Ruth KAPITOLA 1 1 A stalo sa v dňoch, keď rozhodovali sudcovia, že nastal v krajine hlad. A istý muž z Betlehema Júdu odišiel na pobyt do moábskej krajiny, on, jeho manželka a jeho dvaja synovia. 2 A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Noemi a meno jeho dvoch synov Machlona a Chiliona, Efraťanov z Betlehema Júdu. A prišli do moábskej krajiny a zostali tam. 3 A Elimelech manžel Noemi zomrel; a zostala ona a jej dvaja synovia. 4 A vzali si ženy z moábskych žien; jedna sa volala Orpa a druhá Rút, a bývali tam asi desať rokov. 5 Aj Machlon a Kiljón zomreli obaja; a žena zostala zo svojich dvoch synov a svojho muža. 6 Potom vstala so svojimi nevestami, aby sa vrátila z moábskej krajiny, lebo počula v moábskej krajine, že Hospodin navštívil svoj ľud, keď mu dal chlieb. 7 Preto vyšla z miesta, kde bola, a jej dve nevesty s ňou; a išli cestou, aby sa vrátili do krajiny Júdovej. 8 A Noemi povedala svojim dvom nevestám: Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je s vami Hospodin láskavý, ako ste naložili s mŕtvymi a so mnou. 9 Nech vám Pán dá, aby ste našli odpočinok, každá v dome svojho muža. Potom ich pobozkala; a oni pozdvihli svoj hlas a plakali. 10 Povedali jej: Iste sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu. 11 Noemi povedala: Vráťte sa, dcéry moje, prečo pôjdete so mnou? Či sú ešte nejakí synovia v mojom lone, aby boli vašimi mužmi? 12 Obráťte sa, dcéry moje, choďte svojou cestou; lebo som príliš stará na to, aby som mala manžela. Keby som povedal: Mám nádej, keby som mal aj v noci muža a mal by som porodiť aj synov; 13 Či by ste pre nich zostali, kým by nevyrástli? zostali by ste pre nich, aby nemali manželov? nie, dcéry moje; lebo ma veľmi rmúti pre vás, že ruka Hospodinova vyšla na mňa. 14 A oni pozdvihli svoj hlas a znova plakali, a Orpa pobozkala svoju svokru; ale Rút sa jej pridŕžala. 15 A ona povedala: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom; vráť sa za svojou švagrinou. 16 A Rút povedala: Pros ma, aby som ťa neopúšťala alebo aby som sa nevrátila za tebou, lebo kam pôjdeš ty, pôjdem aj ja; a kde budeš bývať ty, ja budem bývať: tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom. 17 Kde zomrieš ty, tam zomriem aj ja a tam budem pochovaný. Učiň mi tak Hospodin, ba čo viac, ak by mala smrť oddeliť teba a mňa. 18 Keď videla, že je pevne rozhodnutá ísť s ňou, odišla a hovorila s ňou. 19 Išli teda obaja, až prišli do Betlehema. A stalo sa, keď prišli do Betlehema, že sa celé mesto pohnevalo okolo nich, a povedali: Či je to Noémi? 20 A ona im povedala: Nevolajte ma Noemi, volajte ma Mara, lebo Všemohúci so mnou naložil veľmi trpko.
21 Sýty som vyšiel a Pán ma priviedol domov prázdneho. Prečo ma teda nazývate Noemi, keď Hospodin svedčil proti mne a Všemohúci ma sužoval? 22 A tak sa Noemi vrátila a s ňou aj jej nevesta Rút, ktorá sa vrátila z moábskej krajiny, a prišli do Betlehema na začiatku žatvy jačmeňa. KAPITOLA 2 1 Noemi mala príbuzného svojho muža, bohatého muža z rodu Elimelechovho. a jeho meno bolo Boaz. 2 Moábka Rút povedala Noemi: Dovoľ mi teraz ísť na pole a zbierať klasy za tým, v očiach ktorého nájdem milosť. A ona jej povedala: Choď, dcéra moja. 3 Išla a prišla a sbierala na poli za žencami, a jej šťastie bolo, že posvietila na časť poľa patriacu Bózovi, ktorý bol z rodu Elimelecha. 4 A hľa, Bóz prišiel z Betlehema a povedal žencom: Hospodin s vami. A oni mu odpovedali: Nech ťa Pán žehná. 5 Vtedy povedal Bóz svojmu sluhovi, ktorý bol nad žencami: Čí je to dievča? 6 A sluha, ktorý bol nad žencami, odpovedal a riekol: To je tá moábska dievčina, ktorá sa vrátila s Noemi z moábskej krajiny. 7 A ona povedala: Prosím, dovoľte mi zbierať a zbierať za žencami medzi snopy. 8 Vtedy povedal Bóz Rút: Či nepočuješ, dcéra moja? Nechoďte paberkovať na iné pole, ani odtiaľ neodchádzajte, ale zostaňte tu pri mojich pannách: 9 Nech sú tvoje oči na poli, ktoré žnú, a choď za nimi. Či som neprikázal mládencom, aby sa ťa nedotkli? a keď budeš smädný, choď k nádobám a pi z toho, čo načapovali mládenci. 10 Potom padla na tvár, sklonila sa k zemi a povedala mu: Prečo som našla milosť v tvojich očiach, že ma poznáš, keď som cudzinec? 11 A Bóz odpovedal a riekol jej: Ukázalo sa mi všetko, čo si urobila svojej svokre od smrti svojho manžela, a ako si opustila svojho otca a svoju matku a krajinu svojho narodenia. a prišiel si k ľudu, ktorý si doteraz nepoznal. 12 Hospodin odplať tvoju prácu a nech ti dá plnú odmenu od Hospodina, Boha Izraela, pod krídla ktorého si sa uveril. 13 Potom povedala: Dovoľ, aby som našla milosť v tvojich očiach, môj pane; za to si ma potešil a za to si hovoril priateľsky so svojou slúžkou, hoci nie som ako jedna z tvojich slúžok. 14 A Boaz jej povedal: V čase jedla príď sem, jedz z chleba a namáčaj si sústo v octe. A ona si sadla vedľa žencov, a on dosiahol jej pražené zrno, a ona sa najedla a mala dosť a odišla. 15 A keď vstala, aby zbierala, prikázal Boáz svojim mládencom a povedal: Nech zbiera aj medzi snopy a nehanobte ju! 16 A nechaj padnúť aj niečo z tých hrstí zámerov pre ňu a nechaj ich, aby ich nazbierala a nekárala ju. 17 Sbierala teda na poli až do večera a vybíjala, čo nazbierala, a bolo to asi efa jačmeňa. 18 A ona to vzala a išla do mesta. A jej svokra videla, čo nazbierala, a vyniesla a dala jej, čo si odložila, keď mala dosť. 19 Jej svokra jej povedala: Kde si dnes nazbierala? a kde si robil? nech je požehnaný ten, kto ťa poznal. A ukázala