si obliekol jeho plášť a kráčal po ňom. A kráčal po ňom a vošiel dnu. 32 A keď Ježiš vošiel, zástavy sa ako predtým sklonili a klaňali sa mu. Kapitola 2 1 Keď to Pilát uvidel, zľakol sa a chystal sa vstať zo svojho miesta. 2 Keď sa však rozhodol vstať, jeho žena, ktorá stála obďaleč, mu poslala odkaz: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes v noci vo videní veľa vytrpela kvôli nemu.“ 3 Keď to Židia počuli, povedali Pilátovi: „Nepovedali sme ti, že je to čarodejník? Hľa, spôsobil, že sa ti sníva žena.“ 4 Pilát si zavolal Ježiša a povedal: „Počul si, čo proti tebe svedčia, a nič neodpovedáš?“ 5 Ježiš odpovedal: Keby nemali reč, nemohli by hovoriť. Ale keďže každý ovláda svoj jazyk, aby hovoril dobré aj zlé, nech si to dáva pozor. 6 Židovskí starší odpovedali Ježišovi: „Na čo sa máme spoliehať?“ 7 Po prvé, vieme o tebe, že si sa narodil zo smilstva; po druhé, že pre tvoje narodenie boli deti zabité v Betleheme; po tretie, že tvoj otec a matka Mária utiekli do Egypta, pretože neverili svojmu vlastnému ľudu. 8 Niektorí zo Židov, ktorí tam stáli, hovorili priaznivejšie: „Nemôžeme povedať, že sa narodil zo smilstva, ale vieme, že jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, a preto sa nenarodil zo smilstva.“ 9 Vtedy Pilát povedal Židom, ktorí tvrdili, že sa narodil zo smilstva: „Toto je tvoja správa nepravdivá, lebo boli zasnúbenia, ako svedčia aj tí, ktorí sú z tvojho národa.“ 10 Annáš a Kaifáš povedali Pilátovi: „Treba si uvedomiť všetok tento zástup ľudí, ktorí kričia, že sa narodil zo smilstva a že je čarodejník. Tí však, ktorí popierajú, že sa narodil zo smilstva, sú jeho prozelyti a učeníci.“
21
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
11 Pilát odpovedal Annášovi a Kaifášovi: „Kto sú tí prozelyti?“ Oni odpovedali: „Sú to tí, čo sú pohanskí synovia, ktorí sa nestali Židmi, ale nasledovníkmi Jeho. 12 Eleazér, Astérius, Antonius, Jakub, Karas, Samuel, Izák, Pinnees, Krispus, Agrippa, Annáš a Judáš odpovedali: „My nie sme prozelyti, ale židovské deti, hovoríme pravdu a boli sme prítomní, keď sa Mária zasnúbila.“ 13 Pilát sa obrátil na dvanástich mužov, ktorí to hovorili, a povedal im: „Zaprisahám vás na cisárov život, aby ste verne vypovedali, či sa narodil zo smilstva, a aby to, čo ste povedali, bola pravda.“ 14 Odpovedali Pilátovi: „Máme zákon, ktorým nám je zakázané prisahať, lebo je to hriech. Nech prisahajú na cisárov život, že to nie je tak, ako hovoríme, a budeme spokojní s tým, že budeme usmrtení.“ 15 Annáš a Kaifáš povedali Pilátovi: „Tí dvanásti muži neuveria, že ho poznáme ako človeka nízkeho pôvodu a čarodejníka, hoci sa vydáva za Božieho syna a kráľa. A my sme tak ďaleko od toho, aby sme to uverili, že sa trasieme, keď to počujeme.“ 16 Vtedy Pilát rozkázal všetkým, aby vyšli von, okrem dvanástich, ktorí tvrdili, že sa nenarodil zo smilstva, a Ježiša, aby sa vzdialil, a povedal im: „Prečo Židia chcú zabiť Ježiša?“ 17 Odpovedali mu: „Hnevajú sa, že v sobotu uzdravoval.“ Pilát sa ich opýtal: „Zabijú ho za dobrý skutok?“ Povedali mu: „Áno, Pane.“ Kapitola 3 1 Vtedy Pilát, plný hnevu, vyšiel z predsiene a povedal Židom: „Vyzývam celý svet za svedka, že na tom človeku nenachádzam žiadnu vinu.“ 2 Židia odpovedali Pilátovi: „Keby nebol zlý, nepriviedli by sme ho pred teba.“ 3 Pilát im povedal: „Vezmite si ho a súďte ho podľa svojho zákona.“ 4 Židia povedali: „Nám nie je dovolené nikoho usmrtiť.“ 5 Pilát povedal Židom: „Prikázanie „nezabiješ“ patrí vám, ale nie mne.“ 6 A znova vošiel do siene, zavolal Ježiša osobne a povedal mu: Si kráľ Židov? 7 Ježiš odpovedal Pilátovi: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to o mne povedali Židia?“ 8 Pilát odpovedal Ježišovi: „Som azda Žid? Celý národ a židovskí poprední ľudia ťa mi vydali. Čo si urobil?“ 9 Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by bojovali a ja by som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 10 Pilát sa opýtal: „Si teda kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Ty hovoríš, že som kráľ. Na to som sa narodil a na to som prišiel na svet. Prišiel som, aby som vydal svedectvo pravde. A každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ 11 Pilát mu povedal: Čo je pravda? 12 Ježiš povedal: Pravda je z neba. 13 Pilát povedal: „Preto pravda nie je na zemi.“ 14 Ježiš povedal Pilátovi: Verte, že pravda je na zemi medzi tými, ktorí, keď majú moc súdiť, riadia sa pravdou a konajú správne. Kapitola 4 1 Pilát nechal Ježiša v sieni, vyšiel k Židom a povedal: „Ja na Ježišovi nenachádzam žiadnu vinu.“ 2 Židia mu povedali: On však povedal: Ja môžem zboriť chrám Boží a za tri dni ho znova postaviť. 3 Pilát im povedal: „O akom chráme hovorí?“ 4 Židia mu povedali: „Čo Šalamún staval štyridsaťšesť rokov, povedal, že zbúra a za tri dni postaví.“ 5 Pilát im znova povedal: „Som nevinný v krvi toho človeka, presvedčte sa sami.“ 6 Židia mu povedali: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy si Pilát zvolal starších a zákonníkov, kňazov a Lévitov a súkromne im povedal: „Nerobte tak. Nenašiel som na vás nič, z čoho by ste ho obvinili, že uzdravuje chorých a porušuje sobotu, čo by si zaslúžilo smrť.“
22
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
7 Kňazi a leviti odpovedali Pilátovi: „Na cisárov život, ak sa niekto rúha, zaslúži si smrť, ale tento sa rúhal Pánovi.“ 8 Vládca opäť rozkázal Židom, aby odišli z dvorany, zavolal Ježiša a povedal mu: „Čo mám s tebou urobiť?“ 9 Ježiš mu odpovedal: „Urob tak, ako je napísané.“ 10 Pilát mu povedal: Ako je to napísané? 11 Ježiš mu povedal: Mojžiš a proroci prorokovali o mojom utrpení a zmŕtvychvstaní. 12 Židia, keď to počuli, sa rozhorčili a povedali Pilátovi: „Prečo chceš ešte počúvať rúhanie toho človeka?“ 13 Pilát im povedal: „Ak sa vám tieto slová zdajú byť rúhaním, chyťte ho, priveďte ho pred svoj súd a súďte ho podľa svojho zákona.“ 14 Židia odpovedali Pilátovi: „Náš zákon hovorí, že má dostať tridsaťdeväť rán, ale ak sa takto rúha Pánovi, bude ukameňovaný.“ 15 Pilát im povedal: Ak to bolo rúhanie, súďte ho podľa svojho zákona. 16 Židia povedali Pilátovi: „Náš zákon nám prikazuje nikoho neusmrtiť. Chceme, aby bol ukrižovaný, lebo si zaslúži smrť na kríži.“ 17 Pilát im povedal: „Nepatrí mu byť ukrižovaný, ale nech ho len zbičujú a pošlú preč.“ 18 Keď však vladár pozrel na prítomný ľud a na Židov, videl mnohých Židov plakať a povedal veľkňazom Židov: „Nie všetok ľud si želá jeho smrť.“ 19 Židovskí starší odpovedali Pilátovi: „My aj všetok ľud sme sem prišli práve preto, aby zomrel.“ 20 Pilát im povedal: Prečo má zomrieť? 21 Povedali mu: Pretože sa vydáva za Božieho Syna a za Kráľa. Kapitola 5 1 Istý Žid Nikodém sa postavil pred vladára a povedal: „Prosím ťa, spravodlivý sudca, aby si mi dovolil prehovoriť niekoľko slov.“ 2 Pilát mu povedal: „Hovor ďalej.“ 3 Nikodém povedal: „Hovoril som židovským starším, zákonníkom, kňazom, Lévitom a celému židovskému zástupu v ich zhromaždení: Čo chcete urobiť s týmto človekom?“ 4 Je to muž, ktorý vykonal mnoho užitočných a slávnych zázrakov, aké nikto na zemi nikdy predtým neurobil, ani nikdy neurobí. Nechajte ho odísť a neškodte mu; ak pochádza od Boha, jeho zázraky (jeho zázračné uzdravenia) budú pokračovať; ale ak od ľudí, vyjdú nazmar. 5 Keď bol Mojžiš poslaný Bohom do Egypta, vykonal pred faraónom, kráľom egyptským, zázraky, ktoré mu Boh prikázal. Hoci čarodejníci tej krajiny, Jannes a Jambres, vykonali svojou mágiou tie isté zázraky, aké vykonal Mojžiš, nemohli vykonať všetko, čo on. 6 A zázraky, ktoré konali mágovia, neboli od Boha, ako viete, zákonníci a farizeji; ale tí, ktorí ich konali, zahynuli, aj všetci, ktorí im uverili. 7 A teraz prepustite tohto človeka, lebo tie zázraky, z ktorých ho obviňujete, sú od Boha a on si nezaslúži smrť. 8 Židia sa teda pýtali Nikodéma: „Stal si sa jeho učeníkom a prednášaš mu slová v jeho prospech?“ 9 Nikodém im povedal: „Stal sa azda aj vladár jeho učeníkom a prednáša mu reči? Neustanovil ho cisár na túto vysokú pozíciu?“ 10 Keď to Židia počuli, triasli sa, škrípali zubami na Nikodéma a hovorili mu: „Prijmi jeho učenie za pravdu a maj údel s Kristom!“ 11 Nikodém odpovedal: Amen, prijmem jeho učenie a budem mať s ním svoj údel, ako ste povedali. 12 Vtedy vstal iný Žid a požiadal vladára o dovolenie vypočuť si s ním niekoľko slov. 13 A vladár povedal: Hovor, čo sa ti zachce. 14 A on povedal: Tridsaťosem rokov som ležal pri ovčím rybníku v Jeruzaleme, trápil som sa veľkou chorobou a očakával som uzdravenie, ktoré malo priniesť príchod anjela, ktorý v určitom čase
23
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
rozvíril vodu. A ktokoľvek prvý vošiel do nej po rozvírení vody, bol uzdravený z akejkoľvek choroby, ktorú mal. 15 Keď ma Ježiš videl, ako tam chátram, povedal mi: „Chceš byť uzdravený?“ Odpovedal som: „Pane, nemám nikoho, kto by ma spustil do rybníka, keď sa voda rozbúri.“ 16 A povedal mi: „Vstaň, vezmi si posteľ a choď!“ A hneď som bol uzdravený, vzal som si posteľ a chodil som. 17 Židia povedali Pilátovi: „Pane vladár, spýtaj sa ho, ktorý deň bol uzdravený zo svojej choroby.“ 18 Chorý odpovedal: „Bolo to v sobotu.“ 19 Židia povedali Pilátovi: Nepovedali sme azda, že uzdravoval aj v sobotu a vyháňal démonov skrze kniežaťa démonov? 20 Potom vyšiel iný Žid a povedal: „Som slepý, počujem zvuky, ale nikoho nevidím. Keď Ježiš išiel tadiaľ, počul som, ako tadiaľ prechádza zástup, a spýtal som sa, čo je tam?“ 21 Povedali mi, že Ježiš ide tadiaľ. Vtedy som zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ On sa zastavil, rozkázal ma k nemu priviesť a povedal mi: „Čo chceš?“ 22 Povedal som: Pane, aby som opäť videl. 23 Povedal mi: „Nazri!“ A hneď som videl a nasledoval som ho s radosťou a vďakou. 24 Vystúpil aj iný Žid a povedal: „Bol som malomocný a uzdravil ma len slovom, keď povedal: Chcem, buď čistý!“ A hneď som bol očistený od malomocenstva. 25 A vystúpil iný Žid a povedal: Bol som krivý a on ma napravil svojím slovom. 26 A istá žena menom Veronika povedala: „Dvanásť rokov som trpela krvotokom. Dotkla som sa lemu jeho šiat a hneď mi prestal tiecť krv.“ 27 Židia povedali: „Máme zákon, že žena nesmie byť dovolená ako svedkyňa.“ 28 A potom iný Žid povedal: „Videl som Ježiša pozvaného na svadbu so svojimi učeníkmi a v Káne Galilejskej bol nedostatok vína.“ 29 A keď bolo všetko víno vypite, prikázal sluhom, aby naplnili šesť nádob, ktoré tam boli, vodou. Naplnili ich až po okraj a on ich požehnal a premenil vodu na víno. A všetci ľudia pili a žasli nad týmto zázrakom. 30 A iný Žid vystúpil a povedal: Videl som Ježiša učiť v synagóge v Kafarnaume. A v synagóge bol istý človek posadnutý zlým duchom. Ten kričal: Nechaj ma! Čo ťa do nás, Ježišu Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, že si Svätý Boží. 31 Ježiš mu pohrozil: „Mlč, nečistý duch, a vyjdi z toho človeka!“ A hneď z neho vyšiel a vôbec mu neublížil. 32 Aj toto povedal istý farizej: Videl som, ako k Ježišovi prichádza veľký zástup ľudí z Galiley, Judey, z pobrežia a z mnohých krajín okolo Jordánu a prichádzalo k nemu mnoho chorých a on ich všetkých uzdravil. 33 A počul som nečistých duchov kričať a hovoriť: „Ty si Boží Syn!“ Ježiš im prísne prikázal, aby ho nezverejňovali. 34 Potom iný muž, menom Centurio, povedal: „Videl som Ježiša v Kafarnaume a prosil som ho: Pane, môj sluha leží doma ochrnutý.“ 35 A Ježiš mi povedal: Prídem a uzdravím ho. 36 Ale ja som povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a môj sluha bude uzdravený. 37 A Ježiš mi povedal: Choď a nech sa ti stane, ako si uveril! A môj sluha bol v tú istú hodinu uzdravený. 38 Istý šľachtic povedal: „Mal som v Kafarnaume syna, ktorý umieral. Keď som počul, že Ježiš prišiel do Galiley, išiel som k nemu a prosil som ho, aby prišiel do môjho domu a uzdravil mi syna, lebo umieral.“ 39 Povedal mi: „Choď, tvoj syn žije.“ 40 A môj syn bol od tej hodiny uzdravený.
24
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
41 Okrem nich aj mnohí iní Židia, muži i ženy, kričali: „On je naozaj Syn Boží, ktorý uzdravuje všetky neduhy iba svojím slovom a ktorému sú démoni úplne poddaní.“ 42 Niektorí z nich ďalej povedali: „Táto moc nemôže pochádzať od nikoho iného, len od Boha.“ 43 Pilát povedal Židom: Prečo sa démoni nepodriaďujú vašim učiteľom? 44 Niektorí z nich povedali: Moc podmaňovať si démonov nemôže pochádzať inak, ako od Boha. 45 Iní však hovorili Pilátovi, že vzkriesil Lazára z mŕtvych, keď už štyri dni ležal v hrobe. 46 Keď to vladár počul, trasúc sa povedal zástupu Židov: „Čo vám osoží prelievať nevinnú krv?“ Kapitola 6 1 Vtedy Pilát zavolal Nikodéma a pätnástich mužov, ktorí tvrdili, že Ježiš sa nenarodil zo smilstva, a povedal im: Čo mám robiť, keď sa v ľude má stať rozruch? 2 Povedali mu: „Nevieme, nech sa na to pozrú tí, čo rozčuľujú.“ 3 Pilát si znova zavolal zástup a povedal im: „Viete, že máte zvyk, aby som vám na sviatok Pesach prepustil jedného väzňa;“ 4 Mám známeho väzňa, vraha, ktorý sa volá Barabáš, a Ježiša, ktorý sa volá Kristus, na ktorých nenachádzam nič, čo by si zaslúžilo smrť. Ktorého z nich teda chcete, aby som vám prepustil? 5 Všetci kričia: „Prepusť nám Barabáša!“ 6 Pilát im povedal: „Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ 7 Všetci odpovedali: Nech je ukrižovaný. 8 Znova kričali a hovorili Pilátovi: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára? Veď sa vyhlásil za Syna Božieho a za kráľa. Ale chcete, aby bol kráľom on, a nie cisár?“ 9 Vtedy sa Pilát rozhneval a povedal im: „Váš národ je odjakživa vzbúrený a vy ste stále proti tým, ktorí vám slúžili?“ 10 Židia odpovedali: „Kto sú tí, čo nám boli nápomocní?“ 11 Pilát im odpovedal: „Váš Boh, ktorý vás vyslobodil z tvrdého otroctva Egypťanov, previedol vás cez Červené more ako po suchej zemi a kŕmil vás na púšti mannou a prepeličím mäsom, vyviedol vodu zo skaly a dal vám zákon z neba, 12 Všemožne ste ho popudzovali a žiadali ste si liate teľa, klaňali ste sa mu, obetovali ste mu a hovorili ste: „Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z egyptskej krajiny.“ 13 Kvôli tomu sa váš Boh chtel vyhubiť, ale Mojžiš sa za vás prihovoril a váš Boh ho vypočul a odpustil vám vašu vinu. 14 Potom ste sa rozzúrili a chceli ste zabiť svojich prorokov, Mojžiša a Árona, keď utiekli do svätostánku, a stále ste reptali proti Bohu a jeho prorokom. 15 Vstal zo súdnej stolice a chcel vyjsť, ale všetci Židia kričali: „Uznávame cisára za kráľa, a nie Ježiša.“ 16 Keď sa tento človek narodil, mudrci prišli k nemu a priniesli mu dary. Keď to Herodes počul, veľmi sa zľakol a chcel ho zabiť. 17 Keď sa to jeho otec dozvedel, utiekol s ním a jeho matkou Máriou do Egypta. Herodes, keď počul o jeho narodení, chcel ho zabiť, a preto poslal pobiť všetky deti v Betleheme a v celom jeho okolí od dvoch rokov nadol. 18 Keď Pilát počul túto správu, zľakol sa a prikázal ľudu umlčať, pretože ten spravil hluk, a povedal Ježišovi: „Ty si teda kráľ?“ 19 Všetci Židia odpovedali Pilátovi: „To je ten istý, ktorého sa Herodes snažil zabiť.“ 20 Vtedy Pilát vzal vodu, umyl si ruky pred ľudom a povedal: „Som nevinný za krv tohto spravodlivého, presvedčte sa sami.“ 21 Židia odpovedali: Jeho krv na nás a na naše deti. 22 Vtedy Pilát rozkázal priviesť Ježiša a povedal mu tieto slová: 23 Tvoj vlastný národ ťa obvinil, že sa robíš kráľom; preto ťa ja, Pilát, odsudzujem na zbičovanie podľa zákonov predchádzajúcich miestodržiteľov; najprv ťa zviažú a potom obesia na kríž na tom mieste, kde si teraz väzeň; a s tebou sú aj dvaja zločinci, ktorých mená sú Dimas a Gestas.
25
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Kapitola 7 1 Ježiš potom vyšiel z predsiene a s ním aj tí dvaja zlodeji. 2 Keď prišli na miesto zvané Golgota, vyzliekli ho z rúcha, opásali ho ľanovým rúchom, na hlavu mu položili tŕňovú korunu a do ruky mu dali trstinu. 3 Podobne urobili aj s dvoma lotrami, ktorých s ním ukrižovali, s Dimom po jeho pravici a Gestom po ľavici. 4 Ježiš však povedal: „Otče môj, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ 5 Rozdelili si jeho rúcha a o jeho odev hodili los. 6 Zástup medzitým stál okolo a veľkňazi a starší Židov sa mu posmievali a hovorili: „Iných zachraňoval, nech teraz zachraňuje seba, ak môže! Ak je Syn Boží, nech teraz zostúpi z kríža.“ 7 Aj vojaci sa mu posmievali, vzali ocot a žlč a podávali mu piť a hovorili mu: „Ak si kráľom Židov, vyslobod sa sám.“ 8 Vtedy istý vojak Longinus vzal kopiju, prebodol mu bok a hneď z neho vyšla krv a voda. 9 Pilát napísal na kríž titul hebrejským, latinským a gréckym písmom: Toto je židovský kráľ. 10 Ale jeden z dvoch lotrov, ktorí boli ukrižovaní s Ježišom, menom Gestas, povedal Ježišovi: Ak si ty Kristus, vysloboď seba i nás. 11 Ale loter, ukrižovaný po jeho pravici, menom Dimas, odpovedal, pokarhal ho a povedal: „Nebojíš sa Boha, ktorý je odsúdený na tento trest? My spravodlivo a oprávnene prijímame trest za svoje skutky, ale tento Ježiš, aké zlé urobil?“ 12 Po tomto vzdychaní povedal Ježišovi: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ 13 Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti, že dnes budeš so mnou v raji.“ Kapitola 8 1 Bolo okolo šiestej hodiny a tma sa rozprestierala po celej zemi až do deviatej hodiny. 2 A keď sa slnko zatmievalo, hľa, chrámová opona sa roztrhla odhora až dole, a skaly sa roztrhli, a hroby sa otvorili, a mnoho tiel svätých, ktorí zosnuli, vstalo. 3 A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Hely, hely, lama zabakthani?“ Čo v preklade znamená: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 4 Potom Ježiš povedal: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ A keď to povedal, vydýchol. 5 Keď stotník videl, že Ježiš takto zvolal a vydýchol, oslavoval Boha a povedal: „Naozaj, tento človek bol spravodlivý.“ 6 Všetok ľud, ktorý tam stál, sa pri tom pohľade veľmi zľakol a premýšľajúc o tom, čo sa stalo, bijúc sa do pŕs vrátili sa do Jeruzalema. 7 Stotník išiel k vladárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa stalo. 8 Keď to všetko počul, veľmi sa zarmútil; 9 Zvolal Židov a povedal im: „Videli ste zázrak zatmenia slnka a iné veci, ktoré sa stali, keď Ježiš umieral?“ 10 Keď to Židia počuli, odpovedali vladárovi: „Zatmenie slnka sa stalo podľa svojho zvyku.“ 11 Všetci, ktorí poznali Krista, stáli obďaleč, ako aj ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley, a pozorovali všetko toto. 12 A hľa, istý muž z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom, ale nie verejne zo strachu pred Židmi, prišiel k vladárovi a prosil ho, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo z kríža. 13 A vladár mu to dovolil. 14 Prišiel Nikodém a priniesol so sebou zmes myrhy a aloe, asi sto libier. Ježiša sňali z kríža so slzami a zaviazali ho ľanovými rúškami s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. 15 A uložili ho do nového hrobu, ktorý postavil Jozef a dal ho vytesať do skaly, do ktorej nikdy nikto nebol pochovaný, a privalili veľký kameň k vchodu do hrobu.
26
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Kapitola 9 1 Keď nespravodliví Židia počuli, že Jozef vyprosil a pochoval Ježišovo telo, vyhľadali Nikodéma a tých pätnásť mužov, ktorí pred vladárom svedčili, že Ježiš sa nenarodil zo smilstva, a aj iných dobrých ľudí, ktorí preukázali voči nemu dobré skutky. 2 Keď sa však všetci zo strachu pred Židmi skryli, zjavil sa im iba Nikodém a povedal: „Ako môžu takí ľudia vojsť do synagógy?“ 3 Židia mu odpovedali: „Ale ako si sa opovážil vojsť do synagógy ty, ktorý si bol Kristovým spoločníkom? Nech je s ním tvoj údel na onom svete.“ 4 Nikodém odpovedal: Amen, nech sa tak stane, aby som mal s ním údel v jeho kráľovstve. 5 Podobne aj Jozef, keď prišiel k Židom, povedal im: „Prečo sa na mňa hneváte, že chcem telo Ježiša Pilátovho? Hľa, položil som ho do svojho hrobu, zavinul som ho do čistého plátna a položil som kameň k dverám hrobu.“ 6 Ja som sa k nemu správal spravodlivo, ale vy ste nespravodlivo znechutili toho spravodlivého tým, že ste ho ukrižovali, dali mu piť ocot, korunovali ho tŕním, trhali jeho telo bičmi a vinu za jeho krv ste na seba zvalili. 7 Keď sa to Židia dopočuli, znepokojili sa a znepokojili. Chytili Jozefa a prikázali ho dať do väzby pred sabatom a držať ho tam, kým sa sabat neskončí. 8 A povedali mu: Vyznaj sa, lebo v tomto čase ti nie je dovolené nič ublížiť, kým neprijde prvý deň v týždni. Vieme však, že nebudeš pochovaný, ale tvoje telo dáme vtákom nebeským a zverom zeme. 9 Jozef odpovedal: „Táto reč je ako reč pyšného Goliáša, ktorý rúhal živému Bohu, keď hovoril proti Dávidovi. Ale vy zákonníci a učitelia viete, že Boh hovorí skrze proroka: ‚Mne patrí pomsta a ja vám odplatím rovnakým zlom, akým ste mi hrozili.‘“ 10 Boh, ktorého si ukrižoval, ma môže vyslobodiť z tvojich rúk. Všetka tvoja zloba sa na teba obráti. 11 Vládca si totiž umýval ruky a povedal: „Som čistý od krvi tohto spravodlivého.“ Vy ste však odpovedali a kričali: „Jeho krv na nás a na naše deti! Ako ste povedali, nech zahyniete naveky.“ 12 Keď židovskí starší počuli tieto slová, veľmi sa rozzúrili, chytili Jozefa a uvrhli ho do izby bez okna, zamkli dvere a zapečatili zámok. 13 Annáš a Kaifáš postavili na miesto stráž a poradili sa s kňazmi a Lévitmi, aby sa všetci stretli po sabate, a vymysleli si, akou smrťou Jozefa usmrtia. 14 Keď to urobili, vladári Annáš a Kaifáš rozkázali priviesť Jozefa. Kapitola 10 1 Keď to celé zhromaždenie počulo, žasli a boli zdesení, lebo našli tú istú pečať na zámke komnaty, ale Jozefa nemohli nájsť. 2 Annáš a Kaifáš vyšli von. Zatiaľ čo sa všetci divili, že Jozef odišiel, hľa, jeden z vojakov, ktorí strážili Ježišov hrob, prehovoril v zhromaždení. 3 Keď strážili Ježišov hrob, nastalo zemetrasenie a videli sme Božieho anjela, ako odvaľuje kameň z hrobu a sadí naň. 4 Jeho tvár bola ako blesk a jeho odev ako sneh; a my sme sa od strachu stali ako mŕtvi. 5 A počuli sme anjela, ako hovorí ženám pri Ježišovom hrobe: Nebojte sa! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný; vstal z mŕtvych, ako predpovedal. 6 Poďte a pozrite sa na miesto, kde bol pochovaný, a hneď choďte a povedzte jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a predíde vás do Galiley; tam ho uvidíte, ako vám povedal. 7 Židia zvolali všetkých vojakov, ktorí strážili Ježišov hrob, a povedali im: „Kto sú tie ženy, ku ktorým hovoril anjel? Prečo ste ich nechytili?“ 8 Vojaci odpovedali: „Nevieme, kto boli tie ženy, a navyše sme sa od strachu stali ako mŕtvi. Ako by sme ich mohli chytiť?“ 9 Židia im povedali: „Ako žije Pán, neveríme vám.“ 10 Vojaci odpovedali Židom: „Keď ste videli a počuli Ježiša robiť toľko zázrakov a neverili ste mu, ako by ste mohli veriť nám? Dobre ste povedali: Akože žije Pán, lebo Pán naozaj žije.“
27
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
11 Počuli sme, že ste Jozefa, ktorý pochoval Ježišovo telo, zavreli do komory pod zapečateným zámkom a keď ste ju otvorili, nenašli ste ho tam. 12 Vy teda priveďte Jozefa, ktorého ste strážili v komnate, a my privedieme Ježiša, ktorého sme strážili v hrobe. 13 Židia odpovedali: „My vám predvedieme Jozefa, vy však predveďte Ježiša!“ Jozef je však vo svojom meste Arimatei. 14 Vojaci odpovedali: „Ak je Jozef v Arimatei a Ježiš v Galilei, počuli sme anjela, ako to oznámil ženám.“ 15 Židia, keď to počuli, zľakli sa a hovorili si: „Ak sa to stane verejným, všetci uveria v Ježiša.“ 16 Potom nazbierali veľa peňazí a dali ich vojakom so slovami: „Povedzte ľudu, že Ježišovi učeníci prišli v noci, keď ste spali, a ukradli Ježišovo telo. Ak sa o tom dozvie vladár Pilát, presvedčíme ho a vás dostaneme na slobodu.“ 17 Vojaci teda vzali peniaze a povedali to, ako im Židia povedali; a ich správa sa rozniesla medzi ľudom. 18 Istý kňaz Pinnees, učiteľ Ada a levita menom Ageus prišli z Galiley do Jeruzalema a oznámili to veľkňazom a všetkým, ktorí boli v synagógach: 19 Videli sme Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, ako sa rozpráva s jedenástimi učeníkmi, sedí medzi nimi na Olivovom vrchu a hovorí im: 20 Choďte do celého sveta, kážte evanjelium všetkým národom a krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého; a každý, kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. 21 A keď to povedal svojim učeníkom, videli sme ho vystupovať do neba. 22 Keď to počuli veľkňazi, starší a Léviti, povedali týmto trom mužom: „Vzdajte slávu Bohu Izraela a vyznajte sa pred ním, či je to pravda, čo hovoríte, že ste videli a počuli.“ 23 Oni odpovedali: „Ako žije Pán našich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ako sme počuli Ježiša hovoriť s jeho učeníkmi a ako sme ho videli vystupovať do neba, tak sme vám zvestovali pravdu.“ 24 A tí traja muži odpovedali a dodali tieto slová: Ak by sme nepriznali slová, ktoré sme počuli Ježiša hovoriť, a že sme ho videli vystupovať do neba, boli by sme vinní z hriechu. 25 Vtedy hneď vstali veľkňazi, držali v rukách knihu zákona a zakričali týchto mužov: „Už viac nebudete rozprávať to, čo ste povedali o Ježišovi.“ 26 Dali im veľa peňazí a poslali s nimi aj iných ľudí, aby ich odprevadili do ich krajiny, aby sa v žiadnom prípade nezdržiavali v Jeruzaleme. 27 Vtedy sa všetci Židia zhromaždili a s hlbokým znepokojením sa pýtali: „Čo sa to za mimoriadnu vec stalo v Jeruzaleme?“ 28 Annáš a Kaifáš ich však utešovali: „Prečo by sme mali veriť vojakom, ktorí strážili Ježišov hrob, keď nám povedali, že anjel odvalil kameň od dverí hrobu?“ 29 Možno im to povedali jeho učeníci a dali im peniaze, aby to povedali, a sami vzali Ježišovo telo. 30 Okrem toho uvedomte si, že cudzincom sa nedá veriť, lebo aj oni od nás vzali veľa peňazí a vyhlásili nám to podľa pokynov, ktoré sme im dali. Buď musia byť verní nám, alebo Ježišovým učeníkom. Kapitola 11 1 Nikodém vstal a povedal: „Dobre hovoríte, synovia Izraela, počuli ste, čo tí traja muži prisahali na Boží zákon, keď povedali: „Videli sme Ježiša hovoriť so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu a videli sme ho vystupovať do neba.“ 2 A Písmo nás učí, že požehnaný prorok Eliáš bol vzatý do neba; a keď sa Elizea synovia prorokov pýtali: „Kde je náš otec Eliáš?“ Odpovedal im, že bol vzatý do neba. 3 Synovia prorokov mu povedali: „Možno ho duch odniesol na niektorý z izraelských vrchov, tam ho možno nájdeme.“ Prosili Elizea a on s nimi chodil tri dni, ale nemohli ho nájsť.
28
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
4 A teraz ma počujte, synovia Izraela, a pošlime mužov do izraelských hôr, aby snáď duch neodniesol Ježiša, a tam ho snáď nájdeme a nasýtime sa. 5 Nikodémova rada sa páčila všetkému ľudu, a tak poslali mužov, aby hľadali Ježiša, ale nenašli ho. A keď sa vrátili, povedali: „Prešli sme všetko, ale Ježiša sme nenašli, ale Jozefa sme našli v jeho meste Arimatei.“ 6 Keď to počuli kniežatá a všetok ľud, radovali sa a chválili Boha Izraela, že našli Jozefa, ktorého zavreli do komnaty a nemohli ho nájsť. 7 Keď sa zhromaždili veľké zhromaždenie, veľkňazi sa pýtali: „Ako privedieme Jozefa k sebe, aby sa s ním rozprával?“ 8 Vzali teda kus papiera a napísali mu: „Pokoj s tebou a celou tvojou rodinou. Vieme, že sme sa previnili proti Bohu i proti tebe. Prosím, navštív našich otcov, lebo nás veľmi prekvapil tvoj útek z väzenia.“ 9 Vieme, že sme proti tebe zamýšľali zlý úmysel, ale Hospodin sa o teba postaral a sám Hospodin ťa vyslobodil z našich úkladov. Pokoj s tebou, Jozef, ktorý si vážený medzi všetkým ľudom. 10 Vybrali si sedem Jozefových priateľov a povedali im: „Keď prídete k Jozefovi, pozdravte ho v pokoji a odovzdajte mu tento list.“ 11 Keď teda muži prišli k Jozefovi, pozdravili ho v pokoji a odovzdali mu list. 12 Keď si to Jozef prečítal, povedal: „Požehnaný Pán, Boh, ktorý ma vyslobodil z rúk Izraelitov, takže nemohli preliať moju krv. Požehnaný Boh, ktorý ma ochránil pod svojimi krídlami.“ 13 Jozef ich pobozkal a vzal ich do svojho domu. Na druhý deň Jozef vysadol na osla a išiel s nimi do Jeruzalema. 14 Keď to počuli všetci Židia, vyšli mu v ústrety a kričali: „Pokoj s tebou, otec Jozef!“ 15 On odpovedal: „Nech Hospodin sprevádza všetok ľud blahobytom.“ 16 Všetci ho pobozkali a Nikodém ho vzal do svojho domu, pričom pripravil veľkú hostinu. 17 Ale na druhý deň, keď bol deň príprav, povedali Annáš, Kaifáš a Nikodém Jozefovi: Vyznaj sa pred Bohom Izraela a odpovedz nám na všetko, čo ťa budeme pýtať. 18 Veľmi nás znepokojilo, že si pochoval Ježišovo telo a že sme ťa zavreli do komnaty a nenašli sme ťa. Preto sa bojíme až do dnešného dňa, keď si sa medzi nami objavil. Povedz nám teda pred Bohom všetko, čo sa stalo. 19 Jozef odpovedal: „V deň príprav ste ma dali do väzby až do rána.“ 20 Ale keď som stál uprostred noci a modlil sa, dom obklopili štyria anjeli; a ja som uvidel Ježiša ako jas slnka a od strachu som padol na zem. 21 Ježiš ma chytil za ruku, zdvihol ma zo zeme a rosa ma pokropila. On mi však utrel tvár, pobozkal ma a povedal mi: „Neboj sa, Jozef, pozri sa na mňa, lebo som to ja.“ 22 Pozrel som sa naňho a povedal som: „Rabboni Eliáš!“ Odpovedal mi: „Nie som Eliáš, ale Ježiš Nazaretský, ktorého telo si pochoval.“ 23 Povedal som mu: „Ukáž mi hrob, do ktorého som ťa pochoval.“ 24 Ježiš ma chytil za ruku a zaviedol ma na miesto, kde som ho položil. Ukázal mi ľanové rúcha a obrúsok, ktorými som mu zaviazol hlavu. Vtedy som spoznal, že je to Ježiš, poklonil som sa mu a povedal: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ 25 Ježiš ma znova chytil za ruku, zaviedol ma do Arimatey, do môjho domu a povedal mi: „Pokoj ti! Nevychádzaj zo svojho domu až do štyridsiateho dňa, ale musím ísť k svojim učeníkom.“ Kapitola 12 1 Keď veľkňazi počuli toto všetko, zľakli sa, padli tvárou na zem ako mŕtvi a kričali jeden na druhého: „Čo je to za zvláštne znamenie, ktoré sa stalo v Jeruzaleme? Poznáme Ježišovho otca a matku.“ 2 Istý Lévita povedal: „Poznám mnohých jeho príbuzných, nábožných ľudí, ktorí majú vo zvyku prinášať Bohu Izraela obety a zápalné obety v chráme s modlitbami.“
29
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
3 Veľkňaz Simeon ho vzal do náručia a povedal mu: „Teraz prepúšťaš svojho služobníka, Pane, v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči videli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov, svetlo na osvietenie pohanov a slávu tvojho ľudu Izraela.“ 4 Simeon tiež požehnal Máriu, Ježišovu matku, a povedal jej: „Oznamujem ti o tom dieťati, že je ustanovený na pád a na povstanie mnohých a na znamenie, ktorému budú odporovať.“ 5 Áno, aj tvoju vlastnú dušu prenikne meč a myšlienky mnohých sŕdc budú odhalené. 6 Vtedy všetci Židia povedali: „Pošlime poslov k tým trom mužom, ktorí povedali, že ho videli hovoriť so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu.“ 7 Potom sa ich pýtali, čo videli. Oni jednomyseľne odpovedali: „Pred Bohom Izraela vyznávame, že sme jasne videli Ježiša, ako sa na Olivovom vrchu rozpráva so svojimi učeníkmi a vystupuje do neba.“ 8 Annáš a Kaifáš ich vzali do rôznych miest a vypočúvali ich osobitne. Oni jednomyseľne vyznali pravdu a povedali: „Videli Ježiša.“ 9 Annáš a Kaifáš povedali: „Náš zákon hovorí: Každé slovo sa potvrdí ústami dvoch alebo troch svedkov.“ 10 Ale čo sme povedali? Požehnaný Enoch sa páčil Bohu a bol prenesený Božím slovom; a miesto pohrebu požehnaného Mojžiša je známe. 11 Ježiša však vydali Pilátovi, zbičovali ho, korunovali tŕním, opľuli naňho, prebodli kopijou, ukrižovali ho, zomrel na kríži a bol pochovaný. Jeho telo ctihodný Jozef pochoval v novom hrobe a svedčí, že ho videl živého. 12 A okrem toho títo muži vypovedali, že ho videli hovoriť so svojimi učeníkmi na Olivovom vrchu a vystupovať do neba. 13 Vtedy Jozef vstal a povedal Annášovi a Kaifášovi: „Správne sa čudujete, že vám oznámili, že Ježiš žije a vystúpil do neba.“ 14 Je to naozaj prekvapujúce, že nielenže sám vstal z mŕtvych, ale vzkriesil z hrobov aj iných, ktorých mnohí videli v Jeruzaleme. 15 A teraz ma trochu vypočujte: Všetci sme poznali blahoslaveného Simeona, veľkňaza, ktorý vzal Ježiša, keď bol ešte dieťa, do náručia v chráme. 16 Ten istý Simeon mal dvoch vlastných synov a všetci sme boli prítomní pri ich smrti a pohrebe. 17 Choďte teda a pozrite sa na ich hroby, lebo sú otvorené a vstali z mŕtvych. Hľa, sú v meste Arimatea a spoločne sa zúčastňujú na náboženských obradoch. 18 Niektorí síce počuli zvuk ich hlasov v modlitbe, ale s nikým sa nerozprávajú, ale zostávajú mlčať ako mŕtvi. 19 Ale poďme k nim a správajme sa k nim s patričnou úctou a opatrnosťou. A ak ich prinútime prisahať, možno nám povedia niektoré tajomstvá svojho zmŕtvychvstania. 20 Keď to Židia počuli, veľmi sa zaradovali. 21 Annáš, Kaifáš, Nikodém, Jozef a Gamaliel potom odišli do Arimatey, ale nenašli ich v hroboch, ale prechádzali sa po meste a pri modlitbách ich zviazali na kolená. 22 Potom ich pozdravili so všetkou úctou a bázniou k Bohu a zaviedli ich do jeruzalemskej synagógy. Zavreli brány a vzali knihu Pánovho zákona. 23 A vložil im ho do rúk a prisahal ich na Boha, Hospodina, a na Boha Izraela, ktorý hovoril našim otcom skrze Zákon a Prorokov: Ak veríte, že ten, ktorý vás vzkriesil z mŕtvych, je Ježiš, povedzte nám, čo ste videli a ako ste boli vzkriesení z mŕtvych. 24 Charinus a Lenthius, dvaja Simeonovi synovia, sa triasli, keď to počuli, znepokojili sa a zastonali; zároveň zdvihli zrak k nebu a urobili si znamenie kríža prstami na jazyku. 25 A hneď prehovorili a povedali: „Dajte nám každému papier a my vám zapíšeme všetko, čo sme videli.“ Sadli si a každý si zapísal:
30
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Kapitola 13 1 Pane Ježišu a Otče, ty si Boh, aj vzkriesenie a život mŕtvych, dovoľ nám zvestovať tvoje tajomstvá, ktoré sme videli po smrti, prislúchajúce k tvojmu krížu, lebo prisaháme na tvoje meno. 2 Lebo si svojim služobníkom zakázal vyhlásiť tajné veci, ktoré tvoja božská moc vykonala v pekle. 3 Keď sme boli umiestnení s našimi otcami v hlbinách pekla, v čiernote temnoty, zrazu sa objavila farba slnka ako zlato a výrazné purpurové svetlo osvetľovalo to miesto. 4 Vtom sa Adam, otec celého ľudstva, so všetkými patriarchmi a prorokmi zaradoval a povedal: „To svetlo je pôvodcom večného svetla, ktoré sľúbilo, že nás premení do večného svetla.“ 5 Vtedy prorok Izaiáš zvolal: „Toto je svetlo Otca a Syna Božieho podľa môjho proroctva, keď som ešte žil na zemi.“ 6 Krajina Zabulon a krajina Neftalim za Jordánom, ľud, ktorý chodil v temnote, uzrel veľké svetlo a tým, ktorí bývali v krajine tieňa smrti, vzišlo svetlo. A teraz prišiel a osvietil nás, ktorí sme sedeli v smrti. 7 A keď sme sa všetci radovali zo svetla, ktoré na nás svietilo, prišiel k nám náš otec Simeon a blahoželal celému zástupu a povedal: „Oslavujte Pána Ježiša Krista, Syna Božieho.“ 8 Ktorého som vzal do náručia ako dieťa v chráme a, pohnutý Duchom Svätým, povedal som mu a vyznal: 1 Že moje oči teraz videli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých ľudí, svetlo na osvietenie pohanov a slávu tvojho ľudu Izraela. 9 Keď to počuli všetci svätí, ktorí boli v hlbinách pekla, ešte väčšmi sa radovali. 10 Potom vyšiel jeden ako malý pustovník a všetci sa ho pýtali: Kto si? 11 On im odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti, Jána Krstiteľa, proroka Najvyššieho, ktorý som predišiel jeho príchodom, aby mu pripravil cestu a dal jeho ľudu poznať spásu na odpustenie hriechov.“ 12 A ja, Ján, keď som videl Ježiša prichádzať ku mne, poháňaný Duchom Svätým, povedal som: Hľa, Baránok Boží, hľa, ten, ktorý sníma hriechy sveta. 13 A pokrstil som ho v rieke Jordán a videl som Ducha Svätého zostupovať na neho v podobe holubice a počul som hlas z neba, ktorý hovoril: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. 14 A teraz, keď som išiel pred ním, zostúpil som sem, aby som vám oznámil, že Syn Boží nás potom navštívi a ako úsvit z výsosti príde k nám, ktorí sme v tme a tieni smrti. Kapitola 14 1 Keď to počul náš otec Adam, prvý človek, že Ježiš bol pokrstený v Jordáne, zavolal na svojho syna Seta a povedal: 2 Oznám svojim synom, patriarchom a prorokom, všetko, čo si počul od archanjela Michaela, keď som ťa poslal k bránam raja, aby si prosil Boha, aby mi pomazal hlavu, keď budem chorý. 3 Set pristúpil k patriarchom a prorokom a povedal: „Ja, Set, keď som sa modlil k Bohu pri bránach raja, uzrel som, ako sa mi zjavil anjel Pánov, Michael, ktorý mi povedal: Som poslaný k tebe od Pána; som ustanovený, aby som spravoval ľudské telá.“ 4 Hovorím ti, Seth, nemodlite sa k Bohu v slzách a neproste ho o olej zo stromu milosrdenstva, aby ste ním pomazali svojho otca Adama na bolesť hlavy; 5 Pretože to nijako nemôžeš získať až do posledného dňa a časov, a to až do posledného piatich tisíc a piatich sto rokov. 6 Potom Kristus, najmilosrdnejší Syn Boží, príde na zem, aby vzkriesil ľudské telo Adamovo a zároveň vzkriesil telá mŕtvych, a keď príde, bude pokrstený v Jordáne: 7 Potom olejom svojho milosrdenstva pomaže všetkých, ktorí v neho veria; a olej jeho milosrdenstva pretrvá pre budúce pokolenia, pre tých, ktorí sa narodia z vody a Ducha Svätého pre večný život. 8 A keď v tom čase zostúpi na zem najmilosrdnejší Syn Boží, Kristus Ježiš, uvedie nášho otca Adama do raja, k stromu milosrdenstva. 9 Keď všetci patriarchovia a proroci počuli všetky tieto slová od Seta, ešte viac sa radovali.
31
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Kapitola 15 1 Zatiaľ čo sa všetci svätí radovali, hľa, satan, knieža a veliteľ smrti, povedal kniežaťu pekla: 2 Pripravte sa prijať samotného Ježiša z Nazareta, ktorý sa chválil, že je Synom Božím, a predsa sa bál smrti a povedal: „Moja duša je smutná až na smrť.“ 3 Okrem toho spôsobil mne a mnohým iným mnoho urážok; tých, ktorých som oslepil a chromil, a tých, ktorých som trýznil rôznymi démonmi, uzdravil svojím slovom; a tých, ktorých som ti priniesol mŕtvych, ti násilím berie. 4 Na to knieža pekla odpovedal satanovi: „Kto je ten mocný knieža a predsa sa bojí smrti?“ 5 Lebo všetci mocní zeme sú podriadení mojej moci, ktorých si si podmanil svojou mocou. 6 Ak je však vo svojej ľudskej prirodzenosti taký mocný, pravdivo ti potvrdzujem, že je všemohúci vo svojej božskej prirodzenosti a nikto nemôže odolať jeho moci. 7 Keď teda povedal, že sa bojí smrti, zamýšľal ťa chytiť do pasce a budeš z toho nešťastný na veky vekov. 8 Satan odpovedal a povedal kniežaťu pekla: Prečo si pochyboval a bál si sa prijať Ježiša Nazaretského, svojho aj môjho protivníka? 9 A ja som ho pokúšal a popudil proti nemu svojich starcov, Židov, k horlivosti a hnevu? 10 Naostril som kopiju pre jeho utrpenie; zmiešal som žlč a ocot a prikázal som mu, aby to vypil; pripravil som kríž, aby ho ukrižoval, a klince, aby prebodli Ibove ruky a nohy; a teraz, keď je jeho smrť blízko, privediem ho sem, podriadeného tebe aj mne. 11 Vtedy odpovedal knieža pekla a riekol: Povedal si mi práve teraz, že mi násilím vzal mŕtvych. 12 Tí, ktorí boli tu držaní, kým by opäť nemali žiť na zemi, boli odtiaľto vzatí nie vlastnou silou, ale modlitbami vnesenými k Bohu, a ich všemohúci Boh ich odo mňa vzal. 13 Kto je teda ten Ježiš z Nazareta, ktorý svojím slovom vzal mŕtvych z mojej hlavy bez toho, aby sa modlil k Bohu? 14 Možno je to ten istý, čo mi vzal Lazára, ktorý bol štyri dni mŕtvy, smrdel a hnil, ktorého som mal v držbe ako mŕtveho, a on ho svojou mocou vzkriesil k životu. 15 Satan odpovedal a povedal kniežaťu pekla: „Je to ten istý Ježiš z Nazareta.“ 16 Keď to knieža pekla počulo, povedal mu: „Zaprisahám ťa mocou, ktorá patrí tebe a mne, aby si ho ku mne nepriviedol.“ 17 Keď som počul o moci jeho slova, triasol som sa strachom a celá moja bezbožná spoločnosť sa zároveň rozrušila; 18 A Lazára sme nemohli zadržať, ale on sa sám zatriasol a so všetkými znakmi zlomyseľnosti okamžite odišiel od nás; a zem, v ktorej bolo uložené mŕtve telo Lazára, ho okamžite vyvrhla živého. 19 A teraz viem, že on je Všemohúci Boh, ktorý mohol vykonať také veci, ktorý je mocný vo svojej vláde a mocný vo svojej ľudskej prirodzenosti, ktorý je Spasiteľom ľudstva. 20 Neprivádzajte teda tohto človeka sem, lebo on prepustí všetkých tých, ktorých držím vo väzení pod neverou a spútaných putami ich hriechov, a dovedie ich do večného života. Kapitola 16 1 A kým sa satan a knieža pekla takto rozprávali, zrazu sa ozval hlas ako hrom a hukot vetra: Zdvihnite svoje brány, kniežatá, a zdvihnite sa, večné brány, a vojde Kráľ slávy. 2 Keď to počul pekelný knieža, povedal satanovi: „Odíď odo mňa a vyjdi z mojich príbytkov! Ak si mocný bojovník, bojuj s Kráľom slávy! Čo máš s ním spoločné?“ 3 A vyhnal ho z jeho príbytkov. 4 A knieža povedal svojim bezbožným dôstojníkom: Zatvorte medené brány krutosti a zaistite ich železnými závorami a statočne bojujte, aby nás nezajali. 5 Keď to počuli všetci svätí, hlasno sa hnevali a hovorili kniežaťu pekla: 6 Otvor svoje brány, aby mohol vojsť Kráľ slávy. 7 A božský prorok Dávid zvolal: „Neprorokoval som, keď som bol na zemi, pravdivo a nepovedal: Ó, keby ľudia chválili Pána za jeho dobrotu a za jeho podivuhodné diela pre deti ľudské?“
32
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
8 Lebo rozlámal medené brány a železné závory rozlámal. Chytil ich pre ich neprávosť a pre ich neprávosť sú sužovaní. 9 Potom iný prorok, svätý Izaiáš, hovoril podobne všetkým svätým: Či som vám dobre neprorokoval, keď som žil na zemi? 10 Mŕtvi ožijú a vstanú z hrobov a budú sa radovať tí, ktorí sú na zemi, lebo rosa od Hospodina im prinesie vyslobodenie. 11 A inde som povedal: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kde je tvoj osteň?“ 12 Keď všetci svätí počuli tieto slová, ktoré povedal Izaiáš, povedali pekelnému kniežaťu: „Otvor teraz svoje brány a odstráň svoje železné závory, lebo teraz budeš spútaný a nebudeš mať žiadnu moc.“ 13 Vtedy zaznel mohutný hlas, akoby zvuk hromu, ktorý hovoril: „Zdvihnite svoje brány, kniežatá, a zdvihnite sa, brány pekla, a vojde Kráľ slávy!“ 14 Keď knieža pekla počul ten istý hlas, akoby nič nevedel, zvolal: „Kto je ten Kráľ slávy?“ 15 Dávid odpovedal kniežaťu pekla a povedal: „Rozumiem slovám toho hlasu, lebo som ich hovoril jeho duchom. A teraz, ako som už povedal, hovorím ti, Hospodin je silný a mocný, Hospodin mocný v boji, on je Kráľ slávy a on je Pán na nebi i na zemi.“ 16 Pozrel sa dolu, aby počul vzdychy väzňov a aby prepustil tých, ktorí sú odsúdení na smrť. 17 A teraz, ty špinavý a smradľavý knieža pekla, otvor svoje brány, aby mohol vojsť Kráľ slávy; lebo on je Pánom neba i zeme. 18 Kým Dávid toto hovoril, zjavil sa mocný Hospodin v podobe človeka a osvietil miesta, ktoré predtým boli v tme, 19 A zlomil okovy, ktoré sa predtým nedali zlomiť, a svojou nepremožiteľnou mocou navštívil tých, ktorí sedeli v hlbokej tme kvôli neprávosti a v tieni smrti kvôli hriechu. Kapitola 17 1 Bezbožná Smrť a jej krutí úradníci, keď počuli tieto veci, sa vo svojich kráľovstvách zmocnil strach, keď uvideli jasnosť svetla, 2 A sám Kristus sa zrazu objavil v ich príbytkoch; preto kričali: Sme tebou zviazaní, zdá sa, že nás chceš zahanbiť pred Pánom. 3 Kto si ty, ktorý nemáš žiadne známky skazy, okrem toho žiarivého zjavu, ktorý je úplným dôkazom tvojej veľkosti, ktorej si predsa len zrejme nevšímaš? 4 Kto si ty, taký mocný a taký slabý, taký veľký a taký malý, ľahký a predsa vojak prvej hodnosti, ktorý môže veliť v podobe sluhu ako obyčajný vojak? 5 Kráľ slávy, mŕtvy a živý, hoci raz bol zabitý na kríži? 6 Kto si ležal mŕtvy v hrobe a zostúpil si k nám živý? V tvojej smrti sa triasli všetky stvorenia a všetky hviezdy sa pohli. Teraz máš slobodu medzi mŕtvymi a rozrušuješ naše légie? 7 Kto si ty, ktorý prepúšťaš zajatcov, ktorých držal v reťaziach dedičný hriech, a privádzaš ich do ich pôvodnej slobody? 8 Kto si ty, ktorý šíriš také slávne a božské svetlo nad tými, ktorých oslepila temnota hriechu? 9 Podobne všetky légie démonov zmocnila sa rovnaká hrôza a s najhlbšou pokorou kričali: 10 Odkiaľ to pochádza, ó, ty Ježišu Kriste, že si muž taký mocný a slávny vo vznešenosti, taký jasný, že nemáš škvrnu, a taký čistý, že nemáš žiadny zločin? Veď ten spodný svet zeme, ktorý nám bol až doteraz podriadený a odkiaľ sme dostávali dane, nám nikdy predtým neposlal takého mŕtveho muža, nikdy predtým neposlal také dary kniežatám pekla. 11 Kto si teda ty, ktorý s takou odvahou vstupuješ do našich príbytkov a nielenže sa nebojíš vyhrážať nám najväčšími trestami, ale aj sa snažíš vyslobodiť všetkých ostatných z reťazí, v ktorých ich držíme? 12 Možno si ty ten Ježiš, o ktorom satan práve povedal nášmu kniežaťu, že smrťou na kríži dostaneš moc smrti.
33
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
13 Potom Kráľ slávy pošliapal smrť, zmocnil sa kniežaťa pekla, zbavil ho všetkej moci a vzal so sebou do svojej slávy nášho pozemského otca Adama. Kapitola 18 1 Vtedy knieža pekla vzalo satana a s veľkým znamením mu povedalo: „Ó, ty knieža skazy, pôvodca Belzebubovej porážky a vyhnanstva, posmech Božích anjelov a odpor všetkých spravodlivých! Čo ťa priviedlo k takémuto konaniu?“ 2 Chcel si ukrižovať Kráľa slávy a jeho zničením si nám sľuboval veľké výhody, ale ako blázon si nevedel, čo chystáš. 3 Lebo hľa, Ježiš z Nazareta s jasom svojej slávnej božskosti zaháňa všetky hrozné sily temnoty a smrti; 4 Zbúral naše väznice od vrchu až po spodok, prepustil všetkých zajatcov, oslobodil všetkých spútaných a všetci, ktorí predtým stonali pod ťarchou svojich múk, nás teraz urazili a ich modlitby nás pravdepodobne premôžu. 5 Naše bezbožné panstvá sú podrobené a žiadna časť ľudstva už nie je v našom podriadení, no na druhej strane sa nám všetky smelo vzpierajú; 6 Hoci predtým sa mŕtvi nikdy neodvážili správať k nám drzo, ani ako väzni sa nikdy nemohli veseliť. 7 Ó, Satan, ty knieža všetkých zlých, otec bezbožných a opustených, prečo si sa pokúšal o tento čin, keď naši väzni boli doteraz vždy bez najmenšej nádeje na spásu a život? 8 Ale teraz nikto z nich nestoná a na tvári žiadnej z nich niet ani náznaku slzy. 9 Ó, knieža Satan, ty veľký strážca pekelných oblastí, všetky svoje výhody, ktoré si získal skrze zakázaný strom, a stratu Raja si teraz stratil skrze drevo kríža; 10 A všetko tvoje šťastie sa skončilo, keď si ukrižoval Ježiša Krista, Kráľa slávy. 11 Konal si proti svojmu vlastnému záujmu aj proti môjmu, ako čoskoro pochopíš z veľkých muk a nekonečných trestov, ktoré ťa čakajú. 12 Ó, Satan, knieža všetkého zla, pôvodca smrti a zdroj všetkej pýchy, mal si najprv preskúmať zlé zločiny Ježiša z Nazareta a potom by si zistil, že sa nedopustil žiadnej viny hodnej smrti. 13 Prečo si sa odvážil bezdôvodne a bez spravodlivosti ho ukrižovať a priviedol si do našich končín nevinného a spravodlivého človeka, a tým si stratil všetkých hriešnikov, bezbožných a nespravodlivých ľudí na celom svete? 14 Zatiaľ čo knieža pekla takto hovoril so Satanom, Kráľ slávy povedal Belzebubovi, kniežaťu pekla, Satan, knieža bude naveky podriadené tvojej vláde, namiesto Adama a jeho spravodlivých synov, ktorí sú moji. Kapitola 19 1 Potom Ježiš vystrel ruku a povedal: „Poďte ku mne, všetci moji svätí, ktorí ste boli stvorení na môj obraz, ktorí ste boli odsúdení stromom zakázaného ovocia, diablom a smrťou; 2 Ži teraz pri dreve môjho kríža; diabol, knieža tohto sveta, je premožený a smrť je porazená. 3 Vtedy sa všetci svätí zhromaždili pod rukou Najvyššieho Boha a Pán Ježiš chytil Adama za ruku a povedal mu: „Pokoj tebe a celému tvojmu spravodlivému potomstvu, ktoré je moje.“ 4 Adam sa potom vrhol k Ježišovým nohám a so slzami v očiach, pokorne a silným hlasom mu povedal: 5 Budem ťa velebiť, Hospodine, lebo si ma pozdvihol a nedal si mojim nepriateľom radosť nado mnou. Hospodine, môj Bože, volal som k tebe a ty si ma uzdravil. 6 Hospodine, vyviedol si moju dušu z podsvetia, zachoval si ma pri živote, aby som nezostúpil do jamy. 7 Spievajte Hospodinovi, všetci jeho svätí, a oslavujte pamiatku jeho svätosti, lebo jeho hnev trvá len chvíľu, v jeho priazni je život.
34
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
8 Podobne všetci svätí, padajúc k nohám Ježišovým, jednomyseľne povedali: „Prišiel si, Vykupiteľ sveta, a vykonal si všetko, čo si predpovedal skrze zákon a svojich svätých prorokov.“ 9 Svojím krížom si vykúpil živých a zostúpil si k nám, aby si nás smrťou na kríži vyslobodil z pekla a svojou mocou zo smrti. 10 Ó, Pane, ako si postavil na nebi znamenia svojej slávy a na zemi si postavil znamenie svojho vykúpenia, svoj kríž, tak, Pane, postav znamenie víťazstva svojho kríža v pekle, aby smrť už viac netrápila. 11 Potom Pán vystrel ruku a urobil znamenie kríža na Adamovi a na všetkých jeho svätých. 12 A chytiac Adama za pravú ruku vystúpil z pekla a všetci Boží svätí ho nasledovali. 13 Vtedy kráľovský prorok Dávid smelo zvolal a povedal: 1 „Spievajte Pánovi novú pieseň, lebo vykonal zázraky, jeho pravica a jeho sväté rameno mu priniesli víťazstvo.“ 14 Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami pohanov. 15 A celé množstvo svätých odpovedalo: „Túto česť majú všetci jeho svätí. Amen, chváľte Pána.“ 16 Potom prorok Habakuk 3 zvolal: „Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho ľudu.“ 17 A všetci svätí povedali: 4 Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, lebo Pán nás osvietil. Toto je náš Boh na veky vekov; on bude kraľovať nad nami na večné veky. Amen. 18 Podobne všetci proroci hovorili o posvätných veciach jeho chvály a nasledovali Pána. Kapitola 20 1 Potom Pán chytil Adama za ruku a odovzdal ho archanjelovi Michalovi; a ten ich voviedol do raja, naplnený milosrdenstvom a slávou; 2 Stretli sa s nimi dvaja veľmi starí muži a svätí sa ich opýtali: „Kto ste vy, ktorí ste ešte neboli s nami v pekle a vaše telá boli uložené v raji?“ 3 Jeden z nich odpovedal: „Ja som Enoch, ktorého prenieslo Božie slovo, a tento muž, ktorý je so mnou, je Eliáš Tišbejský, ktorý bol prenesený na ohnivom voze.“ 4 Tu sme doteraz boli a neokúsili sme smrť, ale teraz sa chystáme vrátiť pri príchode Antikrista, vyzbrojení božskými znameniami a zázrakmi, aby sme s ním bojovali, aby nás v Jeruzaleme zabil a aby sme po troch a pol dňoch boli živí opäť vzatí do oblakov. 5 A zatiaľ čo svätý Enoch a Eliáš o tom rozprávali, hľa, prišiel iný muž v biednej postave, niesol na pleciach znamenie kríža. 6 Keď ho všetci svätí uvideli, povedali mu: „Kto si ty? Tvoja tvár je ako tvár zlodeja a prečo nosíš kríž na pleciach?“ 7 On im odpovedal: „Dobre hovoríš, lebo som bol zlodej a páchal som na zemi všelijakú neprávosť.“ 8 A Židia ma ukrižovali s Ježišom; a ja som pozoroval prekvapujúce veci, ktoré sa stali v stvorení pri ukrižovaní Pána Ježiša. 9 A veril som, že je Stvoriteľom všetkých vecí a Všemohúcim Kráľom; a modlil som sa k nemu a hovoril: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. 10 On hneď vypočul moju prosbu a povedal mi: „Amen, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji.“ 11 A dal mi toto znamenie kríža a povedal: „Nes toto a choď do raja. A ak ťa anjel, strážca raja, nevpustí, ukáž mu znamenie kríža a povedz mu: Ježiš Kristus, ktorý je teraz ukrižovaný, ma poslal sem k tebe.“ 12 Keď som to urobil a povedal som anjelovi, strážcovi raja, všetky tieto veci, a on ich vypočul, hneď otvoril brány, uviedol ma a postavil ma po pravej strane v raji, 13 a hovorili: „Počkajte tu ešte chvíľu, kým nevojde Adam, otec všetkého ľudstva, so všetkými svojimi synmi, svätými a spravodlivými služobníkmi Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný.“ 14 Keď si všetci patriarchovia vypočuli toto rozprávanie od zlodeja, všetci patriarchovia jednohlasne povedali: „Buď požehnaný, všemohúci Bože, Otče večnej dobroty a Otče milosrdenstva, ktorý si preukázal takú priazeň tým, ktorí sa proti nemu previnili, a priviedol si ich k milosrdenstvu raja a umiestnil si ich do svojho hojného a duchovného zabezpečenia, v duchovnom a svätom živote.“ Amen.
35
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
Kapitola 21 1 Toto sú božské a posvätné tajomstvá, ktoré sme videli a počuli. Ja, Charinus a Lenthius nemáme dovolené hlásať ostatné Božie tajomstvá, ako nám prikázal archanjel Michal, 2 hovoriac: „Pôjdete s mojimi bratmi do Jeruzalema a zotrvávajte v modlitbách, hlásajúc a oslavujúc zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, lebo vás vzkriesil z mŕtvych zároveň so sebou.“ 3 A nebudete sa s nikým rozprávať, ale budete sedieť ako nemí, kým nepríde čas, keď vám Pán dovolí vyrozprávať tajomstvá jeho božstva. 4 Archanjel Michal nám ďalej prikázal ísť za Jordán, do vynikajúcej a úrodnej krajiny, kde je mnoho tých, ktorí s nami vstali z mŕtvych na dôkaz Kristovho zmŕtvychvstania. 5 Lebo nám boli dovolené len tri dni vstať z mŕtvych, ktorí sme vstali, aby sme s našimi rodičmi oslávili Veľkú noc nášho Pána a vydali svedectvo o Kristovi Pánovi, a boli sme pokrstení v svätej rieke Jordán. A teraz ich nikto nevidí. 6 Toto je všetko, čo nám Boh dovolil oznámiť vám; vzdávajte mu teda chválu a česť a čiňte pokánie, a on sa nad vami zmiluje. Pokoj vám od Pána Boha Ježiša Krista a Spasiteľa nás všetkých. Amen, amen, amen. 7 Keď dopísali a napísali na dva rôzne listy papiera, Charinus odovzdal napísané Annášovi, Kaifášovi a Gamalielovi. 8 Lenthius tiež odovzdal to, čo napísal, do rúk Nikodéma a Jozefa; a oni sa okamžite premenili na veľmi biele postavy a viac ich nebolo vidieť. 9 Ale to, čo napísali, sa ukázalo byť úplne zhodné, jedno neobsahovalo o jedno písmeno viac alebo menej ako druhé. 10 Keď celé židovské zhromaždenie počulo všetky tieto prekvapujúce príbehy Charina a Lentia, povedali si: „V skutočnosti všetko toto urobil Boh a nech je požehnaný Pán Ježiš na veky vekov.“ Amen. 11 A chodili sem a tam s veľkými starosťami, strachom a trasením, bili sa do pŕs a odišli každý domov. 12 Jozef a Nikodém však hneď oznámili vladárovi všetko, čo Židia v synagógach rozprávali o Ježišovi. 13 Pilát zapísal všetky tieto udalosti a uložil ich do verejných záznamov vo svojej sieni. Kapitola 22 1 Potom Pilát odišiel do židovského chrámu, zvolal všetkých popredných predstaviteľov, zákonníkov a učiteľov zákona a vošiel s nimi do chrámovej kaplnky. 2 A rozkázal, aby zatvorili všetky brány, a povedal im: Počul som, že máte v tomto chráme akúsi veľkú knihu; preto vás žiadam, aby ste mi ju priniesli. 3 Keď priniesli veľkú knihu, ktorú niesli štyria chrámoví služobníci a ktorá bola ozdobená zlatom a drahými kameňmi, Pilát im všetkým povedal: „Zaprisahám vás pri Bohu vašich otcov, ktorý postavil a prikázal postaviť tento chrám, aby ste predo mnou nezatajili pravdu.“ 4 Vy viete všetko, čo je napísané v tej knihe. Povedzte mi teda teraz, či ste v Písmach našli niečo o tom Ježišovi, ktorého ste ukrižovali, a v ktorom čase mal prísť. Ukážte mi to. 5 Potom prisahali Annáša a Kaifáša a všetkým ostatným, ktorí boli s nimi, prikázali, aby vyšli z kaplnky. 6 Zavreli brány chrámu i kaplnky a povedali Pilátovi: „Sudca, zaviazal si nás prísahou na stavbu tohto chrámu, že ti vyhlásime pravdu a spravodlivosť.“ 7 Keď sme Ježiša ukrižovali, nevediac, že je Syn Boží, ale domnievajúc sa, že koná svoje zázraky nejakými mágiami, zvolali sme do tohto chrámu veľké zhromaždenie. 8 A keď sme medzi sebou rokovali o zázrakoch, ktoré Ježiš vykonal, našli sme mnoho svedkov z našej krajiny, ktorí vyhlásili, že ho videli živého po jeho smrti a že ho počuli rozprávať sa so svojimi učeníkmi a videli ho vystupovať do výšky nebies a vstupovať do nich;
36
Smrť, pohreb a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
9 A videli sme dvoch svedkov, ktorých telá Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Oni nám rozprávali o mnohých zvláštnych veciach, ktoré Ježiš urobil medzi mŕtvymi, o ktorých máme v rukách písomný záznam. 10 A je naším zvykom každoročne otvoriť túto svätú knihu pred zhromaždením a hľadať v nej Božiu radu. 11 A v prvej zo sedemdesiatich kníh, kde archanjel Michal hovorí s tretím synom Adama, prvým človekom, sme našli správu, že po piatich tisícpäťsto rokoch prišiel na zem Kristus, najmilší Syn Boží, 12 A ďalej sme uvažovali, že možno to bol práve Boh Izraela, ktorý povedal Mojžišovi: Urobíš archu svedectva; dva a pol lakťa bude dlhá, lakeť a pol široká a lakeť a pol vysoká. 13 Týmito piatimi a pol lakťami potrebnými na stavbu archy Starého zákona sme pochopili a vedeli, že o päťtisíc a pol (tisíc) rokov mal Ježiš Kristus prísť v arche alebo svätostánku tela; 14 A tak naše písma svedčia, že on je syn Boží a Pán a Kráľ Izraela. 15 A keďže po jeho utrpení naši veľkňazi žasli nad znameniami, ktoré sa skrze neho diali, otvorili sme tú knihu, aby sme preskúmali všetky pokolenia až po pokolenie Jozefa a Márie, matky Ježišovej, domnievajúc sa, že pochádza z Dávidovho potomstva; 16 A našli sme správu o stvorení a o tom, kedy stvoril nebo a zem a prvého človeka Adama, a že odtiaľ až po potopu uplynulo dvetisíc dvesto dvanásť rokov. 17 A od potopy po Abraháma deväťsto dvanásť. A od Abraháma po Mojžiša štyristo tridsať. A od Mojžiša po kráľa Dávida päťsto desať. 18 A od Dávida do babylonského zajatia päťsto rokov a od babylonského zajatia do vtelenia Krista štyristo rokov. 19 Súčet všetkého, čo predstavuje päťtisíc a pol (tisíc). 20 A tak sa zdá, že Ježiš, ktorého sme ukrižovali, je Ježiš Kristus, Syn Boží a pravý a všemohúci Boh. Amen.
37