Jeremiáš KAPITOLA 1 1 Slová Jeremiáša, syna Helkiášovho, z kňazov, ktorí boli v Anatóte v Benjamínovej krajine: 2 K nemu prišlo slovo Hospodinovo za čias Joziáša, syna Amónovho, kráľa judského, v trinástom roku jeho kraľovania. 3 Stalo sa to aj za čias Joakima, syna Joziášovho, judského kráľa, až do konca jedenásteho roku Cedekiáša, syna Joziášovho, judského kráľa, až do zajatia jeruzalemských zajatcov v piatom mesiaci. 4 Vtedy mi prišlo slovo Hospodinovo: 5 Skôr než som ťa utvoril v lone matky, poznal som ťa, a skôr než si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa a ustanovil som ťa za proroka pre národy. 6 Vtedy som povedal: „Ach, Pane, Hospodine, hľa, neviem hovoriť, lebo som dieťa.“ 7 Ale Hospodin mi povedal: Nehovor: Som dieťa, lebo pôjdeš ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem, a všetko, čo ti prikážem, budeš hovoriť. 8 Neboj sa ich tváre, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil, hovorí Hospodin. 9 Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mojich úst a Hospodin mi povedal: „Hľa, vložil som ti do úst svoje slová.“ 10 Hľa, dnes som ťa ustanovil nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vykorenil, rúcal, ničil, búral, budoval a sadil. 11 A stalo sa ku mne slovo Hospodinovo: Jeremiáš, čo vidíš? A ja som povedal: Vidím mandľovú palicu. 12 Vtedy mi povedal Hospodin: „Dobre si videl, lebo ja sa ponáhľam splniť svoje slovo.“ 13 A slovo Hospodinovo prehovorilo ku mne druhýkrát: „Čo vidíš?“ A ja som povedal: „Vidím vriaci hrniec, ktorého stena je obrátená na sever.“ 14 Vtedy mi Hospodin povedal: „Od severu prepadne zlo na všetkých obyvateľov krajiny.“ 15 Lebo hľa, zavolám všetky čeľade kráľovstiev severu, hovorí Hospodin, a prídu a postavia si každý svoj trón pri vchode do brán Jeruzalema a proti všetkým jeho hradbám dookola a proti všetkým mestám Júdu. 16 Vynesiem svoje súdy nad nimi pre všetku ich zlobu, ktorí ma opustili, pálili kadidlo iným bohom a klaňali sa dielam svojich rúk. 17 Ty si teda opáš bedrá, vstaň a povedz im všetko, čo ti prikážem. Neľakaj sa ich tvárou v tvár, aby som ťa pred nimi nezahanbil. 18 Lebo hľa, dnes som ťa urobil opevneným mestom, železným stĺpom a medenými múrmi proti celej krajine, proti kráľom Júdu, proti jeho kniežatám, proti jeho kňazom a proti ľudu krajiny. 19 Budú bojovať proti tebe, ale ťa nepremôžu, lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa vyslobodil. KAPITOLA 2 1 A stalo sa ku mne slovo Hospodinovo povediac: 2 Choď a volaj do uší Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Pamätám na teba, na láskavosť tvojej mladosti, na lásku
tvojich zásnub, keď si išiel za mnou na púšti, do krajiny, ktorá nebola osiata. 3 Izrael bol svätosťou Hospodinovou a prvotinou jeho úrody. Všetci, čo ho požierajú, sa previnia, stihne ich nešťastie, hovorí Hospodin. 4 Počujte slovo Hospodinovo, dom Jakubov a všetky čeľade domu Izraelovho! 5 Toto hovorí Hospodin: Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa odo mňa vzdialili, chodili za márnosťou a stali sa márnivými? 6 A nepovedali: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás viedol púšťou, krajinou púští a jám, krajinou sucha a tieňa smrti, krajinou, ktorou nikto neprešiel a kde nikto nebýval? 7 A voviedol som vás do úrodnej krajiny, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty; ale keď ste vošli, poškvrnili ste moju zem a moje dedičstvo ste urobili ohavnosťou. 8 Kňazi nepovedali: „Kde je Hospodin?“ A tí, čo učia zákon, ma nepoznali. Aj pastieri sa prehrešili proti mne a proroci prorokovali v mene Baala a chodili za vecami, ktoré neosočujú. 9 Preto sa s vami budem ešte súdiť, hovorí Hospodin, a budem sa súdiť aj s deťmi vašich detí. 10 Prejdite cez ostrovy Chittim a pozrite sa a pošlite do Kédaru a dôkladne si preštudujte a uvidíte, či je tam niečo také. 11 Či azda národ zamenil svojich bohov, ktorí predsa nie sú bohmi? Môj ľud si zamenil slávu za to, čo neosoží? 12 Zľaknite sa nad tým, nebesia, a strašne sa ľakajte, nech sa veľmi zdesíte, hovorí Hospodin. 13 Lebo môj ľud spáchal dve zlé veci: opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si cisterny, rozbité cisterny, ktoré neudržia vodu. 14 Je Izrael sluhom? Je to otrok narodený v dome? Prečo je rozmaznaný? 15 Mladé levy naňho revali a jačali, spustošili jeho krajinu, jeho mestá sú vypálené a nemajú obyvateľov. 16 Aj synovia Nofa a Tahapanesa ti zlomili temeno hlavy. 17 Nezavinil si si to sám tým, že si opustil Hospodina, svojho Boha, keď ťa viedol po ceste? 18 A teraz, čo máš robiť s Egyptom, aby si pil vody zo Sihoru? Alebo čo máš robiť s Asýriou, aby si pil vody z rieky? 19 Tvoja vlastná zloba ťa pokarhá a tvoje odvrátenia ťa pokarhajú. Vedz teda a viď, že je to zlá a trpká vec, že si opustil Hospodina, svojho Boha, a že v tebe niet bázne, hovorí Hospodin, Hospodin zástupov. 20 Lebo oddávna som zlomil tvoje jarmo a roztrhol tvoje putá a ty si povedal: „Nebudem priestupovať“, hoci si sa túlal po každom vysokom kopci a pod každým zeleným stromom a smilnil si. 21 Zasadil som ťa ako ušľachtilý vinič, úplne pravé semeno. Ako si sa mi teda zmenil na úpadok cudzieho viniča? 22 Lebo aj keby si sa umýval sulfátom a užíval si veľa mydla, tvoja vina je predo mnou poznačená, hovorí Pán, Hospodin. 23 Ako môžeš hovoriť: „Nie som poškvrnená, nechodila som za bálami?“ Pozri sa na svoju cestu v údolí, vedz, čo si urobila. Si rýchla dromedárka, čo brázdi svoje cesty. 24 Divoký osol zvyknutý na púšť, ktorý podľa túžby dusí vietor; kto ho môže v jeho prípade odradiť? Všetci, ktorí ho hľadajú, sa neunavia; v jeho mesiaci ho nájdu.