Náreky KAPITOLA 1 1 Ako sedí mesto na samote, ktoré je plné ľudí! ako sa stala vdovou! tá, ktorá bola veľká medzi národmi a princezná medzi provinciami, ako sa stala poplatnou! 2 V noci ubolene plače a slzy má na lícach, medzi všetkými milencami nemá nikoho, kto by ju potešil, všetci jej priatelia sa jej dopustili vierolomnosti, stali sa jej nepriateľmi. 3 Júda odišla do zajatia pre súženie a pre veľké otroctvo; býva medzi pohanmi, nenachádza odpočinku; všetci jeho prenasledovatelia ju dostihli medzi tiesňavami. 4 Cesty Siona smútia, lebo nikto neprichádza na slávnosti: všetky jeho brány sú spustošené, jeho kňazi vzdychajú, jeho panny sú sužované a ona je v horkosti. 5 Jej protivníci sú hlavnými, jej nepriateľom sa darí; lebo Hospodin ju sužuje pre množstvo jej prestúpení. Jej synovia odišli do zajatia pred nepriateľom. 6 A od dcéry Siona odišla všetka jej krása: jej kniežatá sú ako jelene, ktoré nenachádzajú pastvu, a pred prenasledovateľom sú bez sily. 7 Jeruzalem si v dňoch svojho súženia a svojich bied spomenul na všetko, čo mal v dávnych dobách, keď jeho ľud padol do rúk nepriateľa a nikto mu nepomohol; protivníci ju videli a urobili posmievať sa jej sabatom. 8 Jeruzalem ťažko zhrešil; všetci, ktorí ju ctili, ňou pohŕdajú, lebo videli jej nahotu; áno, vzdychá a vracia sa späť. 9 Jej špina je v jej sukniach; nepamätá si svoj posledný koniec; preto úžasne zostúpila: nemala utešiteľa. Hospodine, hľa, moje trápenie, lebo nepriateľ sa zväčšil. 10 Protivník vystrel ruku na všetky jej milé veci, lebo videla, že do jej svätyne vošli pohania, ktorým si prikázal, aby nevchádzali do tvojho zhromaždenia. 11 Všetok jej ľud vzdychá, chlieb hľadá; svoje vzácne veci dali za pokrm, aby uľavili duši. Pozri, Hospodine, a uvažuj! lebo som sa stal odporným. 12 Či vám to nie je nič, všetci, ktorí idete okolo? hľa a pozri, či je nejaký zármutok podobný môjmu zármutku, ktorý sa mi stal, ktorým ma sužoval Hospodin v deň svojho prudkého hnevu. 13 Zhora poslal oheň do mojich kostí a premohol ich: roztiahol sieť na moje nohy, obrátil ma späť, spustošil ma a omdlieval celý deň. 14 Jarmo mojich priestupkov je spútané jeho rukou, sú ovinuté a vystupujú na moju šiju, moju silu dal padnúť, Pán ma vydal do ich rúk, z ktorých nemôžem vstať. 15 Hospodin pošliapal všetkých mojich udatných uprostred mňa, zvolal proti mne zhromaždenie, aby rozdrvil mojich mládencov; 16 Pre tieto veci plačem; moje oko, moje oko steká voda, lebo utešiteľ, ktorý by mi mal uľaviť, je odo mňa vzdialený: moje deti sú pusté, lebo nepriateľ zvíťazil. 17 Sion vystiera ruky a niet nikoho, kto by ho potešil. Hospodin prikázal o Jakobovi, aby sa jeho protivníci obchádzali okolo neho. 18 Hospodin je spravodlivý; lebo som sa vzbúril proti jeho prikázaniu: počujte, prosím, všetci ľudia, a hľaďte na môj zármutok, moje panny a moji mládenci odišli do zajatia.
19 Volal som po svojich milencoch, ale oklamali ma: moji kňazi a moji starší sa vzdali ducha v meste a hľadali jedlo, aby si uľavili. 20 Hľa, Hospodine; lebo som v úzkosti. moje srdce je vo mne obrátené; lebo som sa kruto vzbúril: v cudzine meč utrpí, doma je ako smrť. 21 Počuli, že vzdychám, niet nikoho, kto by ma potešil; všetci moji nepriatelia počuli o mojom súžení; tešia sa, že si to urobil; prinesieš deň, ktorý si vzýval, a budú ako ja. 22 Nech príde pred teba všetka ich bezbožnosť; a urob im, ako si mi urobil pre všetky moje prestúpenia, lebo moje vzdychy sú mnohé a moje srdce je slabé. KAPITOLA 2 1 Ako prikryl Hospodin dcéru Sionu vo svojom hneve oblakom a zhodil z neba na zem krásu Izraela a nepamätal si na podnožku svojich nôh v deň svojho hnevu! 2 Hospodin pohltil všetky Jakobove príbytky a nezľutoval sa; vo svojom hneve zvalil pevnosti dcéry Júdovej. zvrhol ich na zem, poškvrnil kráľovstvo a jeho kniežatá. 3 Vyťal vo svojom prudkom hneve celý roh Izraela, odtiahol svoju pravicu spred nepriateľa a zapálil proti Jakobovi ako plamenný oheň, ktorý zožiera okolie. 4 Naklonil svoj luk ako nepriateľ, postavil sa na pravú ruku ako protivník a pobil všetkých, čo sa páčili oku, v príbytku dcéry Siona; svoju prchlivosť vylial ako oheň. 5 Hospodin bol ako nepriateľ, pohltil Izrael, pohltil všetky jeho paláce, zničil jeho pevnosti a rozmnožil v dcére Júdovej smútok a nárek. 6 A násilne odňal jeho stánok, akoby bol zo záhrady, zničil jeho miesta zhromaždenia, Hospodin spôsobil, že sa na Sione zabudlo na slávnostné sviatky a soboty, a pohŕdal v rozhorčení svojho. hnevať kráľa a kňaza. 7 Hospodin odhodil svoj oltár, zošklivil si svoju svätyňu, vydal do rúk nepriateľa múry jej palácov; v dome Hospodinovom robili hluk ako v deň sviatku. 8 Hospodin si zaumienil zničiť múr dcéry Siona, natiahol šnúru, neodtiahol svoju ruku od zničenia, preto dal nariekať val a múr; chradli spolu. 9 Jej brány sú zapustené do zeme; zničil a polámal jej závory; jej kráľ a jej kniežatá sú medzi pohanmi; zákona už niet; ani jej proroci nenachádzajú videnie od Hospodina. 10 Starší dcéry Siona sedia na zemi a mlčia. opásali sa vrecovinou, jeruzalemské panny zvesili hlavy na zem. 11 Moje oči ochabujú od sĺz, moje útroby sú rozbúrené, moja pečeň je vyliata na zem na záhubu dcéry môjho ľudu; pretože deti a dojčatá omdlievajú v uliciach mesta. 12 Hovoria svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď omdlievali ako ranení v uliciach mesta, keď ich duša bola vyliata do lona ich matiek. 13 Čo ti mám vziať na svedectvo? čo ti prirovnám, dcéra Jeruzalema? čím sa ti vyrovnám, aby som ťa potešil, panna dcéra Siona? lebo tvoja trhlina je veľká ako more. Kto ťa uzdraví? 14 Tvoji proroci videli pre teba márne a hlúpe veci a neodhalili tvoju neprávosť, aby odvrátili tvoje zajatie; ale videl som pre teba falošné bremená a príčiny vyhnanstva. 15 Všetci, čo idú okolo, tlieskajú po tebe; syčia a krútia hlavou nad dcérou Jeruzalema a hovoria: Je toto mesto, ktoré ľudia nazývajú dokonalosťou krásy, radosťou celej zeme?