Joel KAPITOLA 1 1 Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo Joelovi, synovi Petuelovho. 2 Počujte to, starci, a počúvajte všetci obyvatelia zeme! Či to bolo za vašich dní alebo aj za dní vašich otcov? 3 Povedzte o tom svojim deťom a dovoľte svojim deťom rozprávať svojim deťom a ich deťom ďalšie pokolenie. 4 To, čo zanechal palmový červ, zožralo kobylku; a to, čo zanechala kobylka, zožral červ; a to, čo zanechal rakovinový červ, zjedol húsenica. 5 Prebuďte sa, opilci, a plačte; a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, pre nové víno; lebo je odťatý z tvojich úst. 6 Lebo na moju zem vystúpil národ, silný a bezpočet, ktorého zuby sú zubami leva a má lícne zuby veľkého leva. 7 Môj vinič spustol a môj figovník odkôrnil, obnažil ho a zahodil; jeho konáre sú biele. 8 Nariekaj ako panna prepásaná vrecovinou za manželom svojej mladosti. 9 Mäsová obeť a liata obeta sú vyťaté z domu Hospodinovho; smútia kňazi, služobníci PÁNA. 10 Pole pustne, zem smúti; lebo obilie je nazmar, nové víno vyschlo, olej chradne. 11 Hanbite sa, vinohradníci; kvíľte, vinohradníci, pre pšenicu a pre jačmeň; lebo úroda poľa zahynula. 12 Vinič vyschol a figovník chradne; granátové jablko, aj palma a jabloň, ba všetky poľné stromy vyschli, pretože radosť zmizla zo synov človeka. 13 Prepašujte sa a nariekajte, kňazi, kvíľte, služobníci oltára, poďte, celú noc ležte vo vrecovine, služobníci môjho Boha, lebo mäsová a liata obeta je z domu vášho Boha zadržaná. 14 Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie, zhromaždite starších a všetkých obyvateľov krajiny do domu Hospodina, svojho Boha, a volajte k Hospodinovi, 15 Bohužiaľ pre tento deň! lebo deň Hospodinov je blízko a príde ako skaza od Všemohúceho. 16 Či nie je mäso odrezané pred našimi očami, áno, radosť a radosť z domu nášho Boha? 17 Semeno je zhnité pod ich hrudkami, sýpky sú spustnuté, stodoly sú polámané; lebo kukurica je uschnutá. 18 Ako stonajú zvery! stáda dobytka sú zmätené, pretože nemajú pastvu; áno, stáda oviec sú spustošené. 19 Hospodine, k tebe budem volať, lebo oheň pohltil pastviny na púšti a plameň spálil všetky stromy poľa. 20 Aj poľná zver k tebe volá, lebo rieky vôd vyschli a oheň pohltil pastviny na púšti. KAPITOLA 2 1 Na Sione trúbte na trúbu a na mojom svätom vrchu trúbte na poplach, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov, lebo je blízko. 2 Deň tmy a mrákoty, deň oblakov a hustej tmy, ako sa ráno rozprestrelo na vrchoch: veľký ľud a moc; takého nebolo nikdy, ani nebude po ňom, až do rokov mnohých pokolení.
3 Oheň pred nimi zožiera; a za nimi horí plameň. Krajina je ako záhrada Eden pred nimi a za nimi pustá púšť. áno, a nič im neunikne. 4 Ich vzhľad je ako vzhľad koní; a ako jazdci, tak budú behať. 5 Ako zvuk vozov na vrcholkoch vrchov budú skákať, ako zvuk plameňa ohňa, ktorý požiera strnisko, ako silný ľud, ktorý sa staví do boja. 6 Pred ich tvárou bude ľud veľmi bolieť, všetky tváre budú tmavnúť. 7 Budú bežať ako hrdinovia; budú liezť na múr ako bojovníci; a budú pochodovať každý svojou cestou a nezlomia svoje rady. 8 Ani jeden nebude tlačiť na druhého; budú kráčať každý svojou cestou, a keď padnú na meč, nezrania sa. 9 Po meste budú behať sem a tam; pobehnú po stene, vylezú na domy; vniknú cez okná ako zlodej. 10 Zem sa bude pred nimi triasť; nebesia sa budú chvieť, slnko a mesiac sa zatmie a hviezdy stratia svoj jas. 11 A Hospodin vydá svoj hlas pred svojím vojskom, lebo jeho tábor je veľmi veľký, lebo je mocný, kto plní jeho slovo, lebo deň Hospodinov je veľký a veľmi hrozný. a kto to môže vydržať? 12 Preto aj teraz, hovorí Hospodin, obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom. 13 Roztrhnite si srdce, a nie rúcho, a obráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi láskavý a ľutuje zlé. 14 Ktovie, či sa vráti a bude činiť pokánie a zanechá za sebou požehnanie; aj obilnú obeť a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu? 15 Na Sione trúbte, svätite pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie: 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zhromaždite starších, zhromaždite deti a tých, čo cicajú prsia, nech vyjde ženích zo svojej komnaty a nevesta zo svojej komôrky. 17 Kňazi, služobníci Hospodinovi, nech plačú medzi predsieňom a oltárom a povedia: Ušetri svoj ľud, Pane, a nedaj svoje dedičstvo na potupu, aby nad nimi panovali pohania. povedzte medzi ľudom: Kde je ich Boh? 18 Vtedy bude Hospodin žiarliť za svoju krajinu a zľutuje sa nad svojím ľudom. 19 Áno, Hospodin odpovie a povie svojmu ľudu: Hľa, ja vám pošlem obilie, víno a olej, a nasýtite sa ním, a už vás nebudem robiť potupou medzi pohanmi. 20 Ale odoberiem ďaleko od vás severné vojsko a zaženiem ho do pustej a pustej krajiny s tvárou k východnému moru a zadnou časťou k poslednému moru, a jeho smrad vystúpi hore a jeho vystúpi zlá chuť, pretože urobil veľké veci. 21 Neboj sa, zem; raduj sa a raduj sa, lebo veľké veci učiní Hospodin. 22 Nebojte sa, poľná zver, lebo pasienky na púšti pramenia, lebo strom rodí svoje ovocie, figovník a vinič vydávajú svoju silu. 23 Radujte sa teda, synovia Siona, a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo on vám dal mierny dážď a dá vám zostúpiť dážď, prvý a posledný dážď. prvý mesiac. 24 A podlahy budú plné pšenice a tuky budú pretekať vínom a olejom.