Joshua KAPITOLA 1 1 Po smrti Mojžiša, služobníka Hospodinovho, stalo sa, že Hospodin prehovoril k Jozuovi, synovi Núnovmu, služobníkovi Mojžišovi, a riekol: 2 Mojžiš, môj služobník, zomrel; Preto teraz vstaň a prejdi cez tento Jordán, ty a všetok tento ľud, do zeme, ktorú im dám, synom Izraelovým. 3 Každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, som vám dal, ako som povedal Mojžišovi. 4 Od púšte a tohto Libanonu až po veľkú rieku, rieku Eufrat, celá krajina Chetitov a až po Veľké more pri západe slnka bude vaším pobrežím. 5 Nikto nebude môcť obstáť pred tebou po všetky dni tvojho života, ako som bol s Mojžišom, tak budem s tebou, nezanechám ťa a neopustím ťa. 6 Buď silný a udatný, lebo tomuto ľudu rozdelíš do dedičstva zem, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám. 7 Len buď silný a veľmi udatný, aby si zachoval a konal podľa celého zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš: neodvracaj sa od neho napravo ani naľavo, nech sa ti darí, kamkoľvek pôjdeš. 8 Táto kniha zákona nevyjde z tvojich úst; ale ty budeš v ňom rozjímať dňom i nocou, aby si mohol dbať na to, aby si robil všetko, čo je v ňom napísané, lebo vtedy sa ti darí a potom sa ti darí. 9 Či som ti neprikázal? Buďte silní a buďte odvážni; neboj sa ani sa neľakaj, lebo Hospodin, tvoj Boh, je s tebou, kamkoľvek pôjdeš. 10 Potom Jozua prikázal služobníkom ľudu a povedal: 11 Prejdite cez vojsko a prikážte ľudu: Pripravte si potraviny! lebo do troch dní prejdete cez tento Jordán, aby ste vošli, aby ste zaujali krajinu, ktorú vám dáva Hospodin, váš Boh, aby ste ju zaujali. 12 Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manassesovho povedal Jozua: 13 Pamätaj na slovo, ktoré ti prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, keď povedal: Hospodin, tvoj Boh, ti dal odpočinutie a dal ti túto zem. 14 Vaše ženy, vaše deti a váš dobytok zostanú v krajine, ktorú vám dal Mojžiš za Jordánom. ale vy prejdete pred svojimi bratmi ozbrojení, všetkými udatnými mužmi, a pomôžete im; 15 Kým Hospodin nedá odpočinutie vašim bratom, ako dal vám, a kým nebudú vlastniť krajinu, ktorú im dáva Hospodin, váš Boh, potom sa vráťte do krajiny svojho vlastníctva a budete si ju užívať, ktorú vám dal Mojžiš, služobník Hospodinov, na tejto strane Jordánu pri východe slnka. 16 A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Všetko, čo nám prikážeš, urobíme, a kamkoľvek nás pošleš, pôjdeme. 17 Ako sme vo všetkom poslúchali Mojžiša, tak budeme poslúchať aj teba: len Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou, ako bol s Mojžišom. 18 Každý, kto sa vzbúri proti tvojmu prikázaniu a nebude počúvať tvoje slová vo všetkom, čo mu prikážeš, bude usmrtený: len buď silný a odvážny.
KAPITOLA 2 1 Jozua, syn Núnov, vyslal zo Šittima dvoch mužov, aby tajne špehovali a povedali: Choďte a pozrite si krajinu, Jericho! Išli a prišli do domu neviestky, ktorá sa volala Rachab, a prenocovali tam. 2 Potom bolo oznámené kráľovi Jericha: Hľa, v noci sem prišli muži zo synov Izraelových, aby preskúmali krajinu. 3 Kráľ Jericha poslal k Rachab a povedal: Vyveď mužov, ktorí prišli k tebe, ktorí vošli do tvojho domu, lebo prišli preskúmať celú krajinu. 4 Žena vzala tých dvoch mužov, skryla ich a povedala takto: Prišli ku mne muži, ale neviem, odkiaľ sú. 5 A stalo sa v čase zatvárania brány, keď sa zotmelo, že muži vyšli; lebo ich dobehnete. 6 Ona ich však vyniesla na strechu domu a ukryla ich steblami ľanu, ktoré usporiadala na strechu. 7 Muži ich prenasledovali cestou k Jordánsku k brodom, a len čo vyšli tí, čo ich prenasledovali, zavreli bránu. 8 A skôr, ako boli uložené, vystúpila k nim na strechu; 9 Povedala mužom: Viem, že Hospodin vám dal krajinu a že vaša hrôza padla na nás a že všetci obyvatelia krajiny kvôli vám omdlievajú. 10 Veď sme počuli, ako vám Hospodin vysušil vody Červeného mora, keď ste vyšli z Egypta; a čo ste urobili dvom amorejským kráľom, ktorí boli na druhej strane Jordánu, Síchonovi a Ógovi, ktorých ste ako kliatbu vyhladili. 11 Len čo sme to počuli, roztopilo sa nám srdce a v nikom už nezostalo odvahy pre teba, lebo Hospodin, tvoj Boh, je Bohom hore na nebi i dolu na zemi. 12 A tak teraz, prosím, prisahajte mi na Hospodina, keďže som vám preukázal láskavosť, že aj vy preukážete láskavosť domu môjho otca a dáte mi pravdivý znak. 13 A že zachováte nažive môjho otca a moju matku, mojich bratov a moje sestry a všetko, čo majú, a vyslobodíte náš život zo smrti. 14 A muži jej odpovedali: Náš život za tvoj, ak nám toto nevyslovíš. A stane sa, keď nám Hospodin dá zem, že s tebou naložíme láskavo a pravdivo. 15 Potom ich spustila povrazom cez okno, lebo jej dom bol na múre mesta a ona bývala na múre. 16 A ona im povedala: Choďte na vrch, aby sa s vami nestretli prenasledovatelia; a schovajte sa tam tri dni, kým sa nevrátia prenasledovatelia, a potom môžete ísť svojou cestou. 17 Muži jej povedali: Nebudeme bez viny z tejto tvojej prísahy, ktorou si nás prisahal. 18 Hľa, keď prídeme do krajiny, uviažeš túto šnúru šarlátovej nite v okne, ktorým si nás spustil, a privedieš svojho otca, svoju matku a svojich bratov a celú domácnosť svojho otca k sebe domov. 19 A stane sa, že ktokoľvek vyjde z dverí tvojho domu na ulicu, jeho krv bude na jeho hlave a my budeme bez viny; a ktokoľvek bude s tebou v dome, jeho krv bude na našej hlave, ak bude na ňom niektorá ruka. 20 A ak vyslovíš túto našu vec, budeme oslobodení od tvojej prísahy, ktorú si nám dal prisahať. 21 A ona povedala: Nech je podľa tvojich slov. A poslala ich preč, a odišli, a zaviazala šarlátovú šnúru na okne. 22 Odišli a prišli na vrch a zostali tam tri dni, kým sa nevrátili prenasledovatelia; a prenasledovatelia ich hľadali po celej ceste, ale nenašli.